Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_17C-30-2026.pdf
PDF · 98.87 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/30/2026
Uznesenie
-2- 17C/30/2026
Okresný súd Prešov v spore navrhovateľa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E., proti odporcovi: 1. E. B., nar. XX.XX.XXXX, 2. A. F., nar. XX.XX.XXXX, obaja žalovaní bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E., o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
r o z h o d o l :
-2- 17C/30/2026
I. Z a m i e t a návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia.
II. Navrhovateľ n e m á nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
-7- 17C/30/2026
1. Navrhovateľ sa podaním doručeným súdu dňa 25.05.2026 domáhal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uloží odporcom povinnosť vypratať trojizbový byt č. XX na 5. poschodí bytového domu súpisné číslo XXXX postaveného na pozemku parcela registra C KN č. XXXXX, nachádzajúci sa v E. G. H. C. D. XX zapísaný v LV č. XXXXX kat. územia E., vrátane spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti XX/ XXXX k celku na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstve tohto bytového domu a na týchto pozemkoch a tieto odovzdať navrhovateľovi do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o neodkladnom opatrení. Svoj návrh odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom predmetného bytu na ulici C. D. XX v Prešove a tento aktuálne okrem jeho starej matky I. B., nar. XX.XX.XXXX obývajú aj odporcovia. Odporca v 1. rade je pritom výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej v LV č. XXXX kat. územia E. – bytu č. 11 na 1. poschodí bytového domu súpisné číslo XXXX postaveného na pozemku parcela registra C KN č. XXXX/X (zapísaný v LV č. XXXXX kat. územia E.) nachádzajúceho sa v E. G. H. A. X a spoluvlastníkom spoločných častí a spoločných zariadení domu a na pozemku zastavanom bytovým domom vo veľkosti XX/XXXX k celku. Odporca v 1. rade je otec navrhovateľa a odporkyňa v 2. rade je zrejme družka odporcu v 1. rade. Navrhovateľ uviedol, že jeho rodičia sa rozviedli v roku 2024 a odporca v 1. rade s nimi býval v maminom byte na J. H. K. E. do polovice decembra 2023, kedy sa odsťahoval do bytu navrhovateľa na C. D. XX K. E.. Odsťahoval sa tam automaticky, bez toho, aby mal súhlas navrhovateľa, iba mu to oznámil. Navrhovateľ bol z rozvodu rodičov zmätený, neistý, každý z rodičov mu tvrdil niečo iné a navrhovateľ nevedel poriadne, čo má robiť, ako na situáciu reagovať a dúfal, že rodičia sa zmieria a obnovia spolužitie. V tom čase ešte nebol plnoletý (až 13.10.2025 nadobudol plnoletosť), preto to vtedy nechal tak a neriešil to. Tesne pred dovŕšením plnoletosti si odporca v 1. rade raz počkal navrhovateľa pred školou, ktorú navštevuje a zobral ho na prechádzku a debatu, kde navrhovateľa skúšal presvedčiť, aby na seba prevzal oba jeho dlhy (úvery), ktoré má s tým, že odporca v 1. rade ich ale bude ďalej platiť. Keďže ho navrhovateľ už pozná a vie, ako predtým fungoval a aké má finančné problémy, okamžite to odmietol a absolútne nesúhlasil. Odporca v 1. rade ho vtedy išiel
ešte odprevadiť domov a pred bytovkou dal navrhovateľovi novú ponuku, že ak dlhy prevezme na seba, vyplatí mu sumu 20 až 30 tisíc EUR, a to z nového úveru, ktorý si zoberie na seba a zo zvyšku sa „postaví na nohy“. Navrhovateľ odmietol aj túto ponuku, lebo išlo o nezmysel a nereálne veci. Navrhovateľ ďalej poukázal na to, že jeho byt je už predmetom záložného práva, ktorým bol zabezpečený práve jeden z úverov odporcu v 1. rade, ktorého nesplatenú výšku navrhovateľ nevie a banka mu bez prítomnosti odporcu v 1. rade túto informáciu neposkytne. Byt navrhovateľa je tak v neustálom ohrození prípadného predaja pri výkone záložného práva, ak by odporca v 1. rade prestal úver splácať. Na základe vyššie opísanej iniciatívy odporcu v 1. rade sa navrhovateľ začal viac zaujímať o svoj byt, o svoje vlastnícke právo a o pomery odporcu v 1. rade. Za najdôležitejšiu okolnosť navrhovateľ považoval tú skutočnosť, že odporca v 1. rade je výlučným vlastníkom bytu na A. X K. E., ktorý prenajíma, a teda má z toho zisk, pričom na druhej strane v rozpore s vôľou navrhovateľa neoprávnene a zadarmo užíva jeho byt ešte aj so svojou družkou. Navrhovateľ doposiaľ býva so svojou mamou v jej byte. Chce však mať svoje súkromie so svojou priateľkou v svojom vlastnom byte mimo oboch rodičov. Mama navrhovateľa sa znovu vydala a navrhovateľ chce rešpektovať ich súkromie. Rovnako chce rešpektovať aj súkromie odporcu v 1. rade. Koncom roka 2025 sa navrhovateľ rozhodol (aj po dohode so svojou priateľkou), že sa osamostatnia a to tak, že pôjdu bývať do bytu navrhovateľa. Po negatívnych skúsenostiach s osobnými rozhovormi a stretnutiami s odporcom v 1. rade, ako aj jeho niekoľkých „vystúpeniach“ s vyhrážkami navrhovateľovi a jeho mame navrhovateľ nebol ochotný s odporcom v 1. rade ďalej osobne komunikovať (je mu to nepríjemné, nekomfortné a má aj obavy z fyzického kontaktu), preto zvolil formu písomnú a prostredníctvom elektronických správ. Listom z 05.02.2026, doručeným odporcovi v 1. rade dňa 10.02.2026, ho vyzval, aby sa z bytu (aj s družkou) vysťahoval a vypratal ho v termíne do 31.03.2026, čo sa nestalo. V liste ho navrhovateľ upovedomil, že byt má záujem od apríla 2026 užívať samostatne s priateľkou, pričom stará mama samozrejme v byte môže ostať a užívať ho aj naďalej. Oznámil mu aj to, že od 03.02.2026 bol odporcovi v 1. rade zrušený trvalý pobyt na adrese bytu navrhovateľa. Odporca v 1. rade mu odpísal, že do 31.03.2026 sa nedokáže vysťahovať, ale neuviedol ani, v akom termíne tak urobí a odsťahuje sa. Jeho vymyslené apely na akúsi ich dohodu o inom postupe boli bezpredmetné, lebo navrhovateľ sa s odporcom v 1. rade na ničom nedohodol, už vôbec ohľadne pokračovania v užívaní predmetného bytu. Veď ak by to tak bolo, nevyzýval by ho na vypratanie bytu. Správou zo dňa 01.04.2026 a 27.04.2026 a na messengeri správou zo dňa 16.04.2026 navrhovateľ opakovane žiadal odporcu v 1. rade o vypratanie bytu – najneskôr do 27.04.2026. Odporca v 1. rade mu odpovedal správou zo dňa 27.04.2026, že sa mu finančná situácia nezlepšila, z bytu nemôže odísť, lebo nemá kde a nemôže si dovoliť platiť ďalší nájom popri jeho iných výdavkoch, pričom navrhovateľovi ponúkol, aby sa s priateľkou nasťahoval do bytu k nim, kde budú bývať spoločne. Navrhovateľ dňa 15.05.2026 zistil, že na jeho byte boli bez jeho vedomia zriadené aj právnické subjekty, na ktoré 22.05.2026 dal predžalobnú výzvu na bezodkladný výmaz neopravného sídla spoločnosti a upozornenie na protiprávne konanie. Navrhovateľ má predchádzajúce zlé skúsenosti so spolužitím s odporcom v 1. rade v jednej domácnosti. V byte sa s odporcom v 1. rade nachádza a býva aj odporkyňa v 2. rade, ktorá má dokonca uvedené svoje meno na poštovej schránke navrhovateľa dole v bytovke, a to bez jeho akéhokoľvek vedomia či súhlasu, asi od januára 2025. Navrhovateľ uzavrel, že odporcovia nemajú k jeho bytu žiadne vecné ani obligačné, a to ani odvodené, právo a navyše mu za užívanie bytu nič neplatia. Inkaso hradí stará mama, takže je pre nich jednoduchšie zadarmo bývať v byte navrhovateľa a prijímať výnosy z nájmu odporcovho bytu, ako sa postarať o vlastné bývanie. Napriek tomu, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom bytu, nemôže ho užívať a spoluužívať s odporcami ho odmieta. Navrhovateľ nemôžem z bytu taktiež ani dosiahnuť výnos vo forme nájmu. Navrhovateľ mal za to, že do práv odporcov nebude nariadeným neodkladným opatrením nijako zásadne, neprimerane či nad nevyhnutnú mieru zasiahnuté, lebo odporca v 1. rade je výlučným vlastníkom bytu, do ktorého sa s družkou môže presťahovať a pokiaľ aj je predmetný byt odporcu v 1. rade v prenájme, odporcovi v 1. rade plynú z toho zisky, za ktoré si môže obstarať iné vhodné bývanie. Ak by odporca v 1. rade svoj byt predal (lebo ho vraj ponúka), disponoval by tak výťažkom z kúpnej ceny, z ktorého môže nadobudnúť novú bytovú nehnuteľnosť, do ktorej sa môže odsťahovať. Navrhovateľ mal preto za to, že neprichádza do úvahy ani zaoberanie sa otázkou zabezpečenia prípadnej bytovej náhrady pre odporcov, lebo by to bolo v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 OZ).
2. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ pripojil listinné dôkazy: list navrhovateľa zo dňa 05.02.2026, výsledky sledovania zásielky podacie číslo L., list odporcu v 1. rade, elektronické komunikácie odporcu v 1. rade s navrhovateľom z 01.04.2026 a z 27.04.2026, predžalobná výzva na bezodkladný výmaz neoprávneného sídla spoločnosti a upozornenie na protiprávne konanie zo dňa 22.05.2026.
3. Súd mal na základe listinných dôkazov predložených navrhovateľom i skutočností vyplývajúcich z verejne dostupných registrov za osvedčené nasledovné skutkové okolnosti:
4. Z verejne dostupných údajov katastra nehnuteľností vyplýva, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti – B. M. XX na 5. poschodí vo vchode č. XX bytového domu súp. č. XXXX spolu s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve o veľkosti XX/XXXX k celku. Na predmetnom byte viazne záložné právo v zmysle § 15 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. a zároveň záložné právo na základe zmluvy o zriadení záložného práva pre SS, a.s. Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00151653, ktorej vklad bol povolený pod V 6329/2010. Navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k predmetnému bytu na základe Darovacej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod V 8487/2008.
5. Z verejne dostupných údajov katastra nehnuteľností vyplýva, že odporca v 1. rade je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti – bytu č. XX na 1. poschodí vo vchode č. 1 bytového domu súp. č. XXXX spolu s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve o veľkosti XX/XXXX k celku. Na predmetnom byte viazne záložné právo v zmysle § 15 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. a zároveň záložné právo pre Slovenskú sporiteľňu, a.s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO 00151653, ktorého vklad bol povolený dňa 10.08.2022. Odporca v 1. rade nadobudol vlastnícke právo k predmetnému bytu na základe Darovacej zmluvy, ktorej vklad bol povolený dňa 8.2.2021 pod K./XXXX.
6. Vychádzajúc z tvrdení navrhovateľa plynie, že odporca v 1. rade pôvodne býval spolu s navrhovateľom a vtedajšou manželkou (matkou navrhovateľa) v byte na J. H. K. E., odkiaľ sa v polovici decembra 2023 odsťahoval do bytu navrhovateľa. Odvtedy býva v predmetnom byte navrhovateľa, pričom medzičasom s ním obýva predmetný byt aj odporkyňa v 2. rade. Navrhovateľ pôvodne neriešil, ako má na situáciu reagovať a až potom, čo dovŕšil plnoletosť, tak sa rozhodol, že sa osamostatní a pôjde s priateľkou bývať do svojho bytu. Navrhovateľ vyzval odporcu v 1. rade, aby vypratal byt najneskôr do 31.03.2026 a následne druhou výzvou vyzval odporcu v 1. rade, aby vypratal byt najneskôr do 27.04.2026. Odporcovia však predmetný byt doposiaľ nevypratali.
7. Z listu odporcu v 1. rade, ktorým reagoval na výzvu na vypratanie bytu, vyplýva, že odporca v 1. rade daroval byt navrhovateľovi, aby mu zabezpečil zázemie, avšak odmieta, aby ho navrhovateľ bez dohody zo dňa na deň z predmetného bytu vytlačil a ešte predtým mu i zrušil trvalý pobyt na danej adrese, čo mu spôsobilo vážne osobné i pracovné komplikácie. Zároveň odporca v 1. rade v liste i v elektronickej komunikácii s poukazom na svoju zlú finančnú situáciu uviedol, že sa nedokáže k 31.03.2026, ani k 27.04.2026 z bytu odsťahovať, pretože nemá kam. Z listu zároveň vyplýva, že ak navrhovateľ chce situáciu riešiť striktne formálne a bez dohody, tak potom odporca v 1. rade zváži právne kroky na ochranu svojich práv a riešenie vzniknutej situácie, pričom však preferuje predovšetkým rozumnú dohodu bez zbytočného konfliktu.
8. Z tvrdení navrhovateľa tiež plynie, že s jeho súhlasom a vedomím dlhodobo býva v predmetnom byte na C. D. XX K. E. jeho stará matka I. B..
9. Návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia súd posúdil podľa nasledovnej právnej úpravy:
10. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
11. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
12. Podľa § 325 ods. 2 CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,
e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
13. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
14. Podľa § 327 CSP ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
15. Podľa § 328 ods. 1 a 2 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.
16. Podľa § 329 ods. 1 prvej vety CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
17. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
18. Podľa § 331 ods. 1 CSP návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.
19. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
20. Podľa § 126 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neoprávnene zadržuje. Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.
21. Všeobecne k neodkladným opatreniam:
22. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo aj je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Potreba úpravy pomerov musí byť bezodkladná, čo zahŕňa prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej umy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Je preto nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o dôvodnosti (pravdepodobnosti) nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana a trvaní nároku.
23. Pre neodkladné opatrenie platí, že navrhovateľ musí uviesť a opísať všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Opísaním rozhodujúcich skutočností navrhovateľ musí preukázať z čoho, teda z akých okolností, vyvodzuje svoj nárok na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom rozhodujúce skutočnosti musí náležitým spôsobom osvedčiť. Pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je potrebná taká miera dôkaznej istoty, ako pre vydanie rozhodnutia vo veci samej, pričom prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Dôkazné bremeno, resp. bremeno osvedčenia spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia posudzuje súd len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín. Neodkladným opatrením by taktiež nemalo dochádzať k zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru.
24. Posúdenie skutkových tvrdení navrhovateľa, úvahy, ktorými sa súd spravoval pri právnom posúdení a samotné závery, ku ktorým súd dospel:
25. V intenciách vyššie uvedeného súd preskúmal návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia a vychádzajúc z v ňom uvedených rozhodujúcich skutočností a predložených listinných dôkazov, ktorými navrhovateľ hodlal osvedčiť svoj nárok na nariadenie neodkladného opatrenia, súd dospel k záveru, že jeho návrh je nedôvodný.
26. Účelom neodkladného opatrenia je zabezpečenie predbežnej ochrany práv strane v prípade, ak nie je zrejmé, kedy bude sporný vzťah strán vyriešený konečným rozhodnutím súdu a vyvstáva potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu. Cieľom nariadenia neodkladného opatrenia je poskytnúť rýchle a pružné riešenie situácie, ktoré neznesie odklad pre nebezpečenstvo, ktoré inak hrozí záujmom strán. V danom prípade ale súd dospel k záveru, že navrhovateľ nateraz neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami neodkladným opatrením.
27. Navrhovateľ nepopísal žiadne závažné dôsledky, ktoré mu hrozia v prípade, ak súd bezodkladne neupraví pomery medzi stranami. Navrhovateľ býva dlhodobo so svojou matkou a z návrhu a predložených listinných dôkazov plynie, že pokiaľ ide o obývanie nehnuteľnosti navrhovateľa, jedná sa o dlhodobý stav (od polovice decembra 2023), že v predmetnej nehnuteľnosti okrem starej mamy navrhovateľa bývajú aj odporcovia, pričom navrhovateľ sa tento stav rozhodol riešiť vo februári 2026 a súdnej ochrany sa v máji 2025 domáha priamo neodkladným opatrením, ktorým by chcel nahradiť prejednanie veci v riadnom súdnom konaní. Vychádzajúc z osvedčených skutočností je však možné dospieť k záveru, že medzi stranami je spor ohľadom práva odporcu v 1. rade bývať v predmetnom byte (viď list odporcu v 1. rade, v ktorom uvádza, že sa dohodli na inom postupe a tiež poukaz na to, že byt daroval odporca v 1. rade navrhovateľovi a v prípade, že ho navrhovateľ mieni vyhodiť z bytu, tak má záujem podniknúť právne kroky na ochranu svojich práv a riešenie vzniknutej situácie) a nariadenie neodkladného opatrenia by naopak vážne zasiahlo do práv odporcov, ktorí (minimálne odporca v 1. rade) už takmer dva a pol roka bývajú v nehnuteľnosti navrhovateľa, a teda toto tvorí ich obydlie.
28. Za daných okolností tohto prípadu a doposiaľ osvedčených skutočností súd jednoznačne zastáva názor, že ochrana obydlia odporcov má vyššiu právnu ochranu než užívacie právo navrhovateľa na základe jeho vlastníckeho práva k bytu minimálne do času, kým sa v riadnom súdnom konaní vyriešia ich sporné otázky (ktoré odporca chcel riešiť dohodou a nebránil sa ani spoločnému užívaniu bytu). Navrhovateľovi nič nebráni, aby sa v riadnom súdnom konaní domáhal vypratania svojej nehnuteľnosti, kde v rámci procesu bude zachovaná aj rovnosť strán a možnosť procesnej obrany odporcov v 1. a 2. rade. Nariadenie neodkladného opatrenia zásadne nesmie suplovať konečné rozhodnutie vo veci samej a jeho účelom nemá byť definitívne vypratanie nehnuteľnosti (vysťahovanie), ale len dočasná úprava pomerov medzi stranami.
29. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti a s poukazom na citovanú právnu úpravu súd zamietol návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu, že navrhovateľ neosvedčil bezodkladnú potrebu úpravy pomerov medzi stranami sporu a taktiež z dôvodu, že súd zastáva názor, že nariadenie neodkladného opatrenia by predstavovalo neprimeraný zásah do práva odporcov na obydlie. Zásah do práva na obydlie neodkladným opatrením predstavuje skôr výnimočný postup, ktorý prichádza do úvahy iba v prípade mimoriadnych okolností ako je napríklad domáce násilie (pri bezprostrednom ohrození života, zdravia alebo dôstojnosti) alebo ak by šlo o taký extrémny zásah do vlastníckeho práva,
kde okolnosti prípadu by svedčali tomu, že nie je možné čakať na výsledok riadneho súdneho konania, čo však nie je daný prípad.
30. Keďže navrhovateľ v konaní nie je právne zastúpený a predmetom konania je návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, u ktorého navrhovateľ vo zvýšenej miere nesie zodpovednosť za vlastnú procesnú aktivitu, kvalitu, precíznosť a presvedčivosť návrhu, súd napokon považuje za vhodné poučiť navrhovateľa, že strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).
31. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
32. Podľa § 255 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
33. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
34. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Navrhovateľ nemal v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia úspech, a preto nemá nárok na náhradu trov konania. O trovách odporcov súd ani nerozhodoval, pretože títo doposiaľ neboli účastní tohto konania a vzhľadom na zamietnutie návrhu na neodkladné opatrenie im súd ani nebude doručovať toto uznesenie (§ 331 ods. 1 CSP).
Poučenie:
-2- 17C/30/2026
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov (§ 362 ods. 1 CSP v spojení s § 355 ods. 2 CSP a § 357 ods. 1 písm. d/ CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP - ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.