Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/44/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Beatou Bizoňovou, v právnej veci žalobcu: J.Z.G.D. s.r.o., Gelnická 20, Bratislava, IČO: 36847658, zastúpený JUDr. Alfonz Baránik, advokát s.r.o., Grösslingova č. 4, Bratislava, IČO: 46940561, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Štefanovičova 5, Bratislava, IČO: 00151742, o náhradu škody vo výške 2.434,- EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2.434,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne odo dňa 29.11.2018 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Žalobcovi súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 24.12.2018 domáhal od žalovaného zaplatenia 2.434,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne odo dňa 29.11.2018 do zaplatenia, titulom náhrady škody.

2. Podanú žalobu žalobca odôvodnil tým, že vo februári 2016 si prostredníctvom Autobazár UNI s.r.o. so sídlom Ľubochnianska 4, Bratislava, kúpil z Nemecka ojazdené motorové vozidlo Porsche Boxter S, I.: T. za účelom jeho užívania najmä na území Slovenskej republiky. Keďže toto vozidla podliehalo evidenčnej povinnosti a doposiaľ nebolo prihlásené do evidencie motorových vozidiel na území Slovenskej republiky, spoločnosť Autobazár UNI s.r.o. ho prihlásila na príslušnom orgáne PZ SR a zaplatila správny poplatok v zmysle v znení účinnom v čase registrácie vozidla, teda v znení už účinnej novely , ktorým došlo k zavedeniu tzv. registračnej dane, ktorá sa uplatňuje na všetky ojazdené motorové vozidlá dovezené za účelom ich prvej registrácie na území Slovenskej republiky zo zahraničia, t.j. aj z členských štátov EÚ, pričom jej výška sa odvíja v závislosti od výkonu motora takého motorového vozidla. V zmysle uvedeného spoločnosť Autobazár UNI s.r.o., ako sprostredkovateľ kúpy vozidla, toto prihlásil do evidencie motorových vozidiel a za toto prihlásenie zaplatila správny poplatok podľa položky č. 65 písm. b) zákona o správnych poplatkoch vo výške 2.467,- EUR, a to výlučne z dôvodu, že výkon motora vozidla bol 232 kW. Následne spoločnosť Autobazár UNI s.r.o. vystavila žalobcovi faktúru č. P. na zaplatenie kúpnej ceny a faktúru č. P. na zaplatenie všetkých poplatkov súvisiacich so zápisom tohto vozidla do evidencie v sume 3.211,- EUR, v ktorej bola zarátaná aj registračná daň za prihlásenie vozidla do evidencie vo výške 2.467,- EUR. Žalobca uvedenú faktúru uhradil dňa 1.3.2016. Pritom platí, že ak by si žalobca rovnaké ojazdené motorové vozidlo zakúpil v Slovenskej republike, teda by v takom prípade išlo v poradí o druhú registráciu vozidla v Slovenskej republike, za jeho prihlásenie by bol povinný zaplatiť správny poplatok len vo výške 33,- EUR, pretože pri výpočte výšky správneho poplatku za takéto prihlásenie ojazdeného motorového vozidla zakúpeného v Slovenskej republike sa na výkon motora neprihliada a tento je fixný- vo výške

33,- EUR. V zmysle a bol teda povinný zaplatiť správny poplatok vo výške 2.467,- EUR bez vyzvania príslušného orgánu PZ už pri podaní žiadosti o zápis do evidencie, pretože v tomto momente mu vznikla poplatková povinnosť. Ak by poplatok nezaplatil, príslušný orgán PZ by zápis vozidla nevykonal a konanie by zastavil, pričom takéto rozhodnutie je konečné, keďže zákon o správnych poplatkoch voči nemu nepripúšťa riadny opravný prostriedok. Tým, že Slovenská republika vyberala až do 1.2.2017 za zápis ojazdeného motorového vozidla dovezeného z niektorého z členských štátov EÚ rádovo vyššiu registračnú daň (ktorej výška sa vypočítavala podľa výkonu motora motorového vozidla) ako za zápis ojazdeného motorového vozidla zakúpeného na Slovensku (kde je výška dane paušálna bez ohľadu na výkon motora motorového vozidla), porušovala tým primárne právo EÚ a to konkrétne čl. 110 Zmluvy o fungovaní EÚ a zároveň Slovenská republika takto diskriminovala tých, ktorí si kúpili ojazdené motorové vozidlo v inom členskom štáte EÚ oproti tým, ktorí si kúpili ojazdené motorové vozidlo v Slovenskej republike. Takýto postup je aj v priamom rozpore so zásadou voľného pohybu tovaru, ktorá je jednou zo základných zásad Zmluvy o fungovaní EÚ (čl. 28 a nasl.) a zároveň základnou slobodou vnútorného trhu, tvoriacou jeden z pilierov EÚ. Tento právny záver potvrdzuje aj rozsudok Súdneho dvora EÚ z 5.10.2006 č. C-290/05 a C-333/05, ktorým Súdny dvor EÚ v bode 57. poskytol výklad čl. 90 ods. 1 ZES (teraz čl. 110 Zmluvy o fungovaní EÚ). Aj napriek tomu, že sa tento rozsudok týka registračnej dane v Maďarsku, ide v zásade o totožnú daň, ako bola vyberaná v Slovenskej republike. V súvislosti so Slovenskou republikou sa predmetnou registračnou daňou zaoberala aj Európska komisia, ktorá vo svojom stanovisku z 19.1.2016 potvrdila, že napriek tomu, že táto finančná záťaž je v slovenskom právnom poriadku pomenovaná ako "poplatok", jedná sa o daň v zmysle čl. 110 Zmluvy o fungovaní EÚ. Z uvedeného vyplýva, že zaplatením registračnej dane v predmetnej výške, ktorá odporuje čl. 110 Zmluvy o fungovaní EÚ, vznikla žalobcovi skutočná škoda vo výške 2.434,- EUR, ako rozdiel zaplateného správneho poplatku 2.467,- EUR za zápis dovezeného ojazdeného motorového vozidla z Nemecka do evidencie a správneho poplatku vo výške 33,- EUR, ktorý by žalobca zaplatil za zápis za rovnaké ojazdené vozidlo, ktoré už bolo zaregistrované v Slovenskej republike. Podľa konštantnej judikatúry Súdneho dvora EÚ sú členské štáty povinné nahradiť škodu spôsobenú jednotlivcovi porušením komunitárneho práva, za ktoré sú tieto štáty zodpovedné. Sú teda naplnené všetky podmienky zodpovednosti Slovenskej republiky za škodu, pretože zákon o správnych poplatkoch odporuje čl. 110 Zmluvy o fungovaní EÚ, ktorý priznáva práva pre fyzické alebo právnické osoby, resp. zakladá povinnosti členským štátom, škoda žalobcovi vznikla zaplatením správneho poplatku, medzi porušením práva EÚ a vznikom škody existuje príčinná súvislosť a porušenie práva EÚ je dostatočne závažné, lebo ide o porušenie základného dokumentu práva EÚ. Náhrada škody sa v tomto prípade riadi primárne právom EÚ, je použiteľný subsidiárne. Pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného žalobca odvodil z a V zmysle žalobca podal dňa 12.6.2018 na Ministerstvo financií SR žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, z dôvodu, že mu vznikla škoda v správnom konaní pri zápise vozidla do evidencie pred príslušným orgánom Policajného zboru SR, teda pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti Ministerstva financií SR, pričom škoda vznikla súčasne v súvislosti s porušením práva EÚ. Dňa 29.11.2018 mu bolo doručené rozhodnutie Ministerstva financií SR č. MF/005776/2018-241 zo dňa 23.11.218, ktorým mu bolo oznámené, že jeho nárok bol predbežne prerokovaný a bolo zistené, že nie sú splnené podmienky na náhradu škody voči štátu, preto je jeho nárok neopodstatnený.

3. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení žalobca v žalobe navrhol tieto listinné dôkazy: doklad o kúpe vozidla - faktúru č. P., doklad o zaplatení poplatkov spojených s prihlásením vozidla - potvrdenie o úhrade zo dňa 1.3.2016, žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 12.6.2018, odpoveď Ministerstva financií SR zo dňa 23.11.2018.

4. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 16.5.2019, doručenom súdu dňa 20.5.2019, žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Potvrdil, že Európska komisia požadovala zosúladenie národnej legislatívy s čl. 110 Zmluvy o fungovaní EÚ a zrovnoprávnenie podmienok pri prvom zápise držiteľa motorového vozidla do národnej evidencie vozidiel pre dovezené vozidlá s tuzemskými. Z hľadiska harmonogramu úpravy položky č. 65 a najmä písm. b) sadzobníka správnych poplatkov po vzájomných konzultáciách a Európskou komisiou a to s ohľadom na žalobcom uvedený rozsudok Súdneho dvora EÚ z 5.10.2006 č. C-290/05 a C-333/05, bola upravená predmetná legislatíva od 1.2.2017. V predmetnom čase však platil právny stav tak, ako je uvedený v položke. Súdny dvor sice poukazuje na to, že podľa ustálenej judikatury ide o porušenie článku 90 prvého odseku ZES ( teraz čl. 110 Zmluvy o fungovaní EÚ) keď zdanenie dovezeného výrobku a zdanenie domáceho výrobku sú vypočítané rozdielnym spôsobom a

podľa rozdielnych pravidiel, ktoré spôsobujú, že hoci len v niektorých prípadoch dochádza k vyššiemu zdaneniu dovezeného výrobku. Aj v prípade, že nie sú splnené podmienky takejto priamej diskriminácie, predsa daň môže byt' na základe svojich účinkov nepriamo diskriminačná. Súdny dvor však poukazuje na to, že "Pokiaľ ide o kritériá, ktoré možno použiť pre výpočet dane, je potrebné pripomenúť, že právo Spoločenstva v súčasnom stave svojho vývoja neobmedzuje slobodu žiadneho členského štátu zaviesť diferencovaný daňový systém pre určité výrobky, a to aj pre výrobky podobné v zmysle článku 90 prvého odseku ZES na zaklade objektivních kritérií, ako je druh použitých prvotných materiálov alebo uplatnený výrobný postup." Ďalej Súdny dvor konštatuje, že "V rámci systému týkajúceho sa registračnej dane predstavujú také kritéria, ako je typ motora, objem motora a zaradenie podľa vplyvu na životné prostredie, objektívne kritéria. V takom systéme je teda možné ich použiť. , ktorým sa mení a dopĺňa o správnych poplatkoch a o súdnych poplatkoch, sa od 1.2.20217 poplatok za zápis držiteľa motorového vozidla kategórie L, M1, N1, okrem kategórie N1 s najviac s tromi miestami na sedenie do evidencie vozidiel v Slovenskej republike, aj s vykonaním úprav v dokladoch vrátane vydania týchto dokladov, vypočíta podľa výkonu motora s násobkom koeficienta zostatkovej hodnoty vozidla zodpovedajúcej zostatkovej hodnote podľa veku vozidla v rokoch odo dňa prvej evidencie vozidla, ktorého hodnoty sú uvedené v tabuľke. Mal za to, že nie je možné odignorovať platný právny stav () na základe ktorého bol správny poplatok od žiadateľov vyberaný za prvý zápis držiteľa motorového vozidla podľa položky č. 65 písm. b) sadzobníka súdnych poplatkov. Európska komisia síce poukázala na potrebu zosúladenia národnej legislatívy s článkom 110 Zmluvy o fungovaní EÚ, avšak zdôraznila, že sa neobmedzuje sloboda žiadneho členského štátu zaviesť diferencovaný daňový systém a určiť a použiť také kritéria, ako je typ motora, objem motora a zaradenie podľa vplyvu na životné prostredie s prihliadnutím na zníženie hodnoty ojazdených vozidiel. S poukazom na uvedené bol toho názoru, že nie je dôvod na automatické priznanie nároku na náhradu škody v rozpore s národnou legislatívou. Uviedol, že de iure nie sú rozsudky Súdneho dvora vydané v prejudiciálnom konaní záväzné erga omnes ale iba inter partes. Nie je však vylúčené, že odpoveď súdneho dvora zohľadňujúc podobné okolnosti, by bola pravdepodobne rovnaká. Je predpoklad, že zo strany žiadateľov, ktorí zaplatili v súlade s národnou legislatívu vyššiu registračnú daň za dovezené ojazdené motorové vozidlo zo zahraničia, budú podané hromadné žaloby voči Slovenskej republike. Vyvstáva tu však otázka, ako sa zdôvodní zásada spravodlivosti a rovnocennosti, keď žiadateľom za zápis ojazdeného motorového vozidla z dôvodu zmeny legislatívy účinnej od 1.2.2017 sa poplatok za zápis motorového vozidla kategórie L, M1 a N1 vypočíta podľa veku vozidla v rokoch odo dňa prvej evidencie vozidla, ktorého hodnoty sú uvedené v tabuľke, a to v súlade s výkladom Súdneho dvora EÚ, pričom žiadateľom pre účinnosťou tohto zákona sa na predmetné kritéria prihliadať nebude a automaticky dôjde k vráteniu registračného poplatku, ktorá prevyšuje čiastku 33,- EUR. V tejto súvislosti dal na zváženie súdu predmetnú otázku riešiť i podaním návrhu na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom EÚ v zmysle .

5. Žalovaný na preukázanie svojich skutkových tvrdení žalovaný navrhol ako dôkaz rozsudok Súdneho dvora EÚ z 5.10.2006 č. C-290/05 a C-333/05.

6. Žalobca na vyjadrenie žalovaného reagoval vyjadrením, doručeným súdu dňa 4.7.2019. Uviedol, že vyjadrenia žalovaného sú síce pravdivé (žalobca nespochybňuje, že vyberanie správneho poplatku podľa výkonu motora zohľadňuje environmentálny aspekt, ani to, že Súdny dvor EÚ konštatoval, že členské štáty majú slobodu v tom, že môžu zaviesť diferencovaný daňový systém pre určité výrobky, založený na objektívnych kritériách), avšak v kontexte v akom ich používa žalovaný vyplýva, že buď absolútne nepochopil podstatu žaloby alebo sa snaží navodiť ten dojem. Uviedol, že podstatou žaloby nie je spochybňovanie skutočnosti, že zdaňovanie niektorých výrobkov v členských štátoch EÚ sa môže riadiť rôznymi objektívnymi kritériami, ale poukázanie na to, že kritériá výpočtu registračnej dane a výška registračnej dane vyberaná za dovezené ojazdené vozidlá nemôžu byť iné, ako pri ojazdených vozidlách už zaregistrovaných v SR. Zavedené kritériá na vyberanie daní sa musia rovnako vzťahovať na tuzemské výrobky, ale aj výrobky z ostatných štátov EÚ. Pokiaľ žalovaný uviedol, že nie je možné odignorovať platný právny stav ( o správnych poplatkoch), na základe ktorého bol správny poplatok od žiadateľov vyberaný za prvý zápis držiteľa motorového vozidla podľa položky 65 písm. b) sadzobníka správnych poplatkov a že s poukazom na uvedený rozsudok Súdneho dvora EÚ, ktorým sa poskytol výklad k článku 90 prvého odseku ZES, nie je dôvod na automatické priznanie nároku na náhradu škody v rozpore s národnou legislatívou, keď je pripravovaná novela v súlade s usmernením EÚ (ktorá rieši výšku dane pri zápise vozidla s prihliadnutím na výkon motora aj na zostatkovú hodnotu vozidla), nie je toto tvrdenie pravdivé. V predmetnom rozsudku sa Súdny

dvor EÚ zaoberal aj problematikou vrátenia nesprávne vybraných poplatkov (pretože Maďarská vláda namietala, že nesprávne vybrala registračnú daň vo výške 116 miliónov EUR, pričom jej vracanie by jej mohlo spôsobiť vážne riziko a tiež, že administratívne náklady preskúmania jednotlivých prípadov by pravdepodobne prevýšili celkovú výšku súm, ktoré by sa mali vrátiť) a skonštatoval, že suma, ktorá sa má vrátiť nie je taká vysoká, aby ako taká mohla mať vážne hospodárske dôsledky, ktoré by mohli odôvodňovať obmedzenie časovej účinnosti tohto rozsudku a že pokiaľ ide o správne náklady, právo Spoločenstva iba vyžaduje, aby členský štát v súlade s pravidlami vnútroštátneho práva vrátil sumu zaplatenú navyše za predpokladu, že budú dodržané zásady rovnocennosti a efektivity. Porušovanie primárneho práva EÚ a diskrimináciu tých, ktorí si kúpili ojazdené motorové vozidlo v inom členskom štáte EÚ žalovaným pritom nie je možné v žiadnom prípade ospravedlniť odvolaním sa na zákon Slovenskej republiky, ktorý je v rozpore s čl. 110 Zmluvy o fungovaní EÚ. Je povinnosťou žalovaného zabezpečiť, aby slovenské právne predpisy boli v súlade s európskymi právnymi predpismi, pretože podľa majú právne záväzne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Ako uviedol v žalobe, podľa konštantnej judikatúry Súdneho dvora EÚ komunitárne právo (teraz únijné právo) obsahuje zásadu, podľa ktorej sú členské štáty povinné nahradiť škodu spôsobenú jednotlivcovi porušením komunitárneho práva, za ktoré sú tieto štáty zodpovedné. Žalovaný je tak bezo sporu zodpovedný za škody, ktoré vznikli žalobcovi porušením únijného práva (a to podľa zásady zodpovednosti za škodu, ktorá vznikla z titulu porušenia práva EÚ). Pokiaľ ide o rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 5.10.2006, č. C-290/05 a C-333/05, ktorým Súdny dvor EÚ v bode 57. poskytol výklad čl. 90 ods. 1 ZES (teraz čl. 110 Zmluvy o fungovaní EÚ), a na ktorý poukazoval žalobca vo svojej žalobe, je potrebné uviesť, že pokiaľ ide o záväznosť rozhodnutí Súdneho dvora EÚ platí, že sudcovská tvorba práva sa v súčasnom kontinentálnom systéme práva javí ako nezastaviteľný a stále sa prehlbujúci proces. So vstupom Slovenskej republiky do EÚ došlo k významným zmenám aj v oblasti aplikácie práva. Do slovenského právneho poriadku bolo prevzaté množstvo právnych noriem a s nimi nevyhnutne nastúpili aj zvýšené nároky na všetky orgány aplikujúce právo. Judikatúra Európskeho súdneho dvora je rozhodovacou praxou Súdneho dvora EÚ, ktorú vytvárajú rozhodnutia tohto súdu v jednotlivých preskúmavaných záležitostiach. Súdny dvor je jedným z orgánov EÚ, na ktorý členské štáty tejto nadnárodnej organizácie preniesli určité rozhodovacie právomoci, a tak rozhoduje spory medzi vládami členských štátov a európskymi inštitúciami a prejednáva aj žaloby jednotlivcov, či organizácií, proti inštitúciám EÚ. Zároveň dohliada, aby členské štáty dodržiavali európske právo a preskúmava aj súlad právnych aktov vydávaných inštitúciami EÚ so zakladajúcimi zmluvami, ktoré tvoria akoby ústavu EÚ. Judikatúra súdneho dvora má pritom najmä zabezpečovať jednotný výklad práva EÚ a tak aj jeho rovnaké uplatňovanie v jednotlivých členských štátoch. Práve v prípadoch, kedy Európsky súdny dvor podáva právny výklad ustanovení európskeho práva, či už v jednotlivých rozhodnutiach alebo na žiadosť súdov členských štátov či iných orgánov a inštitúcií EÚ, má judikatúra Európskeho súdneho dvora všeobecnú záväznosť. To znamená, že týmto výkladom sa musí riadiť nielen súd, ktorý o výklad požiadal či štát alebo inštitúcia EÚ, ktorej je rozhodnutie určené, ale všetky členské štáty, ich orgány a obyvateľstvo, ako aj samotné orgány EÚ. Judikatúra Európskeho súdneho dvora má preto povahu prameňa európskeho práva. Namietal, že neexistuje žiaden dôvod, na podanie návrhu na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom EÚ, ako to navrhuje žalovaný. Žalobca nezakladá svoju žalobu na rozhodnutí Súdneho dvora EÚ, ale na tom, že postup žalovaného, ktorý vyberal za zápis ojazdeného motorového vozidla dovezeného z niektorého z členských štátov EÚ vyššiu registračnú daň, ako za zápis ojazdeného motorového vozidla kúpeného v SR, porušoval primárne právo EÚ, konkrétne Zmluvu o fungovaní EÚ. Po vstupe SR do EÚ sa táto zmluva stala súčasťou právneho poriadku SR, pričom má nadradené postavenie nad vnútroštátnym právom a musí byť bezprostredne aplikovaná vnútroštátnymi orgánmi. Každý orgán členského štátu, ktorý rozhoduje o právach a povinnostiach osôb, je povinný pri svojom postupe a rozhodovaní aplikovať priamo účinné unijné právo, a to dokonca aj v prípade, kedy je vnútroštátne právo daného štátu s unijným právom v rozpore, pretože unijné právo má prednosť pred právom vnútroštátnym. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci Costa v. ENEL (rozsudok zo dňa 15.7.1964). Vnútroštátny súd si musí vedieť sám posúdiť porušenie predpisov unijného práva, a to bez ohľadu na to, či a ako sa k tomu vyjadrí Súdny dvor EÚ. 7. Žalovaný dňa 2.8.2019 na základe uznesenia súdu č.k. - 86 zo dňa 12.7.2019 uviedol, že nepovažuje za potrebné zaujať stanovisko k vyjadreniu žalobcu zo dňa 4.7.2019 pretože by len zopakoval argumenty uvedené vo svojom vyjadrení k žalobe. 8. Súd vykonal vo veci dokazovanie faktúrou č. P. zo dňa 12.2.2016, faktúrou č. FA16/00017 zo dňa 19.2.2016, potvrdením o úhrade zo dňa 1.3.2016, žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku

na náhradu škody zo dňa 12.6.2018, odpoveďou Ministerstva financií SR zo dňa 23.11.2018 a zistil nasledovný skutkový stav:

9. Z faktúry č. P. zo dňa 12.2.2016, splatnej dňa 26.2.2016, súd zistil, že Autobazár UNI s.r.o. dňa 12.2.2016 vystavil žalobcovi faktúru za predaj motorového vozidla zn. Porsche Boxter S, I.: T. vo výške 48.523,36 EUR.

10. Z faktúry č. FA16/00017 zo dňa 19.2.2016, splatnej dňa 4.3.2016, súd zistil, že Autobazár W. N..V..Q.. (Č.. Ú.: N.) dňa 19.2.2016 vystavil žalobcovi faktúru za poplatky a kolky polícii vo výške 3.211,- EUR, za kontrolu originality vo výške 73,- EUR, za preklady vo výške 35,- EUR, za poplatok za recykláciu vo výške 60,- EUR, spolu vo výške 3.379,- EUR.

11. Z potvrdenia o úhrade zo dňa 1.3.2016 súd zistil úhradu sumy 3.379,- EUR na účet č. N., s informáciou pre príjemcu: poplatky za registráciu a prihlásenie BA333LT.

12. So žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 12.6.2018 súd zistil, že žalobca dňa 12.6.2018 doručil Ministerstvu financií SR žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody vo výške 2.434,- EUR spôsobenej mu porušením čl. 110 Zmluvy o fungovaní EÚ, ako primárneho práva EÚ.

13. Z odpovede Ministerstva financií SR č. MF/005776/2018-241 zo dňa 23.11.2018 súd zistil, že Ministerstvo financií SR listom zo dňa 23.11.2018 žalobcovi oznámilo, že jeho nárok na náhradu škody uplatnený dňa 12.6.2018 prerokovalo a zistilo, že nie súd splnené podmienky na náhradu škody voči štátu a jeho nárok považuje za neopodstatnený.

14. Podľa SR Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2.

Podľa SR sudcovia sú pri výkone svojej funkcie nezávislí a pri rozhodovaní sú viazaní , ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 a zákonom.

Podľa SR výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto .

Podľa o správnych poplatkoch v znení účinnom do 30.6.2016 poplatky určené v sadzobníku pevnou sumou sa platia bez výzvy a sú splatné pri podaní, ktoré smeruje k vykonaniu úkonu alebo k uskutočneniu konania, ak pri jednotlivých položkách sadzobníka nie je ustanovené inak. Podaním vzniká zároveň poplatková povinnosť. Ak nebol poplatok zaplatený pri podaní alebo v určenej sume, je splatný do 15 dní odo dňa doručenia písomnej výzvy správneho orgánu na jeho zaplatenie.

Podľa o správnych poplatkoch v znení účinnom do 30.6.2016, ak poplatky splatné podľa tohto zákona nebudú zaplatené, správny orgán úkon nevykoná a konanie zastaví. Proti rozhodnutiu o zastavení konania pre nezaplatenie poplatku sa nemožno odvolať.

Podľa položky 65 písm. b) o správnych poplatkoch v znení účinnom do 30.6.2016 prvý zápis držiteľa motorového vozidla kategórie L, M1 a N1, okrem kategórie N1 s najviac tromi miestami na sedenie, do evidencie vozidiel v Slovenskej republike aj s vykonaním úprav v dokladoch vrátane vydania týchto dokladov, ak je výkon motora nad 228 kW do 254 kW je 2.467,- EUR.

Podľa položky 65 písm. e) o správnych poplatkoch v znení účinnom do 30.6.2016 ďalší zápis držiteľa motorového vozidla okrem prvého zápisu držiteľa motorového vozidla podľa písmen

a) až d) alebo prípojného vozidla do evidencie v Slovenskej republike aj s vykonaním úprav v dokladoch vrátane vydania týchto dokladov je 33,- EUR.

Podľa položky 76 písm. a) z.č. o správnych poplatkoch v znení účinnom do 30.6.2016 pridelenie evidenčného čísla a vydanie tabuľky s evidenčným číslom vyrobenej zo zliatin ľahkých kovov pri zápise vozidla do evidencie alebo pridelenie evidenčného čísla a vydanie takejto tabuľky s evidenčným číslom za stratenú, zničenú, poškodenú, odcudzenú alebo neupotrebiteľnú tabuľku, za každú tabuľku je 16,5EUR.

Podľa čl. 28 (pôvodný článok 23 ZES) Zmluvy o fungovaní EÚ (1) Únia predstavuje colnú úniu, ktorá sa vzťahuje na celý obchod s tovarom a zahŕňa zákaz ciel na dovoz a vývoz tovaru medzi členskými štátmi, zákaz všetkých poplatkov, ktoré majú rovnaký účinok ako clá, ako aj prijatie Spoločného colného sadzobníka vo vzťahu k tretím krajinám. (2) Ustanovenia článku 30 a kapitoly 3 tejto hlavy sa vzťahujú na výrobky s pôvodom v členských štátoch, ako aj na výrobky pochádzajúce z tretích krajín, ktoré sú v členských štátoch vo voľnom obehu.

Podľa čl.30 (pôvodný článok 25 ZES)Zmluvy o fungovaní EÚ clá na dovozy a vývozy a poplatky s rovnakým účinkom sa medzi členskými štátmi zakazujú. Tento zákaz sa vzťahuje taktiež na clá fiškálnej povahy.

Podľa čl. 110 (pôvodný článok 90 ZES)Zmluvy o fungovaní EÚ žiaden členský štát nezdaní výrobky z iných členských štátov vnútroštátnou daňou prevyšujúcou dane ukladané priamo či nepriamo na podobné domáce výrobky. Ďalej, žiaden členský štát nezdaní výrobky iných členských štátov nijakou vnútroštátnou daňou, ktorá nepriamo ochraňuje iné výrobky.

Podľa , pokiaľ je účastníkom občianskoprávnych vzťahov štát, je právnickou osobou.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a)nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c)rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d)nesprávnym úradným postupom.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa , koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu. Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa , koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak v dôsledku nesprávneho prebratia smernice Európskej únie alebo ak v dôsledku nedodržania lehoty určenej na jej prebratie vznikla škoda pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy. Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa ) a a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa ) .

Podľa z.č. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, Ministerstvo financií Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej správy pre oblasť financií, daní a poplatkov, colníctva, hazardných hier, finančnej kontroly, vnútorného auditu a vládneho auditu. Ministerstvo financií Slovenskej republiky je aj ústredným orgánom štátnej správy pre oblasť cien a cenovej kontroly s výnimkou cien a cenovej kontroly tovarov ustanovených osobitnými zákonmi.

15. V predmetnom konaní sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia 2.434,- EUR z titulu náhrady škody spôsobenej mu štátom porušením práva EÚ. Slovenská republika vstúpila do EÚ dňa 1.5.2004. Podľa zmluvy o fungovaní EÚ a unijného právneho poriadku (napr. Francovich a Bonifaci, C-6 a 9/90, 19.11.1991, Zb. s: I-5357, Brasserie du p?cheur a Factortame, C-46 a 48/93, 5.3.1996, Zb. s I-1029) členské štáty zodpovedajú za škodu spôsobenú porušením práva EÚ. Členské štáty sú preto povinné nahradiť fyzickým a právnickým osobám škodu spôsobenú porušením úniového práva (napr. Köbler, C-224/01, 30.9.2003, Zb. s. I-10239). Zodpovednosť členských štátov v prípade porušenia úniového práva je objektívna a absolútna. Členský štát sa tejto zodpovednosti nemôže za žiadnych okolností zbaviť, ani sa z nej nemôže exkulpovať, a to bez ohľadu na to, ktorý orgán konajúci v mene členského štátu škodu spôsobil. V zmysle rozsiahlej judikatúry Súdneho dvora EÚ (napr. Evans, C-63/01, 4.12.2003, Zb. s. I-14447, Haim, C-424/97, 4.7.2000, Zb. s. I-5123, Carbonari, C-131/97, 25.2.1999, Zb. s. I-1103 ) vyplýva, že na vznik zodpovednosti členského štátu za škodu spôsobenú porušením práva EÚ sa vyžaduje, aby: 1. porušená úniová norma priznávala práva pre fyzické alebo právnické osoby alebo zakladala povinnosti pre členský štát, 2. porušenie úniového práva bolo dostatočne závažné, 3. medzi porušením úniového práva členským štátom a škodou spôsobenou fyzickým a právnickým osobám existovala priama príčinná súvislosť a 4. aby škoda naozaj vznikla.

16. Žalobca v konaní za porušenie úniovej normy, ktorá priznáva práva pre fyzické a právnické osoby a zakladá povinnosti pre členský štát, označil čl. 110 Zmluvy o fungovaní EÚ a čl. 28 Zmluvy o fungovaní EÚ, t.j. porušenie zásady voľného pohybu tovaru ako jednej zo základných zásad predmetnej zmluvy. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcu, že v danej veci došlo k porušeniu primárneho práva EÚ, a to v prípade nákupu motorového vozidla v členskom štáte EÚ a jeho registrácii na území Slovenskej republiky a zaplatení správneho poplatku za jeho registráciu (registračná daň) a to aj vzhľadom na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-290/05 a C-333/05 z 5.10.2006 a na vyjadrenie žalovaného, že bol v predmetnej časti od 1.2.2017 novelizovaný s ohľadom potreby zosúladenia národnej legislatívy s čl. 110 Zmluvy o fungovaní EÚ. Slovenská republika, ako členský štát EÚ od 1.5.2004 má povinnosť zabezpečiť úplný účinok práva EÚ a zabezpečiť, aby slovenské právne predpisy boli v súlade s európskymi právnymi predpismi, pretože podľa majú právne záväzne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Preto nesmie priamo, ani prostredníctvom zriadených alebo uznaných orgánov porušiť alebo tolerovať porušenie práva EÚ alebo ohroziť jeho účinky (Amsterdam Bulb, 50-76, 2.2.1977, Zb. s. 137). Skutočnosť, že Slovenská republika mala a má možnosť zaviesť diferencovanú výšku poplatku na základe rôznych kritérií je nesporné, ale aj tieto kritériá sa musia uplatňovať nediskriminačným spôsobom. Problém teda v danom prípade nie je v kritériách ako takých, ale v tom, že boli iné kritéria výpočtu registračnej dane pre ojazdené vozidlá dovezené zo zahraničia (prvá registrácia) a iné pre ojazdené vozidlá kúpené a prevádzkované v Slovenskej republike (ďalšia registrácia). Stanovením rôznych kritérií pre určenie výšky poplatku za registráciu motorového vozidla tak došlo zo strany Slovenskej republiky k porušeniu čl. 110 Zmluvy o fungovaní EÚ, ktorá priznáva práva pre fyzické alebo právnické osoby, aby výrobky neboli diskriminované daňovými opatreniami a ktorá zakladá povinnosti v tomto smere pre členský štát.

17. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcu, že závažnosť porušenia úniového práva je v danom prípade daná tým, že Slovenská republika porušila primárne právo EÚ, k čomu súd uvádza, že na základe kritérií vyplývajúcich z rozhodovacej praxe Súdneho dvora EÚ pri vymedzovaní tohto znaku je možné konštatovať, že Slovenská republika prekročila zjavne a závažným spôsobom hranice svojej voľnej úvahy pri výkone normotvornej právomoci. Podľa čl. 110 Zmluvy o fungovaní EÚ "žiaden členský štát nezdaní výrobky z iných členských štátov nijakou priamou alebo nepriamou vnútroštátnou daňou prevyšujúcou dane ukladané priamo či nepriamo na podobné domáce výrobky." V danom prípade

výška registračnej dane určená v položke 65 písm. b) v rozhodnom čase, diskriminovala ojazdené vozidlá dovezené zo zahraničia pred tými, ktoré boli kúpené a prevádzkované v Slovenskej republike. Aj keď rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie z 5.10.2006 č. C-290/05 a C333/05 sa týkalo "registračnej dane" v Maďarskej republike, tak predmetný stav v Maďarskej republike bol plne porovnateľný so stavom v Slovenskej republike a toto porušenie práva EÚ v Slovenskej republike pretrvávalo aj napriek existencii už vyššie uvedeného právoplatného rozsudku Súdneho dvora, ktorým bol poskytnutý výklad článku 110 Zmluvy o fungovaní EÚ a ktorý bol aj jedným z dôvodov zmeny o správnych poplatkoch zosúlaďujúcej uvedený správny poplatok s právom EÚ účinný od 1.2.2017.

18. V konaní bola preukázaná aj existencia príčinnej súvislosti medzi porušením práva EÚ a vznikom škody, ktorá vznikla žalobcovi práve uhradením správneho poplatku vo výške určenej , položka 65 písm. b), ktorý ale v rozpore s čl. 110 Zmluvy o fungovaní EÚ určoval rozdielnu výšku poplatku na výrobky (ojazdené motorové vozidlá) dovezené zo zahraničia oproti rovnakým výrobkom kúpeným v Slovenskej republike.

19. Žalobca tiež v konaní preukázal podmienku vznik škody, ktorá mu vznikla uhradením správneho poplatku za registráciu dovezeného ojazdeného vozidla z Nemecka do evidencie na území Slovenskej republiky vo výške stanovenej položkou 65 písm. b) z.č. , odporujúcej čl. 110 Zmluvy o fungovaní EÚ, vo výške 2.467,- EUR po odpočítaní správneho poplatku vo výške 33,- EUR, ktorý by žalobca zaplatil za zápis za rovnakého ojazdeného vozidlo, ktoré už bolo zaregistrované v SR. Žalovaný v konaní síce poukazoval na zásadu spravodlivosti a rovnocennosti, keď žiadatelia o zápis ojazdeného motorového vozidla už v zmysle novely , účinnej od 1.2.2017, platia poplatok za zápis vozidla daný súčinom výkonu motora a koeficientu zostatkovej hodnoty vozidla zodpovedajúcej zostatkovej hodnote vozidla podľa veku vozidla v rokoch odo dňa prvej evidencie vozidla, pričom žiadateľom pred účinnosťou tejto zmeny sa na predmetné kritériá neprihliadalo, avšak v tomto smere nenavrhol žiadne dokazovanie a súd mal za to, že pri žalobcom preukázanej výške škody je zásada rovnocennosti a efektivity dodržaná, nakoľko v danej veci je rozhodný čas, v ktorom žalobca zaplatil predmetný poplatok, bez ohľadu na neskoršie zmeny legislatívy.

20. Pokiaľ sa týka aplikácie súd uvádza, že zjavne nepokrýva všetky prípady náhrady škody voči štátu. Obsahuje taxatívne určené skutkové podstaty určených konaní a rozhodnutí za ktoré štát zodpovedá, avšak nárok z titulu porušenia práva EÚ aplikáciou ustanovení vnútroštátneho právneho poriadku, ktoré sú v rozpore s primárnym právom EÚ nemá v zákone oporu. Nemožno však navodzovať dojem, že ak určitý spôsob vzniku škody nie je predpokladaný v , je tým vylúčené domáhať sa nároku na náhradu tejto škody. Súd má za to, ak že je určitý spôsob vzniku škody upravený v , vtedy je potrebné aplikovať postup podľa uvedeného zákona, avšak v prípade, že konkrétny vznik škody nie je v zákone upravený, možno škodu uplatniť tak, ako je to bežné v iných prípadoch a v prípade, že štát túto škodu odmieta uznať a/alebo nahradiť, je možné sa tohto nároku domáhať na súde. Súd poukazuje aj na rozhodovaciu prax Súdneho dvora EÚ, podľa ktorého to, že právne subjekty sa prostredníctvom vnútroštátnych konaní môžu domáhať súdnej ochrany úniových práv, predstavuje samotný základ súdneho systému Únie (Area Cova, C-300 a 388/99 P, Uz. 1.2.2001, Zb. s I-983, 1005). Tiež zmysle čl. 4 ods. 3 Zmluvy o fungovaní EÚ súdy členských štátov sú povinné zabezpečiť súdnu ochranu práv, ktoré fyzickým a právnickým osobám vyplývajú z únijných ustanovení, aby sa dosiahla plná účinnosť týchto ustanovení (napr. Kronberger, T-18/07, Uz. 21.5.2008, Zb. s. II-77, Impact, C-268/06, 15.4.2008, Zb. s. I-2483, Unibet, C-432/05, 13.3.2007, Zb. s. I-2271).

21. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žalobca v konaní preukázal podmienky na vznik zodpovednosti členského štátu za škodu spôsobenú porušením práva EÚ, uvedené v odseku 15., a preto podanej žalobe vyhovel.

22. Pretože žalovaný žiadosti žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, doručenej mu dňa 12.6.2018, nevyhovel a odpoveďou č. MF/005776/2018-241 zo dňa 23.11.2018, doručenou žalobcovi dňa 29.11.2018, uvedenou v odseku 13., (dátum doručenia v konaní sporný nebol) žalobcovi nárok na náhradu škody nepriznal, dostal sa týmto dňom s úhradou škody do omeškania. Súd preto v zmysle žalovaného zaviazal aj na úhradu úroku z omeškania od 29.11.2018 do zaplatenia. Výšku úroku z omeškania súd určil v zmysle nariadenia vlády č. vo výške

o 5 percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. vo výške 5% ročne.

23. Súd v zmysle vyjadrenia žalovaného zo dňa 16.5.2019, doručeného súdu dňa 20.5.2019 (odsek 4.), nepodal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom EÚ v zmysle vo vzťahu k uplatnenému nároku a to s poukazom na už vyššie spomínané rozhodnutie Súdneho dvora EÚ zo dňa 5.10.2006, č. C 290/05 a C 333/05, týkajúce na Maďarskej republiky v skutkovo obdobnej veci, v ktorých už Súdny dvor EU poskytol výklad čl. 110 Zmluvy o fungovaní EÚ (pôvodne čl. 90 ZES). Súdny dvor EÚ v bode 57. rozhodnutia uviedol, že článok 90 prvý odsek ZES (aktuálne č.110 Zmluvy o fungovaní EÚ) sa má vykladať v tom zmysle, že mu odporuje taká daň, aká je zavedená zákonom o registračnej dani, -pokiaľ sa vyberá z ojazdených vozidiel pri ich prvom uvedení do prevádzky na území členského štátu a -pokiaľ je jej výška stanovená výlučne na základe technických znakov vozidiel (typ motora, objem motora) a ich zaradenia podľa vplyvu na životné prostredie a neprihliada na zníženie hodnoty ojazdených vozidiel, takže pri uplatnení na ojazdené vozidlá dovezené z iných členských štátov prekračuje výšku uvedenej dane obsiahnutej v zostatkovej hodnote podobných ojazdených vozidiel, ktoré sú už zaregistrované v členskom štáte dovozu. Súd v predmetnej veci konštatoval, porušenie práva EÚ vnútroštátnou úpravou, položka 65 písm. b) odporujúcou čl. 110 Zmluve fungovaní EÚ. Toto porušenie je podľa názoru súdu tak jednoznačné, že nie je potrebné žiadať o začatie prejudiciálneho konania tak, ako navrhol žalovaný. Ten návrh na prerušenie konania podľa nepodal, tento návrh ponechal len na úvahe súdu.

24. O trovách konania súd rozhodol podľa podľa pomeru úspech vo veci a úspešnému žalobcovi súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.

25. O výške náhrady trov konania súd rozhodne v zmysle po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na Okresnom súde Bratislava I. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len odvolacími dôvodmi uvedenými v a . Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie.