Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32Ek/268/2018

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX/XX, XXX XX C., právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. ŠKERDA, s.r.o, so sídlom AK v Dolnom Kubíne, Radlinského 1727/49, IČO: 36 858 501, proti povinnému: D. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX/X, XXX XX F., o vymoženie 8.500,- EUR s príslušenstvom, vedenom súdnym exekútorom: JUDr. Jozef Ivančík, so sídlom SNP 19, 940 01 Nové Zámky, pod sp. zn. 66EX 146/18, o námietkach oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie, o sťažnosti oprávneného voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. zo dňa 23.09.2024, takto

r o z h o d o l :

Súd sťažnosť oprávneného z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 23.09.2024 uznesenie, ktorým námietky oprávneného voči upovedomeniu súdneho exekútora, E. E. G., sp. zn. XXXX XXX/XX vydaného dňa 26.02.2024, zamietol. V odôvodnení uviedol, že súdny exekútor vydal upovedomenie o zastavení exekúcie v zmysle o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Voči upovedomeniu podal oprávnený námietky, nakoľko tvrdil, že povinný nadobudol v priebehu exekúcie majetok z dedičstva, avšak dedičstva sa vzdal.

2/ Aplikujúc ustanovenia , , , a , a Exekučného poriadku, posúdil vyšší súdny úradník námietky oprávneného ako nedôvodné. Poukázal na novelu Exekučného poriadku č. , účinnú od 01.04.2017, ktorou došlo k zmene v otázke posudzovania nemajetnosti povinného ako dôvodu vedúceho k zastaveniu exekúcie súdnym exekútorom podľa ust. Exekučného poriadku. V súvislosti s tvrdením oprávneného, že súdny exekútor mal vyzvať povinného na vyhlásenie o majetku, na základe ktorého mohol zistiť, že povinný vykonal ukracujúci právny úkon s blízkou osobou, keď sa dobrovoľne vzdal svojho dedičského podielu, vyšší súdny úradník uviedol, že činnosť súdneho exekútora vyplýva jednak zo zásady nestrannosti zakotvenej v ust. Exekučného poriadku a jednak v zmysle ust. Exekučného poriadku je súdny exekútor povinný postupovať s odbornou starostlivosťou tak, aby bez zbytočných prieťahov bol dosiahnutý cieľ exekúcie, ktorým je vymoženie nároku oprávneného, ak povinný takýto nárok vyplývajúci z exekučného titulu nesplnil dobrovoľne. Výsledkom dedičského konania bola dohoda dedičov o tom, že dedičstvo nadobudla manželka poručiteľa bez povinnosti výplaty ustupujúcim dedičom, pričom dedičské konanie sa začalo až v priebehu exekúcie. Súdny exekútor vyzýva povinného na vyhlásenie o jeho majetku spravidla súčasne s vydaním upovedomenia o začatí exekúcie. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené v zmysle ust. Exekučného poriadku jeho oznámením v Obchodnom vestníku, nakoľko sa ani po vykonanom šetrení na zistenie inej adresy povinného, upovedomenie nepodarilo doručiť do troch mesiacov od začatia exekúcie. Pokiaľ sa teda povinnému nepodarilo doručiť výzvu na vyhlásenie o majetku do vlastných rúk, súdny exekútor nemohol mať vedomosť o prebiehajúcom dedičskom konaní. Zároveň je postup

súdneho exekútora podľa ust. § 61d ods. 2 Exekučného poriadku (neprihliadať na úkon povinného porušujúci inhibitórium a uspokojiť nárok oprávneného z toho, čo ušlo) možný len za predpokladu, že je naplnená hypotéza, že išlo o nakladanie s majetkom v prospech osôb podľa a a zároveň, že táto osoba o exekúcii vedela alebo o nej pri náležitej starostlivosti musela vedieť. To však v konaní preukázané nebolo. Ďalej uviedol, že povinný v dedičskom konaní nenadobudol žiadny majetok. Rozhodnutie vydané v dedičskom konaní je rozhodnutím deklaratórnej povahy, teda sa len spravidla z dôvodu právnej istoty potvrdí určitá skutočnosť, ktorá už reálne existovala, a to spätne odo dňa jej vzniku (ex tunc). Pokiaľ sa povinný vzdal dedičstva ku dňu smrti poručiteľa v prospech iného dediča, nemôže byť sporné, že v rámci dedičského konania žiadny majetok nenadobudol. Preto nemožno v uvedenom prípade uspokojiť nárok oprávneného z niečoho, čím povinný ani nedisponoval. V tomto prípade povinný nemohol byť ani upovedomený o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti, v ktorom by bola označená nehnuteľnosť, ktorej sa exekúcia týka. Iná situácia by však nastala v tom prípade, ak by povinný bol vlastníkom určitej nehnuteľnosti v čase začatia exekúcie, a túto by scudzil, resp. zaťažil (zriadenie záložného práva, zriadenie vecného bremena, resp. prenechanie nehnuteľnosti do nájmu) po tom, čo bol zo strany súdneho exekútora upovedomený o tom, že doručením upovedomenia o začatí exekúcie dochádza k obmedzeniu jeho práva nakladať s jeho majetkom. No ak by aj povinný dedičstvo neodmietol a stal by sa spoluvlastníkom nehnuteľnosti, v prípade, že by oň spoluvlastníci neprejavili záujem, vzhľadom na veľkosť podielu pripadajúceho na povinného, sa exekúcia jeho predajom javí ako nerealizovateľná. Dôvodom zastavenia exekúcie je nezistenie majetku, ktorý možno zexekvovať v konkrétnom (prebiehajúcom) exekučnom konaní, a nie neexistencia akéhokoľvek majetku povinného. Z uvedeného vyplýva, že pre vyvodenie záveru o nemajetnosti povinného je postačujúce zistenie jeho relatívnej nemajetnosti, t.j. nemajetnosti z pohľadu konkrétneho exekučného konania a nie nemajetnosti absolútnej. Preto po posúdení námietok dospel k záveru o ich nedôvodnosti a zákonnosti postupu súdneho exekútora, ktorý vydal upovedomenie o zastavení exekúcie podľa Exekučného poriadku, keďže počas piatich rokov nezistil žiadny majetok alebo príjmy povinného, ktoré by podliehali exekúcii a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. Na základe uvedeného námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie ako nedôvodné podľa Exekučného poriadku zamietol.

3/ Oprávnený podal proti uzneseniu v zákonnej lehote sťažnosť. V nej uviedol, že podľa § 41 a § 39 Exekučného poriadku môže exekútor vyzvať povinného na vyhlásenie o majetku nielen pri vydaní upovedomenia o začatí exekúcie, ale aj kedykoľvek počas konania, ak je to potrebné na jeho ukončenie, čo potvrdzuje aj odborný komentár k ustanoveniu § 39. Súdny exekútor sa však obmedzil len na úvodnú výzvu pri začatí exekúcie, hoci počas celého konania nebola vymožená ani časť pohľadávky oprávneného. Za týchto okolností bolo opätovné využitie tohto inštitútu na konci exekúcie namieste a odôvodnené. Exekútor mal zároveň možnosť využiť aj donucovacie opatrenia podľa Exekučného poriadku. Skutočnosť, že sa exekútorovi v úvode nepodarilo doručiť zásielku na adresu povinného, však neznamená, že počas ďalšieho priebehu exekúcie nemal využiť ďalšie zákonné prostriedky na zistenie jeho pobytu. poskytuje exekútorovi viacero nástrojov, ktoré v tomto prípade neboli využité (napr. a ) na zistenie ďalších údajov o povinnom. Zdôraznil, že povinný po doručení upovedomenia o začatí exekúcie nakladal s majetkom podliehajúcim exekúcii bez súhlasu exekútora. Z dedičského uznesenia Okresného súdu Galanta, sp. zn. . , vyplýva, že sa povinný v priebehu exekúcie vzdal svojho dedičského podielu v prospech matky bez protiplnenia. Takéto konanie napĺňa znaky právneho úkonu podľa Exekučného poriadku a je voči oprávnenému neúčinné podľa , pričom nárok oprávneného možno uspokojiť z toho, čo týmto úkonom ušlo. Matka povinného patrí medzi osoby uvedené v a (ďalej i len „OZ“) a pri náležitej starostlivosti musela o prebiehajúcej exekúcii vedieť, čo vyplýva aj z komentára k Exekučného poriadku. Postup s náležitou starostlivosťou v danom prípade predpokladá lustráciu vo verejne prístupných registroch, predovšetkým v registri poverení, ktorý je verejný, prístupný bez registrácie a bezodplatne. Pre neúčinnosť úkonu je postačujúca vedomosť o exekúcii. Preto nemožno súhlasiť so záverom vyššieho súdneho úradníka, že podmienky neúčinnosti právneho úkonu neboli splnené. Tvrdenie vyššieho súdneho úradníka, že predaj spoluvlastníckeho podielu by bol nerealizovateľný, je len domnienkou. Ustanovenie Exekučného poriadku výslovne predpokladá možnosť postihnúť spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti a upravuje aj postup ostatných spoluvlastníkov pri jeho odkúpení. Exekútor podľa oprávneného nevyužil všetky zákonné možnosti zisťovania majetku povinného. Podľa komentára k Exekučného poriadku je súčinnosť tretích osôb kľúčová pre zistenie majetkových pomerov povinného a bez jej využitia sa účel exekúcie marí. Zo správ o priebehu exekúcie ďalej vyplýva, že exekútor

neuviedol zoznam obchodných podielov povinného podľa § 39 ods. 2 písm. e/ Exekučného poriadku, hoci povinný bol spoločníkom spoločnosti CAR-WASH s.r.o., IČO: 36 608 921 a exekútor mohol jeho podiel postihnúť podľa § 113b Exekučného poriadku. Rovnako nebol uvedený zoznam pohľadávok povinného podľa § 39 ods. 2 písm. a/ Exekučného poriadku, najmä pohľadávky z nevyplatenej mzdy voči GEOS – GEODETICKÉ SLUŽBY s.r.o., ktoré bolo možné postihnúť prikázaním iných peňažných pohľadávok podľa § 105 a nasl. Exekučného poriadku. Na základe uvedených skutočností navrhol, aby súd sťažnosťou napadnuté uznesenie zmenil tak, že upovedomenie o zastavení exekúcie a výzvu na úhradu trov zruší.

4/ Súdny exekútor k sťažnosti uviedol, že súdny exekútor nemá možnosť sa dozvedieť, že povinný je účastníkom dedičského konania. Ak zistí, že je povinný účastníkom dedičského konania, oznámi príslušnému notárskemu úradu, že na povinného je vedené exekučné konanie. Firma CAR-WASH s. r. o. má dlhy voči Finančnej správe a Sociálnej poisťovni a od roku 2020 je v strate. Zamestnávateľ povinného neuhrádza nedoplatky na a SP a nevykonáva zrážky zo mzdy.

5/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

6/ Podľa Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia (ďalej len „“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

7/ Podľa ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

8/ Podľa § 61n ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.

9/ Podľa § 61n ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku ak je dôvod na zastavenie v celosti, v upovedomení o zastavení exekúcie podľa odseku 1 exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie náhrady výdavkov (§ 198 ods. 2).

10/ Podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku ak ide o dôvod zastavenia exekúcie podľa odseku 1 písm. c) až e) a g), môže účastník konania do 15 dní od doručenia upovedomenia o zastavení exekúcie podať u exekútora námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora. Námietky spolu s napadnutým upovedomením o zastavení exekúcie a výzvou na úhradu trov exekútora predloží exekútor bezodkladne súdu na rozhodnutie. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Ak súd námietkam vyhovie, uznesením upovedomenie o zastavení exekúcie zruší alebo výzvu na úhradu trov exekútora vráti exekútorovi na prepracovanie. Ak námietky neboli podané alebo nie sú prípustné, doručí exekútor upovedomenie o zastavení exekúcie súdu.

11/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanovenia súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. a zistil, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná.

12/ Vyšší súdny úradník správne vyhodnotil, že súdny exekútor postupoval v súlade s § 61n ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku, keď exekúciu zastavil z dôvodu nezistenia majetku povinného postačujúceho aspoň na úhradu trov exekúcie. Zo spisu vyplýva, že počas viac ako piatich rokov trvania exekúcie nebol zistený žiadny majetok ani príjem povinného, ktorý by bolo možné postihnúť. Ak oprávnený (až) v námietkach uvádzal, že povinný sa mal ukracujúcim úkonom vzdať svojho dedičstva v prospech svojej matky a preto mal súdny exekútor taký majetok postihnúť v exekúcii, súd zdôrazňuje, že povinnosť súdneho exekútora konať s odbornou starostlivosťou podľa § 29 ods. 2 Exekučného poriadku nie je možné vykladať tak široko, aby zahŕňala preverovanie úmrtí príbuzných povinného a sledovanie dedičských konaní, v ktorých by povinný mohol ako potenciálny dedič nadobudnúť majetok (dedičstvo). Exekútor sa totiž bez súčinnosti účastníkov konania nemá ako dozvedieť o začatí dedičského konania

(po poručiteľoch, ktoré sú tretími osobami). Nemožno preto vyvodzovať pochybenie exekútora z toho, že o dedičskom konaní vedeného Okresným súdom Galanta nevedel.

13/ V uvedenom prípade súčasne nemožno jednoznačne uzavrieť, že by v dedičskom konaní malo dôjsť k takému úkonu zo strany povinného, ktorý by mal súdny exekútor vyhodnotiť ako neúčinný voči oprávnenému podľa Exekučného poriadku. Povinný v uvedenom dedičskom konaní ako dedič neodmietol dedičstvo podľa , ale uzavrel spolu s ostatnými dedičmi dohodu, že dedičstvo nadobudne v celosti jeho matka bez povinnosti výplaty ostatným dedičom. Podľa Exekučného poriadku je právny úkon povinného neúčinný voči oprávnenému, ak ide o úkon uvedený v Exekučného poriadku, bol urobený po doručení upovedomenia o začatí exekúcie a osoba, v prospech ktorej bol úkon urobený, o exekúcii vedela alebo pri náležitej starostlivosti musela vedieť. V predmetnom prípade však nebolo preukázané, že by matka povinného o prebiehajúcej exekúcii vedela alebo pri náležitej starostlivosti musela vedieť. Skutočnosť, že informácia o poverení exekútora je verejne dostupná v Registri poverení, sama osebe nepostačuje na záver o vedomosti osoby blízkej. Náležitá starostlivosť neznamená povinnosť bežného občana preverovať registre, o ktorých často ani nevie, najmä ak ani povinný sám o exekúcii nevedel (upovedomenie o začatí exekúcie mu bolo doručené zverejnením v Obchodnom vestníku). Z obsahu spisu nevyplýva žiadna indícia, že by matka povinného mala vedomosť o exekúcii, ani že by existovali okolnosti, ktoré by ju viedli k preverovaniu exekučnej situácie svojho syna. Aj ďalší dedič – brat povinného – sa vzdal dedičstva v prospech matky, čo nasvedčuje tomu, že išlo o rodinnú dohodu, nie o účelové konanie povinného smerujúce k zmareniu exekúcie. Za týchto okolností nemožno spravodlivo očakávať, že matka povinného mala preverovať existenciu exekúcie, najmä ak ani povinný sám o nej nemusel vedieť, keďže mu upovedomenie o začatí exekúcie nebolo doručené do vlastných rúk.

14/ Ani námietky, že v zozname majetku povinného nebol uvedený obchodný podiel povinného a pohľadávky voči zamestnávateľovi povinného, nevyhodnotil súd ako dôvod na zrušenie upovedomenia o zastavení exekúcie. Podľa zistení súdneho exekútora spoločnosť CAR-WASH s.r.o., v ktorej bol povinný spoločníkom, dlhodobo vykazuje stratu a má záväzky voči štátnym inštitúciám, čo nasvedčuje tomu, že obchodný podiel nemá hodnotu, resp. že by jeho predaj viedol aspoň k uspokojeniu trov súdneho exekútora. Obdobne nedošlo k exekvovaniu pohľadávok, ktoré má povinný voči svojmu zamestnávateľovi (GEOS – GEODEITCKÉ SLUŽBY s.r.o.), nakoľko podľa zistení súdneho exekútora uvedená spoločnosť nevykonáva zrážky zo mzdy a neuhrádza odvody.

15/ Dôvodom na zastavenie exekúcie je nezistenie majetku, ktorý je možné exekvovať v predmetnom exekučnom konaní (tzv. relatívna nemajetnosť), a nie pre neexistenciu akéhokoľvek majetku povinného, teda absolútna nemajetnosť. Súd má jednoznačne za to, že pokračovať v exekúcii má význam len pri existencii reálneho majetku, ktorý možno reálne speňažiť a za súčasného splnenia podmienky, že výťažok z tohto speňaženia postačí aspoň na trovy exekúcie. Súdny exekútor nemá pri postupe podľa § 61n ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku na výber, ale naopak je povinný vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, ak sú splnené zákonom normované podmienky. Vydanie upovedomenia teda nespočíva na jeho vôli. Veď aj pre súdneho exekútora by bolo výhodnejšie, pokiaľ by povinný nejaký majetok mal, tento majetok speňažiť, pretože z tohto výťažku súdnemu exekútorovi vzniká nárok aj na odmenu vo výške 20 % z vymoženého, pričom pri zastavení exekúcie má nárok len na náhradu paušálnych výdavkov vo výške 60,- EUR (+ DPH), ktorá náhrada v zásade nepokryje v celom rozsahu skutočné náklady súdneho exekútora, ktoré mu vznikajú v súvislosti s vedením exekúcie. Súdny exekútor, ani súd však nie je garantom existencie majetku povinnej osoby a súčasťou práva na súdnu ochranu nie je aj právo na skutočné, reálne vymoženie pohľadávky. Pokiaľ povinný nedisponuje zodpovedajúcim majetkom umožňujúcim vymoženie pohľadávky, súdny exekútor, ani súd za uvedený objektívny stav zodpovednosť nenesú.

16/ Súd preto uzatvára, že vyšší súdny úradník správne posúdil námietky oprávneného ako nedôvodné a jeho rozhodnutie je vecne správne. Podmienky na zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku boli splnené, keďže počas piatich rokov nebol zistený žiadny majetok povinného, ktorý by bolo možné postihnúť. Z uvedených dôvodov sťažnosť oprávneného podľa zamietol. Stav nemajetnosti nemusí byť nemenný, a pokiaľ sa oprávnený domnieva, že sa do budúcna zmení v jeho prospech (povinný nadobudne exekvovateľný majetok alebo bude mať exekúciou postihnuteľné príjmy), nič mu nebráni podať si nový návrh na vykonanie exekúcie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné ( Exekučného poriadku).