Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13CoP-231-2025.pdf
PDF · 156.69 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoP/231/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov JUDr. Táne Šefčíkovej a JUDr. Petra Kalatu, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti A.: B., narodený XX.XX.XXXX a C., narodený XX.XX.XXXX, bytom u matky a u otca, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany, deti matky: D. B. A., narodená XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu E., F. XXXX/XX, zastúpená splnomocnencom: Advokátska kancelária Valach, Kišac, s. r. o., IČO: 36 663 051, adresa sídla Bratislava, Gogoľova 18, a otca: G. H. A., narodený XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu E., F. XXXX/XX, zastúpený splnomocnencom: JUDr. Zuzana Valaská, advokátka, adresa sídla Topoľčany, Škultétyho 6, o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 25/10/2025 - 580 z 12. septembra 2025, takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. a III. p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Rozsudkom súd zmenil rozsudok Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 10P/209/2019-869 zo dňa 20.10.2022 tak, že maloleté deti A.: B., nar. XX.XX.XXXX a C., nar. XX.XX.XXXX zveruje do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ktorá sa bude realizovať v týždenných intervaloch s tým, že v starostlivosti otca budú maloletí od pondelka párneho kalendárneho týždňa od 16.00 hod. do nasledujúceho pondelka nepárneho kalendárneho týždňa do 16.00 hod. a v starostlivosti matky budú maloletí od pondelka nepárneho kalendárneho týždňa od 16.00 hod. do nasledujúceho pondelka párneho kalendárneho týždňa do 16.00 hod. s tým, že k odovzdávaniu maloletých bude dochádzať v mieste bydliska toho rodiča, u ktorého končí zabezpečovanie starostlivosti a preberať ich bude rodič, ktorému začína starostlivosť o deti (výrok I.) a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletých výživným vo výške 250 eur mesačne na každé dieťa jednotlivo, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozhodnutia.
1.1 Na odôvodnenie rozsudku uviedol, že matka maloletých detí sa návrhom z 28.01.2025 domáhala zmeny predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o úprave styku otca s maloletými deťmi a úprave rozsahu jeho vyživovacej povinnosti k maloletým deťom tak, aby otec maloletých detí bol povinný od podania návrhu platiť na maloletého B. výživné vo výške 250 eur mesačne a na maloletého C. výživné vo výške 250 eur mesačne dôvodiac, že otec od leta 2024 začal obmedzovať rozsah svojho styku s deťmi a že od poslednej úpravy výživného došlo k zvýšeniu výdavkov matky spojených s uspokojovaním odôvodnených potrieb maloletých detí, a to najmä čo sa týka stravy, ošatenia, hygieny a plnením si školských povinností maloletými. Otec maloletých detí navrhol maloleté deti zveriť do striedavej osobnej starostlivosti rodičov so striedaním v týždňových intervaloch s tým, že bude povinný platiť na výživu
maloletého B. výživné vo výške 100 eur mesačne a na maloletého C. výživné vo výške 100 eur mesačne a že zároveň bude povinný uhrádzať maloletým deťom výdavky na akúkoľvek športovú činnosť, ktorej sa maloleté deti venujú, či sa v budúcnosti budú venovať, a to vrátane potrebného športového náčinia. Kolízny opatrovník navrhol maloleté deti zveriť do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov a výživné určiť podľa ich možností, schopností a majetkových pomerov a potrieb detí.
1.2 Z vykonaného dokazovania mal, pokiaľ ide o skutkové okolnosti rozhodné pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom, za preukázané, že rozsah vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom bol naposledy upravený rozsudkom Okresného súdu Topoľčany č.k. 10P/209/2019
- 301 z 2. júla 2020, v spojení s rozsudkom Okresného súdu Topoľčany č.k. 10P/209/2019 - 869 z 20.10.2022, ktorými rozsudkami bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené a o úprave výkonu ich práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého B. sumou 200 eur mesačne a na výživu maloletého C. sumou 200 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Otec sa zaviazal uhrádzať maloletým deťom akúkoľvek športovú činnosť, ktorej sa maloleté deti venujú či sa v budúcnosti budú venovať, a to vrátane potrebného športového náčinia. Rodičia sa súčasne dohodli aj na úprave stretávania otca s deťmi počas bežného roka, a to každý párny týždeň od štvrtku od 15:00 hod. do nedele do 19:00 hod., počas bežného roka každý nepárny týždeň od utorku od 15:00 hod. do štvrtka do 15:00 hod., každý párny rok v čase jarných prázdnin od pondelka od 14:00 hod. do nedele do 19:00 hod., počas letných prázdnin od 15.07. od 19:00 hod. do 31.07. do 19:00 hod., od 15.08. od 19:00 hod. do 31.08. do 19:00 hod., počas vianočných sviatkov každý párny rok od 23.12. od 10:00 hod. do 27.12. do 10:00 hod. a v bezprostredne nasledujúcom nepárnom kalendárnom roku od 27.12. od 10:00 hod. do 02.01. do 10:00 hod., počas veľkonočných sviatkov od Veľkonočnej nedele od 10:00 hod. do Veľkonočného pondelka do 16:00 hod.
1.2.1 V čase pôvodnej úpravy rodičovských práv a povinností maloletý B. mal 7 rokov, nachádzal sa osobnej starostlivosti matky, ktorá mala s uspokojovaním jeho odôvodnených potrieb (okrem nákladov na bývanie) spojené len bežné výdavky vo výške cca 263 eur mesačne (strava v školskom zariadení 35 eur, angličtina 60 eur, lieky 15 eur, strava doma 75 eur, oblečenie 50 eur, životné poistenie 28,40 eur).
1.2.2 Maloletý C. mal 7 rokov, nachádzal sa v osobnej starostlivosti matky, ktorá mala s uspokojovaním jeho odôvodnených potrieb (okrem nákladov na bývanie) spojené len bežné výdavky vo výške cca 263 eur mesačne (strava v školskom zariadení 35 eur, angličtina 60 eur, lieky 15 eur, strava doma 75 eur, oblečenie 50 eur, životné poistenie 28,40 eur).
1.2.3 Matka žila spolu s deťmi v byte, ktorý nadobudla do svojho výlučného vlastníctva z peňažných prostriedkov, ktoré od otca obdržala vo výške 155 000 eur pri vysporiadaní ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Bola zamestnaná v spoločnosti I. s priemerným mesačným netto príjmom 700 eur. Predtým vykonávala na živnosť sprostredkovateľskú činnosť v oblasti služieb a prevádzkovanie cestovnej kancelárie s príjmom za rok 2019 vo výške 4 629 eur. Okrem vyživovacej povinnosti k maloletému B. a maloletému C. nemala inú vyživovaciu povinnosť.
1.2.4 Otec býval v rodinnom, ktorý bol pôvodne v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Bol zamestnaný v spoločnosti J. F. F. F., kde pracoval od roku 2017 a jeho priemerný mesačný netto príjem bol za 8 mesiacov roka 2022 vo výške 3 425 eur. Otec platil výdavky na domácnosť, 106 eur za elektrinu, 65 eur za plyn. Okrem vyživovacej povinnosti k maloletému B. a maloletému C. nemal inú vyživovaciu povinnosť.
1.2.5 V čase rozhodovania súdu prvej inštancie sa maloletý B. nachádzal v osobnej starostlivosti matky, mal 9 rokov, navštevoval štvrtý ročník základnej školy v E.. Bol zdravý a matka mala s uspokojovaním jeho odôvodnených potrieb spojené výdavky vo výške cca 380 eur mesačne (ZRPŠ 2,08 eur, strava v škole 4 eur, školská družina 25 eur, hra na gitare 20 eur, strava doma 200 eur, oblečenie 100 eur, mobilný telefón 7 eur a životné poistenie 21 eur). Otec mal s uspokojovaním jeho odôvodnených potrieb spojené výdavky vo výške cca 200 eur mesačne (strava 100 eur, oblečenie 50 eur, šach 1 eur, futbal 15 eur, plávanie 32 eur). Spolu výdavky rodičov na uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého predstavovali sumu 580 eur s tým, že otec maloletého hradil na základe jeho záväzku z rodičovskej dohody výdavky maloletého spojené s jeho športovými aktivitami.
1.2.6 Maloletý C. sa nachádzal v osobnej starostlivosti matky, mal 9 rokov, navštevoval štvrtý ročník základnej školy v E.. Bol zdravý a matka mala s uspokojovaním jeho odôvodnených potrieb spojené výdavky vo výške cca 380 eur mesačne (ZRPŠ 2,08 eur, strava v škole 4 eur, školská družina 25 eur, hra na gitare 20 eur, strava doma 200 eur, oblečenie 100 eur, mobilný telefón 7 eur a životné poistenie 21 eur). Otec mal s uspokojovaním jeho odôvodnených potrieb spojené výdavky vo výške 200 eur mesačne (strava 100 eur, oblečenie 50 eur, šach 1 eur, futbal 15 eur, plávanie 32 eur). Spolu výdavky rodičov na uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého predstavovali sumu 580 eur s tým, že otec maloletého hradil na základe jeho záväzku z rodičovskej dohody výdavky maloletého spojené s jeho športovými aktivitami.
1.2.7 Matka maloletých naďalej býva spolu s maloletými deťmi v 3 - izbovom byte v jej vlastníctve. Od 01.07.2023 ako SZČO prevádzkovala cestovnú agentúru, v rámci ktorej činnosti najmä sprostredkovala dovolenky pre niekoľko cestovných kancelárií, z ktorej činnosti dosiahla v roku 2024 priemerný mesačný netto príjem vo výške 1 392 eur (v podnikaní si uplatňovala paušálne výdavky - za prenájom priestorov platila 157 eur mesačne vrátane energií, do Sociálnej poisťovne platila 237 eur mesačne a do zdravotnej poisťovne 87 eur mesačne). Okrem týchto príjmov mala príjmy od svojej matky, ktorá jej poskytovala finančnú pomoc vo výške cca 300 eur mesačne. Spolu netto príjem matky tak predstavoval sumu vo výške cca 1 700 eur mesačne. V súvislosti s uspokojovaním svojich odôvodnených potrieb mala spojené len bežné výdavky (okrem stravy, oblečenia a hygieny) vo výške cca 179 eur mesačne (pomerná časť nákladov matky na bývanie 55 eur, telefón 55 eur, poistenie 55,50 eur, sporenie pre deti 12,50 eur). Bola vlastníčkou dvoch bytov. Jedného, v ktorom žila s maloletými deťmi a druhého, ktorý jej darovala jej matka. Na tomto byte viazlo vecné bremeno práva doživotného užívania pre jej matku. Splácala úver (ktorý čerpala na dofinancovanie kúpnej ceny bytu) v splátkach vo výške 37 eur mesačne. Zostatok nesplateného úveru predstavoval sumu 13 000 eur. Deťom sporila po 12,5 eur mesačne na každé dieťa. Okrem vyživovacej povinnosti k maloletému B. a maloletému C. nemala inú vyživovaciu povinnosť.
1.2.8 Otec maloletých naďalej žil v rodinnom dome v jeho vlastníctve. Dom nebol zaťažený záložným právom. V súvislosti s bývaním mal spojené výdavky vo výške cca 245,44 eur mesačne (plyn 72 eur, voda 15 eur, elektrina 137 eur, Digi 21,44 eur ). Naďalej bol zamestnancom spoločnosti A. F. F., u ktorej zo závislej činnosti dosiahol v roku 2024 priemerný mesačný netto príjem vo výške 2 987 eur. Okrem tohto príjmu obdržal nerozdelený zisk spoločnosti A. F. F., ktorej bol v minulosti spoločníkom aj konateľom, a to za 7 rokov vo výške 74 350 eur, čo predstavuje jeho ďalší netto príjem vo výške cca 885 eur mesačne. Okrem toho boli v roku 2024 na jeho účet realizované jednorazové vklady v celkovej výške 18 000 eur, čo predstavovalo jeho príjem vo výške cca 1 500 eur netto mesačne. Spolu netto príjem otca tak predstavoval sumu vo výške 5 372 eur mesačne (2 987 + 885 + 1500 = 5 372). Okrem vyživovacej povinnosti k maloletému B. a maloletému C. nemal inú vyživovaciu povinnosť. Okrem vlastníckeho práva k rodinnému domu otec bol vlastníkom dvoch termínovaných vkladov vo A. banke (koncové číslo XXXX a koncové číslo XXXX), na ktorých sa nachádzali finančné prostriedky spolu vo výške 80 000 eur. Iný majetok väčšej hodnoty nevlastnil.
1.3 Vec právne posúdil ako nárok rodičov maloletých detí, ako aj samotných maloletých detí, na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, ak sa zmenia pomery, a to podľa § 24 ods. 4, § 26, § 62 ods. 2, 4, 5 a ods. 6, § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ďalej len „ZR“ a dospel záveru, že je v záujme maloletých detí tieto zveriť do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov so striedaním z týždenných intervaloch a zvýšiť rozsah vyživovacej povinnosti otca k maloletému B. zo sumy 100 eur mesačne na sumu 250 eur mesačne a k maloletému C. zo sumy 100 eur mesačne na 250 eur mesačne od právoplatnosti rozhodnutia.
1.4 Takéto svoje rozhodnutie v časti úpravy rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom odôvodnil tak, že v súvislosti so striedavou osobnou starostlivosťou o maloleté deti v týždenných intervaloch striedania súd rozhodol aj o vyživovacej povinnosti na maloleté deti, pretože existuje zjavný nepomer medzi životnými úrovňami rodičov maloletých. Súd zaviazal otca výživným na každé z maloletých detí sumou 250 eur mesačne. Pomery na strane rodičov a maloletých detí sa vyvíjali. Prakticky potreby detí boli a sú pokryté plnením vyživovacej povinnosti otca určenej vykonateľným rozhodnutím s tým, že otec zabezpečuje ešte všetky výdavky v športovej oblasti detí. Pri úprave výšky výživného aktuálne súd vychádzal zo stavu pomerov a aktuálnych odôvodnených potrieb detí a pomerov
rodičov. Maloletí prešli vývojom, rastom, navštevujú základnú školu oproti predošlému stavu pomerov, kedy navštevovali obaja materskú školu. Maloletí B. a C. majú 9 rokov, sú žiakmi štvrtého ročníka základnej školy. Počas osobnej starostlivosti matky o deti sú základné výdavky na maloleté deti vo výške približne 760 eur mesačne, teda 380 eur na jedno dieťa (25 eur ZRPŠ na jedno dieťa ročne, čo činí 2,08 eur mesačne, za stravu v škole - jedno dieťa 4 eur mesačne, školská družina 25 eur mesačne jedno dieťa, hra na gitare - 20 eur mesačne jedno dieťa, strava doma - 200 eur mesačne jedno dieťa, oblečenie a obuv - 100 eur jedno dieťa, kredit na mobilný telefón - 7 eur mesačne jedno dieťa a životné poistenie - 21 eur mesačne). Matka zabezpečuje deťom aj každoročné týždňové dovolenky v zahraničí a tiež jednodňové výlety.
1.5 V čase, keď sú maloleté deti v starostlivosti otca, má otec základné výdavky na maloleté deti vo výške približne 400 eur mesačne, teda 200 eur na jedno dieťa (strava pre deti 200 eur, oblečenie 100 eur pre dve deti, šach 2 eur na obe deti, futbal 30 eur mesačne pre obe deti, 64 eur mesačne za plávanie pre obe deti). Otec v rámci súdom schválenej rodičovskej dohody deťom zabezpečuje finančne všetky športové aktivity, kupuje športové oblečenie, športové náradie, športovú obuv, lyžiarske oblečenie, výbavu na tenis, prenájom lyží 15 eur mesačne v zimných mesiacoch. Otec kúpil napr. kopačky, ktoré celkovo vychádzajú 120 eur na jedného ročne, plavecké okuliare 40-50 eur. Maloletí majú samozrejme aj nepravidelné výdavky na zdravotnú starostlivosť - zubné ošetrenia, ktoré zabezpečuje otec.
1.6 Matka oproti stavu pomerov v čase poslednej úpravy výživného, kedy mala príjem približne 700 eur mesačne, aktuálne dosahuje zistený príjem cca 1 400 eur mesačne. Jej životná úroveň je vyššia. Pracuje na živnosť v rámci sprostredkovania dovoleniek. Matka získala oprávnenie na podnikanie už v roku 2011. Na prevádzkovanie cestovnej agentúry získala oprávnenie dňa 12.7.2022. Ročný príjem podľa daňového priznania za rok 2023 vykázala po odčítaní výdavkov 1 270 eur. Z daňového priznania matky nemožno zistiť riadny príjem v dôsledku jeho optimalizácie. Možno predpokladať, že matka má skúsenosti s podnikaní, keďže podnikala aj v minulosti a vykonáva činnosť za účelom dosahovania primeraného zisku. Z matkou doložených faktúr za rok 2024 súd zistil príjem 1 400 eur mesačne priemerne. Podľa vyčíslenia výdavkov matky na podnikanie vynaloží 481 eur (odvody a nájom) a zostane jej suma 919 eur mesačne na zabezpečenie výdavkov na stravu, seba a maloleté deti. Matke mesačne na účet posiela peňažné prostriedky jej matka prevažne v rovnakých sumách podľa tvrdenia matky ako podporu na život. Matka dokáže v stave svojej životnej úrovne hradiť bežné potreby detí aj realizovať s deťmi aktivity, dovolenky a výlety.
1.7 Životná úroveň otca sa od poslednej úpravy neznížila, je tiež vyššia. Otec je zamestnaný v rovnakej firme ako v čase poslednej súdnej úpravy, kde má príjem za rok 2024 vo výške 2 987 eur mesačne. Otec detí bol v minulosti konateľom a spoločníkom obchodnej spoločnosti, ktorú založil a ktorá vznikla 26.04.2017. Svoj obchodný podiel previedol na svoju matku ešte v roku 2020. Naposledy súdom schválená rodičovská dohoda o výživnom bola uzavretá za známeho stavu týchto pomerov otca, avšak tieto jeho pomery nemožno nezohľadniť pri porovnávaní zmien od poslednej súdnej úpravy. Súd dospel k záveru, že aj keď v súčasnosti otec formálne nevystupuje ako spoločník a konateľ predmetnej spoločnosti, naďalej z nej poberá požitky. Nie je logické, prečo by sa otec vzdával spoločnosti, ktorú roky budoval, vybudoval sieť zákazníkov a spoločnosť z roka na rok dosahovala vyššie tržby a v konečnom dôsledku aj zisk, je stále v kladných číslach. Otec vložil do spoločnosti veľa úsilia. Matka otca, ktorá sa stala spoločníčkou, je starobná dôchodkyňa po vážnej chorobe, nikdy nepodnikala. Nie je relevantný dôvod, prečo by sa otec vzdával podľa jeho slov dobre zabehnutej spoločnosti, ktorú roky budoval, čo podporuje aj skutočnosť, že priamo na účet otca bol vyplatený rozdelený zisk, ktorý spoločnosť vyplatila spoločníkom prvý krát. Otec taktiež realizoval vklady na svoj účet vo výške niekoľko tisíc eur, ktoré riadne nezdôvodnil. Súd má za to, že ide o jeho príjmy zrejme súvisiace s činnosťou spoločnosti. Porovnania účtovných závierok spoločnosti za roky 2023, kedy bol nerozdelený zisk celkovo za minulé roky vo výške 134 736 eur a za rok 2024 vo výške 34 019 vyplýva, že spoločnosť vyplatila spoločníkom nerozdelený zisk. Spoločnosť dosahuje každý rok zisk. Okrem príjmu mesačného otca vo výške priemerne 2 900 až 3 000 eur má otec teda k dispozícii sumu 74 350 eur ako sumu rozdeleného zisku spoločnosti nahromadeného za 7 rokov existencie spoločnosti, čo predstavuje za 1 rok 10 621 eur a 885 eur mesačne. Okrem toho otec realizoval aj jednorazové vklady na účet v hodnote spolu 18 000 eur v roku 2024, ktoré súd považuje za príjmy otca. Otcove výdavky na bývanie predstavujú spolu výšku 245 eur mesačne.
1.8 Celkové základné mesačné výdavky po sčítaní výdavkov u matky a otca sú u maloletých spolu približne 1 160 eur. Z takto určených výdavkov je dôvodné, aby sa otec podieľal počas striedavej osobnej starostlivosti o maloletých sumou 500 eur mesačne v čase, keď sa nachádzajú v starostlivosti matky. Súd určil vyživovaciu povinnosť otca s prihliadnutím na režim striedavej osobnej starostlivosti v rovnocennom rozsahu, kedy budú mať obaja rodičia každodenné základné bežné výdavky na deti, u oboch rodičov majú a budú mať deti veci bežnej potreby. U otca sa výdavky na maloletých na stravu, ošatenie, hygienu prirodzene zvýšia, keďže sa jeho starostlivosť o deti rozšíri. Súd prihliadol aj na doterajší spôsob a rozdelenie hradenia výdavkov na maloleté deti, na druh, výšku samotných výdavkov. Matka hradí školské výdavky. Otec bude okrem výživného vo výške 500 eur mesačne ďalej zabezpečovať finančne všetky športové aktivity maloletých aj v prípade, ak sa realizujú v týždni, kedy sú v starostlivosti matky, teda pravidelné, nepravidelné platby za športové aktivity, športové potreby. Vzhľadom na uvedené skutočnosti výživné vo výške 500 eur mesačne spolu na obe deti považuje súd v prípade nepomeru v životných úrovniach rodičov za dostatočné a primerané vyrovnanie životnej úrovne detí v čase, keď sa budú nachádzať v starostlivosti matky tak, aby sa životná úroveň maloletých rovnala stavu životnej úrovne, ako keby rodičia a maloletí tvorili spoločnú domácnosť.
1.9 O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil len právne poukazom na podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.
2. Rozsudok vo výroku II. v závislom výroku o trovách konania (výrok III.) napadol riadnym a včasným odvolaním otec maloletých detí s návrhom na jeho zmenu uložením mu povinnosti prispievať na výživu maloletého B. výživným vo výške 100 eur mesačne a na výživu maloletého C. výživným vo výške 100 eur mesačne viniac súd prvej inštancie, že tento na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a že svoje rozhodnutie založil na nesprávnom právnom posúdení veci [§ 365 ods. 1 písm. f) a písm. h) CSP – zákon číslo 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej len „CSP“].
2.1 Na odôvodnenie svojho odvolania uviedol, že súd pri svojom rozhodovaní nezohľadnil skutkovú okolnosť, že po nastolení striedavej osobnej starostlivosti rodičov o maloleté deti dôjde k zníženiu výdavkov matky spojených s uspokojovaním odôvodnených potrieb maloletých detí a zároveň k zvýšeniu takýchto výdavkov na strane otca, že obaja rodičia v konaní uviedli, že na mimoriadnych výdavkoch detí sa podieľajú spoločne, že príjem matky od ostatného rozhodovania súdu stúpol zo 700 eur na 1 400 eur mesačne, avšak príjem otca klesol zo sumy 3 425 eur mesačne na sumu 2 602 eur mesačne.
2.2 Ďalej dôvodil tým, že pokiaľ súd aj porovnával majetkové pomery a tieto správne opísal, neodzrkadlilo sa to na jeho rozhodnutí. Skôr naopak, nakoľko otec v porovnaní s rokom 2022 nezmenil svoje bytové podmienky, avšak matka odvtedy nadobudla dva byty a parkovné boxy, čím došlo k nárastu jej majetkových pomerov aj jej životnej úrovne.
2.3 Otec sa nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že sa vzdal prosperujúcej spoločnosti A. F. F., nakoľko svoj podiel predal svojej matke ešte v roku 2020, pričom aj zo zisku z tohto predaja bol schopný matke vyplatiť vyrovnací podiel z BSM vo výške 155 000 eur.
2.4 Podľa jeho názoru nie je absurdné, že matka otca bola po vážnej zdravotnej príhode, a preto jej zisk zo spoločnosti otec maloletých detí investoval do podielových listov, ktoré jej boli po ich skončení vyplatené na účet. Takýto postup v dobre fungujúcich rodinných vzťahoch otec nepovažuje za špekulačný. Rovnako za bežné otec považuje aj to, že mu rodičia zaslali pri vyporiadaní svojich majetkových vecí invenčné prostriedky, ktoré súdu ozrejmil. Takéto konanie považuje za prirodzené vzhľadom k veku rodičov poukazujúc na to, že aj stará matka matke darovala byt ešte za svojho života a že matke zasielala na mesačnej báze peniaze, ktoré by mali byť posudzované ako ďalší príjem matky. Matka má teda príjem mesačne a pravidelne, pričom otec ho dostal jednorazovo vo vyššej čiastke.
2.5 Otec nesúhlasí s tým, aby bolo výživné určované na základe životnej úrovne oboch rodičov, nakoľko podľa jeho názoru má byť určené predovšetkým na potreby maloletých detí, pričom potreby oboch detí sú zo strany rodičov uhrádzané k ich spokojnosti, obe deti majú zabezpečené slušné bývanie, majú svoje oblečenie, obuv, všetky potrebné veci, mama dokonca deťom sporí, chodia spolu na výlety, dovolenky, a deti majú rovnakú životnú úroveň u oboch rodičov. Toto je zabezpečené markantným zvýšením príjmu
zo strany matky. Z rozhodnutia nie je zrejmé, na základe čoho dospel súd k záveru, že životná úroveň otca je vyššia, než u matky.
2.6 Otec je toho názoru, že je dôvodné, aby boli bežné výdavky na maloleté deti uhrádzané predovšetkým tým rodičom, ktorý ich má v opatere s tým, že otec sa aj naďalej zaväzuje v záujme rozvoja maloletých detí uhrádzať všetky výdavky súvisiace s akoukoľvek športovou činnosťou maloletých detí, ktorej sa preukázateľne venujú, a to vrátane výdavkov súvisiacich s nákupom športových potrieb.
3. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu otca navrhol odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť
4. Matka maloletých detí odvolací návrh nepodala a k odvolaniu otca sa nevyjadrila.
5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací [§ 3 ods. 5 písm. b) CMP], po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – otcom maloletých detí (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa [§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP], po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), opätovne preskúmal napadnuté rozhodnutie vo výrokoch II. a III. bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.
6. Predmetom konania je zmena úpravy výkonu práva a povinnosti rodičov k maloletým deťom. Súd prvej inštancie zmenil ostatné rozhodnutie o úprave výkonu práv a povinností rodičov k maloletým deťom tak, že maloleté deti zveril do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov so striedaním v týždenných intervaloch a zvýšil rozsah vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom.
6.1 Predmetom odvolacieho konania je posúdenie postupu a správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým otcovi uložil povinnosť platiť na maloletého B. výživné vo výške 250 eur mesačne a na maloletého C. výživné vo výške 250 eur mesačne, počnúc právoplatnosťou rozsudku.
7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
8. Odvolací súd nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu, že pokiaľ od poslednej úpravy rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletému B. a maloletému C. došlo k podstatnej zmene v pomeroch, a to nielen na strane maloletých detí, ale aj na strane ich rodičov, tak takáto podstatná zmena si nevyhnutne vyžiadala zmenu ostatného rozhodnutia súdu o úprave rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletým, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletým bolo potrebné vychádzať z odôvodnených potrieb maloletých detí (zohľadniac na ich strane nárast ich veku o 3 roky a s tým súvisiaci nárast aj ich odôvodnených výdavkov na stravu, obliekanie, hygienu, školu, školské pomôcky, výdavkov na šport a pod.) a možností a schopností ich rodičov prispievať na výživu maloletých [na strane matky zohľadniac skutočnosť, že matke vzrástol jej priemerný mesačný príjem zo sumy 700 eur na sumu 1 392 eur, resp. na sumu 1 692 eur (zohľadniac na jej strane aj finančné príspevky zo strany jej matky) a na strane otca zohľadniac skutočnosť, že otcovi vzrástol jeho priemerný mesačný netto príjem zo sumy 3 428 eur na sumu 5 372 eur], ako aj skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti povinného rodiča k deťom je aj pri striedavej osobnej starostlivosti o deti potrebné zohľadniť predovšetkým skutočnosť, že deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, ktorý podiel na strane dieťaťa vzhľadom na jeho vek a s tým súvisiace aj životné náklady dieťaťa a dosiahnutý stupeň vzdelávania sa predstavuje podľa ustálenej súdnej praxe nárok na výživné vo výške určitého percenta z príjmu povinného rodiča. Nakoľko tu však bol nesúhlas otca maloletých s takýmito dôvodmi, a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami a podstatnými tvrdeniami účastníkov konania prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 387 ods. 3 CSP), pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:
9. Pokiaľ ide o námietku otca o nesprávnom právnom posúdení veci, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo 222/2009 zo dňa 26.02.2010). Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 4/2009).
9.1 Podľa § 26 ZR ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
9.2 Podľa § 78 ods. 1 a ods. 3 ZR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh (1). Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov (2).
9.3 Podľa § 121 CMP rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletého a o priznaní, obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
9.4 Podľa § 157 CMP rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.
9.5 V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že nakoľko rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností nie je rozhodnutím, ktoré zanikne splnením jednorazovej povinnosti, zákon umožňuje, aby bolo toto rozhodnutie zmeniteľné do budúcna, ak sa vo všeobecnosti podstatným spôsobom zmenia okolnosti, z ktorých súd vychádzal pri vyhlásení rozsudku. Možnosť zmeniť právoplatné rozhodnutie je výnimkou z pravidla občianskeho práva procesného, nazvanou clausula rebus sic stantibus. Na to, aby súd mohol viesť dokazovanie o novom návrhu na zmenu zverenia maloletého do osobnej starostlivosti niektorému z rodičov, prípadne do striedavej starostlivosti rodičov alebo o zmene rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov, si musí ako prvý krok ustáliť najprv to, či došlo k zmene pomerov a následne, či sa takáto zmena pomerov závažnejším spôsobom prejavila v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku (napr. nestačí len úvaha súdu o tom, že doterajšie výživné je neprimerané, prípadne bolo určené v nesprávnej výške, alebo na jeho plnenie bol zaviazaný nesprávny rodič). Pokiaľ by súd nemal za preukázanú zmenu pomerov a rozhodoval by o zmene zverenia maloletého dieťaťa do starostlivosti rodičov alebo o zmene výšky výživného, prípadne o zmene vyživovacej povinnosti toho ktorého rodiča, išlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Až na základe zmeny pomerov môže súd zasiahnuť ako do autoritatívneho výroku, tak aj do hmotnoprávneho úkonu rodičov (dohody), ktorú schvaľoval. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne – okolnosťami na strane povinného, respektíve okolnosťami na strane oprávneného, alebo objektívne – vývojom životných nákladov. Na strane povinného môže byť takouto zmenou podstatný nárast jeho príjmov a stým súvisiaci nárast jeho životnej úrovne, alebo povinným nezavinená strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, povinným nezavinené jeho zhoršenie majetkových pomerov a podobne. Na strane oprávneného sú takými okolnosťami, napríklad nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, podstatná zmena potrieb – u školopovinných detí zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky (predškolák – 1. stupeň – 2. stupeň – stredná škola – vysoká škola), nárast výdavkov spojených s mimoškolskými aktivitami, so zmeneným zdravotným stavom, zmena majetkových pomerov a podobne. Až v prípade, ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene osobnej starostlivosti rodičov o maloleté dieťa alebo o zmene výšky vyživovacej povinnosti toho ktorého rodiča.
9.6 Nakoľko v konaní z vykonaného dokazovania bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že od posledného rozhodovania súdu o rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletému B. a maloletému C. sú tieto maloleté deti o viac ako 3 roky staršie, sú už žiakmi 9. ročníka základnej školy (keď výdavky rodičov s uspokojovaním odôvodnených potrieb maloletého B. od roku 2022 vzrástli zo sumy 263 eur na sumu 580 eur a výdavky rodičov s uspokojovaním odôvodnených potrieb maloletého C. taktiež vzrástli zo sumy cca 263 eur na sumu cca 580 eur, že priemerný mesačný netto príjem matky vzrástol o cca 692 eur, respektíve po zarátaní príspevkov od jej matky až o 992 eur a že priemerný mesačný
netto príjem otca vzrástol o cca 1 944 eur, súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru o potrebe zmeny ostatného rozhodnutia súdu o výživnom otca k maloletému B. a maloletému C. (z dôvodu podstatnej zmeny v pomeroch, a to či už na strane maloletých detí, alebo aj na strane oboch ich rodičov), a to jeho zvýšením, postupom podľa § 26 a § 78 ods. 1 a ods. 3 ZR, ako aj § 121 a § 157 CMP. Neobstojí preto námietka otca o nesprávnom právnom posúdení veci - o nesprávnej aplikácii práve citovaných zákonných ustanovení na prejednávanú vec (otec navrhoval ponechať rozsah jeho vyživovacej povinnosti k maloletým deťom v nezmenenej výške, a teda v konečnom dôsledku návrh matky na zvýšenie výživného zamietnuť).
9.7 Pokiaľ ide o námietku otca o nesprávnosti rozhodnutia súdu o rozsahu zvýšenia výživného na maloletého B. a maloletého C. (t.j. o nesprávnej aplikácii § 62 ods. 5 veta prvá, § 75 ods. 1 veta prvá a § 78 ods. 3 ZR na prejednávanú vec), odvolací súd uvádza:
9.7.1 Súd prvej inštancie takýto nárok právne posúdil podľa § 62 ods. 5 veta prvá, § 75 ods. 1 veta prvá a § 78 ods. 3 ZR a dospel k záveru, že vzhľadom na zmenu pomerov na strane maloletého B. a maloletého C., ako aj na strane ich rodičov je dôvodným aj pri zverení maloletých do striedavej osobnej starostlivosti oboch ich rodičov zvýšiť výživné otca na maloletého B. z doterajších 100 eur mesačne na sumu 250 eur mesačne a na maloletého C. z doterajších 100 eur mesačne na sumu 250 eur mesačne, s ktorým záverom súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje a námietky otca o nesprávnej aplikácii práve citovaných ustanovení ZR na prejednávanú vec považuje taktiež za nedôvodné.
9.7.2 Podľa § 62 ods. 1 ZR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
9.7.3 Podľa § 62 ods. 2 ZR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
9.7.4 Podľa § 62 ods. 3 ZR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
9.7.5 Podľa § 62 ods. 4 ZR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
9.7.6 Podľa § 62 ods. 5 ZR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
9.7.7 Podľa § 75 ods. 1 ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na primerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
9.7.8 V zmysle vyššie uvedeného, každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť rodiča môže byť plnená osobnou starostlivosťou a tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť, poskytovaním vecných plnení, napríklad bývania alebo stravovania a napokon aj platením výživného ako peňažného príspevku na úhradu potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní v zásade vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určí súd. Vodiacou zásadou na strane povinného rodiča je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je neporovnateľne nižšia, než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa, pričom súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovaním bytových potrieb dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny priemerný mesačný príjem, ktorý dosahuje za posledný kalendárny rok pred vyhlásením rozhodnutia. Tento je však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča,
ktoré rozširujú reálne dosahovaný príjem o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti (ako je jeho fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti v odbore a podobne). Pre posúdenie možnosti a schopnosti povinného rodiča teda sú rozhodujúce jeho skutočné príjmové/zárobkové (prípadne aj majetkové) možnosti dané okrem iného jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností a podobne.
9.7.9 Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku (§ 217 ods. 1 CSP). Na povinnosť stabilizovať výšku nákladov na dieťa nemôže súd rezignovať ani v prípade, ak sa rodičia na výške výživného dohodnú. Výška mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojenie jeho potrieb ako sú napríklad bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky, preprava dieťaťa, poplatky na záujmovú činnosť, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb (§ 62 ods. 5 ZR). Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. Až po stanovení konkrétnej výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa môže súd pristúpiť k určeniu miery, ktorou sa na stanovených mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov. Pri určení tejto miery súd zohľadní zárobkové schopnosti a možnosti toho, ktorého rodiča, majetkové pomery, životnú úroveň, počet iných vyživovacích povinností a ich výšku, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa a starostlivosťou o domácnosť, ktorej je dieťa členom a napokon aj plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určený súdnym rozhodnutím. Vzhľadom na uvedené je preto potrebné uvedené faktory oboch rodičov porovnať navzájom a zohľadniť tiež osobnú starostlivosť o dieťa, prípadne starostlivosť o spoločnú domácnosť. V tejto súvislosti aj odvolací súd dáva do pozornosti Metodiku „Rodičovské kompetencie - Metodika pre výpočet výživného rodičov k deťom – tzv. tabuľkové výživné“, ktorá je súhrnom odporučených východísk pre stanovenie výšky výživného za účelom zjednotenia praxe súdov v otázkach výživného rodičov k deťom (schválená ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky, uverejnená na webovom portáli Ministerstva spravodlivosti SR https://www.justice.gov.sk/dokumenty/2024/01/ Metodika-Vyzivne.pdf; ďalej len „Metodika“), ktorá vyjadruje nárok maloletého dieťaťa na podiel na životnej úrovni každého z jeho rodičov zohľadniac počet vyživovacích povinností toho, ktorého rodiča, ale aj etapu života na výživu oprávneného dieťaťa.
9.7.10 V zmysle tejto Metodiky zohľadniac etapu života maloletého B. - prvý stupeň základnej školy, jeho zdravotný stav, jeho školské a mimoškolské aktivity a počet vyživovacích povinností jeho rodičov, predstavuje nárok maloletého na podiel na životnej úrovni každého z jeho rodičov, vyjadrený vo finančnej forme sumu rovnajúcu sa cca 14 % z ich príjmov, čo na strane matky zodpovedá sume cca 238 eur mesačne (14 % zo sumy 1 692 eur) a na strane otca v sume cca 752 eur mesačne (14 % zo sumy 5 372 eur). Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že v prípade rovnomernej striedavej osobnej starostlivosti o maloletého každý z rodičov bude maloletému poskytovať osobnú starostlivosť (poskytovať mu bývanie vo svojej domácnosti, prať a upratovať jeho veci, voziť ho do školy a pod.) polovicu mesiaca. Okrem toho matka toho času prispieva na výživu maloletého B. sumou cca 380 eur mesačne - z toho cca 200 eur predstavuje strava doma, teda ak by pri rovnomernej starostlivosti to bolo len cca 100 eur mesačne, nakoľko by maloletému poskytovala stravu len polovicu mesiaca, tak v striedavej starostlivosti bude tento jej príspevok predstavovať sumu cca 280 eur mesačne, teda o 42 eur viac, ako je nárok maloletého na jeho podiel na jej životnej úrovni. Otec by jej teda mal maloletému k rukám matky doplatiť sumu cca 42 eur mesačne. V konaní však bolo nesporným, že matka maloletému sporí po 12,50 eur mesačne, a tak je možné uzavrieť, že matka si plní vyživovaciu povinnosť k maloletému v rozsahu o cca 54,50 eur vyššom ako je povinná.
9.7.11 Súd ustálil príjem otca vo výške cca 5 372 eur (2987 + 885 + 1500), pričom takýto záver súdu prvej inštancie odvolací súd považuje za správny a okrem toho jeho správnosť nespochybnil ani otec vo svojom odvolaní. Z takéhoto príjmu 14 %-ný podiel maloletého B. na životnej úrovni otca predstavuje sumu 752 eur. Podľa zistení súdu otec toho času prispieva na výživu maloletého B. sumou 200 eur mesačne - z toho 100 eur predstavujú náklady na jeho stravu doma, ak by pri rovnomennej starostlivosti
to bolo 200 eur, tak v striedavej starostlivosti bude tento jeho príspevok predstavovať sumu cca 300 eur mesačne. Zo svojho príjmu by teda mal vyplatiť matke sumu 452 eur mesačne, čo predstavuje rozdiel medzi nárokom maloletého na výživné zo strany otca (zodpovedajúce jeho nároku na podiel na životnej úrovni otca) a jeho skutočným príspevkom na jeho výživu. Pokiaľ teda súd prvej inštancie otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého B. sumu 250 eur mesačne, neobstojí námietka otca, že takto určené výživné nezodpovedá nároku maloletého B. na podiel na životnej úrovni otca, a to ani pri zohľadnení skutočnosti, že otec popri takto platenom výživnom preberá na seba povinnosť uhrádzať náklady maloletého na športové aktivity. V konaní totiž nebolo preukázané, že by otec maloletému sporil finančné prostriedky a že náklady maloletého súvisiace s jeho športovými aktivitami presahujú sumu cca 200 eur mesačne.
9.7.12 V zmysle Metodiky zohľadniac etapu života maloletého C. - prvý stupeň základnej školy, jeho zdravotný stav, jeho školské a mimoškolské aktivity a počet vyživovacích povinností jeho rodičov predstavuje nárok maloletého na podiel na životnej úrovni každého z jeho rodičov, vyjadrený vo finančnej forme taktiež sumu rovnajúcu sa cca 14 % z ich príjmov, čo na strane matky zodpovedá sume cca 238 eur mesačne (14 % zo sumy 1 692 eur) a na strane otca v sume cca 752 eur mesačne (14 % zo sumy 5 372 eur). Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že v prípade rovnomernej striedavej osobnej starostlivosti o maloletého každý z rodičov bude maloletému poskytovať osobnú starostlivosť (poskytovať mu bývanie vo svojej domácnosti, prať a upratovať jeho veci, voziť ho do školy a pod.) polovicu mesiaca. Okrem toho matka toho času prispieva na výživu maloletého C. sumou cca 380 eur mesačne - z toho cca 200 eur predstavuje strava doma, teda ak by pri rovnomernej starostlivosti to bolo len cca 100 eur mesačne, nakoľko by maloletému poskytovala stravu len polovicu mesiaca, tak v striedavej starostlivosti bude tento jej príspevok predstavovať sumu cca 280 eur mesačne, teda o 42 eur viac ako je nárok maloletého na jeho podiel na jej životnej úrovni. Otec by jej teda mal doplatiť sumu cca 42 eur mesačne. V konaní však bolo nesporným, že matka maloletému sporí po 12,50 eur mesačne, a tak je možné uzavrieť, že matka si plní vyživovaciu povinnosť k maloletému v rozsahu o cca 54,50 eur vyššom ako je povinná.
9.7.13 Súd ustálil príjem otca vo výške cca 5 372 eur (2987 + 885 + 1500), pričom takýto záver súdu prvej inštancie odvolací súd považuje za správny a okrem toho jeho správnosť nespochybnil ani otec vo svojom odvolaní. Z takéhoto príjmu 14 %-ný podiel maloletého C. na životnej úrovni otca predstavuje sumu 752 eur. Podľa zistení súdu otec toho času prispieva na výživu maloletého C. sumou cca 200 eur mesačne - z toho 100 eur predstavujú náklady na jeho stravu doma, ak by pri rovnomennej starostlivosti to bolo 200 eur mesačne, tak v striedavej starostlivosti bude tento jeho príspevok predstavovať sumu cca 300 eur mesačne. Zo svojho príjmu by teda mal vyplatiť maloletému k rukám matky sumu 452 eur mesačne, čo predstavuje rozdiel medzi nárokom maloletého na výživné zo strany otca (zodpovedajúce jeho nároku na podiel na životnej úrovni otca) a jeho skutočným príspevkom na jeho výživu. Pokiaľ teda súd prvej inštancie otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého C. sumu 250 eur mesačne, neobstojí námietka otca, že takto určené výživné nezodpovedá nároku maloletého C. na podiel na životnej úrovni otca, a to ani pri zohľadnení skutočnosti, že otec popri takto platenom výživnom preberá na seba povinnosť uhrádzať náklady maloletého na športové aktivity. V konaní totiž nebolo preukázané, že by otec maloletému sporil finančné prostriedky a že náklady maloletého súvisiace s jeho športovými aktivitami presahujú sumu cca 200 eur mesačne.
9.7.14 V tejto súvislosti odvolací súd ďalej dodáva, že pokiaľ matka maloletého prispeje zo svojho príjmu cca 1 700 eur netto mesačne na výživu maloletého B. sumou cca 293 eur (čo je jej skutočný príspevok) a na výživu maloletého C. sumou cca 293 eur, zostane jej na uspokojovanie jej odôvodnených potrieb suma vo výške cca 1 114 eur mesačne. Naproti tomu pokiaľ otec maloletých prispeje na výživu maloletého B. sumou cca 752 eur mesačne (čo predstavuje cca 14 % z jeho príjmu cca 5 372 eur), a na výživu maloletého C. sumou 752 eur mesačne, zostane mu na uspokojovanie jeho odôvodnených potrieb suma vo výške cca 3 868 eur, z ktorej sumy dokáže pokryť všetky svoje výdavky spojené s uspokojovaním jeho odôvodnených potrieb.
10. S ostatnými námietkami otca sa odvolací súd ako nepodstatnými pre rozhodnutie vo veci nezaoberal, nakoľko podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovými stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných sporovými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí
dať odpoveď na každú jednu poznámku či pripomienku sporovej strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty sporových strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne).
11. Vzhľadom na uvedené potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutých výrokoch II. a III. ako vecne správny postupom podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, nakoľko súd prvej inštancie vecne správne rozhodol aj o trovách konania.
12. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 52 CMP v spojení s § 396 ods. 1 CSP, pretože žiaden z účastníkov nepodal návrh na ich priznanie v zmysle § 57 CMP a súd nezistil žiadne okolnosti, pre ktoré by bolo spravodlivé niektorému z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania priznať.
13. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).