Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tos/50/2026

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr. Tomáša Brinčíka a Mgr. Jána Odnogu, v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. A. XXX, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu Ilava, na neverejnom zasadnutí dňa 18. júna 2026 prejednal sťažnosť odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 17. marca 2026, sp. zn. , a takto

r o z h o d o l :

Podľa sa zamieta sťažnosť odsúdeného, pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 17. marca 2026, sp. zn. , bolo rozhodnuté nasledovne: „Podľa písmeno b) v spojení s žiadosť odsúdeného A. B., narodeného XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. A. XXX, t. č. v ÚVV a ÚVTOS Ilava o zahladenie odsúdenia z a m i e t a .“ Citované uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, pretože proti nemu podal písomne v zákonnej lehote sťažnosť odsúdený. V dôvodoch sťažnosti v prvom rade namietal, že jeho žiadosť bola Okresným súdom Žilina postúpená na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Trenčín. Preto žiadal podať výklad ustanovenia Odsúdený ďalej namietal, že okresný súd použil zjavne reštirktívny a diskriminačný výklad ustanovenia Tr. zák. v jeho neprospech. Odsúdený označil za nesprávny poukaz okresného súdu v odôvodnení napadnutého uznesenia na právne názory súdu cudzieho štátu, Najvyššieho súdu Českej republiky. Odsúdený namietal, že okresný súd si nevyžiadal hodnotenia na jeho správanie sa počas výkonu trestu odňatia slobody, nevzal do úvahy jeho dobré správanie sa počas výkonu trestu, ktoré správanie by malo byť zohľadnené pri aplikácii ustanovenia Tr. zák. Odsúdený tiež namietal, že okresný súd na jeho prípad neaplikoval ustanovenie 92 ods. 3 Tr. zák., ktoré umožňuje zahladiť odsúdenie aj pred uplynutím doby podľa Tr. zák. Preto navrhol, aby krajský súd zrušil napadnuté uznesenia a sám vyhovel žiadosti odsúdeného, alebo alternatívne, aby uložil okresnému súdu vo veci znovu konať a rozhodnúť. Krajský súd v Trenčíne, ako nadriadený súd, na neverejnom zasadnutí podľa , preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia o zamietnutí návrhu odsúdeného o zahladenie odsúdenia, ako aj konanie, ktoré predchádzalo tomuto výroku. Na základe svojej prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná. Pokiaľ ide o odsúdeným namietanú príslušnosť Okresného súdu Trenčín konať a rozhodnúť o žiadosti odsúdeného, ide o námietku odsúdeného voči miestnej, nie vecnej príslušnosti súdu, keďže Okresný súd Žilina a Okresný súd Trenčín sú v zmysle a súdmi prvého stupňa, zriadenými na výkon pre rôzne územné obvody. Podľa je miestna príslušnosť okresného súdu na rozhodovanie o zahladení odsúdenia určená aktuálnym bydliskom odsúdeného, teda miestom, kde sa odsúdený v čase podania žiadosti reálne zdržuje. Vzhľadom na súčasné miesto, kde sa odsúdený zdržuje, aj keď nútene, je preto

podľa názoru krajského súdu daná miestna príslušnosť Okresného súdu Trenčín podľa Nad rámec uvedeného krajský súd považuje za nutné zdôrazniť, že odsúdený vzniesol námietku miestnej príslušnosti až v podanej sťažnosti, teda po vydaní napadnutého uznesenia. Z uvedeného dôvodu podľa analógie už nemôže prichádzať do úvahy postúpenie veci na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Žilina ani v prípade, ak by podľa bola daná miestna príslušnosť tohto súdu na prejednanie a rozhodnutie tejto veci. Pokiaľ ide o správnosť a zákonnosť samotného napadnutého uznesenia, krajský súd konštatuje, že podanou žiadosťou o zahladenie odsúdenia sa odsúdený domáhal zahladenia jeho odsúdení, vykazovaných vo výpise z registra trestov. Na základe preskúmania veci krajský súd dospel k záveru, že okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia, na obsah ktorého krajský súd v celom rozsahu poukazuje v zmysle jednoty rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa, riadne vysvetlil, k akým skutkovým zisteniam dospel a ako zistený skutkový stav právne posúdil. Podľa názoru krajského súdu okresný súd v súlade s ustanovením Tr. zák. posudzoval plynutie dôb potrebných na zahladenie odsúdenia so zreteľom na konkrétne negatívne zistenia o vedení života odsúdeným, majúce za následok, že predchádzajúca doba prípadného riadneho života stráca z hľadiska Tr. zák. význam. Zo sťažnostných dôvodov krajský súd v konečnom dôsledku konštatuje, že odsúdený vyjadril svoj názor, podľa ktorého okresný súd nesprávne posudzoval dobu vedenia riadneho života, keď neprihliadal na vedenie riadneho života odsúdeného aj v podmienkach výkonu trestu odňatia slobody. Podľa Tr. zák. súd môže zahladiť odsúdenie, ak odsúdený viedol po výkone alebo odpustení trestu, alebo po premlčaní jeho výkonu riadny život nepretržite po dobu najmenej a) desať rokov, ak ide o odsúdenie na trest odňatia slobody prevyšujúci päť rokov, b) päť rokov, ak ide o odsúdenie na trest odňatia slobody prevyšujúci jeden rok, c) tri roky, ak ide o odsúdenie na trest odňatia slobody neprevyšujúci jeden rok.

Podľa § 34 ods. 1 trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Krajský súd v súvislosti s aplikáciou ustanovenia § 92 ods. 1 Tr. zák. považuje za nutné zdôrazniť, že podľa dlhodobo ustálenej súdnej praxe trestnoprávnemu pojmu „vedenie riadneho života“ zodpovedá také správanie posudzovanej osoby, pri ktorom táto osoba dodržiava právny poriadok a ďalšie základné normy občianskej spoločnosti, plní si svoje povinnosti voči štátu aj voči spoločnosti, nezneužíva svoje práva voči spoluobčanom, nenarušuje občianske spolužitie, nedopúšťa sa trestných činov, priestupkov a iných deliktov. S poukazom na obsah vyššie citovaných ustanovení a s ohľadom na účel inštitútu zahladenia odsúdenia krajský súd považuje za nutné zdôrazniť, že v ustanovení § 92 ods. 1 Tr. zák. vymedzená doba „po výkone trestu“ s poukazom na to, že výkon trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. má viesť odsúdeného, aby po vykonaní trestu viedol riadny život, vylučuje, aby na účely zahladenia odsúdenia bolo prihliadané na akúkoľvek dobu výkonu trestu. Preto aj krajský súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym názorom okresného súdu, podľa ktorého spôsob vedenia života odsúdeného počas výkonu trestu uloženého akýmkoľvek odsudzujúcim rozsudkom je z hľadiska aplikácie ustanovenia Tr. zák. nevýznamná, pretože ide o správanie vynucované vykonávaním sankčných oprávnení štátu proti osobám, ktoré porušili záujmy chránené ustanoveniami . Nad rámec správnych právnych úvah okresného súdu v odôvodnení napadnutého uznesenia krajský súd považuje za potrebné poukázať na to, že zahladenie odsúdenia je dobrodením zákonodarcu, účelom ktorého je, aby niektoré následky odsúdenia, ktoré trvajú aj po odsúdení a vykonaní uloženého trestu, nezanechali na páchateľovi trestného činu trvalú škvrnu. Podmienky na zahladenie nabádajú odsúdeného k tomu, aby po odsúdení viedol nepretržite riadny život. Tento inštitút má výrazne výchovný účel, nadväzujúci na výchovný účel trestu podľa Tr. zák. Ak teda odsúdený po vykonaní trestu, ktorý ho má viesť k tomu, aby v budúcnosti viedol už len riadny život, vedie ustálene riadny život, čím navonok preukáže skutočnú vnútornú nápravu, prestáva byť v záujme spoločnosti, aby odsúdený po zvyšok života niesol následky svojho odsúdenia. Ak teda okresný súd v prejednávanom prípade správne zistil, že odsúdený po svojich odsúdeniach neviedol riadny život, z ktorého dôvodu dochádzalo k prerušovaniu zákonom požadovanej minimálnej (použité slovo „najmenej“ v ustanovení Tr. zák.) dĺžky vedenia riadneho života s následkom

začatia plynutia novej doby, dospel k správnemu a zákonnému záveru, podľa ktorého u odsúdení, k zahladeniu ktorých nedošlo zo zákona (napr. odsúdenie na podmienečný trest odňatia slobody s následkom osvedčenia sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia), odsúdený nesplnil zákonnú podmienku vedenia riadneho života po dobu ustanovenú v § 92 Tr. zák. K uvedenému krajský súd považuje za potrebné dodať, že rozhodnutie súdu o zahladení odsúdenia podľa § 92 ods. 1 Tr. je podľa súčasnej právnej úpravy fakultatívnym (nie obligatórnym) rozhodnutím súdu s poukazom na použité slovo „môže“ v uvedenom ustanovení. Z toho hľadiska je významné, že odsúdený v súčasnosti vykonáva trest odňatia slobody, z ktorého dôvodu absentuje podklad pre záver, podľa ktorého by odsúdený preukázal skutočnú vnútornú nápravu po výkone trestov, uložených odsúdeniami, zahladenia ktorých sa podanou žiadosťou domáha v tomto konaní. Preto v prípade odsúdeného nie je v záujme spoločnosti strata záujmu, aby odsúdený naďalej niesol následky svojich odsúdení. Pokiaľ sa odsúdený v dôvodoch sťažnosti proti napadnutému uzneseniu domáhal aplikácie ustanovenia § 92 ods. 3 Tr. zák., skutočnosť, že odsúdený v súčasnosti vykonáva trest odňatia slobody vylučuje splnenie zákonných podmienok na aplikáciu uvedeného ustanovenia na jeho prípad pre absenciu podkladov k záveru o preukázaní nápravy svojim vzorným správaním po výkone trestu. Podľa nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná. Keďže z uvedených dôvodov krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.