Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6S-18-2026.pdf
PDF · 83.69 KB
Case nature
Subarea
6S/18/2026
Uznesenie
Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: STÉNIA a.s., so sídlom Poštová 11, Košice, IČO: 36 204 871, právne zastúpeného: JUDr. Rudolf Bezák, advokát so sídlom kancelárie Krmanova 14, Košice, IČO: 42 319 625, proti žalovanému: Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Košice, so sídlom Žriedlová 13, Košice, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ Best Properties s.r.o., so sídlom Kováčska 40, Košice, IČO: 47 381 094, 2/ SEVADE PROPERTIES s.r.o., so sídlom Kováčska 40, Košice, IČO: 46 534 458, 3/ L.P. Development a.s., so sídlom Konvalinková 1, Malá Ida, IČO: 36 595 802, 4/ Rímskokatolícka cirkev, Biskupstvo Spišské Podhradie, so sídlom Spišská Kapitula 9, Spišské Podhradie, IČO: 00 179 124, 5/ Košický samosprávny kraj, so sídlom Námestie Maratónu mieru 1, Košice, IČO: 35 541 016, 6/ Správa ciest Košického samosprávneho kraja, so sídlom Námestie Maratónu mieru 1, Košice, IČO: 35 555 777, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 00675/2025-16.1.2 zo dňa 17.12.2025, o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
r o z h o d o l :
P r i z n á v a odkladný účinok správnej žalobe.
o d ô v o d n e n i e :
1. Správnou žalobou doručenou Správnemu súdu v Košiciach (ďalej aj ako „správny súd“) dňa 24.02.2026 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 00675/2025-16.1.2 zo dňa 17.12.2025 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný v celom rozsahu potvrdil rozhodnutie obce Malá Ida (ďalej aj ako „stavebný úrad“) č. MI/2022/00318-OCU/1 zo dňa 12.09.2024 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“) o umiestnení časti stavby „GOLFOVÝ AREÁL VULKANO HOUSE V. – I. ETAPA“ na pozemkoch parc. č. 798/88, 798/89, 798/3 v kat. úz. Malá Ida tak, ako je to zakreslené v predloženej a overenej projektovej dokumentácii pre územné rozhodnutie a detailne opísané a graficky vyznačené v I. ETAPE koordinačnej situácii označenej ako výkres č. A-03.1., č. 272UR01010822 a v I. ETAPE situácii na katastrálnej mape označenej ako výkres č. A-03.3., č. 272UR01010822, a to s určením príslušných podmienok pre jej umiestnenie. Žalobca navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušil, vec vrátil stavebnému úradu na ďalšie konanie a žalobcovi aby priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2. Súčasťou správnej žaloby bol aj návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj ako „SSP“). Svoj návrh žalobca odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnuté v spojení s prvostupňovým rozhodnutím tvoria podklad pre ďalšie konanie o vydanie stavebného povolenia a kolaudačného rozhodnutia pre dotknuté stavby (odkazujúc na § 84 ods. 5 zákona č. 25/2025 Z. z. Stavebný zákon), na základe čoho žalobca predpokladá reťazenie správnych súdnych konaní smerujúcich proti ďalším rozhodnutiam stavebného úradu a žalovaného. Žalobca zdôraznil, že stavby umiestnené napadnutým rozhodnutím sú rozsiahle a nadväzuje na nich II. etapa, ktorej ďalšiemu povoľovaciemu procesu nateraz nebude nič brániť. Ďalej tvrdil, že ponechaním napadnutého rozhodnutia v stave účinnosti hrozia závažné a ťažko napraviteľné škody, a to vo forme vydania staveného povolenia a následnej realizácie objektov, pričom tieto v prípade,
ak bude napadnuté rozhodnutie zrušené, bude potrebné odstrániť, resp. nebude subjekt ochotný ich na svoje náklady odstrániť. Záverom žalobca zhrnul, že účelom jeho návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe je pozastavenie účinkov napadnutého rozhodnutia z dôvodu, aby toto rozhodnutie nemohlo byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy.
3. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 23.04.2026 k správnej žalobe, vo vzťahu k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol, že odkladný účinok možno správnej žalobe priznať iba vtedy, ak má súd za preukázanú existenciu takých nespochybniteľných skutočností, ktoré predstavujú reálnu hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody alebo závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iných závažných nenapraviteľných následkov tým, žeby došlo k okamžitému výkonu alebo iným právnym následkom napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy. Žalovaný zdôraznil, že v zmysle § 185 písm. a) SSP je povinnosťou žalobcu tieto skutočnosti nielen tvrdiť, ale dôkaznými prostriedkami aj osvedčiť, pričom priznanie odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy len vo výnimočných prípadoch, poukazujúc na závery z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018. Uviedol, že vznik závažnej ujmy, resp. iného nenapraviteľného následku, musí byť v príčinnej súvislosti s výkonom napadnutého rozhodnutia, či iným právnym následkom vyplývajúcim z rozhodnutia, ktorý následok musí mať zároveň určitú intenzitu. Žalovaný bol toho názoru, že žalobca v tomto konaní bremeno tvrdenia ani dôkazné bremeno neuniesol z dôvodu, že neuviedol žiadne konkrétne skutkové tvrdenia a ani žiadnymi konkrétnymi dôkazmi nepreukázal existenciu konkrétnej hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej či finančnej škody, prípadne iného nenapraviteľného následku v prípade okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia žalovaného. Vzhľadom k tomu, že žalobca nepreukázal splnenie zákonom požadovaných podmienok pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, žalovaný navrhol žalobcov návrh zamietnuť.
4. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
5. Podľa § 185 písm. a) SSP, správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.
6. Podľa § 186 ods. 1 a 2 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.
7. Podľa § 187 ods. 1 SSP, ak správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok podľa § 185 písm. a), je povinný o nej rozhodnúť do šiestich mesiacov od vydania uznesenia o priznaní odkladného účinku.
8. V prvom rade je nevyhnutné poznamenať, že účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktorou sa žalobca domáha súdneho prieskumu predmetného napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy, je poskytnúť ochranu tomu, voči komu toto rozhodnutie orgánu verejnej správy smeruje, avšak priznanie odkladného účinku správnej žalobe je rozhodnutím výnimočným, pretože jeho následkom je prelomenie právnych účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy a je tak zabezpečovacím procesným prostriedkom. Ide o mimoriadny inštitút, ktorý má ešte vo fáze pred uskutočnením súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy zabrániť stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v priamej príčinnej súvislosti s jeho inými právnymi následkami hrozila závažná ujma, značná hospodárska, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.
9. V uvedených súvislostiach je nevyhnutné mať taktiež na zreteli, že správny súd pri rozhodovaní vo veci priznania odkladného účinku správnej žalobe nepreskúmava zákonnosť správnou žalobou napadnutého
rozhodnutia, ale posudzuje výhradne účinky výkonu takéhoto rozhodnutia na status žalobcu, ktorý sa jeho vydania domáha. Preto sa správny súd pri tomto rozhodovaní musí obmedziť iba na dôvody súvisiace s možnými účinkami žalobou napadnutého rozhodnutia na žalobcu, bez toho aby prejudikoval rozhodnutie vo veci samej. Súčasne správny súd môže buď iba správnej žalobe odkladný účinok priznať alebo takýto návrh zamietnuť.
10. V danom prípade žalobca navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok podľa cit. § 185 písm. a) SSP, ktoré predpokladá na vyhovenie takémuto návrhu štyri kumulatívne podmienky a to dve procesného charakteru (vyžaduje sa podanie návrhu na priznanie odkladného účinku žalobcom a prebiehajúce konanie o správnej žalobe) a dve podmienky sú hmotnoprávneho charakteru (existencia hrozby závažnej ujmy alebo značnej hospodárskej škody alebo finančnej škody alebo závažnej ujmy na životnom prostredí alebo iného vážneho nenapraviteľného následku a absencia rozporu odkladného účinku s verejným záujmom).
11. Po oboznámení sa so správnou žalobou, ktorej dôvody je nutné vnímať v jednotnom kontexte aj s návrhom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd ustálil, že žalobca v tomto prípade nepochybne splnil dve vyššie zmienené zákonné procesné podmienky, preto správny súd pristúpil k preskúmaniu splnenia aj hmotnoprávnych podmienok na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
12. Správny súd po oboznámení sa s argumentáciou žalobcu aj žalovaného úvodom zdôrazňuje, že nespochybňuje vecnú správnosť vyjadrenia žalovaného o tom, že hrozba závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok musí byť v každom jednotlivom prípade reálny, musí byť určitej intenzity (nesmie byť nepatrný) a zároveň existencia takejto hrozby alebo následku musí byť zo strany žalobcu nielen tvrdená ale konkrétnymi dôkazmi aj osvedčená. Zároveň je však potrebné prihliadnuť na osobitosti posudzovanej veci, kedy predmetom prieskumu správnym súdom je rozhodnutie žalovaného o umiestnení časti stavby (ďalej aj ako „územné rozhodnutie“), ktorým sa stavba síce len tzv. „právne umiestňuje“ a toto rozhodnutie samo o sebe ešte neoprávňuje navrhovateľa (stavebníka) na uskutočnenie stavby, avšak právoplatné územné rozhodnutie je podkladom pre následné stavebné konanie a vydanie stavebného povolenia, ktoré vo výsledku sleduje reálne uskutočnenie stavby. Inak povedané, existencia právoplatného územného rozhodnutia vytvára podmienky pre ďalší postup v procese smerujúcom až k samotnej výstavbe. Skutočnosť, že územné rozhodnutie predstavuje právny základ pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí stavebného úradu, ktoré môžu viesť až k faktickému uskutočneniu stavby, sa javí byť natoľko významnou, že ju správny súd pri rozhodovaní o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nemôže opomenúť a musí na ňu prihliadnuť.
13. Správny súd pripúšťa teoretickú možnosť, že k vydaniu stavebného povolenia a uskutočneniu predmetnej stavby dôjde ešte pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej. V takom prípade by mohla nastať neželaná situácia, kedy by aj napriek neskôr vydanému rozhodnutiu správneho súdu o zrušení žalobou napadnutého územného rozhodnutia pre jeho nezákonnosť už nebolo možné vzniknuté následky dodatočne odstrániť, pretože odstránenie už uskutočnenej stavby by bolo finančne, technicky, právne a prakticky zložité, prípadne by vôbec nebolo možné obnoviť pôvodný stav. Uskutočnením výstavby skôr, ako by bolo rozhodnuté o všeobecnej správnej žalobe o preskúmanie zákonnosti územného rozhodnutia, by žalobcovi mohla vzniknúť nezvratná a trvalá ujma na jeho právach, a to bez ohľadu na to, že žalobca by neskôr bol v tomto správnom súdnom konaní úspešný.
14. Správny súd opätovne zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej a dôvodnosť podanej žaloby bude posudzovať v rámci meritórneho rozhodovania. Zároveň je však toho názoru, že dôvody podaného návrhu súvisiace s možnými účinkami žalobou napadnutého rozhodnutia je potrebné vnímať v širšom kontexte, a to s ohľadom na určité špecifikum právnej veci, ktoré je dané povahou napadnutého rozhodnutia.
15. Vzhľadom k vyššie uvedenému, správny súd dospel k záveru, že skutočnosti uvedené žalobcom odôvodňujú záver, že návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe je dôvodný, keďže právnymi účinkami napadnutého rozhodnutia hrozí reálna, nielen hypotetická závažná ujma, resp. iný vážny nenapraviteľný následok.
16. K neexistencii rozporu priznania odkladného účinku s verejným záujmom správny súd v prvom rade uvádza, že verejný záujem je v právnej teórii tzv. neurčitým pojmom, používaným v právnych textoch na vyjadrenie všeobecnejších javov, ktoré však v právnej norme nemajú definovaný explicitný obsah. Možno ho definovať ako záujem všeobecne prospešný. Zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v čl. 3 ods. 2 verejný záujem definuje ako záujem, ktorý prináša majetkový prospech alebo iný prospech všetkým občanom alebo mnohým občanom.
17. Podľa správneho súdu je v posudzovanom prípade kľúčové zodpovedať otázku, či dotknutá stavba má verejnoprospešný rozmer v tom zmysle, či slúži na prospech širokej verejnosti. Verejný záujem by v danom prípade bol daný a definovaný charakterom a účelom samotnej stavby. Z administratívneho spisu vyplýva, že navrhovaná stavba má pozostávať z dvoch objektov apartmánových domov spolu s ich dopravným napojením, vrátane napojenia na jestvujúcu technickú infraštruktúru. Objekty budú funkčne rozdelené na dva celky, a to parkovanie na 1. NP a bývanie na 2. – 5. NP, s celkovým počtom apartmánov 38. Z uvedeného vyplýva, že predmetná stavba je podnikateľským projektom, ktorá nie je určená na uspokojovanie verejných potrieb a teda nejde o stavbu uskutočňovanú vo verejnom záujme. Správny súd zároveň zdôrazňuje, že vo verejnom záujme je okrem iného aj to, aby orgány verejnej správy (napr. stavebné úrady) rozhodovali na základe zákonných rozhodnutí, ak tieto majú byť v ďalšom konaní podkladom na vydanie rozhodnutí naň nadväzujúcich. Na základe uvedeného správny súd dospel k záveru, že v posudzovanom prípade priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom.
18. Priznaním odkladného účinku správnej žalobe súd poskytne ohrozeným právam a právom chráneným záujmom žalobcu dočasnú materiálnu ochranu, ktorá musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Princíp právnej istoty bude naplnený tým, že dôjde k pozastaveniu účinkov napadnutého rozhodnutia dovtedy, kým súd nepreskúma zákonnosť tohto rozhodnutia. Správny súd zároveň zdôrazňuje, že ochrana práv žalovaného je zabezpečená tým, že v dôsledku uvedeného rozhodnutia správneho súdu bude vo veci samej rozhodnuté v lehote podľa § 187 ods. 1 SSP, t. j. do šiestich mesiacov od vydania uznesenia o priznaní odkladného účinku.
19. Na základe uvedeného, správny súd dospel k záveru o splnení podmienok pre priznanie odkladného účinku podanej správnej žalobe podľa § 185 písm. a) SSP a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná.