Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_46Ek-1819-2020.pdf
PDF · 76.49 KB
No categories available
46Ek/1819/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Poľnohospodárske družstvo Krajné, so sídlom Krajné 14, 916 16 Krajné, IČO: 36 722 804 proti povinnému: CHIRANA EAST s.r.o., so sídlom Lesná 20, Sankt Peterburg, Ruská federácia, Reg. Č.: 78-124245-25, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom CHIRANA EAST, organizačná zložka zahraničnej právnickej osoby, so sídlom Dr. Úradníčka 191, 916 01 Stará Turá, IČO: 36 127 507 o vymoženie peňažnej pohľadávky vo výške 72.500,- Eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Adriana Soldán Steinerová, so sídlom exekútorského úradu Jilemnického 2, 911 01 Trenčín, IČO: 34 056 319, pod sp. zn.: 156EX 405/20, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 46Ek/1819/2020 zo dňa 26. 03. 2021, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 46Ek/1819/2020 zo dňa 26. 03. 2021 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdu dňa 04. 11. 2020 proti povinnému na vymoženie 72.500 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu - Rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 8Cb/1/2017-163 zo dňa 05. 12. 2018, ktorý sa stal právoplatným dňa 11. 01. 2019, vykonateľným dňa 15. 01. 2019 a Uznesenia Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 8Cb/1/2017-173 zo dňa 06. 02. 2019, právoplatným dňa 26. 03. 2019 a vykonateľným dňa 30. 03. 2019 (ďalej len „exekučné tituly“).
2. Poverením zo dňa 11. 12. 2020 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Adriana Soldán Steinerová, so sídlom exekútorského úradu Jilemnického 2, 911 01 Trenčín, IČO: 34 056 319, ktorý vedie exekúciu pod sp. zn.: 156EX 405/20.
3. Uznesením sp. zn. 46Ek/1819/2020 zo dňa 26. 03. 2021, vydaným vyšším súdnym úradníkom, súd návrh povinného na zastavanie exekúcie zamietol. V uznesení vyšší súdny úradník okrem iného uviedol, že exekúcia sa vykonáva na základe právoplatných a vykonateľných exekučných titulov - rozsudku a uznesenia Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom (v konaní vedenom pod sp. zn. 8Cb/1/2017), pričom povinný žiadnym spôsobom nepreukázal, že by boli exekučné tituly zrušené. Povinný tvrdil, že okrem návrhu na zastavenie predmetnej exekúcie podal aj ďalšie návrhy na príslušné orgány, v ktorých žiadal o prešetrenie káuz, na základe ktorých boli vydané exekučné tituly, a to konkrétne: podanie označené ako „Kauza alkohol RPD Krajné-Pezinské vinárske závody“ adresované Ministerstvu vnútra, Prezídiu Policajného zboru, Národnej kriminálnej agentúre, tiež podanie označené ako „Uznesenie OS
- určenie členstva v PD Krajné“ adresované Okresnému súdu Nové Mesto nad Váhom ku konaniu č. 9Cb/19/2020 a podanie označené ako „Obnova vyšetrovania podvodu s majetkom RPD Krajné“ adresované Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky, následkom čoho by malo dôjsť k zastaveniu exekúcie. Súd konštatoval, že podanie takýchto návrhov nemá na prebiehajúce exekučné konanie žiadne účinky. Súd by mohol exekúciu zastaviť iba vtedy, ak by boli exekučné tituly (rozsudok ako aj
uznesenie) zrušené. Dôvodom, aby súd zastavil exekúciu nie je ani úvaha povinného o nedostatočnom vyhodnotení dôkazov v základnom konaní, resp. o nezákonnosti rozhodnutia. Povinný teda nijakým spôsobom nepreukázal, že nastala skutočnosť, ktorá bráni vymáhateľnosti exekučných titulov. Vyšší súdny úradník ďalej uviedol, že povinný nepreukázal, že by nastal niektorý z dôvodov, pre ktorý je možné exekúciu zastaviť, a to ani dôvod uvedený v § 61k ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení od 01. 04. 2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“). Skutočnosti uvádzané povinným súd nepovažoval za relevantné pre posudzovanie začatej exekúcie, keďže povinný neuviedol žiadne skutočnosti ani nepripojil žiadne dostačujúce dôkazy, ktorými by preukázal dôvody na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Súd poznamenal, že zákon taxatívne v § 61 ods. 1 Exekučného poriadku uvádza dôvody, pre ktoré súd môže zastaviť exekúciu a v danom prípade povinný uviedol také dôvody, ktoré neumožňujú postup súdu podľa § 61k Exekučného poriadku. Predmetné exekučné tituly sú riadne exekučné tituly v zmysle § 45 Exekučného poriadku, na podklade ktorých možno viesť exekúciu a súd nemá za preukázané, že by boli zrušené. Prihliadnuc aj na skutočnosť, že súd v rámci prebiehajúcej exekúcie nie je oprávnený preskúmavať exekučné tituly, prípadne správnosť a výšku priznanej pohľadávky, keďže s týmito skutočnosťami sa v základnom konaní už vysporiadal príslušný súd, ktorý vydal rozhodnutia a na základe ktorých sa vedie exekúcia. Rovnako súd nie je oprávnený preskúmavať súdne konanie, ktoré predchádzalo vydaniu exekučného titulu, ako ani podmienky pre vydanie takéhoto rozhodnutia. Neexistujú teda žiadne pochybnosti o vykonateľnosti posudzovaných exekučných titulov, a teda exekučné konanie prebieha v súlade so zákonom. Súd nad rámec konštatoval, že ak by v priebehu exekúcie nastala nová skutočnosť, ktorú by povinný preukázal
- napr. zrušenie exekučných titulov, musela by byť exekúcia v zmysle ustanovenia § 61k ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku zastavená. Súd zároveň pri rozhodovaní vychádzal z dôkazných prostriedkov, ktoré sú uvedené odôvodnení uznesenia a dospel k právnemu záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je dôvodný, nakoľko povinný nepreukázal súdu dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, v spojení so skutočnosťou, že súd ani z úradnej povinnosti nenašiel iný dôvod na zastavenie exekúcie, a preto súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku v celom rozsahu zamietol.
4. Proti uzneseniu sp. zn. 46Ek/1819/2020 zo dňa 26. 03. 2021 podal povinný v zákonnej lehote sťažnosť a žiadal zrušiť exekúciu administratívnej budovy RPD Krajné, pretože predajom by bolo podporené tunelovanie RPD Krajné a kradnutie podielnikov. V sťažnosti v podstate povinný uviedol, že exekúcia je súčasťou sofistikovaného postupu podvodníkov a mafie pri tunelovaní RPD-PD Krajné za účasti štátnych orgánov. Analýzu podvodu doložil v článku z regionálnych novín. Podvod rieši Generálna prokuratúra. Povinný zdôraznil, že budova patrí podielnikom RPD Krajné. Povinný spolu so sťažnosťou predložil list adresovaný Okresnej prokuratúre Nové Mesto nad Váhom, Upovedomenie Úradu špeciálnej prokuratúry SR, splnomocnenie a článok z „KOPANIČIAR expres“ pod názvom „Podnikanie v poľnohospodárstve na slovenský spôsob“.
5. Oprávnený sa k sťažnosti povinného nevyjadril.
6. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
7. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
8. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
9. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
10. Podľa § 245 CSP v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
11. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
12. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
13. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
14. S poukazom na vyššie uvedené a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal sťažnosťou napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie treba považovať za vecne správne a sťažnosť povinného proti nemu tak logicky za nedôvodnú. Súd má za to, že vyšší súdny úradník rozhodol správne, keď návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Vyšší súdny úradník v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver, ktorý zároveň aj dostatočným spôsobom právne odôvodnil. Takýto postup súdu má oporu v právnych predpisoch a bol odôvodnený do tej miery, ktorá postačuje na záver o ústavnej konformite napadnutého uznesenia. Súd sa teda stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka a v podrobnostiach naň odkazuje. Napriek zneniu § 202 ods. 2 Exekučného poriadku s poukazom na nesúhlas povinného prezentovaný v sťažnosti, súd dodáva:
15. Povinný podal návrh na zastavenie exekúcie a sťažnosť, kde argumentoval v podstate tým, že exekúcia je súčasťou podvodu a tunelovania. Povinný však ani v konaní o sťažnosti (s prihliadnutím aj na priložené listiny) nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu. Súd zároveň dodáva, že za skutkového stavu, keď oprávnený disponuje právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, exekučný súd nemôže oprávnenému odoprieť právo domáhať sa súdnej ochrany pri výkone priznaného práva. Oprávnený si v exekučnom konaní uplatňuje právo priznané mu vykonateľným exekučným titulom, ktoré nebolo povinným splnené dobrovoľne.
16. Súd ešte uvádza, že judikatúra súdov (vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky) nevyžaduje, aby odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní odpovedalo na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Súd preto nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými tvrdeniami povinného, ktoré nie sú právne relevantné a nemajú rozhodujúci význam pre rozhodnutie súdu o sťažnosti povinného (pozri napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05 zo dňa 16. 03. 2005).
17. Vychádzajúc teda zo skutočnosti, že povinný neuviedol a nepreukázal v podanom návrhu na zastavenie exekúcie žiadne skutočnosti odôvodňujúce, v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd podanú sťažnosť povinného proti uzneseniu sp. zn. 46Ek/1819/2020 zo dňa 26. 03. 2021 považoval za nedôvodnú a podľa § 250 ods. 1 CSP ju zamietol, pretože nezistil žiadny zákonný dôvod na zastavenie exekúcie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).