Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19CoPs-2-2026.pdf
PDF · 83.13 KB
Case nature
Subarea
19CoPs/2/2026
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a členiek senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Har Tzvi v právnej veci navrhovateľky: O. X., S.. XX.XX.XXXX, M. G. U.J. O.. F., V. V. X.. R.. Š. XX, XXX XX W., E.: XX XXX XXX, za účasti opatrovníka: X. Č. Z. - C., V. V. N. V. XX, XXX XX Z.E., E.: XX XXX XXX, o navrátenie spôsobilosti na právne úkony, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Trebišov, č.k. 16Ps/7/2025-60 zo dňa 09. decembra 2025, takto
r o z h o d o l :
I. Mení uznesenie vo výroku III. tak, že: Nepriznáva štátu nárok na náhradu trov konania.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
I. Predmet konania
1. Navrhovateľka sa podaním zo dňa 04.06.2025 domáhala navrátenia spôsobilosti na právne úkony v celom rozsahu.
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Trebišov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že:
„I. Konanie zastavuje.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
III. Štát má voči navrhovateľke nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.“
3. Rozhodnutie právne odôvodnil § 10 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, § 247 ods. 1, § 249 ods. 1, § 251 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok.
4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že znaleckým dokazovaním bolo zistené, že posudzovaná má dlhodobé, procesuálne duševné ochorenie s pretrvávajúcimi rezíduami a nedávnou hospitalizáciou. Základné sebaobsluhy a bežné sociálne fungovanie zvláda, no je vulnerabilná (zraniteľná) v právno-majetkových rozhodnutiach. Dôvody na vrátenie spôsobilosti v obmedzených doménach sa nepreukázali a preto znalec navrhol ponechať doterajší rozsah obmedzení. Rovnako bolo zistené, že opatrovník každý mesiac podľa požiadaviek opatrovanca prispieva na cigarety, cestovné, lieky, zdravotné úkony, kúpu okuliarov a podobne s tým, že sa snaží vytvárať podľa možností aj úspory pre
budúcnosť, keď dôjde k poklesu príjmu opatrovankyne z dôvodu ukončenia pracovného pomeru, pre prípad úmrtia a podobne. Vykonaným dokazovaním tak neboli preukázané dôvody na navrátenie alebo zmenu spôsobilosti na právne úkony, preto konanie zastavil.
5. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak zákon neustanovuje inak.
6. O trovách štátu rozhodol tak, že konanie o navrátenie spôsobilosti bolo zastavené z dôvodu zjavne bezdôvodného návrhu, preto uložil navrhovateľke povinnosť nahradiť trovy, ktoré vznikli štátu, spočívajúce v úhrade nákladov znalečného. O výške trov bude rozhodnuté osobitným uznesením.
III. Obsah odvolania navrhovateľky a vyjadrení účastníkov konania
7. Proti výroku o trovách štátu podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka. Žiadala o oslobodenie od súdnych trov z dôvodu, že jej príjem nepostačuje na ich úhradu. Uviedla, že jej starobný dôchodok je vo výške 432,10 Eur. Zároveň pracuje na dohodu ako upratovačka 3 hodiny denne, 5 dní v týždni, pričom jej plat činí 220,- Eur. Celkovo je to spolu 672,10 Eur. Nevyhnutné mesačné výdavky predstavujú 603,43 Eur a v prípadne mimoriadnych výdavkov aj viac. Po ich úhrade jej zostáva suma vo výške 68,67 Eur mesačne, čo nepostačuje na úhradu trov konania bez toho, aby sa dostala do hmotnej núdze. Má za to, že jej majetkové pomery sú nepostačujúce na úhradu týchto súdnych poplatkov.
8. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“), v spojení s ustanovením § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa zásad uvedených v § 62 a nasl. CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, pričom dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky je dôvodné.
10. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
11. Podľa § 2 ods. 2 CMP, na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
12. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
13. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
14. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
15. Podľa § 58 ods. 1 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
16. Podľa § 58 ods. 2 CMP, o nároku štátu na náhradu trov konania a o výške náhrady trov konania štátu môže súd rozhodnúť samostatným uznesením aj po vydaní rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
17. Podľa § 251 ods. 1 CMP, trovy dôkazov platí štát.
18. Podľa § 251 ods. 2 CMP, ten, kto podá zjavne bezdôvodný návrh na začatie konania o spôsobilosti na právne úkony, je povinný nahradiť ujmu, ktorá vznikla osobe, o ktorej spôsobilosti sa konalo, jej zástupcovi alebo štátu.
19. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu sa stalo posúdenie vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o trovách štátu. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania, obsahu spisu, odôvodnenia preskúmavaného uznesenia i argumenty účastníkov konania predostreté v odvolacom konaní dospel odvolací súd k záveru o dôvodnosti podaného odvolania, a to z nasledujúcich dôvodov.
20. Konania vedené podľa Civilného mimosporového poriadku sa podstatným spôsobom líšia od sporových konaní vedených podľa Civilného sporového poriadku. Sporové konanie plní reparačnú funkciu tým, že v jeho rámci dochádza k riešeniu určitého už jestvujúceho sporu o právo t.j. konkrétneho právneho konfliktu. Naproti tomu, mimosporové konanie plní funkciu preventívnu, pričom jeho cieľom je (v spoločensky najdôležitejších oblastiach), zabezpečiť úpravu pomerov účastníkov do budúcna. Rozdiely medzi oboma druhmi konaní sa prejavujú nielen v spôsobe začatia konania, v postavení účastníkov, v odlišných možnostiach dispozície konaním, v aplikácii rozdielnych procesných zásad, ale aj v otázke náhrady trov konania.
21. Civilný mimosporový poriadok upravuje odlišnosti inštitútu trov konania, ktoré sa spájajú s konaniami, ktoré sú prejednávané a rozhodované v danom režime. Civilný mimosporový poriadok vymedzuje určité ustanovenia, ktoré predstavujú výnimku oproti všeobecnej úprave obsiahnutej v Civilnom sporovom poriadku, resp. ktoré sú vzhľadom na predmet vzťahu upravené odlišne v porovnaní so všeobecnou úpravou v Civilnom sporovom poriadku. Pri aplikácii ustanovení Civilného sporového poriadku platí, že tieto sa použijú podporne, ak všeobecná časť CMP neustanovuje, resp. ak čiastkové úpravy, ktoré sú v rámci jednotlivých konaní vymedzené v osobitej časti Civilného mimosporového poriadku, neupravujú inak. Rozdiel od sporového konania, kde sa náhrada trov zásadne riadi zásadou úspechu vo veci spočíva v tom, že v mimosporových konaniach primárne platí, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Každý z účastníkov si teda sám znáša svoje trovy, pričom výnimky vyplývajú len z ustanovení § 53 CMP až § 55 CMP.
22. Nie je vylúčené, že v priebehu konania vzniknú trovy priamo aj štátu (napr. z dôvodu vykonaného znaleckého dokazovania), pričom o týchto trovách súd rozhoduje aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Výnimočne CMP pripúšťa možnosť rozhodnúť o trovách štátu až po právoplatnom skončení konania. Túto zákonnú možnosť môže súd využiť spravidla v zložitých prípadoch, ak by rozhodnutie o trovách štátu bolo spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou. V oboch prípadoch však súdy musia rozhodnúť nielen o nároku, ale aj o výške trov konania štátu, na rozdiel od všeobecnej koncepcie CSP v zmysle ktorej postačuje rozhodnutie len o nároku na náhradu trov konania. V režime mimosporových konaní tak súdy musia nielen rozhodnúť nielen o tom, či štát má nárok na náhradu trov konania, ale aj o tom ktorý z účastníkov konania je povinný tieto trovy zaplatiť a v akej konkrétnej výške.
23. Konania o spôsobilosti na právne úkony sú vecne oslobodené od poplatkovej povinnosti. Ak počas týchto konaní vzniknú trovy štátu (napr. znalečné, svedočné, hotové výdavky), podľa § 251 ods. 1 CMP ich platí štát. Výnimočne štátu vznikne právo na náhradu týchto trov priamo od posudzovanej osoby, a to za situácie, ak to s ohľadom na majetkové pomery, dôvody obmedzenia a iné súvisiace okolnosti možno spravodlivo žiadať (viď § 55 CMP). Súčasne zákon v § 251 ods. 2 CMP upravuje aj právo štátu na náhradu ujmy od osoby, ktorá podá zjavne bezdôvodný návrh na konanie o spôsobilosti na právne úkony. V tejto súvislosti je potrebné podotknúť, že pojem „ujma“ je širším ako pojem „trovy“, pretože je v ňom subsumovaná aj náhrada škody. V prípade štátu však zväčša pôjde o trovy konania, ktoré mu v priebehu konania vznikli.
24. V predmetnom prípade súd prvej inštancie priznal štátu 100%-tný nárok na náhradu trov konania majúc za to, že k zastaveniu konania došlo na základe zjavne bezdôvodného návrhu, nakoľko zo záverov znaleckého posudku vyplynulo, že dôvody na vrátenie spôsobilosti sa u posudzovanej nepreukázali. S uvedeným záverom súdu prvej inštancie odvolací súd nesúhlasí z nasledujúcich dôvodov.
25. Ako už bolo uvedené vyššie a ako vyplýva aj zo samotného znenia § 251 ods. 2 CMP, predpokladom postupu podľa tohto zákonného ustanovenia je podanie zjavne bezdôvodného návrhu, t.j. takého návrhu, keď bolo možné vzhľadom na všetky okolnosti dospieť k záveru, že na rozhodnutie neboli dané
podmienky. Ak sa však navrhovateľ dozvedel o bezdôvodnosti podaného návrhu až v priebehu konania na základe vykonaného dokazovania, nemožno dospieť k záveru o zjavnej bezdôvodnosti návrhu, a teda o priznaní ujmy štátu, resp. inému účastníkovi konania, čo je aj predmetný prípad. Naposledy bolo vo veci navrhovateľky - posudzovanej osoby rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Trebišov, č.k. 8Ps/10/2018-102 zo dňa 08.02.2019, ktorým jej bola prinavrátená spôsobilosť na právne úkony s ponechaním obmedzenia v tam špecifikovaných oblastiach. V predmetnom konaní v čase podania návrhu mala navrhovateľka ako osoba posudzovaná za to, že pominuli dôvody obmedzenia spôsobilosti na právne úkony, avšak až v priebehu konania v dôsledku vykonaného dokazovania sa dozvedela, že dôvody na vrátenie spôsobilosti na právne úkony sa nepreukázali. Na základe týchto skutočností nemožno dospieť k záveru, že navrhovateľka podala zjavne bezdôvodný návrh, a to najmä za situácie, keď sám znalec vo svojej výpovedi na pojednávaní (č.l. 57) uviedol, že je obdivuhodné ako navrhovateľka funguje so závažnou diagnózou, keď chodí do zamestnania, pracuje a vie samostatne fungovať v charite. Za týchto okolností je potom logické, že navrhovateľka mala za to, že dôvody na jej obmedzenie v spôsobilosti na právne úkony pominuli. Na okraj odvolací súd poznamenáva, že aj finančná situácia navrhovateľky sa javí ako dôvod hodný osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania štátu.
26. Poukazujúc na vyššie uvedené, odvolací súd postupom podľa § 388 CSP zmenil napadnuté uznesenie vo výroku III. tak, že nepriznal štátu nárok na náhradu trov konania.
27. O trovách konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov v zmysle § 55 CMP.
28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov; § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).