Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19Ek-2-2026.pdf
PDF · 79.2 KB
Subarea
19Ek/2/2026
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. B., nar. XX. XX. XXXX, C. D. E. A. F. XXX/XX, XXX XX G. H., práv. zast.: JUDr. Pavel Zavacký, advokát so sídlom kancelárie Hradné námestie 77/29, 060 01 Kežmarok, IČO: 42 029 171, proti povinnému: Slovenská republika v zast.: Slovenská správa ciest, so sídlom Dúbravská cesta 3, 841 04 Bratislava - mestská časť Karlova Ves, IČO: 00 003 328, o vymoženia sumy 42.538,13 Eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Ladislav Jakubec, so sídlom exekútorského úradu Zámocká 30, 811 01 Bratislava, pod sp. zn. XXXX XX/XX, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 19Ek/2/2026 zo dňa 07. 05. 2026, takto
r o z h o d o l :
I. Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 19Ek/2/2026 zo dňa 07. 05. 2026 z a m i e t a.
II. Oprávnený m á voči povinnému nárok na náhradu trov konania o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 19Ek/2/2026 zo dňa 07. 05. 2026 v sume 268,96 Eur.
o d ô v o d n e n i e :
1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 19Ek/2/2026 zo dňa 07. 05. 2026 vyššia súdna úradníčka zamietla návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 61l ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“). Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný včas, avšak nie je dôvodný. Predmetom návrhu povinného na zastavenie exekúcie bola skutočnosť, že povinný uhradil celú dlžnú sumu vymáhanú exekučným titulom dňa 21. 12. 2026 (pozn. súdu: správne malo byť uvedené „31. 12. 2025“). K danej veci vyššia súdna úradníčka uviedla, že skutočnosti, uvádzané povinným v návrhu na zastavenie exekúcie nie sú dôvodom na zastavenie exekúcie súdom v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. V zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd zastaví exekúciu len v zákonom taxatívne stanovených prípadoch, a to sú: po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku; exekučný titul bol zrušený; je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť; sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Vo všeobecnosti platí skutočnosť, že ak povinný uhradí pohľadávku, ktorá je predmetom exekúcie, môže to byť dôvodom na zastavenie exekúcie súdom, avšak len v prípade ak k úhrade došlo v časovom rozmedzí od vydania exekučného titulu až po deň predchádzajúci dňu začatia exekučného konania, čo by v tomto prípade bol deň 28. 12. 2026 (pozn. súdu: správne malo byť uvedené „28. 12. 2025“). Exekučné konanie sa v zmysle ustanovenia § 50 ods.1 Exekučného poriadku začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu, t. j. v danom prípade dňa 28. 12. 2025. Ak povinný plní v prospech oprávneného po začatí exekučného konania, teda po podaní návrhu na vykonanie exekúcie, nejde o dôvod zastavenia exekúcie súdom v zmysle § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku. V danom prípade vyššia súdna úradníčka uviedla, že povinný plnil v prospech oprávneného až po začatí exekučného konania, t. j. po podaní návrhu na vykonanie exekúcie dňa 31. 12. 2025, teda uvedená úhrada tak nie je dôvodom zastavenia
exekúcie súdom, tak ako to predpokladá § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku. V zmysle § 61o ods. 1 Exekučného poriadku ak povinný splnil vymáhaný nárok vrátane trov exekúcie alebo exekútor vymohol vymáhaný nárok vrátane trov exekúcie, exekútor vydá upovedomenie o ukončení exekúcie.
2. Proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky podal povinný v zákonnom stanovenej lehote sťažnosť. Namietal, že napadnuté uznesenie je nepreskúmateľné, a teda nezákonné. Z odôvodnenia nie je zrejmé, akým dňom bolo začaté exekučné konanie. Ako vyplýva z uznesenia, termín začatia exekučného konania a termín úhrady pohľadávky je kľúčový v kontexte rozhodnutia o návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie. Úhrada bola vykonaná dňa 31. 12. 2025, teda po vydaní exekučného titulu a pred doručením upovedomenia o začatí exekúcie, zároveň pred vydaním poverenia exekútorovi na vykonanie exekúcie. Momentom úhrady nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku.
3. Oprávnený k podanej sťažnosti uviedol, že napadnuté uznesenie považuje za zákonné, zrozumiteľné a preskúmateľné. Je riadne odôvodnené. Preukázateľne povinný uhradil pohľadávku oprávnenému až dňa 31. 12. 2025. Teda tak učinil po uplynutí časového rozmedzia od vydania exekučného titulu do dňa predchádzajúceho dňu začatia exekučného konania.
4. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
5. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
6. Podľa § 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
7. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
8. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
9. Súd prvej inštancie (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť nebola podaná dôvodne, a preto ju zamietol.
10. V nadväznosti na obsah podanej sťažnosti a po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu súd prvej inštancie konštatuje, že sa stotožnil s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení, pre ktoré vyššia súdna úradníčka návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietla. Hoci vyššia súdna úradníčka v bode 12. napadnutého uznesenia uviedla nesprávny dátum začatia exekučného konania (28. 12. 2025), sťažnostný súd uvedené vyhodnotil ako chybu v písaní, pričom táto chyba nemala vplyv na vecnú správnosť napadnutého uznesenia. Či by sa exekučné konanie začalo dňa 28. 12. 2025 alebo dňa 29. 12. 2025, právne závery exekučného súdu ohľadom úhrady vykonanej povinným dňa 31. 12. 2025 by boli totožné.
11. Na podporu správnosti rozhodnutia vyššej súdnej úradníčky tak aj sťažnostný súd rovnako ako vyššia súdna úradníčka uvádza, že nezistil dôvody pre zastavenie predmetnej exekúcie. Hoci s tým povinný nesúhlasí, predmetná exekúcia sa začala dôvodne na podklade vykonateľného exekučného titulu, pričom úhrada, ktorú povinný vykonal dňa 31. 12. 2025 a ktorú potvrdil aj oprávnený, nepredstavuje dôvod pre zastavenie tejto exekúcie ako celku, pretože bola jednoznačne vykonaná až po podaní návrhu na vykonanie exekúcie.
12. K sťažnostnej argumentácii povinného súd prvej inštancie poukazuje na to, že toto exekučné konanie sa začalo dňa 29. 12. 2025 doručením návrhu na vykonanie exekúcie exekučnému súdu, čo preukazuje obsah súdneho spisu a potvrdenie o odoslaní návrhu na vykonanie exekúcie. Návrhom na vykonanie exekúcie sa oprávnený domáhal od povinného vymoženia sumy 42.538,13 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 42.538,13 Eur od 23. 04. 2024 do zaplatenia a trov exekučného konania v sume 560,89 Eur. Ďalej v konaní nebolo sporné, že povinný dňa 31. 12. 2025 vykonal úhradu v sume 46.081,03 Eur, ktorej súčasťou bolo podľa jeho tvrdenia zaplatenie vymáhanej pohľadávky s príslušenstvom. Už z uvedených skutočností je tak zrejmé, že povinný realizoval úhradu až po začatí exekučného konania, a preto jeho úhradu nemožno označiť za dobrovoľnú a exekučné konanie za začaté nedôvodne. Je naopak nesporné, že exekučné konanie v danom prípade bolo začaté oprávnene, pretože vymáhaná pohľadávka nebola v lehote na dobrovoľné plnenie exekučného titulu a ani v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie splnená, a teda nemožno exekučné konanie resp. exekúciu považovať za nezákonnú. Tu je potrebné zdôrazniť, že dôvod na zastavenie exekúcie na základe splnenia vymáhaného nároku zo strany povinného (v zmysle § 61k ods.1 písm. a) Exekučného poriadku), je v zmysle literatúry a rozhodovacej praxe v zásade daný iba vtedy, ak k splneniu judikovanej pohľadávky oprávneného došlo v čase od vzniku exekučného titulu do začatia exekučného konania (t.j. do podania návrhu na vykonanie exekúcie). Ak nastane splnenie vymáhaného nároku oprávneného povinným až po začatí exekučného konania, ako tomu bolo aj v tomto prípade, nejde o dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle uvedeného ustanovenia tak, ako sa toho dožaduje povinný. Toto plnenie treba považovať už za plnenie vymožené v rámci exekučného konania. Opačný výklad by neprimerane zvýhodňoval povinného, ktorý si dobrovoľne nesplnil súdom uloženú povinnosť, v dôsledku čoho bol oprávnený nútený podať návrh na vykonanie exekúcie. Toto zvýhodnenie by spočívalo v tom, že by v podstate došlo k predĺženiu lehoty na „dobrovoľné“ plnenie, čo exekučný súd považuje za neprípustné. Súd prvej inštancie tak konštatuje, že v danom prípade nie je dôvod pre zastavenie exekúcie tak, ako to požaduje povinný s poukazom na § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku. Treba doplniť, že súd prvej inštancie nepopiera úhradu vymáhanej pohľadávky s jej príslušenstvom (úrokmi z omeškania), túto úhradu však v ďalšom priebehu exekúcie zohľadní už súdny exekútor.
13. Súčasne súd prvej inštancie poukazuje aj na to, že hoci povinný pohľadávku priznanú exekučným titulom (istinu 42.538,13 Eur s úrokom z omeškania) uhradil, je nesporné, že oprávnenému v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie vznikli odôvodnené trovy exekúcie (súdny poplatok 25,- Eur a trovy právneho zastúpenia 535,89 Eur), ktoré dosiaľ povinný neuhradil (uvedené nebolo aspoň preukázané). Na vymoženie trov exekúcie oprávneného je tak ďalšie vedenie exekúcie opodstatnené, pričom práve z vymožených nárokov zároveň vznikne súdnemu exekútorovi nárok na trovy exekúcie. Následne, po úhrade trov exekúcie oprávneného a trov exekúcie súdneho exekútora súdny exekútor ukončí exekúciu postupom podľa § 61o Exekučného poriadku, t.j. vydaním upovedomenia o ukončení exekúcie.
14. V nadväznosti na vyššie uvedené sťažnostný súd sumarizuje, že povinný v rámci návrhu na zastavenie exekúcie a ani v rámci podanej sťažnosti neuviedol a nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu. Exekučnému súdu bol predložený riadny exekučný titul v zmysle § 45 Exekučného poriadku, ktorý bol v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie vykonateľný a súčasne v danom čase nebol zo strany povinného dobrovoľne splnený. Predmetná exekúcia sa tak začala a je pre zvyšné nároky vedená dôvodne.
15. Súd prvej inštancie preto nemohol inak ako sťažnosť povinného podanú proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 19Ek/2/2026 zo dňa 07. 05. 2026 zamietnuť ako nedôvodnú v celom rozsahu.
16. O trovách sťažnostného konania súd prvej inštancie rozhodoval s poukazom na § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 199d ods. 1 Exekučného poriadku. Pretože súd prvej inštancie sťažnosť povinného zamietol, nárok na náhradu trov konania o sťažnosti sťažnostný súd s poukazom na § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 199d ods. 1 Exekučného poriadku priznal oprávnenému ako úspešnej strane, ktorý si nárok na náhradu trov uplatnila vo vyjadrení k podanej sťažnosti zo dňa 03. 06. 2026. Pokiaľ ide o ich výšku, súd oprávnenému priznal náhradu účelných, preukázaných a odôvodnených trov v sume 268,96 Eur spočívajúcu v odmene za jeden úkon právnej služby vo výške odmeny 253,10 Eur (t.j. polovičný úkon
právnej služby vychádzajúc zo základnej sadzby tarifnej odmeny počítanej zo sumy 42.538,13 Eur); 1 x režijný paušál za rok 2026 v sume 15,86 Eur; to všetko s poukazom na § 9 ods. 1, § 10 ods. 1, § 13a ods. 2 písm. c) a ods. 5, § 16 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v platnom znení. Uvedené trovy exekúcie budú v prospech oprávneného vymáhané po právoplatnosti tohto rozhodnutia na základe vydaného dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie (§ 199d ods. 1 Exekučný poriadok).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).