Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20S-69-2020.pdf
PDF · 107.72 KB
Case nature
Area
Subarea
20S/69/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr. Róberta Foltána a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobcov 1. Z. I., nar. XX.X.XXXX a 2. M. I., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom K. E. XX, XXX XX N., obaja zastúpení advokátom JUDr. Ľubomírom Vanekom, so sídlom Potočná 169/85, 909 01 Skalica proti žalovanému Okresnému úradu Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky, Kollárova 8, 917 02 Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TT-OVBP2-2020/009855-002 zo dňa 13.3.2020, za účasti ďalších účastníkov konania 1. Z. H., trvale bytom XXX XX X. XX, 2. K. G., trvale bytom XXX XX H. XXX, 3. Slovenský zväz záhradkárov, Základná organizácia 13-98 Skalica - Lištiny, Pod Hájkom 18, 909 01 Skalica, zastúpeného O. J., predsedom so sídlom Korezskova 47 909 01 Skalica a 4. SPP - distribúcia, a.s., Mlynské nivy 44/ b, 825 11 Bratislava, IČO: 35 910 739, takto
rozhodol:
I. Súd rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Trnava, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-TT- OVBP2-2020/009855-002 zo dňa 13.3.2020 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
II. Žalobcom sa priznáva voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.
III. Ďalším účastníkom konania sa právo na náhradu trov nepriznáva.
odôvodnenie:
1.
Žalobcovia sa v konaní domáhali preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. OU-TT- OVBP2-2020/009855-002 zo dňa 13.3.2020, ktorým žalovaný zamietol ich odvolanie a potvrdil rozhodnutie stavebného úradu mesta Skalica č. SÚ-2018/2165 zo dňa 27.9.2019 o odstránení stavby - záhradnej chatky a altánku na časti pozemku parc.č. 15336/38 v kat. úz. N. - lokalita X.. Namietali, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné, zistenie skutkového stavu veci bolo nedostatočné a skutkový stav, ktorý správny orgán vzal za základ rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi. Uvádzali, že správne orgány oboch stupňov ignorovali ich argumentáciu nutnosťou kumulatívnej aplikácie ustanovenia § 43 ods. 1 stavebného zákona a nevysporiadali sa so základnou otázkou, či unimobunka, je stavbou v zmysle zákona. Podľa jeho názoru sa touto otázkou zaoberali veľmi neodborne, povrchne a nesprávne interpretovali právne normy a nelogicky a svojvoľne ako stavbu vyhodnotili túto mobilnú unimobunku, ktorá nie je nijakým spôsobom spojená so zemou. Mali za to, že táto unimobunka nespĺňa žiadnu zo zákonných podmienok, aby mohla byť označená za stavbu, nakoľko v danom prípade nešlo o žiadne odborné činnosti alebo montážne práce, ktorými by sa trvale pevne zabudovávali do stavby stavebné výrobky. Žalovaný podľa nich použitie stavebných výrobkov neodôvodnil a o pevnom spojení so zemou vôbec nemožno hovoriť, nakoľko ide o unimobunku voľne položenú na zemi, pričom jej postavenie nevyžadovalo úpravu podkladu a takáto úprava ani nebola
vykonaná, čo v správnom konaní opakovane uvádzal. Taktiež zdôraznili, že unimobunka nie je pripojená na žiadne inžinierske siete.
2.
Žalovaný v napadnutom rozhodnutí bez podrobného vysvetlenia a bez toho, aby sa zaoberal jednotlivými odvolacími dôvodmi uvedenými žalobcami, len stroho konštatuje, že predmetná unimobunka je stavbou. Argumentácia žalovaného je účelovým vytrhávaním z kontextu zákona pri opakovanom ignorovaní základných výkladových zásad. Podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR je odôvodnenie rozhodnutia obligatórnym predpokladom zákonného rozhodnutia, o to dôraznejšie táto zásada platí, ak je rozhodnutím zasahované do základného ústavného práva - práva vlastníckeho, ktoré je v zásade nedotknuteľné a nescudziteľné. Pokiaľ žalovaní tak výrazne zasahujú do ústavou garantovaného práva žalobcu, je nevyhnutné, aby nekonali svojvoľne a arbitrárne, ale aby logicky a zrozumiteľne (v zmysle príslušných zákonných ustanovení) zdôvodnili svoj postup. Žalovaný len odkazuje na znenie ust. § 43 ods. 1 stavebného zákona a bez ďalšieho odôvodnenia ho aplikuje na predmetný prípad. Avšak už ďalej nevysvetľuje, na základe čoho považuje predmetnú unimobunku za stavebnú konštrukciu, z akých zákonných ustanovení či iných prijateľných podkladov vychádza. To isté u stavebných prác a stavebných výrobkov, nakoľko žalovaným nebolo vysvetlené a odôvodnené, na základe akých zákonných ustanovení a dôkazov vyhodnotil, že predmetná unimobunka bola postavená stavebnými prácami (opakovane zdôrazňujeme, že predmetná unimobunka bola na pozemok privezená a voľne položená), čo je vôbec považované za stavebné práce, zároveň žalovaným nebolo odôvodnené, na základe čoho kvalifikoval prvky, z ktorých je stavba zhotovená ako stavebné výrobky. Z napadnutého rozhodnutia nie je absolútne zrejmé, na základe akých logických postupov a akých zákonných noriem žalovaný prijíma skutkové a právne závery vo svojom rozhodnutí. Žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán, nesprávne v rozpore so zákonom označujú predmetnú unimobunku ako „stavbu“ v zmysle stavebného zákona, nakoľko táto nenapĺňa kumulatívne zákonné znaky stavby v zmysle ust. § 43 a nasl. zák.č. 50/1976 Zb., stavebný zákon, v spojení so smernicou Rady č. 89/106/EHS o zbližovaní zákonov a ďalších právnych predpisov a správnych rozhodnutí členských štátov týkajúcich sa stavebných výrobkov v znení smernice Rady č. 93/68/EHS. Žalovaný nedostatočne a nesprávne zistil skutkový stav, pričom je práve na žalovanom v správnom konaní riadne zistiť skutkový stav a vyčerpávajúco odôvodniť a vysvetliť prijaté závery. Žalovaný totiž v rozhodnutí uvádza, že má za zistené a preukázané, že predmetná unimobunka je pevne spojená so zemou (betónový múrik, spevnené plochy). Uvedené zistenie nie je pravdivé, vychádza navyše z nesprávneho subjektívneho pocitu úradných osôb žalovaného (účastných na obhliadke), nakoľko, ako už žalobcovia opakovane uvádzali v správnom konaní, unimobunka je len voľne položená na nespevnené, či inak upravené podložie a nie je nijak spojená so zemou. Umiestnením unimobunky nemožno hovoriť o zmene účelu užívania pozemku, nakoľko nebol zmenený podklad (hlina), teda nebol zmenený ani druh pozemku. Žalobcovia len vykonávajú svoje nezcudziteľné vlastnícke právo zakotvené v Ústave a preukázateľne výkonom svojho vlastníckeho práva neobmedzujú vlastnícke práva vlastníkov susedných pozemkov. Pokiaľ žalovaný vo svojom rozhodnutí poukazuje na ochranné pásmo plynovodu a nesúlad stavby s verejnými záujmami, treba konštatovať, že aj tieto argumenty žalovaného svedčia o nedostatočnom zistení skutkového stavu a nesprávnom hodnotení dôkazov. V danej lokalite, kde sa nachádza unimobunka sa nachádzajú aj iné objekty (niektoré sú stavby v zmysle stavebného zákona so stavebným povolením). Žalobcovia trvajú na vyššie uvedených argumentoch, že unimobunka nie je stavbou v zmysle stavebného zákona a preto nie je možné ani nariadiť odstránenie stavby. Otázkou však zostáva, prečo správny orgán nariaďuje odstránenie práve unimobunky, okrem iného s poukazom na ochranné pásmo plynovodu a nesúlad s verejným záujmom, ale iné objekty - stavby nie len, že necháva bez povšimnutia, ale navyše k nim vydal aj stavebné povolenie. Máme za to, že žalovaný flagrantne zneužíva svoje právomoci, keď využíva situáciu, že na unimobunku nie je potrebné stavebné povolenie a svojvoľne ho označuje za stavbu s jediným zámerom - nariadiť odstránenie stavby. Povolenie a tolerovanie iných stavieb v danej lokalite a súčasný pokyn na odstránenie unimobunky svedčí o šikanóznom postupe správneho orgánu. Žalobcovia sú tak postupom žalovaného diskriminovaný len z toho dôvodu, že na unimobunku nie je potrebné stavebné povolenie. Výsledkom postupu žalovaného nie je rozhodnutie, ktoré po všetkých stránkach zodpovedá požiadavkám všeobecného procesného prepisu
3.
Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci zo dňa 24.6.2020 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
Uvádzal, že stavebný úrad mesto Skalica, na základe podnetu na preverenie stavieb, od spoločnosti SPP
- distribúcia, a.s., v súlade s ust. § 98 a § 99 stavebného zákona, vykonal dňa 31.7.2018 na predmetnej stavbe miestnu obhliadku, pri ktorej bolo zistené, že pri VTL plynovode v zmysle zaslaného podnetu SPP
- distribúcia, a.s. sa nachádzajú stavby. Stavebný úrad dňa 11.9.2018 uskutočnil na predmetnej stavbe štátny stavebný dohľad (ďalej iba „ŠSD“), pri ktorom vlastníci stavby nepredložili stavebné povolenie ani kolaudačné rozhodnutie predmetnej stavby. Predmetná stavba nie je evidovaná v katastri nehnuteľností, pričom pozemok parc.č. 15336/38, kat. úz. N., vedený na LV č. XXXXX, na ktorom sa predmetná stavba nachádza, je vo vlastníctve žalobcov. Na základe zistených skutočností, stavebný úrad, mesto Skalica, začal v zmysle ust. § 88a stavebného zákona konanie o dodatočnom povolení predmetnej stavby, rozhodnutím č. SÚ-2018/2165 zo dňa 8.10.2018 prerušil konanie o dodatočnom povolení predmetnej stavby a vyzval vlastníkov stavby, aby pre dodatočné povolenie stavby doplnili požadované doklady. Nakoľko vlastníci stavby nepredložili požadované doklady v určenej lehote, stavebný úrad, mesto Skalica, oznámil začatie správneho konania o odstránení predmetnej stavby účastníkom konania a dotknutým orgánom listom č. SÚ-2018/2165 zo dňa 6.8.2019 a súčasne nariadil ústne konanie a miestne šetrenie na deň 12.9.2019, na ktorom zistil, že predmetný objekt záhradnej chatky vlastníci uskutočnili v rokoch 1989 - 2010, ktorí stavbu v súčasnosti aj užívajú. Bolo zistené, že záhradná chatka pozostáva z upravenej unimobunky, ktorá bola po úprave podkladu osadená na betónových kockách, obložená drevom, zastrešená plytkou sedlovou strechou a následne k nej bola uskutočnená prístavba s plytkou pultovou strechou. Altánok je drevenej konštrukcie, ktorý je osadený po úprave terénu na betónových kockách. Stavby nie sú napojené na inžinierske siete. Stavebný úrad, mesto Skalica, skonštatoval, že predmetná stavba je stavbou v zmysle ust. § 43 ods. 1 stavebného zákona. Žalovaný správny orgán sa stotožňuje s prvostupňovým stavebným úradom a trvá na to, že ide o stavbu v zmysle uvedeného ustanovenia, nakoľko vec je potrebné posudzovať ako celok a vo vzájomných súvislostiach s ďalšími stanovenými kritériami, najmä z hľadiska jej umiestnenia, uskutočnenia, účelu užívania ako aj doby trvania. V danom prípade ide o stavbu, ktorá podlieha povoľovaciemu procesu podľa stavebného zákona z nasledovaného dôvodu: Ide o stavebnú konštrukciu postavenú stavebnými prácami, ide o objekt, ktorý pozostáva z unimobunky, po úprave podkladu osadenej na betónových kockách. Unimobunka je stavebnými prácami a zo stavebných výrobkov upravená, je k nej vyhotovená drevená prístavba s plytkou pultovou strechou. Altánok je drevenej konštrukcie, osadený po úprave terénu na betónových kockách. Z fotodokumentácie predmetnej stavby je zrejmé, že predmetný objekt záhradnej chatky je pevne spojený so zemou (betónový múrik, spevnené plochy). Vzhľadom na deklarovaný účel - užívanie - záhradná chatka a altánok, ako aj jej vyhotovenie - drevená prístavba, drevený obklad, úprava strechy, dobudovanie terasy, vzhľadom na stavebnotechnické vyhotovenie a účel predmetného objektu možno tento objekt zaradiť medzi stavby podľa stavebného zákona a súvisiacich právnych predpisov. Žalovaný poukazoval aj na stanovisko dotknutého orgánu SPP - distribúcia, a.s., podľa ktorého sa realizáciou stavieb stavebníci dopustili jednania, ktoré je v priamom rozpore s ustanovením § 79 ods. 6, § 80 ods. 4 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, kde je výslovne stanovené, že vykonávať činnosť a realizovanie stavby v ochrannom a bezpečnostnom pásme plynárenského zariadenia je možno len so súhlasom a za podmienok určených prevádzkovateľom distribučnej siete, ktorou je spoločnosť SPP
- distribúcia, a.s. Ochranné a bezpečnostné pásma sú zriadené na ochranu plynárenských zariadení, zabránenie alebo zmiernenie havárií a ochranu života, zdravia a majetku osôb, ktoré sa pohybujú v blízkosti prevádzkovaných zariadení. Ochranné a bezpečnostné pásma plynárenských zariadení sú stanovené v § 79 a § 80 zákona č. 251/2012 Z.z. V ochrannom pásme a bezpečnostnom pásme VTL plynovodu DN700, PN63 sú postavené stavby bez súhlasu prevádzkovateľa distribučnej siete, v ktorých v prípade úniku sa môže vytvárať výbušná zmes a z tohto dôvodu môže dôjsť k mimoriadnej udalosti. Predmetný VTL plynovod prevádzkovaný v danej oblasti je z hľadiska SPP - distribúcia, a.s. strategický pre bezpečné a spoľahlivé zásobovanie zemným plynom obyvateľov v danej oblasti a akýkoľvek objekt stojaci v definovaných pásmach je neprípustný. Postup stavebných úradov nie je šikanózny, ako uvádzajú žalobcovia, napriek tomu, že v uvedenej lokalite sú umiestnené iné legálne stavby. Vzhľadom na to, že SPP - distribúcia, a.s. v súčasnosti trvá na stanovisku, že nelegálne stavby sa nachádzajú v ochrannom alebo bezpečnostnom pásme a nie je možné udeliť výnimku, stavebné úrady nie sú oprávnené dodatočne povoliť stavbu v takom pásme, ktoré môže bezprostredne ohroziť bezpečnosť a zdravie obyvateľstva. Stavebné úrady nie sú kompetentné vyhodnocovať riziko nebezpečenstva v ochrannom a bezpečnostnom pásme VTL plynovodu.
4.
Súd uznesením č.k. 20S/69/2020-57 zo dňa 21.8.2020 pribral do konania ako ďalších účastníkov správneho súdneho konania Z. H., K. G., F. S., S. S., SZZ ZO Lištiny a SSP - distribúcia, a.s. podľa § 32 ods. 1 v spojení s § 32 ods. 3 písm. a) SSP. Pričom F. S. a S. S. sa s poukazom na ust. § 32 ods. 4 SSP vzdali účastníctva v konaní pred správnym súdom, čo súdu oznámili podaním doručeným súdu dňa 10.9.2020.
5.
Ďalší účastníci konania v 1. a 2. rade sa k veci nevyjadrili a ďalší účastník v 3. rade SZZ ZO Skalica - X. zaslala súdu písomné stanovisko, aby bola udelená výnimka zo zákona o ochrannom a bezpečnostnom pásme plynárenského zariadenia a povolené skolaudovanie už stojacich chatiek v tomto pásme. Poukázal na to, že realizácia týchto chatiek bola schvaľovaná a boli vydávané stavebné povolenia aj so súhlasom plynárenského priemyslu, pričom v roku 2012 nadobudol účinnosť nový zákon (§ 79 ods. 6, § 80 ods. 4 zák.č. 251/2012 Z.z.), na základe ktorého je možné zrealizovať stavbu v ochrannom a bezpečnostnom pásme plynárenského zariadenia len so súhlasom SPP.
6.
Ďalší účastník konania v 4. rade, SPP - distribúcia, a.s. k žalobe písomne uviedol, že k žiadosti o súhlas s umiestnením stavby v bezpečnostnom pásme plynárenského zariadenia podal dňa 14.12.2018 vyjadrenie, v ktorom s umiestnením stavby nesúhlasil. Má za to, že mobilný plechový kontajner, hoci je mobilný, je drevostavbou, ktorá na osadenie vyžaduje úpravu podkladu tak, aby bola osadená do roviny. Ide o technické posúdenie, ktoré je v kompetencii príslušného správneho orgánu, pričom však v neprospech žalobcu svedčí jeho žiadosť z 27.11.2018, v ktorom žiada o súhlas s umiestnením stavby
- záhradnej chatky. Tvrdené obdobie umiestnenia stavby na dotknutom pozemku podľa neho nebráni aplikácii ustanovenia zákona o energetike, nakoľko tento zákon v prechodných ustanoveniach (§ 96 ods. 5) konštatuje, že ochranné pásma a bezpečnostné pásma zriadené podľa doterajších predpisov a výnimky z nich zostávajú zachované aj po nadobudnutí účinnosti zákona o energetike. S umiestnením a existenciou stavby záhradnej chatky a altánku v ochrannom a bezpečnostnom pásme ním prevádzkovaných plynárenských zariadení nesúhlasí.
7.
Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 80/1976 Zb. (stavebný zákon) stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu. Pevným spojením so zemou sa rozumie
a) spojenie pevným základom,
b) upevnenie strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ v zemi alebo o inú stavbu,
c) ukotvenie pilótami alebo lanami s kotvou v zemi alebo na inej stavbe,
d) pripojenie na siete a zariadenia technického vybavenia územia,
e) umiestnenie pod zemou.
Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. (správny poriadok) v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Podľa § 88 ods. 1 písm. b) stavebného zákona stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť; odstránenie stavby sa nenariadi iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom.
8.
Na základe splnenia procesných podmienok súd prejednal vec v neprítomnosti ďalších účastníkov konania v 1, 2 a 3.rade, pričom zástupkyňa ďalšieho účastníka v 4. rade poukázala na svoje písomné vyjadrenie a žalobu žiadala zamietnuť. Právny zástupca žalobcov zotrval na argumentácii uvedenej v
žalobe, rozhodnutie žalovaného považoval za nedostatočne odôvodnené a arbitrárne, pričom mal za to, že posudzovaný objekt - záhradná chatka s altánkom nespĺňa definíciu stavby podľa stavebného zákona, a preto žiadal rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
9.
Podľa obsahu spisového materiálu žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 13.3.2020 zamietol odvolanie žalobcov a potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie stavebného úradu mesto Skalica č. SÚ-2018/2165 zo dňa 27.9.2019 nariaďujúce žalobcom odstránenie stavby záhradnej chatky a altánku uskutočnenej na časti pozemku parc.č. 15336/38 v katastrálnom území N. - lokalita X., odôvodnené v časti týkajúcej sa námietky účastníka konania, že unimobunka nie je stavbou, tým, že miestnym zisťovaním bolo zistené, že žalobcovia ako vlastníci uskutočnili v rokoch 1989 - 2010, túto stavbu, ktorú v súčasnosti aj užívajú. Bolo zistené, že záhradná chatka pozostáva z upravenej unimobunky, ktorá bola po úprave podkladu osadená na betónových kockách, obložená drevom, zastrešená plytkou sedlovou strechou a následne k nej bola uskutočnená prístavba s plytkou pultovou strechou. Altánok je drevenej konštrukcie, ktorý je osadený po úprave terénu na betónových kockách. Stavby nie sú napojené na inžinierske siete. Stavebný úrad, mesto Skalica, skonštatoval, že predmetná stavba je stavbou v zmysle ust. § 43 ods. 1 stavebného zákona.
10.
V rozpore s týmto konštatovaním zistení vyplývajúcich z miestneho zisťovania (prevzatým aj do žalobou napadnutého rozhodnutia) žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že z predloženého spisového materiálu, ktorého súčasťou je aj fotodokumentácia predmetnej stavby, je zrejmé, že predmetný objekt záhradnej chatky je pevne spojený so zemou (betónový múrik, spevnené plochy), a že posúdenie charakteru objektu nie je možné vykonávať izolovane iba podľa ustanovenia § 43 stavebného zákona, ale vždy v kontexte s následnými ustanoveniami stavebného zákona (§ 43a, § 43b, § 54) a ostatnými súvisiacimi predpismi - vec je potrebné posudzovať ako celok a vo vzájomných súvislostiach s ďalšími stanovenými kritériami, najmä z hľadiska jej umiestnenia, uskutočnenia, účel užívania ako aj doby trvania. Konštatoval, že ide o stavbu podliehajúcu povoľovaciemu procesu podľa stavebného zákona vzhľadom na deklarovaný účel užívania - záhradná chatka a altánok, ako aj jej vyhotovenie - drevená prístavba, drevený obklad, úprava strechy, dobudovanie terasy, a že vzhľadom na stavebnotechnické vyhotovenie a účel objektu možno tento objekt zaradiť medzi stavby podľa stavebného zákona a súvisiacich právnych predpisov. Poukazoval tiež na to, že niektoré ďalšie pojmy stavebného poriadku ustanovuje § 139b stavebného zákona a že podľa jeho odstavca 1 písm. b) jednoduchými stavbami sú stavby na individuálnu rekreáciu.
11.
Zásadnou argumentáciou žalobcov, ako v odvolacom konaní, tak aj v správnej žalobe, bolo tvrdenie, že objekt ich záhradnej chatky predstavuje unimobunku voľne položenú na zemi. Postavenie unimobunky nevyžadovalo úpravu podkladu a ani nie je pripojená na žiadne inžinierske siete, nie je ju možné považovať za stavbu v zmysle § 43 ods. 1 stavebného zákona.
V súlade s požiadavkou vyplývajúcou pre odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu z ustanovenia § 47 ods. 3 správneho poriadku bolo preto primárnou povinnosťou žalovaného ako odvolacieho orgánu vysporiadať sa s touto námietkou a dôsledne ozrejmiť, na základe akých dôkazov a akých ich vyhodnotením dospel k záveru, že objekt, ktorého odstránenie bolo odvolaním napadnutým rozhodnutím nariadené, stavbou je, teda vysvetliť, akými stavebnými prácami a z akých stavebných výrobkov bola predmetná chatka a altánok postavené, a najmä, či v danom prípade ide o stavbu pevne spojenú so zemou alebo o stavbu, ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu a prečo.
12.
Otázkou stavebných prác a použitých stavebných výrobkov sa správne orgány oboch stupňov zrejme vzhľadom na absenciu výslovnej námietky žalobcu v tomto smere nezaoberali (hoci vyvodzovať ju možno už z citácie § 43 ods. 1 stavebného zákona v odvolaní a opakovaného tvrdenia žalobcov, že ide iba o unimobunku uloženú na ploche) a v súvislosti s podmienkou pevného spojenia so zemou alebo potreby úpravy podkladu pre osadenie uviedli rozdielne skutočnosti, keď správny orgán prvého stupňa bez bližšej konkretizácie úpravy podkladu konštatoval uloženie stavby po úprave podkladu na
betónových kockách a žalovaný pevné spojenie objektu so zemou betónovým múrikom a spevnenými plochami. Žalovaný pritom neuviedol, ktoré z pevných spojení uvedených v ustanovení § 43 ods. 1 stavebného zákona pod písm. a) až e) týmto objekt podľa jeho zistenia spĺňa. Takéto vysporiadanie sa s odvolacou námietku účastníka konania nemá akúkoľvek výpovednú hodnotu, je nedostatočné a nepresvedčivé a jeho správnosť nie je overiteľná obsahom spisového materiálu. Súčasne, pokiaľ žalovaný konštatoval potrebu posudzovania objektu v súvislosti s ďalšími stanovenými kritériami, najmä z hľadiska jeho umiestnenia, uskutočnenia, účelu užívania a doby trvania, opomenul vysvetliť, z akých konkrétnych predpisov tieto kritériá vyplývajú, čo v ich rámci a ako hodnotil, keď iba stručne konštatoval užívanie objektu ako záhradnej chatky a tiež altánku. Z odôvodnenia rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Podľa názoru správneho súdu v predmetnej veci sa správne orgány náležitým spôsobom nezaoberali námietkami vznesenými žalobcami v odvolacom správnom konaní, ktoré sú totožné z dôvodmi uvádzanými žalobcami v žalobe, a to najmä v súvislosti s konštatovaním, že predmetnú záhradnú chatku a altánok je potrebné považovať za stavbu, pričom sa zrozumiteľne nevysporiadali s časťou námietok žalobcov a prakticky sa nezaoberali naplnením ďalších znakov stavby, t.j. či boli naplnené aj ďalšie znaky stavby, ktorým je použitie stavebných prác a použitie stavebných výrobkov.
13.
Z konštatovania žalovaného, že podľa § 139b ods. 1 písm. b) stavebného zákona jednoduché stavby sú stavby na individuálnu rekreáciu, pritom vzhľadom na nedostatok ďalšieho vysvetlenia nie je jednoznačne zrejmé, či objekt žalobcov posudzovali ako jednoduchú stavbu určenú na individuálnu rekreáciu a či podľa neho z tohto charakteru stavby vyplýva aj naplnenie podmienok ustanovenia § 43 ods. 1, resp. že jednotlivé znaky stavby podľa § 43 ods. 1 v takomto prípade nemusia byť naplnené. Vyššie uvedené nedostatky odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyhodnotil súd ako nezodpovedanie otázok majúcich pre objektívne rozhodnutie správneho orgánu zásadný význam, bez ktorého (zodpovedania) sú správnymi orgánmi prijaté závery predčasnými, a ktoré má za následok nesplnenie požiadaviek kladených na odôvodnenie rozhodnutia ustanovením § 47 ods. 3 správneho poriadku a v súvislosti s tým aj porušenie základného práva účastníka správneho konania.
14.
Súd preto žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP (zák.č. 162/2015 Z.z., Správny súdny poriadok) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, výsledkom ktorého musí byť rozhodnutie po všetkých stránkach zodpovedajúce požiadavkám procesného predpisu, ozrejmujúce dôsledne, ako správny orgán dospel k záveru o naplnení podmienok nariadenia odstránenia stavby, vyhodnotením ktorých dôkazov, na základe akých jeho úvah a aplikáciou ktorých právnych predpisov. S prihliadnutím na kompetencie žalovaného pri náprave nedostatkov rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu nepovažoval súd za potrebné z hľadiska dosiahnutia účelu tohto konania navrhované zrušenie rozhodnutia stavebného úradu za dňa 27.9.2019.
15.
V konaní úspešným žalobcom priznal súd právo na plnú náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému podľa § 167 ods. 1 SSP, s tým, že o výške tejto náhrady bude v zmysle § 175 ods. 2 SSP rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
16.
O trovách konania ďalších účastníkov rozhodol súd s prihliadnutím na skutočnosť, že týmto v konaní v súvislosti s plnením povinnosti uloženej súdom (§ 169 SSP) žiadne trovy nevznikli.
17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. Podanie kasačnej sťažnosti má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a/ SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.