Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/35/2026

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Eliaša a sudcov JUDr. Miroslavy Šibíkovej a Mgr. Martina Vozára v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. A. trestne stíhaného pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b), písm. e) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák. na verejnom zasadnutí dňa 11. júna 2026 prejednal odvolanie prokurátorky Okresnej prokuratúry Prievidza proti rozsudku Okresného súdu Prievidza sp. zn. zo dňa 23.02.2026 a takto

r o z h o d o l :

Podľa sa odvolanie prokurátorky zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. zo dňa 23.02.2026 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) bol obžalovaný A. B. podľa oslobodený spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Prievidza sp. zn. zo dňa 23.01.2026 (doručená okresnému súdu dňa 26.01.2026) pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa , , Tr. zák. s poukazom na Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 02.10.2025 v čase okolo 18:00 hodiny v A. na E. F. F., na nádvorí bytového domu číslo XXXX/XX, pri pingpongových stoloch, kde sa nachádzali D. G., H. G., mal. I. J., mal. K. L., ml. D. M. a D. G., pristúpil k poškodenej maloletej C. (XXXX) a bez predchádzajúceho konfliktu jej uviedol slová „zabijem teba, aj celú tvoju rodinu, bratov, aj rodičov“, na čo maloletá poškodená neodpovedala a v strachu o svoj život ušla za matkou poškodenou A. J., kde jej zreprodukovala vyhrážky obvineného, čo aj u poškodenej A. J. vyvolalo obavu, pričom v strachu zavolala na linku 158, avšak toho istého dňa skutok neoznamovala na políciu a dňa 03.10.2025 v čase približne o 11.00 hodine, počas toho, ako poškodená A. J. išla s poškodenou maloletou C. (XXXX) skutok oznámiť na políciu sa stretla s obvineným pred vstupom do objektu „G.“ v A. K. F. F. XXXX/XX, kde sa v tom čase nachádzali N. M., ml. D. C. a ml. O. P., obvinený na otázku poškodenej A. J., že prečo sa im vyhráža, uviedol „daj mi pokoj, choď do pi*e“, po čom mu poškodená A. J. uviedla, že ide na políciu, na čo sa obvinený poškodenej A. J. vyhrážal slovami „choď a potom uvidíš“, čo v poškodenej A. J. iba umocnilo už predtým nadobudnutý strach o život a zdravie seba a svojej rodiny po predchádzajúcich vyhrážkach obvineného zo dňa 02.10.2025,

pretože skutok nie je trestným činom.

Uvedený rozsudok okresného súdu však nenadobudol právoplatnosť, pretože ihneď po jeho vyhlásení podala proti nemu prokurátorka odvolanie v neprospech obžalovaného, zahlásiac ho do zápisnice o hlavnom pojednávaní. V dodatočne doručených písomných dôvodoch namietala rozhodnutie okresného súdu o oslobodení obžalovaného spod obžaloby, ktoré považovala za nesprávne, pretože podľa jej názoru bolo dokázané, že sa stal skutok,

pre ktorý bol obžalovaný stíhaný a že tento spáchal práve on. Namietala, že okresný súd poukázal na dôkazy, ktoré vyhodnotil pri rozhodovaní výlučne v prospech obžalovaného, pričom nedôvodne uveril tvrdeniam obžalovaného vyplývajúcim z jeho výpovede, na ktorú bližšie poukázala. Súčasne poukázala aj na výpoveď maloletej poškodenej C. Q., z ktorej vyplynulo, že bola pri pinpongáčoch s kamoškami, kde bol aj obžalovaný, ktorý jej povedal, že ju zabije a že zabije aj jej rodinu, načo sa ho spýtala, že prečo na nich nadáva, pričom obžalovaný odpovedal, že no a čo teraz. Taktiež poukázala na to, že maloletá sa po incidente cítila zle, bola vystrašená a bezprostredne po udalosti išla všetko oznámiť svojej matke A. J.. Ďalej poukázala na výpoveď poškodenej A. J., ktorá podľa nej v podstatných častiach zhodne vypovedala v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní. Táto uvádzala, že maloletá dcéra za ňou bezprostredne po incidente prišla k D. C. rozrušená a oznámila jej, že obžalovaný sa jej vyhrážal zabitím a že zabije aj jej rodičov a súrodencov. Následne na to volala na Mestskú políciu, kde jej povedali, aby podala trestné oznámenie, ktoré išla podať na druhý deň doobeda, kedy stretla obžalovaného, ktoré konfrontovala s predmetným vyhrážkami, na čo jej obžalovaný začal vulgárne nadávať, pričom pri tomto incidente bola i D. C. s kočíkom. Ďalej namietala záver okresného súdu, že vzhľadom na viaceré verzie, čo a ako mal povedať obžalovaný maloletej poškodenej možno dôvodne pochybovať o motívoch a vierohodnosti alebo schopnostiach vnímať a reprodukovať zažité udalosti u každého jedného vypočutého. V tomto smere za významnú považovala aj výpoveď svedkyne D. C. z prípravného konania, ktorej výsluch však okresný súd odmietol na hlavnom pojednávaní vykonať s odôvodnením, že mala svedčiť o skutočnostiach, ktoré boli dostatočne objasnené. Mala za to, že práve výsluch tejto svedkyne mal byť vykonaný, pretože počula čo maloletá poškodená v strachu povedala matke A. J. a tiež sa mohla vyjadriť k výpovediam svedkov D. C. a svedka O. P., ktorý jej prítomnosť pri incident zo dňa 03.10.2025 popreli. Obdobne namietala aj nevykonanie výsluchu svedkyne C. J.. Poukázala na to, že táto svedkyňa v prípravnom konaní vypovedala, že krátko po skutku stretla maloletú poškodenú, ktorá jej oznámila, že sa obžalovaný vyhrážal zabitím jej ako aj členov jej rodiny. Podľa nej táto svedkyňa zároveň opisovala, že maloletá bola vystrašená a mala obavy ísť udalosť oznámiť domov. Ďalej poukázala na výpoveď mal. K. L., ktorá v prípravnom konaní vypovedala, že počula ako obžalovaný povedal maloletej poškodenej, že ju zabije aj s jej rodinou, pričom tieto vyhrážky nehovoril priamo maloletej poškodenej, ale G.. V tomto smere považovala výpoveď tejto svedkyne na hlavnom pojednávaní za mierne zmätočnú, keďže si na nič už nepamätala, pričom potvrdil len to, že obžalovaný povedal hlasnejšie slovo „zabijem“, na čo sa maloletá poškodená rozplakala a odišla preč. Ďalej poukázala na výpoveď svedka R. Q., ktorý uvádzal, že svojej dcére (maloletej poškodenej – pozn. odvolacieho súdu) verí a nemá dôvod domnievať, že by klamala a súčasne poukázal na to, že mal s obžalovaným v minulosti konflikt. Ďalej uviedla, že v prospech obžalovaného vypovedali najmä manželia G., na ktorých výpoveď v podrobnostiach poukázala. Taktiež poukázala na názor okresného súdu, že svedectvo maloletej poškodenej nepotvrdzuje nik z prítomných osôb na mieste skutku, že maloletá svedkyňa K. L. počula len slovo zabiť, pričom v konaní pred súdom poprela, že obžalovaný sa mal baviť s maloletou poškodenou, že on sa zrejme vyjadroval pri súkromnom rozhovore so G., kde použil na adresu Q. vulgárne slová, nijak vedome tak nehovoril s úmyslom hroziť sa maloletej poškodenej a ani z telefonického hovoru na linku 158 nevyplýva, že sa obžalovaný mal vyhrážať zabitím a ohľadne skutku zo dňa 03.10.2025 poukázala na názor okresného súdu, že išlo o vzájomnú komunikácia medzi obžalovaným a poškodenou A. J., na základe čoho obžalovaného spod obžalovaného podľa oslobodil. Mala však za to, že bolo preukázané, a to výsluchmi maloletej poškodenej, poškodenej A. J., svedkov D. C., R. Q., K. L., že obžalovaný sa maloletej poškodenej vyhrážal zabitím tak, ako to táto uvádzala vo svojej výpovedi. Pokiaľ maloletá poškodená zostala po skutku ešte nejaký čas vonku vysvetľovala tak, že sa jedná o deväť ročné dieťa, ktoré potrebovala usmerniť, čo má robiť a to jej povedala práve svedkyňa C. J., ktorej povedala o vyhrážkach zabitím zo strany obžalovaného a táto svedkyňa ju poslal, aby to šla hneď povedať domov. Ďalej uviedla, že si je vedomá skutočnosti, že A. J. pri telefonáte na linku 158 neuviedla vyhrážky zabitím. Poukázala však na to, že poškodená túto okolnosť vysvetľovala svojím rozrušením po udalosti, pričom uvádzala, že sa domnievala, že oznámila aj obsah vyhrážok. Podľa jej názoru zo samotného obsahu záznamu vyplýva, že mala veľký strach z toho, či sa to nedozvie obžalovaný (volanie na políciu). Za logické považovala aj vysvetlenie poškodenej, prečo trestné oznámenie podala až nasledujúci deň, keďže po incidente mala za sebou nočnú pracovnú zmenu. Nesúhlasila ani s argumentáciou obhajoby, podľa ktorej je v rozpore s tvrdeným strachom poškodenej skutočnosť, že na druhý deň obžalovaného oslovila. V tejto súvislosti poukázala na výpoveď poškodenej, podľa ktorej obžalovaného cielene nevyhľadávala, ale stretla ho náhodne a využila túto príležitosť

na otázku, prečo sa mal vyhrážať jej maloletej dcére. Podľa jej tvrdenia bola pri tomto rozhovore prítomná aj D. C. s kočíkom. Ďalej poukázala na výsledky vykonaného dokazovania, z ktorých podľa jej názoru vyplýva existencia dlhodobo konfliktných vzťahov medzi obžalovaným a rodinou Q. z dôvodu, že obžalovaný bol v minulosti právoplatne odsúdený za vyhrážky s nožom v ruke voči R. Q., ktorú tému rozvíjal so svedkami G. a keď uvidel vo svojej blízkosti maloletú poškodenú použil vyhrážky zabitím, ktoré adresoval jej a jej rodine. Za právne nevýznamné pritom považovala, či boli tieto výroky adresované maloletej poškodenej priamo alebo boli vyslovené v rámci rozhovoru so G., keďže rozhodujúce podľa nej je, že v komunikácii obžalovaného zazneli slová o zabití, ktoré sa podľa jej názoru nemohli týkať G., ale smerovali práve voči maloletej poškodenej a jej rodine. Ďalej uviedla, že vo veci existujú dve skupiny dôkazov, pričom jedna podľa jej názoru podporuje záver, že sa obžalovaný maloletej poškodenej vyhrážal zabitím, hoci ide prevažne o dôkazy sprostredkované, zatiaľ čo druhá skupina dôkazov uvedenú verziu skutku nepotvrdzuje. Zároveň zotrvala na názore, že na hlavnom pojednávaní mali byť vykonané aj výsluchy svedkýň D. C. a C. J.. Nesúhlasila so záverom okresného súdu o potrebe aplikácie zásady „in dubio pro reo“ a zastávala názor, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že skutok spáchal obžalovaný. Z uvedených dôvodov navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok podľa zrušil a vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Obžalovaný sa písomne prostredníctvom obhajcu vyjadril k odvolaniu prokurátorky. Mal za to, že v odôvodnení odvolania neboli uvedené žiadne podstatné tvrdenie, ktoré by malo narušiť odôvodnenie napadnutého rozsudku. Poukázal na vykonané dokazovanie na hlavnom pojednávaní a zdôraznil, že samotná maloletá poškodená napriek tomu, že sa bála o svoj život a život svojej rodiny sa po skutku ešte niekoľko desiatok minút „potulovala“ po areály, kde spoločne žijú. Súčasne poukázal na to, že predmetné vyhrážky, ktoré mal uskutočniť dňa 02.10.2025 nepočul prakticky žiadny svedok, i keď v tom čase sa tam nachádzalo minimálne 5 osôb, ktoré by ich mali byť schopné zachytiť, pričom tieto osoby stáli medzi ním a maloletou poškodenou a boli od seba vzdialený minimálne 2-3 metre. Uviedol, že len jeden svedok započul slovo zabijem, resp. v inom tvare a vytrhnuté z kontextu, pričom samotný svedok uviedol, že nepatrilo maloletej poškodenej, pretože sa s ňou vôbec nerozprával. Dodal, že pri uvedenom skutku boli aj dve dospelé osoby, ktoré kategoricky popreli, že by sa mal nejakým spôsobom vyhrážať maloletej poškodenej a jej rodine. Ďalej uviedol, že poškodená A. J. neuviedla v telefonáte na linku 158 ani jedno slovo o vyhrážaní. V tomto smere zdôraznil, že poškodená A. J. klamala a zavádzala súd, keďže najskôr uviedla, že v rozhovore na linku 158 oznamovala vyhrážanie sa z jeho strany, čo však bolo podľa neho vyvrátené prehratím záznamu, kde nebola o tom žiadna zmienka. Tento dôkaz pokladal za najpodstatnejší z pohľadu preukázania ako vnímala poškodená jeho správanie, pretože sa jednalo o reakciu priamo po skutku. K svedkyni D. C. uviedol, že sa jedná o kamarátku poškodenej a túto ako svedkyňu neoznačila ani jedna poškodená vo svojom výsluchu. Dodal, že účasť tejto svedkyne pri skutku zo dňa 03.10.2025 popreli ostatní svedkovia, ktorí mali byť prítomný. Preto mal za to zo, že napadnutý rozsudok je zákonný a spravodlivý. Navrhol odvolanie prokurátorky zamietnuť ako nedôvodné.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní v rámci konečných návrhov nadriadený prokurátor krajskej prokuratúry zotrval na podanom odvolaní a jeho písomných dôvodoch a navrhol odvolaniu vyhovieť. Obhajca obžalovaného v rámci konečných návrhov navrhol odvolanie prokurátorky ako nedôvodné zamietnuť. Obžalovaný sa pripojil ku konečnému návrhu svojho obhajcu.

Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátorky podľa a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa , na podklade podaného odvolania prokurátorky podľa preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokovej časti napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných medziach, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátorky nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o správnosť postupu konania, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním prokurátorky napadnutého výroku oslobodzujúceho rozsudku okresného súdu, z obsahu odvolania a jeho dôvodov vyplýva, že v podanom odvolaní nie sú vytýkané chyby takéhoto procesného charakteru, pričom

odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu ani existenciu takýchto procesných chýb, v odvolaní nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa

Pokiaľ ide o správnosť samotnej, odvolaním prokurátorky napadnutej výrokovej časti rozsudku okresného súdu, z odvolania prokurátorky a z vyššie uvedeného obsahu jej písomných dôvodov vyplýva, že prokurátorka v dôvodoch odvolania proti napadnutému rozsudku okresného súdu namietala správnosť postupu okresného súdu pri hodnotení vykonaných dôkazov, na základe ktorého hodnotenia dôkazov okresný súd dospel k záveru, že skutok nie je trestným činom a teda nesprávnu aplikáciu okresným súdom pri hodnotení vykonaných dôkazov v zmysle odvolacieho dôvodu podľa , pričom podľa názoru prokurátorky pri správnom hodnotení dôkazov mal okresný súd dospieť k záveru, že skutok, pre ktorý bol obžalovaný stíhaný sa stal a že tento spáchal obžalovaný.

V súvislosti s odvolaním prokurátorky namietanou nesprávnosťou postupu okresného súdu pri hodnotení vykonaných dôkazov odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že hodnotenie vykonaných dôkazov v trestnom konaní upravuje ustanovenie Podľa tohto ustanovenia orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Zákon pritom neustanovuje nijaké pravidlá pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Voľné hodnotenie dôkazov je dôsledkom zložitej duševnej činnosti a vytvára sa logickým úsudkom. Orgány činné v trestnom konaní a súd musia vo svojom rozhodnutí zdôvodniť svoje vnútorné presvedčenie. Vnútorné presvedčenie je odôvodnené objektívnymi skutočnosťami a je ich logickým dôsledkom. Možno preto teda preskúmať, či postup pri vytváraní vnútorného presvedčenia bol správny a či vnútorné presvedčenie je dôvodné. Ak teda okresný súd postupuje pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa , to znamená, že ich hodnotí podľa vnútorného presvedčenia, ktoré je založené na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne a urobí logicky odôvodnené úplné skutkové závery, nemôže odvolací súd podľa zrušiť napadnutý rozsudok ani preto, že by bolo možné na základe hodnotenia vykonaných dôkazov v súlade s ustanovením dospieť aj k iným do úvahy prichádzajúcim skutkovým výsledkom. V takom prípade by nebolo možné napadnutému rozsudku okresného súdu vytknúť žiadnu vadu v zmysle ustanovenia Hodnotenie dôkazov je totiž výsostným právom okresného súdu, ktorý dôkazy vykonáva. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť aj to, že ani v prípade, ak by skutkový stav veci nebol podľa názoru odvolacieho súdu správne zistený, pretože okresný súd by nehodnotil správne dôkazy vykonané vo veci samej, teda v súlade s ustanovením , môže odvolací súd upozorniť okresný súd len na to, v ktorých smeroch sa má konanie doplniť, alebo čím sa treba znovu zaoberať, nesmie však udeľovať záväzné pokyny o spôsobe hodnotenia dôkazov.

Podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku, na obsah ktorého odvolací súd v podrobnostiach poukazuje v zmysle zásady jednoty rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa, okresný súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nebolo preukázané, že sa skutok uvedený v obžalobe stal spôsobom v nej opísaným, keď nebolo bez rozumných pochybností preukázané, že obžalovaný maloletej poškodenej adresoval vyhrážku zabitím v rozsahu tvrdenom obžalobou. Za preukázané považoval len to, že obžalovaný sa v blízkosti maloletej poškodenej vulgárne vyjadroval na adresu rodiny Q. a že nasledujúci deň pri verbálnej konfrontácii s poškodenou A. J. použil vulgárne výrazy a v súvislosti s jej úmyslom obrátiť sa na políciu uviedol, že „potom uvidí“. Okresný súd dospel k záveru, že takto ustálené konanie nenapĺňa zákonné znaky prečinu nebezpečného vyhrážania podľa Tr. zák., a preto obžalovaného podľa spod obžaloby oslobodil.

Na základe preskúmania veci dospel odvolací súd k záveru, že so skutkovými závermi okresného súdu a v podstatných rysoch aj s jeho právnym posúdením sa možno stotožniť. Podľa názoru odvolacieho súdu skutkové zistenia okresného súdu majú úplnú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania a nevykazujú vady, ktoré by mali základ

v nesprávnej aplikácii ustanovenia Z vyššie uvedeného obsahu odôvodnenia odvolania prokurátorky odvolací súd konštatuje, že táto v dôvodoch odvolania ani nenamieta, že by skutkové závery okresného súdu nemali oporu v tom, čo vyplynulo z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní, resp. že by bol postup okresného súdu rozporný s ustanovením v zmysle vyššie uvedeného teoretického rámca, ale sa len domáha vyvodenia iných záverov, iného hodnotenia dôkazov s tým, aby odvolací súd nariadil okresnému súdu, čo má vyvodiť z vykonaných dôkazov (ustáliť záver o vine obžalovaného podľa podanej obžaloby). Takejto požiadavke však odvolací súd v zmysle vyššie uvedených úvah o oprávnení odvolacieho súdu preskúmavať správnosť postupu okresného súdu pri hodnotení dôkazov nemôže v žiadnom prípade vyhovieť, keďže odvolací súd nemá právomoc udeľovať okresnému súdu záväzné pokyny o spôsobe hodnotenia dôkazov (nemá právo prikazovať, o ktoré konkrétne dôkazy má oprieť skutkový stav veci a aké konkrétne závery má z vykonaných dôkazov vyvodiť). Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že môže okresný súd len upozorniť na to, v ktorých smeroch sa má konanie doplniť, alebo čím sa treba znovu zaoberať, prípadne ak skutkové závery okresného súdu nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sú výsledkom zjavne nelogického hodnotenia dôkazov alebo ak dokazovanie nebolo vykonané v rozsahu potrebnom na spoľahlivé rozhodnutie vo veci. O taký prípad však v prejednávanej veci nejde.

S poukazom na obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku a na základe preskúmania obsahu spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku riadne vysporiadal so všetkými okolnosťami, významnými pre rozhodnutie a dal riadne odpovede, prečo nedospel k záverom, vyvodenia ktorých sa domáhala prokurátorka v dôvodoch svojho odvolania. Odvolací súd musí tiež konštatovať, že argumentácia okresného súdu, o ktorú oprel svoj záver, že obžalovaný svojím konaním nespáchal trestný čin ani priestupok, má úplnú oporu v obsahu vykonaného dokazovania. Odvolací súd súčasne konštatuje, že úvahy okresného súdu, o ktoré oprel záver o nepreukázaní viny obžalovaného, majú oporu vo vykonanom dokazovaní, sú logické, vzájomne konzistentné a nevykazujú znaky svojvôle ani zjavnej nelogickosti. Rovnako oporu vo vykonanom dokazovaní má aj záver okresného súdu, že konanie, ktoré považoval za preukázané, nenapĺňa zákonné znaky stíhaného prečinu nebezpečného vyhrážania, či iného trestného činu alebo priestupku, pričom odvolací súd sa stotožňuje so záverom okresného súdu, že vykonaným dokazovaním nebolo možné bez rozumných pochybností ustáliť naplnenie zákonných znakov stíhaného trestného činu.

Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, okresný súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní neumožňujú bez rozumných pochybností ustáliť, že sa skutok stal spôsobom uvedeným v obžalobe, teda že obžalovaný maloletej poškodenej adresoval vyhrážku zabitím jej a členov jej rodiny. Okresný súd pritom podrobne rozobral jednotlivé vykonané dôkazy, hodnotil ich jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach a logickým spôsobom vysvetlil, prečo výpoveď maloletej poškodenej, zostávajúca jediným priamym usvedčujúcim dôkazom, nepovažoval za dostatočný podklad pre jednoznačný záver o vine obžalovaného. Odvolací súd sa s týmito úvahami okresného súdu stotožňuje. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že okresný súd venoval náležitú pozornosť všetkým vykonaným dôkazom, vrátane výpovedí svedkov, kamerového záznamu, obsahu telefonátu na linku 158, ako aj okolnostiam nasledujúcim po skutku. Závery, ku ktorým dospel, majú oporu vo vykonanom dokazovaní, sú logické a presvedčivé a nevykazujú znaky svojvôle alebo zjavnej nelogickosti. Za tejto situácie odvolací súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver, že okresný súd pri hodnotení dôkazov porušil zásady vyplývajúce z ustanovenia alebo že jeho skutkové závery nemajú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania. Odvolací súd preto nezistil existenciu namietaných vád napadnutého rozsudku a nemal dôvod zasiahnuť do skutkových záverov, ku ktorým okresný súd po vykonaní dokazovania dospel. Odvolací súd tak nezistil vady napadnutého rozsudku v zmysle obsahom odvolania namietaného odvolacieho dôvodu podľa

Na základe preskúmania argumentácie prokurátorky v dôvodoch jej odvolania odvolací súd vo svetle výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v dôvodoch odvolania prokurátorka spochybňovala výlučne spôsob, akým okresný súd vykonané dôkazy vyhodnotil a aké skutkové závery z nich vyvodil. Namietala najmä hodnotenie výpovede maloletej poškodenej, dôkazný význam ďalších svedeckých výpovedí, nevykonanie výsluchov navrhovaných svedkýň a nesprávnu aplikáciu zásady

in dubio pro reo. Podľa jej názoru vykonané dôkazy vytvárali dostatočný podklad pre záver o vine obžalovaného. S uvedenou argumentáciou sa však odvolací súd nestotožnil.

Pokiaľ ide o skutok zo dňa 02.10.2025 odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že nosným dôkazom obžaloby zostala výpoveď maloletej poškodenej, podľa ktorej jej mal obžalovaný povedať, že zabije ju aj jej rodinu. Okresný súd sa touto výpoveďou podrobne zaoberal a správne ju hodnotil v kontexte všetkých ostatných vykonaných dôkazov. Nemožno pritom prehliadnuť, že žiadny ďalší priamy dôkaz nepotvrdil, že obžalovaný maloletej poškodenej adresoval vyhrážku v znení uvedenom v obžalobe. Žiadny z prítomných svedkov jednoznačne nepotvrdil komunikáciu medzi obžalovaným a maloletou poškodenou v rozsahu tvrdenom obžalobou a nebol vykonaný ani iný priamy dôkaz, ktorý by takúto komunikáciu spoľahlivo preukazoval.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ustálenú judikatúru, podľa ktorej ak má výpoveď poškodenej osoby slúžiť ako jediný priamy dôkaz preukazujúci vinu obžalovaného bez ďalších podporných priamych dôkazov, musí byť tento dôkaz jasný, logický, zrozumiteľný, presvedčivý, vierohodný a zároveň nesmie byť inými dôkazmi spochybnený alebo dokonca vyvrátený.

Práve uvedené kritériá však v posudzovanej veci neboli splnené v miere potrebnej na vyslovenie viny obžalovaného. Výpoveď maloletej poškodenej síce nemožno bez ďalšieho označiť za nepravdivú, avšak zostala osamotená a nebola podporená ďalšími priamymi dôkazmi. Naopak, obsah vykonaného dokazovania odhalil viacero rozporov vo výpovediach jednotlivých svedkov, a to nielen pokiaľ ide o obsah údajnej vyhrážky, ale aj o okolnosti, za ktorých mala byť vyslovená. Niektorí svedkovia uvádzali zachytenie slova „zabiť“, iní žiadnu vyhrážku nepotvrdili a ďalší existenciu takejto komunikácie popierali. Okresný súd preto nepochybil, ak tieto rozpory vyhodnotil v prospech obžalovaného.

Rovnako nemožno prehliadnuť ani ďalšie objektívne dôkazy vykonané vo veci. Kamerový záznam nepotvrdil skutkovú verziu prezentovanú obžalobou a neumožňuje ustáliť, že medzi obžalovaným a maloletou poškodenou prebehla komunikácia v rozsahu tvrdenom v obžalobe. Rovnako bezprostredné oznámenie udalosti na linku 158 neobsahovalo opis vyhrážky v podobe, v akej bola následne prezentovaná v trestnom konaní. Odvolací súd sa v tomto smere stotožňuje aj s úvahou okresného súdu o význame bezprostredného telefonického oznámenia na linku 158. Hoci absencia zmienky o vyhrážkach zabitím sama osebe nevylučuje pravdivosť následných tvrdení poškodenej, ide o okolnosť, ktorú nemožno pri hodnotení dôkaznej situácie opomenúť. Ak totiž mala byť podstatou incidentu práve vyhrážka zabitím maloletej poškodenej a jej rodiny, nemožno považovať za bezvýznamné, že táto okolnosť sa v prvotnom oznámení neobjavila v podobe, v akej bola následne prezentovaná v trestnom konaní. Uvedené okolnosti tak síce samy osebe nevylučujú pravdivosť tvrdení poškodenej, objektívne však oslabujú presvedčivosť skutkovej verzie prezentovanej obžalobou a podporujú existenciu rozumných pochybností o jej správnosti.

Pokiaľ prokurátorka poukazovala na bezprostredné oznámenie udalosti matke poškodenej, prípadne ďalším osobám, odvolací súd uvádza, že tieto osoby nevypovedali o vlastných zmyslových vnemoch, ale o tom, čo im mala maloletá poškodená následne oznámiť. Ide preto o dôkazy sprostredkované, ktorých dôkazná hodnota je nepochybne nižšia než hodnota priameho dôkazu. Takéto dôkazy môžu podporovať vierohodnosť určitej verzie skutku, samy osebe však nemôžu odstrániť pochybnosti vyplývajúce z absencie priameho potvrdenia skutku ďalšími nezávislými dôkazmi. Aj judikatúra dlhodobo zastáva názor, že osoby disponujúce výlučne informáciami získanými od poškodenej osoby nemožno považovať za dôkazy spôsobilé samostatne preukázať pravdivosť jej skutkovej verzie.

Z rovnakých dôvodov sa odvolací súd nestotožnil ani s námietkou prokurátorky smerujúcou proti nevykonaniu výsluchov D. C. a C. J.. Ani jedna z uvedených osôb nebola priamym svedkom skutku. Ich poznatky vychádzali z následného rozprávania maloletej poškodenej po udalosti. Išlo teda o dôkazy sprostredkované, ktoré sa týkali okolností už preukazovaných inými vykonanými dôkazmi. Okresný súd preto nepochybil, ak dospel k záveru, že ich opätovný výsluch by nepriniesol nové skutkové poznatky schopné odstrániť pochybnosti existujúce vo veci.

Odvolací súd sa nestotožňuje ani s argumentáciou prokurátorky založenou na predchádzajúcom odsúdení obžalovaného a dlhodobom konflikte medzi obžalovaným a rodinou poškodenej. Takéto okolnosti síce môžu vytvárať určitý kontext vzájomných vzťahov medzi účastníkmi, nemôžu však nahrádzať dôkaz o skutku, ktorý je predmetom aktuálneho trestného stíhania. Vina obžalovaného musí byť preukázaná dôkazmi vzťahujúcimi sa ku konkrétnemu skutku, nie odkazom na jeho predchádzajúce konflikty alebo trestnú minulosť.

Odvolací súd ďalej pripomína, že na preukázanie viny obžalovaného musí súhrn priamych a nepriamych dôkazov vytvárať logickú, ničím nenarušenú sústavu navzájom sa dopĺňajúcich dôkazov, ktorá spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti skutku a súčasne vylučuje možnosť iného rozumného záveru. Takáto dôkazná situácia však v prejednávanej veci nenastala. Ani po vykonaní všetkých dostupných dôkazov nebola vylúčená možnosť iného skutkového záveru než toho, ktorý prezentuje obžaloba. Naďalej zostali zachované rozumné pochybnosti o tom, či obžalovaný maloletej poškodenej vôbec adresoval vyhrážku v rozsahu uvedenom v obžalobe, prípadne či k takejto komunikácii medzi nimi vôbec došlo.

Pokiaľ ide o čiastkový útok zo dňa 03.10.2025 rovnako ani vo vzťahu k tomuto konaniu odvolací súd nezistil dôvody spochybňujúce správnosť skutkových a právnych záverov okresného súdu. Z vykonaného dokazovania síce vyplynulo, že medzi obžalovaným a poškodenou A. J. došlo pri predajni G. k verbálnej konfrontácii, avšak jednotlivé dôkazy sa rozchádzajú v otázke jej presného priebehu a obsahu. Poškodená A. J. tvrdila, že obžalovaný jej v súvislosti s jej úmyslom obrátiť sa na políciu povedal, že „potom uvidí“. Obžalovaný však vyslovenie takéhoto výroku poprel a uviedol, že poškodenej len vulgárne odvetil, aby ho nechala na pokoji a odišla. Výpovede svedkov O. P. a D. C. pritom verziu poškodenej v tejto časti nepotvrdili. Svedok P. uviedol len to, že poškodená na obžalovaného kričala, že ho ide udať, pričom obžalovaný jej povedal, aby nekričala a následne odišiel. Obdobne ani svedok C. nepotvrdil výrok uvádzaný poškodenou, keď vypovedal, že obžalovaný jej len povedal, aby odišla preč. Za tejto dôkaznej situácie nemožno bez rozumných pochybností ustáliť, že obžalovaný skutočne použil voči poškodenej slovné spojenie „potom uvidí“, ktoré mu bolo kladené za vinu. Pokiaľ preto okresný súd ani tento čiastkový útok nepovažoval za preukázaný v rozsahu tvrdenom obžalobou, jeho záver má oporu vo vykonanom dokazovaní. Navyše aj v prípade, ak by bolo vyslovenie uvedeného výroku preukázané, išlo by o neurčitý verbálny prejav, z ktorého bez ďalších okolností nemožno jednoznačne vyvodiť vyhrážku smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou v zmysle § 360 ods. 1 Tr. zák., a už vôbec nie záver o spôsobilosti takéhoto výroku vzbudiť dôvodnú obavu z jeho uskutočnenia.

Odvolací súd sa nezaoberal len odvolacím dôvodom podľa , ale aj námietkou prokurátorky smerujúcou proti postupu okresného súdu pri vykonávaní dokazovania, ktorú obsahovo podradila pod odvolací dôvod podľa a v rámci ktorej vytýkala okresnému súdu, že na hlavnom pojednávaní nevykonal dokazovanie výsluchom svedkýň D. C. a C. J.. Ani túto odvolaciu námietku však odvolací súd nepovažoval za dôvodnú.

Ustanovenie totiž výslovne priznáva súdu oprávnenie odmietnuť vykonanie dôkazu, ak sa týka okolnosti nepodstatnej pre rozhodnutie, prípadne ak by vykonanie navrhovaného dôkazu neprinieslo nové poznatky významné pre objasnenie skutkového stavu veci. Súd nie je povinný vykonať každý navrhnutý dôkaz, ale len tie dôkazy, ktoré sú potrebné na spoľahlivé zistenie skutkového stavu veci. V opačnom prípade by dochádzalo k neúčelnému rozširovaniu dokazovania bez reálneho prínosu pre objasnenie rozhodujúcich okolností prípadu. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že okresný súd sa návrhmi prokurátorky na doplnenie dokazovania riadne zaoberal a zrozumiteľným spôsobom vysvetlil dôvody, pre ktoré ich nepovažoval za potrebné vykonať. Uvedené úvahy pritom bezprostredne nadväzujú na jeho hodnotenie vykonaných dôkazov a na závery týkajúce sa ustálenia skutkového stavu veci.

Na základe preskúmania obsahu spisového materiálu dospel odvolací súd k záveru, že okresný súd jasne a presvedčivo vysvetlil, prečo by vykonanie navrhovaných dôkazov nemohlo priniesť nové poznatky o podstatných okolnostiach skutku. Zo spisu vyplýva, že ani D. C., ani C. J. neboli priamymi svedkami skutku zo dňa 02.10.2025. Ich poznatky o údajnej vyhrážke vychádzali výlučne zo

sprostredkovaných informácií získaných od maloletej poškodenej po udalosti. Ani vo vzťahu k skutku zo dňa 03.10.2025 nebolo preukázané, že by C. J. disponovala vlastnými bezprostrednými poznatkami o priebehu incidentu, pričom samotná prítomnosť D. C. pri tomto incidente bola spochybnená výpoveďami priamych svedkov O. P. a D. C.. Za tejto situácie sa odvolací súd stotožňuje so záverom okresného súdu, že výsluchy uvedených svedkýň by nepredstavovali vykonanie nových priamych dôkazov k skutku, ale len ďalšie sprostredkované reprodukovanie tvrdení maloletej poškodenej alebo poškodenej A. J., ktoré už boli predmetom dokazovania. Takéto dokazovanie preto objektívne nemohlo odstrániť pochybnosti, ktoré okresný súd identifikoval pri hodnotení dôkaznej situácie.

Odvolací súd preto dospel k záveru, že okresný súd pri odmietnutí návrhu na vykonanie dokazovania výsluchom svedkýň D. C. a C. J. postupoval v súlade s ustanovením , pričom svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil. Nevykonanie navrhovaných dôkazov preto v prejednávanej veci nezakladá vadu napadnutého rozsudku v zmysle prokurátorkou namietaného odvolacieho dôvodu podľa a ani nemohlo mať vplyv na správnosť skutkových zistení alebo zákonnosť napadnutého rozsudku.

Odvolací súd navyše považuje za potrebné uviesť, že ani prípadné prijatie skutkovej verzie prezentovanej prokurátorkou by samo osebe ešte neodôvodňovalo záver o naplnení všetkých zákonných znakov prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák.

Objektívna stránka uvedeného trestného činu nespočíva len v samotnom vyslovení vyhrážky smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou. Objektívna stránka skutkovej podstaty predmetného trestného činu súčasne vyžaduje, aby išlo o vyhrážku uskutočnenú takým spôsobom, že je objektívne spôsobilá vzbudiť dôvodnú obavu z jej uskutočnenia. Dôvodnou obavou sa pritom rozumie vyšší stupeň tiesnivého pocitu zo zla, ktorým sa páchateľ vyhráža, pričom jej existencia nemôže byť posudzovaná výlučne zo subjektívneho pohľadu osoby, ktorej je vyhrážka adresovaná, ale musí byť hodnotená objektívne so zreteľom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu. Pri posudzovaní naplnenia objektívnej stránky prečinu nebezpečného vyhrážania nemožno abstrahovať od konkrétneho kontextu, v ktorom boli jednotlivé výroky vyslovené, pričom nie každé použitie slovného spojenia obsahujúceho hrozbu usmrtením automaticky zakladá trestnoprávnu zodpovednosť páchateľa.

Pri posudzovaní spôsobilosti vyhrážky vzbudiť dôvodnú obavu je potrebné prihliadať najmä na obsah a intenzitu vyhrážky, spôsob jej prezentácie, okolnosti, za ktorých bola vyslovená, vzájomné vzťahy medzi zúčastnenými osobami, správanie páchateľa pred skutkom, počas skutku a po skutku, ako aj na to, či existovali konkrétne okolnosti nasvedčujúce reálnej možnosti uskutočnenia vyhrážky. Samotné použitie expresívnych, vulgárnych alebo agresívnych výrazov ešte automaticky nezakladá trestnoprávnu zodpovednosť za prečin nebezpečného vyhrážania.

V prejednávanej veci pritom vykonané dokazovanie nepreukázalo žiadne okolnosti, ktoré by objektívne zvyšovali reálnosť údajnej vyhrážky. Nebolo preukázané, že by obžalovaný voči maloletej poškodenej bezprostredne smeroval ďalšie agresívne konanie, že by disponoval prostriedkami umožňujúcimi okamžité uskutočnenie vyhrážky, ani že by bezprostredne po incidente nasledovalo konanie nasvedčujúce príprave jej realizácie. Naopak, zo skutkových zistení okresného súdu vyplýva, že išlo o situáciu odohrávajúcu sa na verejne prístupnom mieste za prítomnosti viacerých osôb, pričom ďalší priebeh udalostí objektívne nepotvrdzuje existenciu bezprostrednej hrozby smerujúcej voči maloletej poškodenej.

Významná je aj okolnosť, že samotné vykonané dokazovanie neposkytuje jednoznačný podklad pre záver, že maloletá poškodená bezprostredne po udalosti prejavovala takú intenzitu strachu alebo obáv, ktorá by zodpovedala objektívne dôvodnej obave z uskutočnenia vyhrážky. Pokiaľ teda nebolo bez rozumných pochybností preukázané ani samotné vyslovenie vyhrážky v rozsahu uvedenom v obžalobe, o to menej možno bez ďalšieho dospieť k záveru, že boli naplnené aj všetky ďalšie znaky objektívnej stránky žalovaného trestného činu.

Odvolací súd preto považuje za potrebné zdôrazniť, že trestné právo poskytuje ochranu len proti takým vyhrážkam, ktoré vzhľadom na svoje konkrétne okolnosti dosahujú intenzitu predpokladanú ustanovením § 360 Tr. zák., nie však proti každému konfliktu, hrubému správaniu, vulgarizmu alebo

emotívnemu verbálnemu prejavu vzniknutému v rámci medziľudských sporov. Aj z tohto pohľadu považuje záver okresného súdu o nepreukázaní viny obžalovaného za správny a zákonný.

Odvolací súd napokon považuje za potrebné uviesť, že skutkové závery okresného súdu smerujúce k tomu, že nebolo bez rozumných pochybností preukázané samotné vyslovenie vyhrážky v rozsahu tvrdenom obžalobou, sa svojím obsahom približujú skôr dôvodu oslobodenia podľa , keďže nebolo bez rozumných pochybností preukázané, že sa stal skutok v podobe a rozsahu uvedenom v obžalobe, než dôvodu oslobodenia podľa Ak totiž podstatu skutku kladeného obžalovanému za vinu tvorí práve tvrdená vyhrážka zabitím maloletej poškodenej a členov jej rodiny a vykonaným dokazovaním nebolo bez rozumných pochybností preukázané, že bola vyslovená spôsobom uvedeným v obžalobe, potom ide primárne o otázku existencie skutku ako takého, nie o otázku jeho následného právneho posúdenia.

Na základe preskúmania napadnutého rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že skutkové zistenia okresného súdu, vyvodené na základe správneho hodnotenia vykonaných dôkazov v súlade s a pri dôslednom rešpektovaní zásady „in dubio pro reo“ nekorešpondujú celkom s dôvodom oslobodenia uvedeným vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Pokiaľ totiž okresný súd správne ustálil, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by sa obžalovaný dopustil konania uvedeného v skutkovej vete obžaloby, ktoré by bolo možné subsumovať pod skutkovú podstatu prečinu nebezpečného vyhrážania podľa Tr. zák., potom takéto skutkové zistenia logicky smerujú skôr k záveru, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný ( ), než k záveru, že skutok nie je trestným činom ( ).

Uvedená nepresnosť však nemôže mať v posudzovanej veci vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Vzhľadom na to, že odvolanie bolo podané výlučne prokurátorkou v neprospech obžalovaného, pričom oslobodenie podľa je z pohľadu ustálenej súdnej praxe pre obžalovaného priaznivejšie než oslobodenie podľa , odvolací súd nepovažoval za opodstatnené zasahovať do napadnutého rozsudku len z dôvodu korekcie použitého oslobodzujúceho dôvodu. Takýto postup by navyše nemal žiadny praktický význam pre právne postavenie obžalovaného ako osoby oslobodenej spod obžaloby.

Sumarizujúc vyššie uvedené odvolací súd záverom dodáva, že odvolanie prokurátorky je obsahovo založené predovšetkým na reprodukcii výsledkov vykonaného dokazovania a na prezentovaní vlastného pohľadu na význam jednotlivých dôkazov. Prokurátorka v podanom odvolaní podrobne uvádza, čo podľa jej názoru vyplynulo z jednotlivých výpovedí a ostatných vykonaných dôkazov, avšak nepreukazuje, v čom konkrétne sú skutkové závery okresného súdu v rozpore s obsahom vykonaného dokazovania, prípadne v čom by bolo hodnotenie dôkazov okresným súdom nelogické, neúplné alebo odporujúce zásadám upraveným v Odvolacie námietky tak v podstate predstavujú len polemiku s hodnotením dôkazov vykonaným okresným súdom a snahu presadiť odlišný skutkový záver, než ku ktorému po vykonaní dokazovania dospel okresný súd, nepreukazujú však existenciu takej skutkovej alebo právnej vady, ktorá by odôvodňovala zrušenie napadnutého rozsudku. Odvolací súd preto nezistil žiadnu skutkovú, procesnú ani hmotnoprávnu vadu napadnutého rozsudku, ktorá by odôvodňovala jeho zrušenie, či zmenu.

Na podklade odvolania prokurátorky odvolací súd skúmal aj správnosť napadnutej výrokovej časti rozsudku okresného súdu z hľadiska existencie prípadných ďalších vád, v odvolaní prokurátorky nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa

Z tohto hľadiska odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa dovolanie možno podať, ak a) vo veci rozhodol nepríslušný súd, b) súd rozhodol v nezákonnom zložení, c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu, d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky,

e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania, f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje, g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom, h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa, i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť, j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky, k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné, l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 napriek tomu, že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania, m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote uvedenej v § 364 ods. 3, n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.

Na základe preskúmania napadnutého rozsudku okresného súdu z uvedených dôvodov odvolací súd v prejednávanom prípade nezistil existenciu akýchkoľvek vád napadnutého rozsudku uvedených v ustanovení

Podľa odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Keďže s poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátorky nie je dôvodné, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (3:0).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.