Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SK-3C/323/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Svidník, sudkyňa JUDr. Jana Keselicová, v právnej veci žalobcov 1. P.. Z. E., nar. XX.X.XXXX, bytom K. jednoty XX, XXX XX E., občan SR, zastúpený A.. Stanislavom Kaščákom, advokátom, 1. mája 1246, 093 01 Vranov nad Topľou a JUDr. Tatianou Janošíkovou, advokátkou, so sídlom Rooseveltova 6, 040 01 Košice, 2. X. E., rod. F., nar. XX.X.XXXX, bytom K. jednoty XX, XXX XX E., občan SR, zastúpená P.. Z. E., nar. XX.X.XXXX, bytom K. jednoty XX, XXX XX E., občan SR, proti žalovanému R. K., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX L. XX, zastúpený JUDr. Jánom Škrabom, advokátom, so sídlom Sov. hrdinov 200, 089 01 Svidník, o určenie vlastníckeho práva, takto

rozhodol:

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia sa žalobou podanou na súde dňa 20.9.2013 domáhali určenia vlastníckeho práva.

2. Žalobu odôvodnili tým, že žiadali Okresný súd Svidník o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, k. ú. L., po nebohých rodičoch, viď. LV č. XXX, Správa katastra K. zo dňa 5.10.1995, č. XXX zo dňa XX.X.XXXX Správy katastra K., ako aj ďalšie úradné listiny, ktoré sú na Okresnom súde K., č. k. XC/XXX/XXXX. V priebehu roka 2010 sa dozvedeli, že došlo k protizákonnej držbe nehnuteľnosti m. p. č. XXXX/X roľa na E.. Napriek domáhaniu sa na Správe katastra K. až po dlhšom a prieťahom na úrade došlo k tomu, že pracovníčky vydali kópie potvrdenia starostu obce L. zo dňa 26.6.2000 a osvedčenie o vyhlásenie o vydržaní vlastníctva k nehnuteľnosti zo dňa 3.7.2000 napísanú na -2-

Notárskom úrade vo K..

Potvrdenie starostu obce L. odporuje o dedení zo zákona , Ústave SR čl. 20 a listiny základných práv a slobôd zákon druhá hlava čl. 11. Osvedčenie o vyhlásení vlastníctva o vydržaní k nehnuteľnostiam notárom je protizákonné, lebo nespĺňa podmienky, a to: prvou je, že nehnuteľnosť musí byť právne spôsobilá na vydržanie, druhou je, že dobromyseľnosť osoby, ktorá tvrdí, že vlastníctvo nadobudla, teda nie je si vedomá, žeby vec patrila niekomu inému. Žiadajú žalovaného, aby predložil súdu dedičské rozhodnutie nebohého deda Z. K., nar. X.X.XXXX vo N., že je zákonným dedičom časti zastávaných a nezastavaných pozemkov, k. ú. L.. T. svojvoľne a v rozpore s a neoprávnene zasahuje do vlastníckeho práva zákonných dedičov, užíva cudziu vec, t. j. pozemky v zastavanom i mimo zastávaného územia obce L. parcelné č. XXXX/XX parcely C KN č. XXX/X s výmerou XX m2 mimo zastávaného územia a zastavaného územia

obce L. parcelné č. XXXX/XX z parcely C KN XXX, a to časť výmery cca XXX m2 z celkovej výmery X XXX m2 zastávanej plochy a nádvoria. Zákonní dedičia na roli E. m. p. č. XXXX/X sú: 1. P.. Z. E., X. E., rod. F., S.. A. E. a spoluvlastnícky podiel X/X má Okresný úrad K..

3. Predmetom konania vymedzeným žalobcami bolo napokon po pripustení zmeny petitu žaloby dňa 18.5.2015 ( čl. 68 spisu ) určenie, že: I. Žalobca v prvom rade P.. Z. E., nar. XX.X.XXXX je spoluvlastníkom nehnuteľnosti: parcely C-KN č. XXX/X orná pôda o výmere XX m2, časti cca XXX m2, parcely C-KN č. XXX zastavanej plochy a nádvoria z celkovej plochy o výmere XXXX m2, zapísaných na LV č. XXX, k. ú. L. a to v spoluvlastníckom podiele XX/XX zo súčtovej cca XXX m2 plochy ornej, zastavanej a nádvornej. II. Žalobca v II. rade X. E. rod. F., nar. XX.X.XXXX je spoluvlastníčkou nehnuteľnosti: parcely C-KN č. XXX/X - orná pôda o výmere XX m2, časti cca XXX m2, parcely C-KN č. XXX zastavanej plochy a nádvoria z celkovej plochy o výmere XXXX m2, zapísaných na LV č. XXX, k. ú. Chotča a to v spoluvlastníckom podiele X/XX zo súčtovej cca XXX m2 plochy ornej, zastavanej a nádvornej. III. Žalovaný je povinný na vlastné náklady odstrániť čiernu stavbu s rozlohou objektu XXX mX s betónovými základmi, tehlovými stenami v k. ú. L. s výmerou súčtovej plochy XXX m2, parcelné číslo LV č. XXX k. ú. L. parcely C-KN č. XXX ako aj plot, altánok a studňu.

4. Rozsudkom Okresného súdu Svidník, č. k. -151 zo dňa 13.3.2017 súd žalobu zamietol.

5. Rozsudkom Krajského súdu v Prešove, č. k. -199 zo dňa 6.2.2018 bol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdený.

6. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 30.7.2019 bol rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. zo dňa 6.2.2018 a rozsudok Okresného súdu Svidník sp.zn. zrušený a vec vrátená Okresnému -3-

súd Svidník na ďalšie konanie. Dôvodom zrušenia rozsudku krajského súdu a okresného súdu bolo, že súd prvej inštancie neoboznámil účastníkov konania na pojednávaní s predbežným zhrnutím sporných a nesporných skutkových okolností a tiež s predbežným náhľadom, ktoré z navrhnutých dôkazov treba vykonať a ktoré vykonané nebudú postupom podľa a odvolací súd túto procesnú nesprávnosť súdu prvej inštancie neodstránil a odmietol prihliadnuť na listinné dôkazy, ktoré žalobcovia pripojili k odvolaniu.

7. Podľa , ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

8. Úlohou súdu prvej inštancie po zrušení a vrátení veci bolo postupom podľa oboznámiť účastníkov, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná a uviesť predbežné právne posúdenie veci. Uloženú povinnosť súd splnil na pojednávaní konanom dňa 7.10.2020.

9. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu a listinnými dôkazmi a zistil tieto právne významné skutočnosti.

10. Z výpisu z LV č. XXX, k. ú. L. na čl. 5 spisu súd zistil, že žalovaný je výlučným vlastníkom parciel C KN č. XXX/X - orná pôda vo výmere XX mX a č. XXX - zastávané plochy a nádvoria vo výmere XXXX m2, zapísaný pod B1 v podiele X/X titulom darovacej zmluvy V XXX/XX.

11. Žalovaný sa vyjadril písomným podaním zo dňa 9.12.2013 na čl. 23 spisu, v ktorom uviedol, že žalobcovia sa 26.6.2000 návrhom domáhali zrušenia potvrdenia starostu obce L. a osvedčenia vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré tvoria v terajšom žalobnom návrhu predmet konania, ku ktorým sa domáhajú určenia vlastníckeho práva. Napriek skutočností, že ich návrh nebol správne a právne postavený, súd veľmi podrobne právne vyhodnotil ich návrh a o veci rozhodol. Žalovaný v tomto konaní taktiež vzniesol námietku premlčania. Po veľmi podrobnom preskúmaní súd ich žalobný návrh zamietol z dôvodov tam uvedených. Krajský súd v Prešove pod č. k. -76

zo dňa 26.3.2013 rozsudok OS Svidník č. k. -51 zo dňa 22.2.2012 potvrdil v celom rozsahu. Nakoľko v predchádzajúcich konaniach právo žalobcov na ochranu vlastníckeho práva nebolo dotknuté a rozsudok OS Svidník nepredstavuje prekážku rozsúdenej veci navrhol, aby žalobný návrh žalobcov zo dňa 15.9.2013 zamietol z dôvodov premlčania.

12. Na pojednávaní konanom dňa 13.3.2014 žalovaný uviedol, že predmetné nehnuteľnosti nadobudol darovacou zmluvou od svojho otca A. K. a deda Z. K. / nebohý /. V histórii prevodov nehnuteľnosti predtým ako nadobudol vlastnícke právo sa vyjadriť nevedel. Doposiaľ bolo voči nemu vedené konanie na tunajšom súde pod sp. zn. .

13. Z notárskej zápisnice N XXX/XX, NZ XXX/XX zo dňa 3.7.2000 na čl. 146 spisu súd zistil osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníctva k nehnuteľnostiam Z. K., nar. X.X.XXXX, ktorý vyhlásil, že je vlastníkom parciel KN XXX - zastávaná plocha vo výmere XXXX -4-

m2, KN XXX/X - trvalý trávny porast vo výmere XXX m2, KN XXX/X - orná pôda vo výmere XX m2, k. ú. L., tak, ako sú tieto zakreslené na GP S. A. - geodet K. č. XX/XXXX zo dňa 5.6.2000, overený dňa 19.6.2000, ktoré boli vytvorené z časti mpč. XXXX/X, vedenej v záp. č. XXX, k. ú. L..

14. Z notárskej zápisnice N XXX/XX, NZ XXX/XX zo dňa 20.7.2000 na čl. 42 spisu súd zistil uzavretie darovacej zmluvy medzi A. K., nar. XX.X.XXXX a Z. K., nar. X.X.XXXX ako darcami a R. K., nar. XX.X.XXXX ako obdarovaným, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k rodinnému domu č. 88 s oplotením, studňou, garážou, vedľajšími stavbami ( stodola, letná kuchyňa, maštaľ ), vonkajšími úpravami ( vstupná brána a bránka, asfaltová plocha), ktorý je postavený na parcele KN XXX, k. ú. L. a teraz vedený na LV č. XXX k. ú. L., pod B1 v celosti, ďalej k parcelám KN XXX/X - orná pôda vo výmere XX m2, KN XXX - zastávaná plocha vo výmere XXXX m2, KN XXX/X - trvalé trávne porasty vo výmere XXX m2, ktoré sú vedené na LV č. XXX, k. ú. L., pod B1 v celosti. N. darovacej zmluvy do katastra nehnuteľností bol povolený dňa XX.X.XXXX pod č. V XXX/XX.

15. Z rozsudku Okresného súdu Svidník sp. zn. -51 zo dňa 22.2.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov sp. zn. -74 zo dňa 26.3.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 7.6.2013 v konaní o zrušenie potvrdenia starostu obce Chotča z 26.6.2000 a Osvedčenia vyhlásenia o vydržaní vlastníctva k nehnuteľnostiam z 3.7.2000 súd zistil, že žaloba žalobcu bola zamietnutá.

16. Na pojednávaní konanom dňa 7.10.2020 bol zo strany žalobcov bol opakovane predložený list s podacím lístkom zo dňa 28.2.2009, ktorým žalobcovia preukazovali, že žalovaný nebol dobromyseľný.

17. Žalovaný poprel prevzatie listu zo dňa 28.2.2009, ktorý videl prvýkrát u svojho právneho zástupcu. Poukázal ďalej na to, že v spise sú dve rôzne verzie uvedeného listu, ktoré nie sú totožné. Ďalej uviedol, že podľa žaloby sa mali žalobcovia dozvedieť o nezákonnej držbe v priebehu roku 2010 a predmetný list je datovaný rokom 2009. Dôkaz považoval za nedôveryhodný.

18. Žalobcovia na preukázanie doručenia predmetného listu predložili podací lístok zo dňa 3.3.2009 na čl. 276 spisu (obdobne na č.l. 219 spisu) a z ktorého predpokladajú, že ak bol podaný na pošte, tak sa aj dostal do dispozičnej sféry adresáta.

19. Na otázku sudkyne žalobca v prvom rade uviedol, že uvedeným listom zo dňa 28.2.2009 chcel docieliť vyprázdnenie celého pozemku.

20. Na pojednávaní žalovaný uviedol, že súčasťou darovacej zmluvy bol aj rodinný dom súpisné číslo XX, v ktorom býva a tento dom bol postupne rekonštruovaný a stojí tam viac ako 40 rokov. So žalobcami nemal žiaden kontakt ani osobný, ani písomný a na uvedenej adrese býva od februára 2009.

21. Z lisu zo dňa 28.2.2009 na č.l. XXX spisu súd zistil, že ho mal spísať žalobca v prvom rade a adresovať žalovanému. Z jeho obsahu súd zistil, že išlo o žiadosť o odstránenie (vypratanie) veci z pozemku. V liste žalobca uviedol: „Dovoľujem si Ťa -5-

požiadať ako majiteľa, aby si odstránil (vypratal) vlečky, nádrž na fekálie, drevo (šajty) z pozemku, ako aj klietku so zajacmi ku svojmu chlievu. Drevo treba odstrániť od mojej maštale po roh šopy od cesty. Ďalej uvádzam, že dom, v ktorom je predajňa, bol postavený na E. pozemku bez stavebného povolenia a na kanalizačnom odvádzači vody z pivníc D. a našej. Vzhľadom na to, že tým došlo k poškodeniu kanalizácie, bola veľa rokov voda v našej pivnici vo výške cca 0,5 m. V roku 2007 som bol nútený pivnicu odvodniť cez dvor do starej studne na vlastné náklady. Ďalší problém vznikol tým, že dom postavený načierno na našom pozemku spôsobuje vážne problémy s presakovaním vody do základov môjho domu. Naviac od zachytávacieho žľabu zo strechy bol zvod odkvapovej rúry zaústený pod roh mojej maštale. Dôsledkom je, že odpadáva omietka a je len šťastie, že celý roh maštale ešte nepraskol. Naviac zadná stena maštale sa používa aj ako verejný záchod. Vzhľadom na uvedené problémy, ktoré nastali postavením domu na našom pozemku, budem požadovať odvodnenie priestoru medzi zadnými stenami môjho domu a Vašej predajne. Na základe týchto skutočností dovoľujem si Ťa ako majiteľa požiadať o odstránenie vlečiek, fekálnej nádoby, dreva a klietky do 15. apríla 2009. Zároveň navrhujem zvod, resp. odpad zrušiť a odkvap predĺžiť o cca 1,5 m od steny garáže, tým sa čiastočne zamedzí vode, ktorá tiekla pod roh maštale. Taktiež navrhujem, aby sme v letnom období roka 2009 spoločne vyriešili, aby sa dažďová voda a sneh topiaci sa v jarnom období nezdržiavali medzi zadnými stenami.“ 22. Súd vyžiadal od Slovenskej pošty listom zo dňa 12.10.2020 informácie o spôsobe doručenie poštovej zásielky (či zásielka bola doručená adresátovi, alebo inej osobe a kedy) podacie číslo XXXXXXXX podanej na pošte E. II. dňa 3.3.917 adresátovi R. K. XXX XX L. XX. 23. Z informácií poskytnutých Slovenskou poštou na č.l. 281 súd zistil, že v zmysle poštových podmienok, doklady a údaje o zásielke, tiež osobné údaje odosielateľa, adresáta a nimi splnomocnených osobách uchováva Slovenská pošta, a.s. tri roky odo dňa podania zásielky, ak ide o podacie doklady, alebo tri roky odo dňa dodania, ak ide o dodacie doklady. Z uvedeného dôvodu požadovanú informáciu nevedeli poskytnúť. 24. Na pojednávaní konanom dňa 23.6.2021 strany sporu zotrvali na svojich postojoch. Žalobcovia považovali predmetný list zo dňa 28.2.2009 za doručený a poukázali na to, že žalovaný následne vypratal veci, o ktoré ho žiadali a dobromyseľnosť žalovaného v rámci plynutia 10 ročnej vydržacej doby považovali za narušenú.

25. Žalovaný, okrem toho, že poprel prevzatie listu namietal aj obsah listu a poukázal na to, že z neho nevyplýva, že v tom čase žalobca vedel, že vlastníkom je žalovaný.

26. Žalovaný poprel, aby vypratal veci, tak ako tvrdí žalobca. Dodnes tam stojí vlečka, drevo, pluhy, brány aj žajačník, možno sa len niečo premiestňovalo.

27. Na preukázanie prevzatia predmetného listu zo dňa 28.2.2009 žalovaným, žalobcovia na pojednávaní konanom dňa 23.6.2021 navrhli doplniť dokazovanie vypočutím svedkov a to otca žalovaného, starostu obce, prípadne fotodokumentáciou alebo ohliadkou na mieste samom. Predmetnými dôkazmi sa malo preukázať vypratanie veci z pozemku, z čoho žalobcovia nepriamo vyvodzovali prevzatie listu zo dňa 28.2.2009 žalovaným.

-6-

28. O týchto návrhoch na doplnenie dokazovania súd rozhodol tak, že ich nevykoná jednak z dôvodu podľa , pretože neboli zo strany žalobcov predložené v čas, pričom súd už na pojednávaní konanom dňa 7.10.2020 oznámil stranám sporu, že doručenie listiny zo dňa 28.2.2009 považoval za nepreukázané. Ďalším dôvodom, pre ktorý súd odmietol vykonať navrhované dôkazy bola ich nespôsobilosť preukázať tvrdenú skutočnosť a to prevzatie listu zo dňa 28.2.2009 žalovaným, pričom preukazovanie prevzatia listu malo spočívať v premiestňovaním hnuteľných vecí žalovaným. Ani z prípadného preukázania, že žalovaný v konkrétnom období premiestňoval svoje hnuteľné veci na spornom pozemku nebolo by možné urobiť záver, že tak urobil na podnet prevzatého listu zo dňa 28.2.2009 a nešlo o bežný výkon oprávnení vlastníka s vecou nakladať.

29. Žalobcovia namietali vlastnícke právo žalovaného k spornému pozemku, ktorý nenadobudol ani darovacou zmluvou, ani vydržaním.

30. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

31. Podľa , , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

32. Podľa , vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

33. Podľa , ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

34. Podľa , vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

35. Podľa , , oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

36. Podľa , v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

37. Podľa , strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej

-7-

obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.

38. Podľa , na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

39. Podľa , ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

40. Podľa , , za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

41. Podľa , dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

42. Podľa , súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

43. Žalobcovia vymedzili predmet konania tak, že požadovali určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a vypratanie nehnuteľnosti.

44. Žalobcovia spochybňovali platnosť osvedčenia o vydržaní vlastníckeho práva právneho predchodcu žalovaného poukazujúc na pozemnoknižné zápisy v záp. č. XXX, kat. úz L. / č.l. XXX spisu / a LV č. XXX / č.l. X spisu / svedčiace v prospech žalobcov.

45. Pri riešení tejto otázky o vlastníckom práve k nehnuteľnostiam súd nie je viazaný stavom zapísaným v katastri nehnuteľností.

46. Základnou podmienkou dôvodnosti a úspešnosti určovacej žaloby podľa / predtým / je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom právnom určení. Rozsudok vyhovujúci žalobe o určenie vlastníckeho práva môže byť podkladom pre zmenu zápisu vlastníckych práv k nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľností a táto skutočnosť sama o sebe napĺňa zákonnú požiadavku naliehavého právneho záujmu, preto sa súd zaoberal vecou samou.

47. Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju zamietol.

48. Vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

-8-

49. Ustanovenie a upravuje vydržanie ako osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Ide o nadobudnutie vlastníckeho práva na základe inej skutočnosti ustanovenej zákonom. Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej držby veci, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera / dobromyseľnosť / je podľa platnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti“. Opakom ovládania veci držiteľom je nečinnosť vlastníka. Vydržanie tak hojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu. V prípade, že zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť, alebo ak tu výnimočne titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že tu titul je, stane sa nadobúdateľ veci jej oprávneným držiteľom a pri splnení ďalších podmienok ju vydrží. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym / uznesenie NS SR z 1.3.2011, sp.zn. 5 Cdo 30/2010/.

50. Žalovaný v konaní uniesol dôkazné bremeno, ktoré naňho prešlo v tom smere, že je vlastníkom predmetných nehnuteľností. Žalovaný sa uchopil držby predmetných nehnuteľností titulom vyššie uvedenej darovacej zmluvy zo dňa 20.7.2000. Ako je zrejmé z kópie katastrálnej mapy na č.l. 4 spisu na parcele C-KN č. XXX stojí rodinný dom žalovaného s príslušenstvom. Súd nemá žiadnu pochybnosť o dobromyseľnosti žalovaného vo vzťahu k užívaným nehnuteľnostiam, pretože táto je založená na objektívnych skutočnostiach, nie na subjektívnom presvedčení žalovaného. V prípade žalovaného ide jednoznačne o kvalifikovanú držbu. Objektívnou skutočnosťou je uzatvorenie darovacej zmluvy, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený pod č. V XXX/XX a žalovaný bol zapísaný ako vlastník predmetných nehnuteľností v katastri nehnuteľností, ďalej je to pokojný užívací stav po dobu viac ako desať rokov. Žalobcovia po celú vydržaciu dobu rešpektovali existujúci užívací stav, čím žalovaného utvrdzovali v jeho presvedčení. V konaní bolo preukázané pripojeným spisom , že žalobca v 1. rade prvýkrát uplatnil námietky proti vlastníckemu právu žalovaného podaním žaloby dňa 16.8.2011, pričom darovacia zmluva bola uzatvorená dňa 20.7.2000 a vydržacia doba 10 rokov uplynula žalovanému 20.7.2010 / aj bez započítania vydržacej doby právnych predchodcov /, kedy sa žalovaný stal ex lege po splnení zákonných podmienok vlastníkom predmetných nehnuteľností, pre prípad ak sa ním nestal už skôr na základe vyššie uvedenej darovacej zmluvy.

51. V priebehu konania sa dokazovanie obmedzilo na preukázanie dobromyseľnosti žalovaného, ako jednej z podmienok vydržania vlastníckeho práva. Do desaťročnej vydržacej doby počítanej od uzavretia darovacej zmluvy, kedy sa žalovaný ujal držby predmetných nehnuteľností spadá listinný dôkaz, ktorý predložili žalobcovia a to list zo dňa 28.2.2009 adresovaný žalovanému. Predmetným listom, podľa žalobcov, bola narušená dobromyseľnosť žalovaného, to znamená dobá viera, že mu vec patrí. Prevzatie predmetného listu žalovaný poprel. Na preukázanie doručenia predmetného listu žalobcovia predložili

podací lístok zo dňa 3.3.2009, z ktorého súd zistil, že žalobca v 1. rade podal na prepravu zásielku adresovanú žalovanému. Podací lístok nie je spôsobilým listinným dôkazom na preukázanie, že sa zásielka dostala do dispozičnej sféry adresáta, je to len doklad o tom, že zásielka bola daná na prepravu Slovenskej pošte, a.s. Aj preto Slovenská pošta, a.s. po určitú dobu archivuje dodacie doklady. V danom prípade však vzhľadom na uplynutie doby Slovenská pošta, a.s. požadované údaje nevedela poskytnúť. Prevzatie predmetného listu žalovaným nebolo v konaní preukázané a zostalo len v rovine tvrdení.

-9-

52. Bez ohľadu na uvedené, aj v prípade preukázania prevzatia predmetného listu zo dňa 28.2.2009 žalovaným, tento list nebol objektívne spôsobilý svojím obsahom narušiť dobromyseľnosť žalovaného. Žalobcovia popierali dobromyseľnosť žalovaného a v tomto smere niesli dôkazné bremeno, t.j. povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť.

53. Dobromyseľnosť držby zaniká v momente, keď sa držiteľ oboznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne boli spôsobilé vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec patrí. Dobromyseľnosť je vnútorný psychický stav, ktorý nemožno priamo dokázať, možno o nej usudzovať len z vonkajších prejavov. Ide o to, či držiteľ veci - žalovaný pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti daného prípadu rozumne od neho považovať, mohol alebo nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec, ktorú faktický ovláda, patrí. Z vykonaného dokazovania nevyplýva narušenie dobromyseľnosti žalovaného, teda neboli zistené okolnosti, ktoré by narušili jeho presvedčenie o poctivosti jeho držby. Naviac platí, že aj v prípade pochybností o tom, či ide o držbu oprávnenú sa predpokladá, že držba je oprávnená.

54. Žalobcovia teda niesli dôkazné bremeno, že žalovaný stratil dobrú vieru držiteľa, keď sa mu stali známe skutočnosti, ktoré z hľadiska objektívneho posudzovania museli u neho dôvodne vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec patrí. Predmetný list zo dňa 28.2.2009 neobsahuje žiadne skutkové tvrdenia, ktoré by boli spôsobilé vyvolať u žalovaného dôvodné pochybnosti o tom, že mu sporné pozemky patria. Predmetný list zo dňa 28.2.2009 obsahuje len jednostranné vyhlásenie žalobcu v 1. rade, že:.......„dom bol postavený na Kopinovom pozemku..........dom bol postavený na čierno na našom pozemku...............postavením domu na našom pozemku“ . Jednostranné vyhlásenie kohokoľvek vo vzťahu ku komukoľvek, že „tvoje je moje“ predsa nemôže vyvolať bez ďalšieho žiadne právne následky. Ak by prosté vyhlásenie o tom, že „niečo je moje“ vo vzťahu k inému subjektu malo mať tak závažné právne následky, ako je zánik dobromyseľnosti držiteľa, došlo by k ďalekosiahlemu narušeniu právnych vzťahov a právnemu chaosu. Ak sa má kvalifikovaným spôsobom narušiť dobromyseľnosť držiteľa, musí ten, kto chce spochybniť túto dobromyseľnosť, uviesť konkrétne skutočnosti, ktoré sú kvalifikované a sú spôsobilé vyvolať u držiteľa objektívne pochybnosť, že mu vec patrí. Inými slovami, musí ísť o také konkrétne skutočnosti, ktoré sú spôsobilé narušiť dobromyseľnosť narušiteľa, teda jeho vnútorný psychický stav. V žiadnom prípade vyhlásenie žalobcu v liste zo dňa 28.2.2009, tak ako je vyššie citované, nemohlo objektívne u žalovaného docieliť zmenu jeho vnútorného psychického stavu v zmysle narušenia dobromyseľnosti. Žalobca v predmetnom liste neuviedol žiadne konkrétnosti, na základe ktorých by mohol žalovaný nadobudnúť reálnu pochybnosť, že jeho držba je oprávnená a tým stratiť dobromyseľnosť. Naviac, ak objektívne žalovaný vstúpil do držby predmetných pozemkov titulom písomnej darovacej zmluvy, ktorej vklad bol povolený, na predmetných pozemkoch stojí rodinný dom, v ktorom žalovaný žije, a ktorý tam stojí viac ako 40 rokov a nebol účastníkom akýchkoľvek sporových konaní vyvolaných žalobcami, predmetom ktorých by boli sporné pozemky. Z obsahu listu vyplýva predovšetkým záujem žalobcu riešiť susedské vzťahy ako napríklad odvodnenie, presakovanie vody, padanie omietky a pod.

55. Z vykonaného dokazovania mal teda súd za preukázané, že žalovaný splnil podmienky vydržania predmetných pozemkov v zmysle ustanovenia § 134 Občianskeho -10-

zákonníka, t.j. žalovaný bol oprávneným držiteľom predmetných pozemkov po dobu 10 rokov. Jediným dôkazom navrhnutým zo strany žalobcov, ktorý mal spochybniť splnenie podmienok vydržania bol list zo dňa 28.2.2009, ktorý vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody, súd posúdil ako nespôsobilý na narušenie dobromyseľnosti žalovaného aj za predpokladu, žeby bolo v konaní preukázané jeho doručenie žalovanému.

56. Vzhľadom na uvedené súd neskúmal splnenie podmienok oprávnenej držby a vydržania u právneho predchodcu žalovaného Z. K., nar. X.X.XXXX, pretože po uzavretí darovacej zmluvy došlo k novej právnej skutočnosti a to k vydržaniu vlastníckeho práva žalovaným, pričom v zmysle je vydržanie samostatným spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva.

57. O trovách strán, súd rozhodol podľa , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný mal v konaní plný úspech, preto má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

P O U Č E N I E : Odvolanie sa podáva lehote 15dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

-11-

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).