Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_23S-54-2020.pdf
PDF · 178.68 KB
Case nature
Area
Subarea
23S/54/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej (sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej, v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o. z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, P.O.BOX 218, 850 00 Bratislava, IČO: XX XXX XXX, právne zast.: JUDr. Ján Tkáč, advokát, so sídlom Hrnčiarska č. 29, 040 01 Košice, IČO: XX XXX XXXproti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, referát starostlivosti o životné prostredie, so sídlom Nám. Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ Zber surovín Albert s.r.o., so sídlom Cintorínska 3646, 979 01 Rimavská Sobota, IČO: XX XXX XXX, 2/ Mesto Rimavská Sobota, so sídlom MsÚ, Svätoplukova 9, 979 01 Rimavská Sobota, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. X., takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.
III. Ďalším účastníkom konania voči žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. Dňa XX.XX.XXXX navrhovateľ - spoločnosť Zber surovín Albert s.r.o., Rimavská Sobota (v procesnom postavení ďalší účastník konania 1/) požiadal o posúdenie zmeny navrhovanej činnosti: „Zber surovín Albert s.r.o., Rimavská Sobota - zber starých vozidiel“, spolu s predložením príslušnej dokumentácie. Zmena navrhovanej činnosti spočíva v rozšírení rozsahu zbieraných odpadov o zber starých vozidiel v predpokladanom množstve cca 15 až 20 vozidiel mesačne. Navrhovateľ vykonáva navrhovanú činnosť od roku 1993 v zbernom zariadení, ktorého je vlastníkom aj prevádzkovateľom. Posledná zmena navrhovanej činnosti bola posúdená príslušným orgánom v roku 2011. Zmena navrhovanej činnosti - zber starých vozidiel je navrhovaná v existujúcom zbernom zariadení a bude vykonávaná na pozemku parc. E. v kat. úz. Q. K., na spevnených plochách zberného zariadenia.
2. Listom zo dňa XX.XX.XXXX informoval prvostupňový orgán verejnej správy o začatí zisťovacieho konania v súlade s § 18 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) v zmysle § 29 ods. 6 zákona č. 24/2006 Z. z. rezortný orgán (Ministerstvo životného prostredia SR), povoľujúci orgán, dotknuté orgány a dotknutú obec (Mesto Rimavská Sobota) a zároveň ich vyzval o doručenie písomného stanoviska k zmene navrhovanej činnosti. Mesto Rimavská Sobota ako dotknutá obec v zmysle § 29 ods. 8 zákona č. 24/2006 Z. z. informovala o zmene navrhovanej činnosti verejnosť na úradnej tabuli od XX.XX.XXXX
do XX.XX.XXXX a na svojom webovom sídle, o zmene navrhovanej činnosti informovalo verejnosť na svojom webovom sídle aj Ministerstvo životného prostredia SR (§ 29 ods. 6 a § 24 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z. z.).
3. V zisťovacom konaní sa vyjadrili oslovené orgány, ktoré spolu doručili osem súhlasných stanovísk bez požiadaviek na ďalšie posudzovanie zmeny navrhovanej činnosti a na ďalšie konzultácie.
4. Združenie domových samospráv, o. z. (v procesnom postavení žalobca, ďalej aj len „žalobca“ alebo „ZDS“ alebo „Združenie“) v zisťovacom konaní ako dotknutá verejnosť prejavilo záujem dňa XX.XX.XXXX. na zmene navrhovanej činnosti doručením písomného vyjadrenia, iní zástupcovia verejnosti a dotknutej verejnosti do konania nevstúpili. K doručeným požiadavkám vo vyjadrení Združenia domových samospráv, o. z. vyžiadal prvostupňový orgán od navrhovateľa doplňujúce informácie na ich objasnenie, ktoré navrhovateľ úradu doručil dňa XX.XX.XXXX.
5. Po ukončení lehoty na pripomienkovanie zmeny navrhovanej činnosti prvostupňový orgán verejnej správy listom zo dňa XX.XX.XXXX, v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku upovedomil účastníkov konania o podkladoch rozhodnutia s možnosťou počas päťdňovej lehoty sa s nimi oboznámiť, eventuálne nahliadnutím do administratívneho spisu, vyjadriť sa k nim a prípadne navrhnúť ich doplnenie. Združenie domových samospráv zaslalo dňa XX.XX.XXXX. žiadosť o podklady rozhodnutia a žiadosť o konzultácie, ktorou žiadal o doručenie elektronickej kópie podkladov rozhodnutia z administratívneho spisu a zároveň vznieslo požiadavku považovať túto žiadosť za infožiadosť v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám.
6. Prvostupňový orgán verejnej správy sprístupnil požadované podklady rozhodnutia zo spisu dňa XX.XX.XXXX. zaslaním ich kópie cez ÚPVS slovensko.sk do elektronickej schránky Združenia, ktoré sa však k doručeným podkladom nevyjadrilo a nenavrhlo ich doplnenie.
Prvostupňové rozhodnutie
7. Okresný úrad Rimavská Sobota, odbor starostlivosti o životné prostredie, ako prvostupňový orgán verejnej správy, rozhodnutím č. X. rozhodol, že zmena navrhovanej činnosti: „Zber surovín Albert s.r.o., Rimavská Sobota - zber starých vozidiel“, uvedená v predloženom oznámení o zmene navrhovanej činnosti sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 24/2006 Z. z. alebo „zákon o EIA“).
8. Vo výroku rozhodnutia, s odkazom na ustanovenie § 29 ods. 13 Zákona o EIA prvostupňový orgán určil nasledovné podmienky na zmiernenie negatívnych vplyvov zmeny navrhovanej činnosti na životné prostredie a zdravie obyvateľov:
- Zmena navrhovanej činnosti je v danej lokalite akceptovateľná za podmienky dodržiavania ustanovení zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov § 64 Zber starých vozidiel a ustanovení vyhl. č. 373/2015 Z. z. o rozšírenej zodpovednosti výrobcov vyhradených výrobkov a o nakladaní s vyhradenými prúdmi odpadov v znení neskorších predpisov § 22 a § 23 pojednávajúcimi o nakladaní zo starými vozidlami.
- Je potrebné zabezpečiť, aby z nasadených strojov a zariadení nedochádzalo k únikom škodlivých látok, najmä ropných látok do pôdy s následnou možnou kontamináciou pozemných vôd.
- Zber odpadov vykonávať tak, aby bolo zabránené únikom znečisťujúcich látok do pozemných vôd.
- Dodržať § 39 (Zaobchádzanie so znečisťujúcimi látkami) zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov Vodný zákon a Vyhlášku MŽP SR č. 100/2005 Z. z., ktorou sa upravujú podrobnosti o zaobchádzaní s nebezpečnými látkami, o náležitostiach havarijného plánu a o postupe riešení mimoriadneho zhoršenia vôd.
- Na vykonávanie činností zberu má navrhovateľ platný súhlas na prevádzkovanie zariadenia na zber odpadov udelený tunajším úradom rozhodnutím č.: X.. Odpad XXXXXX staré vozidlá je potrebné do tohto súhlasu doplniť, resp. požiadať o udelenie súhlasu. Keďže sa jedná o nebezpečný odpad, je potrebný pre tento odpad aj súhlas na nakladanie s nebezpečnými odpadmi podľa § 97 ods. 1 písm. f) Zákona o odpadoch.
- Kontajner, kde sa budú ukladať vyzbierané staré vozidlá, musí byť certifikovaný dvojdnový veľkoobjemový ADR kontajner s plachtou proti vplyvu atmosferických zrážok, opatrený výpustným ventilom pre prípad vypustenia zachytenej nebezpečnej látky do určenej nádoby.
9. V odôvodnení rozhodnutia sa prvostupňový orgán vysporiadal a vyhodnotil jednotlivé stanoviská doručené dotknutými orgánmi. Osobitne na strane 7 až 22 podrobne vyhodnotil požiadavky a návrhy Združenia domových samospráv, o. z. V závere rozhodnutia konštatoval, že po oboznámení sa s obsahom doručených stanovísk, resp. vyjadrení, doručených podľa § 23 ods. 4 zákona č. 24/2006 Z. z. tieto vyhodnotil a opodstatnené pripomienky zapracoval do výrokovej časti rozhodnutia. Zo zisťovacieho konania vyplynulo, že vzhľadom na charakter, rozsah a predpokladané vplyvy zmeny navrhovanej činnosti, neboli identifikované také závažné okruhy problémov, ktoré by bolo potrebné posudzovať podľa zákona. Uviedol, že s prihliadnutím na kritéria pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 10 zákona č. 24/2006 Z. z. zmena navrhovanej činnosti je v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou mesta Rimavská Sobota, nakoľko je navrhnutá ako rozšírenie sortimentu zbieraných odpadov v existujúcom zbernom zariadení navrhovateľa. Predpokladaná záťaž zo zmeny navrhovanej činnosti na životné prostredie, zdravie ľudí a hmotný majetok, neprekročí prípustné hodnoty a pri dodržaní všetkých právnych a bezpečnostných noriem nehrozí ich mimoriadne ohrozenie. Je navrhnutá v zastavanom území mesta, v zóne s vybudovanou technickou infraštruktúrou, postačujúcou pre navrhovanú činnosť. Zámer je navrhnutý v území, na ktoré sa vzťahuje prvý stupeň ochrany v zmysle zákona o ochrane prírody, mimo chráneného územia. 10. K žiadosti žalobcu o doručenie podkladov rozhodnutia v elektronickej podobe uviedol, že účastníci správneho konania sú povinní preukázať aktívny prístup a záujem na korektnom priebehu celého správneho konania. Preto je na účastníkoch konania, aby využili svoje právo nahliadnuť do spisu a oboznámili sa s podkladmi, prípadne požiadali pri nahliadnutí do spisu o kópiu tohto spisu. Zaujal stanovisko aj k žiadaným konzultáciám, keď konštatoval, že sa riadil ustanovením § 21 a § 32 ods. 1 a 2 Správneho poriadku, a teda, že konzultácie, resp. pojednávanie nariadi správny orgán vtedy, ak to vyžaduje povaha veci, najmä, ak sa tým prispeje k jej objasneniu, pričom ustanovenie § 32 ods. 1 a 2 Správneho poriadku ukladá správnemu orgánu v prvom rade presné a úplné zistenie skutočného stavu veci. Za týmto účelom boli oslovené rezortný orgán, povoľujúci orgán, dotknuté orgány, dotknutá obec, z ktorých žiaden nepožiadal o konzultácie, ich stanoviská boli kladné, bez závažných pripomienok a bez požiadaviek na posudzovanie zmeny, preto prvostupňový orgán usúdil, že povaha veci a doručené stanoviská si nevyžadujú osobitnú konzultáciu, keďže táto by neprispela k objasneniu podstaty.
11. Proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy podal žalobca odvolanie. V zásade v ňom namietal, že došlo k porušeniu a nesprávnej aplikácii § 20a, § 29 ods. 3 a ods. 13 Zákona o EIA, v zmysle ktorých sa mali uviesť do výroku rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní aj podmienky, ktoré eliminujú negatívne vplyvy, pričom sa pritom zohľadňujú aj vyjadrenia verejnosti podľa § 29 ods. 3 Zákona o EIA. Namietal porušenie práva na informácie o životnom prostredí, tým, že informácie neboli sprístupnené verejnosti predpísaným spôsobom podľa § 24 ods. 1 písm. i) Zákona o EIA a tvrdil, že sprístupnený mal byť celý obsah zisťovacieho konania, teda aj podklady rozhodnutia, o ktoré žiadal. Namietal, že mu nebolo umožnené zúčastniť sa konzultácie, hoci o to výslovne žiadal, čím bolo zmarené jeho právo na konzultácie, na ktorú má nárok v zmysle § 63 Zákona o EIA v ktoromkoľvek okamihu procesu posudzovania vplyvov, čím úrad postupoval v rozpore s § 3 ods. 2 Správneho poriadku.
Druhostupňové rozhodnutie
12. Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, referát starostlivosti o životné prostredie, ako druhostupňový orgán verejnej správy, rozhodnutím č. X. odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
13. Odvolací orgán vyhodnotil odvolacie námietky ako nedôvodné, keď v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že nedošlo k porušeniu ustanovenia § 47 ods. 3 Správneho poriadku v spojení s § 29 ods. 13 Zákona o EIA, pretože doručené pripomienky žalobcu sú v napadnutom rozhodnutí úradu vyhodnotené. Prvostupňový správny orgán uviedol jednotlivé pripomienky a požiadavky aj s vyjadrením navrhovateľa k nim a tieto samostatne vyhodnotil s uvedením vlastnej úvahy. Neobstojí teda ani tvrdenie o porušení § 3 ods. 2 Správneho poriadku v spojení s § 29 ods. 13 Zákona o EIA, pretože prvostupňový orgán zapracoval do podmienok výroku rozhodnutia relevantné pripomienky dotknutých orgánov a dotknutej verejnosti. Podmienky určil z doručených stanovísk dotknutých orgánov a z vyhodnotenia pripomienok
a požiadaviek ZDS. Námietky Združenia z väčšej časti nesúviseli s prejednávanou vecou, keďže predmetom zámeru je zmena navrhovanej činnosti v existujúcich priestoroch navrhovateľa. Žalovaný má za to, že odvolateľ sa so zámerom zmeny navrhovanej činnosti dostatočne neoboznámil. Z dôvodu, že pripomienky Združenia boli v prevažnej miere zamerané na dodržiavanie legislatívnych predpisov v oblasti ochrany životného prostredia, na plnenie technických noriem pre výstavbu, pričom mnohé z nich neboli adresované na posudzovanú zmenu činnosti, orgán ich vyhodnotil v kontexte s posudzovanou zmenou a rozhodol o nich tak, ako odôvodnil vo svojom rozhodnutí.
14. K namietanému porušeniu § 24 ods. 1 písm. i) zákona č. 24/2006 Z. z. žalovaný uviedol, že oznámenie o zmene bolo zverejnené pre verejnosť dotknutou obcou - mestom Rimavská Sobota, ktorá ho sprístupnila od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, pričom ani Aarhuský dohovor nie je smerovaný k sprístupňovaniu administratívnych spisov, vedených v konkrétnych správnych konaniach, ale zahŕňa verejne prístupné zoznamy, registre alebo spisy ako príklady, ako môže zmluvná strana Dohovoru vytvoriť a udržiavať praktické opatrenia pre prístup k informáciám o životnom prostredí a o informáciách, kde nájsť také informácie. Tvrdenie ZDS, že podľa § 32 Správneho poriadku a § 29 ods. 10 zákona č. 24/2006 Z. z. sú informáciami zverejnenými podľa § 24 ods. 1 písm i) zákona č. 24/2006 Z. z. stanoviská dotknutých orgánov, dotknutých obcí, verejnosti a doplňujúce informácie, je subjektívnym tvrdením odvolateľa. Správny poriadok ponecháva formu zabezpečenia a rozsah potrebných podkladov na úvahe správneho orgánu a neukladá mu za povinnosť ich zverejňovať na verejnej prístupných miestach. Povinnosť úradu pred vydaním rozhodnutia dať možnosť účastníkom konania oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia v súlade s § 33 ods. 2 Správneho poriadku bola realizovaná, a to doručením upovedomenia zo dňa XX.XX.XXXX. . Ustanovenie § 33 ods. 2 Správneho poriadku neupravuje zákonnú povinnosť správneho orgánu oboznámiť s podkladmi rozhodnutia účastníka konania a z vlastnej iniciatívy vyhotovovať kópiu administratívneho spisu a zasielať ju účastníkovi na vyjadrenie. Správny poriadok vyžaduje aktívnu súčinnosť účastníka konania, k čomu v tomto konaní zo strany odvolateľa nedošlo, keďže tento svoje právo oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia nevyužil. Úrad doručil žalobcovi, ako žiadateľovi podľa Infozákona, kópie podkladov rozhodnutia elektronicky dňa XX.XX.XXXX., avšak žalobca sa k nim nevyjadril, nevzniesol ani požiadavku na ich doplnenie.
15. Ku konzultáciám v zmysle § 63 zákona č. 24/2006 Z. z. žalovaný uviedol, že zákon nešpecifikuje spôsob a formu realizácie konzultácií, ktoré môžu byť realizované tak písomnou ako aj ústnou formou. Žiaden z dotknutých orgánov, ani iný subjekt zainteresovaný v konaní nevzniesol požiadavku na vykonanie konzultácií. Ich stanoviská sú kladné, bez závažnejších pripomienok. Prvostupňový orgán postupoval správne, ak usúdil, že povaha veci a doručené stanoviská si nevyžadujú osobitnú konzultáciu, a táto by neprispela k objasneniu podstaty veci.
16. Žalovaný uzavrel, že nezistil porušenie zákonnosti postupu prvostupňového správneho orgánu ani pochybenia v jeho rozhodnutí napadnutom odvolaním, preto rozhodnutie podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku potvrdil.
Žaloba, žalobné body a argumentácia žalobcu
17. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. X., ktoré navrhoval podľa § 191 ods. 1 písm. d), písm. f) a písm. g) SSP zrušiť, ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie Okresného úradu Rimavská Sobota č. X. a vec vrátiť prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie.
18. Z hľadiska porušenia hmotného práva poukázal na Ústavu SR, a to články 44 ods. 1 a 2, čl. 45, čl. 51 ods. 1, čl. 48 ods. 2, čl. 7 ods. 2, čl. 152 ods. 4, ďalej na čl. 37, čl. 41. ods. 1 a 2 Charty základných práv Európskej únie a uviedol, že mu ide o úplné, presné a správne informácie o životnom prostredí, o príčinách stavu a následkoch, ktoré konkrétny projekt na životné prostredie bude mať. Poukázal na čl. 4 Aarhuského dohovoru upravujúceho, ako sa v Európskej únii možno domáhať práv na informácie o životnom prostredí. Žalobca domáhaním sa uvedených práv mienil docieliť možnosť ovplyvniť výsledok posudzovania najmä určením zásad, ktoré by bol realizátor povinný dodržať, ale aj určením konkrétnych opatrení. Zákon o EIA priznal verejnosti postavenie účastníka posudzovania vplyvov EIA a následných ostatných povoľovacích konaní. Žalobca definoval v procese EIA konkrétne environmentálnej záujmy, ktoré mienil riešiť s preferenciou zmierneho vybavenia medzi účastníkmi konania navzájom. Tvrdil, že úrad neakceptoval návrhy žalobcu a zvolil procesný postup, ktorý zásadne neviedol k naplneniu vyššie
uvedených práv verejnosti, čím konal v rozpore s § 3 ods. 4 a § 3 ods. 2 Správneho poriadku, s následkom porušenia hmotných práv žalobcu.
19. Z hľadiska porušenia procesného práva poukázal na § 24 ods. 2 zákona o EIA, § 3 ods. 5 a § 47 ods. 3 Správneho posudku, § 20a zákona o EIA, § 29 ods. 13 zákona o EIA, § 24 ods. 4 zákona o EIA a tvrdil že došlo k porušeniu jeho práva aktívne hájiť svoje záujmy podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku v kombinácii s Aarhuským dohovorom tým, že prvostupňový orgán v rozpore s § 63 zákona o EIA neumožnil žalobcovi zúčastniť sa konzultácie.
20. Vo vzťahu k tvrdenému porušeniu procesného práva, žalobca namietal, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí nesplnil kvalitatívne a zákonné náležitosti na formu a obsah odôvodnenia rozhodnutia, v dôsledku nesprávnej aplikácie a porušenia § 20a, § 29 ods. 3 a § 29 ods. 13 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Tvrdil, že žalovaný nepravdivo uvádza, že prvostupňový orgán verejnej správy sa vysporiadal so všetkými písomnými stanoviskami doručenými v zisťovacom konaní, pretože s pripomienkami žalobcu ako dotknutej verejnosti sa v rozhodnutí náležite nevysporiadal, nevyhodnotil ich, návrh podmienok žalobcu v rozhodnutí zo zisťovacieho konania vôbec neuviedol. Namietal, že v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia, aj žalovaného absentuje akákoľvek úvaha orgánu verejnej správy, ich obsahom je len sumarizácia zákonných ustanovení.
21. Podľa žalobcu došlo k porušeniu § 23 ods. 1 Správneho poriadku a § 33 ods. 2 Správneho poriadku tým, že prvostupňový orgán verejnej správy nedoručil žalobcovi na jeho žiadosť kópiu spisu, podklady rozhodnutia v elektronickej podobe. Viazanie práva na nahliadnutie do spisu na osobnú účasť na úrade je šikanóznym výkonom štátnej správy. Namietal, že žalovaný sa na odvolaciu námietku ohľadom oprávnenia žalobcu dostať kópiu spisu podľa § 23 ods. 1 Správneho poriadku nijakým spôsobom nevyjadril. Tým, že mu prvostupňový orgán pred rozhodnutím nedoručil kópiu spisu, uprel mu právo vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a na navrhnutie ďalších dôkazov.
22. Žalobca namietal, že informácie neboli verejnosti sprístupnené predpísaným spôsobom, čím došlo k porušeniu § 24 ods. 1 písm. i) zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, t. j. došlo k porušeniu práva verejnosti na informácie o životnom prostredí.
23. Podľa žalobcu došlo k porušeniu práva účastníka konania efektívne hájiť záujmy podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku v spojení s Aarhuským dohovorom tým, že prvostupňový orgán verejnej správy neumožnil žalobcovi zúčastniť sa konzultácie, čím došlo k porušeniu § 63 zákona o EIA.
Vyjadrenie žalovaného
24. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe trval na zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a žalobu ako nedôvodnú navrhol zamietnuť. Uviedol, že v zásade žalobné body a námietky uvádzané v odvolaní sú takmer identické, s ktorými sa žalovaný vysporiadal v žalobou napadnutom rozhodnutí, keď žalovaný svoje stanovisko k nim uviedol v odôvodní preskúmavaného rozhodnutia. Zopakoval, že ustanovenie § 33 ods. 2 Správneho poriadku neupravuje zákonnú povinnosť správneho orgánu oboznámiť s podkladmi rozhodnutia účastníka konania, či z vlastnej iniciatívy vyhotovovať kópiu administratívneho spisu a zasielať ho účastníkovi konania na vyjadrenie. Písomným upovedomením zo dňa XX.XX.XXXX, dal príslušný orgán účastníkom konania primeranú možnosť v zmysle § 23 ods. 1 Správneho poriadku, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k podkladom rozhodnutia, k čomu im určil päť dňovú lehotu, v ktorej mal aj žalobca možnosť do predmetného spisu nahliadnuť, robiť si z neho odpisy, výpisy a kópie na prvostupňovom orgáne. Je na účastníkoch konania, aby využili svoje právo nahliadnuť do spisu a oboznámiť sa s podkladmi, prípadne požiadať pri nahliadnutí do spisu o kópiu tohto spisu.
25. Požiadavka Združenia, aby podklady rozhodnutia obstarané správnym orgánom v súlade s § 32 Správneho poriadku, príslušný orgán zverejnil v IS EIA na Enviroportáli, na podstránke zverejnenia navrhovanej činnosti, v súlade s § 24 ods. 1 písm. i) zákona č. 24/2006 Z. z., je v rozpore so Správnym poriadkom, nakoľko IS EIA je v zmysle § 24 zákona č. 24/2006 Z. z. určený pre informovanie „verejnosti“ a zverejňovanie obsahu spisu pre „verejnosť“, ktorá nie je účastníkom konania, Správny poriadok nepripúšťa. Príslušný orgán si povinnosť v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku, ktorý mu ukladá umožniť „oprávneným subjektom“ (účastníkom konania a zúčastneným osobám) oboznámiť sa
s podkladmi rozhodnutia, spôsobom ich zistenia a prípadne navrhnúť ich doplnenie, splnil. Infožiadosť vybavil príslušný orgán listom zo dňa XX.XX.XXXX č. OU-RS-OSZP-XXXX/XXXXXX-X, v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z., nezávisle na zisťovacom konaní podľa zákona č. 24/2006 Z. z.
26. Postavenie a účasť dotknutej verejnosti, ako účastníka konania podľa zákona č. 24/2006 Z. z. príslušný orgán plne rešpektoval a vytvoril priestor pre jeho aktívnu účasť. Zmena navrhovanej činnosti nepodlieha povoľovacím konaniam podľa stavebného zákona. Podlieha súhlasu Okresného úradu Rimavská Sobota, odbor starostlivosti o životné prostredie, štátna správa odpadového hospodárstva, podľa zákona o odpadoch a príslušných súvisiacich predpisov. Tento orgán bol ako dotknutý a povoľovací orgán v zisťovacom konaní oslovený a o výsledku zisťovacieho konania bude informovaný doručením rozhodnutia.
27. K žiadosti Združenia na vykonanie konzultácie podľa § 63 zákona č. 24/2006 Z. z. žalovaný zopakoval argumentáciu uvedenú v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. K namietanému nedodržaniu náležitostí výroku rozhodnutia konštatoval, že v zmysle ustanovenia § 20a písm. a) Zákona o EIA odôvodnenie záverečného stanoviska vrátane toho, ako sa príslušný orgán vysporiadal s jednotlivými stanoviskami doručenými v priebehu posudzovania vplyvov je uvedený v prvostupňovom rozhodnutí na strane 7 až strane 19. Podľa žalovaného bol zistený skutkový stav v dostačujúcom rozsahu na riadne posúdenie veci a skutkový stav, ktorý bol podkladom pre vydanie rozhodnutia tak prvostupňového ako aj odvolacieho, nie je v rozpore s obsahom administratívnych spisov a nedošlo ani k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci.
Replika žalobcu na vyjadrenie žalovaného
28. Žalobca v replike s odkazom na príslušnú judikatúru najvyšší súdnych autorít uviedol, že úrad mal písané právo výkladom a aplikáciou dotvárať tak, aby bola v súlade s Aarhuským dohovorom. Aplikácia § 33 ods. 2 Správneho poriadku je najdôležitejším inštrumentom na realizáciu práva na dobrú správu veci verejných (napríklad článok 41 Charty základných práv EÚ), ktorého základom je konštruktívna diskusia medzi úradom na právo dostať kvalifikované podklady a na ich základe podať kvalifikované vyjadrenie. Uviedol, že žalovaný argumentáciu, že obsah administratívneho spisu súčasný právny poriadok neumožňuje zverejňovať na enviroportáli nepodložil žiadnym ustanovením právnych predpisov. V uvedenom prípade sú podkladmi najmä vyjadrenia dotknutých orgánov, dotknutých obcí a účastníkov konania, pričom ani v predmetnej veci sa nevyskytla taká vec, ktorá by bola legitímne chránená niektorým druhom utajenia. V danom prípade prevažuje ústavné právo na informácie o životnom prostredí podľa článku 45 Ústavy SR na úplné a presné informácie. Vecné zdôvodnenie aj vysporiadanie sa s pripomienkami Združenia nesvedčia o tom, že by boli predmetom odbornej diskusie; ministerstvo uviedlo len stručné názory, ktoré však nemalo podložené odborným názorom. Aarhuský dohovor upravuje právo na informácie v článku 4. Konanie žalobcu smerovalo k tomu, aby mu bola doručená kópia spisu za účelom, aby si mohol naštudovať všetky dostupné informácie a následne mohol procesne postupovať tak, aby efektívne hájil práva a záujmy verejnosti na priaznivé životné prostredie. Ku konzultáciám v zmysle § 63 Zákona o EIA uviedol, že konzultácia vytvára priestor, aby si dotknuté orgány, obce, verejnosť a navrhovateľ navzájom objasnili svoje stanoviská a názory. Súčasne vytvára priestor pre odbornú diskusiu. Nevykonanie konzultácie je takým podstatným porušením procesných práv žalobcu, že má zásadný dopad na zákonnosť celého konania. Na konzultáciách by žalobca mal priestor klásť otázky navrhovateľovi, ale aj dotknutým orgánom, aby odborne preukázali, že skutočne dopad na životné prostredie nebude závažný. Postup žalovaného je podľa žalobcu poznačený veľkou dávkou formalizmu bez skutočného záujmu o predmet konania. Podmienky podľa § 29 ods. 13 Zákon o EIA majú byť zmierňujúce opatrenia, ktorými sa pôsobí proti negatívnemu vplyvu navrhovanej činnosti.
29. Ďalší účastník konania sa k žalobe nevyjadril. Žalovaný nepodal dupliku na repliku žalobcu.
30. Žalobca podal spolu so správnou žalobou aj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Správny súd uznesením č. k. XXS/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX tento návrh podľa § 188 SSP zamietol, pretože nezistil v danej veci dôvodnosť návrhu v zmysle podmienok uvedených tak v § 185 písm. a) SSP ako aj v § 185 písm. b) SSP, a to z dôvodov bližšie uvedených v predmetnom uznesení.
31. Na prejednanie veci správny súd na návrh žalobcu nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP na deň XX.XX.XXXX. Pojednávania sa zúčastnil žalovaný (zástupca), ktorý v rámci prednesu zotrval na svojich stanoviskách vyplývajúcich z odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia a písomného vyjadrenia k žalobe. Na pojednávanie sa nedostavili žalobca a ďalší účastníci konania 1/ a 2/, ktorí mali predvolanie riadne vykázané. Pre úplnosť je potrebné poznamenať, že žalobca v žalobe nesprávne označil za ďalšieho účastníka konania 3/ aj Okresný úrad Rimavská Sobota, odbor starostlivosti o životné prostredie, ktorý je prvostupňovým orgánom verejnej správy rozhodujúcim v predmetnej veci. Žalobca má povinnosť primárne označiť okruh ďalších účastníkov konania, čo je náležitosťou správnej žaloby v zmysle § 182 ods. 1 písm. b) SSP. Podľa § 32 ods. 1 SSP účastníkom konania sú žalobca, žalovaný a ďalší účastníci, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 32 ods. 3 SSP ďalšími účastníkmi sú tí, ktorí a) boli účastníkmi administratívneho konania, b) na ktorých sa pre nerozlučné spoločenstvo práv a povinností so žalobcom alebo účastníkmi administratívneho konania musí tiež vzťahovať rozhodnutie správneho orgánu, c) ktorých za účastníkov konania označuje zákon. Správny súd po oboznámení sa s obsahom správneho spisu a po zistení, že žalobcom označenému ďalšiemu účastníkovi konania 3/ nesvedčí status ďalšieho účastníka súdneho konania na základe žiadneho titulu, ešte pred prejednaním veci uznesením majúcim povahu vedenia konania rozhodol, že tento subjekt nie je ďalším účastníkom konania.
Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom
32. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, vecne a miestne príslušný na predmetné konanie (§ 10 a § 13 ods. 1 SSP), preskúmal zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie, ako aj postup v konaní orgánov verejnej správy oboch stupňov, a to výlučne v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 134 ods. 1 SSP) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol.
33. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
34. Podľa § 177 ods. 1 SSP; správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
35. Podľa § 178 ods. 1 SSP; žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
36. Podľa § 190 SSP; ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
37. Podľa § 3 písm. s) zákona č. 24/2006 Z. z.; na účely tohto zákona dotknutá verejnosť je verejnosť, ktorá je dotknutá alebo pravdepodobne dotknutá konaním týkajúcim sa životného prostredia, alebo má záujem na takomto konaní; platí, že mimovládna organizácia podporujúca ochranu životného prostredia a spĺňajúca požiadavky ustanovené v tomto zákone má záujem na takom konaní.
38. Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z.; dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu. Právo dotknutej verejnosti na priaznivé životné prostredie, ktorá prejavila záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene postupom podľa odseku 3 alebo odseku 4, môže byť povolením navrhovanej činnosti alebo jej zmeny alebo následnou realizáciou navrhovanej činnosti alebo jej zmeny priamo dotknuté.
39. Podľa § 24 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z. z.; verejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene a na konaní o jej povolení podaním a) odôvodneného písomného stanoviska k zámeru podľa § 23 ods. 4,
b) odôvodnených pripomienok k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny podľa § 30 ods. 8, c) odôvodneného písomného stanoviska k správe o hodnotení činnosti podľa § 35 ods. 2, d) odôvodneného písomného stanoviska k oznámeniu o zmene podľa § 29 ods. 9.
40. Podľa § 24 ods. 1 písm. i) zákona č. 24/2006 Z. z.; príslušný orgán informuje bezodkladne verejnosť na svojom webovom sídle, prípadne aj na svojej úradnej tabuli o iných informáciách dôležitých na vydanie záverečného stanoviska alebo povolenia.
41. Podľa § 20a zákona č. 24/2006 Z. z.; rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní a záverečné stanovisko okrem všeobecných náležitostí rozhodnutia22b) obsahuje a) odôvodnenie rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní podľa § 29 ods. 13 alebo b) odôvodnenie záverečného stanoviska vrátane toho, ako sa príslušný orgán vysporiadal s jednotlivými stanoviskami doručenými v priebehu posudzovania vplyvov, ako aj s odborným posudkom podľa § 36 a dôvody odsúhlasenia alebo neodsúhlasenia realizácie navrhovanej činnosti podľa § 37 ods. 4 a prílohy č. 12 časti VII a c) ďalšie údaje uvedené v prílohe č. 12.
42. Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z. z.; ak ide o navrhovanú činnosť uvedenú v § 18 ods. 2, navrhovateľ je povinný pred začatím povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti doručiť príslušnému orgánu písomne a elektronicky a) zámer s náležitosťami podľa § 22 ods. 3 a prílohy č. 9, ak má byť predmetom zisťovacieho konania navrhovaná činnosť alebo b) oznámenie o zmene navrhovanej činnosti vypracované podľa prílohy č. 8a, ak má byť predmetom zisťovacieho konania zmena navrhovanej činnosti.
43. Podľa § 29 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z. z.; ak sa rozhoduje o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena bude posudzovať podľa tohto zákona, primerane sa použijú kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 10, pričom príslušný orgán prihliada aj na stanoviská podľa § 23 ods. 4.
44. Podľa § 29 ods. 13 zákona č. 24/2006 Z. z.; výroková časť rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, okrem náležitostí ustanovených všeobecným predpisom o správnom konaní, obsahuje určenie, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona. Ak ide o rozhodnutie, v ktorom sa určilo, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena nepodlieha posudzovaniu podľa tohto zákona, výroková časť rozhodnutia obsahuje aj podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné prostredie.
45. Podľa § 63 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z. z.; príslušný orgán pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov alebo navrhovaných činností alebo ich zmien zabezpečí vykonanie konzultácií s povoľujúcim orgánom alebo schvaľujúcim orgánom, rezortným orgánom, dotknutým orgánom, dotknutou obcou a dotknutou verejnosťou, ktorá má možnosť zúčastniť sa konzultácií počas celého procesu posudzovania vplyvov.
46. Podľa § 63 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z.; obsahom konzultácií medzi navrhovateľom, obstarávateľom a ostatnými subjektmi procesu posudzovania vrátane verejnosti môžu byť najmä a) doplňujúce informácie o strategickom dokumente a navrhovanej činnosti, b) informácie o možných vplyvoch strategického dokumentu a navrhovanej činnosti na životné prostredie vrátane zdravia, c) vzájomné oboznámenie sa so stanoviskami, d) doplnenie alebo upresnenie navrhovaných opatrení, e) obsah a rozsah poprojektovej analýzy.
47. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.; správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.
48. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb.; účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom.
49. Podľa § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.; správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.
50. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb.; v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
51. Podľa čl. 3 ods. 2 Aarhuského dohovoru (Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí SR č. 43/2006 Z. z. ); každá Strana sa usiluje zabezpečiť, aby úradníci a orgány podporovali a usmerňovali verejnosť pri požadovaní prístupu k informáciám, uľahčovali jej účasť na rozhodovacom procese a pri požadovaní prístupu k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia.
52. Podľa čl. 4 ods. 1 Aarhuského dohovoru; každá Strana zabezpečí, že orgány verejnej moci v rozsahu tohto článku a v rámci vnútroštátnych právnych predpisov sprístupnia verejnosti na základe žiadosti informácie o životnom prostredí; ak sa tak požaduje a vyplýva to z ustanovenia písmena b), aj kópie aktuálnej dokumentácie obsahujúcej alebo pozostávajúcej z týchto informácií: a) bez toho, aby musel byť preukázaný záujem; b) v požadovanej forme s výnimkou, ak i) je pre orgány verejnej moci vhodné poskytnúť ich v inej forme, pričom v tomto prípade bude uvedený dôvod, pre ktorý boli poskytnuté v takejto forme, alebo ii) informácia je už verejne dostupná v inej forme.
53. Podľa čl. 9 ods. 3, 4 a 5 Aarhuského dohovoru; 3. Navyše bez toho, aby boli dotknuté procesy preskúmania uvedené v odsekoch 1 a 2, každá Strana zabezpečí, ak sú splnené podmienky uvedené v jej vnútroštátnom práve, ak sú nejaké, aby členovia verejnosti mali prístup k správnemu alebo súdnemu konaniu umožňujúcemu napadnutie úkonov a opomenutí súkromných osôb a orgánov verejnej moci, ktoré sú v rozpore s jej vnútroštátnym právom v oblasti životného prostredia. 4. Navyše bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia odseku 1, postupy uvedené v odsekoch 1, 2 a 3 zabezpečia zodpovedajúcu a účinnú nápravu vrátane predbežných právnych opatrení, ak sú vhodné, a musia byť primerané, spravodlivé, včasné a nie nedostupne drahé. Rozhodnutia podľa tohto článku budú vydávané alebo zaznamenané písomne. Rozhodnutia súdov, a kedykoľvek je to možné, aj iných orgánov budú verejne prístupné. 5. S cieľom posilniť účinnosť ustanovení tohto článku každá Strana zabezpečí, aby bola verejnosť informovaná o prístupe k správnemu a súdnemu preskúmaniu, a zváži vytvorenie vhodných podporných mechanizmov s cieľom odstrániť alebo znížiť finančné a iné bariéry v prístupe k spravodlivosti.
54. Podľa čl. 44 ods. 1 Ústavy SR; každý má právo na priaznivé životné prostredie.
55. Podľa čl. 44 ods. 2 Ústavy SR; každý je povinný chrániť a zveľaďovať životné prostredie a kultúrne dedičstvo.
56. Podľa čl. 45 Ústavy SR; každý má právo na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia a o príčinách a následkoch tohto stavu.
57. Podľa čl. 51 ods. 1 Ústavy SR; domáhať sa práv uvedených v čl. 35, 36, 37 ods. 4, čl. 38 až 42 a čl. 44 až 46 tejto ústavy sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú.
58. Podľa čl. 7 ods. 2 Ústavy SR; Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych
spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2.
59. Predmetom súdneho prieskumu je posúdiť zákonnosť rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Rimavská Sobota, odbor starostlivosti o životné prostredie, vydané v zmysle § 29 zákona o EIA o tom, že navrhovaná činnosť uvedená v predloženom oznámení o zmene navrhovanej činnosti „Zber surovín Albert s.r.o., Rimavská Sobota-zber starých vozidiel“ sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z.
60. Z obsahu administratívneho spisu, z predloženého oznámenia o zmene navrhovanej činnosti vyplýva, že navrhovaná zmena navrhovanej činnosti: „Zber surovín Albert s.r.o., Rimavská Sobota
- zber starých vozidiel“, spočíva len v rozšírení rozsahu zbieraných odpadov o zber starých vozidiel v predpokladanom množstve cca XX až XX vozidiel mesačne, ročne cca XXX až XXX vozidiel. Navrhovateľ vykonáva navrhovanú činnosť už od roku XXXX v zbernom zariadení, ktorého je vlastníkom a aj prevádzkovateľom. Posledná zmena navrhovanej činnosti bola posúdená príslušným orgánom v roku XXXX a týkala sa navýšenia objemu zbieraných surovín. Zmena navrhovanej činnosti - zber starých vozidiel je navrhovaná v existujúcom zbernom zariadení a bude vykonávaná na pozemku parc. E. v kat. úz. Q. K., na spevnených plochách zberného zariadenia.
61. Správny súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu o porušení jeho procesného práva ako účastníka konania (§ 24 ods. 2, ods. 3 zákona o EIA v spojení s § 3 písm. s) zákona o EIA) v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku, ktoré malo spočívať v tom, že orgán verejnej správy prvého stupňa nedal žalobcovi podklady prvostupňového rozhodnutia na základe jeho požiadavky, ktoré žiadal doručiť v elektronickej podobe do jeho elektronickej schránky a teda postupoval v rozpore s § 23 ods. 1 Správneho poriadku. Namietal, že prvostupňový orgán verejnej správy bez sprístupnenia podkladov rozhodnutia vydal prvostupňové rozhodnutie.
62. Vyššie uvedená žalobná námietka nemá oporu v žalobcovej žiadosti doručenej prvostupňovému orgánu verejnej správy (e-mailom XX.XX.XXXX, Ev. č. XXXXXXX/XXXX), ani v tom, ako bolo žalobcovej žiadosti vyhovené, ani v obsahu administratívneho spisu. Za podstatné považuje správny súd to, že žalobcovi rozhodujúci prvostupňový orgán oznámil (upovedomenie o podkladoch rozhodnutia č. X.) skutočnosť, že súčasťou administratívneho spisu sú už stanoviská a pripomienky rezortného orgánu, jednotlivých dotknutých orgánov, dotknutej verejnosti, doplňujúce informácie navrhovateľa, ktoré tvoria podklad rozhodnutia, pričom umožnil žalobcovi nahliadnuť do administratívneho spisu, oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia, ktorými disponuje, avšak žalobca túto možnosť preukázateľne nevyužil. Žalobca bol riadne upovedomený o podkladoch rozhodnutia, bolo mu umožnené vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, teda využiť svoje oprávnenie ako účastníka administratívneho konania, avšak žalobca toto právo na základe vlastného rozhodnutia nevyužil, navyše jeho realizáciu podmienil splnením povinnosti orgánu verejnej správy doručiť mu ich v elektronickej podobe. Nesprávnym postupom orgánu verejnej správy by bol taký postup, pokiaľ by vydal rozhodnutie bez toho, aby informoval účastníka konania o tom, že zaobstaral potrebné podklady pre vydanie rozhodnutia, že dokazovanie bude ukončené, t. j. vydal by rozhodnutie bez umožnenia žalobcovi zaujať k podkladu rozhodnutia stanovisko.
63. Postup správneho orgánu bol v súlade so Správnym poriadkom, v záujme čo najúplnejšieho zistenia skutočného stavu veci a zachovania procesných práv účastníka administratívneho konania. To, že žalobca sa v lehote k podkladom rozhodnutia nevyjadril a vyjadrenie sám podmienil zaslaním časti administratívneho spisu elektronicky a nevyužil inštitút nazretia do administratívneho spisu, je inou otázkou, z ktorej nemožno vyvodiť záver v neprospech orgánu verejnej správy, ktorý neuprel účastníkovi konania právo podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku (porovnaj aj závery rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5S/234/2013). Žalobca tým, že nevyužil možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, nielenže neprejavil aktívny postoj a skutočný záujem na výsledku konania, na naplnení toho čo deklaruje, ale sám vytvoril prekážku pre plynulé konanie bez prieťahov a jeho účasť na ochrane životného prostredia sa tak efektívne nenaplnila. Poukaz žalobcu na odôvodnenie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. XXSžp/X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX k tam rozhodovanej veci, že povinnosť správneho orgánu uvedenú v § 33 Správneho poriadku nemožno v nijakom prípade nahrádzať poukazovaním na práva účastníka podľa § 23 ods. 1 až 4 Správneho poriadku, nebol v preskúmavanej veci namieste. V preskúmavanej veci správny orgán si splnil svoju povinnosť a oznámil
účastníkom konania, že sú zhromaždené podklady pre rozhodnutie a že môžu podať svoje námietky v stanovenej lehote. Navyše, časť podkladov rozhodnutia bola žalobcovi sprístupnená ako oprávnenej osobe prostredníctvom Infozákona, na čo žalobca nereagoval. Žalobcovi teda nebolo upreté právo podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, ak si sám zvolil neefektívny spôsob oboznámenia sa s podkladmi rozhodnutia. Napokon ustanovenie § 17 ods. 1 písm. c) zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánu verejnej moci (Zákon o e-Governmente) výslovne upravuje výnimku z výkonu verejnej moci elektronicky, teda nemá povinnosť elektronickej komunikácie, ak ide o úkony v konaní o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach osôb, ktoré spočívajú v práve nazerania do spisov.
64. Za dôvodnú nepovažuje správny súd ani žalobnú námietku ohľadom neumožnenia žalobcovi zúčastniť sa konzultácie, t. j. ohľadom tvrdeného nesprávneho postupu prvostupňového orgánu v rozpore s § 63 zákona č. 24/2006 Z. z.
65. Účelom konzultácie by malo byť vzájomné oboznámenie sa so stanoviskami a podkladmi rozhodnutia medzi subjektmi procesu posudzovania, vrátane verejnosti. Správny orgán nepochybil, ak nepristúpil k zvolaniu konzultácie po oboznámení sa so stanoviskami dotknutých orgánov, rezortného orgánu, povoľujúceho orgánu, doplnenými informáciami navrhovateľom, ako aj samotného žalobcu, keď vyhodnotil a usúdil, že vzhľadom na obsah týchto vyjadrení nie je nutné zvolať konzultácie. Je zrejmé, že z vyjadrení všetkých zainteresovaných vyplynulo, že nemajú žiadne namietavé, protichodné stanoviská, nenavrhli konzultácie, keď v zásade všetky stanoviská sú kladné s odkazom na nutnosť dodržania príslušných právnych predpisov pre tú ktorú oblasť. Žalobca, ktorý sa dožadoval konzultácie, sám vo vyjadrení v procese EIA k zmene navrhovanej činnosti uplatnil požiadavky, ktoré evidentne nesúviseli s predmetným predloženým oznámením o zmene navrhovanej činnosti. Správny súd poukazuje na niektoré požiadavky uplatnené v rozsiahlom dokumente žalobcom, ktorým prejavil záujem na zmene navrhovanej činnosti vyjadrením doručeným prvostupňovému orgánu verejnej správy cez ÚPVS dňa XX.XX.XXXX (Ev. č. XXXXXXX/XX), v ktorom o. i. žalobca žiadal: - používať v maximálnej možnej miere materiály zo zhodnocovaných odpadov; - uviesť aké recykláty a ako sa v zámerne použijú; žiadal - aby parkovacie miesta boli riešené formou podzemných garáží pod objektami stavieb a povrch územia upravený ako lokálny parčík, maximálne žalobca pripúšťal využitie striech parkovacích domov ako zatrávnených ihrísk či outdoorových cvičísk; - projektant projektovú dokumentáciu pre územné stavebné povolenie spracuje tak, aby spĺňala metodiku Európskej komisie Príručka na podporu výberu, projektovania a realizovania retenčných opatrení pre prírodné vody v Európe; žiadal - aby sa zámer prispôsobil okolitej vegetácii a environmentálnej diverzite, a to najmä vhodnými vegetačnými úpravami nezastavaných plôch, správnym nakladaním s vodami, realizáciou zelenej infraštruktúry podľa § 48 zákona č. 543/2002 Z. z. Táto zelená infraštruktúra by mala mať formu lokálneho parčíka, ktorý bude vhodne začlenený do okolitého územia a podľa prevádzkových možností voľne prístupný zo všetkých smerov; okrem environmentálnych funkcií bude plniť aj účel pre oddych zamestnancov a návštevníkov areálu; súčasťou parčíka je aj líniová obvodová izolačná zeleň. Z hľadiska stavebného zákona sa jedná o stavebný objekt sadových a parkovacích úprav, ktorý vhodne začleňuje zámer do biodiverzity okolitého územia. Na strechy žiadal aplikáciu zelených strešných krytín, ktoré plnia funkciu extenzívnej vegetačnej strechy. V záujme kompenzovania environmentálnej ujmy navrhol realizáciu opatrení, v zmysle ktorých navrhovateľ vysadí v meste Q. K. XX kusov vzrastlých. Ďalej navrhoval, aby súčasťou stavby a architektonického stvárnenia verejných priestorov bolo aj nehnuteľné umelecké diela neoddeliteľné od samotnej stavby (socha, plastika, reliéf, fontána a pod.) , čím sa dosiahne budovanie sociálneho, kultúrneho a ekonomického kapitálu nielen pre danú lokalitu a mesto, ale hlavne zhodnotenie investície ekonomicky aj marketingovo. V zhode so stanoviskom žalovaného, ako aj prvostupňového orgánu, správny súd zastáva názor že obsah vyjadrenia Združenia k zámeru v prevažnej väčšine absolútne nesúvisí s posudzovanou zmenou navrhovanej činnosti. Pri vyhodnotení vo vzájomnom kontexte stanovísk rezortného orgánu a dotknutých orgánov a takto všeobecne a neadresne koncipovaných požiadaviek žalobcu, absolútne nesúvisiacich s predmetom zmeny navrhovanej činnosti, nebolo potrebné zvolávať konzultácie s prihliadnutím na ich účel definovaný v § 63 zákona o EIA. Za daného stavu nemôže dôjsť ani k porušeniu smerníc XXXX/XX/EU a XXXX/XX/EU, keďže nebolo namieste riešiť ne/zhodu v požiadavkách verejnosti s následnou realizáciou projektu.
66. Žalobca síce namieta, že došlo k porušeniu jeho práva efektívne hájiť svoje záujmy podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku v spojení s Aarhuským dohovorom, pre neuskutočnenie konzultácie v zmysle § 63 zákona o EIA, avšak bližšie v žalobe nekonkretizuje, v čom spočívajú dôvody nezákonnosti rozhodnutia.
Úlohou správneho súdu nie je pritom vyhľadávať dôvody nezákonnosti rozhodnutia za žalobcu. Nestačí tvrdiť s odkazom na konkrétne zákonné ustanovenie, že toto bolo porušené, ak zároveň žalobca neuvedie, v čom sa tvrdené porušenie zákona prejavilo na právach účastníka. Žalobca síce v replike bližšie uvádza čo je účelom konzultácie a že v prípade nevykonania konzultácie došlo k ukráteniu na jeho právach účinne hájiť záujmy na ochrane životného prostredia, avšak ani toto vyjadrenie žalobcu nie je dostatočne konkrétne, najmä z toho hľadiska, čo konkrétne mienil v rámci konzultácie vyriešiť, resp. ako bol ukrátený na svojich právach, v čom došlo k zásahu do subjektívneho práva tým, že konzultácie neboli vykonané a čo by sa zmenilo v pozitívnom zmysle na týchto právach, keby sa konzultácie uskutočnili.
67. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. XSžp X/XXXX vyplýva, že ak žalobca poukazuje na skutočnosť, že postupom správnych orgánov mu bola odňatá možnosť ochrany jeho práv, musí uviesť, pri ktorom procesnom úkone sa tak malo stať, aké vyjadrenia chcel v priebehu správneho konania uplatniť a čo je dôsledkom znemožnenia ich uplatnení, teda aké subjektívne právo žalobcu malo byť v tejto súvislosti porušené a musí tak urobiť v zákonom stanovenej lehote na podanie žaloby, inak súd na tvrdené dôvody nemôže prihliadnuť. Súd v rámci koncentračnej zásady platnej v správnom súdnictve nemôže prihliadať na tie námietky vznesené žalobcom, ktoré boli podané po zákonnej dvojmesačnej lehote. Žalobca je teda povinný sústrediť (koncentrovať) tvrdenia o nezákonnosti rozhodnutia prostredníctvom žalobných bodov v zákonom stanovenej lehote. V zmysle koncentračnej zásady je teda uvádzanie skutkových okolností a právneho posúdenia veci a označovanie dôkazných návrhov obmedzené len do uplynutia lehoty na podanie žaloby. Správny súd preto nemôže prihliadať na ďalšie námietky uplatnené žalobcom po lehote, či už v replike alebo vo vyjadrení na pojednávaní, čoho si žalobca musí byť vedomý už pri podávaní žaloby. Práve preto právna úprava vyžaduje už pri podaní žaloby (aj jej spísaní) kvalifikované právne zastúpenie. Žalobca je už v žalobe povinný uviesť všetky dôvody (skutkové aj právne), pre ktoré považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné, pretože na neskôr prednesené dôvody nezákonnosti nie je možné prihliadnuť.
68. Správny súd nezistil ani porušenie zásad uplatňovaných v správnom konaní, a to tvrdené porušenie § 3 ods. 2 Správneho poriadku, keď malo podľa žalobcu dôjsť k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. K tejto žalobnej námietke správny súd v prvom rade zdôrazňuje, že nie každé porušenie procesných ustanovení musí vyústiť do zrušenia napadnutého rozhodnutia. S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. Q. správny súd konštatuje, že formálne zopakovanie administratívneho konania, ak pre účastníka vo vzťahu k skutkovej stránke veci nepredstavuje reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech je neúčelné a nehospodárne a za takýchto okolností platí, že nie každé porušenie procesného predpisu má za následok porušenie práv účastníka konania. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. XSž/XX-XXX/ XXXX zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že „rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka“. Preto žalobca musí obhájiť efektívnosť a nutnosť zopakovania procesných úkonov, preukázaním v čom bol ukrátený na jeho právach v dôsledku ich absencie, resp. tvrdeného porušenia procesného práva.
69. Povinnosťou žalobcu je podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP v žalobe uviesť žalobné body, teda skutkové a právne dôvody, pre ktoré sa žalobca domnieva, že rozhodnutie napadnuté žalobou je nezákonné. V procese súdneho prieskumu súd posudzuje, či jeho tvrdenia sú pravdivé. Správny súd postupuje v rozsahu a z dôvodov uvádzaných v žalobe v zmysle § 134 ods. 1 SSP, teda súdny prieskum je vedený a limitovaný dispozičnou zásadou. Správny súd nie je oprávnený a ani nemôže za žalobcu vyhľadávať dôvody nezákonnosti, ani nahrádzať svojou činnosťou absentujúcu aktivitu žalobcu špecifikáciou jeho všeobecných námietok, neumožňujúcich súdny prieskum. Pri súdnom prieskume je pre súd rozhodujúci stav v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP).
70. Pokiaľ žalobca namietal nesprávnu aplikáciu a porušenie § 20a, § 29 ods. 3 a § 29 ods. 13 zákona č. 24/2006 Z. z., t. j. čo sa týka nesplnenia kvalitatívnych a zákonných náležitostí na formu a obsah výroku a odôvodnenia vydaného rozhodnutia v zisťovacom konaní, správny súd nezistil tvrdené porušenie zákona. Spôsob akým sa orgán verejnej správy prvého stupňa vysporiadal so stanoviskom žalobcu je dostatočný, v kontexte s pripomienkami a stanoviskami dotknutých orgánov ho vyhodnotil. Je zrejmé, že sa stanoviskom žalobcu zaoberal a odôvodnil, ako sa s jednotlivými pripomienkami, návrhmi, či podmienkami v ňom uvedenými vysporiadal, teda rozhodnutie obsahuje aj úvahu, prečo neuviedol vo výroku rozhodnutia uvádzané podmienky žalobcu. Jednoznačne konštatoval, akú povahu majú tieto
pripomienky a prečo nemusia byť uvedené vo výroku rozhodnutia, s čím sa správny súd stotožnil. Ide pritom o detailné vysporiadanie sa s požiadavkami, návrhmi žalobcu v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia na niekoľkých stranách.
71. Žalobca uvádza, že podmienky podľa § 29 ods. 13 zákona o EIA majú byť zmierňujúce opatrenia, ktorými sa pôsobí proti negatívnemu vplyvu navrhovanej činnosti, proti čomu v zásade nemožno nič namietať. Správny súd však zdôrazňuje, že zákon predpokladá negatívny vplyv navrhovanej činnosti. Žalobca sa dožaduje zapracovania opatrení na zmiernenie negatívneho vplyvu, ale neuvádza konkrétny negatívny vplyv navrhovanej činnosti. Medzi prijatými opatreniami a negatívnym vplyvom navrhovanej činnosti musí byť príčinná súvislosť. Je nelogické prijať eliminujúce opatrenia negatívneho vplyvu, ak ho nezistil úrad, ani dotknuté orgány a napokon nešpecifikuje ho konkrétne ani žalobca.
72. Neobstojí ani žalobná námietka o porušení ustanovenia § 24 ods. 1 písm. i) zákona č. 24/2006 Z. z. V prvom rade je potrebné uviesť, že žalobca v žalobe opätovne konkrétne neuviedol, ktoré informácie, čo konkrétne nebolo podľa neho verejnosti sprístupnené predpísaným spôsobom, a ako sa to prejavilo na ukrátení na jeho právach, teda ako sa táto skutočnosť materializovala na hmotné práva žalobcu, pretože z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že informácie relevantné v zisťovacom konaní boli zákonom určeným spôsobom zverejňované. Ak žalobca nesúhlasil s rozsahom sprístupňovaných informácií, mal konkrétne túto skutočnosť namietať, t. j. o aké informácie bol zúžený rozsah, pričom len vo všeobecnosti tvrdil, že došlo k porušeniu práva verejnosti na informácie o životnom prostredí v dôsledku nesprávneho postupu v zmysle § 24 ods. 1 písm. i) Zákona o EIA. Navyše, predmetné zákonné ustanovenie predpokladá zverejňovanie iných informácií dôležitých len pre vydanie záverečného stanoviska alebo povolenia, a nie pre rozhodnutia vydané v zisťovacom konaní.
73. Nie je pravdou, že rozhodnutia orgánu verejnej správy, a to prvostupňového aj odvolacieho neobsahujú akúkoľvek úvahu pri použití relevantných právnych predpisov na zistený skutkový stav veci a už vôbec nie tvrdenie, že obsahom týchto rozhodnutí je len sumarizácia zákonných ustanovení. Z ustálenej judikatúry súdov vyšších autorít vyplýva, že účastník konania nemá nárok na odôvodnenie rozhodnutia podľa jeho predstáv. Odôvodnenie rozhodnutia musí spĺňať zákonné náležitosti v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v danom prípade aj § 20a, § 29 ods. 3 a § 29 ods. 13 zákona č. 24/2006 Z. z., čomu zodpovedá žalobou napadnuté rozhodnutie, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy. Dôvody uvádzané v rozhodnutiach nie sú neprimerane všeobecné ako tvrdí žalobca, pretože reflektujú zrozumiteľným a dostatočným spôsobom na stanoviská účastníkov konania a rozhodnutie žalovaného aj na relevantné, konkrétne odvolacie námietky.
74. To, že žalobca takéto vysporiadanie sa s jeho námietkami považuje za nenáležité, neznamená, že rozhodnutie vysporiadanie sa s námietkami neobsahuje. Žalobca ani nekonkretizuje, prečo by malo ísť o nenáležité vysporiadanie sa s námietkami, resp. v čom tá nenáležitosť by mala spočívať. Takto formulované námietky žalobcu možno vyhodnotiť len ako nesúhlas s napadnutým rozhodnutím, a s tým ako sa správne orgány s jeho námietkami vysporiadali, čo ale nestačí na to, aby správny súd mohol dospieť k záveru, že išlo o rozhodnutie v rozpore so zákonom. Za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť možno považovať také rozhodnutie orgánu verejnej správy, z ktorého výroku nemožno zistiť, ako bolo rozhodnuté, alebo keď výrok rozhodnutia je vnútorne rozporný, alebo vtedy keď výrok rozhodnutia je v rozpore s odôvodnením rozhodnutia, alebo keď chýbajú právne závery vyplývajúce z rozhodujúcich skutkových okolností. Nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov môže znamenať buď chýbajúce odôvodnenie, alebo keď v odôvodnení rozhodnutia nie sú uvedené skutočnosti, ktoré správny orgán viedli k rozhodnutiu. Teda, keď chýbajú dôvody skutkové a právne. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia nespôsobujú čiastkové chyby odôvodnenia. Skutkové dôvody chýbajú vtedy, keď rozhodnutie je založené na skutočnostiach, ktoré neboli v konaní zisťované alebo na dôkazoch, ktoré boli získané v rozpore so zákonom. Takýmito nedostatkami rozhodnutia tak žalovaného ako aj prvostupňového orgánu verejnej správy nie sú zaťažené. Naopak, majú všetky právnou úpravou vyžadované náležitosti, jasne a zrozumiteľne odôvodňujú jednotlivé výroky rozhodnutia.
75. Zo žaloby vyplýva, že táto má všeobecný charakter až formulárový, porovnávajúc ju so žalobami v ostatných veciach, ktoré napadli na tunajšom správnom súde, čo je súdu známe z jeho rozhodovacej činnosti. V zmysle § 182 ods. 1 písm. e) SSP, okrem všeobecných náležitostí žalobca musí v žalobe uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné. Už sama skutočnosť, že žalobca podáva rovnaké,
takmer identické žaloby je signálom toho, že nedostatočne reflektuje na konkrétne skutkové okolnosti tej-ktorej veci. V zásade žalobca namietal porušenia postupu rozhodujúceho orgánu v zisťovacom konaní (nesprávnym zverejňovaním informácií v zmysle § 24 ods. 1 písm. i) Zákona o EIA, nevykonanie konzultácie v zmysle § 63 tohto zákona, nedostatky odôvodnenia a výroku rozhodnutia, t. j. absentujúce náležitosti rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní v zmysle § 20a a § 29 ods. 3 a ods. 13 Zákona o EIA, § 23 ods. 1 a § 33 ods. 2 Správneho poriadku), pričom citáciou a vlastným výkladom týchto ustanovení konštatuje, ako by mal orgán verejnej správy podľa neho postupovať. Účelom správneho súdnictva nie je to, aby súd posudzoval zákonnosť žalobcom predostretého právneho posúdenia veci, aby sa zaoberal úvahou a predstavou žalobcu, ako by orgán verejnej správy mal podľa neho postupovať a aké rozhodnutie by mal vydať, ale úlohou správneho súdu je posudzovať postup orgánu verejnej správy a ním vydaného rozhodnutia, vrátane jeho úvahy pri rozhodovaní, teda či orgán verejnej správy postupoval v súlade s hmotnoprávnymi a procesnými predpismi, či v rozsahu tvrdení žalobcom v žalobe, sú postup a rozhodnutie ne/zákonné.
76. Správny súd poznamenáva, že proti požiadavke na dodržiavanie citovanej právnej úpravy, vrátane Aarhuského dohovoru nemožno nič namietať, avšak zo žaloby nie je zrejmé tvrdené ukrátenie na právach žalobcu. Z postoja žalobcu vyplýva, že spochybňuje procesný postup administratívneho konania, ktorým ako sám tvrdí sleduje ochranu práv verejnosti na priaznivé životné prostredie, avšak jeho postoj v dôsledku formalistických a nekonkrétnych, všeobecných námietok v zásade vyvoláva predĺženie konania a oddialenie meritórnych rozhodnutí, čo nemôže byť cieľom relevantnej právnej úpravy, najmä Aarhuského dohovoru a zákona č. 24/2006 Z. z. Primárnym cieľom tejto právnej úpravy je ochrana životného prostredia a umožniť verejnosti účinne participovať na zachovaní priaznivého životného prostredia prostredníctvom sprístupňovania informácii v oblasti životného prostredia, zabezpečenia účasti verejnosti na rozhodovacom procese a jej prístupe k spravodlivosti vo veciach životného prostredia, avšak táto ochrana životného prostredia musí mať skutočný obsah a nielen formálne dovolávanie sa po nej. Je potrebné dôsledne posudzovať, kedy sú a kedy nie sú splnené podmienky pre takýto postup, aby nedochádzalo k umelému predlžovaniu konania, aby sa zabezpečila dôsledná ochrana jednak práv ďalšieho účastníka konania, ale aj dotknutej verejnosti, ktorá presadzuje verejný záujem na ochrane životného prostredia, a súčasne, aby sa neposkytol priestor na šikanózny výkon práv. Je namieste poskytnutie súdnej ochrany tam, kde správny súd zistí na základe žalobcom tvrdených skutkových a právnych dôvodov nežiaduci zásah do práva na priaznivé životné prostredie, negatívny vplyv predmetu posudzovaného zámeru (zmeny navrhovanej činnosti na životné prostredie) nie tam, kde by k nemu mohlo len hypoteticky dôjsť.
77. Všeobecné konštatovanie o nesúlade napadnutého rozhodnutia, resp. postupu, ktorý jeho vydaniu predchádzal s účelom Aarhuského dohovoru, bez konkrétneho tvrdenia jeho porušenia s poukazom na konkrétny dopad na práva žalobcu, len na základe vlastných úvah a záverov žalobcu, a bez uvedenia s ktorými konkrétnymi námietkami alebo argumentami sa žalovaný nevysporiadal, na kvalitatívny prieskum správnym súdom nepostačuje. Žaloba je síce rozsiahla, ale chýba v nej náležitá vecná argumentácia žalobcu pre súdny prieskum. Išlo o nekonkrétne, všeobecné námietky, ktoré boli v zásade prejavom nesúhlasu s napadnutým rozhodnutím. Vzhľadom na dispozičnú zásadu, správny súd na tieto žalobné námietky nemohol prihliadať, t. j. za žalobcu vyhľadávať konkrétne dôvody nezákonnosti, k čomu sa vyjadril správny súd už vyššie.
78. Ústavný súd SR v náleze sp. zn. P.. W. konštatoval, že v súvislosti s výkladom a aplikáciou príslušných právnych predpisov musí súd prihliadať na spravodlivú rovnováhu pri poskytovaní ochrany uplatňovaným právam a oprávneným záujmom účastníka konania. Princíp spravodlivosti a požiadavka materiálnej ochrany práv sú totiž podstatnými a neopomenuteľnými atribútmi právnej ochrany (predovšetkým súdnej) v rámci koncepcie materiálneho právneho štátu.
79. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musia smerovať aj k spravodlivému výsledku. V podmienkach právneho štátu je neprípustné uprednostňovať mechanickú a formalistickú aplikáciu práva bez ohľadu na zmysel a účel záujmu chráneného právnou normou. Právny formalizmus v podmienkach právneho štátu nemôže prevládnuť. Úlohou súdu v podmienkach materiálneho právneho štátu je nájsť také riešenie, ktoré je v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti, resp. v súlade s prirodzenoprávnymi princípmi.
80. Po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia vrátane prvostupňového rozhodnutia a postupu, ktorý predchádzal vydaniu týchto rozhodnutí, a to v rozsahu tvrdení žalobcom, t. j. v rozsahu žalobných bodov uplatnených podľa § 62 ods. 1 v spojení s § 181 ods. 1 SSP v zákonom stanovenej lehote na podanie žaloby, rešpektujúc stav v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, správny súd konštatuje, že nezistil tvrdené dôvody nezákonnosti, t. j. nezistil dôvody pre zrušenie rozhodnutia v zmysle § 191 ods. 1 písm. d), a to nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, nezistil ani tvrdenú skutočnosť, že skutkový stav je v rozpore s administratívnym spisom alebo v nich nemá oporu (§ 191 ods. 1 písm. f) SSP) a taktiež nezistil, že by v administratívnom konaní došlo k takému podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré by vyústilo do vydania nezákonného rozhodnutia (§ 191 ods. 1 písm. g) SSP). Preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
81. Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, správny súd nepriznal náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario.
82. Ďalším účastníkom konania správny súd voči neúspešnému žalobcovi nepriznal náhradu trov konania podľa § 169 SSP, pretože mu neuložil žiadnu takú povinnosť, v súvislosti s ktorou by im vznikli trovy a zároveň nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by im mali byť voči žalobcovi priznané iné uplatnené trovy konania.
83. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Poučenie : Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.