Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1To-5-2026.pdf
PDF · 94.52 KB
Case nature
Area
Subarea
1To/5/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Bugeľa a sudcov JUDr. Matúša Tarcalu a JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL. M., MBA, na verejnom zasadnutí konanom dňa 27.05.2026, v trestnej veci proti obž. A. B., pre prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona s poukazom na § 135 ods. 2 Tr. zákona v znení účinnom do 05.08.2024, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Svidník proti rozsudku Okresného súdu Bardejov, sp. zn. 10T/38/2025 zo dňa 19.11.2025, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr. poriadku zrušuje napadnutý rozsudok vo výroku o treste.
Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku
Obžalovanej
A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX vo E., trvale bytom D. XXX/XX, E.
u k l a d á
Podľa § 171 ods. 2 Tr. zákona v znení účinnom do 05.08.2024 trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona ju na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Okresný súd Bardejov uznal obžalovanú A. B. za vinnú z prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona s poukazom na § 135 ods. 2 Tr. zákona v znení účinnom do 05.08.2024, na tom skutkovom základe, že v presne nezistenom čase okolo 15:00 hod. dňa 05.03.2024 na presne nezistenom sídlisku v meste Brno v Českej republike si od neznámej osoby pre vlastnú potrebu kúpila a následne do 12:15 hod. dňa 06.03.2024 na doposiaľ nezistených miestach, naposledy pred prevádzkou TD Mart na adrese ulica Hlavná 65 v meste Stropkov prechovávala v čiernej ľadvinke, ktorú mala v tom čase prevesenú cez rameno, igelitové vrecúško s uzáverom s obsahom vrcholcovitých častí rastliny konope (Cannabis) o celkovej hmotnosti 2 280 mg vhodných na fajčenie, s priemernou koncentráciou 10,8
% hmotnostných delta-9-tetrahydrokanabinolu (THC), obsahujúce 246 mg THC, z ktorého by bolo možné pripraviť 8 obvykle jednorazových dávok na použitie schopných ovplyvniť psychiku užívateľa (konzumenta), pričom rastliny rodu Cannabis - konope sú v zmysle zákona číslo 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradené do I. skupiny omamných látok a účinná látka THC, delta-9-tetrahydrokanabinol je v zmysle zákona číslo 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradený do II. skupiny psychotropných látok.
Uložil jej za to podľa § 171 ods. 2, Tr. zákona, § 2 ods. 1 a § 54 Tr. zákona s poukazom na § 38 ods. 2 Tr. zákona pri zistení poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l/ Tr. zákona a priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m/ Tr. zákona trest povinnej práce vo výmere 220 (dvestodvadsať) hodín.
Proti tomuto rozsudku čo do výroku o treste podal v zákonnej lehote odvolanie prokurátor. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že z odpisu registra trestov obžalovanej vyplýva, že tá bola trestným rozkazom Okresného súdu Bardejov sp. zn. 12T/11/2023 zo dňa 31.08.2023 právoplatným 13.10.2023 odsúdená za prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. d/, g/ Tr. zákona na podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov s určením skúšobnej doby v trvaní 30 mesiacov do 14.04.2026 s probačným dohľadom, no v skúšobnej dobe sa neosvedčila a bol jej nariadený výkon trestu v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ktorý mala vykonať 28.02.2025. Obžalovaná sa teda skutku, ktorý je predmetom tohto konania a ktorý je úmyselným trestným činom, dopustila počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, a teda ani hrozba premeny podmienečného trestu u nej neviedla k náprave. Preto obžalovanej nie je s ohľadom na jej osobu možné ukladať podmienečný trest odňatia slobody a nemožno u nej uvažovať ani o uložení alternatívneho trestu (trestu povinnej práce), ktorý je ešte miernejšou formou potrestania. Navyše Okresný súd Bardejov už trestným rozkazom sp. zn. 0T/24/2024 zo dňa 08.03.2024, právoplatným 08.03.2024, ukladal obžalovanej nepodmienečný trest odňatia slobody a nie alternatívny druh trestu. Prokurátor odvolaním navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušil a rozhodol o uložení primeraného nepodmienečného trestu odňatia slobody so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Obžalovaná sa k odvolaniu prokurátora nevyjadrila.
Na základe takto riadne a včas podaného odvolania preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je dôvodné.
Ako je to zrejmé z odôvodnenia odvolania, odvolanie smerovalo výhradne voči výroku o treste. Výrok rozsudku prvostupňového súdu o vine obžalovanej nebol odvolaním napadnutý. Pre úplnosť odvolací súd poznamenáva, že obžalovaná na hlavnom pojednávaní urobila vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku, že je vinná zo skutku, ktorý bol predmetom obžaloby a súd toto vyhlásenie prijal.
Okresný súd odvolaním napadnutý výrok o treste odôvodnil tým, že dospel k záveru, že nie je nevyhnutné ukladať obžalovanej nepodmienečný trest odňatia slobody, a preto popri možnosti uloženia trestu odňatia slobody, preskúmal podmienky pre uloženie alternatívneho trestu, a to trestu povinnej práce v zmysle ustanovenia § 54 Tr zákona. Uloženie alternatívneho trestu povinnej práce, pred uložením trestu odňatia slobody, sa prvostupňovému súdu v posudzovanej trestnej veci javil ako vhodnejšia forma sankcie obžalovanej, ktorá už bola v minulosti vo výkone trestu odňatia slobody v inej trestnej veci obžalovanej vedenej na Okresnom súde Bardejov pod spisovou značkou 12T/11/2023 s tým, že trest odňatia slobody uložený jej v inej trestnej veci vedenej na Okresnom súde Bardejov pod spisovou značkou 12T/11/2023 v celosti vykonala. Prvostupňový súd poukázal na to, že trest uložený obžalovanej v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Bardejov pod spisovou značkou 12T/11/2023, bol pôvodne podmienečným trestom, ktorý bol obžalovanej premenený na trest nepodmienečný (trest obžalovaná vykonala dňa 28.02.2025). Práve počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Bardejov pod spisovou značkou 12T/11/2023, sa obžalovaná dopustila stíhaného skutku v posudzovanej trestnej veci. Prvostupňový súd prihliadal u obžalovanej pri ukladaní
druhu trestu aj na dobu, odkedy došlo k spáchaniu trestného činu a dospel k záveru, že uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody by bolo neprimeraným trestom a ochrana spoločnosti si nevyhnutne nevyžaduje, aby obžalovaná bola opäť sankcionovaná stratou a odňatím osobnej slobody (aj keď existujú dôvody pre uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody). Nápravu obžalovanej, ako páchateľky trestného činu, je možné docieliť aj miernejším druhom trestu, a to alternatívne trestom povinnej práce, ktorý súd u obžalovanej, v prípade jeho riadneho neplnenia, môže premeniť na nepodmienečný trest odňatia slobody. Na základe vykonaného šetrenia a výsluchu obžalovanej na hlavnom pojednávaní prvostupňový súd konštatoval, že boli splnené podmienky na uloženie trestu povinnej práce, nakoľko obžalovaná súhlasila s jeho uložením a výkonu tohto druhu trestu nebráni žiadna prekážka na strane obžalovanej. Druh trestného činu, za ktorý súd uložil trest povinnej práce, je prečin s hornou hranicou trestnej sadzby nie viac ako 5 rokov. Obžalovaná doposiaľ riadne nepracovala, a preto aj samotný trest povinnej práce jej môže pomôcť k osvojeniu si potrebných pracovných návykov, ktoré môžu viesť u obžalovanej v budúcnosti k tomu, že táto sa zamestná a bude žiť spoločensky konformným spôsobom života. Trest povinnej práce, ako alternatívny trest, je trestom s odstupňovateľnou trestnou sadzbou od 40 do 300 hodín, preto prvostupňový súd prihliadol s poukázaním na § 38 ods. 2 Tr. zákona, pri určovaní jeho výmery, na mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. U obžalovanej bol rovnovážny stav poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, ale prvostupňový súd prihliadol na povesť obžalovanej, a to konkrétne na trestnú minulosť obžalovanej, skutočnosť, že čin spáchala v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, ako aj na počet protiprávnych konaní vo forme priestupkov, preto jej ukladal trest povinnej práce v hornej polovici trestnej sadby. Uložený trest povinnej práce vo výmere 220 hodín, prvostupňový súd u obžalovanej považoval pre dosiahnutie účelu trestu, z hľadiska potreby docieliť nápravu obžalovanej, pre docielenie potreby viesť ju k vedeniu riadneho života v budúcnosti, na vyjadrenie jej morálneho odsúdenia spoločnosťou ako aj na odradenie iných od páchania trestnej činnosti, za postačujúci.
Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozsudku v časti napadnutej odvolaním prokurátora dospel k záveru, že okresný súd vykonal všetky dôkazy potrebné za dostatočné zistenie skutkového stavu avšak tieto náležitým spôsobom nevyhodnotil.
Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 ods. 3 Tr. zákona trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Z odpisu z registra trestov je zrejmé, že obžalovaná bola pred spáchaním predmetného trestného činu (pred 06.03.2024) 3x právoplatne odsúdená a to za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 a Tr. zákona v súbehu s prečinom zatajenia veci podľa § 236 ods. 1 Tr. zákona rozsudkom Okresného súdu Svidník sp. zn. 1T/83/2016 zo dňa 25.10.2016; za zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona trestným rozkazom Okresného súdu Svidník sp. zn. 3T/58/2019 zo dňa 12.12.2019 a za prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. d/, g/ Tr. zákona. Vo všetkých 3 prípadoch jej bol uložený trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu (v prípade odsúdenia pod sp. zn. 3T/58/2016 a pod sp. zn. 12T/11/2023 s probačným dohľadom), pričom v prvých 2 prípadoch sa obžalovaná v skúšobnej dobe osvedčila a hľadí sa na ňu, akoby nebola odsúdená. V prípade posledného odsúdenia (trestným rozkazom Okresného súdu Svidník sp. zn. 12T/11/2023) jej bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov so skúšobnou dobou probačného dohľadu v trvaní 30 mesiacov od 14.10.2023 do 14.04.2026, a teda je možné konštatovať, že trestný čin, ktorý je predmetom tohto konania, spáchala počas plynutia tejto skúšobnej doby (dňa 06.03.2024). Vo veci vedenej Okresným súdom Svidník pod sp. zn. 12T/11/2023 bolo rozhodnuté o neosvedčení sa obžalovanej v skúšobnej dobe, a preto obžalovaná uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov vykonala v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia dňa 28.02.2025. Pre úplnosť krajský súd poznamenáva, že obžalovaná má v odpise z registra trestov aj ďalší záznam, a to odsúdenie trestným rozkazom Okresného súdu Bardejov sp. zn. 0T/24/2024 zo dňa 08.03.2024 za prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g/, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona, no na tento záznam nie je možné prihliadať z dôvodu zániku trestnosti činu (s účinnosťou novely Tr. zákona č. 40/2024 Z.z.).
Z Centrálnej evidencie priestupkov a správnych deliktov súd zistil, že obžalovaná mala do rozhodnutia prvostupňového súdu v tejto evidencii 10 záznamom o spáchaných priestupkoch. V 8 prípadoch išlo
o priestupky proti majetku spáchaných vo forme drobných krádeží, z toho 6 priestupkov proti majetku sa dopustila do spáchania predmetného skutku (15.11.2016, 08.07.2021, 11.08.2022, 06.09.2022, 22.08.2022 a 08.08.2022) a 2 po jeho spáchaní (07.05.2025 a 01.07.2025). Zvyšné 2 priestupky obžalované spáchala porušením zákazu vychádzania (13.05.2021 a 29.12.2021). Za všetky priestupky jej boli uložené pokuty (od 20 eur do 200 eur) .
Prvostupňový súd považoval za vhodnejší druh trestu v porovnaní s trestom odňatia slobody pre obžalovanú trest povinnej práce s ohľadom na to, že po spáchaní predmetného trestného činu už bola vo výkone trestu odňatia slobody a to vo veci vedenej Okresným súdom Bardejov pod sp. zn. 12T/11/2023, keď jej pôvodne podmienečný trest, v skúšobnej dobe ktorého spáchala aj predmetný skutok, bol premenený na nepodmienečný a vykonala ho 08.02.2025.
S týmto názorom prvostupňového súdu by bolo možné súhlasiť len v prípade, že by výkon trestu odňatia slobody u obžalovanej naplnil svoj výchovný účel, a teda ak by bolo možné predpokladať, že trest, ktorého výkon nastúpila a následne vykonala po spáchaní predmetného trestného (aj keď v inej veci) mal na ňu taký prevýchovný vplyv, že ďalší výkon trestu odňatia slobody by nebol potrebný. Zo správy Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby v Nitre ale vyplýva, že počas výkonu trestu v ÚVV a ÚVTOS (Ústave na výkon väzby a a Ústave na výkon trestu odňatia slobody) Prešov správanie obžalovanej nebolo na požadovanej úrovni. Nedostatky boli zaznamenané pri porušení povinnosti pri dodržiavaní slušného správania a vystupovania voči osobám, s ktorými prichádzala obžalovaná do kontaktu a pri plnení príkazov a pokynov príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže. Disciplinárne bola potrestaná jedenkrát formou pokarhania. Po umiestnení do ÚVV a ÚVOTS Nitra jej správanie a vystupovanie naďalej nebolo na požadovanej úrovni, v kolektíve odsúdených žien bola konfliktná. Porušovala aj ústavný poriadok – opakovane sa nedostavovala na previerku početného stavu odsúdených, nereagovala na prítomnosť príslušníkov zboru a mala verbálny konflikt so spolu odsúdenou. Bola aj disciplinárne potrestaná zákazom 2 nákupov za porušenie plnenia zákonných povinností. Jej postoj k trestnej činnosti bol nekritický. Obžalovaná bola z výkonu trestu odňatia slobody prepustená po jeho vykonaní dňa 28.02.2025, pričom z výpisu z evidencie priestupkov vyplýva, že aj po vykonaní trestu odňatia slobody sa dopúšťa protiprávnej činnosti - priestupkov proti majetku, keď sa v dňoch 07.05.2025 a 01.07.2025 dopustila drobných krádeží v potravinách v Stropkove, za čo jej v oboch prípadoch bola uložená pokuta. Z vedeného je zrejmé, že výkon trestu odňatia slobody vo veci vedenej Okresným súdom Bardejov sp. zn. 12T/11/2023 nemal na obžalovanú dostatočný prevýchovný účinok.
Pokiaľ prvostupňový súd poukázal na to, že pri ukladaní druhu trestu prihliadal u obžalovanej aj na dobu, odkedy došlo k spáchaniu trestného činu, tak je potrebné uviesť, že obžalovaná spáchala predmetný trestný čin dňa 06.03.2024 a odsúdená bola rozsudkom dňa 19.11.2025, t.j. cca za 1 a 3 roka. Aj s ohľadom na charakter predmetnej trestnej činnosti (ktorá si vyžiadalo aj znalecké dokazovanie) túto dobu nie je možné považovať za neprimeranú. Počas nej obžalovaná vykonala trest odňatia slobody v inej veci.
K argumentu prvostupňového súdu, že obžalovaná doposiaľ riadne nepracovala, a preto aj samotný trest povinnej práce jej môže pomôcť k osvojeniu si potrebných pracovných návykov, ktoré môžu viesť u obžalovanej v budúcnosti k tomu, že táto sa zamestná a bude žiť spoločensky konformným spôsobom života, odvolací súd uvádza, že obžalovaná na hlavnom pojednávaní uviedla, že v súčasnosti je nezamestnaná, ale že pracovala na Ukrajine v meste Kyjev. Aj keď nie je zrejmé, kedy naposledy obžalovaná skutočne na Ukrajine pracovala a či vôbec, nie je možné konštatovať, že by bola úplne bez akýchkoľvek pracovných návykov a že práve výkon trestu povinnej práce (práca bez nároku na odmenu) by mal byť tým impulzom, ktorý zmení pohľad obžalovanej na jej doterajší život a potrebu ho zmeniť. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni, o ktorú krajský súd doplnil dokazovanie, totiž vyplýva, že obžalovaná pracovala aj počas výkonu trestu odňatia slobody v ÚVTOS Levoča v obdobiach 27.09.2024 – 07.10.2024, 14.10.2024 – 28.10.2024, 30.10.2024 – 23.12.2024, 07.11.2025 – 05.02.2025. Žiaden iný evidovaný pracovný pomer ani pred výkonom trestu odňatia slobody a ani po ňom z tejto lustrácie nevyplýva. Obžalovaná pritom uvedený trest odňatia slobody vykonala dňa 28.02.2025, t.j. cca pred 15 mesiacmi, čo je dostatočne dlhá doba na to, aby zužitkovala pracovné návyky nadobudnuté počas výkonu trestu odňatia slobody a našla si prácu, alebo ju aspoň hľadala a to nielen kvôli sebe a svojim životným potrebám, ale aj preto, že sama uviedla, že má vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom, ktoré boli zverené do osobnej starostlivosti jej rodičom. Obžalovaná na hlavnom pojednávaní ale uviedla, že je nezamestnaná a nie je ani evidovaná na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. Namiesto toho,
aby si obžalovaná po výkone trestu odňatia slobody hľadala prácu, pokúsila sa zaradiť do spoločnosti, ako je už vyššie konštatované, naďalej sa dopúšťa protiprávnej činnosti (priestupkov) aj po výkone trestu odňatia slobody, čo v spojení s konštatovaným nekritickým postojom k jej trestnej činnosti počas výkonu trestu odňatia slobody svedčí o potrebe uloženia prísnejšieho trestu ako len alternatívneho trestu povinnej práce. Podľa § 34 ods. 4 Tr. zákona totiž pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadať nielen na správanie obžalovanej pred spáchaním trestného činu, ale aj po jeho spáchaní. Vzhľadom na to, že obžalovaná spáchala predmetný trestný čin počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, je obžalovanej potrebné uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody.
Prvostupňový súd správne ustálil rovnovážny pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolnosti, keď právne zistil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zákona, že obžalovaná sa k trestnému činu priznala a úprimne ho oľutovala a tiež priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zákona, keďže pred spáchaním trestného činu už bola za trestný čin odsúdená. Súd pritom ukladal obžalovanej trest podľa § 171 ods. 2 Tr. zákona v znení účinnom do 05.08.2024, a teda pri trestnej sadzbe až na 2 roky odňatia slobody. Trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov nepodmienečne považuje krajský súd za primeraný a dostatočný na naplnenie účelu trestu v zmysle citovaného ustanovenia § 34 ods. 1 Tr. zákona. Výmera tohto trestu je v dolnej polovici trestnej sadzby (v jeho dolnej 1) a zohľadňuje aj to, že obžalovaná už vykonala iný trest odňatia slobody po spáchaní predmetného trestného činu.
Vzhľadom na to, že obžalovaná v posledných 10 rokoch pred spáchaním predmetného trestného činu (pred 06.03.2024) nebola vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin, krajský súd ju na výkon uloženého trestu odňatia slobody podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Preto krajský súd odvolaniu prokurátora vyhovel, rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti vo výroku o treste zrušil a sám rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Rozsudok bol prijatý jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.