Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2CoE-29-2021.pdf
PDF · 78.67 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoE/29/2021
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, proti povinnej: S. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/X, XXX XX C., na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1.010,35 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, pod sp. zn. EX 13060/10, o odvolaní povinnej proti Uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. 17Er/745/2010-76 zo dňa 26. marca 2021, takto
rozhodol:
Odvolanie povinnej proti Uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. 17Er/745/2010-76 zo dňa 26. marca 2021 o zamietnutí návrhu povinnej na zastavenie exekúcie o d m i e t a .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Lučenec (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým Uznesením č. k. 17Er/745/2010-76 zo dňa 26. marca 2021 zamietol návrh povinnej na zastavenie exekúcie. Uvedené rozhodnutie exekučný súd odôvodnil tým, že podaním zo dňa 01.08.2019, ktoré bolo doručené exekučnému súdu dňa 14.08.2019, sa povinná domáhala zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“). V návrhu na zastavenie exekúcie poukázala na ust. § 100, § 110 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), na čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy SR, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 107/07. Uviedla, že základným predpokladom na úspešné a zákonné vedenie exekúcie oprávneného voči povinnému je existencia riadneho exekučného titulu. Riadnym exekučným titulom môže byť iba rozhodnutie, ktoré je vykonateľné a súd je povinný skúmať materiálnu aj formálnu vykonateľnosť exekučného titulu. Exekučný súd ďalej uviedol, že exekúcia sa vykonáva na základe platobného rozkazu Okresného súdu Lučenec sp. zn. 3Rob/107/2009 zo dňa 27.04.2009, ktorým súd zaviazal povinnú zaplatiť oprávnenému 1.076,74 Eur s úrokom z omeškania vo výške 0,1% denne zo sumy 968,13 Eur od 28.08.2008 do zaplatenia, nahradiť trovy konania vo výške 64,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 240,08 Eur. Platobný rozkaz sa stal právoplatným a vykonateľným dňa 23.05.2009. Podľa exekučného súdu právo oprávneného bolo právoplatne priznané platobným rozkazom sp. zn. 3Rob/107/2009 zo dňa 27.04.2009. Na základe tohto exekučného titulu podal oprávnený u súdneho exekútora dňa 12.07.2010 návrh na vykonanie exekúcie, t. j. pred uplynutím 10-ročnej premlčacej doby podľa § 110 ods. OZ. Nakoľko uplatnením práva na súde došlo k zastaveniu plynutia premlčacej doby, premlčacia doba neplynie, teda ani nemohlo dôjsť k premlčaniu tohto práva a nedošlo k premlčaniu pohľadávky, ktorej vymoženia sa oprávnený domáha v tomto exekučnom konaní. Podľa exekučného súdu povinná v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedla také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku a ani iný zákonný dôvod na zastavenie exekúcie, preto exekučný súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol ako nedôvodný.
2. Proti predmetnému Uzneseniu exekučného súdu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie povinná. Svoje odvolanie odôvodnila tým, že exekučný súd v dôsledku nesprávneho právneho
posúdenia veci znemožnil povinnej, aby uskutočnila jej patriace práva, a to predovšetkým právo na spravodlivý proces. Uviedla, že v predmetnej veci uplynula podľa § 110 OZ prekluzívna lehota na vykonanie exekučného titulu na peňažné plnenie, keďže výkon rozhodnutia musí byť v 10-ročnej prekluzívnej lehote nielen začatý, ale aj skončený, čo deklarujú uzneseniami viaceré okresné súdy. Ďalej uviedla, že okrem uplynutia premlčacej lehoty je tu aj ďalší dôvod na zastavenie exekúcie, pretože predmetný exekučný titul nemal súd prvej inštancie vydať z dôvodu nevykonania procesnej podmienky podľa § 299 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a § 172 ods. 9 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“) v znení platnom pri vydaní exekučného titulu. Podľa povinnej je nesporné, že predmetná zmluva bola uzatvorená medzi zmluvnými stranami, t. j. medzi oprávneným a povinnou, je zmluvou spotrebiteľskou, a teda súd mal túto zmluvu ešte pred vydaním platobného rozkazu preskúmať z úradnej moci a úradnej povinnosti. Podľa povinnej, keby si Okresný súd Lučenec splnil svoju povinnosť a podrobil by spotrebiteľskú zmluvu súdnej kontrole, zistil by, že zmluva skutočne neobsahuje obligatórne náležitosti vyžadované zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Podľa povinnej sú tu teda okolnosti brániace vymáhateľnosti nároku a dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná a sú zároveň dôvodmi na zastavenie exekúcie. Podľa povinnej predmetný rozpor so zákonom predstavuje materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu. Povinná má za to, že oprávnený sa mal v prvom rade domáhať svojho práva podaním riadnej žaloby. Tým, že podal priamo návrh na vydanie platobného rozkazu vo veci nároku zo spotrebiteľskej zmluvy, jednalo sa o nekalý zámer, keďže pri vydanom platobnom rozkaze nie je tento exekučný titul preskúmateľný. Na základe uvedených skutočností povinná navrhla napadnuté Uznesenie zrušiť a vrátiť exekučnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. Oprávnený sa k odvolaniu povinnej vyjadril podaním zo dňa 19.05.2021, v ktorom uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím exekučného súdu 17Er/745/2010-76 zo dňa 26. marca 2021 a žiadal odvolací súd, aby toto rozhodnutie potvrdil.
4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 CSP skôr, ako pristúpil k vecnému preskúmavaniu odvolaním napadnutého rozhodnutia, zisťoval, či odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné a či odvolanie má všetky požadované náležitosti. Po zistení, že odvolanie smeruje voči rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, odvolací súd odvolanie podľa § 386 písm. c) CSP odmietol.
5. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
6. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
7. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
8. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
9. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že exekučný súd napadnutým Uznesením č. k. 17Er/745/2010-76 zo dňa 26. marca 2021 zamietol návrh povinnej na zastavenie exekúcie. Predmetné uznesenie napadla povinná odvolaním zo dňa 03. mája 2021, ktoré bolo doručené exekučnému súdu dňa 04. mája 2021 v zákonnej lehote.
10. Z dikcie § 9a ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že v konaní podľa Exekučného poriadku sa primerane použijú ustanovenia CSP, ak to nevylučuje povaha veci. Exekučný poriadok nemá vlastnú právnu úpravu odvolacieho konania, preto sa v exekučnom konaní aplikuje právna úprava obsiahnutá v § 355 a nasl. CSP. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa. V tomto ustanovení je obsiahnuté všeobecné pravidlo prípustnosti odvolania proti uzneseniu, z ktorého vyplýva, že odvolanie je prípustné len vtedy, ak to zákon výslovne pripúšťa. Taxatívny výpočet uznesení je obsiahnutý v § 357 CSP. Exekučné konanie je upravené v Exekučnom poriadku, ktorý je vo vzťahu k CSP v pozícii lex specialis, z čoho logicky vyplýva, že niektoré uznesenia,
typické pre exekučné konania, nie sú zahrnuté v § 357 CSP, pretože v klasickom sporovom konaní sa nevyskytujú. Rozhodujúce preto podľa § 355 ods. 2 CSP bude, či odvolanie pripúšťa Exekučný poriadok.
11. Žiadne ustanovenie Exekučného poriadku výslovne nezakladá prípustnosť odvolania proti uzneseniu exekučného súdu o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie. Odvolanie pripúšťa len proti uzneseniam o zastavení exekúcie, a to z dôvodov taxatívne uvedených v ustanovení § 58 ods. 5 Exekučného poriadku. Uznesenie exekučného súdu o zamietnutí návrhu povinnej na zastavenie exekúcie zjavne takýmto rozhodnutím nie je. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 6 Cdo 171/2012 zo dňa 25. júla 2012, podľa ktorého „Takýto výklad je aj ústavne konformný, pretože rešpektuje účel exekučného konania, ktorým je nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí. Exekučnou činnosťou sa napĺňa právna ochrana právoplatným rozhodnutím potvrdeného subjektívneho práva, ktorého podstatou je moc prinútiť toho, kto toto právo porušil, správať sa určitým spôsobom. Tento účel by mohol byť marený, ak by sa exekučné konanie predlžovalo rozhodovaním o opravnom prostriedku povinného proti uzneseniu exekučného súdu o zamietnutí jeho návrhu na zastavenie exekúcie z ním tvrdeného dôvodu. Z hľadiska povinnosti exekučného súdu zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku nie je rozhodujúci povinným tvrdený dôvod pre takéto rozhodnutie, ale skutočne existujúci, t. j. exekučnému súdu preukázaný dôvod prekážky ďalšieho vykonávania exekučnej činnosti.“
12. Exekučný súd v napadnutom uznesení nesprávne poučil účastníkov o tom, že proti tomuto uzneseniu exekučného súdu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia. Uvedenie nesprávneho poučenia o prípustnosti odvolania v uznesení exekučného súdu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, nemá právne účinky. Nesprávne poučenie účastníkov konania o prípustnosti odvolania proti napadnutému uzneseniu nezaložilo procesnú legitimáciu povinnej na podanie odvolania, keďže jeho prípustnosť je ex lege vylúčená. CSP v § 362 ods. 2 poskytuje účastníkom konania ochranu iba pred nesprávnym poučením súdu o neprípustnosti odvolania, ktorá spočíva v tom, že odvolateľ je oprávnený podať odvolanie (opravný prostriedok) v zákonom predĺženej trojmesačnej lehote plynúcej od doručenia odvolaním napadnuteľného rozhodnutia.
13. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd odvolanie povinnej proti napadnutému uzneseniu exekučného súdu podľa § 386 písm. c) CSP odmietol, keďže smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
14. Z dôvodu odmietnutia odvolania odvolací súd vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia neposudzoval.
15. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).