Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_15CoP-23-2026.pdf
PDF · 100.78 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoP/23/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a členov senátu Mgr. Miloša Koleka a JUDr. Sylvie Szabadošovej v právnej veci navrhovateľky - osoby oprávnenej na výživné D.M. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX/XX, D. Y., právne zastúpenej JUDr. Andrejom Molnárom, advokátom, ul. Jozefa Mailátha 2518, 077 01 Kráľovský Chlmec proti osobe povinnej platiť výživné W. W., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Y.V. Y. XX, právne zastúpeného JUDr. Ivetou Fejlekovou, advokátkou so sídlom v Michalovciach, Nám. Osloboditeľov 25, Michalovce, v konaní o zvýšenie výživného pre plnoleté dieťa, o odvolaní navrhovateľky voči rozsudku Okresného súdu Michalovce č. k. 29Pc/39/2024 - 470 zo dňa 30.9.2025, takto
r o z h o d o l :
I. Potvrdzuje rozsudok.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
I. Predmet konania
1. Navrhovateľka ako osoba oprávnená na výživné podaným návrhom z 19.11.2024 sa domáhala zvýšenia výživného od osoby povinnej platiť výživné zo sumy 60 eur na sumu 500 eur mesačne od podania návrh. Povinný z platenia výživného vo svojom podaní z 22.1.2025 uznal, že návrh na zvýšenie výživného je dôvodný, avšak jeho zárobkové a majetkové pomery mu nedovoľujú platiť výživné vo výške 500 eur.
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Michalovce ako súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 30.9.2025 pod č. k. 29Pc/39/2024
- 468 rozhodol tak, že:
I. Zvyšuje výživné na D.M. Y., nar. XX.X.XXXX ako oprávnenú na výživné, ktoré je povinný platiť otec ako povinný zo sumy 60,- Eur na sumu 350,-Eur mesačne k rukám oprávnenej na výživné vždy do 25- tého dňa v mesiaci, počnúc podaním návrhu.
II. Dlžné výživné za obdobie od 19.11.2024 do 31.12.2024 vo výške 1.500,- Eur je otec ako povinný uhradiť oprávnenej na výživné v lehote 30 dní od doručenia rozsudku.
III. Dlžné výživné za obdobie do 1.1.2025 do 30.9.2025 vo výške 1.750,- Eur je otec ako povinný uhradiť oprávnenej na výživné v lehote 60 dní od doručenia rozsudku.
IV. Tým mení rozsudok Okresného súdu Michalovce 6C/135/2005 zo dňa 13.11.2006 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Košice 8CoP 40/2007 zo dňa 18.7.2007.
V. V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky zamieta.
VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
3. Súd prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie poukazom na príslušné ustanovenia Zákona o rodine, konkrétne § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 a § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 a zároveň rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 CMP o trovách konania. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia poukázal na návrh navrhovateľky a na základe zistených skutočností o dospel k záveru, že všetky skutočnosti a okolnosti prípadu vyhodnotil súd o v tom zmysle, že je v schopnostiach a možnostiach otca ako povinného podieľať sa na výžive D. sumou 350 eur mesačne. Pritom prihliadal na príjem otca, na zabezpečenie jeho relevantných výdavkov, vrátane výdavkov jeho domácnosti, preto rozhodol tak, ako bolo uvedené vo výroku I. a zvýšil výživné zo sumy 60 eur na 350 eur mesačne. Súd prvej inštancie vyslovil názor, že otec je vzhľadom na svoj vek, pracovné skúsenosti a ním vyčíslené náklady schopný zabezpečiť si finančné prostriedky na uspokojovanie vlastných potrieb aspoň v minimálnom rozsahu, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby takýto štandard umožnil aj svojej dcére formou výživného. Súd prvej inštancie zdôvodnil svoje rozhodnutie aj výraznou skutočnosťou, ktorá spôsobila zmenu pomerov v domácnosti navrhovateľky a tiež v domácnosti jeho otca, pričom argumentoval súčasnou infláciou, ktorá sama o sebe znižuje hodnotu uhrádzaného výživného. Súd berúc do úvahy všetky skutočnosti a okolnosti mal za to, že je v schopnostiach a možnostiach otca povinného podieľať sa na výžive D. sumou 350 eur mesačne, pričom prihliadal na príjem otca, zabezpečenie jeho výdavkov, ako aj výdavkov v domácností, ktorú tvorí s družkou, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. Zároveň zamietol návrh plnoletého dieťaťa na zvýšenie výživného vo zvyšnej časti, pričom vzal do úvahy aj skutočnosť, že matka navrhovateľky zabezpečuje celý čas starostlivosť o dcéru, ktorá študuje na vysokej škole odbor D. s ktorým sú spojené mimoriadne výdavky súvisiace so štúdiom, ktoré si aktuálne navrhovateľka mu nemôže dovoliť s prihliadnutím na nadštandardný príjem matky a jej zdravotné problémy. Súd prvej inštancie vyhodnotil aj skutočnosti na strane otca, ktorý okrem toho, že vo februári 2025 zrušil svoj účet v G. G. vybral 20 000 eur, darovacou zmluvou previedol byt, ktorý bol v jeho vlastníctve na svojho brata, pričom uvedené skutočnosti súd prvej inštancie vyhodnotil prakticky v kontexte ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
III. Odvolanie navrhovateľky proti rozsudku a vyjadrenie povinného z platenia výživného
4. Navrhovateľka sa odvolala proti výrokom I., II., III., IV., V. a VI. rozsudku, pričom navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a vyhovel jej návrhu a zaviazal otca k plateniu výživného vo výške 500 eur. Odvolacie dôvody opiera odvolateľka o ustanovenie § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP, nakoľko súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zisti skutkový stav veci a z vykonaného dokazovania neprijal adekvátne skutkovému stavu zodpovedajúce rozhodnutie ohľadom výšky výživného pre navrhovateľku. Súd sa nevysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, lebo súd správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval a dospel k záveru, že schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca navrhovateľky zodpovedá výživné vo výške 350 eur. Súd správne vyhodnotil dokazovanie v tom smere, že tvrdenia otca navrhovateľky považoval za nepravdivé a účelové ohľadom svojho jeho príjmu v zamestnaní a takisto bolo vyhodnotené aj tvrdenie družky otca navrhovateľky pani B.. Poukázala na majetkové príjmy otca ako povinného z platenia výživného a ďalej argumentovala odvolateľka tým, že v dedičskom konaní po nebohej matke dostal do výlučného vlastníctva byt, ktorý následne previedol na svojho brata darovacou zmluvou. Navrhovateľka je toho názoru, že pri určení výživného súd nedostatočne zohľadnil tú skutočnosť, že otec navrhovateľky si zo svojho účtu dňa 10.2.2025, teda v priebehu konania vybral 20 000 eur a zrušil tento účet. Navrhovateľka poukazuje aj na to, že potom, čo podala návrh a otec zistil túto skutočnosť, tak vybral aj zo svojho účtu aj 5800 eur, ktoré mal na účte a zbavil sa majetku v hodnote 75 000 až 80 000 eur, bytu, ktorý zdedil. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sú v súlade s podaným návrhom trvá navrhovateľka na tom, že otec je schopný a v jeho možnostiach je platiť výživné vo výške 500 eur mesačne, pričom uvedené
skutočnosti vyhodnotila v neprospech otca. Navrhla odvolaciemu súdu, aby odvolaniu navrhovateľky v celom rozsahu vyhovel a priznal celý uplatnený nárok, vrátane trov konania v rozsahu 100 %.
5. K podanému odvolaniu navrhovateľky sa písomne vyjadril prostredníctvom právnej zástupkyne otec ako povinný z platenia výživného podaním zo dňa 9.1.2026. Vo vyjadrení uviedol, že z odvolania sa nedozvedel žiadne iné skutočnosti, ako tie, ktoré boli produkované v konaní samotnom, nie je prípustné, aby malo byť kladené je mu za vinu, že matka plnoletej oprávnenej nepodala návrh na zvýšenie výživného podobu 18 rokov. Uvedené konanie viedla ako akt pomsty voči jeho osobe, pričom o tom svedčia všetky skutočnosti, ktoré v priebehu konania uviedla a na dôkaz jeho tvrdenia predkladá aj kópiu rozhodnutia Sociálnej poisťovne Trebišov, podľa ktorého musí vrátiť nemocenské vo výške 1689,10 eur na základe podania trestného oznámenia zo strany matky navrhovateľky. Otec plnoletej navrhovateľky od začiatku tvrdil, že súhlasí so zvýšením výživného, avšak navrhovaná výška bola pre neho neakceptovateľná. Súd prvej inštancie zvýšil výživné šesťnásobne od pôvodnej úpravy. Uvedomuje si rodičovskú a otcovskú povinnosť a poukazuje na uvedené a navrhuje, aby odvolací súd rozhodol a rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil vo všetkých výrokoch ako vecne správne.
6. K podanému vyjadreniu sa vyjadrila navrhovateľka ako oprávnená z poberania výživného, pričom uviedla, že sa nestotožňuje s vyjadrením svojho otca k odvolaniu proti rozsudku. Tento uvádza účelovo nepravdivé veci a zahmlieva podstatu celého konania, počas ktorého neposkytol súčinnosť súdu, zavádzal súd, klamal v priebehu konania, plánovite sa zbavoval všetkého majetku, tak úspor, ako aj nehnuteľného majetku. Navrhovateľka trvá na všetkých dôvodoch svojho odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie. Rozporuje samotné tvrdenia svojho otca, že matka vnútorne psychicky sa nevyrovnala s ich rozvodom a že živí v navrhovateľke nenávisť voči otcovi. Nejedná sa o žiadnu pomstu, ale matka navrhovateľky v záujme zistenia skutočného stavu veci oslovila rôzne inštitúcie, aby sa preukázalo, že otec navrhovateľky súdu klamal, uvádzal nepravdivé tvrdenia o svojich zárobkových, majetkových pomeroch a zatajil svoje úspory, ako aj tú skutočnosť, že svoj byt radšej daroval bratovi s úmyslom, aby navrhovateľka nemohla vymáhať od neho výživné, ktoré zodpovedá jeho schopnostiam a možnostiam. Navrhovateľka predložila súdu dostatočné dôkazy o tom, že otec počas práceneschopnosti vykonával prácu. Ak by otec navrhovateľky dodržal právne predpisy v priebehu konania, neklamal, nepodvádzal, nemohol by mať žiadne majetkové postihy zo strany úradov. Poukazujúc na tieto skutočnosti navrhovateľka tvrdí, že vyjadrenie otca nemá náležitosti, ktoré by spochybnili jej doterajšie skutkové tvrdenia v tomto konaní. Navrhla rozhodnutie zrušiť, resp. zmeniť tak, ako uvádzala v petite odvolania.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
7. Krajský súd v Prešove (ďalej ako odvolací súd) po zistení, že odvolanie navrhovateľky bolo podané včas v zmysle ustanovenia § 362 ods. 1 CSP ako oprávneným subjektom - účastníkom konania, ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané podľa § 359 CSP, proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa s poukazom na ustanovenie § 355 ods. 1 CSP, po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti v súlade s § 127 a § 363 CSP a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom s poukazom na ustanovenie § 65 CMP a dôvodmi odvolania s poukazom na § 66 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v súlade s § 329 ods. 1 CSP, keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako bol vyvesený na úradnej tabuli súdu a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku v jeho napadnutých výrokoch podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 CMP.
8. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo všetkých výrokoch uvedených v rozsudku zo dňa 30.9.2025 je vecne správne. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a zároveň správne vo veci rozhodol, pričom odvolací súd sa s jeho odôvodnením rozhodnutia v plnom rozsahu stotožnil, pričom poukazuje na ustanovenie § 382 CMP.
9. Podstatné odvolacie námietky navrhovateľky spočívajú v tom, že rozhodnutie vydané 30.9.2025 je rozhodnutie nepreskúmateľné, zároveň ide o to, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy, dostatočne nezistil skutkový stav a zároveň rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Na základe uvedeného odvolania poukázala odvolateľka na majetkové pomery svojho otca, kedy 6.2.2025 vybral zo svojho účtu v G. G. sumu 20 000 eur a darovacou zmluvou previedol byt na svojho brata H. W., narodeného X.X.XXXX, ktorý sa nachádzal v k. ú. D. Y., parcela č. XXXXX, byt č. XXX, na V.. poschodí vo vchode XX bytového domu, súp. č. XX. Uvedený úkon odôvodnil otec ako povinný z platenia výživného tým, že nechce, aby mu exekútor v budúcnosti vzal uvedený byt, preto ho previedol na svojho brata. Súd prvej inštancie vyslovil názor, že otec bez dôležitého dôvodu sa vzdal vlastníckeho práva k predmetnému bytu, pričom na pojednávaní dňa 7.3.2025 uviedol, že má osobné motorové vozidlo Q. 30 ročnú a D. 35 ročnú a B. rok výroby 2008. Okrem uvedeného nemá žiadny iný majetok, ktorý by bol predmetom jeho majetkových pomerov. Okrem iného na pojednávaní uviedol aj tú skutočnosť, že by rád dcére poskytoval finančné prostriedky, avšak nemá z čoho.
10. Odvolací súd zároveň poukazuje na návrh navrhovateľky, ktorá ako študentka denného štúdia druhého ročníka bakalárskeho D. školy D. v H. podala návrh na zvýšenie výživného zo sumy 60 eur na sumu 500 eur. Ako uviedla jej štúdium si vyžaduje mimoriadne výdavky a matka navrhovateľky je ochotná ju podporovať, pričom ona sama dospela k záveru, že je potrebné požiadať aj o zvýšenie výživného zo strany otca ako povinného platenia výživného, nakoľko tieto výdavky, ktoré má spojené so školou len na základe financovania zo strany matky nezvláda uhrádzať. Výpoveď družky otca pani B. dňa 24.6.2025 súd vyhodnotil ako nedôveryhodnú, pričom spochybnila, že je vôbec družkou pána W., a to z dôvodu, že má svoj byt, ale fungujú spolu už 19 rokov, nebýva stále s partnerom. Uviedla, že použila platobnú kartu pri cestách do C. a I., kde vycestovala predovšetkým sama.
11. Súd prvej inštancie mal z výpovede konateľky spoločnosti B. G. pani I. Y. na pojednávaní dňa 24.6.2025 preukázané, že nástupný plat vo firme mal otec 950 eur v hrubom, pričom príplatky sú podľa toho, koľko dní v akom štáte vodič je. Uviedla, že priemerný plat iných vodičov je podľa toho, koľko odpracujú a je to približne 1500 až 1800 eur v hrubom. Zároveň odvolací súd poukázal aj na to, že u otca ako povinného z platenia výživného bolo preukázané, že vykonával prácu aj počas práceneschopnosti, a teda dosahoval pravidelný príjem zo zamestnania. Daná skutočnosť bola preukázaná aj platobnými kartami, ktoré používal na čerpacích staniciach pre kamiónovú dopravu v C., T. a na O.. Tým zároveň potvrdil tú skutočnosť, že pracoval aj počas práceneschopnosti a tým pádom mal aj zvýšený príjem finančných prostriedkov. Súd prvej inštancie vychádzal z jednotlivých preukázaných príjmov za obdobie od januára 2024 až do 12. mesiaca 2024, ktoré sú presne uvedené v bode 72 citovaného rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa odvolací súd plne stotožňuje.
12. Odvolací súd preto odvolacie námietky, ktoré uviedla navrhovateľka ako oprávnená z platenia výživného, vyhodnotil ako čiastočne preukázané a v plnom rozsahu sa stotožnil s odôvodnením súdu prvej inštancie čo sa týka výšky určeného výživného vzhľadom na preukázaný príjem otca, a to vo výške 1455 eur. Z tohto je celková suma 24 % z jeho čistého príjmu vypočítaná podľa Metodických tabuliek Ministerstva spravodlivosti, pričom suma 350 eur mesačne zodpovedá uvedenému 24 % podielu z čistého príjmu otca. Správne súd prvej inštancie dospel k záveru, že otec vzhľadom na svoj vek, pracovné skúsenosti a ním vyčíslené náklady je schopný zabezpečiť si finančné prostriedky na uspokojovanie nielen vlastných potrieb, ale predovšetkým na uspokojovanie potreby svojej dospelej dcéry, ktorá sa pripravuje štúdiom na vysokej škole na svoje ďalšie uplatnenie v živote.
13. Odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky navrhovateľky ako čiastočne neopodstatnené a nespôsobilé zmeny, pričom akceptuje dôvody, ktoré uviedla vo svojom odvolaní, ale poukazuje predovšetkým na dôvody, ktoré uviedol súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, a to s poukazom na to, že súd prvej inštancie mal na zreteli svoju povinnosť rozhodnúť predovšetkým v prospech navrhovateľky. Už samotné vyjadrenie sa otca na pojednávaniach, ako aj v podanom vyjadrení k odvolaniu bolo rozhodujúce pre odvolací súd, rovnako ako pre súd prvej inštancie, že je potrebné vyhovieť návrhu navrhovateľky, avšak nie do takej výšky, ako argumentuje v podanom návrhu. Odvolací
súd poukazuje na tú skutočnosť, že pokiaľ vychádzal súd prvej inštancie z príjmu 1455 eur, čo v čistom predstavuje suma výživného 24 % z jeho čistému príjmu, presnú sumu 349,20 eur, ktorú výšku výživného určil súd prvej inštancie.
14. Odvolací súd sa preto v plnom rozsahu stotožnil s rozhodnutím o určenej výške mesačného výživného na navrhovateľku, pričom zároveň rozhodol aj o dlžnom výživnom, a to od obdobia 19.11.2024 do konca roku 2024, ako aj o dlžnom výživnom za obdobie od 1.1.2025 do dňa rozhodnutia súdu prvej inštancie. Zároveň výrokmi II. a III. rozhodol o povinnosti uhradiť výživné oprávnenej, a to v lehote 30, resp. 60 dní. Týmto zmenil rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 13.11.2006 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 18.7.2007. Zároveň správne súd prvej inštancie v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky zamietol výrokom V.
15. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil aj s rozhodnutím o nároku na náhradu trov konania, pričom aj odvolací súd vyhodnotil návrh navrhovateľky na priznanie náhrady trov konania vo výške 100 % ako nedôvodný a rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pričom rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 CMP.
16. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 30.9.2026 ako vecne správny a zákonný zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP potvrdil. Odvolací súd pritom vychádzal bez akýchkoľvek pochybností z ustanovenia § 62 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov rovnakým pomerom.
17. Zároveň odvolací súd argumentuje poukazom na ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého pri určení výživného prihliada súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Ohľadom prevodu bytu na brata z dôvodu obavy, že mu exekútor môže v budúcnosti vziať byt, považuje odvolací súd za dôvod účelového správania sa otca navrhovateľky s jediným cieľom znížiť rozsah svojho majetku. Svojim konaním však do budúcna neráta s tým, aby zabezpečil svoju dcéru, ale situáciu vyhodnocuje len a len vo svoj prospech. Čo sa týka finančných prostriedkov, ktoré vybral z účtu, je len v kompetencii povinného z platenia výživného ako s uvedenými finančnými prostriedkami nakladá a na čo ich použije.
18. Odvolací súd zároveň v súlade s ustanovením § 52 CMP rozhodol o trovách odvolacieho konania tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
19. Odvolací súd rozhodol s poukazom na uvedené skutočnosti a rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere 3 : 0 hlasov (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).