Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_27C-48-2026.pdf
PDF · 121.41 KB
Case nature
Subarea
27C/48/2026
Uznesenie
Okresný súd Dunajská Streda v spore navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. B., zastúpená: Intervenčné centrum pre pomoc obetiam domáceho násilia pre Trnavský kraj, Kanisová & Kanis Advokátska kancelária s.r.o., IČO: 36 836 460, so sídlom Ďumbierska 3F, Bratislava, proti povinnému z neodkladného opatrenia: D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. F. G., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
r o z h o d o l :
I. Nariaďuje sa neodkladné opatrenie v nasledovnom znení:
1. Povinnému sa ukladá povinnosť nevstupovať do bytu č. XX nachádzajúceho sa na X. poschodí bytového domu so súpisným číslom XX, E. H. XX, postaveného na pozemku parcely registra „C“ parc. č. XXXX/XX I. XXXX/XX, zapísaného na list vlastníctva XXXX pre katastrálne územie A. J., obec A. J., okres A. J..
2. Povinnému sa ukladá zákaz úmyselne sa priblížiť k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov s výnimkou účasti povinného na procesných úkonoch trestného konania, civilného konania alebo správneho konania, na ktoré bude povinný predvolaný, a to len v rozsahu nevyhnutnom pre riadnu účasť povinného na týchto úkonoch.
II. Súd povinného poučuje, že môže podať v postavení žalobcu proti navrhovateľke v postavení žalovanej žalobu vo veci samej, a to aj žalobu týkajúcu sa náhrady škody, resp. ujmy, ktorá by mu prípadne výkonom neodkladného opatrenia vznikla.
III. Navrhovateľka má voči povinnému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Navrhovateľka sa návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.11.2024, domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd nariadi povinnému povinnosť nevstupovať do bytu č. XX nachádzajúceho sa na X. poschodí bytového domu so súpisným číslom XX, E. H. XX, postaveného na pozemku parcely registra „C“ parc. č. XXXX/XX I. XXXX/XX, zapísaného na list vlastníctva XXXX pre katastrálne územie A. J., obec A. J., okres A. J. a uloží zákaz priblížiť sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov. Ďalej navrhla navrhovateľke priznať nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, poučiť povinného podľa § 337 ods. 1 a 2 CSP a priznať navrhovateľke nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Eventuálne navrhla, aby súd vymedzil účinnosť neodkladného opatrenia časovým rozmedzím v minimálnej dĺžke trvania 2 roky alebo viac, ak to považuje vo vzťahu k uplatnenému nároku za nevyhnutné.
2. Navrhovateľka v podanom návrhu tvrdila, že navrhovateľka a povinný z neodkladného opatrenia boli vo vzťahu druh a družka, majú spoločnú dcéru, pričom spoločne bývali v jednej nehnuteľnosti na adrese K. XXX/X, A. J.. Dôvodom podania tohto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo
strany navrhovateľky je najmä opakované násilné správanie sa povinného voči navrhovateľke, ktoré navrhovateľka už nedokáže ďalej znášať a ktoré výrazne negatívne ovplyvňuje jej kvalitu života. Strany konania mali partnerský vzťah posledných 6 rokov. Prvý rok a pol ich vzťahu bol bez závažnejších problémov. Situácia sa zmenila po tom, čo navrhovateľka otehotnela. Toto zistenie vyvolalo u povinného v podstate prvé agresívnejšie prejavy. Konkrétne povinný navrhovateľku fyzicky napadol z dôvodu, že táto odmietala ísť na interrupciu. Od tohto momentu sa konfliktné správanie hromadilo, strany sa viackrát sťahovali a povinný sa začal prejavovať voči navrhovateľke čoraz násilnejšie. Navrhovateľka časom zistila, že povinný pravidelne míňa peniaze na hracích automatoch. Vždy keď povinný na automate prehral peniaze, tak napádal navrhovateľku. Rovnako tomu tak bolo aj v prípadoch, kedy mali medzi sebou strany nejaké nedorozumenie. Povinného agresia voči navrhovateľke sa prejavovala najmä údermi päsťami, fackaním, prípadne sácaním. Časom sa u povinného tiež prejavovala až extrémna žiarlivosť. Povinný zakazoval navrhovateľke kamkoľvek chodiť, a to okrem škôlky, obchodu, resp. v minulom období do práce. Hocikde však navrhovateľka pracovala, povinný ju kontroloval, či je naozaj v práci a sledoval ju cez GPS na telefóne. Povinný rovnako pravidelne kontroloval navrhovateľke telefón, a to správy, hovory, maily, ako aj všetky ostatné údaje. Keď išiel do práce povinný a navrhovateľka ostala doma, po príchode domov ju povinný pravidelne konfrontoval, že u nich niekto mal byť. Ak navrhovateľka išla ku svojej matke, hoc aj len na krátko, povinný ju neustále telefonicky kontaktoval, kde už je toľko. Povinný navrhovateľku obmedzoval aj v sociálnej sfére do takej miery, že musela prerušiť kontakt so všetkými kamarátmi, nakoľko podľa slov povinného je navrhovateľka už matka, má sa tak správať a žiadne kamarátky nepotrebuje. Povinný v prípadoch, že sa necítil dobre, navrhovateľku naopak vymykal z bytu v ktorom žili a nepustil ju dovnútra. Povinný navrhovateľku denne urážal, ponižoval, prípadne ak nebolo niečo podľa jeho predstáv alebo mu navrhovateľka nevedela dať peniaze, navrhovateľku fyzicky napádal. Posledný incident medzi stranami, ktorý vyústil do násilného správania povinného, sa začal dňa 13.05.2026. Povinný konfrontoval navrhovateľku so zistením, že u svojho kamaráta našiel ohorky z cigariet rovnakej značky, ako si kupuje navrhovateľka. Povinný z uvedeného vyvodzoval, že navrhovateľka navštevuje jeho kamaráta, čo nie je pravda. Keď navrhovateľka túto domnienku povinného poprela, povinný jej začal nadávať, vyfackal ju, škrtil ju a keď ho na kolenách prosila, aby prestal, zobral jej kľúče od bytu, telefón a išiel spať. Na druhý deň ráno navrhovateľka oznámila povinnému, že musí ísť k lekárovi, po ceste išla do banky po rodinný prídavok, nakúpila potraviny a išla domov. Uvedené spôsobilo u povinného opäť agresívne správanie z dôvodu, že navrhovateľke vyčítal, že mu mohla nechať aspoň 10,- Eur, že on mohol vyhrať viac peňazí na automatoch, pričom navrhovateľku opäť fyzicky napadol a to aj pred ich dcérou. Povinný konkrétne navrhovateľku asi päťkrát udrel päsťou do tela, raz do hlavy, viackrát ju vyfackal, sácal ju na zem a dvakrát jej stisol silou tvár. Navrhovateľka utrpela v dôsledku útoku viaceré modriny, opuchnutie v oblasti čela, pomliaždenie v oblasti ucha, ktoré jej aj krvácalo. Povinný navrhovateľku tiež oblial veľkým pohárom studenej vody, aby sa „spamätala“. Navrhovateľka nemala odvahu akokoľvek počas útoku oponovať, len sa bránila rukami. V kontexte s uvedeným si navrhovateľka ku svojmu návrhu priložila aj fotografie niektorých zranení, ktoré jej boli povinným v priebehu incidentu zo dňa 14.05.2026 spôsobené. Povinný následne začal obliekať ich spoločnú dcéru, pričom sa k navrhovateľke ešte niekoľkokrát vrátil, aby ju udrel alebo kopol. Povinný potom rozbil navrhovateľke telefón, zobral dcéru a navrhovateľku zamkol v byte. V dôsledku uvedeného navrhovateľka cez okno poprosila susedku, aby zavolala na pomoc matku navrhovateľky. Matka navrhovateľky následne zavolala na pomoc políciu. Po príchode polície sa na miesto dostavil aj povinný, ktorý odomkol byt a odovzdal navrhovateľke dcéru. Navrhovateľka následne situáciu podrobnejšie oznámila na Obvodnom oddelení Policajného zboru A. J., o čom bol spísaný záznam o podaní oznámenia podľa § 59 ods. 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení zákona č. 250/1994 Z. z. Na základe zistených skutočností bol povinný dňa 14.05.2026 príslušníkmi PZ v zmysle § 27a ods. 1 Zákona o Policajnom zbore vykázaný zo spoločného obydlia, t.j. z bytu, v ktorom žil s navrhovateľkou. Predmetné oprávnenie je pritom policajt oprávnený využiť v prípade, ak je možné zo strany povinného očakávať útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť navrhovateľky. K správaniu povinného navrhovateľka ďalej uviedla, že situácia kedy povinný rozbil navrhovateľke telefón sa nestala prvýkrát. Počas jeho žiarlivostného správania navrhovateľke viackrát rozbil telefón, tablet alebo aj notebook. Navrhovateľka sa od povinného bála odísť, nakoľko sa jej povinný vyhrážal, že jej zoberie dcéru a už ju nikdy neuvidí, prípadne že spácha samovraždu. Násilné správanie povinného sa opakovane vyskytovalo aj v prítomnosti spoločnej dcéry strán, kedy povinný vôbec na dcéru nebral ohľad a túto napríklad počas útoku odstrčil. Tiež sa stalo, že chcel povinný po navrhovateľke hodiť telefón, ktorý však zasiahol dcéru. K vzťahu medzi povinným a dcérou navrhovateľka tiež dodala, že povinný napr. u A. J. L. M., kedy ju opakovane uráža, že je tučná a že má veľké brucho. Z tohto dôvodu v súčasnosti dcéra ani nechce riadne jesť,
lebo sa bojí, že bude mať veľké brucho. Pre doplnenie navrhovateľka uviedla, že táto žila s povinným v spoločnej domácnosti na adrese K. XXX/X, A. J., z ktorej nehnuteľnosti bol povinný aj vykázaný. Z predmetnej nehnuteľnosti sa však po vyššie spomenutých incidentoch navrhovateľka odsťahovala. V súčasnosti navrhovateľka žije v byte č. XX nachádzajúcom sa na X. poschodí bytového domu so súpisným číslom XX, vchod č. XX, postavenom na pozemku parcely registra „C“ parc. č. XXXX/XX I. XXXX/XX, zapísaného na list vlastníctva XXXX pre katastrálne územie A. J., obec A. J., okres A. J.. V predmetnej nehnuteľnosti žijú rodičia navrhovateľky, ktorý ju majú prenajatú a navrhovateľke povolili bývať s nimi. Ako je uvedené, navrhovateľka je obeťou násilného správania sa povinného. Povinný sa opakovane správal k navrhovateľke agresívne, opakovane sa k nej správal násilne, a to či už vo forme psychického ako aj fyzického násilia. Povinný navrhovateľku svojim správaním a neustálym stresom, ktorý navrhovateľke spôsoboval, taktiež výrazne negatívne obmedzoval v jej bežnom spôsobe života. Navrhovateľka sa v dôsledku vyššie opísaného opakujúceho sa správania povinného, a to aj v spojení s predchádzajúcimi fyzickými útokmi, bojí o svoj život, zdravie, telesnú integritu, psychické zdravie a psychickú integritu. Napriek skutočnosti, že je povinný toho času vykázaný zo spoločného obydlia, navrhovateľka už býva na inej adrese, na ktorú sa vykázanie zo spoločnej nehnuteľnosti nevzťahuje. Navrhovateľka sa preto obáva možného príchodu povinného do jej súčasnej domácnosti. Navrhovateľka tiež poukázala na skutočnosť, že samotný jej kontakt s povinným pre ňu s ohľadom na prežité udalosti predstavuje neprimeraný psychický stres. Považovala tiež za potrebné upozorniť na skutočnosť, že prejavy agresivity zo strany povinného a inak nevhodné správanie boli u povinného spôsobované najmä jeho neopodstatnenou žiarlivosťou, prípadne jeho aktuálnym psychickým rozpoložením. Mala za to, že obdobný stav je pre psychickú integritu a zdravie navrhovateľky neudržateľný a z hľadiska ochrany jej základných práv maximálne nežiadúci. Na základe správania sa a opakovaných útokov zo strany povinného je navrhovateľka v súčasnosti nútená na základe uvedeného skutkového a právneho stavu riešiť situáciu právnymi prostriedkami, ktoré jej umožňuje použiť na ochranu práv a právom chránených záujmov jej osoby právny poriadok Slovenskej republiky, tj. prostredníctvom podania tohto návrhu, kedy bude povinnému zakázané sa k tejto naďalej približovať, ako aj vstupovať do domu v ktorom navrhovateľka žije. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že navrhovateľka odvodzuje svoju požiadavku na neodkladnú úpravu z tvrdenej okolnosti existencie nebezpečenstva bezprostredne jej hroziacej ujmy, kedy bola táto hrozba ku dnešnému dňu dôvodne osvedčená aj príslušníkmi Policajného zboru. Vyššie citované neodkladné opatrenia sú účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia a patria medzi právne nástroje, ktoré umožňujú rýchlu právnu úpravu situácie, ktorá smeruje k ochrane osôb, ktoré sa ocitnú v pozícii obetí domáceho násilia. Právo nebyť vystavený násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom. Právo každej osoby na ochranu pred akoukoľvek formou násilia vyplýva nielen z Ústavy Slovenskej republiky, ale aj z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, napr. Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Deklarácia OSN o odstránení násilia páchaného na ženách a iné. Za násilie je pritom potrebné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej osobe alebo aj psychickej integrite človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu. Preto v súvislosti s domácim násilím je mimoriadne dôležité minimalizovať kontakt násilníka s obeťou, keďže najvhodnejší priestor má násilník v domácom prostredí obete, alebo v kontakte s takouto osobou. Z uvedeného dôvodu boli aj sformulované neodkladné opatrenie v zmysle § 325 ods. 2 písm. e), f), a h) Civilného sporového poriadku, ktorých účelom je poskytnúť oprávnenej strane neodkladnú ochranu, prípadne zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia aj za cenu, že skutkový stav veci nie je náležite zistený. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. e), f) g) a h) Civilného sporového poriadku preto postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia a možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity sa v takomto prípade preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené. Účel neodkladných opatrení podľa písm. e) a písm. f) sa do určitej miery prekrýva. Kvalitatívne požiadavky na osvedčenie rozhodujúcich skutočností budú vždy determinované konkrétnymi okolnosťami prípadu ad hoc. Pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná istota a bezpečnosť, pričom k ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza pôsobením násilia. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné. Ide o telesnú, aj duševnú ujmu. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich aj spoločné
črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým násilím. Osobitnou formou násilia je sekundárna viktimizácia - druhotné ubližovanie. Navyše obsah neodkladných opatrení požadujúcich zdržať sa určitého konania v súvislosti s ochranou integrity ohrozenej osoby vychádza zo znenia čl. 3.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12.6.2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach. Jedná sa o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek formy rodovo - motivačného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Súd musí mať za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Chránenej osobe musí byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Vo veciach domáceho násilia pritom možno spravidla vychádzať iba z tvrdení navrhovateľa, predložených dôkazov, záznamov polície a podobne. Stanovisko odporcu je v zásade protichodné a dochádza tak k potrebe rozhodnutia v zložitej situácii tvrdenia proti tvrdeniu. Nárok je osvedčený vtedy, ak sa súdu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako pravdepodobný. Miera osvedčenia sa pritom riadi konkrétnou situáciou, najmä naliehavosťou tej- ktorej veci. Pri neodkladnom opatrení prevláda požiadavka rýchlosti konania pred požiadavkou úplného preukázania oprávnenosti a dôvodnosti uplatneného nároku. Odôvodnenie potreby bezodkladnosti úpravy pomerov strán spočíva najmä v preukázaní toho, že z dôvodov na strane povinného hrozí, resp. vzniká navrhovateľke ujma – obava, že povinný bude v konaní ohrozujúcom jej telesnú a duševnú integritu pokračovať. Hrozba bezprostrednej ujmy navrhovateľke rovnako hrozí aj v prípade, že tejto nebude zabezpečená dostatočná ochrana aj mimo domova. Takouto ochranou môže byť práve zabránenie približovaniu sa povinného k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov. V kontexte s obsahom tohto podania je nepochybné, že nariadené neodkladné opatrenie nebude predstavovať neprimeraný a ani bezdôvodný zásah do výkonu práv povinného a požiadavka vyváženosti dočasnej a bezodkladnej úpravy pomerov strán tak zostane zachovaná. Rovnako mala za to, že zistené okolnosti prípadu tiež nevyvolávajú žiadne pochybnosti o naliehavej potrebe zásahu súdu v podobe bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu. Touto cestou opätovne poukázala na skutočnosť, že samotný predpoklad hroziacej ujmy navrhovateľke zo strany povinného vyplýva aj zo skutočnosti, že bol povinný ku dňu podania tohto návrhu vykázaný zo spoločného obydlia strán, a teda nebezpečenstvo hroziacej ujmy na strane navrhovateľky bolo osvedčené aj príslušníkmi Policajného zboru. V prípade vykonania testu proporcionality vo vzťahu k právam navrhovateľky a povinného, nie je za žiadnych okolností možné uprednostniť právo povinného spočívajúce v slobodnom zasahovaní do práv a oprávnených záujmov tretích osôb, pred právom navrhovateľky na ochranu jej osobnej integrity a domovej slobody. V zmysle § 336 ods. 1 Civilného sporového poriadku mala za to, že nariadením neodkladného opatrenia tak ako to navrhuje navrhovateľka, možno upraviť pomery medzi stranami bez potreby začatia konania vo veci samej. Ako je uvedené v úvode návrhu, strany nedisponujú žiadnym vlastníckym právom k nehnuteľnosti, do ktorej má byť povinnému uložený zákaz vstupu, pričom navrhovateľka tam žije so súhlasom nájomcov. Vydaním uznesenia tak, ako to navrhuje navrhovateľka tak nedôjde k akémukoľvek neprimeranému zásahu do práv povinného, najmä nie do vlastníckych práv. Ak by dôvody vydaného uznesenia odpadli, Civilný sporový poriadok upravuje právo povinného podať návrh na zrušenie neodkladného opatrenia, kedy ak reálne odpadnú dôvody pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené, súdu nebude nič brániť v jeho zrušení. V takomto prípade by boli práva povinného plne obnovené a práva navrhovateľky ochránené. Mala za to, že odôvodnenosť potreby neodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu je zo strany navrhovateľky riadne osvedčená. Mala tiež za to, že v súčasnosti existuje dôvodná obava, že by mohol povinný vo svojom násilnom konaní voči navrhovateľke pokračovať, a to aj s ohľadom na predchádzajúce útoky voči jej osobe a následné vykázanie povinného zo spoločného obydlia. Navrhovateľka sa v súčasnosti vážne obáva o svoj život, zdravie a bezpečnosť.
3. Navrhovateľka k návrhu pripojila listinné dôkazy, a to Potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 14.05.2026 s poučením vykázanej osoby a poučením ohrozenej osoby (č.l. 7-9), Záznam OO PZ
A. J. o podaní oznámenia podľa § 59 ods. 3 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch zo dňa 14.05.2026 (č.l. 10), Potvrdenie OO PZ A. J. o vykonaní ústneho oznámenia vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu zo dňa 14.05.2026 (č.l. 11), fotografie o zraneniach (č.l. 12-14), čestné vyhlásenie matky navrhovateľky (č.l. 17), čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXXX (č.l. 18-19).
4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa ods. § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená
Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
Podľa § 326 ods. 2 CSP k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
Podľa § 330 ods. 2 CSP ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
Podľa § 336 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
Podľa § 337 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá
povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.
Podľa § 337 ods. 2 CSP súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
5. Navrhovateľ, ktorý žiada nariadiť neodkladné opatrenie musí mať právny záujem na neodkladnom opatrení, t.j. musí osvedčiť potrebnosť dočasnej úpravy pomerov strán sporu. Súd poskytuje zabezpečenie prostredníctvom neodkladného opatrenia len v prípade, keď obsah jeho výroku neporušuje žiadne ústavou zaručené právo alebo slobodu, teda za predpokladu, že postupom súdu alebo obsahom výroku nedochádza k zásahu do práv a slobôd garantovaných ústavou (ústavnými zákonmi). Pri rozhodovaní o takejto dočasnej úprave sa vychádza len zo stavu, ktorý je tu v čase rozhodovania o návrhu na neodkladné opatrenie. Ten, kto sa domáha vydania neodkladného opatrenia, musí osvedčiť, že tu je daný právny záujem. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v konaní.
6. Neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je dočasná úprava pomerov strán sporu do doby, než súd vydá vo veci konečné rozhodnutie. Už v návrhu na jeho vydanie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i osvedčenie nebezpečenstva bezprostrednej ujmy. Spravidla sa teda má zato, že pri nariaďovaní neodkladného opatrenia sa nedokazuje ale osvedčuje tvrdenie žalobcu. To v podstate znamená, že nárok nemusí byť nepochybne preukázaný ale aspoň tvrdenia žalobcu musia byť súdu dôkazmi osvedčené. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pod potrebou dočasnej úpravy strán sporu sa rozumie stav vzťahov strán sporu, ktorý neznesie odklad. Podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je teda osvedčenie, že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by bolo právo toho kto nariadenie navrhuje ohrozené.
7. Obsah neodkladných opatrení v zmysle § 325 ods. 2 písm. f) až h) CSP upravuje zdržanie sa určitého konania v súvislosti s ochranou integrity ohrozenej osoby. Ide o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Kvalitatívne požiadavky na osvedčenie rozhodujúcich skutočností sú determinované konkrétnymi okolnosťami prípadu ad hoc. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľ spravidla osvedčuje lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným vyhlásením tretej osoby (v pozícii svedka incidentu), písomnou, elektronickou alebo telefonickou komunikáciou a pod. Neodkladné opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. g) a h) CSP, ako menej závažné zásahy do osobných slobôd povinného, sú ex lege podmienené tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľa mohla byť ohrozená. Aj túto skutočnosť musí navrhovateľ pred nariadením neodkladného opatrenia relevantným spôsobom osvedčiť.
8. Po oboznámení sa s listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľkou a oboznámením sa s jej tvrdeniami uvedenými v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, dospel súd k záveru, že z hľadiska nevyhnutnej dočasnej ochrany navrhovateľky je dôvodné jej návrhu vyhovieť, pretože dostatočne spoľahlivo osvedčila dôvodnosť naliehavej potreby neodkladnej úpravy vzťahov medzi ňou a povinným. Takouto rozhodujúcou skutočnosťou, ktorá tomu nasvedčuje je, že navrhovateľka a povinný žili v spoločnej domácnosti ako druh a družka, pričom spoločne zabezpečovali starostlivosť o maloletú dcéru. Podľa tvrdení navrhovateľky povinný sa voči nej dlhodobo správa agresívne, slovne a fyzicky jej ubližuje, pričom ju pri partnerských nedorozumeniach, alebo keď prehral peniaze na hracích automatoch, fyzicky napádal. Táto agresia sa mala prejavovať údermi päsťami, fackaním či sácaním. Z dôvodu extrémnej žiarlivosti povinný údajne navrhovateľku vymykal aj v minulosti z bytu, v ktorom spoločne žili, neustále ju kontroloval a sledoval, rovnako jej kontroloval telefón, a to hovory, správy či iné údaje.
Ďalej mal povinný obmedzovať navrhovateľku v kontakte s rodinou, či s kamarátmi (argumentujúc tým, že sa má správať ako matka a kamarátky nepotrebuje). Z listinných dôkazov predložených súdu (z potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 14.05.2026, záznamu polície o podaní oznámenia o priestupku dňa 14.05.2026, potvrdenia polície o vykonaní ústneho oznámenia vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu zo dňa 14.05.2026 a z fotografií) mal súd osvedčené, že v dňoch 13.05.2026 a 14.05.2026 partnerský konflikt navrhovateľky a povinného vyústil do násilného správania povinného, ktorý opakovane fyzicky zaútočil na navrhovateľku. V dôsledku útoku navrhovateľka utrpela rôzne zranenia (modriny, opuchnutie čela, pomliaždenie v oblasti ucha). Po útoku dňa 14.05.2026 následne povinný rozbil telefón navrhovateľky, zobral spoločnú dcéru strán, s ktorou opustil byt, pričom navrhovateľku zamkol do bytu, preto tá bola nútená privolať si pomoc. Vzhľadom na uvedené správanie povinného má navrhovateľka opodstatnenú obavu o svoj život a zdravie, z dôvodu, že povinný bude pokračovať vo vyššie uvedenom neoprávnenom konaní, čím je osvedčené nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.
9. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd nariadil neodkladné opatrenie podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. f) CSP a uložil povinnému povinnosť nevstupovať do bytu špecifikovaného vo výroku tohto rozhodnutia. Žiada sa zdôrazniť, že aktuálne sa navrhovateľka nezdržiava v byte, v ktorom žila v spoločnej domácnosti s povinným, ale sa presťahovala do bytu svojich rodičov. V prípade neodkladného opatrenia nariadeného v zmysle § 325 ods. 2 písm. f) CSP je potrebné vychádzať z toho, že účelom inštitútu zákazu vstupu do domu (alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto) je eliminovať kontakt páchateľa s osobou, ktorej telesnú alebo duševnú integritu ohrozuje. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je irelevantné, či v prospech povinnej osoby svedčí vlastnícke alebo iné subjektívne právo vo vzťahu k dotknutému domu alebo bytu. Prípadné obmedzenie výkonu vlastníckeho práva má v tomto prípade legitímny účel, ktorý je do značnej miery zdôraznený verejným záujmom. Samotné obmedzenie je pritom vždy dočasné, čo vyplýva priamo zo znenia právnej normy (porov. N., O., P., J., Q., K., O., J., Q., K., F., O., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 1097 s.). V danom prípade však v prospech povinného nesvedčí ani vlastnícke, ani iné právo k spornému (vo výroku vymedzenému) bytu, v ktorom sa navrhovateľka zdržiava.
10. Súd nariadil neodkladné opatrenie aj podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. h) CSP a uložil povinnému zákaz úmyselne sa priblížiť k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, a to v záujme zabezpečenia dostatočnej ochrany pre navrhovateľku aj mimo bytu. Pokiaľ ide o vymedzenie priblíženia sa prostredníctvom minimálnej metráže, ktorú povinný nemôže prekročiť bez toho, aby neporušil uložený zákaz, súd sa stotožňujúc s návrhom navrhovateľky mal za to, že je opodstatnené uloženie zákazu v rozsahu vzdialenosti nie menšej ako 10 m, ktorú súd považoval za dostatočnú na vylúčenie nielen fyzickej konfrontácie navrhovateľky a povinného, ale aj z hľadiska možnosti včasnej vizuálnej identifikácie navrhovateľky povinným za účelom vyhnutia sa priblíženiu. Keďže v danej veci koná polícia v priestupkovom konaní, pričom nemožno vylúčiť ani začatie aj iného, napríklad civilného, trestného alebo akéhokoľvek iného administratívneho konania, považoval súd za potrebné z praktického hľadiska vylúčiť uvedený zákaz v prípade vedenia tohto alebo iných súdnych, resp. iných verejných konaní, pri ktorých nemožno vylúčiť, že sa navrhovateľka a povinný stretnú.
11. Čo sa týka trvania neodkladného opatrenia, súd predmetný zákaz uložil bez časového obmedzenia z dôvodu, že v súčasnosti nie je možné určiť dobu, po ktorú budú trvať dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Koncepcia inštitútu neodkladného opatrenia vychádza z princípu ochrany práv a oprávnených záujmov navrhovateľa bez vopred vymedzeného časového ohraničenia, pokiaľ trvajú dôvody jeho nariadenia (§ 330 Civilného sporového poriadku).
12. Súd mal za to, že v danom prípade samotné nariadenie neodkladného opatrenia postačuje na poskytnutie súdnej ochrany a zabezpečenie trvalej úpravy pomerov strán sporu, a preto neuložil navrhovateľke povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd však povinného poučil, že môže podať v postavení žalobcu proti navrhovateľke v postavení žalovanej žalobu vo veci samej, a to aj žalobu týkajúcu sa náhrady škody, resp. ujmy, ktorá by mu prípadne výkonom neodkladného opatrenia vznikla. Súd osobitne poučuje strany, že ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo toto neodkladné opatrenie nariadené, súd ho zruší, ak ktorákoľvek zo strán podá na súd návrh na zrušenie neodkladného opatrenia a osvedčí odpadnutie dôvodov nariadenia tohto neodkladného opatrenia.
13. Pre úplnosť súd poznamenáva, že skutočnosť, či nariadeným neodkladným opatrením je alebo nie je možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, je nutné v každom prípade posudzovať individuálne, a to s prihliadnutím na špecifické skutkové okolnosti prípadu. V prejednávanej veci súd po vykonaní testu proporcionality, v záujme predchádzania sekundárnej viktimizácie navrhovateľky, bol toho názoru, že nie je potrebné uloženie povinnosti navrhovateľke podať žalobu vo veci samej s tým, že povinný je oprávnený kedykoľvek sa domáhať ochrany svojich práv súdnou cestou.
14. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
15. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
16. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
17. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal navrhovateľke, ktorá mala plný úspech, nárok na náhradu trov konania voči povinnému v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje, t.j. na Okresnom súde Dunajská Streda (§ 357 písm. d) CSP). O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trnave. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostí podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý subjekt dostal jeden rovnopis. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto odvolanie urobil.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.