Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoCsp/1/2021

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT SLOVAKIA s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zastúpený JUDr. Pavol Pospecha, advokát so sídlom Lichnerova 23, Senec, proti žalovanej: Z. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XX, B., o zaplatenie 1 064,05 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu v Nitre zo dňa 08. 10. 2020, č. k. -127, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti náhrady trov konania z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 192,91 eura s 5% úrokom z omeškania ročne od 05. 06. 2016 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Vo zvyšku žalobu zamietol. Konanie v časti zaplatenia sumy vo výške 449,09 eura zastavil a žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 18. 02. 2015 bola na základe žiadosti žalovanej medzi stranami sporu uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bola žalovanej poskytnutá čiastka úveru (úverový limit) vo výške 1500 eur mesačne, mesačná splátka 47,17 eura, počet splátok 42, ročná úroková sadzba revolvingu 17,68%, predpokladaná RPMN 25,73%, priemerná hodnota RPMN 34,42%, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 25,73%. Podľa vyjadrenia žalobcu, celkovo žalovaná uhradila sumu 917,09 eura. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. , , , a , . Z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že zmluva, ktorú strany sporu uzatvorili je spotrebiteľská zmluva. V danom prípade sa jednalo o revolvingový úver, pri ktorom nie je možné jednoznačne uviesť RPMN, nakoľko tento údaj sa dá určiť len na začiatku poskytnutia úveru, na základe známych vstupných údajov. Nie je to však možné vyčísliť v priebehu revolvingu, keď možno úver čerpať a priebežne dopĺňať a tak sa menia údaje relevantné pre výpočet RPMN. Aj v tomto vzťahu má súd povinnosť chrániť spotrebiteľa ako slabšiu zmluvnú stranu. Poukázal na to, že v údajoch o požadovanom spotrebiteľskom úvere bola uvedená predpokladaná RPMN 25,73%, údaj vo schválenom spotrebiteľskom úvere revolvingového typu je uvedená výška predpokladanej RPMN 25,10% a preto súd mal za to, že tieto podmienky riadne splnené neboli a preto je možné považovať poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. Preto považoval žalobu v časti zaplatenia sumy vo výške 192,90 eura za dôvodnú, pretože reálne bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 1350 eur a žalovaná uhradila platby v sume 1157,09 eura. Z tých dôvodov žalobe v tej časti vyhovel a vo zvyšku žalobu zamietol. Žalobcovi priznal i úrok z omeškania, ktorý mu v zmysle ust. , , vládneho nariadenia 87/95 Zb. priznal a to od 058. 06. 2016. Žalobca si uplatnil i nárok na zaplatenie sumy 83,99 eura, predstavujúci náhradu nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky. Konštatoval, že v tomto spore nemal preukázaný vznik takéhoto nákladu a preto v tejto časti žalobu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa .

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadla v zákonnej lehote odvolaním žalovaná a domáhala sa jeho zmeny tak, že žaloba bude zamietnutá v celom rozsahu. V dôvodoch svojho odvolania uviedla, že odvolanie podáva v časti, v ktorej bola zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 192,91 eura. Rozsudok považuje za nezákonný, neodôvodnený a uvedeným rozsudkom bolo porušené právo na spravodlivý proces. Rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Namietala nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku zakladajúceho jeho nepreskúmateľnosť a to z dôvodu, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s dôkazmi o premlčaní. Písomným ospravedlnením z neúčasti na pojednávaní poslala aj vyjadrenie, v ktorom podala námietku premlčania z dôvodu, že žalobca podal žalobu na súd až po uplynutí premlčacej doby. Súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal vznesenou námietkou premlčania, pričom ju mal posudzovať skôr, ako začal vo veci meritórne rozhodovať. Túto jej námietku premlčania vôbec neriešil a preto vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd riešil len bezúročnosť úveru a námietku o premlčaní nikde nepíše, ani neodôvodňuje. Má tiež za to, že zosplatnenie dlhu je neplatné, lebo podľa zákona inštitút zosplatnenia musia byť splnené dva úkony a to výzva, že spotrebiteľ je v omeškaní viac ako tri mesiace a druhý úkon oznámenia zosplatnení úveru. Ak nebol dodržaný tento postup, tak zosplatnenie je neplatné. Ju žalobca nevyzval výzvou, že je v omeškaní viac ako tri mesiace, len úver zosplatnil podľa listu oznámenia zosplatnení zo dňa 15. 05. 2016. Tým pádom je zosplatnenie neplatné. Ona sa omeškala s úhradou 01. 02. 2016, 01. 04. 2016 a 01. 05. 2016, premlčacia doba začala plynúť dňom 01. 02. 2016 a uplynula 01. 02. 2019. Ak žaloba bola podaná až 22. 02. 2019, stalo sa už po uplynutí premlčacej doby.

3. Žalobca sa k odvolaniu nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ) oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), súd pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a v súvisiacej časti o náhrade trov konania zrušiť ( ) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( ).

5. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

6. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú túto procesnú vadu - porušenie práva na spravodlivý proces sú: a/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces, b/ nesprávny procesný postup súdu. Odvolací súd skúma, či došlo k procesnej vade, ktorú namietala odvolateľka. Mal pritom na zreteli, že podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Pod pojmom procesný postup sa rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť, alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca sa možnosť jej aktívnej účasti na konaní.

7. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho konania, ktoré zavinil súd svojim procesným postupom v rozpore so zákonom spravidla vždy strane v konaní spôsobujú porušenie jej práva na spravodlivý proces, odnímajú jej možnosť konať pred súdom, pretože jej bránia v realizácii tých procesných práv, ktoré priznáva na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti druhej strane v spore. Vydanie zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá svoje právne opodstatnenie a preto je vždy nevyhnuté takéto rozhodnutie zrušiť, najmä z hľadiska garantovaného práva na súdnu

ochranu a spravodlivé súdne konanie. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým strane v konaní znemožní realizácia jej procesných práv priznaných jej v Civilnom sporovom konaní. O naplnenie tohto odvolacieho dôvodu ide vždy aj vtedy, ak je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čo má za následok jeho nepresvedčivosť. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ako súčasť základného práva na súdnu a inú právnu ochranu vyžaduje, aby sa súd jasný, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (Nález Ústavného súdu SR sp. zn. ). Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorým zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská.

8. Súd prvej inštancie vyhodnotil právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou za spotrebiteľský, a s takýmto právnym posúdením sa odvolací súd plne stotožňuje. Súd prvej inštancie však nevenoval dostatočnú pozornosť obsahu spisu, pretože žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 17. 03. 2020 (č. l. 93 spisu) vzniesla okrem iného i námietku premlčania, s ktorou sa súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nevysporiadal a ani jedinou vetou svoje rozhodnutie v tejto časti neodôvodnil, čím rozhodnutie spravil nepreskúmateľným a to bol dôvod, pre ktorý musel odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Bude preto povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní sa vznesenou námietkou premlčania zaoberať. V tejto súvislosti je potrebné upozorniť súd prvej inštancie i na námietku žalovanej v tom smere, že v danom prípade zo strany žalobcu nedošlo k riadnemu zosplatneniu dlhu. V spise na č. l. 26 sa síce nachádza oznámenie o zosplatnení zo dňa 15. 05. 2016, v ktorom žalobca oznamuje žalovanej, že je v omeškaní s úhradou splátok 12, 13, 14 a suma omeškaných splátok je 131,29 eura. Ďalej uviedol, že v prípade, ak sa dostane do omeškania z úhradou ktorejkoľvek z uvedených splátok o viac ako tri mesiace a uplynie 15 dní od doručenia tohto oznámenia, stanú sa splatnými všetky záväzky zo zmluvy, stratí tým výhody splátok a celý dlh bude povinná zaplatiť naraz. Žalovaná tento listinný doklad zrejme prevzala 20. 05. 2016. Otázku zosplatnenia úveru je potrebné vykladať v kontexte a súčasne. Z ich obsahu vyplýva, že povinnosťou veriteľa je upozorniť dlžníka na možnosť zosplatnenia záväzku predtým, ako k zosplatneniu dôjde. V prípade spotrebiteľských záväzkov ide o dva rôzne právne úkony veriteľa a to upozornenie na uplatnenie práva veriteľa podľa a samotná žiadosť o zaplatenie celého dlhu pre omeškanie so zaplatením splátky. Podmienkou riadneho zosplatnenia dlhu je riadne doručenie oboch prejavov vôle veriteľa dlžníkovi. Z obsahu spisu však vyplýva, že žalovanej bola doručená len listina zo dňa 15. 05. 2016 (č. l. 26 spisu). Je potrebné preto vyhodnotiť, či v danom prípade došlo k riadnemu zosplatneniu dlhu a v tom prípade potom aj posudzovať plynutie premlčacej lehoty.

9. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že pokiaľ ide o premlčanie vzhľadom na predčasné zosplatnenie úveru, je potrebné vychádzať tak z ust. ako aj . Podľa , ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročný celý dlh () začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Je zrejmé, že citované ustanovenie neviaže začiatok premlčacej doby na dátum vyhlásenia predčasne splatnosti celého dlhu, ani na prípadný neskorší dátum uvedený veriteľom v liste, ktorou dlh predčasne zosplatnil, ale na dátum zročnosti tej nesplnenej splátky, pre ktoré nesplnenie sa stal zročným celý dlh. V prípade spotrebiteľskej zmluvy má dodávateľ podľa povinnosť čakať s využitím práva na predčasné zosplatnenie ( ) ešte tri mesiace od omeškania so zaplatením splátky to však nič nemení na tom, že premlčacia doba sa aj v tomto prípade začína počítať odo dňa zročnosti tej omeškanej splátky ( veta druhá ). Je pravdou, že tým zákonodarca defakto skrátil premlčaciu dobu pre takýto prípad o tri mesiace (keďže prvé tri mesiace omeškania dlžníka so splátkou dodávateľ nemôže ešte zosplatniť dlh, lebo by porušil ust. ), avšak premlčacia doba nie je fixný inštitút a je právom zákonodarcu stanoviť pre jednotlivé prípady premlčaciu dobu odlišne. Za predpokladu, že takto stanovaná premlčacia doba je dostatočná na uplatnenie práva, teda že takýmto stanovením premlčacej doby nedôjde k znemožneniu, resp. podstatnému sťaženiu možnosti veriteľa uplatňovať svoje právo. V tejto súvislosti bude preto potrebné posudzovať plynutie premlčacej doby, vzhľadom na skutočnosť, či došlo k predčasnému zosplatneniu úveru, ak by však k predčasnému zosplatneniu úveru nedošlo, tak podľa začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. V novom konaní bude súd prvej inštancie postupovať vo vyššie naznačenom smere a opätovne vo veci rozhodne, pričom svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby v prípade podaného odvolania mohlo byť preskúmané odvolacím súdom.

Keďže odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v jeho vyhovujúcej časti, zrušil i rozhodnutie o nadväzujúcej časti o náhrade trov konania a preto v novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne opätovne i o nároku na náhradu trov odvolacieho konania ( ).

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).