Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9T-19-2026.pdf
PDF · 99.98 KB
Case nature
Area
Subarea
9T/19/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné, samosudkyňou JUDr. Teréziou Hišemovou, PhD., dňa 03. júna 2026 v Humennom na hlavnom pojednávaní v trestnej veci proti obžalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX vo C., trvale bytom D. XXX/XX, XXX XX D., E. F. G. H. G. I., J. XX, I., stíhanému pre zločin Všeobecného ohrozenia podľa § 284 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, takto
r o z h o d o l :
Obžalovaný: A. B., nar. XX.XX.XXXX vo C., trvale bytom D. XXX/XX, XXX XX D.
sa uznáva za vinného, že
dňa 26.12.2025 v čase okolo 05:15 hod. v bytovom dome na ul. D. K. XXX/XX F. D. v neoznačenom byte na L. A. M., ktorý sa nachádza z pohľadu od výťahu na pravej strane s menovkou na dverách C. B., ktorý v tom čase obýval výlučne A. B. v miestnosti kuchyne v prvom rade zapol dvoma kohútikmi elektrickú rúru, pootočil dva zo štyroch plynových kohútikov do polohy, ktorá zabezpečovala voľný únik plynu na plynovom sporáku značky Indesit, výrobné číslo XXXXXXXXX, pričom na horák položil neznámu tkaninu a v druhom rade umiestnil nezistený horiaci, alebo tlejúci predmet do obývačky v byte, pričom následne byt uzamkol a z bytu odišiel, kde takýmto konaním boli N. O., A. O., I. I., I. I., C. M., P. M., C. Q., R. I., P. B., S. B., T. B., Q. B., F. U., F. U. D., D. T., D. I. a P. I., ktorí sa v tom čase zdržiavali v jednotlivých bytoch v uvedenom bytovom dome vystavení do priameho nebezpečenstva smrti a ťažkej ujmy na zdraví a ich majetok do nebezpečenstva škody veľkého rozsahu tým, že v prípade ďalšieho hromadenia zemného plynu hrozil výbuch uniknutého zemného plynu a následný vzniku požiaru, čomu bolo zabránené aktívnym zásahom obyvateľov bytového domu a následným zásahom privolanej hliadky Hasičského a záchranného zboru
t e d a
úmyselne vydal ľudí do nebezpečenstva smrti, ťažkej ujmy na zdraví a cudzí majetok do nebezpečenstva škody veľkého rozsahu tým, že sa dopustil iného nebezpečného konania /všeobecné nebezpečenstvo/ v úmysle vyvolať výbuch plynu,
č í m s p á c h a l
všeobecné ohrozenie podľa § 284 odsek 1 písmeno a Trestného zákona.
Z a t o m u u k l a d á :
Podľa § 284 ods. 1 Trestného zákona za použitia ustanovení § 38 ods. 2, § 39 ods. 5 Trestného zákona, v spojení s § 46 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 32 (tridsaťdva) mesiacov.
Podľa § 51 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň obžalovanému ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe za súčasného ustanovenia skúšobnej doby v trvaní 5 (päť) rokov.
Podľa §51 ods. 2 tretia veta Trestného zákona sa obvinenému v čase probačného dohľadu ukladajú nasledovné obmedzenia a povinnosti:
- podľa § 51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona povinnosť spočívajúcu v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok,
- podľa § 51 ods. 3 písm. d) Trestného zákona zákaz vstupu do bytového domu na ul. D. K. XXX/XX F. D.,
- podľa § 51 ods. 4 písm. j) Trestného zákona povinnosť spočívajúca v príkaze podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve,
- podľa § 51 ods. 4 písm. k) Trestného zákona povinnosť zamestnať sa alebo sa uchádzať preukázateľne o zamestnanie.
o d ô v o d n e n i e :
Dňa 21.04.2026 bola Okresnému súdu Humenné doručená obžaloba Okresnej prokuratúry Humenné č. k. M./XXXX-XX zo dňa 21.04.2026, vedená pod sp. zn. 9T/19/2026, pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin Všeobecného ohrozenia podľa § 284 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, na tom skutkovom základe ako je uvedený v predmetnej obžalobe.
Vo veci bol nariadený termín hlavného pojednávania na deň 03.06.2026. Po prednesení obžaloby na hlavnom pojednávaní dňa 03.06.2026 (č.l. 354-360) a po zákonnom poučení podľa § 257 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku obžalovaný vyhlásil, že je vinný zo skutku, ktorý je mu kladený za vinu. Súd postupom podľa § 257 ods. 5 Trestného poriadku následne položil obžalovanému otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Trestného poriadku za súčasného poučenia podľa § 257 ods. 5 Trestného poriadku, že súdom prijaté vyhlásenie o vine, je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX vo C., na všetky položené otázky odpovedal „áno“, a k páchanej trestnej činnosti sa priznal, ktorú zároveň oľutoval.
Prokurátor podľa § 257 ods. 6 Trestného poriadku navrhol, aby súd prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinný. Následne súd postupujúc podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Trestného poriadku uznesením prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinný, a vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa nevykoná, s tým, že ďalej boli vykonané dôkazy súvisiace s výrokom o treste.
V rámci výsluchu pri zisťovaní osobných pomerov obžalovaný uviedol, že sa narodil vo C. dňa XX.XX.XXXX, je slobodný, bezdetný. Má úplne stredoškolské vzdelanie v odbore mechanik počítačových sietí, ale neživí sa tým, venoval sa tomu krátko, skôr to berie iba ako hobby, nie ako prácu. Zamestnaný bol na rôznych pozíciách s rôznym príjmom a na rôznych miestach, prevažne však v reštauračnom sektore. Do budúcna si plánuje zmeniť adresu trvalého pobytu zo súčasného vedeného na D. XXX/XX, D.. Na Slovensku bude preberať poštu na adrese svojej tety v I..
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie: čítaním znaleckého posudku z odboru Psychológia znalca M. D. K., M. č. X/XXXX zo dňa 09.02.2026, čítaním znaleckého posudku z odboru Psychiatria znalca D. H. M. č. XX/XXXX a listinnými dôkazmi k osobe obžalovanej, hodnotenie správania obžalovaného vo výkone väzby zo dňa 18.05.2026 a aktuálnymi lustráciami – aktuálny odpis registra
trestov, aktuálny výsledok z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov, aktuálny výsledok zo systému generálnej prokuratúry a aktuálny výsledok zo systému ochranných liečení.
Súd nevykonal dokazovanie v rozsahu, v akom sa obžalovaný priznal k spáchaniu skutku a vykonal dôkazy súvisiace s výrokom o treste. Žiadne ďalšie návrhy na dokazovanie, resp. doplnenie dokazovanie neboli súdu od strán predložené a súd vyhlásil dokazovanie za skončené. Obžalovaný spáchanie trestnej činnosti v závere oľutoval.
Podľa § 284 ods. 1 písm. a) Trestného zákona; Kto úmyselne vydá ľudí do nebezpečenstva smrti alebo ťažkej ujmy na zdraví alebo cudzí majetok do nebezpečenstva škody veľkého rozsahu tým, že spôsobí požiar alebo povodeň, alebo poruchu, či haváriu prostriedku hromadnej prepravy, alebo škodlivý účinok výbušnín, plynu, elektriny, rádioaktivity alebo iných podobne nebezpečných látok alebo síl, alebo sa dopustí iného podobného nebezpečného konania (všeobecné nebezpečenstvo), potrestá sa odňatím slobody na štyri roky až desať rokov.
Prihliadnuc na vyhlásenie o vine obžalovaného a na ustálený skutkový stav sa súd stotožnil s tým, že obžalovanému ako trestne zodpovednému páchateľovi, ktorý má viac ako 14 rokov a v čase spáchania skutku nebol nepríčetný, teda ako subjektu trestného činu, bolo nepochybne preukázané vyššie uvedené protiprávne konanie, ktorým naplnil znaky skutkovej podstaty zločinu všeobecného ohrozenia podľa § 284 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, po objektívnej stránke v tom, že svojim konaním ohrozil život, zdravie ľudí a cudzí majetok tak, že v miestnosti kuchyne v prvom rade zapol dvoma kohútikmi elektrickú rúru, pootočil dva zo štyroch plynových kohútikov do polohy, ktorá zabezpečovala voľný únik plynu na plynovom sporáku značky S., výrobné číslo XXXXXXXXX, pričom na horák položil neznámu tkaninu a v druhom rade umiestnil nezistený horiaci, alebo tlejúci predmet do obývačky v byte, pričom následne byt uzamkol a z bytu odišiel, kde takýmto konaním bolo 17 ľudí, ktorí sa v tom čase zdržiavali v jednotlivých bytoch v uvedenom bytovom dome vystavení do priameho nebezpečenstva smrti a ťažkej ujmy na zdraví a ich majetok do nebezpečenstva škody veľkého rozsahu tým, že v prípade ďalšieho hromadenia zemného plynu hrozil výbuch uniknutého zemného plynu a následný vzniku požiaru. (Podľa judikatúry a ustálenej praxe sa vyžaduje počet najmenej siedmich ľudí skutočne prítomných - k tomu porovnaj R 39/1982), a týmto jeho konaním bola rovnako naplnená aj subjektívna stránka trestného činu. Objektom tohto trestného činu je záujem spoločnosti na ochrane života, zdravia ľudí alebo cudzieho majetku.
V prípade výskytu takýchto konaní nastupuje ich sankcionovanie prostriedkami trestného práva, a to práve preto, aby sa spoločensky škodlivému konaniu nielen predchádzalo, ale aj preto, aby takéto praktiky boli spravodlivo postihnuté prostriedkami trestného práva.
Trest plní funkciu ochrany spoločnosti jednak pred páchateľke trestného činu, voči ktorej sa prejavuje prvok represie (zabránenie v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu), a jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Individuálna prevencia teda spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdených k tomu, aby viedli riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných, potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale má viesť i k utvrdeniu pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest je protiprávne a nežiaduce. Varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Pri takto charakterizovanom účele trestu, vzhľadom na to, že ukladanie trestov má nielen individuálny, ale aj generálny preventívny charakter, dospel súd k záveru, že spoločnosť musí vedieť, že za takéto konanie, ktorého sa dopustil obžalovaný, musí byť ako páchateľ spravodlivo potrestaný.
V správe o správaní sa obžalovaného vo výkone väzby je uvedené, že obžalovaný sa správa slušne a disciplinovane. Úlohy a nariadenia plynúce z ústavného poriadku plní, režim dňa dodržiava. V osobných veciach a v priestore cely, na ktorej je umiestnený dbá o náležitú čistotu a hygiene venuje primeranú pozornosť. Svoj voľný čas trávi aktívne zapájaním sa do rôznych voľnočasových aktivít podľa ponukového listu v rámci oddielu aj mimo neho. Čas trávi aj sledovaním televízneho vysielania a počúvaním rozhlasu. Aktívne sa zapája do upratovacích prác v rámci oddielu. Pracovne zaradený
počas výkonu väzby nie je. Sociálne kontakty využíva najmä telefonicky. Právo na návštevu si neuplatnil. Doposiaľ nebola obvinenému udelená disciplinárna odmena ani uložený disciplinárny trest.
Zo záverov znaleckého posudku D. H. M. okrem iného vyplýva, že nebola zistená závislosť od alkoholu alebo iných návykových látok. Znalec uviedol, že pobyt obvineného na slobode nie je z psychiatrického hľadiska nebezpečný. U obvineného ide o trvalú negatívnu povahovú osobnostnú odchýlku, ktorú nie je možné zmeniť liekmi, ale obvinený môže na dobrovoľnej báze absolvovať psychologické poradenstvo zamerané na osvojenie si vhodných vzorcov správania pri riešení záťažových situácií. Znalec v závere, berúc do úvahy možné požitie alkoholu v čase skutku, navrhol zvážiť nariadenie zákazu požívania alkoholu.
Zo záverov znaleckého posudku M. D. K., M. okrem iného vyplýva, že je to práve osobnostná stránka, ktorá mala/má určujúci vplyv na to, ako strávil svoj doterajší život a ako pristupuje v súčasnosti k interpretácii toho, čo sa v ten deň stalo. Znalec uviedol, že po komplexnom znaleckom vyšetrení si v prípade obvineného myslí, že má intelektovo i kognitívne na to, aby dokázal viesť bežný (najmä pracovný) život, no tento potenciál je brzdený práve jeho osobnosťou, ktorá vykazuje odchýlky od normy. Podľa všetkého sa v ňom pod vplyvom alkoholu nahromadil značný agresívny impulz, ktorý nedokázal adaptívnym spôsobom spracovať, čoho následkom bolo konanie, ktoré bolo popísané v uznesení o vznesení obvinenia.
U obžalovaného súd z lustrácie v rezorte Generálnej prokuratúry SR zo dňa 02.06.2026 zistil, že má 1 záznam pre predmetnú trestnú vec. V odpovedi na lustráciu v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov má obžalovaný evidované 2 záznamy pre priestupky – prvý zo dňa 10.03.2024 za porušenie zákazu fajčenia, za ktorý mu bola uložená pokuta 10 eur zaplatená na mieste a druhý zo dňa 30.03.2024 za iné hrubé správania za čo bol pokarhaný. Z odpisu registra trestov Generálnej prokuratúry SR zo dňa 02.06.2026 súd zistil, že obžalovaný nemá žiadny záznam v registri trestov. Z odpovede na lustráciu v systéme Ochranných liečení zo dňa 02.06.2026 súd zistil, že obžalovaný nemá žiadny záznam v registri ochranných liečení.
Súd pri rozhodovaní o uložení druhu a výmery trestu vychádzal zo zásad ukladania trestov uvedených v ustanovení § 34 Trestného zákona, pričom zohľadnil najmä spôsob spáchania skutku a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, ale aj samotnú osobu páchateľa, jeho pomery, či možnosti nápravy a zároveň podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadal na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
V súlade so zásadou individualizácie trestu súd zisťoval okolnosti prípadu a pomery páchateľa, ktoré starostlivo a dôkladne zvážil, ako aj okolnosti rozhodné pre posúdenie možnosti jej nápravy, bral do úvahy jeho doterajšie správanie, príčiny, ktoré viedli k spáchaniu trestného činu, prostredie v ktorom žije a či sa v minulosti už dopustil takého protiprávneho konania.
U obžalovaného A. B. pri posudzovanom trestnom čine všeobecného ohrozenia podľa § 284 ods. 1 písm. a) Trestného zákona je trestná sadzba pri treste odňatia slobody stanovená na 4 až 10 rokov. Súd u obžalovaného zistil dve poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona, teda že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život a k spáchaniu trestného činu sa priznal a tento oľutoval, pričom súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona.
V danom prípade súd považoval uloženie trestu obžalovanému v zákonom stanovenej trestnej sadzbe (4 až 10 rokov), s ohľadom na závažnosť spáchaného trestného činu, na jeho následok, ako aj na osobu páchateľa, spôsob spáchania skutku a na postoj páchateľa k spáchanej trestnej činnosti za neprimerane prísny a v danom prípade súd aplikoval ustanovenie § 39 ods. 5 Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu v zmysle ktorého „pri vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní môže súd uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a pri trestných činoch uvedených v odseku 3 písm. a/ trest odňatia slobody nie kratší ako dvadsať rokov. Ak sú pri vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní súčasne splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu podľa odseku 1 alebo 2, môže súd uložiť trest pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu podľa odseku 3.“ a obžalovanému uložil trest odňatia slobody znížený o 1/3 pod dolnú hranicu trestnej sadzby vo výmere 32 mesiacov, výkon ktorého mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu s probačným dohľadom vo výmere 5 rokov, nakoľko v danom prípade mal súd za to, že aj
takto uložený podmienečný trest odňatia slobody (v minimálnom rozsahu) s probačným dohľadom pri uložení dostatočne dlhej skúšobnej doby (v maximálne možnej miere) a zároveň za súčasného uloženia primeraných povinností a obmedzení na posilnenie účelu trestu, najmä jeho výchovnej a prevenčnej zložky, môže u obžalovaného splniť svoj účel, ktorým je ho najmä prevychovať, aby v budúcnosti viedol riadny život a zároveň ním je naplnená i zložka individuálnej a generálnej prevencie, keďže i takýto trest môže dostatočne vplývať na ostatných v tom smere, aby ich odradil od páchania trestnej činnosti a zároveň je v ňom naplnená i zložka represívna, pričom v tejto súvislosti (z hľadiska represívnej zložky trestu) súd konštatuje, že obžalovaný prejavil v konaní pred súdom dostatočnú pokoru, keď sa k spáchaniu skutku doznal už v prípravnom konaní, svoje konanie oľutoval a zároveň na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine, ktoré súd prijal a tým obžalovaný stratil možnosť v tejto otázke rozhodnutie napadnúť riadnym opravným prostriedkom, ktorú okolnosť súd považoval za významnú. Súd zohľadnil závažnosť spáchaného trestného činu, ako aj jeho predchádzajúci život a pri rozhodovaní o treste bral do úvahy aj skutočnosť, že obžalovaný doteraz nebol trestaný, zohľadnil tiež skutočnosť, že do súčasnosti bol iba dvakrát postihnutý v priestupkovom konaní za menej závažné priestupky. Za týchto okolností, keď sa obžalovaný bude pravidelne podrobovať dohľadu probačného úradníka, ktorý bude dohliadať na správanie obžalovaného a na skutočnosť, či obžalovaný dodržuje súdom mu uložené povinnosti a obmedzenia, je podľa názoru súdu dostatočne osvedčené, že účel trestu je u neho možné zabezpečiť aj podmienečným trestom odňatia slobody. Súd prihliadol aj na závery vypracovaných znaleckých posudkov. Aj vzhľadom na znalecké posudky súd podmienečne odložil výkon trestu odňatia slobody a uložil obžalovanému určité obmedzenia a povinnosti. D. H. M. vo svojom posudku uviedol, že pobyt obvineného na slobode nie je z psychiatrického hľadiska nebezpečný, taktiež uviedol, že obvinený môže absolvovať psychologické poradenstvo zamerané na osvojenie si vhodných vzorcov správania pri riešení záťažových situácií, taktiež navrhol zákaz požívania alkoholu. M. D. K., M. uviedol, že obžalovaný má intelektovo i kognitívne na to, aby dokázal viesť bežný život, no tento potenciál je brzdený práve jeho osobnosťou, ktorá vykazuje odchýlky od normy.
Súd obžalovanému uložil obmedzenia spočívajúce v zmysle § 51 ods. 3 písm. b/ Trestného zákona v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok a v zmysle § 51 ods. 3 písm. d/ Trestného zákona v zákaze vstupu do bytového domu na ul. D. K. XXX/XX F. D., kde sa stal predmetný skutok. Súd obžalovanému uložil aj povinnosť v zmysle § 51 ods. 4 písm. j/ Trestného zákona spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve, ktorá je spôsobilá napomôcť k dosiahnutiu cieľa podmienečne odloženého trestu odňatia slobody, a to aby obžalovaný zvládal záťažové situácie a viedol riadny život. Zároveň súd obžalovanému uložil aj ďalšiu povinnosť v zmysle § 51 ods. 4 písm. k/ Trestného zákona spočívajúcu v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie, kde rovnako aj táto povinnosť je spôsobilá napomôcť obžalovanému k zaradeniu sa do riadneho života.
Vzhľadom na všetky zistené a vyššie uvedené skutočnosti sa súd domnieva, že uložený trest obžalovanému (aj po jeho mimoriadnom znížení a podmienečnom odklade) je dostačujúci na zabezpečenie účelu trestu a súd ho preto považuje za primeraný a spravodlivý.
Podľa názoru súdu, ktorý sa riadil ustanovením § 168 ods. 1 Trestného poriadku, bolo dostatočne vysvetlené a zhodnotené vykonané dokazovanie, súd vyslovil svoje úvahy, ku ktorým dospel, a na základe ktorých uznal obžalovaného za vinného, pretože má zato, že ten naplnil všetky znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu a bolo dostatočne, bez rozumných pochybností preukázané, že ho spáchal obžalovaný.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Humenné. Odvolanie má odkladný účinok. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,
poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca. Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Ak sa rozsudok oznamuje tak obžalovanému, ako aj jeho obhajcovi a zákonnému zástupcovi, plynie lehota od toho oznámenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie. Orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately plynie lehota samostatne. Iným osobám uvedeným v § 308 ods. 2 okrem prokurátora sa končí lehota tým istým dňom ako obžalovanému. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať. Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.