Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Co/48/2026

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., v súčasnosti bytom XXX XX D. E. F. XX, proti žalovanému: G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. I. G. G. XXXX/XX, C., o neoprávnené používanie spoluvlastníckeho podielu – zaplatenie 16.400 EUR, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec, č. k. – 165 zo dňa 04. augusta 2025 v spojení s opravným uznesením č. k. – 235 zo dňa 15. apríla 2026, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením p o t v r d z u j e. II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

Konanie v prvej inštancii 1. Okresný súd rozhodol tak, že: „I. Súd žalobu žalobcu o zaplatenie 16.400,- Eur zamieta. II. Žalovaný je povinný žalobcovi nahradiť trovy konania v celom rozsahu, ktorých výška bude určená uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“ 2. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny 16.400 EUR titulom neoprávneného užívania spoluvlastníckeho podielu podľa až 142 (ďalej len „“). Svoj návrh odôvodnil tým, že strany konania sú podieloví spoluvlastníci nehnuteľností – rodinného domu a záhrady. Rodinný dom súp. č. XXXX, orientačné číslo X/X je postavený na parcele č. XXXX o výmere 434 m2 a záhrada o výmere 228 m2 sa nachádza na parcele č. XXXX kat. úz. C., čo je vedené na LV č. XXXX (ďalej len „rodinný dom“ alebo „nehnuteľnosti“) s výškou spoluvlastníckeho podielu žalobcu 1/6 z celku a žalovaného 5/6 z celku. V roku 2011 mal žalovaný fyzicky napadnúť žalobcu. Žalovaný ako väčšinový spoluvlastník mal násilím vysťahoval žalobcu z rodinného domu a nasťahoval tam štyri cudzie osoby bez jeho súhlasu. Znemožnil mu užívanie nehnuteľnosti (odpojil teplú vodu, kúrenie) a všetky miestnosti zamykal. Taktiež vymenil všetky zámky aj na bráne, a preto mu nebolo umožnené vstúpiť na pozemok a do rodinného domu. Uvedeným konaním mu žalobca mal brániť v užívaní jeho spoluvlastníckeho podielu od roku 2011 do roku 2024. Z uvedeného dôvodu si tak uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 16.400 EUR, a to každý mesiac vo výške 100 EUR. 3. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania a právneho posúdenia mal preukázané, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, preto ju zamietol. Žalobca v konaní nepreukázal svoje tvrdenia, že rodinný domu spolu s priľahlými mal využívať výlučne žalovaný spolu s osobami, s ktorými žil v spoločnej domácnosti. Rovnako nebolo preukázané ani to, že by žalobca musel nehnuteľnosti opustiť z dôvodu konania žalovaného. Žalobca zároveň žiadnym spôsobom nezdôvodnil ani výšku ním uplatneného nároku, ktorý žiadal prisúdiť. O trovách konania

rozhodol podľa (ďalej len „“) a tieto priznal v rozsahu 100% úspešnému žalovanému.

Odvolanie

4. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalobca z dôvodu v zmysle . Žiadal, aby odvolací súd vyhovel jeho žalobe a zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť mu sumu 16.400 EUR za neoprávnené užívanie jeho spoluvlastníckeho podielu. 5. Tvrdil, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Uviedol, že žalovaný mu znemožnil užívať aj spoločnú garáž, ktorú uzamkol. Zopakoval svoje tvrdenie, že svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach nemohol užívať, lebo žalovaný je agresívny. V obave o svoj život bol nútený spoločný rodinný dom opustiť, preto považoval za nepravdivé tvrdenie žalovaného, že sa odsťahoval z rodinného domu sám bez nátlaku. K uvedenému ho donútil žalovaný svojim správaním sa voči jeho osobe. Spolunažívanie v rodinnom dome bolo nemožné. Uviedol, že rodinný dom, garáž, ale aj maštale a kurín, ktoré dal postaviť, využíva výlučne žalovaný. Taktiež vykonával aj stavebné úpravy bez jeho súhlasu. Vo vzťahu k exekúciám, ktoré boli voči nemu vedené, a pre ktoré sa vraj naňho nemohlo nič prepísať, poukázal na to, že tieto boli zastavené, avšak záložné právo v katastri nebolo vymazané. Finančnú náhradu za spoluvlastnícky podiel vo výške 2/6, ktorý žalovaný odkúpil od jeho syna za sumu 6.700 EUR, považoval za podhodnotenú. Na pohrebe matky sa nezúčastnil zo zdravotných dôvodov a dlhotrvajúcej práceneschopnosti, pričom financovanie tohto pohrebu z jeho strany nebolo možné, nakoľko bol poberateľom dávky v hmotnej núdzi. V závere svojho odvolania uviedol zoznam hnuteľných vecí, ktoré si nevedel odniesť z rodinného domu, a ku ktorým nemá prístup.

Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu 6. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu nesúhlasil s tvrdeniami žalobcu. Ako podielový spoluvlastník s výškou spoluvlastníckeho podielu 5/6 z celku užíval nehnuteľnosti s priateľkou a jej deťmi v jeho časti nehnuteľnosti. Vo vzťahu k hnuteľným veciam, ktoré žalovaný nechal v rodinnom dome, uviedol, že po tieto si môže kedykoľvek po dohode s ním prísť.

Replika žalobcu

7. Žalobca zobral na vedomie vyjadrenie žalovaného, avšak zotrval na podanom odvolaní a odvolacom návrhu.

Duplika žalovaného

8. V odvolacej duplike žalovaný uviedol, že rodinný dom tvoria dve samostatné bytové jednotky, pričom on používal iba jednu bytovú jednotku, teda 1 rodinného domu napriek tomu, že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností vo výške 5/6 z celku.

Právne posúdenie odvolacím súdom 9. Dňa 24.02.2026 bola vec predložená odvolaciemu súdu na rozhodnutie o podanom odvolaní žalobcu voči rozsudku okresného súdu. Odvolací súd prípisom zo dňa 07.04.2026 vrátil vec súdu prvej inštancie za účelom vydania opravného uznesenia v zmysle , nakoľko závislý výrok o trovách konania nekorešpondoval s odôvodnením rozsudku. S ohľadom na túto skutočnosť okresný súd následne dňa 15.04.2026 vydal opravné uznesenie, ktorým túto zrejmú nesprávnosť opravil tak, že výrok o trovách konania mal znieť: „Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100%, v lehote do 3 dní od právoplatnosti uznesenia o určení výšky trov konania.“ Následne bola vec dňa 05.05.2026 opätovne predložené odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní žalobcu. 10. Krajský súd, ako odvolací súd, preskúmal vec podľa , 380 ods. 1, 2 a bez nariadenia pojednávania podľa (a contrario) rozsudok okresného súdu podľa , potvrdil. 11. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 12. Odvolací súd úvodom poukazuje na prejednaciu zásadu, ktorá sa uplatňuje v . Podľa tejto zásady má strana sporu v konaní nielen povinnosť tvrdiť, ale aj dôkaznú povinnosť na preukázanie a potvrdenie pravdivosti ňou prezentovaných tvrdení. S nesplnením tejto povinnosti sú spojené následky v podobe vydania nepriaznivého rozhodnutia pre tú stranu sporu, ktorú si túto

povinnosť nesplnila. Je potrebné mať na pamäti, že dôkazné bremeno ako procesný inštitút v civilnom sporovom konaní spočíva v zodpovednosti strany za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia strany, tento dôkazné bremeno neuniesol, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jeho neprospech. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a povinnosti označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena, ako aj nositeľa dôkazného bremena. 13. S ohľadom na uvedené tak dôkazné bremeno zaťažovalo v predmetnom konaní práve žalobcu ako pána sporu (dominus litis), ktorý si uplatňoval nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie jeho spoluvlastníckeho podielu žalovaným. 14. V konaní nebolo sporné, že rodinný dom bol v rozhodnom čase v podielovom spoluvlastníctve strán sporu, ako aj to, že tento pozostáva z dvoch samostatných bytových jednotiek, nakoľko ide o dvojgeneračný rodinný dom. Vrchnú časť rodinného domu mal užívať práve samotný žalobca a spodnú časť rodinného domu žalovaný s jeho matkou a následne s jeho partnerkou a jej deťmi. Žalobca v spore nepreukázal, že by žalovaný užíval nehnuteľnosti aj v rozsahu spoluvlastníckeho podielu žalobcu. Rovnako nepreukázal ani to, že by mu žalovaný bránil v užívaní nehnuteľností, nakoľko skutkové tvrdenia žalobcu žalovaný účinne poprel a sám uviedol svoje vlastné tvrdenia. Samotné potvrdenie o podaní trestného oznámenia, či predvolanie na prejedanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu nepreukazujú tvrdenia žalobu, že by mu žalovaný bránil v užívaniu nehnuteľnosti akýmkoľvek spôsobom. Odvolací súd pritom nevylučuje, že vzájomné vzťahy medzi stranami sporu mohli byť narušené, čo v konečnom dôsledku asi viedlo k tomu, že žalobca sa rozhodol odsťahovať. Uvedené však nepreukazuje to, že by žalovaný užíval nehnuteľnosti aj v rozsahu spoluvlastníckeho podielu žalobcu a zároveň že mu bránil v užívaní nehnuteľností, keďže tento užíval výlučne len jednu, a to spodnú časť dvojgeneračného rodinného domu, ktorú si sám obhospodaroval a zabezpečoval. Napriek tomu, že došlo k výmene zámkov na vstupnej bráne a do rodinného domu, tak uvedené žalovaný vysvetlil, že k tomu došlo z dôvodu straty kľúčov. V konaní nebolo preukázané, že žalovaný ich odmietal poskytnúť žalobcovi a umožniť mu prístup k nehnuteľnostiam. Nakoľko nebolo preukázané, že došlo zo strany žalovaného k užívaniu nehnuteľnosti aj v rozsahu spoluvlastníckeho podielu žalobcu ako aj to, že by žalobcovi bolo znemožňované konaním žalovaného ich užívaniu, tak nebolo potrebné v konaní pristúpiť ani k skúmaniu výšky uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorá taktiež bola v konaní sporná. 15. Odvolací súd konštatuje, že súd nesmie vyšetrovať a pátrať po skutkových tvrdeniach a dôkazoch. Súd len vykonáva dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, pričom dokazovanie v sporovom konaní nemá slúžiť na to, aby si sám súd z dôkazov strany vyvodzoval a zisťoval rozhodujúce skutočnosti. Dokazovanie má totiž preukázať to, čo strany tvrdili. 16. Vo vzťahu k ostatným tvrdeniam týkajúcich sa stavebných úprav, platenia energií, plnenie daňových povinností, či spôsobu nadobudnutia spoluvlastníckych podielov, exekúcie vedenej proti žalobcovi, či jeho samotnej účasti a vynaloženia nákladov na pohreb matky strán sporu nebolo pre rozhodnutie o uplatnenom nároku rozhodujúce. Taktiež zoznam hnuteľných vecí, ktoré by mali patriť žalobcovi, a na ktoré poukázal žalobca v odvolaní, boli pre rozhodnutie vo veci bez právneho významu a súd na tieto tvrdenia pri preskúmaní rozhodnutia súdu prvej inštancie neprihliadal. 17. Z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením ako vecne správny potvrdil. Trovy odvolacieho konania 18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením , a , keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, preto mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

Pomer hlasov

19. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( )

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a

e) podpis.

( )

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci ( ). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.