Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4S/10/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Lukáša Kolibába (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Michaely Kútikovej, v právnej veci žalobcu: Di Mihálik, s.r.o. so sídlom Jesenského 1089/11, 010 01 Žilina, IČO: 36 393 011 právne zastúpený: JUDr. Ivan Glovniak, advokátska kancelária, so sídlom D. Dlabača 2748/28, 010 01 Žilina, IČO: 42 433 665 proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, referát lesného hospodárstva, so sídlom Vysokoškolákov 8556/33B, 010 08 Žilina, IČO: 00 151 866 za účasti ďalšieho účastníka konania: Pozemkové združenie Riečnica – Javorina, s.r.o., so sídlom Dom Služieb 696, 023 05 Nová Bystrica, IČO: 53 013 956, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA- OOP4-2024/002079-011 zo dňa 10.01.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie žalovaného Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, referát lesného hospodárstva č. OU-ZA-OOP4-2024/002079-011 zo dňa 10.01.2024 sa zrušuje a vec sa vracia žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %, v lehote 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, ktoré bude vydané po právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Ďalšiemu účastníkovi konania sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, referát lesného hospodárstva ako orgán príslušný na konanie podľa o lesoch v znení neskorších predpisov (ďalej len ,h“) a o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vo veci odvolania spoločnosti Di Mihálik, s.r.o., proti rozhodnutiu Okresného úradu Čadca, pozemkového a lesného odboru (ďalej aj ako ,,orgán verejnej správy prvého stupňa“) č. OU-CA-PLO1-2021/005207-002 zo dňa 29.4.2021, na základe rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici č.k.:ZA-31S/153/2021-143 zo dňa 23.8.2023 rozhodol tak, že podľa zmenil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa č. OU-CA-PLO1-2021/005207-002 zo dňa 29.4.2021 tak, že jeho výrok znie nasledovne: I. Podľa v nadväznosti na do evidencie lesných pozemkov zapisuje a) Pozemkové združenie Riečnica – Javorina, s.r.o., Dom služieb 696, 023 05 Nová Bystrica, IČO: 53 013 956 ako obhospodarovateľa lesa príslušného k jednotkám priestorového rozdelenia lesa č. 4214 a 4215 zariadených na lesnom celku Krásno – Východ, ktoré tvoria prienik s E-KN parcelami č. 5283/2, 5283/9, 5283/10, 5283/12, 5283/13 a C-KN parcelami č. 638/1, 638/2, 638/3, 638/4 v katastrálnom území A.,

b) Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, organizačná zložka Sever, Nám. M.R. Štefánika č. 1, 011 45 Žilina, IČO: 36 038 351 ako právnickú osobu, s ktorou má obhospodarovateľ lesa špecifikovaný v bode I. písm. a) výroku tohto rozhodnutia uzatvorenú písomnú zmluvu na výkon činnosti odborného lesného hospodára podľa . Činnosť odborného lesného hospodára bude v jednotkách priestorového rozdelenia lesa špecifikovaných v bode I. písm. a) tohto rozhodnutia uvedená právnická osoba zabezpečovať prostredníctvom svojho zamestnanca B. C., ktorý je držiteľom osvedčenia o odbornej spôsobilosti hospodára č. . II. Práva a povinnosti obhospodarovateľa lesa vznikajú osobe špecifikovanej v bode I. písm. a) tohto rozhodnutia dňom nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia a zanikajú dňom 31.12.2029. 2. V odôvodnení vyššie označeného rozhodnutia žalovaný uviedol, že skôr vydaným rozhodnutím č. OU-ZA-OOP4-2021/028036-002 zo dňa 14.7.2021 prvostupňové rozhodnutie podľa zmenil tak, že zapísal do evidencie lesných pozemkov Pozemkové združenie Riečnica – Javorina ako obhospodarovateľa lesa príslušného k porastom č. 4214 a č. 4215 zriadených na lesnom celku Krásno – Východ, ktoré tvoria prienik s E-KN parcelami č. 5283/2, 5283/9, 5283/10, 5283/12, 5283/13 a C-KN parcelami č. 638/1, 638/2, 638/3, 638/4 v katastrálnom území A. a Lesy SR ako právnickú osobu, s ktorou má PZ Riečnica – Javorina uzatvorenú zmluvu na výkon činnosti odborného lesného hospodára podľa , ktorú bude zabezpečovať prostredníctvom svojho zamestnanca B. C., ktorý je držiteľom osvedčenia o odbornej spôsobilosti hospodára č. , s tým, že dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia až do 31.12.2029 Pozemkové združenie Riečnica – Javorina nadobudol práva a povinnosti obhospodarovateľa. Voči tomuto rozhodnutiu, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.7.2021, podal odvolateľ na Krajský súd v Žiline žalobu, o ktorej napokon rozhodol Správny súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k.: -143 zo dňa 23.8.2023 tak, že rozhodnutie č. OU-ZA-OOP4-2021/028036-002 zo dňa 14.7.2021 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 3. Poukázal na to, že po vrátení spisového materiálu zo Správneho súdu v Banskej Bystrici v novom konaní opakovane v súlade s preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie v rozsahu podaného odvolania a s prihliadnutím na argumentáciu uvedenú v zrušujúcom rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici č.k.:ZA-31S/153/2021-143 zo dňa 23.8.2023 opakovane dospel k záveru, že odvolanie odvolateľa nie je dôvodné a odvolaním napadnuté rozhodnutie je potrebné zmeniť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Následne žalovaný zhrnul námietky, ktoré odvolateľ – žalobca uviedol vo svojom odvolaní zo dňa 11.5.2021 ako aj argumentáciu Správneho súdu v Banskej Bystrici, ktorú uviedol vo svojom zrušujúcom rozsudku č.k.:ZA-31S/153/2021-143 zo dňa 23.8.2023. 4. Žalovaný zdôraznil, že súčasťou administratívneho spisu prvostupňového správneho orgánu bola aj zmluva č. 92/10/Np/2020 o nájme lesných pozemkov vo vlastníctve neznámych vlastníkov uzatvorená medzi Lesmi Slovenskej republiky, štátny podnik a PZ Riečnica Javorina zo dňa 19.5.2020 spolu s prílohami 1 až 4 a zmluva č. 3/2020 o výkone činnosti odborného lesného hospodára uzatvorená medzi Lesmi SR a PZ Riečnica – Javorina spolu s prílohou č. 1. Z obsahu spisu nie je možné zistiť, kedy a v akom rozsahu boli odvolateľovi sprístupnené podklady rozhodnutia, avšak listom zo dňa 15.12.2023 zaslal odvolateľovi kópiu predmetnej nájomnej zmluvy aj s prílohami a kópiu predmetnej zmluvy o výkone činnosti hospodára. Odvolateľ v rámci odvolacieho konania neprejavil záujem o sprístupnenie podkladov rozhodnutia, keď listom zo dňa 28.12.2023 žiadal o rešpektovanie zmieneného rozsudku správneho súdu a navrhol obnoviť zápis jeho osoby v evidencii už vyššie označených lesných pozemkov. 5. Ďalej uviedol, že dňa 21.4.2021 predložilo Pozemkové združenie Riečnica - Javorina orgánu verejnej správy prvého stupňa návrh na zápis obhospodarovateľa lesa do evidencie lesných pozemkov podľa . Mal za to, že z návrhu je zrejmé, že Pozemkové združenie Riečnica

- Javorina má byť zapísané ako obhospodarovateľ lesa k porastom č. 4214 a 4215 zariadených na lesnom celku Krásno - Východ, ktoré sú tvorené parcelami registra ,,E“ č. 1-5283/2, 1-5283/9, 1-5283/10, 1-5283/12 a 1-5283/13. Aj keď to zo samotného návrhu na zápis obhospodarovateľa lesa do evidencie lesných pozemkov priamo nevyplýva, súčasťou spisu je aj zmluva č. 92/10/Np/2020 o nájme lesných pozemkov vo vlastníctve neznámych vlastníkov uzatvorená medzi Lesmi SR a PZ Riečnica – Javorina zo dňa 19.5.2020 a zmluva č. 3/2020 o výkone činnosti odborného lesného hospodára uzatvorená medzi Lesmi SR a PZ Riečnica – Javorina. Z týchto zmlúv je nepochybné, že predmetom nájmu a výkonu činnosti hospodára sú aj predmetné porasty č. 4214 a 4215 nachádzajúce sa na lesnom celku Krásno – Východ, v katastrálnom území A.. Zmluvy sú riadne podpísané, zverejnené v Centrálnom registri zmlúv pod č. CRZ 2614/2020/LSR a CRZ 2683/2020/LSR. Pri zverejnení zmluvy v Centrálnom registri zmlúv sa podpisy fyzických osôb, vrátane rodného čísla, dátumu narodenia a dokladu preukazujúceho totožnosť osoby, vždy anonymizujú. Poukázal aj na ust. , podľa ktorého

osobe vznikajú práva a povinnosti obhospodarovateľa lesa k porastu alebo jeho časti najskôr dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o zápise do evidencie lesných pozemkov a hospodár môže činnosť podľa v poraste vykonávať odo dňa zápisu do evidencie lesných pozemkov. Zmluva o nájme obsahuje štyri prílohy. Prílohu č. 1 tvorí identifikácia lesných pozemkov a parciel katastra nehnuteľností, prílohu č. 2 tvorí zoznam neznámych vlastníkov na predmete nájmu, prílohu č. 3 tvorí cenník a prílohu č. 4 tvorí lesnícka porastová mapa s grafickou identifikáciou na porastovej mape. Súčasťou zmluvy o výkone činnosti hospodára je príloha č. 1, v ktorej je konkretizovaná výmera a špecifikované porasty, v ktorých bude hospodár vykonávať svoju činnosť. 6. Žalovaný bol toho názoru, že predmet nájmu v čl. III. spolu s prílohami 1 až 4 je určitý a identifikovateľný, keďže bez pochýb sa dá z neho generovať, ktorých lesných pozemkov, porastov a neznámych vlastníkov sa zmluva o nájme dotýka. Je nepochybné, že v danej súvislosti s odkazom na chýba v predloženej zmluve o nájme grafické zobrazenie prenajatých pozemkov na obrysovej mape, čo však žalovaný nepovažoval za taký nedostatok, pre ktorý by nebolo možné identifikovať predmet nájmu a PZ Riečnica – Javorina zapísať ako obhospodarovateľa lesa k porastom č. 4214 a 4215. K námietke odvolateľa, že zmluva o nájme neobsahuje spôsob zabezpečenia úloh podľa žalovaný uviedol, že tieto sú uvedené v čl. V. predmetnej zmluvy. Nakoľko v danom prípade sa jedná o zabezpečenie odborného obhospodarovania v dotknutých porastoch jedným obhospodarovateľom lesa, nie je potrebné bližšie špecifikovať rozdelenie úloh vyplývajúcich z plánu hospodárskych opatrení a rozdelenie realizovaných hospodárskych opatrení, neplánovaných činností a opatrení vykonaných v lesoch. Doterajší obhospodarovateľ pritom bude postupovať v súlade s s tým, že ďalšiu činnosť bude vykonávať nielen v súlade so zmluvnými podmienkami uvedenými v čl. V. nájomnej zmluvy ale predovšetkým v súlade so , podľa programu starostlivosti o lesy prostredníctvom odborného lesného hospodára, čo je povinnosť v zmysle . 7. Rovnako žalovaný uznal, že predložený návrh na zápis obhospodarovateľa lesa do evidencie lesných pozemkov v prílohe, ktorou je identifikácia dotknutých lesných pozemkov podľa stavu katastra nehnuteľností a jednotiek priestorového rozdelenia lesa neobsahuje názov okresu a obce, názov katastrálneho územia, parcely registra ,,C“ katastra nehnuteľností a ich čísla listov vlastníctva, čísla listov vlastníctva parciel registra ,,E“ a výmery dotknutých pozemkov. Mal za to, že identifikácia lesných pozemkov je dostatočná označením lesného celku Krásno – Východ a dielcom 4214 a 4215, nakoľko v uvedených dielcoch/porastoch sa podľa platného programu starostlivosti o lesy nenachádzajú žiadne čiastkové plochy ani porastové skupiny (viď ust. a ). V súvislosti s identifikáciou lesných pozemkov podľa stavu katastra nehnuteľností poukázal na skutočnosť, že súčasťou návrhu na zápis je aj zmluva o nájme č. 92/10/Np/2020, z ktorej údajov sa k lesným pozemkom dá jednoznačne určiť názov okresu, obce, katastrálneho územia parcely registra ,,E“ s výmerami aj číslami lista vlastníctva a zoznam vlastníkov. Listy vlastníctva sú k dotknutým lesným pozemkom založené len k parcelám evidovaným v registri ,,E“. Nepochybne z ust. vyplýva, že rozhodnutie o zápise do evidencie lesných pozemkov musí obsahovať aj zoznam parciel registra ,,C“ katastra nehnuteľností a ich neuvedenie v prvostupňovom rozhodnutí je nedostatkom, ktorý však nespôsobuje takú nezákonnosť rozhodnutia, na základe ktorej by v rámci odvolacieho konania napadnuté rozhodnutie žalovaný zmenil tak, že návrhu na zápis nevyhovie. Aj vzhľadom na základné pravidlá konania – pomoc účastníkom, hospodárnosť a rýchlosť konania preto výrokovú časť prvostupňového rozhodnutia zmenil tak, že do nej doplnil parcely registra ,,C“, ktoré tvoria prienik s dotknutými porastami. Údaje o parcelách registra ,,C“ čerpal z IS LHP – prekrytom lesníckej porastovej mapy s vrstvou parciel registra ,,C“, prostredníctvom ktorého si v rámci odvolacieho konania overoval správnosť aj ostatných údajov uvedených v napadnutom rozhodnutí. Žalovaný uznal argumentáciu správneho súdu vyslovenú v zrušujúcom rozsudku, že pokiaľ návrh na zápis má nedostatky, mal prvostupňový orgán procesne postupovať podľa . Uvedený nedostatok však podľa žalovaného nespôsobuje takú nezákonnosť, pre ktorú by nebolo možné zapísať obhospodarovateľa lesa do evidencie lesných pozemkov zdôvodňujúc, že potrebné údaje k vydaniu rozhodnutia čerpal z iných príloh. K námietke odvolateľa o nesprávne uvedených parcelných číslach poznamenal, že číslica 1 pred vlastným číslom parcely udáva len kód pôvodného katastrálneho územia a nejde o nesprávne označenie. S odkazom na nie je povinnosťou uvádzať v rozhodnutí aj čísla listov vlastníctva. 8. Už zo samotnej zmluvy o nájme je zrejmé, že predmetom nájmu sú lesné pozemky vo vlastníctve neznámych vlastníkov a z ust. je nepochybné, že predmetom nájmu môže byť lesný pozemok alebo jeho časť. Podľa vykonávajú práva

vlastníka k lesnému majetku vo vlastníctve štátu, najmä zabezpečujú jeho ochranu a zastupujú vlastníka pred súdom a orgánmi verejnej správy Lesy SR. Obdobne postupujú Lesy SR aj vo veciach lesných pozemkov, ktorých vlastník nie je známy, alebo je známy ale jeho trvalý pobyt či sídlo nie je známe. Poukázal aj na o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku. Z údajov informačného systému lesného hospodárstva a poľovníctva a z údajov katastra nehnuteľností - LV č. XXXX, XXXX, XXXX, k.ú. A., mal žalovaný za nepochybne preukázané, že Lesy SR v daných porastoch spravujú podiely neznámych vlastníkov o výmere tvoriacej nadpolovičnú väčšinu z ich celkovej výmery. Odvolateľ v obidvoch prípadoch vlastní menšinový podiel, ktorý v prípade porastu predstavuje 15,43 % z jeho celkovej plochy 11 874 m2 a v prípade porastu predstavuje 15,41 % z jeho celkovej plochy 26 913 m2. Ak Lesy SR v dotknutých porastoch spravujú podiely neznámych vlastníkov o výmere tvoriacej nadpolovičnú väčšinu z ich celkovej výmery, boli oprávnené v súlade s uvádzal aj to, že ak pozemok, ktorý má byť predmetom nájomného vzťahu je v spoluvlastníctve viacerých osôb, prenajať ho môže iba taký spoluvlastník, alebo iná osoba, ktorá disponuje nadpolovičným spoluvlastníckym podielom, resp. preukáže iné právo k nadpolovičnej väčšine. 9. Taktiež poukázal na to, že odvolateľ je v dotknutých lesných porastoch na základe rozhodnutia prvostupňového orgánu č. OU-CA-PLO1-2020/005140-002 zo dňa 24.3.2020 zapísaný ako obhospodarovateľ lesa. Prvostupňový orgán tak rozhodol na základe , podľa ktorého sa zapisuje do evidencie lesných pozemkov obhospodarovateľ lesa, ktorý je vlastník s najväčším podielom v poraste. Ak odvolateľ namietal, že medzi ním a menšinovými vlastníkmi vznikol zo zákona nájomný vzťah, ktorého existencia bráni uzatvoreniu ďalšej nájomnej zmluvy, tak žalovaný odkázal na . Je logické, že nemôže podľa uvedeného ustanovenia vzniknúť nájomný vzťah medzi obhospodarovateľom lesa a vlastníkom lesa, ktorý vlastní väčšinový podiel v celom poraste. Na základe uvedeného nemohol medzi odvolateľom a Lesmi SR vzniknúť nájomný vzťah a Lesy SR ako subjekt disponujúci väčšinovým podielom v dotknutých porastoch bol oprávnený podľa v nadväznosti na uzavrieť predmetnú nájomnú zmluvu s PZ Riečnica – Javorina aj bez dohody s odvolateľom. 10. Okrem uvedeného žalovaný uviedol, že v danom prípade sa rozhodovalo o tom, či obhospodarovateľom dotknutých porastov zostane aj naďalej doteraz zapísaný obhospodarovateľ – odvolateľ alebo ním bude nová osoba, ktorá podala návrh na zápis do evidencie lesných pozemkov – PZ Riečnica – Javorina. Pokiaľ by predmetnému návrhu nebolo vyhovené, v evidencii lesných pozemkov by nedošlo k žiadnej zmene. Poukázal na , keď práva a povinnosti doteraz zapísaného obhospodarovateľa – odvolateľa zanikajú zápisom osoby, ktorá sa má ako obhospodarovateľ zapísať - PZ Riečnica – Javorina. Teda rozhodovanie o zápise je vždy rozhodovaním o tom, komu právo obhospodarovania zápisom do evidencie lesných pozemkov vzniká a komu zaniká. Takéto rozhodovanie je v kompetencii príslušného orgánu štátnej správy lesného hospodárstva a nie v právomoci všeobecného súdu. Zápisom nového obhospodarovateľa zanikajú práva a povinnosti predošlého obhospodarovateľa lesa. Nie je tak potrebné osobitne rozhodovať o zániku práv, keďže k ich zániku dochádza zo zákona. Uvedené bolo dôvodom zmeny výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia. Zdôraznil aj to, že na rozhodovanie o zápise sa nevzťahuje o správnom konaní (ďalej len ,k“) keď primerane sa použijú iba , 47, a tohto zákona. 11. Žalovaný sa nestotožnil s tvrdením odvolateľa, že v konaní nebolo postupované podľa . Mal za to, že len prejavenie jeho vôle naďalej obhospodarovať dotknuté porasty a nesúhlas so zapísaním nového obhospodarovateľa do evidencie lesných pozemkov, bez predloženia relevantných dokladov preukazujúcich jeho právny vzťah k tomu istému lesnému pozemku, ktorý bol predmetom zápisu, nezakladá dôvod na prerušenie konania podľa uvedeného ustanovenia. V danom prípade sa nekonalo o zápise viacerých obhospodarovateľov do evidencie lesných pozemkov a o námietkach vznesených odvolateľom sa rozhoduje podľa . V predmetnom konaní nebolo potrebné riešiť spor, v ktorom by si na základe predložených dokladov viacerí účastníci konania uplatňovali právo na obhospodarovanie toho istého lesného pozemku a o tomto spore by nebol správny orgán príslušný rozhodnúť. Nejedná sa tu o spor - predbežnú otázku, o ktorom urovnaní by sa mali dohodnúť účastníci konania medzi sebou alebo o ktorom je príslušný rozhodnúť iný orgán, resp. že odpoveď na predbežnú otázku môže byť predmetom iného samostatného konania a pokiaľ tento spor nie je medzi účastníkmi odstránený, správny orgán konanie vo veci zápisu preruší. Mal za to, že takouto okolnosťou by mohlo byť napr. predloženie dokladov, ktorými by viacerí účastníci konania preukazovali

väčšinový podiel k tomu istému lesnému pozemku, existencia viacerých listov vlastníctva k tomu istému lesnému pozemku a pod. 12. V súvislosti procesom rozhodovania spoluvlastníkov o hospodárení so spoločnou vecou a účasťou menšinového spoluvlastníka na rozhodovaní poukázal na ako aj a nasl. či , ako aj Mal za to, že sa rešpektuje všeobecná právna úprava rozhodovania väčšiny o spoločnej veci vyplývajúca z , pričom v nadväznosti na špecifikum lesného hospodárstva, ktorým je hospodárenie v rámci porastov definovaných a nie na jednotlivých pozemkoch vlastníka, sa princíp nadpolovičnej väčšiny viaže aj k porastu. Za právne relevantný sa považuje doklad, napr. dohoda spoluvlastníkov a zabezpečení odborného hospodárenia v poraste, nájomná zmluva, pri podaní ktorom bola preukázaná vôľa väčšiny spoluvlastníkov. Z uvedeného vyplýva, že nebolo povinnosťou v danej veci zaoberať sa menšinovým vlastníkom, ktorého právna ochrana, pokiaľ sa procesu rozhodovania nezúčastnil, resp. nedošlo k inej dohode je zabezpečená . 13. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca na Správnom súde v Banskej Bystrici správnu žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Uviedol, že prvostupňové rozhodnutie neobsahovalo takmer žiadne odôvodnenie a to aj napriek zneniu , ktoré odkazuje na primerane použitie , , a správneho poriadku. Orgán štátnej správy lesného hospodárstva nevyhovel iba návrhu na zápis do evidencie lesných pozemkov a tak pokiaľ rozhodoval správny orgán aj o iných výrokoch, najmä zániku práv a povinností, tak takého rozhodnutie musí obsahovať odôvodnenie aj v zmysle tohto zákona. Ďalej uviedol, že na základe doručeného rozhodnutia si žalobca vyžiadal sprístupnenie spisu, ktorý tvorí okrem rozhodnutia iba samotný návrh aj s prílohami, pričom prílohou návrhu na zápis bola identifikácia dotknutých lesných pozemkov podľa stavu katastra nehnuteľnosti, listina označená Zmluva č. 92/10/Np/2020 a listina označená ako ZMLUVA č. 3/2020 O VÝKONE ČINNOSTI OLH. Čo sa týka samotného návrhu, tak tento obsahuje prečiarknutú základnú náležitosť návrhu, pričom pokiaľ je táto časť prečiarknutá, tak návrh neobsahuje náležitosť v zmysle zákona. Aj pokiaľ by nebola táto časť prečiarknutá, tak návrh by zjavne neobsahoval osobu, ktorá mala byť zapísaná ako obhospodarovateľ lesa a návrh obsahoval osobu B. C., bližšie neidentifikovanú. V rozpore s návrhom napadnutým rozhodnutím, a to konkrétne II. výrokom napadnutého rozhodnutia, má byť ako odborný lesný hospodár ustanovená osoba Lesy SR š.p., pravdepodobne mal správny orgán na mysli LESY Slovenskej republiky, štátny podnik. Napadnuté rozhodnutie tak bolo vydané bez riadneho návrhu a v častiach, ktoré boli vyplnené, tak v rozpore s týmto návrhom. V tejto súvislosti poukázal na a uviedol, že pokiaľ správny orgán odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že preskúmal iba návrh, aj to nesprávne, tak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení a vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Čo sa týka predloženej identifikácie, ktorá tvorila prílohu návrhu, tak z tejto nie sú zrejmé ani základné údaje, na základe ktorých by bolo možné identifikovať pozemky podľa stavu katastra nehnuteľností. Aby bolo možné identifikovať pozemky podľa katastra nehnuteľností, tak tieto pozemky musia byť identifikované jednoznačne podľa údajov zapísaných v katastri nehnuteľností. Pokiaľ by mali byť označené parcely registra ,,E“ evidované na mape určeného operátu, tak musí byť pri tejto identifikácii minimálne určené číslo listu vlastníctva, katastrálne územie a parcelné číslo predmetného pozemku. Z týchto úplne základných údajov o pozemkoch obsahuje predložená identifikácia iba parcelné čísla, a to konkrétne 1-5283/2, 1-5283/9, 1-5283/10, 1-5283/12 a 1-5283/13. V katastrálnom území, ktoré ale vyplýva iba zo samotného rozhodnutia, ale nie z prílohy návrhu alebo návrhu, sa nenachádzajú žiadne parcely s uvedeným označením Poukázal, resp. špecifikoval, vo vzťahu ku ktorým pozemkom je spoluvlastníkom s najväčším spoluvlastníckym podielom. Následne nesprávne označenie pozemkov prevzal aj správny orgán do výroku svojho rozhodnutia. Poukázal aj na znenie a uviedol, že z prílohy návrhu – listiny označenej ako Zmluva č 92/10/Np/2020 je zrejmé, že uvedená listina nespĺňa zákonné požiadavky v zmysle uvedeného ustanovenia, keď táto listina nie je podpísaná a nie je zrejmé ani to, kedy mala byť uzatvorená, resp. chýba údaj o jej účinnosti. Z predloženej listiny nie sú zrejmé ani len základné podstatné náležitosti nájomnej zmluvy, akou je aj dostatočne určité a zrozumiteľné vymedzenie predmetu nájmu. Predložená listina by podľa jej znenia mala obsahovať prílohy, ale tieto neboli navrhovateľom predložené. Poukázal aj na a , v zmysle ktorého sú predmetom nájomného vzťahu lesné pozemky, nie časti lesných pozemkov alebo spoluvlastnícke podiely k lesným pozemkom. Z predloženej listiny čl. III. ods. 1 je však zrejmé, že predmetom tejto zmluvy mal byť prenájom pozemkov, ktoré boli špecifikované tak, že sú to spoluvlastnícke podiely, čo sa vylučuje. Z predloženej listiny nie je zrejmé, či Lesy SR mali predmetné pozemky prenajať ako celok, ich časti alebo nakladali so spoluvlastníckymi podielmi. Správny

orgán tak mal z úradnej povinnosti prihliadať na absolútnu neplatnosť zmluvy. Bolo tiež potrebné, aby nájomná zmluva obsahovala grafickú identifikáciu prenajatých pozemkov na porastovej a obrysovej mape podľa , ktorá absentuje. Okrem toho zmluva neobsahuje spôsob zabezpečenia úloh z programu starostlivosti o lesy podľa uvedeného zákona a úlohy vyplývajúce z rozhodnutí orgánov štátnej správy lesného hospodárstva vydaných na základe tohto zákona. Pokiaľ Lesy SR nakladali s uvedenými pozemkami ako celkom, tak neboli oprávnené prenajať pozemky uvedené vyššie navrhovateľovi. Poukázal aj na to, že rozhodnutím prvostupňového orgánu zo dňa 24.3.2020 bol zapísaný ako obhospodarovateľ okrem iného aj v lesných porastoch 4214 a 4215 Krásno - Východ, pričom poukazujúc na mal za to, že ako podielový spoluvlastník oprávnený na základe samotného spoluvlastníckeho podielu užívať v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu pozemky uvedené vyššie, na ktorých sa nachádza zmienený lesný porast na základe obhospodarovania lesných pozemkov ako celkov v zmysle rozhodnutia zo dňa 24.3.2020 hospodáril aj na lesných pozemkoch, na ktoré pripadali menšinové podiely v celom poraste a tak medzi žalobcom a menšinovými vlastníkmi vznikol zo zákona nájomný vzťah, ktorého existencia bráni uzatvoreniu ďalšej platnej nájomnej zmluvy na ten istý predmet nájmu, ak by teda LESY SR mali s navrhovateľom uzatvoriť nájomnú zmluvu. Lesy SR sú pritom povinné konať iba výlučne v súlade so zákonom. Pokiaľ by chceli Lesy SR uzatvoriť nájomnú zmluvu k dotknutým pozemkom, tak by museli konať výlučne v zmysle , a teda Lesy SR mohli v zmysle tohto ustanovenia uzatvoriť nájomnú zmluvu výlučne so žalobcom a nie navrhovateľom. Pokiaľ uzatvorili zmluvu s navrhovateľom, takáto zmluva je pre rozpor so zákonom absolútne neplatná. V tejto súvislosti žalobca poznamenal, že dňa 26.5.2020 odoslal a 27.5.2020 doručil návrh na uzatvorenie nájomnej zmluvy, o čom predložil aj dôkazy. Žalobca si výslovne uplatnil svoje právo na obhospodarovanie predmetného lesa, ktoré mu vyplýva jednak zo spoluvlastníckeho podielu a jednak z nájomného vzťahu a žiadne právo navrhovateľ k označeným pozemkom nemôže mať. Rozhodovanie o spore o právach nie je oprávnený rozhodovať správny orgán a takúto právomoc má jedine všeobecný súd. Bolo preto potrebné konanie v zmysle prerušiť a vyzvať účastníkov konania na odstránenie tohto sporu, či už mimosúdnou dohodou na základe rozhodnutia súdu o existencii práva navrhovateľa obhospodarovať. Okrem uvedeného dodal, že návrh navrhovateľa nebo doložený ani žiadnym dokladom v zmysle , v zmysle ktorého je potrebné k návrhu vzhľadom k existencii spoluvlastníctva k pozemkom, kde sa nachádzajú lesné porasty 4214 a 4215 v LC Krásno - Východ priložiť aj doklad preukazujúci, že došlo k dohode o hospodárení so spoločnou vecou podľa , ak je porast v spoluvlastníctve viacerých osôb a obhospodarovanie lesa bude zabezpečené jedným obhospodarovateľom lesa. 14. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že len uplatnenie si práva naďalej obhospodarovať dotknuté lesné pozemky bez relevantného dokladu preukazujúceho právny vzťah k lesnému pozemku, ktorý je predmetom zápisu do evidencie lesných pozemkov nemôže zakladať dôvod na prerušenie konania. Dokladom preukazujúcim právny vzťah k lesným pozemkom podľa názoru žalovaného v žiadnom prípade nemôže byť rozhodnutie Okresného úradu Čadca, pozemkového a lesného odboru č. OU-CA- PLO1-2020/005140-002 zo dňa 24.3.2020, ktorým bol žalobca zapísaný do evidencie lesných pozemkov a na ktoré žalobca poukazuje. Uvedené by znamenalo, že k prerušeniu konania by prichádzalo takmer pri každom odvolaní pôvodného obhospodarovateľa lesa ako účastníka konania o zápise nového obhospodarovateľa lesa do evidencie lesných pozemkov, keďže obhospodarovateľ sa do evidencie lesných pozemkov zapisuje na základe rozhodnutia správneho orgánu podľa a takýto postup by zjavne nerešpektoval zmenu právnej skutočnosti, ktorá nastala od posledného zápisu do evidencie lesných pozemkov a na základe ktorej si nový obhospodarovateľ lesa nárokuje právo byť zapísaný do evidencie lesných pozemkov (napr. zmena vlastníckych vzťahov k dotknutým lesným pozemkom oproti poslednému zápisu, zrušenie nájomného vzťahu a pod.). Je dôležité si uvedomiť, že právo žalobcu (vlastník s najväčším podielom v poraste) už bolo uplatnené a na základe tohto práva bol aj žalobca zapísaný do evidencie lesných pozemkov. Ak PZ Riečnica – Javorina predložilo návrh na zápis do evidencie lesných pozemkov podľa , v ktorom preukázalo právny vzťah k dotknutým lesným pozemkom (keďže došlo k zmene právnej skutočnosti), je predmetom tohto konania rozhodnúť, či obhospodarovateľom dotknutých porastov zostane aj naďalej žalobca alebo obhospodarovateľom bude nová osoba, ktorá podala návrh na zápis do evidencie lesných pozemkov, pričom príslušný na toto rozhodovanie je Okresný úrad Čadca, pozemkový a lesný odbor. Opakovane je potrebné zdôrazniť, že žalobca v tomto konaní nepredložil žiadny doklad, v ktorom by rovnako preukázal právny vzťah k dotknutým lesným pozemkom a vznikol by tak spor, o ktorom by nebol príslušný rozhodnúť Okresný úrad Čadca, pozemkový a lesný odbor.

15. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného k žalobe uviedol, že závery žalovaného sú v priamom rozpore so znením a zmyslom zákona a v neposlednom rade aj so záväzným právnym názorom súdu vysloveným v rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici č.k.: -143 zo dňa 23.8.2023. Tento nesprávny právny názor žalovaného je spojený s nesprávnym právnym názorom žalovaného uvedeným v jeho vyjadrení, že „je predmetom tohto konania rozhodnúť, či obhospodarovateľom dotknutých porastov zostane aj naďalej žalobca alebo obhospodarovateľom bude nová osoba, ktorá podala návrh na zápis do evidencie lesných pozemkov, pričom príslušný na toto rozhodovanie je Okresný úrad Čadca, pozemkový a lesný odbor.” Žalovaný v žiadnom prípade nerozhoduje o tom, kto je alebo bude obhospodarovateľom dotknutých porastov. Predmetom administratívneho konania vedeného pred žalovaným bolo rozhodnúť iba o zápise obhospodarovateľa lesa do evidencie lesných pozemkov. S tým potom súvisí aj skutočnosť, že žalovaný ani vôbec nemá vykonávať' dokazovanie vo vzťahu k rozhodovaniu o tom, kto je skutočne obhospodarovateľom lesa, ale pokiaľ si uplatnia viaceré osoby právo na obhospodarovanie lesa, tak tento spor je oprávnený rozhodnúť iba všeobecný súd v súdnom konaní. Žalobca ale napriek uvedenému riadne preukázal, že ďalší účastník konania nemôže byt' obhospodarovateľom lesa. Žalobca neodvodzuje svoje právo iba od rozhodnutia o zápise, ale rozhodnutie o zápise žalobcu ako obhospodarovateľa lesa je iba jednou z viacerých právnych skutočností, o ktoré žalobca opiera a z ktorých odvodzuje svoje právo na obhospodarovanie predmetného lesa, pričom v tejto súvislosti žalobca poukazuje na samotnú žalobu. 16. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len ,,správny súd”) preskúmal na základe žaloby v režime podľa a nasl. (ďalej len ,.”) zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ako aj postup, ktorý predchádzal ich vydaniu. Dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné pre nezákonnosť zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Správny súd rozhodol vo veci rozsudkom verejne vyhláseným dňa 28.5.2026. 17. Podľa , na účely tohto zákona sa rozumie obhospodarovateľom lesa fyzická osoba, fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá je zapísaná do evidencie lesných pozemkov podľa . 18. Podľa , orgán štátnej správy lesného hospodárstva vedie evidenciu lesných pozemkov a porastov podľa obhospodarovateľov lesa, odborných lesných hospodárov (ďalej len „hospodár“) a právnických osôb zabezpečujúcich činnosť hospodára podľa prostredníctvom informačného systému lesného hospodárstva (). 19. Podľa , orgán štátnej správy lesného hospodárstva zapisuje do evidencie lesných pozemkov obhospodarovateľa lesa na základe návrhu na zápis obhospodarovateľa lesa do evidencie lesných pozemkov podľa odseku 4 písm. a). 20. Podľa , účastníkom konania o zápise do evidencie lesných pozemkov je osoba, ktorá sa má zapísať ako obhospodarovateľ lesa podľa odseku 1, a obhospodarovateľ lesa, ktorého práva a povinnosti zanikajú zápisom osoby, ktorá sa má zapísať ako obhospodarovateľ lesa podľa odseku 1. 21. Podľa , návrh na zápis obhospodarovateľa lesa do evidencie lesných pozemkov podľa odseku 1 písm. a) podáva osoba, ktorá má byť zapísaná ako obhospodarovateľ lesa; návrh obsahuje a) identifikačné údaje osoby, ktorá sa má zapísať ako obhospodarovateľ lesa, v rozsahu 1. meno, priezvisko, dátum a miesto narodenia a adresa trvalého pobytu alebo obdobného pobytu, ak ide o fyzickú osobu, 2. obchodné meno, miesto podnikania a identifikačné číslo organizácie, ak ide o fyzickú osobu – podnikateľa, 3. názov, sídlo a identifikačné číslo organizácie, ak ide o právnickú osobu, b) zoznam porastov alebo častí porastov podľa obhospodarovateľa lesa, hospodára alebo právnickej osoby podľa , ktorí majú byť zapísaní do evidencie lesných pozemkov, ak ide o prípad podľa odseku 5 písm. c) druhého bodu, c) dátum a podpis účastníka konania, ktorý návrh podáva. 22. Podľa , prílohou k návrhu na zápis obhospodarovateľa lesa do evidencie lesných pozemkov je a) identifikácia dotknutých lesných pozemkov podľa stavu katastra nehnuteľností7) a jednotiek priestorového rozdelenia (), doklad preukazujúci právny vzťah k lesným pozemkom, ktoré sú predmetom evidencie lesných pozemkov, s členením podľa právneho vzťahu k lesnému pozemku na základe vlastníctva, správy, nájomnej zmluvy alebo obdobného právneho vzťahu podľa a až 684 , nájmu vzniknutému na základe osobitných predpisov7a) alebo právneho vzťahu podľa osobitného predpisu, c) doklad 1. preukazujúci, že došlo k dohode o hospodárení so spoločnou vecou podľa , ak je porast v spoluvlastníctve viacerých osôb a obhospodarovanie lesa bude zabezpečované jedným obhospodarovateľom lesa; doklad sa nevyžaduje, ak ide o porast podľa , alebo 2. ktorým je písomná dohoda podľa , ak ide o porast, ktorý je spoločnou vecou, a obhospodarovanie lesa bude zabezpečované viacerými obhospodarovateľmi lesa, a d) písomná zmluva s hospodárom

alebo právnickou osobou podľa § 47 ods. 2 preukazujúca zabezpečenie výkonu činnosti hospodára podľa § 48, ktorá nadobúda účinnosť najskôr dňom nadobudnutia práv a povinností obhospodarovateľa lesa; písomnú zmluvu nepredkladá právnická osoba podľa § 47 ods. 2, ktorá oznamuje hospodára, ktorého prostredníctvom zabezpečí na lesných pozemkoch odborné hospodárenie v lesoch, e) ak je lesný pozemok predmetom osobitného obhospodarovania lesa na ktorom povinnosti obhospodarovateľa lesa vykonáva správca, stanovisko správcu, že k lesnému pozemku pohľadávka podľa nie je evidovaná, inak predloží súhlas správcu s ukončením osobitného obhospodarovania lesa. 23. Podľa , ak návrh na zápis obhospodarovateľa lesa do evidencie lesných pozemkov nemá náležitosti podľa odsekov 4 a 5, orgán štátnej správy lesného hospodárstva vyzve účastníka konania, ktorý návrh podal, aby návrh do desiatich pracovných dní doplnil alebo odstránil jeho nedostatky; na podanie návrhu podľa odseku 4 sa primerane použije , , a , , a a správneho poriadku. 24. Podľa , ak orgánu štátnej správy lesného hospodárstva boli predložené návrhy na zápis viacerých obhospodarovateľov lesa k tomu istému porastu alebo jeho časti, alebo počas konania zistí, že viac osôb uplatňuje právo na obhospodarovanie lesa, preruší konanie o zápise do evidencie lesných pozemkov a vyzve účastníkov konania na odstránenie tohto sporu; na prerušenie konania sa primerane použije správneho poriadku. 25. Podľa , ak orgán štátnej správy lesného hospodárstva vyhovie návrhu na zápis do evidencie lesných pozemkov v plnom rozsahu, rozhodnutie o zápise do evidencie lesných pozemkov neobsahuje odôvodnenie. 26. Podľa , na rozhodnutie o zápise do evidencie lesných pozemkov podľa odseku 9 písm. a) a odsekov 10 až 14 sa primerane použije , 47, a správneho poriadku. 27. Podľa a , na účely tohto zákona sa odborným hospodárením v lesoch rozumie povinnosť vlastníka, správcu alebo obhospodarovateľa lesa zabezpečiť hospodárenie v súlade s týmto zákonom, podľa programu starostlivosti o lesy alebo výpisu z neho alebo projektu starostlivosti o lesný pozemok prostredníctvom hospodára (). (2) Práva a povinnosti hospodára môže v poraste vykonávať len jeden hospodár (). Ak je v poraste viac obhospodarovateľov lesa, zápis obhospodarovateľov lesa a hospodára do evidencie lesných pozemkov podľa možno vykonať, len ak sa písomne dohodli podľa na hraniciach obhospodarovanej časti porastu a na hospodárovi. Hranicu obhospodarovanej časti porastu obhospodarovatelia lesa vyznačia v teréne; to neplatí, ak je táto hranica v teréne totožná s hranicou dielca vyznačenou podľa . Hranica obhospodarovanej časti porastu sa vyznačuje na hraničných stromoch oranžovými štvorcami s veľkosťou 10 x 10 cm vo výške 130 cm od zeme tak, aby boli vzájomne medzi sebou viditeľné, alebo ak hranica prebieha územím bez vhodných stromov, inou obhospodarovateľmi lesa vzájomne dohodnutou formou. 28. Podľa , činnosť hospodára môže právnická osoba zabezpečovať len prostredníctvom fyzickej osoby, ktorá je jej spoločníkom, členom alebo zamestnancom v pracovnom pomere dohodnutom k nej na neurčitý čas a je hospodárom podľa odseku 1 a zároveň nie je spoločníkom, členom alebo zamestnancom inej právnickej osoby zabezpečujúcej činnosť hospodára. 29. Podľa , správca podľa odsekov 3 a 4 vykonáva práva vlastníka k lesnému majetku vo vlastníctve štátu, najmä zabezpečuje jeho ochranu a zastupuje vlastníka v konaní pred súdom a orgánmi verejnej správy; obdobne správca postupuje vo veciach lesných pozemkov, ktorých vlastník nie je známy, alebo ktorých vlastník je známy ale jeho trvalý pobyt alebo sídlo nie je známe (ďalej len „nezistený vlastník“), a to aj vtedy, ak vlastnícke právo štátu a nezistených vlastníkov je sporné. Ak sa v konaní pred orgánom verejnej správy podľa osobitných predpisov vyžaduje súhlasné stanovisko správcu a správca sa nevyjadrí v lehote určenej osobitným predpisom alebo v lehote 60 dní, ak lehota nie je určená osobitným predpisom, platí, že správca vydal súhlasné stanovisko; to sa nevzťahuje na stanovisko a vyjadrenie vzťahujúce sa k územiu európskej sústavy chránených území. Vedie evidenciu lesného majetku vo vlastníctve štátu podľa osobitného predpisu. 28. Podľa , nájomná zmluva obsahuje a) spôsob zabezpečenia úloh z programu starostlivosti o lesy podľa a úlohy vyplývajúce z rozhodnutí orgánov štátnej správy lesného hospodárstva vydaných na základe tohto zákona, b) grafickú identifikáciu prenajatých pozemkov na porastovej a obrysovej mape podľa a tabuľkový súpis nájomným vzťahom dotknutých jednotiek priestorového rozdelenia lesa alebo ich častí. 29. Podľa , nájomca alebo podielový spoluvlastník, ktorý nevlastní nadpolovičný spoluvlastnícky podiel na lesnom pozemku, musí k nájomnej zmluve predložiť písomný

súhlas spoluvlastníkov, s ktorými dosiahne nadpolovičný spoluvlastnícky podiel na lesnom pozemku; to platí aj pri poraste. 30. Podľa , ak obhospodarovateľom lesa na lesnom pozemku alebo jeho časti vo vlastníctve štátu alebo vo vlastníctve nezistených vlastníkov v poraste nie je správca, na tento pozemok alebo jeho časť sa uzatvorí nájomná zmluva; výška dohodnutého nájomného nesmie byť nižšia ako nájomné vypočítané podľa osobitného predpisu.75c) Návrh na uzavretie nájomnej zmluvy predkladá obhospodarovateľ lesa do troch mesiacov od zápisu do evidencie lesných pozemkov podľa ; do uzavretia nájomnej zmluvy je správca oprávnený vyžadovať od obhospodarovateľa lesa úhradu za užívanie majetku štátu najmenej vo výške nájomného vypočítaného podľa prvej vety. 31. Podľa , o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd. 32. Správny súd poukazuje na to, že žalobca v rámci žalobných dôvodov namietal nedostatky, ktorými malo byť zaťažené už rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, konkrétne mu vytýkal absenciu odôvodnenia rozhodnutia, ktorými bolo rozhodnuté o návrhu na zápis obhospodarovateľa do evidencie lesných pozemkov, keď mal za to, že s poukazom na sa primerane použijú ustanovenia správneho poriadku, a teda i jeho ust. , ktoré mu ukladá povinnosť svoje rozhodnutie riadne odôvodniť. Poukazoval na to, že orgán verejnej správy nerozhodoval, resp. nevyhovel len návrhu na zápis, ale rozhodol aj o zániku práv a povinností doterajšieho obhospodarovateľa, čím malo byť zasiahnuté do jeho práv a preto takéto rozhodnutie musí byť odôvodnené. K tomuto správny súd uvádza, že ust. stanovuje, že v prípade ak sa návrhu na zápis do evidencie lesných pozemkov vyhovie v plnom rozsahu, rozhodnutie o zápise do evidencie lesných pozemkov odôvodnenie neobsahuje. Samotný zákonodarca v ust. predpokladá, že zápisom osoby – obhospodarovateľa do evidencie lesných pozemkov doterajšiemu obhospodarovateľovi práva a povinností ex lege zanikajú. Z ust. pritom nemožno vyvodiť, že by sa odôvodnenie rozhodnutia vyžadovalo za situácie, ak sa návrhu na takýto zápis vyhovie, resp. ak dôjde k súčasnému zániku práv doterajšieho obhospodarovateľa. Pokiaľ by bolo zámerom zákonodarcu upraviť požiadavku na odôvodnenie rozhodnutia v predmetnom prípade odchýlne, túto skutočnosť by nepochybne i normatívne a výslovne zakotvil. Tu platí i to, že v súvislosti s ochranou práv pôvodného obhospodarovateľa, právna úprava sledujúc ochranu jeho práv, mu priznáva postavenie účastníka administratívneho konania v ust. , resp. tohto zákona, upravujúce kolíziu viacerých práv na obhospodarovanie lesa. Aj s poukazom na uvedené žalovaný reflektujúc tým aj na inštrukciu Správneho súdu v Banskej Bystrici vyslovenú v zrušujúcom rozsudku č. k.: -143 zo dňa 23.8.2023 z výrokovej časti rozhodnutia o zápise obhospodarovateľa vypustil časť týkajúcu sa zániku práv doterajšieho obhospodarovateľa – žalobcu, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia túto zmenu i riadne odôvodnil. Ďalej je potrebné uviesť, že žalobcovi boli v zmysle pokynu rozsudku č. k.: -143 zo dňa 23.8.2023 doručené listom zo dňa 15.12.2023 i kópie zmluvy o nájme s prílohami ako aj zmluvy o výkone činnosti hospodára. 33. Žalobca poukazoval na to, že návrh na zápis obhospodarovateľa neobsahuje náležitosť v zmysle . K tomuto správny súd opakovane uvádza, že ust. a , v ktorých sú vymedzené náležitosti návrhu na zápis obhospodarovateľa lesa do evidencie lesných pozemkov podľa a ďalej aj to, aké prílohy majú byť k takémuto návrhu predložené. Zo strany ďalšieho účastníka konania bol doručený návrh na zápis obhospodarovateľa, v ktorom je uvedená v tabuľke nasledujúca identifikácia: Lesný celok Krásno - Východ, dielec 4214, porast. skupina 0 a Lesný celok Krásno - Východ, dielec 4215, porast. skupina 0 a ako odborný lesný hospodár je uvedený C. B., -2003. Z ust. vyplýva, že návrh má obsahovať identifikačné údaje osoby, ktorá sa má zapísať ako obhospodarovateľ lesa (pričom je vymedzený rozsah týchto údajov), zoznam porastov alebo časti porastov podľa obhospodarovateľa lesa, hospodára alebo právnickej osoby podľa , ktorí majú byť zapísaní do evidencie lesných pozemkov, ak ide o prípad podľa ods. 5 písm. c) druhého bodu, a ďalej, že návrh má obsahovať dátum a podpis účastníka konania, ktorý návrh podáva. Správny súd tak poukazuje na to, že právna úprava požaduje uviesť v návrhu zoznam porastov alebo časti porastov podľa obhospodarovateľa lesa, hospodára alebo právnickej osoby podľa , ktorí majú byť zapísaní do evidencie lesných pozemkov len v prípade, ak ide o prípad riešený v druhého bodu, čo nastáva za situácie, ak má byť ako príloha k návrhu doložený aj doklad, ktorým je písomná dohoda podľa , ak ide o porast, ktorý je spoločnou vecou a obhospodarovanie lesa bude zabezpečené viacerými obhospodarovateľmi lesa. (Podľa práva a

povinnosti hospodára môže v poraste vykonávať len jeden hospodár (). Ak je v poraste viac obhospodarovateľov lesa, zápis obhospodarovateľov lesa a hospodára do evidencie lesných pozemkov podľa možno vykonať len ak sa písomne dohodli podľa na hraniciach obhospodarovanej časti porastu a na hospodárovi). Podľa správneho súdu v prejednávanej veci nešlo o takýto prípad, a preto ani nebolo potrebné v zmysle uvádzať v návrhu na zápis zoznam porastov alebo časti porastov. 34. Pokiaľ sa týka posudzovania náležitostí návrhu na zápis obhospodarovateľa ako aj jeho príloh, je nutné uviesť, že obligatórnou súčasťou takéhoto návrhu je v zmysle identifikácia lesných pozemkov podľa stavu katastra a jednotiek priestorového rozdelenia lesa. Ako už bolo správnym súdom naznačené, na lesných pozemkoch sa hospodári v rámci jednotiek priestorového rozdelenia lesa a nie podľa toho, ako sú lesné pozemky zapísané v katastri nehnuteľností, avšak vyžaduje aj identifikáciu lesných pozemkov cez údaje, ktoré sú obsahom katastra nehnuteľností s odkazom na o katastri nehnuteľností (ďalej len ,n“). Nejde pritom o vyhotovenie identifikácie parciel tak, ako to predpokladá tohto zákona, ale je potrebné vychádzať zo špecifikácie údajov v zmysle katastrálneho zákona, ktoré upravuje vybrané údaje o nehnuteľnostiach, vlastníkoch, iných oprávnených osobách a iné údaje, ktoré sa zapisujú do listu vlastníctva. Od účastníka konania je potrebné vyžadovať, aby orgánu verejnej správy rozhodujúcemu vo veci zápisu do evidencie lesných pozemkov predložil taký návrh, resp. jeho prílohu, ktorej súčasťou budú i údaje katastra nehnuteľností ako názov okresu a obce, katastrálne územie, parcelné číslo, druh a výmera pozemkov, vlastník pozemkov, čo sú elementárne prvky identifikujúce nehnuteľnosti podľa katastrálneho zákona. Zároveň je popri uvedenom nevyhnutné zo strany tohto účastníka potrebné identifikovať pozemky aj podľa jednotiek priestorového rozdelenia lesa, čo v zmysle je aj lesný celok a v prejednávanej veci je tento údaj v prílohe aj uvedený. V posudzovanom prípade správny súd zistil, že v rámci prílohy k návrhu je uvedené len označenie lesného celku, dielca, porastovej skupiny a parciel registra „E,“ príloha teda neobsahuje potrebnú identifikáciu lesných pozemkov podľa stavu katastra nehnuteľností. Tu je potrebné poznamenať, že v pôvodnej prílohe nebol uvedený kód katastrálneho územia, pričom vo výroku predchádzajúceho rozhodnutia žalovaného už uvedený bol. Uvedený nedostatok však žalovaný vypustením tohto označenia vo výrokovej časti žalobou napadnutého rozhodnutia napravil / keďže nejde o údaj podľa stavu katastra nehnuteľností/. Obdobne žalovaný pristúpil i k náprave údajov v súvislosti s označením parciel registra ,,C“, ktoré neboli uvedené v prílohe, no vo výroku skôr vydaného rozhodnutia ich bez bližšieho odôvodnenia, resp. ozrejmenia zdroja či skutočností objasňujúcich ich pôvod špecifikoval. Žalovaný napokon v napadnutom rozhodnutí ozrejmil, že pokiaľ sa týka údajov parcely registra ,,C“ , tieto čerpal z IS LHP, /prekrytom lesníckej porastovej mapy s vrstvou parciel registra ,,C“/, na základe ktorého si v rámci odvolacieho konania overoval aj správnosť ostatných údajov uvedených v napadnutom rozhodnutí. 35. V danej veci žalovaný rozhodol, resp. vyhovel návrhu na zápis obhospodarovateľa lesa k pozemkom priestorového rozdelenia lesa č. 4214 a 4215 zriadených na lesnom celku Krásno - Východ, ktoré tvoria prienik s E – KN parcelami č. 5283/2, , 5283/12, 5283/13 a C-KN parcelami č. 638/1, 638/2, 638/3, 638/4 v k.ú. A.. Je však evidentné, že porovnaním návrhu s výrokovou časťou rozhodnutia uvedené navrhovateľ na vykonanie zápisu nenavrhoval. Uvedené skutočne nevyplýva z prílohy – identifikácie lesných pozemkov podľa stavu katastra nehnuteľností, ktorá bola predložená k návrhu na vykonanie zápisu do evidencie lesných pozemkov, a teda nekorešpondovala s požiadavkou vyplývajúcou z ust. . Z predloženej identifikácie skutočne vyplývajú iba parcelné čísla. Nepochybne právna úprava trvá na tom, aby identifikácia pozemkov obsahovala údaje, ktoré mimo iného riadne identifikujú i katastrálne územie, ktorú skutočnosť táto príloha neobsahovala. Žalovaný napriek uvedenému sám uznal, že predložený návrh na zápis do evidencie lesných pozemkov v prílohe, ktorou je identifikácia dotknutých pozemkov podľa stavu katastra nehnuteľností a jednotiek priestorového rozdelenia lesa neobsahoval názov okresu a obce, názov katastrálneho územia, parcely registra ,,C“ katastra nehnuteľností a ich čísla listov vlastníctva, čísla listov vlastníctva parciel registra ,,E“ a výmery dotknutých pozemkov. Správny súd taktiež uvádza, že žalovaný zmienené nedostatky návrhu, resp. prílohy identifikoval, no majúc za to, že k dispozícii mal i ďalšie podklady k návrhu na zápis, a to zmluvu o nájme či zmluvu o výkone činnosti hospodára, resp. s poukazom na možnosť doplniť chýbajúce údaje katastra nehnuteľností v odvolacom konaní (parcely registra ,,C“), tieto nedostatky nepovažoval za tak zásadné, pre ktoré by nemohol pristúpiť k zápisu navrhovateľa ako obhospodarovateľa do evidencie lesných pozemkov. K návrhu navrhovateľ/ ďalší účastník konania podal ako prílohu samostatnú identifikáciu lesných pozemkov, no neodkazoval na prílohu zmluvy, ktorá bola doložená. Žalovaný tak napriek možnosti nápravy nedostatkov návrhu,

resp. jeho príloh s využitím , tento postup nevyužil a údaje, ktoré majú byť obligatórnou súčasťou prílohy navrhovateľa nahrádzal vlastnou vyhľadávacou činnosťou, resp. tieto abstrahoval z iných príloh. Správny súd zastáva názor, že pokiaľ právna úprava požaduje predloženie návrhu vrátane jeho príloh, medzi ktoré patrí i identifikácia dotknutých lesných pozemkov podľa stavu katastra nehnuteľností (zároveň i jednotiek priestorového rozdelenia), táto musí byť predložená navrhovateľom so všetkými zákonnými náležitosťami. Ide o vymedzenie údajov, ktoré sú (aj s poukazom na to, že ich samotný zákonodarca zjavne považuje za zásadné) smerodajné a vymedzujú (navrhovateľom ako iniciátorom konania) rámec pre následné konanie o zápise obhospodarovateľa do evidencie lesných pozemkov. Pochopiteľne v prípade nedostatkov návrhu či jeho príloh realizujúc tak aj zásadu súčinnosti s účastníkom konania má orgán verejnej správy možnosť a napokon i povinnosť tieto odstrániteľné vady naprávať. Správny súd taktiež zastáva názor, že upustenie od vyžadovania povinných náležitostí návrhu, resp. v danom prípade prílohy – identifikácie lesných pozemkov predloženej navrhovateľom so všetkými zákonom požadovanými náležitosťami, by mohlo viesť k neželanému javu, t.j. akceptovaniu takých návrhov, ktoré nemajú ani elementárne náležitosti, vrátane ich príloh, a to s odvolávaním sa na možné zhojenie týchto nedostatkov samotným orgánom verejnej správy, resp. jeho schopnosťou tieto údaje zisťovať z úradnej činnosti, prípadne z iných zdrojov a v konečnom dôsledku i k možnému chápaniu dotknutej právnej úpravy ako nadbytočnej. 36. V súvislosti s otázkou zverejňovania uvedených dvoch zmlúv v Centrálnom registri zmlúv, v tomto smere je potrebné vychádzať z nariadenia vlády SR č. , ktorým sa ustanovujú podrobnosti o zverejňovaní zmlúv v Centrálnom registri zmlúv a náležitosti informácie o uzatvorení zmlúv, ktorým vláda podľa o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov bližšie upravila podrobnosti o zverejňovaní zmlúv v Centrálnom registri zmlúv. Podľa tohto nariadenia vlády povinná osoba, ktorá zasiela zmluvu na účely jej zverejnenia v registri, zasiela túto zmluvu prostredníctvom webového sídla www.crz.gov.sk/sysadm (ďalej len „webové sídlo“) s uvedením mena a priezviska osôb, ktoré zmluvu podpísali a bez uvedenia podpisu týchto osôb, dátumu podpisu zmluvy a otlačku pečiatky účastníkov zmluvy vo formáte Portable Document Formát (pdf) s možnosťou vyhľadávania. Predmetné zmluvy nemuseli byť zverejnené v Centrálnom registri zmlúv s podpismi a datované a podstatné pre možnosť dotknutia procesných práv žalobcu bolo, v akom rozsahu a z akých dôvodov mu boli tieto dokumenty poskytnuté, keď o ne sám žiadal, k čomu sa už vyjadril správny súd vyššie. 37. V súvislosti s vymedzením predmetu nájmu správny súd poznamenáva, že vychádzajúc z článku III. nájomnej zmluvy č. 92/10/Np/2020 zo dňa 20.3.2020 možno dospieť k záveru, že išlo o prenájom lesných pozemkov, ktoré boli v bode 1 zmluvy a taktiež aj v bode 2 bližšie konkretizované s tým, že sa odkazovalo aj na identifikáciu jednotiek priestorového rozdelenia lesa, ostatných lesných plôch a parciel registra EKN/CKN v prílohe č. 1 zmluvy. V rámci Deviateho dielu je upravený Nájom lesného pozemku na hospodárenie v lesoch, Nájom lesných pozemkov vo vlastníctve štátu alebo nezistených vlastníkov, no zároveň ale podľa platí, že na účely hospodárskej úpravy lesov sa lesné pozemky členia na jednotky priestorového rozdelenia lesa, ktorými sú: a) lesné oblasti a podoblasti, b) lesné celky, c) vlastnícke celky, d) dielce, čiastkové plochy, porastové skupiny a etáže a po e) ostatné lesné pozemky ( a ). Správny súd mal za to, že zo zmluvy a jej prílohy je zrejmé, o aké lesné pozemky ide a ako sú začlenené v rámci jednotiek priestorového rozdelenia lesa, čo je členenie lesných pozemkov na účely hospodárskej úpravy lesov, teda za účelom hospodárenia v lesoch. Aj z Dôvodovej správy k , ktorým sa mení a dopĺňa o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení od 1.9.2019, ktorým bol novelizovaný , sa poukazuje na špecifikum lesného hospodárstva, ktorým je hospodárenie v rámci porastov definovaných v a nie na jednotlivých lesných pozemkoch. Podľa porastom je základná jednotka priestorového rozdelenia lesa alebo jej časti so skutočnou výmerou, pre ktorú sa vyhotovuje opis porastu v programe starostlivosti o lesy. Uvedené skutočnosti pritom žalovaný v odvodnení svojho rozhodnutia náležite ozrejmil. 38. Správny súd ako dôvodnú vyhodnotil námietku žalobcu, ktorou vytýkal žalovanému nesprávne vyhodnotenie jeho argumentácie spočívajúcej v tom, že zmluva o nájme neobsahovala spôsob zabezpečenia úloh podľa , keď žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že táto požiadavka bola naplnená s poukazom na čl. V. predmetnej zmluvy. Argumentoval aj tým, že nie je potrebné bližšie špecifikovať rozdelenie úloh vyplývajúcich z plánu hospodárskych opatrení, keďže ide o zabezpečenie obhospodarovania dotknutých pozemkov jedným obhospodarovateľom. V tejto súvislosti musel správny súd prisvedčiť žalobcovi, že uvedený článok zmluvy neobsahuje žiadne také ustanovenia, ktoré by upravovali spôsob zabezpečenia úloh tak, ako

to predpokladá . Predmetná právna úprava totiž nezakotvuje požiadavku na zmluvné vymedzenie rozdelenia úloh (tak ako to naznačoval žalovaný s odvolávaním sa na to, že ide o prípady obhospodarovania pozemkov viacerými obhospodarovateľmi), ale spôsob, akým bude zabezpečené plnenie úloh. Uvedená právna úprava požaduje zmluvne upraviť predmetnú otázku nerozlišujúc, resp. nevynímajúc i prípady, ak má byť obhospodarovanie lesných pozemkov zabezpečené iba jedným obhospodarovateľom. Správny súd zastáva názor, že pokiaľ by zákonodarca mienil upraviť tieto prípady odchýlne, v dotknutom zákonom ustanovení by to diferencoval. Taktiež za nedostatočné a z hľadiska naplnenia náležitostí zmluvy, resp. v tomto smere podmienky vyplývajúcej z ust. za neuspokojivé považoval správny súd zovšeobecňujúce tvrdenie žalovaného obmedzujúce sa na to, že postačuje uviesť, že uvedené bude zabezpečené v súlade so zákonom. V tomto smere tak správny súd musel konštatovať, že žalovaný i v tomto prípade potrebnú pozornosť návrhu na zápis, resp. jeho prílohe, pre ktoré sú normatívne stanovené náležitosti nevenoval, keď túto otázku (napriek námietke žalobcu, či pokynu správneho súdu v zmysle jeho rozsudku č. k.: -143 zo dňa 23.8.2023) doposiaľ dôsledne nevyhodnotil. 39. Okrem uvedeného správny súd poukazuje na argumentáciu žalovaného, ktorý mal za to, že v predmetnej veci v navrhovateľom predloženej zmluve absentovalo grafické zobrazenie prenajatých pozemkov na obrysovej mape v zmysle , ktorú skutočnosť však žalovaný nepovažoval za taký nedostatok, pre ktorý by nebolo možné identifikovať predmet nájmu a pristúpiť k zápisu navrhovateľa/ďalšieho účastníka konania ako obhospodarovateľa lesa k porastom č. 4214 a 4215. Žalovaný majúc vedomosť o tom, že zmluva o nájme túto podstatnú náležitosť neobsahuje, bez toho, aby prijal akékoľvek opatrenie smerujúce k vykonaniu nápravy navrhovateľom len stroho uzavrel, že nejde o závažný nedostatok brániaci vykonaniu zápisu. I v tomto prípade išlo o náležitosť výslovne požadovanú zákonodarcom, no žalovaný zjavne zľahčujúc či považujúc/ vyhodnotiac ju (obdobne ako tomu bolo i v prípade ďalších už vyššie popísaných nedostatkov návrhu/ príloh) za právne nevýznamnú netrval na dôsledne a kvalifikovane podanom návrhu, t. j. spôsobom priamo vyžadovaným príslušnou právnou úpravou. 40. Žalobca ďalej okrem iného vytýkal žalovanému, že v rámci odôvodnenia rozhodnutia dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu v rozpore s administratívnymi spismi, nakoľko žalovaný v rozpore so záverom správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik vlastnia alebo spravujú väčšinový spoluvlastnícky podiel. Mal za to, že Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik nevlastnia žiadny spoluvlastnícky podiel, ale iba spravujú rôzne spoluvlastnícke podiely rôznych spoluvlastníkov, ktoré sú ale menšie ako spoluvlastnícky podiel žalobcu, a teda sa jedná o viacerých rozdielnych menšinových spoluvlastníkov. Pokiaľ by žalovaný dospel k správnemu právnemu záveru, že Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik spravujú viaceré menšinové podiely, tak by správne posúdil aj tú skutočnosť, že medzi žalobcom ako zapísaným obhospodarovateľom lesa a jednotlivými spoluvlastníkmi s menšinovými podielmi vznikol nájomný vzťah zo zákona, ktorý vylučuje právo ďalšieho účastníka konania na obhospodarovanie, resp. spôsobuje neplatnosť predloženej nájomnej zmluvy. V tejto spojitosti správny súd uvádza, že tak, ako to vyplýva zo zmluvy o nájme, predmetom nájmu boli lesné pozemky, a to vo vlastníctve neznámych vlastníkov. Z ust. pritom vyplýva, že predmetom nájmu môže byť lesný pozemok, prípadne jeho časť. Taktiež je potrebné poznamenať, že Lesy SR ako správca v zmysle realizujú práva vlastníka k lesnému pozemku vo vlastníctve štátu, resp. vykonávajú práva vlastníkov lesných pozemkov, ktorých pobyt nie je známy alebo ide o vlastníkov, ktorí nie sú známi. Z právnej úpravy o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku platí, že pokiaľ nie je známy vlastník nehnuteľnosti známy, správca má oprávnenie nehnuteľnosť dať do užívania vhodným záujemcom. Žalovaný pritom s odkazom na konkrétny zdroj informácií – informačný systém lesného hospodárstva a poľovníctva a údaje z katastra nehnuteľností LV č. XXXX, XXXX, XXXX, k.ú. A. mal za preukázané, že Lesy SR v daných porastoch spravujú (ide o výkon práv vlastníkov, t.j. nie vlastníctvo ako také) podiely neznámych vlastníkov o výmere tvoriacej nadpolovičnú väčšinu z ich celkovej výmery, pričom žalobca v obidvoch porastoch vlastní menšinový podiel, ktorý v prípade porastu 4214 predstavuje 15,43% z jeho celkovej výmery 11 874 m2 a v prípade porastu 4215 predstavuje 15,41% z jeho plochy 26 913 m2. Za tohto stavu, t.j. ak Lesy SR v príslušných porastoch spravujú podiely neznámych vlastníkov o výmere predstavujúcej nadpolovičnú väčšinu z ich celkovej výmery, možno konštatovať, že boli subjektom oprávneným v súlade s zmluvu o nájme s navrhovateľom/ďalším účastníkom konania uzavrieť. Poukázať možno aj na Dôvodovú správu k , ktorým sa mení a dopĺňa o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení od 1.9.2019, ktorým bol novelizovaný zákon o

lesoch, kde sa k uvádza, že ak pozemok, ktorý má byť predmetom nájomného vzťahu je v spoluvlastníctve viacerých osôb, prenajať ho môže iba taký spoluvlastník, alebo iná osoba, ktorá disponuje nadpolovičným spoluvlastníckym podielom, resp. preukáže iné právo k nadpolovičnej väčšine. V nadväznosti na špecifikum lesného hospodárstva, ktorým je hospodárenie v rámci porastov definovaných a nie na jednotlivých lesných pozemkoch vlastníka, návrh konkretizuje, že princíp nadpolovičnej väčšiny sa viaže aj k nájomnému vzťahu k porastu. Vychádza sa z definície porastu ( ) ako spoločnej veci v zmysle . Uvedené má väzbu aj na evidenciu lesných pozemkov podľa . Ďalej sa v Dôvodovej správe uvádza, že je zabezpečená ochrana drobného vlastníka pozemku, najmä takého, ktorého pozemok je súčasťou menšinovej časti z výmery porastu. V takomto prípade sa predpokladá, že k týmto pozemkom a k ich vlastníkom vznikol nájomný vzťah podľa a že náležitosti nájomnej zmluvy väčšinového spoluvlastníka sa vzťahujú aj na vlastníka menšinovej časti porastu. Podľa Dôvodovej správy návrh predpokladá, že toto riešenie napomôže k právnej istote pri obhospodarovaní lesných pozemkov, keďže obsahuje konkrétnejšie riešenie v porovnaní so všeobecnou úpravou hospodárenia s vecou spoločnou v zmysle . Napriek tomu, že pri úprave právnych vzťahov odkazuje aj na ustanovenia , konkrétne na úpravu hospodárenia so spoločnou vecou, v tomto prípade je zrejmý úmysel zákonodarcu regulovať túto problematiku odlišne. 41. Správny súd nespochybňuje argumentáciu žalovaného, že v zmysle platí, že nájomný vzťah zo zákona vzniká medzi obhospodarovateľom lesa a vlastníkom lesných pozemkov, na ktoré pripadá menšinový podiel v celom poraste. Nájomný vzťah tak nevzniká medzi obhospodarovateľom lesa a vlastníkom, resp. subjektom vykonávajúcim jeho práva, ktorý vlastní väčšinový podiel v celom poraste /tento subjekt si svoje právo hospodáriť v poraste na základe väčšiny spravidla uplatňuje postupom podľa . Zistenia žalovaného (podľa ktorých Lesy SR spravujú podiely neznámych vlastníkov na ktoré pripadá väčšinový podiel v poraste, keď v zmysle vykonávajú práva vlastníka k lesnému pozemku, ktorého vlastník nie je známy, prípadne jeho pobyt nie je známy) nasvedčujú tomu, že za tejto situácie by skutočne išlo o prekážku brániacu uzatvoreniu, resp. vzniku nájomného vzťahu medzi žalobcom a Lesmi SR, keď Lesy SR boli oprávnené ako subjekt disponujúci väčšinovým podielom v porastoch v zmysle v nadväznosti na uzavrieť nájomnú zmluvu s navrhovateľom na zápis- ďalším účastníkom konania (a to s poukazom na už vyššie uvedené bez nutnosti dohody so žalobcom). Taktiež je potrebné uviesť, že žalobca nesúhlasil so záverom žalovaného, že žalobca vlastní menšinový podiel v oboch porastoch, no neuviedol, prečo tomu tak je, resp. prečo by vyššie popísané zistenia žalovaného týkajúce sa spravovania väčšinového podielu neznámych vlastníkov Lesmi SR boli nesprávne. Správny súd však poukazuje na to, že jedným zo zásadných argumentov, ktorými žalobca odôvodňoval nezákonnosť vo veci vydaného rozhodnutia žalovaného bolo ním namietané pochybenie, ku ktorému malo dôjsť porušením, resp. neuplatnením postupu v zmysle . Argumentácia žalobcu smerovala k tomu, že došlo ku kolízii jeho práv ako obhospodarovateľa, ktorý bol zapísaný na základe rozhodnutia Okresného úradu Čadca, pozemkový a lesný odbor č. OU-CA- PLO1-2020/005140-002 zo dňa 24.3.2020 podľa a ďalšieho účastníka konania, ktorý bol zapísaný preskúmavanými rozhodnutiami ako obhospodarovateľ lesa podľa (a to ako obhospodarovateľ na základe uzavretej nájomnej zmluvy s väčšinovým podielovým spoluvlastníkom). Žalobca pritom uvádzal, že si uplatňuje právo na obhospodarovanie lesa, ktoré by malo vyplývať jednak zo spoluvlastníckeho podielu, ale i nájomného vzťahu. Podľa žalobcu je podstatné ust. , v zmysle ktorého ak orgánu štátnej správy lesného hospodárstva boli predložené návrhy na zápis viacerých obhospodarovateľov lesa k tomu istému porastu alebo jeho časti, alebo počas konania zistí, že viac osôb uplatňuje právo na obhospodarovanie lesa, preruší konanie o zápise do evidencie lesných pozemkov a vyzve účastníkov konania na odstránenie tohto sporu; na prerušenie konania sa primerane použije správneho poriadku. 42. Správny súd poukazuje na to, že žalobca už v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy uviedol, že si (ako dovtedy zapísaný obhospodarovateľ lesa) uplatňuje právo na obhospodarovanie dotknutých lesných celkov, a teda možno konštatovať, že si viac osôb (žalobca popri ďalšom účastníkovi konania) uplatnilo právo na obhospodarovanie lesa, keď žalobca jasne formuloval požiadavku na prerušenie konania postupom podľa . Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia pritom uvádzal, že žalobca bol v dotknutých lesných porastoch rozhodnutím Okresného úradu Čadca, pozemkový a lesný odbor č. OU-CA-PLO1-2020/005140-002 zo dňa 24.3.2020 zapísaný ako ich obhospodarovateľ s tým, že rozhodol na základe , podľa ktorého sa zapisuje do evidencie lesných pozemkov obhospodarovateľ lesa,

ktorým je vlastník s najväčším podielom v poraste. Taktiež konštatoval, že pokiaľ by predmetnému návrhu na zápis nebolo vyhovené, v evidencii lesných pozemkov nedôjde k žiadnej zmene a práva a povinnosti doteraz zapísaného obhospodarovateľa – žalobcu zostávajú v dotknutých porastoch zachované. Napriek uvedenému žalovaný vyhodnotil žalobcom uplatnené právo na obhospodarovanie za nepostačujúce v tom smere, že by malo viesť k prerušeniu konania, resp. ho v konečnom dôsledku ani nepovažoval za uplatnenie práva predpokladané ust. , keď prerušenie konania podmieňoval predložením dokladov preukazujúcich právny vzťah viacerých účastníkov konania k dotknutým lesným pozemkom, resp. preukazujúcich väčšinový podiel k tomu istému lesnému pozemku (a to aj napriek tomu, že doposiaľ vychádzal z predpokladu, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom, ktorý má najväčší podiel v poraste). Správny súd však uvedenú argumentáciu žalovaného nepovažoval za uspokojivú. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia (str. 8 ods. 3) prezentoval argumentáciu navodzujúcu dojem, že úlohou orgánu verejnej správy v predmetnom konaní o zápise do evidencie lesných pozemkov bolo rozhodnúť o tom, komu zo subjektov (navrhovateľ či doterajší obhospodarovateľ- žalobca) patrí právo na obhospodarovanie lesa. V spojení so závermi žalovaného založenými na absencii potrebných dokladov, resp. vyhodnotení ne/dostatočnosti žalobcom predložených dokladov sa tak podľa názoru správneho súdu žalovaný zhostil úlohy, ktorá prináleží súdu v sporovom konaní. Napokon aj samotné znenie ust. nasvedčuje naviazanosti obligatórneho prerušenia konania už na zistenie orgánu štátnej správy lesného hospodárstva, že si viac osôb uplatňuje právo na obhospodarovanie lesa, t.j. nevyplýva z neho výslovne, že by malo ísť (v danom prípade zo strany doterajšieho obhospodarovateľa lesa) o uplatnenie práva na obhospodarovanie lesa podporené konkrétnymi dôkazmi/dokladmi, a teda by malo byť na zvážení orgánu verejnej správy, či (po vyhodnotení ich relevantnosti) k prerušeniu konania pristúpi. Inými slovami, požiadavka orgánu verejnej správy na predkladanie dôkazov, vrátane hodnotenia toho, či sú spôsobilé preukázať právo na obhospodarovanie lesa doterajším obhospodarovateľom lesa, pri strete tohto práva uplatneného navrhovateľom – ďalším účastníkom konania už nadobúda povahu/znaky sporu presahujúceho rámec konania o návrhu na zápis obhospodarovateľa do evidencie lesných pozemkov, posúdenie ktorej otázky je už zverené do právomoci súdu. Pokiaľ žalovaný uvádzal, že k prerušeniu konania by prichádzalo takmer pri každom odvolaní pôvodného obhospodarovateľa lesa ako účastníka konania o zápise nového obhospodarovateľa lesa do evidencie lesných pozemkov, správny súd poukazuje na to, že pre postup podľa je podstatné uplatnenie právna na obhospodarovanie lesa, bez ohľadu na to, či k nemu dôjde v rámci konania o zápise obhospodarovateľa do evidencie lesných pozemkov pred orgánom verejnej správy prvého stupňa, alebo v odvolacom konaní. Podstatným tak z hľadiska uplatnenia postupu podľa nebola skutočnosť spočívajúca v podaní odvolania žalobcom ako doposiaľ zapísaným obhospodarovateľom lesa ale to, že žalobca si ako účastník tohto konania uplatnil právo na obhospodarovanie lesa (odvodzujúc ho okrem iného z rozhodnutia, ktorým bol zapísaný do evidencie obhospodarovateľov lesa). Z uvedených dôvodov vyhodnotil argumentáciu žalovaného v odôvodnení jeho rozhodnutia ako takú, ktorá nevychádzala z dôsledného a správneho právneho posúdenia veci. 43. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd dospel k záveru o čiastočnej nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného podľa , resp. o nesprávnom právnom posúdení veci v zmysle S.s.p. Úlohou žalovaného bude v ďalšom konaní po odstránení vyššie označených nedostatkov rozhodnutia a vysporiadaní sa s vyššie uvedenými skutočnosťami, vo veci znova rozhodnúť a svoje rozhodnutie riadne odôvodniť. 44. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100 % podľa S.s.p. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa S.s.p. Správny súd nepriznal ďalšiemu účastníkovi konania právo na náhradu trov konania v zmysle S.s.p., pretože mu neuložil takú povinnosť, pre ktorú by mu vznikli trovy konania. 45. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici jednohlasne ( S.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech ( ). Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu ( ). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal ( ).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom ( ). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa ods. 1 neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná, alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.