Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

0C/18/2026

Uznesenie

Mestský súd Bratislava IV vo veci návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: C. XX, XXX XX D., proti odporkyni: C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. X, XXX XX D., takto

r o z h o d o l :

I. Súd z a m i e t a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručený súdu dňa 26.05.2026 čo do výroku I. navrhovaného neodkladného opatrenia.

II. Odporkyni n e p r i z n á v a voči navrhovateľke nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu dňa 26.05.2026 domáhala nariadenia neodkladného opatrenia v nasledovnom znení:

I. Súd ukladá žalovanej, aby nevstupovala do bytu č. XX nachádzajúcom sa na 2. poschodí v bytovom dome súpisné číslo XXXX, na Medveďovej 11 v Bratislave, postavenom na pozemku parc. č. 625, o výmere 231 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie a parc. č. 626, o výmere 231 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie a do vnútorných priestorov bytového domu, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradnom Bratislava, katastrálny odbor, pre okres: D. F., obec: D. – G., katastrálne územie: G..

II. Súd ukladá žalovanej, aby sa nepribližovala k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov, s výnimkou súdnych konaní, správnych konaní, resp. vyšetrovacích úkonov.

2. Navrhovateľka v rámci opisu skutkového stavu uviedla, že povinná (pozn. súdu: označovaná v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako žalovaná) je jej sestrou. Do dňa vykázania povinnej zo spoločného obydlia dňa 13.05.2026 žili spolu v byte č. 29 nachádzajúcom sa na 1. poschodí (na liste vlastníctva uvedený ako 2. poschodie) v dome súpisné číslo XXXX, H. C. XX F. D., v nájomnom byte spolu s ich mamou A. B., bratom I. B. a s dcérami navrhovateľky - J. G. (16 rokov) a F. B. (14 rokov). Nájomcom vo vyššie uvedenom byte je, vychádzajúc z tvrdenia navrhovateľky, jej mama, prenajímateľom je Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, v zastúpení správcom majetku Mestská časť Bratislava – Petržalka. V zmysle článku II, ods. 3 Dodatku č. 4 k Zmluve o nájme bytu (úplné znenie zmluvy) sú evidované v byte vyššie uvedené osoby, pričom sú menovite uvedení v Predpise mesačnej zálohovej úhrady za užívanie bytu. Navrhovateľka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia konštatovala, že povinná dlhodobo užíva alkoholické nápoje a posledné 2 – 3 rok užíva alkohol stále viac. Buď príde domov opitá a ľahne si hneď spať alebo začne vykrikovať. Navrhovateľka má za to, že pokiaľ žil ich otec, ktorý zomrel v apríli roku 2025, povinná si robila, čo chcela, ale ich otec to s políciou riešiť nechcel.

Povinná deti navrhovateľky často urážala „ ... slovami ako parchanti, nechcené, potraty, nadávala im nevyberanými výrazmi, ako ..., aby skapali, okrikovala ich, nech držia huby, nech ju nerušia pri pozeraní TV a inými hanlivými výrazmi, zo začiatku hlave v podguráženom stave.“ Uvedené sa stávalo väčšinou v neprítomnosti navrhovateľky, keď bola v práci. Deti navrhovateľky boli preto nútené sa zdržiavať, často bezcieľne, na neďalekom ihrisku, len aby boli čo najmenej v jednej domácnosti s povinnou. Dcéra J. má psychické problémy a v súčasnosti jej navrhovateľka hľadá detského psychiatra. Situácia vyeskalovala dňa 12.05.2026 vo večerných hodinách, keď navrhovateľka už spala v detskej izbe. Zobudila sa, keď povinná prišla domov pod vplyvom alkoholu. Povinná išla za bratom a dcérami navrhovateľky do obývačky, pričom začala kričať na dcéry navrhovateľky, nech idú spať, tie ju však neposlúchli. Povinná fyzicky napadla brata navrhovateľky, ktorý je imobilný, na vozíku. Povinná išla následne do kuchyne, búchala tam a začala hulákať. Navrhovateľka povinnej povedala, aby sa začala správať normálne a išla tiež spať. Povinná sa však začala správať agresívne, zobrala nejakú tyč a udrela ňou navrhovateľku do brucha, taktiež kričala, že ich dopichá nožom. Všetci sa toho zľakli a zavolali na políciu, ktorá na druhý deň vykázala povinnú zo spoločného obydlia. Polícia vyhodnotením dotazníka na odhad rizika ohrozenej osoby dospela k záveru, že existuje vysoké riziko osoby navrhovateľky zo strany povinnej. Navrhovateľky vyjadrila dôvodnú obavu o jej zdravie a život a taktiež o zdravie a život jej detí, mamy a brata. Konštatovala, že sú opakovane vystavovaní zo strany povinnej slovným a aktuálne už aj fyzickým útokom, celá situácia je pre nich veľmi náročná a stresujúca a psychicky ich vyčerpáva. Navrhovateľka si neželá, aby povinná vstupovala do predmetného bytu a aby sa približovala k navrhovateľke. Navrhovateľky vyjadrila dôvodnú obavu spočívajúcu v tom, že by sa povinná v stave opitosti pokúšala opätovne vstúpiť do bytu a napadla by navrhovateľku, a to taktiež napr. aj na ulici, pred prácou navrhovateľky, ktorá pracuje v tesnej blízkosti bývania, pred obchodom a podobne.

3. Navrhovateľka k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na osvedčenie jej tvrdení pripojila ako listinné dôkazy Úradný záznam Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave V, odbor poriadkovej polície zo dňa 13.05.2026 (č. l. 5-8), Dotazník na odhad rizika ohrozenia osoby zo dňa 13.05.2026 spolu s jeho vyhodnotením (č. l. 9-10), Výpis z listu vlastníctva č. XXXX (pozn. súdu: jeho 1. až 3. stranu z 23., č. l. 11-13), 4 farebné fotografie (č. l. 14-16).

4. Súd konštatuje, že navrhovateľka ako listinné dôkazy pripojené k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia označila aj Dodatok č. 4 k Zmluve o nájme bytu zo dňa 28.11.2025 a Predpis mesačnej zálohovej úhrady za užívanie bytu zo dňa 28.11.2025, ktoré však nepripojila, t. j. nie sú obsahom súdneho spisu a rovnako tak nie sú ani obsahom spisového materiálu zaslaného súdu Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Bratislave V, ktorý bol súdu dňa 13.05.2026.

5. Súd uznesením č. k. -18 zo dňa 27.05.2026 rozhodol nasledovne:

Súd v y l u č u j e na samostatné konanie návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia v znení:

II. Súd ukladá žalovanej, aby sa nepribližovala k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov, s výnimkou súdnych konaní, správnych konaní, resp. vyšetrovacích úkonov.

O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v časti, ktorá bola uznesením č. k. -18 zo dňa 27.05.2026 vylúčená na samostatné konanie, rozhodne najneskôr do 30 dní od jeho doručenia zákonný sudca, ktorému bude návrh v uvedenej časti pridelený náhodným výberom cez program elektronickej podateľne.

6. Podľa (ďalej len „“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

7. Podľa neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

8. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa (ďalej len „“) neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nekladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

10. Podľa o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa . O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.

11. Podľa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

12. Podľa k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

13. Podľa ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

14. Podľa ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

15. Podľa prvej vety súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

16. Podľa pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

17. Podľa súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.

18. Podľa súd aj bez návrhu môže vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné, a na zistenie cudzieho práva.

19. Podľa , , a o Policajnom zbore (ďalej len „“) policajt je oprávnený vykázať z bytu alebo domu alebo iného priestoru spoločne obývaného s ohrozenou osobou a aj z jeho bezprostredného okolia (ďalej len „spoločné obydlie“) osobu, u ktorej možno na základe zistených skutočností očakávať útok na život, zdravie, slobodu alebo

zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť ohrozenej osoby, najmä vzhľadom na predchádzajúce takéto útoky; súčasťou vykázania zo spoločného obydlia je aj zákaz vstupu vykázanej osobe do spoločného obydlia počas 14 dní od vykázania, pričom do tejto doby sa počíta aj deň vykázania. Policajt je oprávnený vykázať zo spoločného obydlia takúto osobu aj počas jej neprítomnosti. Počas vykázania zo spoločného obydlia je vykázaná osoba povinná nepribližovať sa k ohrozenej osobe na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov. Policajt vyhotoví potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia, ktoré odovzdá vykázanej osobe a ohrozenej osobe. V potvrdení o vykázaní zo spoločného obydlia policajt uvedie meno, priezvisko, dátum narodenia vykázanej osoby a ohrozenej osoby, priestor, na ktorý sa vykázanie zo spoločného obydlia vzťahuje a čas, kedy policajt osobu zo spoločného obydlia vykázal. Súčasne s vydaním potvrdenia o vykázaní, vykázaná osoba oznámi policajtovi adresu a telefónne číslo, na ktorom bude zastihnuteľná počas trvania účinkov vykázania, až do vydania rozhodnutia súdu o neodkladnom opatrení. Telefónne číslo poskytne prípadne policajtovi tiež ohrozená osoba. Ak vykázaná osoba alebo ohrozená osoba odmietne potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia prevziať, policajt túto skutočnosť uvedie v úradnom zázname. Vykázanie zo spoločného obydlia končí uplynutím 14 dní od vykázania zo spoločného obydlia, ak ďalej nie je ustanovené inak. Doručením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na súd počas vykázania zo spoločného obydlia sa trvanie vykázania zo spoločného obydlia predlžuje až do nadobudnutia vykonateľnosti rozhodnutia súdu o tomto návrhu, o čom sa vykázaná osoba upovedomí v rámci poučenia podľa odseku 6; útvar Policajného zboru poskytne ohrozenej osobe súčinnosť pri doručovaní návrhu neodkladného opatrenia.

20. Podľa Čl. 20 ods. 1 každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

21. Podľa Čl. 20 ods. 3 vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom.

22. Podľa (ďalej len „“) nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.

23. Podľa nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica.

24. Z ustanovení vyplýva, že základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi, alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené. Ďalším predpokladom je aspoň osvedčená danosť sporného práva, ktoré nebolo doposiaľ právoplatne priznané. Z podstaty a účelu inštitútu neodkladného opatrenia vyplýva, že pre rozhodnutie o jeho nariadení nie je potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemôže byť založené len na tvrdeniach jeho navrhovateľa, ale je potrebné, aby boli tieto tvrdenia osvedčené aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a zároveň umožňujú súdu prijať záver o odôvodnenosti práva, ktorému sa má neodkladne poskytnúť ochrana a záver o neodkladnej potrebe úpravy pomerov alebo dôvodnosti obavy zo zmarenia exekúcie.

25. Neodkladné opatrenie je spravidla opodstatnené tam, kde navrhovateľovi neodkladného opatrenia hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu či ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že mu bude naďalej zbytočné uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu. Súd je vždy v rámci dispozičného princípu viazaný návrhom a nemôže ho prekročiť, ani uložiť inú ako v návrhu požadovanú povinnosť. Pri rozhodovaní skúma všetky dôvody a okolnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, či je nárok navrhovateľa neodkladného opatrenia osvedčený a či je vydanie neodkladného opatrenia potrebné, či už za účelom

neodkladnej úpravy právnych pomerov strán alebo zabezpečenia výkonu exekúcie, ak by mala byť ohrozená. Takáto potreba je daná naliehavosťou situácie, v ktorej vyčkávanie až na konečné rozhodnutie (vydané po riadne vykonanom dokazovaní) nemusí byť únosným, pretože by tu práve očakávateľné zdržanie spôsobené potrebou zachovania všetkých (okrem iného procesných) postupov v konaní o veci mohlo viesť k ujme, ktorú by neskôr šlo len ťažko, ak vôbec, odvrátiť.

26. Účelom neodkladného opatrenia v zmysle je ochrana jednotlivých osôb v prípade, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná a sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je teda zabránenie akejkoľvek forme násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Pre nariadenie takéhoto neodkladného opatrenie je potrebné aspoň osvedčenie ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh smeruje. Súd preto na základe tvrdení navrhovateľa a dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, pričom nemusí dodržať formalizovaný postup štandardného procesného dokazovania.

27. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku, násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci, násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia.

28. Súd preto pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či a. je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b. navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c. uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), d. navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e. právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality) a f. sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením ( ).

29. Povinnosť súdu osvedčiť tvrdenia má navrhovateľ neodkladného opatrenia. To znamená, že neodkladné opatrenie je procesným prostriedkom poskytnutia reálnej a efektívnej súdnej ochrany pri bezprostrednom ohrození práva. S ohľadom na krátku lehotu rozhodovania, bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany, je dôležitý obsah samotného návrhu. Zo strany navrhovateľa je preto nevyhnutné, aby opísal rozhodujúce skutočnosti, ktoré odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Požiadavka riadnej odôvodnenosti totiž súvisí s tým, že v rámci rozhodovania o neodkladnom opatrení sa nevykonáva kvalifikované dokazovanie ako v konaní vo veci samej, ale navrhovateľ iba osvedčuje tvrdené skutočnosti. Súd pritom zvažuje, či nariadením neodkladného opatrenia nevznikne inému neprimeraná ujma a prihliada aj na to, že nariadením neodkladného opatrenia možno iného obmedziť vo výkone jeho práv len v nevyhnutnom rozsahu a v záujme ním sledovaného cieľa a účelu. Je potrebné rešpektovať vymedzené zákonné a ústavné limity a prihliadať na to, aby opatrením novoupravené pomery nezakladali ďalšie právne spory. Súd je povinný pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vychádzať zo skutkového stavu, ktorý mu je známy a existuje v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie ( ).

30. Súd sa oboznámil s obsahom podania navrhovateľky a predloženými listinnými dôkaznými prostriedkami a zistil nasledujúci skutkový stav veci.

31. Z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že navrhovateľka je sestrou povinnej. Navrhovateľka na osvedčenie uvedeného právneho vzťahu medzi ňou a povinnou súdu nepredložila žiadne listinné dôkazy (napríklad rodný list).

32. V úradnom zázname Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave V, odbor poriadkovej polície zo dňa 13.05.2026 sa uvádza, že dňa 12.05.2026 príslušníci Policajného zboru preverili oznámenie v byte na C. XX F. D., v ktorom sa v tom čase nachádzali osoby nimi stotožnené ako navrhovateľka a jej deti, povinná a ich brat I. B.. Povinná im uviedla, že keď prišla domov z krčmy, mal ju napadnúť jej brat v kuchyni do oblasti tváre, bez dôvodu, ktorý však uvedené tvrdenie povinnej spochybnil jeho vyjadrením, že v čase príchodu povinnej sa nachádzal doma v obývačke v posteli, keď počul buchot v kuchyni, za povinnou nešiel, nakoľko je imobilný a pohybuje sa prostredníctvom elektrického vozíka. Taktiež odmietol, že ju mal fyzicky napadnúť, nakoľko je imobilný a fyzicky by to nezvládol. V úradnom zázname sa nachádza konštatovanie, že brat navrhovateľky a povinnej nemal žiadne znaky na rukách, ktoré by nasvedčovali tomu, že by mal povinnú napadnúť. Navrhovateľka príslušníkom Policajného zboru uviedla, že v čase príchodu povinnej spala v detskej izbe, povinná ju jej príchodom zobudila, búchala v kuchyni a hulákala. Navrhovateľka povinnú „... konfrontovala, aby sa začala chovať normálne a išla tiež spať, pričom pani C. mala krvavé obočie a začala sa správať viac agresívne pričom zobrala nejakú tyč a udrela ju s ňou do brucha, kde mala malú začervenanú ranu, ktorá si nevyžadovala lekárske vyšetrenie.“ (č. l. 7) Deti navrhovateľky uviedli, že povinná dlhodobo pije alkohol a keď je opitá, správa sa agresívne, nadáva im a vyhráža sa im, že ich dopichá s nožom. Vzhľadom na zistené skutočnosti a obavu rodinných príslušníkov povinnej z útoku povinnej na nich počas spánku príslušníci Policajného zboru vykázali povinnú zo spoločného obydlia. Povinná bola podrobená dychovej skúške na prítomnosť zistenia alkoholu v dychu s výsledkom 0,80 mg/l.

33. Vyhodnotením otázok v Dotazníku na odhad rizika ohrozenia osoby zo dňa 13.05.2026 bolo zistené, že navrhovateľke hrozí vysoké riziko ohrozenia násilím. Navrhovateľka v uvedenom dotazníku, okrem iného, na otázku č. 5. „Prenasleduje Vás násilník, neustále a bezdôvodne Vás kontaktuje (telefón, email) alebo Vás inak obťažuje?“ označila odpoveď nie a na otázku č. 8. „Ohrozoval Vás násilník nebezpečným predmetom ako napr. sekera, nôž a pod.?“ označila odpoveď nie. (č. l. 9-10)

34. Z Výpisu z listu vlastníctva č. XXXX (pozn. súdu: jeho 1. až 3. strana z 23., č. l. 11-13), vedeného Okresným úradnom Bratislava, katastrálny odbor, pre okres: D. F., obec: Bratislava – Petržalka, katastrálne územie: G., vyplýva, že vlastníkom bytu č. XX nachádzajúcom sa na 2. poschodí v bytovom dome K. L. XXXX, H. C. XX F. D., postavenom na pozemku parc. č. 625, o výmere 231 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie a parc. č. 626, o výmere 231 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie a do vnútorných priestorov bytového domu, (ďalej len „byt“) je Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne námestie 1, 814 99 Bratislava, IČO: 00 603 481.

35. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sú pripojené 4 farebné fotografie, na ktorých vychádzajúc z vyjadrenia navrhovateľky, je zobrazená ona a jej brat (č. l. 14-16).

36. Súd vykonaným dokazovaním v rozsahu dokazovania potrebného na účely rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ( ) dospel k záveru, že o predmetnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

37. Vychádzajúc zo skutkových tvrdení navrhovateľky a ňou predložených listinných dôkazov dospel súd k záveru, že návrh na nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia je nedôvodný, nakoľko navrhovateľka neosvedčila možnú existenciu práva vo veci samej, tzn. pravdepodobnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana navrhovaným opatrením.

38. Navrhovateľka sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala nariadenia neodkladného opatrenie bez časového obmedzenia, t. j. súdu navrhla, aby povinnej uložil zákaz vstupu do bytu na trvalo.

39. Navrhovateľka pritom ničím neosvedčila svoj právny vzťah k bytu, resp. právo jeho užívania navrhovateľkou, ostatných osôb, ktoré mali byť ohrozené konaním povinnej a napokon ani právo byt užívať povinnou.

40. Napriek tomu, že povinná je vo vzťahu k navrhovateľke dôvodne podozrivá z násilia, čo navrhovateľka osvedčila Úradným záznamom Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave V, odbor poriadkovej polície zo dňa 13.05.2026, nepovažuje súd z opísaného skutkového stavu v spojení s predloženými listinnými dôkazmi za odôvodnené bezodkladne upraviť pomery medzi navrhovateľkou a povinnou uložením zákazu povinnej vstupovať do bytu, ktorý má predstavovať ich spoločné obydlie.

41. Súd konštatuje, že navrhovateľka ako listinné dôkazy pripojené k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia označila aj Dodatok č. 4 k Zmluve o nájme bytu zo dňa 28.11.2025 a Predpis mesačnej zálohovej úhrady za užívanie bytu zo dňa 28.11.2025, ktoré však nepripojila, t. j. nie sú obsahom súdneho spisu a rovnako tak nie sú ani obsahom spisového materiálu zaslaného súdu Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Bratislave V dňa 13.05.2026.

42. Súd k uvedenému záveru dospel z dôvodu, že navrhovateľka neosvedčila právo užívania predmetného bytu, tzn. že neosvedčila svoj vlastnícky, spoluvlastnícky, nájomný ani iný užívací vzťah k predmetnému bytu, resp. nepreukázala, na základe akého právneho titulu byt užíva a z akého dôvodu sa domáha ochrany práve vo vzťahu k tomuto obydliu. Rovnako súd nemal ničím osvedčené právo užívania bytu povinnou. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepripojila list vlastníctva, nájomnú zmluvu, potvrdenie o trvalom pobyte, súhlas vlastníka ani inú listinu preukazujúcu, že ide o obydlie, ku ktorému jej patrí právo ochrany v rozsahu predpokladanom ustanovením , resp. od čoho toto právo odvodzuje.

43. Za situácie, keď nebolo osvedčené, že ide o obydlie, ku ktorému má navrhovateľka (a rovnako tak povinná) relevantný právny alebo faktický vzťah chránený ustanovením , má súd za to, že neboli splnené zákonné podmienky na nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti zamietol.

44. Súd tiež poukazuje aj na to, že pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevykonáva plnohodnotné dokazovanie a rozhoduje iba na základe osvedčených skutočností, preto súd vychádzal z tvrdení navrhovateľky a zo skutočností, ktoré osvedčila už pri podaní návrhu, o ktorom je súd navyše povinný rozhodnúť v lehote do 24 hodín od jeho doručenia na súd.

45. Súd záverom dopĺňa, že nespochybňuje skutočnosť, že navrhovateľka môže na základe popísaného správania povinnej voči nej spĺňať znaky osoby, vo vzťahu ku ktorej je povinná dôvodne podozrivá z násilia, resp. ktorej telesná integrita alebo duševná integrita je ohrozená, na poskytnutie ochrany navrhovateľky za uvedenej skutkovej situácie však slúžia iné druhy neodkladných opatrení ako je neodkladné opatrenie podľa , a to predovšetkým neodkladné opatrenie nariadené podľa a .

46. Pre úplnosť súd dodáva, že zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nebráni navrhovateľke v prístupe k súdnej ochrane v podobe podania nového návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prípadne príslušnej žaloby vo veci samej.

47. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa . Povinná mala v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia plný procesný úspech, preto by mala mať proti neúspešnej navrhovateľke nárok na plnú náhradu trov konania. Povinnej súd ale žiadne písomnosti nedoručoval, o konaní nemá zo strany súdu vedomosť a žiadne trovy konania jej nevznikli. Keďže však povinnej v konaní žiadne trovy nevznikli, súd v záujme rozumného a spravodlivého usporiadania procesných vzťahov ( ) a s prihliadnutím na hospodárnosť konania rozhodol tak, že jej nárok na náhradu trov konania nepriznal. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. (R 72/2018) zo dňa 28.2.2018, v zmysle ktorého „Ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s základných princípov , zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva.“.

48. Súd nad rámec vyššie uvedeného poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 19. apríla 2007, sp. zn. , ktorý v ňom uviedol, že „Ústavný súd pripomína, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie ().“

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.