Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4S/81/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Radovana Turčíka (sudca spravodajca) a členiek JUDr. Renáty Smajdovej a Mgr. Jany Fandákovej, LL.M, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, D. XX, XXX XX D., právne zastúpeného: JUDr. Vierou Strakovou, advokátkou, so sídlom Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, so sídlom Račianska 71, 810 05 Bratislava, v konaní o správnej žalobe na preskúmanie rozhodnutia žalovaného, č.: , ČRZ: 112266/2024 zo dňa 17.10.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. E. administratívnych úkonov

1.Žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci zo dňa 24.05.2024 (ďalej ako „žiadosť o právnu pomoc“) doručenou dňa 27.05.2024 Centru právnej pomoci, Kancelária Prešov (ďalej ako „prvostupňový orgán verejnej správy“), požiadal žalobca o poskytnutie právnej pomoci v právnej veci „konania o kasačnej sťažnosti proti uzneseniu Správneho súdu v Košiciach sp. zn. -67 zo dňa 29.apríla 2024“, kde súčasťou tejto žiadosti bola aj požiadavka na predbežné poskytnutie právnej pomoci v tejto veci. Prvostupňový orgán verejnej správy svojim rozhodnutím č. KaPO-58389/12196/2024-58729/2024 zo dňa 27.05.2024 žalobcovi predbežne poskytol právnu pomoc a to v rozsahu spísania a podania kasačnej sťažnosti proti uzneseniu Správneho súdu v Košiciach sp.zn. zo dňa 29.04.2024, pričom na tento úkon určil špecifikovaného advokáta. Následne rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy č. KaPO-58389/12196/2024-62231/2024 zo dňa 04.06.2024 (ďalej ako „rozhodnutie o prerušení konania“) bolo správne konanie prerušené za účelom, aby žalobca v lehote 10 dní od dňa doručenia rozhodnutia o prerušení konania predložil v ňom špecifikované údaje a doklady. Keďže žalobca, ako žiadateľ o právnu pomoc, požadované údaje a doklady k jeho žiadosti o právnu pomoc v určenej lehote nepredložil, prvostupňový orgán verejnej správy rozhodnutím č. KaPO-58389/12196/2024-75881/2024 zo dňa 09.07.2024 (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“) s odkazom na ust. § 30 ods. 1 písm. d/ Správneho poriadku, konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci v žalobcovej veci zastavil. Prvostupňový orgán verejnej správy dôvodil, že žalobca na rozhodnutie o prerušení konania nijakým spôsobom nereagoval a v ňom určenej lehote a ani ku dňu vydania prvostupňového rozhodnutia nedoplnil žiadny z požadovaných údajov a dokladov, ktoré sú nevyhnutné na to, aby CPP mohlo posúdiť splnenie podmienok pre rozhodnutie o jeho (žalobcovom) nároku na poskytnutie právnej pomoci. V prvostupňovom rozhodnutí bolo súčasne konštatované, že žalobca bol v rozhodnutí o prerušení konania poučený o možnosti zastavenia konania v prípade nesplnenia povinností určených výzvou.

2.Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný dňa 17.10.2024 (rozhodnutie č. , ČRZ: 112266/2024, ďalej ako „rozhodnutie žalovaného“) tak, že odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu potvrdil. V jeho odôvodnení žalovaný chronologicky zdokumentoval dovtedajší priebeh administratívneho konania (viď bod 1 odôvodnenia rozsudku) a potvrdil, že žalobca v stanovenej lehote a ani do dňa vydania prvostupňového rozhodnutia nedoložil doklady v zmysle rozhodnutia o prerušení konania, potrebné pre účely vecného posúdenia nároku na poskytnutie právnej pomoci a preto prvostupňový orgán verejnej správy dôvodne správne konanie zastavil. Žalovaný tiež zdôraznil, že žalobca v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu neuviedol žiadne nové skutočnosti, iba zopakoval argumenty z predošlého podania a tvrdil, že všetky potrebné skutočnosti už uviedol vo svojich prechádzajúcich žiadostiach, vyjadreniach, odvolaniach a žalobách. Podľa žalovaného prvostupňový orgán verejnej správy v rozhodnutí o prerušení konania žalobcovi dostatočne vysvetlil prečo bola jeho nebohá manželka spoločne posudzovanou osobou za časť posudzovaného obdobia. Žiadosť o právnu pomoc tak ani po doručení odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu neobsahovala doklady, na základe ktorých by Centrum právnej pomoci (ďalej ako „CPP“) mohlo vecne posúdiť žalobcov nárok na poskytnutie právnej pomoci v zmysle .

II. Správne súdne konanie

3.Správnou žalobou datovanou ku dňu 05.11.2024, doručenou Správnemu súdu v Košiciach (ďalej ako „správny súd“) dňa 06.11.2024 emailom bez autorizácie (následne osobne doručenou správnemu súdu dňa 18.11.2024) sa žalobca domáha zrušenia rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci žalovanému na „nové prejednanie a rozhodnutie“. Slovami žalobcu došlo k porušeniu jeho základných práv na súdnu ochranu podľa (ďalej ako „“), Listiny základných práv a slobôd (ďalej ako „listina“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej ako „dohovor“). Žalobca uvádza, že CPP mu prideľovalo advokáta od roku 2016 bez prerušenia až doposiaľ, čo je takmer 7 rokov a ubezpečil, že k žiadostiam doložil všetky potrebné doklady v zmysle zákona, ktoré jednoznačne preukázali jeho nárok na pridelenie advokáta na celé konanie. Žalobca namieta, že CPP nevysvetlil, za akým účelom požaduje doklady, ktoré sa danej veci nedotýkajú, kedy podľa žalobcu skutočnosť, že bol v manželskom zväzku automaticky neznamená, že jeho manželka je posudzovanou osobou. V ďalšom obsahu správnej žaloby žalobca žiada správny súd o doručovanie písomností do poštovej schránky PO BOX, resp. k jeho rukám ako „občanovi Božieho Kráľovstva“. Žalobca vysvetľuje, že do 25.11.2023 bol občanom v hmotnej núdzi a od 25.11.2023 má pridelený vdovský dôchodok, Súčasťou správnej žaloby je aj žalobcov návrh na predvolanie svedkov, ktorých špecifikuje nasledovne: „zamestnanca z Úradu práce a Sociálnej poisťovni, ktorý majú na starosti zákonné podávanie informácii o klientoch pre štátne úrady a predvedú ako jednoducho si vedia overiť svojich klientov“ ; „JUDr. Jaroslava Macka“; „zodpovedného pracovníka z MSSR“; „pracovníka pošty, ktorý má na starosti schránky na doručenie“; „pracovníka, ktorý zaviedol svojvoľné bez môjho vedomia vraj adresu trvalého pobytu do informačného centra obyvateľstva, ktorá je neplatná“. Žalobca v závere správnej žaloby vyjadruje presvedčenie, že splnil všetky podmienky na poskytnutie právnej pomoci, aj nad rámec zákona.

4.K správnej žalobe predložil svoje vyjadrenie zo dňa 23.04.2025 žalovaný. V ňom okrem časovej nadväznosti jednotlivých úkonov správneho konania uviedol, že podmienkou priznania nároku na poskytnutie právnej pomoci je kumulatívne splnenie troch podmienok predpokladaných ust. . Z.z, a to podmienka materiálnej núdze, vylúčenie zrejmej bezúspešnosti sporu a hodnoty sporu. Z uvedeného je podľa žalovaného zrejmé, že povinnosťou žiadateľa o právnu pomoc (tu žalobcu) je predložiť CPP ako správnemu orgánu doklady potrebné pre vylúčenie zrejmej bezúspešnosti sporu, doklady o svojom príjme a majetku a o príjme a majetku spoločne posudzovaných osôb, kedy bez riadnej informácie o výške týchto príjmov zo strany žalobcu, nebolo možné rozhodnúť o tom, či žalobca spĺňa podmienku materiálnej núdze v zmysle , a teda nebolo možné vecne rozhodnúť o jeho nároku na poskytnutie právnej pomoci. Žalovaný k tvrdeniu žalobcu v súvislosti s požadovanými dokladmi vo vzťahu k jeho manželke dôvodil, že v rozhodnutí o prerušení konania, prvostupňový orgán verejnej správy žalobcovi jasne vysvetlil, prečo v danom čase jeho manželka bola spoločne posudzovanou osobou (pre účely posúdenia, či sa žalobca nachádza v stave materiálnej núdze) za časť posudzovaného obdobia, konkrétne v mesiaci november 2023 (do 24.11.2023), pričom na uvedenú skutočnosť nemalo vplyv ani zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V závere

svojho vyjadrenia, poukazujúc na pravidelný postup žalobcu, žalovaný prezentoval názor o žalobcovom zjavnom zneužívaní práva ( ), ktorému nie je možné priznať súdnu ochranu.

5.Žalobca v podaní doručenom správnemu súdu osobne dňa 23.06.2025 zotrval na všetkých skutočnostiach prezentovaných v podanej správnej žalobe.

6.Žalovaný v poslednom jeho vyjadrení datovanom ku dňu 30.07.2025 uviedol, že zotrváva na svojich predchádzajúcich vyjadreniach. Objasnil, že aj keď žalobca tvrdí, že bol donútený zriadiť si schránku na doručovanie (P.O.BOX), ktorá neslúži ako trvalý pobyt, žalobca ju uvádza vo svojich žiadostiach, písomnostiach ako korešpondenčnú adresu, teda adresu na doručovanie, pričom rozhodnutie zriadenia P.O.BOXU bolo rozhodnutím žalobcu, na ktoré nemá žalovaný žiaden vplyv. Keďže z administratívneho spisu prvostupňového orgánu vyplýva, že žalobca si vyhradil doručovanie do poštového priečinku, pri určení fikcie doručenia postupoval žalovaný v súlade s § 25 Správneho poriadku. Predvolanie svedkov uvedených žalobcom žalovaný považuje za neúčelné a nehospodárne a pre rozhodnutie súdu bezpredmetné, keďže ich vypočutím sa nezistia nové skutočnosti.

7.Na predmetné vyjadrenie žalovaného už žalobca nereagoval, čím sa počet vyjadrení účastníkov v tomto správnom súdnom konaní uzavrel.

8.Žalobca bol listom zo dňa 09.05.2025 poučený okrem iného o tom, že si môže na zastupovanie v tejto veci zvoliť kvalifikovaného právneho zástupcu, resp., že môže na zastúpenie v tejto veci (preskúmanie rozhodnutia žalovaného), požiadať o právnu pomoc CPP. Správny súd dňa 15.05.2026 od prvostupňového orgánu verejnej správy emailom získal informáciu (viď č.l.235 súdneho spisu), že žalobca o právnu pomoc požiadal a rozhodnutím č. KaPO-/6469/2026-24932/2026 zo dňa 24.02.2026, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 06.03.2026, bola žalobcovi priznaná právna pomoc a bol mu určený advokát JUDr. Viera Straková, so sídlom Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov. Dňa 21.05.2026 bolo správnemu súdu predložené splnomocnenie pre JUDr. Vieru Strakovú.

9.Správny súd, keďže o to žalobca požiadal, podľa ust. v znení neskorších predpisov (ďalej ako „“) nariadil vo veci pojednávanie na deň 26.05.2026 so začiatkom o 11.00 hod. v pojednávacej miestnosti P1 v budove správneho súdu. Tohto pojednávania sa bez vysvetlenia nezúčastnili žalobca ani jeho právny zástupca. Žalovaný neúčasť svojho zástupcu na pojednávaní ospravedlnil listom zo dňa 19.05.2026, kde súčasne vyjadril súhlas s prejednaním a rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti. Vzhľadom k vzniknutým okolnostiam (neprítomnosť účastníkov a verejnosti na pojednávaní) správny súd mohol konštatovať splnenie zákonných predpokladov (ust. , veta druhá ) na vyhlásenie rozsudku vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na svojej úradnej tabuli. Dňa 26.05.2026 bol rozsudok v tejto veci, preto takouto formou, teda vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli správneho súdu, vyhlásený.

10.Správny súd v konaní podľa ust. a nasl. , po preskúmaní opatrenia žalovaného, po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu mapujúceho priebeh konania o nároku žalobcu na poskytnutie právnej pomoci, dospel k záveru o nedôvodnosti správnej žaloby a teda potrebe túto zamietnuť s odkazom na ust. .

11.Podľa ust. , každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy, alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

12.Podľa ust. zákona o poskytovaní právnej pomoci (), tento zákon ustanovuje podmienky poskytovania právnej pomoci, postup fyzických osôb a príslušných orgánov v konaní o nároku na priznanie právnej pomoci a inštitucionálne zabezpečenie poskytovania právnej pomoci.

13.Podľa ust. § 6 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci, má fyzická osoba právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak: a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom,

b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.

14.Podľa ust. § 7 ods. 4 zákona o poskytovaní právnej pomoci, príjem sa na účely tohto zákona zisťuje za kalendárny mesiac, v ktorom bola podaná žiadosť o poskytnutie právnej pomoci, pritom sa prihliada na príjem za posledných šesť kalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti, a prehodnocuje sa každých 12 mesiacov od právoplatného rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok na poskytnutie právnej pomoci.

15.Podľa ust. § 4 ods. 2 zákona o poskytovaní právnej pomoci, do príjmu fyzickej osoby, ktorá žiada o poskytnutie právnej pomoci (ďalej len "žiadateľ"), sa započítavajú príjmy obdobne ako pri výpočte príjmu fyzickej osoby na účely určenia súm životného minima; to neplatí, ak sú spoločne posudzované fyzické osoby účastníkmi sporu v súdnom konaní s protichodným postavením.

16.Podľa ust. , písm. a/ o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „“), na zistenie príjmu fyzickej osoby na účely určenia súm životného minima sa započítavajú u posudzovanej fyzickej osoby jej príjem a príjem jej manžela.

17.Podľa ust. § 10 ods. 1 zákona o právnej pomoci, konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci (ďalej len „konanie“) sa začína podaním písomnej žiadosti doloženej dokladmi preukazujúcimi skutočnosti uvedené v žiadosti, ktorú podáva žiadateľ na tlačive. Doklady preukazujúce, že sa žiadateľ nachádza v stave materiálnej núdze, nesmú byť staršie ako tri mesiace. Žiadosť musí obsahovať meno a priezvisko žiadateľa, jeho trvalý alebo prechodný pobyt a rodné číslo. Na výzvu centra žiadateľ doplní v primeranej lehote určenej centrom ďalšie údaje a doklady týkajúce sa skutočností rozhodujúcich na posúdenie nároku na poskytnutie právnej pomoci, ktorá nesmie byť kratšia ako desať dní; centrum podľa možnosti zabezpečí doklady a iné potrebné údaje, ktorými disponujú štátne orgány, obce, notári a iné právnické osoby a fyzické osoby povinné poskytovať súčinnosť podľa tohto zákona.

18.Podľa ust. § 10 ods. 2 zákona o poskytovaní právnej pomoci, účastníkom konania je žiadateľ.

19.Podľa ust. § 25 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci, na konanie o nároku na poskytovanie právnej pomoci a o súvisiacich nárokoch podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.

20.Podľa ust. § 19 ods. 3 Správneho poriadku, pokiaľ podanie nemá predpísané náležitosti, správny orgán pomôže účastníkovi konania nedostatky odstrániť, prípadne ho vyzve, aby ich v určenej lehote odstránil; súčasne ho poučí, že inak konanie zastaví.

21.Podľa ust. § 30 ods. 1 písm. d/ Správneho poriadku, správny orgán konanie zastaví, ak účastník konania na výzvu správneho orgánu v určenej lehote neodstránil nedostatky svojho podania a bol o možnosti zastavenia konania poučený.

22.Správny súd v úvode poznamenáva, že pre účely posúdenia dôvodnosti a zákonnosti zastavenia konania o nároku žalobcu na poskytnutie právnej pomoci prvostupňovým orgánom verejnej správy, odobreným následne žalovaným, bolo potrebné zodpovedať prioritne otázku, či podanie žalobcu (žiadosť o právnu pomoc) malo naozaj nedostatky, ktoré bolo pre účely pokračovania v ďalšom konaní nevyhnutné odstrániť a či tieto boli odstrániteľné prostredníctvom aktivity žalobcu, ako žiadateľa o právnu pomoc a teda účastníka konania. Predpokladom pre uplatnenie postupu podľa ust. § 30 ods. 1 písm. d/ Správneho poriadku, teda predpokladom zastavenia konania, je totiž skutočnosť, že povaha vytýkaných nedostatkov bráni meritórnemu posúdeniu uplatneného nároku na právnu pomoc.

23.Správny súd konštatuje, že obsah predloženého administratívneho spisu svedčí o tom, že žalobca v lehote stanovenej prvostupňovým orgánom verejnej správy požadované informácie a doklady nepredložil, pričom o možnosti zastavenia konania bol náležite zo strany tohto orgánu poučený. Správny súd je takisto tej mienky, že špecifikované informácie a doklady boli od žalobcu požadované dôvodne, keďže ich obsah bol nevyhnutný pre objektívne posúdenie splnenia jednej z vyžadovaných zákonných podmienok, ktorou je stav materiálnej núdze preukazovaný posúdením výšky príjmu jednak žalobcu, ako aj príjmu spoločne posudzovanej osoby, ktorou bola v žalobcovom prípade jeho manželka. Potreba

skúmania aj výšky príjmu spoločne posudzovanej osoby vyplýva z už citovaných zákonných ustanovení a síce zákona o poskytovaní právnej pomoci a . Žalobca bol o týchto skutočnostiach v rámci vedeného správneho konania náležite poučený v rozhodnutí o prerušení konania. V žalobcovom prípade navyše nebola zistená situácia, keď sa príjem spoločne posudzovanej osoby nezapočítava k príjmu žiadateľa o právnu pomoc, kedy takýmto prípadom je situácia, keď sa žiadateľ domáha právnej pomoci vo veci (v súdnom spore), kde má spoločne posudzovaná osoba protichodné postavenie so žiadateľom. Možno tak uzavrieť, že preverenie finančnej situácie samotného žalobcu a tiež preverenie príjmu manželky žalobcu bolo okolnosťou relevantnou pre posúdenie existencie stavu materiálnej núdze na strane žalobcu, preto bol prvostupňový orgán verejnej správy povinný za účelom spoľahlivého zistenia stavu veci, tieto skutočnosti preveriť.

24.Ako irelevantnú hodnotí správny súd argumentáciu žalobcu, že podklady týkajúce sa jeho manželky, mali byť správnym orgánom vyžiadané priamo od nej, kedy správny súd pripomína, že účastníkom konania o uplatnenom nároku na poskytnutie právnej pomoci je žalobca, nie jeho manželka.

25.Citované ust. § 4 ods. 2 zákona o poskytovaní právnej pomoci je potrebné vykladať v systematickej nadväznosti na ust. § 7 ods. 4 zákona o poskytovaní právnej pomoci, podľa ktorého sa pri posudzovaní materiálnej núdze žiadateľa o právnu pomoc (tu žalobcu) prihliada na príjem za posledných šesť kalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti. Rozhodným obdobím, v ktorom sa prihliadalo na príjem žalobcu bolo teda obdobie počnúc mesiacom november 2023 do 27.05.2024 (ku dňu podania žiadosti o právnu pomoc). Preto aj keď došlo k úmrtiu manželky žalobcu dňa 25.11.2023, tak časť rozhodného obdobia pripadajúcu na neúplný mesiac november 2023 (do dňa 25.11.2023) sa (prípadný) príjem manželky žalobcu mal započítavať do príjmu žalobcu. Žalobca mal teda povinnosť predložiť žiadosť, ktorá mala okrem iného obsahovať doklady preukazujúce príjem manželky počas uvedenej časti rozhodného obdobia (ust. § 10 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci). Z administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že žalobca takéto doklady k jeho žiadosti o právnu pomoc nepriložil. Žalobca taktiež spoločne so žiadosťou o právnu pomoc nepredložil doklady preukazujúce jeho príjem. Na predloženie týchto dokladov bol preto žalobca správne vyzvaný prvostupňovým orgánom verejnej správy.

26.Neodstránenie nedostatkov podania (tu žiadosti o právnu pomoc) je zákonným dôvodom na zastavenie konania, v prípade, ak je o tomto následku žiadateľ o právnu pomoc poučený (ust. § 30 ods. 1 písm. d) Správneho poriadku v spojení s ust. § 25 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci).

27.Žalobca bol v súlade so zákonnou úpravou vyzvaný na odstránenie nedostatkov jeho žiadosti o právnu pomoc, kedy rozhodnutie o prerušení konania obsahujúce túto výzvu mu bolo doručené dňa 10.06.2024 (informačnou prílohou rozhodnutia o prerušení konania je aj doklad o uložení zásielky do poštového priečinku žalobcu dňa 07.06.2024). V rozhodnutí o prerušení konania bol žalobca súčasne poučený o následku neodstránenia nedostatkov žiadosti o právnu pomoc v podobe zastavenia správneho konania.

28.Obsah administratívneho spisu jednoznačne preukazuje, že žalobca ako žiadateľ o poskytnutie právnej pomoci nepredložil relevantné doklady (doklady o príjme jeho manželky v príslušnom období a ani ďalšie špecifikované doklady), ktoré boli prvostupňovým orgánom verejnej správy od neho oprávnene požadované a tieto nepredložil ani v odvolacom správnom konaní, čím vznikla prekážka brániaca rozhodnutiu o uplatnenom nároku na poskytnutie právnej pomoci a bol naplnený obligatórny dôvod pre zastavenie konania v zmysle ust. § 30 ods. 1 písm. d) Správneho poriadku. Takisto treba dodať, že vyjadrenia žalobcu nenasvedčujú tomu, resp. nepreukazujú, že by u neho šlo o stav dôkaznej núdze, keďže žalobca netvrdí, že predloženie požadovaných dokladov a informácii nie je v jeho moci. V preskúmavanom prípade nebolo povinnosťou prvostupňového orgánu verejnej správy z úradnej povinnosti vyhľadávať príslušné (špecifikované) doklady, ktoré mal žalobca predložiť spolu s jeho žiadosťou o právnu pomoc, ktorou žalobca inicioval správne konanie.

29.Žalobca, ktorý výslovne odmietol spolupracovať na získavaní relevantných podkladov nevyhnutých pre posúdenie podmienok, splnenie ktorých sa vyžaduje pre priznanie nároku na právnu pomoc, si takýmto prístupom privodil nepriaznivé dôsledky v podobe zastavenia správneho konania. Inak povedané, žalobca si sám vlastnou pasivitou privodil zastavenie správneho konania nepredložením dokladov, na predloženie ktorých bol povinný podľa ust. § 10 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci

30.Správny súd preskúmal námietky žalobcu len v tak konkrétnej a vecnej rovine, v akej boli sformulované v správnej žalobe. Správny súd nebol povinný podrobiť rozhodnutie žalovaného prieskumu „ex offo“ a v predmetnej veci nebola splnená ani žiadna zo zákonných výnimiek z viazanosti správneho súdu rozsahom a dôvodmi správnej žaloby.

31.V súvislosti s návrhom žalovaného na odmietnutie správnej žaloby z dôvodu, podľa neho, jej šikanózneho charakteru, resp. z dôvodu, že sa ňou sleduje zneužitie práva či jeho bezúspešné uplatňovanie (ust. ), správny súd uvádza, že aj keď správna žaloba obsahovala iba minimum relevantnej argumentácie a z úradnej činnosti je správnemu súdu známe, že žalobca opakovane podáva v zásade zhodné správne žaloby aj v iných právnych veciach týkajúcich sa CPP, kedy hromadnosť týchto správnych žalôb a ich prípadná obsahová nesúrodosť a šablónovitosť môžu byť indikátormi o podozrení z konania smerujúceho k zneužitiu práva, rozhodnutie o neposkytnutí ochrany právam a právom chráneným záujmom môže byť správnym súdom prijaté iba vo výnimočnom prípade (ust. a ust. ). Správny súd vo veci zohľadnil to, že žalobcom uplatnený nárok na právnu pomoc je bezprostredne spojený s právom na súdnu ochranu. Podľa judikatúry imanentnou funkciou správneho súdneho prieskumu je predchádzať zamedzeniu prístupu k súdnej ochrane, ktoré môže nastať na základe právnej alebo faktickej prekážky založenej (prípadným) nezákonným rozhodnutím o nepriznaní nároku na právnu pomoc. Za týchto okolností považoval správny súd za potrebné rozhodnúť o správnej žalobe meritórnym spôsobom, kedy správny súd uprednostnil právo žalobcu na súdnu ochranu pred obavou, že by toto právo žalobca zneužil.

32.Správny súd podrobne preskúmal odôvodnenie rozhodnutia žalovaného, oboznámil sa tiež s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia a tiež s jeho rozhodnutím o prerušení konania, pričom dospel k záveru, že všetky tieto rozhodnutia zrozumiteľným spôsobom odôvodňujú svoje závery a poskytujú primeranú odpoveď na žalobcom vznesené námietky relevantného charakteru.

33.Vzhľadom na predchádzajúce čiastkové závery dospel Správny súd ku konečnému záveru, že je potrebné správnu žalobu ako nedôvodnú podľa ust. zamietnuť.

34.K návrhu žalobcu na predvolanie a z toho predpokladané vypočutie ním označených osôb ako svedkov správny súd uvádza, že oboznámenie sa s obsahom administratívneho spisu je pre účely posúdenia zákonnosti rozhodnutia žalovaného absolútne postačujúce, keďže administratívny spis obsahuje všetky podklady relevantné pre náležité zodpovedanie otázky, či boli v prípade žalobcu splnené všetky podmienky pre zastavenie konania o jeho žiadosti o právnu pomoc, ktorú prvostupňovému orgánu verejnej správy adresoval. Z uvedeného dôvodu správny súd nevykonal žalobcom navrhované dôkazy (vypočutie špecifikovaných osôb), keďže ich vykonanie vyhodnotil ako neúčelné a navyše zo žalobcovho návrhu ani nie je zrozumiteľné, k akým skutočnostiam súvisiacim s rozhodnutím žalovaného sa mali tieto osoby vyjadrovať.

35.Správny súd na záver poukazuje na závery prijaté Ústavným súdom Slovenskej republiky, podľa ktorých obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa a listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Podstatou je, aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo možné kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a nearbitrárne (viď napr. , ). Taktiež podľa už mnohonásobne judikovaného názoru ústavného súdu základné práva podľa , listiny a právo podľa dohovoru nemôžu byť porušené iba tou skutočnosťou, že sa všeobecné súdy nestotožnia vo svojich záveroch s požiadavkami účastníka konania (viď -17 zo dňa 08.03.2017).

36.O trovách konania rozhodol správny súd podľa ust. a keďže žalobca nemal v konaní úspech a úspešnému žalovanému zároveň v konaní nevznikli žiadne odôvodnené trovy, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, správny súd mu nárok na ich náhradu voči žalobcovi nepriznal.

37.Správny súd v preskúmavanej právnej veci rozhodol v senáte jednohlasne v pomere hlasov 3 : 0 (ust. ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu ( v spojení s ). Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (, ).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Sťažnostné body podľa písm. g) až i) sťažovateľ vymedzí tak, že uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podanie pred správnym súdom (, ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa a ; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (, ).