Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-24Csp/43/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudcom JUDr. Máriou Filovou, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného advokátskou kanceláriou Remedium Legal, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: D. Y. X., nar. X.XX.XXXX, bytom E. XX, XXX XX W., zastúpenej Občianskym združením Centrum správnej pomoci Bratislava, so sídlom Silvánska 14, 841 04 Bratislava, IČO: 51 937 573, o zaplatenie 3.000,-€ s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 3.000,-€ spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 5% zo sumy 3.000,-€ od 18.12.2018 do zaplatenia, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. II. Súd p r i z n á v a žalujúcej procesnej strane voči žalovanej procesnej strane náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1.Žalobou elektronicky podanou na Okresný súd Banská Bystrica dňa 12.2.2020 sa žalobca prostredníctvom advokáta domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 3.000,-€ s príslušenstvom - úrokom z omeškania vo výške 5% zo žalovanej istiny od 18.12.2018 do zaplatenia a nahradiť vzniknuté trovy konania, titulom nesplnenia svojho záväzku dlžníka, vyplývajúceho o Zmluvy o splátkovom úvere č. 5058879970 (ďalej Zmluva), uzavretej dňa 23.6.2014 medzi právnym predchodcom žalobcu - Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 ako bankou (veriteľom) a žalovanou ako klientom (dlžníkom). Žalobca ako postupník predmetnú pohľadávku získal na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1057/2018/CE zo dňa 17.12.2018, v prílohe k zmluve o postúpení pohľadávok sa predmetná pohľadávka nachádza pod VS: 5058879970. Listom zo dňa 3.1.2019 oznámil postupca žalovanej postúpenie pohľadávky a vyzval žalovanú na zaplatenie pohľadávky. Pohľadávka žalovanej ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky predstavovala sumu vo výške 19.614,19€ a pozostávala z neuhradenej úverovej istiny vo výške 14.262,08€, riadneho úroku z úveru vo výške 4.312,13€, úroku z omeškania vo výške 1.039,98€. Žalovaná po postúpení pohľadávky vykonala sedem úhrad, a to dňa 22.1.2019 vo výške 50,-€, dňa 26.3.2019 vo výške 30,-€, dňa 17.4.2019 vo výške 30,-€, dňa 21.5.2019 vo výške 20,-€, dňa 18.6.2019 vo výške 20,-€, dňa 11.7.2019 vo výške 20,-€, dňa 5.9.2019 vo výške 20,-€. Žalobca si v konaní uplatnil časť dlžnej úverovej neuhradenej istiny vo výške 3.000,-€, bez úroku z úveru, poplatku z omeškania do dňa postúpenia pohľadávky a poplatkov v zmysle sadzobníka. Žalobca na preukázanie v žalobe tvrdených skutočností preložil listinné dôkazy procesného útoku, a to Zmluvu s dodatkom zo dňa 23.6.2014, Obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne a.s. pre poskytovanie úverov s povolených prečerpaní privátnym klientom účinné od 1.7.2007, sadzobník poplatkov a náhrad pre obyvateľstvo účinný od 1.1.2014, Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 17.12.2018, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 3.1.2019, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 23.11.2017 (prevzaté

žalovanou dňa 4.12.2017), prehľad platobnej disciplíny žalovanej, výzvu na zaplatenie zo dňa 5.10.2017 a 19.8.2016, pokus o zmier zo dňa 31.1.2020.

2. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal dňa 5.3.2020 platobný rozkaz sp. zn. , voči ktorému v zákonnej lehote podala žalovaná odpor. Žalovaná nesúhlasila s povinnosťou zaplatiť žalobcovi žalovanú istinu s príslušenstvom, poprela tvrdenia žalobcu v celom rozsahu, žalobu považovala za nedôvodnú a uviedla, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný. Poukázala na to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď nepredložil výpisy z úverového účtu ani výpisy z bežného účtu, teda nepredložil dôkaz koľko peňazí skutočne bolo poukázaných na bežný účet spotrebiteľa. Pri postúpení pohľadávky nebolo dodržané ust. §92 ods. 8 zákona o bankách, týkajúce sa podmienok potrebných pre platnosť postúpenia pohľadávky z banky na iný subjekt. Žalovaná mala za to, že v zmluve o úvere sú nejasné formulácie v časti odplata, odôvodňujúce kontrolu zmluvy aj v časti ceny úveru. So spoločnosťou Slovenská sporiteľňa uzavrela žalovaná dňa 23.6.2014 Zmluvu o splátkovom úvere vo výške 16.000,-€, ktoré jej nikdy neboli poskytnuté. Ide o formulárovú predtlačenú zmluvu, ktorá je koncipovaná tak, že nezabezpečuje rovnosť a vyváženosť účastníkov zmluvného vzťahu, obsah zmluvy nemohla ovplyvniť. Veriteľ použil nekalé obchodné praktiky, keď neinformoval spotrebiteľa o dôsledkoch vyplývajúcich z jednotlivých ustanovení zmluvy, použil predtlačenú formulárovú zmluvu. Predmet zmluvy nebol dojednaný určite a zrozumiteľne, splácanie úveru nebolo dojednané určite a zrozumiteľne, sankcie neboli dojednané určite a zrozumiteľne a boli dojednané v rozpore s dobrými mravmi, v zmluve chýba správny výpočet RPMN. Je v rozpore s dobrými mravmi, ak sa poskytne spotrebiteľovi úver za cenu prevyšujúc niekoľkonásobne priemernú cenu porovnateľných úverov poskytovaných bankami, ak veriteľ využije tieseň spotrebiteľa, jeho neskúsenosť, ľahkomyseľnosť, rozrušenie. Aj pri nedbanlivosti veriteľa ide o vykorisťovanie spotrebiteľa a v takomto prípade je úverová zmluva neplatná v celom rozsahu. Z predmetnej zmluvy je zrejmé, že žalovaná nemohla individuálne ovplyvniť obsah jednotlivých ustanovení, nakoľko tieto boli vopred „predtlačené“. Veriteľ v snahe obchádzať zákon určil režim právneho vzťahu svojvoľne, avšak s prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah zmluvy a vopred pripravená obsah zmluvy na predtlačenom formulári treba zmluvu posudzovať jednoznačne ako spotrebiteľskú. Žalovaná žiadala, aby súd zrušil platobný rozkaz v celom rozsahu ako nedôvodný a zmätočný, odmietol žalobný návrh žalobcu ako nedôvodný a zaviazal žalobcu na úhradu trov konania žalovanej.

3. Advokát žalobcu v replike poukázal na podmienky úverového zmluvného vzťahu uzavretého dňa 23.6.2014, skutočnosť, že žalovaná čerpala peňažné prostriedky v celkovej výške 16.000,-€, postúpenie pohľadávky na žalobcu dňa 17.12.2018 a stav dlžnej pohľadávky ku dňu postúpenia. Podľa platobnej disciplína žalovaná z poskytnutého úveru uhradila sumu v celkovej výške 5.363,99€, z ktorej bola na istinu započítaná suma 1.737,92€, na poplatky suma 379,22€, na riadny úrok suma 3.218,27€ a na zmluvný úrok z omeškania suma 28,58€. Postúpená istina predstavujúca rozdiel medzi poskytnutými finančnými prostriedkami a úhradami žalovanej započítanými na istinu bola vo výške 14.262,08€, žalobca si v zmysle svojho dispozičného práva uplatnil istinu vo výške 3.000,-€. K názoru žalovanej, aby bolo v zmluve vyčíslené členenie každej jednej splátky z pohľadu jej vnútornej skladby, teda koľko pripadá na istinu, úroky a poplatky, uviedol, že takýto názor je prekonaný nielen eurokonformným výkladom ale aj justičnou praxou v Slovenskej republike. Žalobca poukázal na skutočnosť, že právny predchodca žalobcu dodržal všetky podmienky stanovujúce ust. §92 ods. 8 ZoB, potrebné pre platnosť postúpenia pohľadávky banky. Žalovaná bola v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a bola právnym predchodcom žalobcu vyzvaná na úhradu dlžných splátok, a to výzvami zo dňa 19.8.2016 a 5.10.2017 a výzvou zo dňa 23.11.2017 označenou ako „oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti“, ktorú žalovaná osobne prevzala dňa 4.12.2017. K namietanému nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu zo strany žalovanej poukázal žalobca na to, že v konaní predložil oznámenie postupcu žalovanej o postúpení pohľadávky spolu s podacím hárkom, preukazujúcim odoslanie tejto písomnosti žalovanej, ktorá skutočnosť bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má povinnosť z tohto oznámenia vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Žalobca tiež poukázal na to, že mimoriadna splatnosť úveru bola postupcom vyhlásená podaním zo dňa 23.11.2017, pričom postup, ktorý postupca pri vyhlasovaní mimoriadnej splatnosti zvolil, je plne v súlade s odbornou literatúrou, v ktorej možno nájsť odpoveď ohľadom výkladu ust. , v spojení s ust. . Postupca v posudzovanom prípade využil svoje právo zosplatniť pohľadávku a podaním zo dňa 23.11.2017 upozornil žalovanú, že si toto právo uplatňuje a súčasne žalovanú vyzval v lehote 15 dní k dobrovoľnej

úhrade pohľadávky, t.j. k zosplatneniu úveru došlo márnym uplynutím lehoty na zaplatenie v zmysle ust. , postupca toto svoje právo využil pre nesplnenie splátky, ktorá využitiu práva predchádzala po dobu 3 mesiacov. Žalobca mal za to, že v konaní bolo preukázané účinné zosplatnenie úveru zo strany postupcu, v dôsledku ktorého a všetky splátky úveru, splatné do budúcna stali splatnými.

4. Žalovaná v duplike opätovne popierala tvrdenia žalobcu v celom rozsahu, pohľadávku neuznala čo do dôvodov a výšky, pôvodný dodávateľ jej nikdy neoznámil postúpenie pohľadávky, žalobca tento dôkaz neosvedčil v žalobe, namietala nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Žiadala, aby žalobca predložil zmluvu a výpis u účtu, na ktorý jej poskytol finančné prostriedky, žiadala súd, aby zmluvu podrobil súdnej kontrole z úradnej povinnosti a aby jej poskytol súdnu ochranu spotrebiteľa ako slabšej strany v spore. Nárok je neurčitý, nešpecifikovaný a je premlčaný, vznáša námietku premlčania nároku na vymáhanie pohľadávky jednotlivých splátok. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nepredložil dôkazy - výpisy z úverového účtu ani výpisy z bežného účtu, ani nepredložil výpis z úverového účtu koľko skutočne bolo poukázané na bežný účet spotrebiteľa. Postúpenie pohľadávky je neplatné. Predmetná zmluva je v rozpore so zákonom o spotrebiteľských úveroch, v zmluve chýbajú obligatórne náležitosti, a to výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, termín konečnej splatnosti deň, mesiac a rok, RPMN. Zmluvu ako celok je možné považovať podľa za neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi. Žalovaná poukázala na nekalú praktiku žalobcu, vyzdvihla právo na ochranu spotrebiteľa, mala za to, že zmluva obsahuje neprijateľné podmienky, ktoré spôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Žalobca ničím neosvedčil svoje tvrdené skutočnosti, neosvedčil poskytnutie finančných prostriedkov na účet žalovanej, predložené dôkazy sú sporné, nie sú osvedčené úradne, sú fotokópiami.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav:

6. Dňa 23.6.2014 uzavrel právny predchodca žalobcu ako banka so žalovanou ako dlžníkom Zmluvu s dodatkom, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky, predmetom ktorej bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 16.000,-€ (spotrebný úver na čokoľvek), ktoré sa žalovaná zaviazala splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 220,32€, vždy k 10. dňu v kalendárnom mesiaci, počet splátok 120, s dátumom splatnosti prvej splátky 10.8.2014 a termínom konečnej splatnosti úveru 10.7.2024, pri výške úrokovej sadzby 9,9% ročne a RPMN 11,42%. Žalovaná podpisom úverovej zmluvy potvrdila, že bola s obchodnými podmienkami oboznámená, rovnako potvrdila oboznámenie s aktuálnym sadzobníkom poplatkov a náhrad. Podľa bodu 2 Zmluvy banka poskytla dlžníkovi úver na vyplatenie dlžníkom určených záväzkov, a to splátkového úveru v SLSP, číslo účtu 5054348179/0900 s aktuálnym zostatkom 13.041,90€ a zostatok úveru banka poukáže po poskytnutí úveru podľa bodu 2 na účet dlžníka 5050190802/0900 (bod 1 Zmluvy). Podľa prehľadu platobnej disciplíny žalovanej, táto dohodnuté mesačné splátky neplatila riadne a včas, postupca podaním zo dňa 23.11.2017 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 22.11.2017 a vyzval žalovanú na úhradu dlžnej istiny najneskôr do 15 dní, žalovaná predmetnú výzvu prevzala osobne dňa 4.12.2017. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 19.614,19€ a pozostávala z úverovej istiny vo výške 14.262,08€, riadneho úroku vo výške 4.312,13€, úroku z omeškania vo výške 1.039,98€. Žalovaná po postúpení pohľadávky vykonala nasledujúce úhrady: dňa 22.1.2019 vo výške 50,-€, dňa 26.3.2019 vo výške 30,-€, dňa 17.4.2019 vo výške 30,-€, dňa 21.5.2019 vo výške 20,-€, dňa 18.6.2019 vo výške 20,-€, dňa 11.7.2019 vo výške 20,-€, dňa 5.9.2019 vo výške 20,-€. Žalobca si v konaní uplatnil len časť dlžnej úverovej istiny vo výške 3.000,-€, zvyšnú časť dlžnej sumy nepožadoval. 7. Žalovaná do zápisnice súdu uviedla, že nárok žalobcu neuznáva. Priznala, že si zobrala od Slovenskej sporiteľne úver na 16.000,-€, do určitého času úver splácala, potom zostala tehotná, úver bol poistený, ale poisťovňa ho nesplácala. Nevie koľko z poskytnutej sumy zaplatila. Stará sa o dve maloleté deti, manžel je momentálne vo väzbe, pracuje ako upratovačka a stará sa o onkologicky chorú mamu. Čistý mesačný zárobok žalovanej predstavuje 350,-€, býva v dvojizbovom byte, ktorý matka darovala maloletému synovi žalovanej, nevlastní žiadnu vec vyššej hodnoty. 8. Zástupkyňa žalovanej uviedla, že popierajú tvrdenia žalobcu, žalovaná suma je sporná, žalovaná mala dva úvery, predmetným úverom refinancovala prvý úver, refinancovanie ponúkla Slovenská sporiteľňa. Žalovaná reálne dostala na účet sumu 2.953,45€. Žalobca nepredložil dôkaz o oprávnenosti nároku, je sporné, koľko žalovaná na úvere zaplatila, žalobca nie je v konaní aktívne vecne legitimovaný. Mimoriadna splatnosť je neplatným právnym úkonom, zo strany sporiteľne neboli dodržané lehoty. Spotrebiteľ je slabšou procesnou stranou, súd by mu mal poskytnúť ochranu, žalobca nepreukázal

výpismi z úverového účtu svoj nárok a požadovanú sumu. Žalobu žiadala zamietnuť a priznať žalovanej náhradu trov konania. 9. Advokátka žalobcu poukázala na to, že dlžoba žalovanej voči právnemu predchodcovi žalobcu bola podstatne vyššia ako žalovaná istina, žalobca si v konaní uplatňuje len časť dlžnej úverovej istiny. Tvrdenia žalovanej označila za účelové a ničím nepreukázané. Z predloženej platobnej histórie vyplýva, že žalovaná čerpala 24.6.2014 sumu 13.046,55€ a 26.6.2014 sumu 2.953,45€, čo je celková suma úveru 16.000,-€. Podmienky postúpenia pohľadávky boli splnené. Žalovaná podobu trvania úverového vzťahu bola v omeškaní viac ako 90 dní, celkovo to bolo 878 dní, čo bol stav v čase postúpenia pohľadávky. Žalovaná bola viackrát upozorňovaná na skutočnosť, že dlhuje na úverových splátkach, osobne prevzala oznámenie o mimoriadnej splatnosti úveru. Tvrdenia žalovanej sú účelové, žalovaná neuniesla dôkazné bremeno, žalobca svoj nárok riadne preukázal, žalobe žiadala v plnom rozsahu vyhovieť. 10. Po vyhodnotení vykonaného dokazovania dospel súd k nasledovnému právnemu záveru: 11. Podľa bodu 7.6.1. písm. a) Všeobecných obchodných podmienok ak je klient v omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako ako desať dní, je banka oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere a klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti. 12. Podľa /OZ/ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva beh ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

13. Podľa dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa veta prvá spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa / neprijateľná podmienka/.

16. Podľa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktorému tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

17. Podľa v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

18. Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

19. Podľa celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.

20. Podľa Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

21. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že občan ako spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok vopred určených dodávateľom, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť. Vo všeobecných pravidlách pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách zákon stanovuje, že takého ustanovenia v zmluvách, spôsobujúce nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Spotrebiteľské zmluvy ako zmluvy typové či adhézne, sú zmluvy, ktoré o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov s tým, že dodávateľ zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje podmienky jej realizácie. Návrh zmlúv býva často predtlačený na formulároch s tým že fyzická osoba

- spotrebiteľ nemá možnosť dosiahnuť zmenu v návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať, môže návrh buď prijať alebo neprijať a zmluvu neuzavrieť. Dodávateľ je osoba konajúca pri uzatváraní a plnení zmluvy v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, je silnejšou zmluvnou stranou, ponúkajúcou spotrebiteľovi k spotrebe určitú vec, vrátane finančných prostriedkov, ktorej forma distribúcie je predmetom podnikania dodávateľa. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekoná v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, predstavuje slabšiu zmluvnú stranu, nemôže vopred ovplyvniť pripravený návrh zmluvy. Zákon zakotvuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách, ku ktorým patrí aj predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere. Vychádza sa z predpokladu, že spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa všeobecne očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb, čo zodpovedá poctivému prístupu v podnikaní. Zákon predpokladá, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. V súlade s prílohou Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zákon uvádza príkladne podmienky zakotvené v spotrebiteľských zmluvách, ktoré je potrebné považovať za neprijateľné. Podľa článku 5 uvedenej smernice všetky písomné ustanovenia spotrebiteľských zmlúv musia byť vyjadrené zrozumiteľne, v prípade nezrozumiteľnosti sa podmienka má vykladať v prospech spotrebiteľa. Podľa článku 4 ods. 2 smernice ak hlavný predmet zmluvy, cena alebo úhrada, prípadne tovar alebo služby dodávané výmenným spôsobom nie sú vyjadrené zrozumiteľne, je potrebné preskúmať, či tieto podmienky nie sú nekalé. Oprávnené pochybnosti o zrozumiteľnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere vzbudzuje absencia dôležitého a povinného údaju - ročnej percentuálnej miery nákladov.

22. Predmetná spotrebiteľská úverová zmluva obsahuje všetky potrebné náležitosti v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, procesné strany sa predpísanou písomnou formou dohodli na predmete zmluvy, spôsobe úhrady, zmluva obsahuje potrebný údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, pri uzavretí zmluvy neboli obídené príslušné ustanovenia vnútroštátneho práva ani príslušné ustanovenia smernice č. 93/13/EHS. Z obsahu úverovej zmluvy mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej peňažné prostriedky za dohodnutých podmienok splácania, zmluvné podmienky právny predchodca žalobcu splnil, žalovaná si svoju povinnosť riadne a včas splácať poskytnuté finančné prostriedky formou mesačných splátok nesplnila, právny predchodca žalobcu v zmysle dohodnutých zmluvných podmienok vyhlásil predčasnú splatnosť úveru. Z úverovej zmluvy vyplýva, že podstatná časť poskytnutých finančných prostriedkov bola určená na vyplatenie predchádzajúceho záväzku žalovanej voči SLSP (splátkový úver), z predloženého dôkazu procesného útoku - platobnej histórie žalovanej vyplýva, že žalovaná čerpala dňa 24.6.2014 sumu 13.046,55€ (splatenie záväzku) a dňa 26.6.2014 sumu 2.953,45€ ako peniaze poskytnuté na účet žalovanej, ktorú skutočnosť žalovaná v konaní nepopierala. Zmluva obsahuje potrebné údaje o výške poskytnutých finančných prostriedkov, začatí splácania úveru, konečnej splatnosti úveru, počte splátok, výške splátky, údaj o RPMN, je platným právnym úkonom, v zmysle dohodnutých zmluvných podmienok mali zmluvné strany povinnosť plniť svoje záväzky.

23. Súd neprijal všeobecnú argumentáciu žalovanej spočívajúcu v neprijateľných zmluvných podmienkach, a to v neuvedení výšky, počtu a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, termínu konečnej splatnosti úveru (deň, mesiac a rok), RPMN v predmetnej spotrebiteľskej zmluve Názor požadujúci, aby bolo v zmluve vyčíslené členenie každej jednej úverovej splátky je prekonaný, o čom svedčí aj právny názor vyslovený v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. februára 2018, sp. zn. : „Nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. V zmluvách uzatváraných podľa nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis

plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je potrebné za použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Od mája 2018 sa legislatívne pregnantnejším vyjadrením odstráni možnosť rôzneho výkladu predmetného ustanovenia, ktorú bolo možné (a potrebné) preklenúť už podľa doterajšej právnej úpravy jeho eurokonformným výkladom.“ V tejto súvislosti treba poukázať aj na skutočnosť, že v obdobnej veci rozhodoval Súdny dvor Európskej únie, ktorý vo svojom rozhodnutí z 9.11.2016 vo veci C-42/15 v súvislosti s uvedením náležitostí spotrebiteľskej zmluvy v zmluve o spotrebiteľskom úvere judikoval, že porušenie povinností veriteľa môže byť podľa vnútroštátnej právnej úpravy sankcionované zánikom nároku veriteľa na úroky a poplatky, avšak takáto sankcia je primeraná len pri takom porušení povinností veriteľa, ktoré môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, t.j. napríklad neuvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov, počtu a frekvencie splátok, ako aj nevedenie prípadnej existencie notárskych poplatkov, požadovaných záruk a poistenia. Súdny dvor Európskej únie v predmetnom rozhodnutí ďalej judikoval, že za primerané by sa však nemalo považovať, ak pre neuvedenie niektorých náležitostí, ktoré svojou povahou nemôžu mať vplyv na schopnosť dlžníka posúdiť rozsah svojho záväzku, sa bude v súlade s vnútroštátnou úpravou uplatňovať sankcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, čo bude vyvolávať voči veriteľovi závažné následky.

24. Súd mal dôkaznými prostriedkami procesného útoku preukázané, že právny predchodca žalobcu dodržal všetky podmienky uložené v veta prvá o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v platnom znení, podľa ktorého ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou, aj bez súhlasu klienta. Právny predchodca žalobcu opakovane vyzval žalovanú na úhradu omeškaných splátok, o čom svedčia predložené výzvy zo dňa 19.8.2016 a 5.10.2017, v čase doručovania predmetných výziev žalovaná podľa platobnej disciplíny preukázateľne bola v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči právnemu predchodcovi žalobcu nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. V súlade so všeobecnými obchodnými podmienkami právny predchodca žalobcu vyhlásil ku dňu 22.11.2017 mimoriadnu splatnosť úveru, ktorú skutočnosť žalovanej oznámil listom zo dňa 23.11.2017, ktorý žalovaná osobne prevzala dňa 4.12.2017, vedomosť o dlžobe a spojenými následkami voči právnemu predchodcovi žalobcu teda preukázateľne mala. Právny predchodca žalobcu ako postupca splnil zákonom o bankách stanovené podmienky pre postúpenie pohľadávky žalobcovi, oznámenie o postúpení doručil žalovanej, ktorú skutočnosť mal súd preukázanú podacím hárkom z pošty, v zmluve o postúpení pohľadávky na žalobcu bola pohľadávka voči žalovanej špecifikovaná, aktívna právna legitimácia žalobcu v konaní bola založená, právo domáhať sa predmetnej pohľadávky, vyplývajúcej zo spotrebiteľskej zmluvy preukázateľne prešlo zo Slovenskej sporiteľne, a.s. na žalobcu ako postupníka.

25. Podľa právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

26. Podľa pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. 27. Podľa ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej splátky stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. 28. Premlčanie možno definovať ako následok kvalifikovaného uplynutia času, ktorý spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti práva a vzniká tzv. naturálna obligácia. K premlčaniu práva stačí, ak nastala objektívna skutočnosť, a to uplynutie času, ktoré však samo o sebe neznamená zánik práva, toto právo trvá aj naďalej, avšak nachádza to odraz nielen v hmotnoprávnej rovine (právo sa premieňa na tzv. naturálne právo), ale aj v procesnej rovine v dôsledku toho, že v prípade, ak ten, kto má povinnosť plniť, vznesie v príslušnom konaní námietku premlčania, takého právo nie je možné súdom priznať, teda právny poriadok mu nepriznáva právnu ochranu. Nepriznanie premlčaného práva je viazané na ďalšiu právnu skutočnosť, ktorou je vznesenie kvalifikovanej námietky premlčania tým, voči ktorému je uplatňovaný žalovaný nárok, námietka premlčania je kvalifikovanou vtedy, ak je vznesená v konaní

pred súdom oprávneným rozhodnúť o danom práve. Vznesenie námietky premlčania je adresný právny úkon procesnej strany , obsahom ktorého musí byť vôľa konajúceho využiť právo vzniesť námietku premlčania s úmyslom z dôvodu uplynutia stanovenej doby, vyhnúť sa plneniu premlčaného práva. Samotné vznesenie námietky premlčania však nemá za následok zánik práva, ale iba zmenu charakteru práva, toho dôsledkom je, že aj po tom, čo bola vznesená námietka premlčania, na základe ktorej súd žalobu zamietol, je možné premlčané právo plniť a toto právo môže byť aj predmetom ďalších právnych úkonov. 29. Predpokladom úspešného dovolania sa premlčania je aj uplynutie zákonom stanovenej premlčacej doby. pri stanovení dĺžky premlčacej vychádza zo zásad, že jej dĺžku stanovuje v závislosti na vzniku toho ktorého práva, všeobecne platí premlčacia doba, ktorá je tri roky a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Na daný prípad je potrebné aplikovať všeobecnú trojročnú premlčaciu dobu, čo je v súlade s názorom Najvyššieho súdu SR, uvedeným v rozsudku z 15.5.2010, sp.zn. , v ktorom Najvyšší súd SR prijal záver, že začiatok premlčacej lehoty v občianskoprávnych vzťahoch je všeobecne (objektívne) určený ustanovením , podľa ktorého lehota začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Takto vymedzený počiatok je vymedzený objektívne, nezávisle na poškodenom, beh premlčacej doby teda začne odo dňa, kedy by všeobecne každý mohol právo uplatniť, teda kedy by mohol podať žalobu. Nie je pri tom rozhodujúce, či snáď daný subjekt bol v situácii, ktorá mu uplatnenie práva znemožňovala, napr. aj tým, že o práve nevedel. Ide teda o objektívne určený začiatok plynutia premlčacej lehoty, ktorý sa odvíja od právnych skutočností, prípadne udalostí, ktorých vznik alebo existencia sú nezávislé na úrovni vedomia (znalosti) oprávneného účastníka zodpovednostného vzťahu. Ustanovenie rešpektuje zásadu zmluvnej voľnosti občianskoprávnych vzťahov, umožňuje, aby zmluvné strany dohodli dlhu splatnosť, a dohodli sa aj tak, že dlžník bude poskytnuté plnenie splácať v splátkach. Jednotlivé splátky sa v takom prípade premlčujú samostatne, premlčacia doba začína plynúť odo dňa zročnosti každej jednotlivej splátky. V prípade ak dlžník nesplní niektorú z dohodnutých splátok a veriteľ v dôsledku neplnenia povinností dlžníka vyhlási zročnosť celého dlhu, premlčacia doba vo vzťahu k celému dlhu začne plynúť odo dňa nasledujúceho po vyhlásení mimoriadnej splatnosti pohľadávky, v danom prípade vyhlásenej ku dňu 22.11.2017. Od nasledujúceho dňa začala plynúť všeobecná trojročná premlčacia lehota na uplatnenie pohľadávky žalobcu, ktorá bola v danom prípade dodržaná, nakoľko na upomínacom súde bola žalobcom podaná žaloba dňa 12.2.2020. Posudzujúc dôvodnosť námietky premlčania, vznesenú žalovanou procesnou stranou ako dlžníkom, súd dospel k právnemu záveru, že žalobcom uplatňované právo sa vykonalo v zákonom stanovenej lehote. 30. Súd sa stotožnil s tvrdeniami procesného útoku žalobcu, podloženými relevantnými listinnými dôkazmi procesného útoku, žalovaná jednoznačne porušila písomne dohodnuté zmluvné podmienky spotrebiteľského vzťahu uzavretého s právnym predchodcom žalobcu, nesplácala poskytnuté finančné prostriedky riadne a včas, dostala sa s platením do omeškania, v dôsledku ktorého v súlade so zmluvnými podmienkami vyhlásil právny predchodca žalobcu mimoriadnu splatnosť úveru a splatnou sa stala celá dlžná pohľadávka. Zmluvou o postúpení pohľadávky prešiel záväzok žalovanej voči banke na žalobcu, postúpenie pohľadávky bolo riadne žalovanej oznámené, žalobca oprávnene požadoval zaviazať žalovanú na zaplatenie žalovanej istiny, predstavujúcej časť neuhradenej úverovej istiny vo výške 3.000,-€.

31. Podľa veta prvá dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

32. Podľa ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania, výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

33. Podľa Nariadenia vlády SR č. je úrok z omeškania stanovený dvojnásobkom diskontnej sadzby určenej Národnou bankou SR k prvému dňu omeškania. Podľa nariadenia vlády SR č. , účinného od 1.1.2009, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, podľa nariadenia vlády SR č. , účinného od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, ak vzťah vznikol po 1.2.2013.

34. Žalovaná si nesplnila povinnosť uhradiť svoj peňažný záväzok voči žalobcovi, ktorému vznikol nárok na úhradu zákonného úroku z omeškania vo výške 5%, určený z priznanej časti nezaplatenej úverovej istiny ročne odo dňa nasledujúceho po dni postúpenia predmetnej pohľadávky žalobcovi do zaplatenia.

35. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Odvolanie podlieha poplatkovej povinnosti v rovnakej výške ako za podanú žalobu.

V prípade neuhradenia priznanej pohľadávky zo strany povinného, môže oprávnený požiadať o exekučný výkon súdneho rozhodnutia.