Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Cpr-30-2020.pdf
PDF · 102 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-2Cpr/30/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Ružomberok sudcom JUDr. Branislavom Klukošom v spore žalobkyne: O. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. T. N. XXXX/XX, S., štátna občianka Z. republiky, právne zast.: Mgr. Ľuboš Kráľ, advokát, so sídlom Červenej armády 1, Martin, proti žalovanému: FLORIN GROUP s. r. o., so sídlom Borová 13, Žilina, IČO: 50 149 768, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a o určenie, že pracovný pomer naďalej trvá, takto
rozhodol:
Súd určuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalobkyne u žalovaného, ktoré bolo žalobkyni dané listom žalovaného zo dňa 29.09.2020 podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce je neplatné.
Súd konanie v časti o určenie, že pracovný pomer žalobkyne u žalovaného i naďalej trvá zastavuje.
Súd priznáva žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia osobitným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 20.11.2020 sa žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhala, aby súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalobkyne u žalovaného, ktoré bolo žalobkyni dané listom žalovaného zo dňa 29.09.2020 podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, je neplatné a pracovný pomer trvá. Žalobkyňa si súčasne uplatnila nárok na náhradu trov konania.
2. Žalobkyňa žalobu po skutkovej stránke odôvodnil tým, u žalovaného pracovala na základe pracovnej zmluvy zo dňa 30.06.2020 s dňom vzniku pracovného pomeru dňa 01.07.2020, a to v pracovnej pozícii (druh práce): prekladateľka nemeckého jazyka. Dňa 08.10.2020, počas jej práceneschopnosti (PN trvá od 05.10.2020), jej žalovaný prostredníctvom sms správy oznámil, že „dnešným dňom“ má výpoveď. Následne jej bol dňa 19.10.2020 doručený list žalovaného zamestnávateľa označený ako: „Okamžité skončenie pracovného pomeru zamestnávateľa podľa § 68 ods. 1 písm. b) ZP v znení neskorších predpisov“ zo dňa 29.09.2020 (v ďalšom len „okamžité skončenie pracovného pomeru“). Na základe tohto okamžitého skončenia pracovného pomeru mal jej pracovný pomer so zamestnávateľom skončiť ku dňu 29.09.2020, a to z dôvodov uvedených v danom liste zamestnávateľa:
- „neustáleho porušovania pracovnej disciplíny aj napriek upozorneniu“,
- „neskorý príchod do práce“,
- „nechodenie do práce aj napriek výzve zamestnávateľa“, -„nerešpektovanie zamestnávateľových pokynov“,
- „nedodržiavanie pracovného času“,
- „platný pracovný poriadok od 01.07.2020 bol závažne porušený...“.
Výzvou zo dňa 09.10.2020 písomne reagovala na sms správu žalovaného zo dňa 08.10.2020, kde ho žiadala, aby bol jej pracovný pomer rozviazaný v súlade s platným Zákonníkom práce. Po doručení okamžitého skončenia pracovného pomeru a po porade s advokátom písomne listom zo dňa 28.10.2020 oznámila žalovanému zamestnávateľovi, že v zmysle ustanovenia § 79 ods. 1 Zákonníka práce považuje predmetné okamžité skončenie pracovného pomeru za neplatné a trvala na tom, aby ju naďalej zamestnával v zmysle pracovnej zmluvy. Na toto oznámenie žalovaný zamestnávateľ do dnešného dňa relevantne nereagoval (okrem invektív, ktoré jej zaslal správou cez mobilný telefón). Predmetné okamžité skončenie pracovného pomeru považovala za neplatné, nakoľko skutkové tvrdenia uvedené žalovaným ohľadne údajného závažného porušenia pracovnej disciplíny z jej strany sú nepravdivé, ničím nepodložené. Zároveň dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru nebol v zmysle ustanovenia § 70 Zákonníka práce skutkovo vymedzený tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom (jedná sa len všeobecné a bližšie časovo a okolnosťami nešpecifikované tvrdenia žalovaného, ktoré nie je možné považovať za určité a konkretizované). Predmetný právny úkon bol antidatovaný, t.j. nemohlo dôjsť k skončeniu pracovného pomeru ku dňu 29.09.2020, ak bol daný právny úkon zasielaný žalovaným prostredníctvom pošty dňa 14.10.2020 a jej bol doručený až dňa 19.10.2020.
3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe žalobkyne doručenej súdu dňa 27.01.2021 uviedol že, žalobkyňa bola u zamestnaná v ich firme od 01.07.2020 ako prekladateľka. Pracovný pomer bol ukončený 29.9.2020, a to z dôvodu hrubého porušenia pracovnej disciplíny. Žalobkyňa nedodržiavala pracovnú dobu, niekoľkokrát bola ústne napomenutá. K porušeniu dochádzalo vtedy, keď odchádzal na pracovnú cestu a menovaná vedela, že bude v Nemecku, do práce neprišla aj 2 dni po sebe. Ostala doma. Na vysvetlenie mu povedala, že čo bude robiť v kancelárii sama. Opakovalo sa to niekoľkokrát, pričom žalobkyňa na ich výzvu reagovala podráždene a vulgárne, sústavne sa vyhrážala, že chce inde zohnať prácu. O prácu nejavila záujem, sústavne riešila súkromné veci, fajčiarske prestávky boli denne asi 20-krát, bolo to neúnosné. Žalobkyňa v práci požívala alkoholické nápoje, čo ospravedlňovala tým, že je nahnevaná a musí si dať alkohol. Nedvíhala telefonáty od klientov a po dohovore sa nič nezmenilo. K žalobkyni sa správali priateľsky, ústretovo, do práce ju vždy odviezli, poprípade keď nemala spoj, tak ju zaviezli až do bydliska. Svoje nezodpovedné správanie ospravedlňovala tým, že sa rozišla s priateľom. Vo firme sa muselo pracovať a to bol pre žalobkyňu problém. Nikdy neoznámila vopred, že do práce nepríde. Dňa 28.9.2020 došlo k ukončeniu pracovného pomeru, lebo to už bolo neúnosné. Do práce nenastúpila ani 25.9.2020, ani 28.09.2020. Na telefonické výzvy, že neodpovedá na maily klientom reagovala vulgárne, že má na starosti svoj zdravotný stav a nie maily. To, že je PN nikdy neoznámila písomne ani lístok o PN nikdy nebol zaslaný. Až teraz z návrhu vyplynulo, že si si dala vystaviť PN. Na základe uvedeného žiadal žalobu zamietnuť.
4. Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo svojej replike k vyjadreniu žalovaného v celom rozsahu poprela skutkové tvrdenia žalovaného o jej údajnom porušovaní pracovnej disciplíny. Predmetné skutkové tvrdenia žalovaného nie sú ničím podložené, sú len vo všeobecnej rovine a najmä sú nepravdivé. Žalobkyňa v celom rozsahu zotrváva na právnej kvalifikácii a skutkových tvrdeniach uvedených vo svojej žalobe. Bez ohľadu na nepravdivosť skutkových tvrdení žalovaného, tieto jeho dodatočne uvádzané dôvody na možné preukázanie porušenia pracovnej disciplíny zo strany žalobkyne, sú bez právneho významu, ak tieto dôvody neboli uvedené v samotnom okamžitom skončení pracovného pomeru. Dodatočné dopĺňanie dôvodov na okamžité skončenie pracovného pomeru je neprípustné. Žalovaný svoje skutkové tvrdenia nepodložil žiadnym dôkazom. Vo svojom vyjadrení rozširuje dôvody na okamžité skončenie pracovného pomeru, čo nie je prípustné. Bez ohľadu na túto skutočnosť, tieto dôvody ani žiadnym spôsobom nešpecifikuje z časového hľadiska. Žalobkyňa nemohla v žiadnom prípade porušiť pracovnú disciplínu v čase pracovnej cesty žalovaného v Nemecku, keďže v prípade pracovnej cesty žalovaného do Nemecka, žalobkyňa ako prekladateľka by musela ísť na danú cestu spolu so žalovaným, ktorý nemecký jazyk neovláda.
5. Žalovaný vo svojej duplike k replike žalobkyne uviedol, že pracovný pomer žalobkyne bol ukončený z dôvodu, že neprišla do práce, neoznámila to ani zaslaním pracovnej neschopnosti, ani telefonicky. Keď zamestnanec nekomunikuje a nechce nastúpiť do práce, pracovný pomer sa ukončí. K žalobkyni sa firma správala úctivo, firma jej dala darček pri príležitosti narodenín. Nevznikol jej nárok na dovolenku a firma jej vyšla v ústrety, cestovala do Grécka. To, že požívala alkoholické nápoje, to bolo nič oproti arogantnému správaniu k zamestnancom a živnostníkom, ktorý pracovali pre firmu v Nemecku. Odvďačila sa tak, že podala žalobu.
6. Na pojednávaní konanom dňa 31.05.2021 súd konal v neprítomnosti žalovaného, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie riadne a včas vykázané, a to vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný neospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní dôležitými skutočnosťami a včas, pričom predvolanie na pojednávanie mu bolo doručené dňa 28.04.2021, keď štatutárny zástupca žalovaného emailovým podaním doručeným súdu až dňa 31.05.2021 požiadal o ospravedlnenie svojej neprítomnosti na pojednávaní a o odročenie pojednávania z dôvodu, že sa nachádza v zahraničí a nemôže sa dostaviť.
7. Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní v plnom rozsahu zotrvala na podanej žalobe z dôvodov a skutočností uvedených v písomnom vyhotovení žaloby a repliky zo dňa 04.03.2021, pričom poukázala na ust. § 70 Zákonníka práce, ktorý pojednáva o tom, čo musí obsahovať okamžité skončenie pracovného pomeru, t.j. aké dôvody a ako musí byť urobené. Na základe uvedeného navrhla, aby súd žalobe vyhovel. V časti, v ktorej sa domáhala určenia, že pracovný pomer naďalej trvá, zobrala žalobu späť.
8. Žalobkyňa cestou svojho právneho zástupcu vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 23.06.2021 zotrvala na svojich doterajších tvrdeniach a skutočnostiach, ktoré predložila súdu, pričom uviedla, že okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu jeho neurčitosti a nejasností je neplatné, a preto navrhla, aby súd vyhovel jej žalobe.
9. Štatutárny zástupca žalovaného vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že trvá na tom, že pracovný pomer so žalobkyňou bol skončený platne. Žalobkyňa nechodila do roboty, bolo tam veľa, nesmierne veľa porušení. Preto nevrhol výsluch svedkov, doloženie fotografii, pričom na otázku súdu prečo dôkazy nenavrhol pri prvom alebo ďalšom vyjadrení, uviedol, že to podcenil, nechal to plynúť. Štatutárny zástupca žalovaného ďalej uviedol, že žalobkyňa firmu položila, oni pracovali v Nemecku, žalobkyňa len pre nich prekladala. V Nemecku ich nevyplatili, čiže firma je v podstate v krachu, nemá žiadne majetky, všetko čo sa dalo sa zachránilo. Žalobkyňa nemala záujem dostaviť sa do roboty, ani nedoručila PN, nechodila do práce, čo môžu potvrdiť svedkovia, čiže ona nemôže byť v práve, keď neustále porušovala pracovnú disciplínu. Následne štatutárny zástupca na výzvu súdu uviedol, že súhlasí so späťvzatím žaloby v časti o určenie, že pracovný pomer trvá.
10. V rámci dokazovania sa súd oboznámil s obsahom listín založených v spise, a to so žalobou, s kópiou pracovnej zmluvy z 30.06.20220, kópiou potvrdenia o dočasnej PN žalobkyne, kópiou okamžitého skončenia pracovného pomeru zamestnávateľom podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce spolu s kópiou obálky, kópiou odpovede žalobkyne zo dňa 09.10.2020 na okamžité skončenie pracovného pomeru, s kópiou podacieho lístka, s kópiou oznámenia žalobkyne adresovanej zamestnávateľovi - oznámenie zamestnanca podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce spolu s kópiou podacieho lístka , pričom zistil a preukázal nasledovný skutkový a právny stav:
Žalobkyňa ako zamestnanec uzatvorila so žalovaným ako zamestnávateľom dňa 30.06.2020 pracovnú zmluvu, na základe ktorej bola žalobkyňa prijatá od 01.07.2020 do pracovného pomeru so žalovaným na pozíciu - prekladateľka nemeckého jazyka, pričom pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú. V pracovnej zmluve boli dojednané a upravené ďalšie náležitosti. Dňa 29.09.2020 žalovaný vypracoval okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobkyňou, ktoré si žalobkyňa prevzala dňa 19.10.2020, podľa ktorého sa mal pracovný pomer skončiť ku dňu 29.09.2020. Žalovaný ako dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobkyňou uviedol neustále porušovanie pracovnej disciplíny aj napriek upozorneniu. Neskorý príchod do práce, nechodenie do práce aj napriek výzve zamestnávateľa. Nerešpektovanie zamestnávateľových pokynov. Nedodržiavanie pracovného času, čím došlo k závažnému porušeniu platného pracovného poriadku. V reakcii na okamžité skončenie pracovného pomeru žalobkyňa listom zo dňa 28.10.2020 žalovanému oznámila, že okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné, nakoľko nesúhlasí s dôvodmi uvedenými žalovaným a rovnako tak s formálnymi náležitosťami okamžitého skončenia pracovného pomeru, a preto trvala na tom, aby ju naďalej žalovaný zamestnával. Podanou žalobou sa teda žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, nakoľko mala za to, že neboli splnené všetky zákonné náležitosti a boli porušené viaceré ustanovenia Zákonníka práce.
11. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) žalobca môže vziať žalobu späť.
12. Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
13. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
14. Podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, b) porušil závažne pracovnú disciplínu.
15. Podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.
16. Podľa § 70 Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.
17. Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
18. Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.
19. Žalobca, ktorý podal žalobu, má právo s ňou disponovať, t. j. môže ju za konania vziať späť, či už celkom, alebo sčasti. Vzhľadom na dispozičný úkon žalobkyne, ktorá zobrala po otvorení pojednávania konaného dňa 31.05.2021 žalobu v časti o určenie, že pracovný pomer žalobkyne u žalovaného i naďalej trvá späť, s ktorým vyslovil súhlas aj žalovaný, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku a konanie v tejto časti zastavil, pričom predmetom sporu zostala zvyšná časť uplatneného nároku, a to určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru.
20. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané a medzi sporovými stranami nebolo sporné, že žalobkyňa pracovala u žalovaného na základe pracovnej zmluvy z 30.06.2020 v pozícii prekladateľka nemeckého jazyka. Počas trvania pracovného pomeru žalovaný doručil žalobkyni sms správu, že „dnešným dňom má výpoveď“. Následne jej bola doručený list s označením - okamžité skončenie pracovného pomeru z 29.9.2020, ktorým bolo žalobkyni oznámené, že s ňou okamžite končí pracovný pomer z dôvodu neustáleho porušovania pracovnej disciplíny aj napriek upozorneniu, neskorý príchod do práce, nechodenie do práce na priek výzve zamestnávateľa, nerešpektovanie zamestnávateľových pokynov, nedodržiavanie pracovného času. Platný pracovný poriadok bol závažne porušený, a preto ju nie je možné ďalej zamestnávať. Vzhľadom, k tomu, že žalobkyňa s daným postupom nesúhlasila, listom zo dňa 28.10.2020 oznámila žalovanému, aby ju naďalej zamestnával. Zároveň mu oznámila, že podľa nej je okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Žalovaný vo svojom vyjadrení v žalobe zopakoval uvedené skutočnosti , ktoré uviedol v okamžitom skončení pracovného pomeru, že neustále porušovala pracovnú disciplínu, fajčila a pila. Nedodržiavala pracovný poriadok, nechodila do práce, a teda podľa jeho názoru sa hrubo a opakovane dopúšťala porušovania pracovnej disciplíny. Žalobkyňa uvedené skutočnosti poprela. Preskúmaním okamžitého skončenia pracovného pomeru zamestnávateľom zo dňa 29.09.2020 súd zistil, že vymedzenie skutkových dôvodov okamžitého
skončenia pracovného pomeru neobstojí a nie je v súlade s ustanovením § 70 Zákonníka práce. Bolo povinnosťou žalovaného uviesť a rozpísať konanie, ktorým zamestnankyňa závažne porušila pracovnú disciplínu, nestačilo len strohé konštatovanie dôvodov porušenia pracovnej disciplíny, ale tieto mali byť presne špecifikované, aby ich nebolo možné zameniť. Okamžité skončenie pracovného pomeru predstavuje vážny zásah do práv zamestnanca, a preto § 70 Zákonníka práce kladie prísnu požiadavku na to, aby tieto dôvody boli skutkovo vymedzené tak, aby nebolo možné ich zameniť s inými dôvodmi, aby sa vedel zamestnanec brániť. Okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 29.09.2020 však tieto požiadavky nespĺňa. Len neustále porušovanie pracovnej disciplíny, neskorý príchod do práce a nechodenie do práce, nerešpektovanie pokynov, nedodržiavanie pracovného času samo o sebe nestačí. Pokiaľ zamestnávateľ v okamžitom skončení pracovného pomeru neuvedie konkrétne dni, časy, dátumy, presne popísanie skutočností odôvodňujúcich skončenie pracovného pomeru, tak zamestnanec sa nemôže proti tomu brániť, lebo nie je zrejmé kedy k týmto porušeniam došlo. Okamžité skončenie pracovného pomeru z 29.9.2020, nie je vymedzené tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Z tohto dôvodu súd žalobe žalobkyne vyhovel, bez toho, aby súd skúmal, či sa uvedené skutočnosti stali alebo nie. V prípade aj keby bolo preukázané, že sa tak stalo, aj v takom prípade by musel súd vyhovieť žalobe, pretože tieto skutočnosti (to čo robila) sa malo premietnuť do okamžitého skončenia pracovného pomeru spôsobom, ktorý by nevzbudzoval pochybnosti. Na základe uvedeného súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu nejasnoti, neurčitosti je neplatné.
21. Sporové konania sa spravuje zásadou koncentrácie konania, čo znamená, že strany sporu nie sú oprávnené vykonať niektoré procesné úkony kedykoľvek v priebehu konania, ale iba v určitom štádiu konania. Ak procesný úkon strany, ktorý podlieha koncentrácii konania nie je vykonaný včas, nespôsobuje (za zákonom ustanovených podmienok) procesno-právne účinky. Absencia procesno- právnych účinkov sa prejaví vtom, že súd na procesný úkon neprihliada. Účelom a zmyslom koncentrácie konania je prispieť k rýchlosti konania, zabrániť zdržiavaniu konania a motivačne pôsobiť na strany sporu a aby procesné úkony vykonávali včas. Účelom sudcovskej koncentrácie konania je zabrániť tomu, aby strany zdržiavali spor neskoro vykonanými procesnými úkonmi. Nie je napríklad želateľné, aby strana sporu predkladala skutkové tvrdenia alebo dôkazné návrhy až na pojednávaní, čo by mohlo znamenať zmarenie účelu už nariadeného pojednávania a požiadavku na vytýčenie ďalšieho pojednávania. Strana sporu má procesnú povinnosť predložiť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas, v prípade porušenia povinnosti môže nastúpiť sankcia predpokladaná v § 153 ods. 2 a 3 CSP, prípadne aj iné právne následky. Procesný úkon nie je vykonaný včas, ak ho strana sporu mohla vykonať skôr (objektívne hľadisko), ak by konalo starostlivo (subjektívne hľadisko). Ak neexistujú osobitné dôvody, v zásade platí, že predloženie skutkových tvrdení alebo dôkazných návrhov až na pojednávaní nie je včasné. Ak súd dospeje k záveru, že strana sporu neuplatnila prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas, má možnosť buď konania strany ospravedlniť a na jej procesný úkon prihliadať alebo vyvodiť sankčné dôsledky, teda na omeškaný procesný úkon neprihliadnuť (nepriznať mu procesnoprávne účinky). V danom prípade žalovaný na základe výzvy súdu zo dňa 27.11.2020 nepripojil a ani nenavrhol žiadne dôkazy na preukázanie svojich skutočností tvrdených v jeho vyjadreniachí, až na pojednávaní konanom dňa 23.06.2021 navrhol, aby súd vykonal ďalšie dokazovanie. Dôkazné prostriedky, ktoré na danom pojednávaní žalovaný navrhol (výsluchy svedkov, predloženie fotografii), však nepredstavujú také prostriedky procesnej obrany, ktoré by žalovaný nemohol predložiť/navrhnúť už skôr, ak by konal starostlivo, tak ako to vyžaduje ust. § 153 ods. 1 CSP a zároveň vykonanie navrhnutých dôkazov by bolo neúčelné, nehospodárne, keď vykonanie navrhnutých dôkazov ohľadom porušenia pracovnej disciplíny by nezmenilo rozhodnutie o určení neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, nakoľko dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru nebol dostatočne konkretizovaný, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd vyhodnotil, že uvedené dôkazy sú nadbytočné, skutkový stav, ktorý ustálil súd bol dostatočný na to, aby súd mohol vydať rozsudok, a preto tieto návrhy dôkazov ako nedôvodné v celom rozsahu zamietol.
22. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
23. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
24. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni, ktorá mala v spore takmer plný úspech, priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %,
nakoľko hoci žalobkyňa zavinila zastavenie konania v časti o určenie, že pracovný pomer žalobkyne u žalovaného i naďalej trvá, avšak táto časť žaloby bola závislá od určovacieho výroku, ktorým sa domáhala neplatnosti skončenia pracovného pomeru, a súd v tejto časti žalobe vyhovel. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia osobitným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku súdu prvej inštancie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Ružomberok písomne v 3 vyhotoveniach.
Po vyhlásení rozsudku sa žalobkyňa cestou svojho právneho zástupcu vzdala práva podať odvolanie.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1,2 CSP) - a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania - uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods.1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na uskutočnenie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov; ak ide o rozhodnutie vo veciach maloletých detí - rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, návrh na súdny výkon rozhodnutia.