Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12CoP-102-2026.pdf
PDF · 116.91 KB
Case nature
Subarea
12CoP/102/2026
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a členov Mgr. Silvie Tisovej a Mgr. Petra Straku, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš, dieťa rodičov - matka: C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX, zastúpená splnomocneným zástupcom: Advokátska kancelária Peter Ďurica s.r.o., so sídlom SNP 711/25, Veľký Krtíš, IČO: 55 792 677 a otec: E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. C. XX, zastúpený splnomocnenou zástupkyňou: Mgr. Andrea Legényová, advokátka so sídlom Komenského 759/3, Veľký Krtíš, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, v štádiu konania o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. 27P/171/2025-130 zo dňa 31. marca 2026, takto
r o z h o d o l :
uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým nariadil neodkladné opatrenie, m e n í tak, že
Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou A. B., nar. XX.XX.XXXX každý týždeň v stredu od 15.00 hod. do 17.00 hod, každý nepárny kalendárny týždeň a to v sobotu od 9.00 hod. do 17.00 hod. a v nedeľu od 9.00 hod. do 17.00 hod. Otec si maloleté dieťa v určenom čase prevezme v mieste bydliska matky a na uvedenom mieste po ukončení styku maloleté dieťa odovzdá matke. Matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom riadne a včas pripraviť a styk umožniť.
Neodkladné opatrenie trvá do právoplatného skončenia konania vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu vedenej u Okresného súdu Lučenec pod sp. zn. 27P/171/2025.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Lučenec ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „okresný súd“) uznesením č. k. 27P/171/2025-130 zo dňa 31.03.2026 rozhodol tak, že: I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie v nasledovnom znení: Otec je oprávnený stýkať sa s maloletou A. B., narodenou XX.XX.XXXX každý nepárny týždeň v kalendárnom roku a to v sobotu od 14,00 hod. do 17,00 hod. a v nedeľu od 14,00 hod. do 17,00 hod., každý párny týždeň v kalendárnom roku v stredu od 15,00 hod. do 17,00 hod. za prítomnosti matky na verejnom priestranstve, mimo domácnosť matky a otca. II. Otec si maloleté dieťa v určenom čase prevezme pred Obecným úradom v D. a po ukončení styku matke maloletú odovzdá. III. Matka je povinná maloletú na styk s otcom riadne a včas pripraviť a v určený termín styk umožniť. IV. Vo zvyšku súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta. V. Toto neodkladné opatrenie bude trvať až do právoplatného skončenia vo veci samej vedenej pod sp. zn. 27P/171/2025. 1.1 Rozhodnutie odôvodnil tým, že na súde je vedené konanie o návrhu otca na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. V priebehu konania bol podaný zo strany otca
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, na základe ktorého je otec oprávnený stretávať sa s maloletou každý nepárny víkend v roku v sobotu a v nedeľu od 09.00 hod. do 17.00 hod. s tým, že maloleté dieťa si prevezme v čase začatia styku v mieste bydliska matky a na rovnakom mieste po realizácii styku, dieťa matke odovzdá. Matka je povinná maloleté dieťa na stretnutie riadne pripraviť a otcovi v stanovený čas riadne odovzdať. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každú stredu, a to v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že maloleté dieťa si prevezme v čase začatia styku v mieste bydliska matky a na rovnakom mieste po realizácii styku, dieťa matke odovzdá. Matka je povinná maloleté dieťa na stretnutie riadne pripraviť a otcovi v stanovený čas riadne odovzdať. 1.2 Súd poukázal na to, že z citovaných zákonných ustanovení (§ 111 písm. d/, § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, ďalej len „CMP“, § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 329 ods. 1 veta prvá, § 324 ods. 1, § 330 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa) vyplýva účel neodkladného opatrenia, ktorým je neodkladná, rýchla i keď len dočasná úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov, pričom nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia je naliehavosť potreby neodkladnej úpravy pomerov. 1.3 Mal preukázané, že otec žil s matkou a maloletou v spoločnej domácnosti v mieste bydliska otca do 07.11.2025, kedy sa matka spolu s maloletou odsťahovala k svojim rodičom. Už v návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností otec uviedol, že sa obáva bránenia zo strany matky pokiaľ ide o jeho styk s maloletou. Rodičia na informatívnom stretnutí dňa 16.02.2026 uzavreli rodičovskú dohodu, avšak v ten istý deň do zápisnice z pojednávania matka uviedla, že ona chce, aby sa styk uskutočňoval u nej, pretože má z otca strach. Po tomto stretnutí otec podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia s tým, že matka mu neumožňuje styk s maloletou resp. v obmedzenom čase. O domáhaní sa styku otcom svedčí komunikácia prostredníctvom sociálnych sietí. Súd zdôraznil, že je potrebné, aby vytvorené citové väzby medzi otcom a maloletou sa nepretrhli a neoslabli. Z tohto dôvodu upravil styk otca s maloletým dieťaťom, keďže je nevyhnutné, aby bola v živote dieťaťa zabezpečená aj prítomnosť otca. 1.4 Súd však upravil styk za prítomnosti matky, nakoľko maloletá je vo veku jedného roka, je na matku naviazaná, keďže táto zabezpečuje celodennú starostlivosť o dieťa, otec s maloletou odvtedy ako sa matka s ňou odsťahovala (uplynuli už viac ako 4 mesiace) nebol sám, nezabezpečoval starostlivosť o ňu (bez ohľadu na príčiny), a preto je podľa neho dôležitá prítomnosť matky pri styku. Z dôvodu prípadného možného konfliktu rodičov upravil styk tak, aby tento prebiehal na verejnom priestranstve, mimo domácnosť matky a otca a to každý nepárny týždeň v sobotu a v nedeľu od 14.00 hod. do 17.00 hod. s prihliadnutím na denný režim maloletej (maloletá vstáva približne o 13.00 hod. - 14.00 hod., matka ju prebalí, nakŕmi). Cez týždeň upravil styk v stredu od 15.00 hod. do 17.00 hod. (maloletá o 17.00 hod. večeria, má ďalší spánok a pod.). S ohľadom na vek maloletého dieťaťa a skutočnosť, že otec nemá s maloletou pravidelný kontakt, súd považoval takýto styk za postačujúci na obnovenie kontaktu otca s maloletým dieťaťom a zabezpečením prítomnosti otca v živote dieťaťa. Takáto úprava je dočasná a bude trvať do právoplatného skončenia veci samej (o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k dieťaťu). Vo zvyšku návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Trvanie neodkladného opatrenie vymedzil do právoplatného skončenia vo veci samej vedenej pod sp. zn. 27P/171/2025.
2. Proti uzneseniu okresného súdu podal otec prostredníctvom splnomocneného zástupcu odvolanie zo dňa 14.04.2026. 2.1 Nesúhlasil s rozhodnutím súdu v časti výroku I., nakoľko takto nastavený styk je v praxi neprimeraný, nedostatočný a v mnohých ohľadoch až absurdný. Ide o veľmi malé dieťa, pričom čas styku je obmedzený len na niekoľko hodín, čo samo osebe výrazne sťažuje budovanie vzťahu medzi otcom a dcérou. Navyše súd určil, že styk má prebiehať výlučne na verejnom priestranstve a za prítomnosti matky, čo je nielen nepraktické, ale aj úplne nevhodné. Podľa otca dieťa 9 mesiacov žilo v jeho domácnosti, bolo na neho citovo naviazané a rozhodnutie matky, ktorá sa s maloletým dieťaťom odsťahovala zo spoločnej domácnosti do osady k svojim rodičom, kde žije v dvoch miestnostiach 8 ľudí bez teplej vody, kúpeľne a WC, nie je v záujme maloletého dieťaťa. Uviedol tiež, že nedal súhlas k zmene bydliska dieťaťa a od momentu ako sa matka odsťahovala, vždy s problémami mohol vidieť maloleté dieťa. 2.2 Ďalej otec uviedol, že nie je normálne ani prirodzené, aby nemohol s vlastným dieťaťom tráviť čas v pokojnom prostredí, napr. doma, ale bol nútený sa s ním „prechádzať po dedine“. Takýto režim neumožňuje riadne zabezpečiť potreby dieťaťa, ani vytvárať prirodzený vzťah. Nemá tak možnosť dieťa nakŕmiť, uložiť na spánok v pokojnom prostredí alebo sa mu venovať tak ako je to bežné. Ide o umelo vytvorenú situáciu, ktorá je pre dieťa, aj pre neho ako otca neprirodzená.
2.3 Rovnako zásadne nesúhlasil s tým, aby bol styk viazaný na neustálu prítomnosť matky. Dôvodom je to, že to bráni vytvoreniu samostatného vzťahu s dieťaťom a zároveň to vedie ku konfliktom medzi rodičmi. Praktické problémy takejto úpravy sa ukázali aj počas konkrétnych stretnutí, ktoré otec s dieťaťom absolvoval. Následne opisoval situáciu, ktorá sa uskutočnila dňa 11.04.2026 (chcel s maloletou odísť na iné miesto ako je centrum Obce D., avšak matka tomu zabránila a odmietla nastúpiť do auta s odôvodnením, že auto nepredstavuje verejné priestranstvo, a preto bol nútený približne 3 hodiny tráviť čas s dieťaťom prechádzaním sa po obci a sedením v motorovom vozidle, pričom matka ich počas toho sledovala), ako aj dňa 12.04.2026, keď sa situácia opakovala (matka odmietla, aby odišiel s maloletou mimo obec, hral sa s dcérou na detskom ihrisku pri škôlke, dieťa mu zaspalo v aute na jednu hodinu). Z uvedeného je zrejmé, že takto súdom nastavený a určený styk vedie skôr ku konfliktom a obmedzovaniu, než k budovaniu vzťahu medzi otcom a dieťaťom. Otec uviedol, že má záujem sa o dcéru riadne starať, má na to vytvorené podmienky a nič nenasvedčuje tomu, že by to nezvládol aj bez prítomnosti matky. Uviedol tiež, že medzi rodičmi dlhodobo pretrváva konfliktný vzťah sprevádzaný absenciou elementárnej komunikácie. Pri realizácii styku pravidelne dochádza ku konfliktom, ktoré majú eskalačný charakter, pričom v minulosti si situácia vyžiadala aj zásah policajného zboru. Za týchto okolností je zrejmé, že osobná prítomnosť matky pri styku neplní ochrannú, ani stabilizačnú funkciu, ale naopak je priamym spúšťačom konfliktov medzi rodičmi, čo je z hľadiska psychického vývoja dieťaťa neakceptovateľné. Otec poukázal tiež na to, že asistovaný alebo kontrolovaný styk (napr. za prítomnosti druhého rodiča) je výnimočným opatrením, ktoré má byť časovo obmedzené a odôvodnené konkrétnymi okolnosťami, najmä ochranou dieťaťa. V danom prípade však prítomnosť matky nielenže neplní ochrannú funkciu, ale preukázateľne zhoršuje priebeh styku. Takto nastavený režim styku je preto v rozpore s účelom styku, ktorým je vytváranie a rozvíjanie vzťahu medzi rodičom a maloletým dieťaťom. 2.4 Zhrnúc otec uviedol, že nesúhlasí s rozhodnutím súdu, keďže považuje takto upravený styk za neprimeraný, nedostatočný a v praxi ťažko realizovateľný. Rozsah styku je výrazne obmedzený len na krátky časový úsek, čo mu neumožňuje vytvárať si prirodzený a plnohodnotný vzťah s maloletou. Zároveň poukazuje na to, že podmienka realizácie styku výlučne na verejnom priestranstve a za prítomnosti matky je neprirodzená a nevhodná, keďže neumožňuje zabezpečiť bežné potreby dieťaťa. Takto nastavený režim podľa neho skôr bráni riadnemu priebehu styku. Pri realizácii styku dochádza zo strany matky k obmedzovaniu, keď mu nie je umožnené tráviť čas s maloletou prirodzeným spôsobom, čo vedie ku konfliktom medzi rodičmi. Denný režim dieťaťa je ním plne akceptovaný a vie ho dodržať. Za potrebné považoval otec uviesť, že býva v rodinnom dome, v ktorom sú vytvorené veľmi dobré životné podmienky (zavedená voda, dom má 3 izby, kuchyňa s kúpeľňou a WC). 2.5 Ďalej otec uviedol, že matka ho účelovo vykresľuje negatívne, nikdy nebol žiadny fyzický atak z jeho strany voči matke. Situácia, ktorú táto vysvetľuje, bola tesne na konci ich vzťahu, keďže matka vždy, keď dieťa plakalo a nevedela ho ukľudniť, prehnane reagovala na jeho plač. Pri danom incidente otec len odsunul stôl, aby sa dostal k matke, nakoľko jej chcel zobrať dcéru z rúk, na ktorú matka kričala. Nikdy medzi rodičmi neboli fyzické ataky. Takže len pred odchodom dochádzalo k častým slovným invektívam z jednej aj druhej strany. Otec poukazuje na zlé podmienky, v ktorých matka s maloletou dcérou žije. Naposledy, keď mal umožnený styk, bola táto v špinavom oblečení, fľaša, z ktorej pije, bola špinavá a podľa otca matka zanedbáva hygienu dieťaťa. 2.6 Otec navrhol, aby odvolací súd neodkladné opatrenie vydané prvostupňovým súdom zmenil tak, že je oprávnený stretávať sa s maloletou každý nepárny víkend v roku v sobotu a v nedeľu od 09.00 hod. do 17.00 hod. s tým, že maloleté dieťa si prevezme v čase začatia styku v mieste bydliska matky a na rovnakom mieste po realizácii styku dieťa matke odovzdá. Matka je povinná maloleté dieťa na stretnutie riadne pripraviť a otcovi v stanovený čas riadne odovzdať. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každú stredu, a to v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že maloleté dieťa si prevezme v čase začatia styku v mieste bydliska matky a na rovnakom mieste po realizácii styku dieťa matke odovzdá. Matka je povinná maloleté dieťa na stretnutie riadne pripraviť a otcovi v stanovený čas riadne odovzdať.
3. Matka prostredníctvom splnomocneného zástupcu vo vyjadrení zo dňa 24.04.2026 uviedla, že sa dôrazne ohradzuje voči lživým a urážlivým skutkovým tvrdeniam otca v odvolaní ohľadom jej pomerov po odsťahovaní sa s maloletou. Toto tvrdenie je vedomým klamstvom, ktoré priamo a objektívne vyvracia správa o prešetrení pomerov v jej domácnosti zo dňa 19.02.2026 vypracovaná ÚPSVaR Krupina (bolo v nej konštatované, že matka býva v riadnom rodinnom dome s potrebným zázemím, pre ňu a dieťa, je zriadená moderná a účelne zariadená izba, pričom voda a elektrina sú zavedené a hygiena domácnosti je na veľmi dobrej úrovni, dieťa je čisté, upravené a netrpí zanedbávaním). K poukazovaniu otca na to, že matka bráni styku a vyvoláva konflikt uvádzajúc konkrétne situácie, matka uvádza, že jej konanie nebolo marením styku, ale jeho zákonným výkonom. Uzavretý interiér idúceho motorového vozidla nie je
„verejným priestranstvom“. Vzhľadom na predchádzajúce incidenty mala matka dôvodnú obavu nastúpiť s otcom do uzavretého auta a stratiť tak kontrolu nad bezpečnosťou dieťaťa. Okrem toho samotný otec priznáva, že dňa 12.04.2026 dieťa počas styku na verejnom priestranstve (na ihrisku) pokojne zaspalo a neplakalo. Tento fakt dokazuje, že prítomnosť matky maloletej prospieva a funguje presne podľa poznatkov vývinovej psychológie - ako bezpečný prístav, vďaka ktorému dieťa nepociťuje z prítomnosti otca stres. 3.1 Ďalej matka uviedla, že odvolanie otca je po právnej a procesnej stránke nedôvodné. Tento ho stavia na vlastných subjektívnych pocitoch a nepodložených obvineniach, pričom ignoruje najlepší záujem maloletého dieťaťa vo veku batoľaťa. V prvom rade otec absolútne neuniesol procesné bremeno osvedčenia svojich tvrdení o ohrození dieťaťa zlými bytovými podmienkami a hygienou. Požiadavka otca na realizáciu styku s XX-XXXXXXXX dieťaťom bez prítomnosti matky je v príkrom rozpore s vývinovými potrebami dieťaťa. Časovým ohraničením styku (v rozsahu celého dňa o 9.00 hod. do 17.00 hod.) ignoruje otec biologický rytmus ročného dieťaťa, ktoré bezprostredne po obede (medzi 12.00 hod. a 13.00 hod.) potrebuje svoj hlavný denný spánok v stabilnom prostredí svojej postieľky. Súd prvej inštancie správne nastavil styk na poobedňajšie „bdelé okno“ od 14.00 hod. do 17.00 hod. Ďalej matka poukázala na to, že neodkladné opatrenie nenahrádza konečné rozhodnutie o úprave rodičovských práv a povinností a jeho cieľom je zastabilizovať pomery a zabrániť stresu dieťaťa v počiatočnej a dočasnej fáze. 3.2 V závere vyjadrenia matka zhrnula, že otec v odvolacom konaní absolútne neuniesol svoje bremeno tvrdenia a osvedčenia, neosvedčil dôvodnosť zmeny nariadeného opatrenia a vhodnosť navrhovaného rozsahu styku (ako mieni u takto malého dieťaťa zabezpečiť hygienu, stabilný teplý obed a kvalitný poobedňajší spánok). 3.3 Matka navrhla, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu vo výrokoch I. a IV. potvrdil.
4. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca písomne nevyjadril.
5. Otec prostredníctvom splnomocneného zástupcu v podaní zo dňa 19.05.2026 doplnil skutkové okolnosti k odvolaciemu konaniu a pripojil stanovisko k vyjadreniu matky zo dňa 24.04.2026. 5.1 V doplnení uviedol, že dlhodobo poukazuje na to, že matka svojím správaním vytvára konfliktné a neprirodzené podmienky realizácie styku. Opakovane tak dochádza k obmedzovaniu jeho riadneho kontaktu s maloletou dcérou. Napriek súdnemu rozhodnutiu matka nevyvára podmienky smerujúce k pokojnej realizácii styku a svojím konaním prehlbuje konflikt medzi rodičmi, čo je v rozpore so záujmom maloletého dieťaťa. Následne otec opisoval priebeh styku v dňoch 09.05.2026 (za prítomnosti rodičov zo strany otca, 1,5 hodiny, pokojne bez incidentov), dňa 10.05.2026 (za prítomnosti rodičov zo strany otca, zo strany matky vulgárne správanie, osočovanie a slovný útok voči starej matke dieťaťa), ktorá bola napadnutá matkou - dôkaz videozáznam), dňa 13.05.2026 (matka na telefonické kontaktovanie ani správy otca nereagovala, maloleté dieťa nevydala). Uviedol tiež, že preto dňa 14.05.2026 podal na Obvodnom oddelení Policajného zboru Krupina trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 Trestného zákona vedené pod ČVS: ORPZ-ZV-OPP5-2026/001824-021. 5.2 V stanovisku k vyjadreniu matky zo dňa 24.04.2026 otec v prvom rade nesúhlasil s jej tvrdeniami, prostredníctvom ktorých sa ho snaží vykresliť ako agresívnu, konfliktnú a nebezpečnú osobu, ktorá nie je schopná riadne realizovať styk s maloletou dcérou. Odmietal tvrdenia matky o tom, že by sa voči nej dopustil fyzického násilia alebo že by ju fyzicky napadol a rovnako tak ani maloleté dieťa. Praktický priebeh realizácie styku po vydaní neodkladného opatrenia však podľa názoru otca preukazuje pravý opak jeho tvrdení. Zo samotnej realizácie stretnutí je zrejmé, že konflikty vznikajú predovšetkým v dôsledku správania matky a jej neustálej potreby kontrolovať priebeh styku, zasahovať do komunikácie a vytvárať napätie počas kontaktu otca s maloletou. Otec opakovane deklaruje, že jeho jediným záujmom je možnosť podieľať sa na starostlivosti o svoju maloletú dcéru, vytvárať si s ňou prirodzený vzťah a tráviť s ňou čas v pokojnom a bezpečnom prostredí. Býva v rodinnom dome, kde sú vytvorené riadne podmienky pre starostlivosť o maloletú dcéru, pričom maloleté dieťa má u neho vytvorené vhodné a stabilné prostredie. Otec má za to, že doterajšie správanie matky dlhodobo smeruje k obmedzovaniu jeho kontaktu s maloletou dcérou nerešpektujúc účel súdneho rozhodnutia, čo nemožno považovať za konanie v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Uvedené skutočnosti navrhol zohľadniť pri rozhodovaní odvolacieho súdu.
6. Kolízny opatrovník na vyjadrenie matky nereagoval a ani na doplnenie otca s pripojeným stanoviskom.
7. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP, § 34 ods. 1 CSP, § 3 ods. 5 písm. a/ CMP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 CSP), účastníkom konania v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP, § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 2, § 357 písm. d/ CSP), preskúmal uznesenie okresného súdu bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1, § 385 ods. 1 a contrario CSP) uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým nariadil neodkladné opatrenie zmenil (§ 388 CSP).
8. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bolo v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu návrhu otca na nariadenie neodkladné opatrenie čiastočne vyhovené, pokiaľ ide o potrebu bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania.
9. Z obsahu spisu mal okresný súd osvedčené, že rodičia maloletej spolu pôvodne žili v spoločnej domácnosti do novembra 2025, následne sa matka spolu s maloletou odsťahovala k svojim rodičom, pričom medzi rodičmi vznikli konflikty týkajúce sa realizácie styku otca s maloletou. Zo spisu ďalej vyplynulo, že rodičia síce na informatívnom stretnutí uzavreli rodičovskú dohodu (č. l. 33 spisu) - v rozsahu nepárny víkend v sobotu a nedeľu od 9.00 hod. do 17.00 hod bez prítomnosti matky - avšak matka následne vyjadrila obavu z otca a nesúhlasila s realizáciou styku bez svojej prítomnosti. Okresný súd pri rozhodovaní zohľadnil nízky vek maloletej, jej naviazanosť na matku ako osobu zabezpečujúcu každodennú starostlivosť, ako aj skutočnosť, že otec po odsťahovaní matky s maloletou nebol s dieťaťom dlhodobejšie sám a samostatne nezabezpečoval starostlivosť o maloletú. Za týchto okolností považoval za potrebné dočasne upraviť styk otca s maloletou za prítomnosti matky a na verejnom priestranstve s cieľom zachovania a postupného obnovovania citových väzieb medzi otcom a maloletou.
10. Otec vo svojom odvolaní v podstate vytýkal okresnému súdu, že upravil jeho styk s maloletou v neprimerane obmedzenom rozsahu a spôsobom, ktorý neumožňuje prirodzené budovanie vzťahu medzi otcom a dieťaťom, keď styk podmienil neustálou prítomnosťou matky a jeho realizáciou výlučne na verejnom priestranstve. Namietal, že pre takto reštriktívnu úpravu neexistujú dôvody, keďže podľa jeho názoru neexistujú skutočnosti nasvedčujúce tomu, že by maloletú akokoľvek ohrozoval alebo nezvládal starostlivosť o ňu, pričom práve prítomnosť matky pri styku vedie ku konfliktom medzi rodičmi. Zároveň poukázal na to, že má vytvorené vhodné podmienky na starostlivosť o maloletú, rešpektuje jej denný režim. Domáhal sa preto úpravy styku v ním navrhovanom rozsahu, bez asistencie matky, bez obmedzenia len na verejné priestranstvo.
11. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
12. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
13. Inštitút neodkladného opatrenia je procesným inštitútom, ktorý umožňuje poskytnúť rýchlu ochranu porušeným alebo ohrozeným subjektívnym právam účastníkov konania. Neodkladné opatrenie možno nariadiť ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery účastníkov konania, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená a v prípade konaní podľa Civilného mimosporového poriadku aj v prípade ak to vyžaduje verejný záujem. V zmysle § 326 ods. 1 CSP ďalšími predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia sú osvedčenie dôvodnosti a trvania uplatneného nároku a preukázanie odôvodnenosti potreby neodkladnej úpravy pomerov alebo obavy z ohrozenia exekúcie. Súd o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán, resp. účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), a to vzhľadom na charakter tohto procesného inštitútu. Neodkladné opatrenie musí vždy vychádzať z pomerov a okolností jestvujúcich v čase rozhodovania. Pri rozhodovaní vo veciach maloletých detí je vždy potrebné prihliadať na záujem maloletého dieťaťa, ktorý je prvoradý (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie).
14. Dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí byť zrejmá z jeho samotného obsahu, resp. z písomných dôkazov k nemu pripojených, keďže v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa spravidla dokazovanie nevykonáva a vychádza sa len z návrhu na jeho nariadenie v prípade nariadenia neodkladného opatrenia pred začatím konania a v prípade nariadenia neodkladného
opatrenia po začatí konania aj z obsahu súdneho spisu, teda z dôkazov už vykonaných. Dokazovanie má v tom prípade charakter tzv. osvedčovania, keď skutočnosti uvedené v návrhu alebo ktoré sú súdu zrejmé, keď nariaďuje neodkladné opatrenie, spĺňajú atribút vysokej miery pravdepodobnosti.
15. Právo styku rodiča s dieťaťom kompenzuje právo mať dieťa u seba a zabezpečovať jeho výchovu prostredníctvom osobnej starostlivosti. Uvedené právo vyplýva aj z viacerých ustanovení Dohovoru o právach dieťaťa (oznámenie FPMZV ČSFR č. 104/1991 Zb.), ktorý súčasne garantuje dieťaťu právo na udržiavanie pravidelného osobného kontaktu s obidvoma rodičmi (ak dôjde k rozpadu rodiny). Pokiaľ dochádza k jeho obmedzovaniu zo strany jedného z rodičov, je dôvodná v konaní vo veci samej dočasná úprava pomerov účastníkov konania. Uvedené je v záujme maloletého dieťaťa, ktoré má právo na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb aj s rodičom, v ktorého starostlivosti sa nenachádza (čl. 5 písm. h/ zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákona o rodine“).
16. Odvolací súd po oboznámení sa s doterajším obsahom spisového materiálu v zhode s rozhodnutím súdu prvej inštancie mal za to, že v danej veci je dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by boli dočasne upravené pomery účastníkov konania. Bola totiž osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov ako základnej podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, keďže medzi rodičmi existuje konfliktný vzťah a realizácia styku otca s maloletou neprebieha bez problémov. Rovnako sa stotožnil so záverom okresného súdu, že je v záujme maloletej, aby boli zachované a postupne obnovované citové väzby medzi otcom a maloletou.
17. Pokiaľ odvolací súd uznesenie okresného súdu zmenil, tak z dôvodu, že vydané uznesenie upravovalo styk s otcom veľmi obmedzene.
18. Čo sa týka obmedzenia styku otca týkalo výlučne verejného priestranstva a podmienenia neustálou prítomnosťou matky, nebolo uvedené v danej fáze konania dostatočne odôvodnené konkrétnymi okolnosťami prípadu. Zo spisového materiálu totiž nevyplývajú také skutočnosti, ktoré by osvedčovali, že otec predstavuje pre maloletú riziko, prípadne že by nebol schopný zabezpečiť riadnu starostlivosť o maloletú počas realizácie styku bez prítomnosti matky. Samotný nízky vek maloletej a jej prirodzená citová väzba na matku bez ďalšieho neodôvodňujú tak výrazne reštriktívny režim styku, aký určil súd prvej inštancie.
19. Odvolací súd prihliadol aj na to, že účelom styku rodiča s maloletým dieťaťom nie je len formálne zachovanie kontaktu, ale predovšetkým vytváranie a rozvíjanie samostatnej citovej väzby medzi rodičom a dieťaťom, čo nemožno plnohodnotne napĺňať za situácie, keď je styk realizovaný výlučne za prítomnosti druhého rodiča a obmedzený len na verejné priestranstvo, ktorým je v danom prípade obec. Navyše z obsahu odvolania i doterajšieho priebehu realizácie styku vyplynulo, že práve prítomnosť matky pri styku je zdrojom ďalšieho napätia a konfliktov medzi rodičmi, ktoré nie sú v záujme maloletej.
20. Za týchto okolností odvolací súd považoval za primerané upraviť styk otca s maloletou bez asistencie matky a bez obmedzenia jeho realizácie výlučne na verejné priestranstvo. Pri rozsahu styku prihliadol na to, že zo spisu vyplýva, že rodičia žili v spoločnej domácnosti u rodičov otca od narodenia dieťaťa do odchodu matky zo spoločnej domácnosti asi 8 mesiacov. Otcom predložené videozáznamy svedčia o tom, že dieťa otca pozná, reaguje na neho, spalo u neho za jeho prítomnosti, prebaľoval ho a preto je dôvodné konštatovať citovú väzbu medzi ním a maloletou. Otec má tiež vhodné podmienky k zabezpečeniu styku v jeho domácnosti (manželská posteľ, detská ohrádka, detské veci, hračky). Žije so svojimi rodičmi, a preto existuje aj pomoc ďalších osôb, najmä starej matky dieťaťa. Skutočnosť, že matka mienila spočiatku s otcom uzavrieť rodičovskú dohodu bez jej prítomnosti, svedčí o tom, že sa otec aj napriek nízkemu veku dieťaťa (14 mesiacov) vie o neho postarať. Pri rozsahu styku vzal odvolací súd do úvahy tiež denný režim dieťaťa (dieťa vstáva od 7.00 hod., obedňajší spánok od 12.00 hod. do 14.00 hod., podvečerný spánok od 17.30 hod. do 18.00 hod.). Za primeraný považoval preto styk každú stredu od 15.00 hod. do 17.00 hod. prihliadajúc na to, že aj samotná matka vo vyjadrení z 16.03.2026 súhlasila so stykom každú stredu od 14.00 hod. do 17.30 hod. Vzhľadom na časový interval odvolací súd odporúča realizovať styk každú stredu v mieste bydliska matky (napr. návštevou detského ihriska). Okrem toho upravil styk otca s maloletou aj každý nepárny kalendárny týždeň v sobotu a v nedeľu od 9.00 hod. do 17.00 hod. Prihliadal na skutočnosť, že v tomto útlom veku dieťaťa v prípade obmedzenia
styku dlhší čas, dochádza k rýchlemu zabúdaniu maloletého dieťaťa a obnovovanie by tak vzťah medzi dieťaťom a otcom neprehlbovalo. Rozsah styku od 9.00 hod. do 17.00 hod. je žiadúci aj preto, že by nebolo vhodné ho prerušovať prípadným spánkom. Preto ak je otec schopný zabezpečiť dieťaťu pokojné prostredie, jedlo, spánok, dieťa si na to zvykne a časový rozsah je zvládnuteľný a v záujme dieťaťa.
21. Z toho dôvodu odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým nariadil neodkladné opatrenie, zmenil tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý týždeň v stredu od 15.00 hod. do 17.00 hod., každý nepárny kalendárny týždeň a to v sobotu od 9.00 hod. do 17.00 hod. a v nedeľu od 9.00 hod. do 17.00 hod. Otec si maloleté dieťa v určenom čase prevezme v mieste bydliska matky a na uvedenom mieste po ukončení styku maloleté dieťa odovzdá matke. Matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom riadne a včas pripraviť a styk umožniť. Neodkladné opatrenie trvá do právoplatného skončenia konania vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu vedenej u Okresného súdu Lučenec pod sp. zn. 27/P171/2025.
22. Na záver odvolací súd poukazuje na to, že úprava styku určená neodkladným opatrením je v skutočnosti len faktickým opatrením, ktoré vyplýva z danej situácie, ktorá nastala a zásadne neovplyvňuje otázku meritórneho rozhodnutia. V danom konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu súd vykoná dokazovanie potrebné na zistenie skutočného stavu, pričom sa bude zaoberať aj všetkými tvrdeniami účastníkov konania, ktoré boli produkované v tomto štádiu odvolacieho konania (o neodkladnom opatrení) a následne rozhodne komplexne v súlade s najlepším záujmom dieťaťa. 23. Keďže v uvedenej veci bude naďalej prebiehať konanie vo veci samej, o náhrade trov celého konania (vrátane odvolacieho o neodkladnom opatrení) rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 58 CMP). 24. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).