Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21Cb-25-2014.pdf
PDF · 225.45 KB
Case nature
Area
Subarea
21Cb/25/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Jaroslavom Kanderkom v právnej veci žalobkyne S. proti žalovaným: 1.) JUDr. Mária Ledinská, Kukorelliho 58, 066 01 Humenné, správkyňa konkurznej podstaty úpadcu Casa Invest, s.r.o. v konkurze, so sídlom Pri mlyne 5, 080 01 Prešov, IČO: 31 729 100, zastúpená JUDr. Petrom Barňákom, advokátom, Kukorelliho 58, 066 01 Humenné, IČO: 42 228 239, 2.) All Sped, s.r.o., so sídlom Pri Mlyne 5, 080 01 Prešov, IČO: 36 481 971, 3.) V., ktorý zomrel dňa 18.1.2016, 4.) V. a 5.) Alžbetina s.r.o., so sídlom Jantárova 30, 040 01 Košice, IČO: 44 401 001, zastúpený advokátskou kanceláriou Juristi s.r.o., so sídlom Krivá 3, 040 01 Košice, IČO: 51 941 244, o určenie neplatnosti , a to Zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 12.4.2011, Zmluvy o zriadení záložného práva na obchodný podiel zo dňa 14.3.2012, Zmluvy o úvere č. 1/2011 zo dňa 18.4.2011 a Notárskej zápisnice č. N292/2011, Nz 14051/2011, NCRls 14405/2011 zo dňa 19.4.2011, takto
rozhodol:
I. Konanie vo vzťahu k žalovanému v 3.rade z a s t a v u j e .
II. Nepriznáva žalobkyni voči žalovanému v 3.rade nárok na náhradu trov konania .
III. Žalobu z a m i e t a .
IV. Nepriznáva žalovanému v 1.rade voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania.
V. Žalobkyňa nemá voči žalovanému v 1.rade právo na náhradu trov konania.
VI. Priznáva žalovanému v 2.rade voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom ukladá žalobkyni povinnosť zaplatiť ich náhradu žalovanému v 2.rade s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
VII. Priznáva žalovanému v 4.rade voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom ukladá žalobkyni povinnosť zaplatiť ich náhradu žalovanému v 4.rade s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
VIII. Priznáva žalovanému v 5.rade voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom ukladá žalobkyni povinnosť zaplatiť ich náhradu žalovanému v 5.rade s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 5.11.2012, ktorá bola doručená Okresnému súdu Košice I dňa 5.11.2012, voči žalovaným v 1., 2.,3.,4. a 5.rade domáhala, aby súd určil, že právne úkony: 1. Zmluva o prevode obchodného podielu spoločnosti Casa Invest, s.r.o., so sídlom Stará Prešovská cesta 2, Košice, IČO: 31 729 100 zo dňa 12.4.2011, uzatvorená medzi V., 2. Zmluva o zriadení záložného práva na obchodný podiel V. v spoločnosti Casa Invest, s.r.o., so sídlom Stará Prešovská cesta 2, Košice, IČO: 31 729 100 v prospech spoločnosti Alžbetina s.r.o., so sídlom Jantárová 30, Košice , IČO: 44 401 001 zo dňa 14.3.2012, 3. Zmluva o úvere č. 1/2011 zo dňa 18.4.2011, uzavretá medzi spoločnosťou Casa Invest, s.r.o., so sídlom Stará Prešovská cesta 2, Košice, IČO: 31 729 100, spoločnosťou PROFIN CONSULTING s.r.o., so sídlom Mukačevská 4803/9, Prešov, IČO: 46 039 361, V. 4. Notárska zápisnica č. N 292/2011, Nz 14051/2011, NCRls 14405/2011 zo dňa 19.4.2011, sú neplatné. Zároveň sa žalobkyňa domáhala, aby súd uložil žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania.
2. Žalobkyňa svoju žalobu odôvodnila tak, že dňa 16.11.1983 so žalovaným v 3.rade uzavrela manželstvo pred Mestským národným výborom v Prešove, zapísané v knihe manželstiev vo Zväzku 21, ročník 1983, na strane 23, pod poradovým číslom 38. Ich manželstvo stále trvá, pričom bezpodielové spoluvlastníctvo medzi ňou a žalovaným v 3.rade nebolo v zmysle § 149 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších zmien a doplnkov zrušené a rovnako jeho rozsah nebol v zmysle § 143a OZ nijako modifikovaný. Žalovaný v 3.rade nadobudol dňa 6.4.2007 obchodný podiel spoločnosti Casa Invest s.r.o., so sídlom Stará Prešovská cesta 2, 040 01 Košice, IČO: 31 729 100, pričom ona súhlasila v súlade s § 148a ods. 1 OZ s použitím majetku patriaceho do ich bezpodielového spoluvlastníctva na vykonávanie jeho podnikateľských činností. Ustanovenie § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj ustanovenie § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka, upravujú vzájomné vzťahy manželov a tretích osôb s ohľadom na dispozičné úkony bezpodielových spoluvlastníkov, t. j. na právne úkony, ktorými manželia disponujú so spoločnými vecami ako predmetom bezpodielového spoluvlastníctva. Tretím osobám zakladá toto ustanovenie aktívnu a pasívnu solidaritu manželov z platných právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí, čo ako dôsledok nastáva bez ohľadu na to, či išlo o bežnú vec alebo inú než bežnú vec. Avšak na platnosť právneho úkonu týkajúceho sa predmetu bezpodielového spoluvlastníctva manželov a urobeného len jedným z manželov sa vyžaduje súhlas druhého manžela ak ide o inú než bežnú vec. Nedostatok tohto súhlasu má za následok neplatnosť urobeného právneho úkonu v zmysle § 40a Občianskeho zákonníka, za predpokladu, že ten manžel, ktorý je takýmto právnym úkonom dotknutý, sa dovolá jeho neplatnosti. Bežnými vecami sa v zmysle ustálenej judikatúry rozumejú čerpanie spoločných úspor na úhradu potrieb spoločného dieťaťa v primeranom rozsahu alebo nákup bežného ošatenia, naproti tomu plnenie tretej osobe, na ktoré nie je právny dôvod, alebo poskytnutie daru nie nepatrnej hodnoty nie je bežnou vecou (Rozhodnutie uverejnené pod č. 46/1966 Zbierky rozhodnutí a oznámení súdov ČSSR). Žalovaný v 3.rade uzavrel dňa 12.4.2011 so žalovaným v 4.rade Zmluvu o prevode obchodného podielu, na základe ktorej žalovaný v 3.rade previedol na žalovaného v 4.rade svoj obchodný podiel, ktorý predstavoval 100 % podiel na základnom imaní spoločnosti Casa Invest, s.r.o., so sídlom Stará Prešovská cesta 2, 040 01 Košice (žalovaný v 1.rade). Z ustálenej judikatúry vyplýva záver, že obchodný podiel je inou majetkovou hodnotou, ktorá môže byť predmetom občiansko-právnych vzťahov. Preto za trvania manželstva získaný obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným sa stáva zo zákona súčasťou spoločného majetku manželov. Je nesporné, že len manžel - spoločník má práva a povinnosti vyplývajúce pre neho z úpravy postavenia spoločníka obchodnej spoločnosti v Obchodnom zákonníku, či v inom právnom predpise alebo v spoločenskej zmluve. Je však oddelený od majetkovej hodnoty obchodného podielu, ktorá zostala manželom spoločná. Preto je tiež obmedzený v nakladaní s obchodným podielom, pokiaľ nejde o jeho obvyklú správu (ustanovenie § 145 ods. 1 OZ), lebo rovnakou mierou ako patrí jemu patrí i druhému manželovi, ktorý sa nestal spoločníkom. Pokiaľ teda nejde o obvyklú správu s obchodným podielom, je pri nakladaní s obchodným podielom potrebný súhlas oboch manželov, inak je taký úkon pri nakladaní s obchodným podielom bez súhlasu druhého manžela neplatný, ak sa neplatnosti takého úkonu dovolá ten, kto je takým úkonom dotknutý (rozsudok NS SR sp. zn. 5 Obdo 11/2007). Prostriedky, ktoré použil žalovaný v 3.rade ako peňažný vklad do základného imania žalovanej v 1.rade patrili do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného v 3.rade. Z ustanovenia § 143 Občianskeho zákonníka vyplýva, že ak jeden z manželov za trvania manželstva nadobudne z prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov obchodný podiel v spoločnosti, stáva sa takto získaný majetok zo zákona súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR v konaní vedenom pod sp. zn. 5Obdo 11/2007 je nesporné, že „medzi práva spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným patrí aj právo za podmienok upravených
v ustanovení § 115 Obchodného zákonníka previesť svoj podiel na inú osobu. Pokiaľ však takýmto spoločníkom je manžel, ktorý svoj obchodný podiel nadobudol za trvania manželstva a z prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takýto právny úkon (t. j. zmluva o prevode obchodného podielu) musí byť v súlade aj s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, najmä s § 145 ods. 1. Podľa ustálenej judikatúry, hodnota obchodného podielu patrí do bezpodielových spoluvlastníctva manželov, preto pri jeho predaji, ktorý sa vymyká z kategórie bežných vecí, je potrebný súhlas oboch manželov.“ Vzhľadom na uvedenú skutočnosť, že prevod obchodného podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným nie je bežným právnym úkonom v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, na ktorý žalobkyňa ako manželka žalovaného v 3.rade nedala súhlas, v spojení s uvedenými skutočnosťami o tom, že bezpodielové spoluvlastníctvo medzi žalobkyňou a žalovaným v 3.rade nebolo v čase uzavretia zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 12.4.2011 so žalovaným v 4.rade vyporiadané, a ani jeho rozsah nebol nijako obmedzený, ako aj o tom, že vklad žalovaného v 3.rade do žalovanej v 1.rade pozostáva z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva medzi žalobkyňou a žalovaným v 3.rade, má žalobkyňa za to, že Zmluva o prevode obchodného podielu zo dňa 12.4.2011 je neplatná.
3. Dňa 14.3.2012 žalovaný v 4.rade uzavrel so žalovanou v 5.rade Zmluvu o zriadení záložného práva na obchodný podiel, na základe ktorej žalovaný v 4.rade založil svoj obchodný podiel v spoločnosti Casa Invest s.r.o., predstavujúci 100 %-tný podiel na základnom imaní žalovanej v 1.rade v prospech žalovanej v 5.rade. Zriadenie záložného práva na obchodný podiel žalovaného v 4.rade v spoločnosti Casa Invest s.r.o. je akcesorickým právnym úkonom vo vzťahu k Zmluve o prevode obchodného podielu zo dňa 12.4.2011. Za predpokladu, že vyššie namietaná Zmluva o prevode obchodného podielu zo dňa 12.4.2011 je neplatná, žalovanému v 4.rade nevzniklo platne vlastnícke právo k obchodnému podielu v žalovanej v 1.rade. Z toho dôvodu žalovaný v 4.rade nemohol platne založiť tento svoj obchodný podiel, a preto žalobkyňa má za to, že Zmluva o zriadení záložného práva na obchodný podiel žalovaného v 4.rade v prospech žalovanej v 5.rade zo dňa 14.3.2011 je neplatná.
4. Dňa 18.4.2011 uzavreli žalovaný v 3.rade, žalovaná v 1.rade, žalovaná v 2.rade a žalovaný v 4.rade Zmluvu o úvere č. 1/2011, na základe ktorej sa na jednej strane žalovaná v 2.rade ako veriteľ, zaviazala poskytnúť žalovanému v 1.rade ako dlžníkovi peňažné prostriedky vo výške 100.000.000 Kč a na strane druhej sa žalovaný v 1.rade spolu s žalovaným v 3.rade zaviazali vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky spolu s dohodnutým úrokom v lehote dohodnutej v zmluve (ďalej len Zmluva o úvere). Uzavretím Zmluvy o úvere žalovaný v 3.rade v podstate pristúpil k záväzku žalovaného v 1.rade vrátiť peňažné prostriedky poskytnuté žalovaným v 2.rade výlučne žalovanému v 1.rade, čím sa stal solidárnym dlžníkom popri žalovanému v 1.rade, čomu zodpovedajú aj ustanovenia Zmluvy o úvere. Keďže žalovaný v 3.rade - manžel žalobkyne vystupoval pri uzavretí Zmluvy o úvere ako fyzická osoba, zaviazal sa tým bez súhlasu žalobkyne plniť záväzok vyplývajúci zo Zmluvy o úvere z majetku, ktorý vzhľadom na jeho podstatu a charakter patrí do ich bezpodielového spoluvlastníctva. Žalovanému v 3.rade preto nikdy nebolo poskytnuté žiadne plnenie žalovaným v 2.rade z titulu Zmluvy o úvere. Je nesporné, že v prípade uzavretia Zmluvy o úvere nešlo o bežnú vec v rámci hospodárenia s majetkom v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, preto bol k uzavretiu Zmluvy o úvere žalovaným v 3.rade potrebný súhlas žalobkyne. Dôsledkom vzniknutej situácie je postihnuteľnosť majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného v 3.rade výkonom exekúcie (sp. zn. Ex 2234/12). Jednou zo základných zásad súkromného práva je to, že výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi. Z konštantnej judikatúry vyplýva, že dobré mravy sa používajú ako kritérium obmedzujúce subjektívne práva, prípadne ich výkon. Ich zmyslom je zamedzenie výkonu práva, ktorý síce zodpovedá platnému zákonu, odporuje však všeobecnému záujmu rešpektovania všeobecne platných noriem morálky. Následkom výkonu práva a povinnosti v rozpore s dobrými mravmi je neposkytnutie ochrany práva, resp. odopretie autoritatívneho rozhodnutia súdu potrebného na vznik právneho vzťahu medzi oprávnenou a povinnou osobou (rozsudok NS ČR sp. zn. 23Cdo 2060/1998). Vzhľadom na vyššie citované ustanovenia Občianskeho zákonníka v spojení s ustálenou judikatúrou zaoberajúcou sa prekročením rozsahu bežných vecí medzi manželmi a rozporom s dobrými mravmi má žalobkyňa za to, že Zmluva o úvere č. 1/2011 zo dňa 18.4.2011 je neplatná.
5. Dňa 19.4.2011 bola na Notárskom úrade JUDr. Jána Marušina, so sídlom Slovenská 69, 080 01 Prešov, spísaná Notárska zápisnica č.292/2011, Nz 14051/2011, NCRls 14405/2011, v ktorej žalovaný v 3.rade a žalovaný v 1.rade uznali svoj záväzok voči žalovanému v 2.rade, vyplývajúci im zo Zmluvy o
úvere. Zároveň žalovaný v 3.rade a žalovaný v 1.rade súhlasili s vykonateľnosťou notárskej zápisnice podľa § 41 ods. 2 Zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len Exekučný poriadok). Z vyššie citovaného ustanovenia § 145 ods. 1 OZ vyplýva záver, že súhlas manžela s právnym úkonom druhého manžela týkajúcim sa predmetu ich bezpodielového spoluvlastníctva v inej než bežnej veci chráni manžela, ktorý by bol dotknutý takýmto právnym úkonom pred dôsledkami dispozícii druhého manžela s vecami v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. V prípade, ak sa manžel dotknutý právnym úkonom druhého manžela nedovolá neplatnosti takéhoto právneho úkonu a ten ostane platným, vznikne spoločný záväzok manželov. Ustanovenie § 147 ods. 1 OZ, podľa ktorého pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve v prípade, ak veriteľ má pohľadávku iba voči jednému z manželov. Žalovaný v 3.rade tak podpisom notárskej exekučnej zápisnice ako fyzická osoba zabezpečil úkon, ktorým je postihnutý majetok v ich bezpodielovom spoluvlastníctve, pričom tak urobil bez súhlasu žalobkyne. V dôsledku toho žalobkyňu postihuje nútený výkon práva v prospech žalovaného v 2.rade napriek tomu, že nebola účastníčkou napádaných právnych úkonov. Zároveň vzhľadom na skutočnosť, že Notárska exekučná zápisnica je akcesorickým právnym úkonom k Zmluve o úvere a pokiaľ z vyššie uvedeného vyplýva záver, že Zmluva o úvere, na základe ktorej sa žalovaný v 3.rade solidárne zaviazal na plnenie z tejto zmluvy je neplatná ako hlavný záväzok, notárska exekučná zápisnica ako vedľajší právny úkon je tiež neplatná. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody má žalobkyňa za to, že Notárska zápisnica č. N292/2011, Nz 14051/2011, NCRIs 14405/2011 zo dňa 19.4.2011 je neplatná.
6. Naliehavosť na požadovanom určení neplatnosti Zmluvy o prevode obchodného podielu spoločnosti Casa Invest s.r.o. zo dňa 12.4.2011 si dovolila žalobkyňa osvedčiť neistotou jej právneho postavenia, spočívajúcou v bezprostrednom ohrození výkonu oprávnení, ktoré jej vyplývajú zo skutočnosti, že hodnota obchodného podielu u žalovaného v 1.rade patrí do bezpodielového spoluvlastníctva medzi ňou a žalovaným v 3.rade. Dôsledkom toho je strata peňažných prostriedkov, ktoré prináležia žalovanému v 3.rade ako právo spoločníka obchodnej spoločnosti podieľať sa na zisku žalovaného v 1.rade a ktoré tým pádom tvoria predmet bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného v 3.rade. Naliehavosť na určenie neplatnosti Zmluvy o úvere a Notárskej exekučnej zápisnice si žalobkyňa dovolila osvedčiť prebiehajúcou exekúciou pod sp. zn. Ex 2234/12 JUDr. Petrom Molnárom, súdnym exekútorom, so sídlom Exekútorského úradu na Kupeckého 29, 040 01 Košice. Podľa Upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 12.9.2012 sa exekúcia na vymoženie pohľadávky žalovaného v 1.rade ako oprávneného z exekúcie vo výške 100.000.000 Kč s príslušenstvom a trov exekúcie, vykoná: a) postihnutím obchodných podielov žalovaného v 3.rade v obchodných spoločnostiach, v ktorých je spoločníkom, pričom z vyššie uvedeného vyplýva, že hodnota obchodného podielu patrí do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného v 3.rade, b) zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnostiach, ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobkyne a žalovaného v 3.rade, c) predajom spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach, ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobkyne a žalovaného v 3.rade. Z uvedeného je zrejmé, že pohľadávka žalovaného v 1.rade sa v prípade vykonania exekúcie uspokojí z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného v 3.rade. Bez určenia neplatnosti predmetných právnych úkonov v spojení s § 61 Exekučného poriadku, podľa ktorého „navrátenie do predošlého stavu je v exekučnom konaní vylúčené“ je výkon spoluvlastníckych oprávnení žalobkyne k predmetu bezpodielového spoluvlastníctva medzi ňou a žalovaným v 3.rade bezprostredne ohrozený, pričom má za to, že požadovaným určením bude zabezpečená istota jej právneho postavenia.
7. Žalovaný v 1.rade sa vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 18.12.2013 vyjadril v tom smere, že neuznáva nárok žalobkyne uplatnený v žalobe v celom rozsahu. Žalovaný v 1.rade ďalej poukázal na ustanovenie § 105 O.s.p., podľa ktorého súd skúma všeobecnú miestnu príslušnosť upravenú v ustanoveniach § 84 až 86 O.s.p. len v prípade, ak miestnu príslušnosť namieta odporca a súčasne za splnenia podmienky ak odporca uplatní námietku miestnej nepríslušnosti najneskôr pri svojom prvom úkone . Prvým procesným úkonom žalovaného v 1.rade je predmetné vyjadrenie k žalobe. Žalovaný v 1.rade týmto namietal miestnu nepríslušnosť Okresného súdu Košice I z dôvodu, že podľa ustanovenia § 84 O.s.p. je na konanie príslušný všeobecný súd účastníka, proti ktorému návrh smeruje a podľa ustanovenia § 85 ods. 2 O.s.p. všeobecným súdom právnickej osoby je súd, v obvode ktorého má právnická osoba sídlo. Žalovaný v 1.rade má sídlo Pri mlyne 5, Prešov. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v 1.rade má svoje sídlo v obvode Okresného súdu Prešov a nie v obvode Okresného súdu
Košice I, bol žalovaný v 1.rade toho názoru, že všeobecným súdom žalovaného v 1.rade je Okresný súd Prešov a nie Okresný súd Košice I. Žalovaný v 1.rade týmto namietal miestnu nepríslušnosť Okresného súdu Košice I a navrhol, aby bola vec postúpená miestne príslušnému súdu , a to Okresnému súdu Prešov. Žalovaný v 1.rade sa nestotožnil ani s právnym názorom žalobcu, že Zmluva o prevode obchodného podielu je neplatným právnym úkonom, a to z dôvodu absencie súhlasu žalobkyne s uzavretím Zmluvy o prevode obchodného podielu v zmysle ustanovenia § 145 ods. 1 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Žalovaný v 1.rade zastáva názor, že obchodný podiel jedného z manželov ex definitione nemožno považovať za súčasť bezpodielového spoluvlastníctva manželov a zároveň pre obchodné záväzkové vzťahy, medzi ktoré patrí aj nakladanie s obchodným podielom platia ustanovenia § 513/1991 Zb. Obchodný zákonník ako lex specialis, a teda ten z manželov, ktorý nie je spoločníkom, nemôže namietať relatívnu neplatnosť zmluvy o prevode obchodného podielu. Obchodný podiel predstavuje nielen majetkové práva, ale aj nemajetkové práva a povinnosti spoločníka, a tomu zodpovedajúcu účasť na spoločnosti, t. j. predstavuje podiel na riadení, rozhodovaní a kontrole činnosti obchodnej spoločnosti. Obchodný podiel je spôsobilým samostatným predmetom právnych vzťahov vzhľadom k tomu, že za podmienok uvedených v Obchodnom zákonníku, resp. v spoločenskej zmluve, môže spoločník s týmto obchodným podielom nakladať, t. j. môže ho previesť, založiť, obchodný podiel môže byť rozdelený a je takisto predmetom dedenia. Z toho pohľadu sa obchodný podiel zaraďuje ako spôsobilý predmet občianskoprávnych vzťahov podľa ustanovenia § 118 OZ. Keďže obchodný podiel nemá hmotnú povahu, nie je možné ho považovať za vec v právnom zmysle podľa vymedzenia ustanovenia § 118 Občianskeho zákonníka, preto nie je možné hovoriť ani o vlastníckom práve ku obchodnému podielu a definovať spoločníka ako vlastníka obchodného podielu. Pri spoločníkovi je preto vhodné a možné používať pojem majiteľ obchodného podielu. Pri vymedzení obchodného podielu ako predmetu občianskoprávnych vzťahov v zásade prevláda záver, že obchodný podiel predstavuje inú majetkovú hodnotu podľa § 118 ods. 1 OZ. Inštitút bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa ustanovenia § 143 OZ je charakterizovaný jeho vecno-právnou povahou vzhľadom k tomu, že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrí všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva. Predmetom vlastníckeho práva podľa súčasnej právnej úpravy môžu byť len veci. Právna teória vymedzuje pojem „vec“ v užšom aj širšom ponímaní. Vecou v užšom ponímaní je hmotná vec a prírodná sila za podmienok, že je človekom využiteľná a ovládateľná a vecou v širšom ponímaní sa v právnom zmysle rozumejú aj majetkové práva, napr. pohľadávky. Obchodný podiel ako iná majetkové hodnota nie je vecou v užšom ponímaní a nepredstavuje ani výhradne majetkové práva, ale predstavuje súbor ako majetkových, tak aj nemajetkových práv a povinností. Nakoľko obchodný podiel nie je vecou v užšom ani širšom ponímaní, nemôže byť predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pretože nespĺňa pojmové vymedzenie veci ako spôsobilého predmetu bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa § 143 OZ. Súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa môže stať iba hodnota obchodného podielu vyjadrená v podobe podielu na zisku, vyplatený vyrovnací podiel, podiel na likvidačnom zostatku. Aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR z 31.3.2006, sp. zn. 2Cdo 168/2005 je zrejmé, že nie obchodný podiel, ale jeho hodnota je súčasťou BSM, pričom táto hodnota sa zhmotní okamihom získania zisku, vyrovnávacieho podielu, likvidačného zostatku alebo pri rozdelení BSM. Je si však potrebné uvedomiť, že ani v prípade zhmotnenia hodnoty obchodného podielu pri rozdelení BSM sa to nedotkne práv manžela, ktorý je spoločníkom v spoločnosti. Ten jediný aj naďalej zostáva spoločníkom spoločnosti a druhý manžel, ktorý nie je spoločníkom v spoločnosti si nemôže uplatňovať žiadne z práv prislúchajúcich spoločníkovi a ani sa domáhať jeho priznania, napr. účasti na valnom zhromaždení, uplatňovaní hlasovacích práv spoločníka či práva disponovať s obchodným podielom. Tieto práva spoločníka, ktoré sú upravené priamo v ustanoveniach Obchodného zákonníka, ostávajú zachované výlučne tomu manželovi, ktorý je spoločníkom v spoločnosti. Vzhľadom na uvedené je žalovaný v 1.rade toho názoru, že obchodný podiel nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a to ani v prípade, ak by sa na jeho nadobudnutie použili prostriedky bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Do bezpodielového spoluvlastníctva manželov bude patriť len vyplatený podiel na zisku, teda výnos z účasti na spoločnosti a v prípade zániku účasti manžela - spoločníka v spoločnosti vyplatený vyrovnací podiel, prípadne podiel na likvidačnom zostatku pri likvidácii spoločnosti. Prevod obchodného podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným je upravený v ustanovení § 115 Obchodného zákonníka. V zmysle ustanovenia § 115 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka môže spoločník zmluvou previesť svoj obchodný podiel na iného spoločníka alebo na inú osobu, ak to spoločenská zmluva pripúšťa. Podľa ustanovenia § 115 Obchodného zákonníka právnym dôvodom na zmenu v osobe spoločníka je zmluva o prevode obchodného podielu. Jej náležitosti sú uvedené v ustanovení § 115 ods. 3 Obchodného zákonníka a jedná sa o samostatný zmluvný typ. V zmysle ustanovenia § 261 ods. 6 písm. a) Obchodného zákonníka právne vzťahy vzniknuté zo zmluvy o prevode obchodného podielu sa budú vždy riadiť ustanoveniami
Obchodného zákonníka a zmluva o prevode obchodného podielu je preto považovaná za tzv. absolútny obchod. Vychádzajúc z ustanovení § 114 a 115 Obchodného zákonníka nakladať s obchodným podielom môže spoločník len so súhlasom valného zhromaždenia ak to spoločenská zmluva pripúšťa. Spoločník obchodnej spoločnosti je povinný splatiť vklad za podmienok a v lehote stanovenej zákonom, prípadne určený v spoločenskej zmluve, pričom zákon nevymedzuje, že tento vklad nemôže byť zaplatený z prostriedkov patriacich do BSM. Obchodný podiel je majetkovým právom patriacim výlučne spoločníkovi obchodnej spoločnosti bez ohľadu na to, či vklad do spoločnosti bol zaplatený z prostriedkov patriacich do BSM. Obchodný podiel je majetkovým právom patriacim výlučne spoločníkovi obchodnej spoločnosti bez ohľadu na to, či vklad do spoločnosti bol zaplatený z prostriedkov patriacich do BSM. Obchodný podiel predstavuje práva a povinnosti spoločníka obchodnej spoločnosti a tieto práva sú obmedzené len zákonom alebo spoločenskom zmluvou. Všetky práva a povinnosti spoločníka sú prakticky upravené v Obchodnom zákonníku ako špeciálnym zákonom a spoločník obchodnej spoločnosti tak nie je obmedzený vo svojej činnosti a ani v nakladaní s obchodným podielom, povinnosťami vyplývajúcim z Občianskeho zákonníka. Ak by aj bol splatený vklad obchodnej spoločnosti z prostriedkov patriacich do BSM, podľa ustanovení Obchodného zákonníka len spoločník obchodnej spoločnosti je oprávnený disponovať s obchodným podielom v zmysle ustanovenia § 115 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka môže so súhlasom valného zhromaždenia previesť obchodný podiel na iného spoločníka alebo na inú osobu. Preto pre disponovanie s obchodným podielom a na platný prevod obchodného podielu nie je potrebný súhlas manžela podľa ustanovenia § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Obchodný podiel nepatrí do BSM, aj keď môže byť nadobudnutý za trvania manželstva a vklad spoločníka môže byť zaplatený z peňazí patriacich do BSM, pretože podľa ustanovení Obchodného zákonníka obchodný podiel predstavuje práva a povinnosti spoločníka a disponovanie s obchodným podielom spoločníka nie je obmedzené na súhlas manžela (rozsudok Krajského súdu Prešov z 24.3.2009, č. k. 4 Cob/64/08-25). Z vyššie uvedenými závermi sa stotožnil aj Najvyšší súd, ktorý vo svojom rozhodnutí uviedol, že pokiaľ ide o rozsah práv a povinností, ktorými disponuje za trvania manželstva manžel z titulu účasti v spoločnosti s ručením obmedzeným ako spoločník, je potrebné vychádzať z príslušných ustanovení Obchodného zákonníka. Spoločníkom spoločnosti je výhradne ten z manželov, ktorý uzavrel spoločenskú zmluvu, on je majiteľom obchodného podielu a nositeľom práv a povinností spoločníka. Obchodný podiel potom nie je súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov, súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa stane napr. podiel na zisku; ak zanikne účasť manžela - spoločníka v spoločnosti za trvania manželstva, tak je to vyporiadací podiel a pri prevode obchodného podielu je to vyplatená cena obchodného podielu. Obchodný podiel predstavuje práva a povinnosti spoločníka obchodnej spoločnosti a tieto jeho práva sú obmedzené len zákonom a spoločenskou zmluvou. Všetky práva a povinnosti spoločníka sú upravené Obchodným zákonníkom ako lex specialis. Preto nikto iný ako spoločník, ani manžel spoločníka nemôže zasahovať do práv spoločníka previesť svoj obchodný podiel na tretiu osobu za podmienok stanovených ustanovením § 115 Obchodného zákonníka a spoločenskou zmluvou spoločnosti, ktorej podiel je predmetom prevodu (rozsudok NS SR zo dňa 26.11.2009, č. k. 6Obdo/30/2009). Žalobkyňa sa v žalobe dovoláva vyslovenia neplatnosti Zmluvy o zriadení záložného práva na obchodný podiel, uzatvorenej medzi žalovaným v 4.rade a žalovaným v 5.rade, a to z dôvodu, že ak je zmluva o prevode obchodného podielu neplatná, neplatná je aj zmluva o zriadení záložného práva na obchodný podiel. Žalovaný v 1.rade sa nestotožňuje s právnym názorom žalobkyne, že zmluva o zriadení záložného práva na obchodný podiel je neplatná, žalovaný v 1.rade považuje zmluvu o zriadení záložného práva na obchodný podiel za platný právny úkon, a to z dôvodu, že platnou je aj zmluva o prevode obchodného podielu. Žalobkyňa sa dovoláva neplatnosti zmluvy o úvere z dôvodu prekročenia rozsahu bežných vecí žalovaným v 3.rade, uzatvorením zmluvy o úvere bez súhlasu žalobkyne a z dôvodu údajného rozporu s dobrými mravmi. Žalobkyňa zároveň uzavretie zmluvy o úvere zo strany žalovaného v 3.rade považuje za pristúpenie k záväzku. Žalovaný v 1.rade je toho názoru, že uzatvorenie zmluvy o úvere zo strany žalovaného ako spoludlžníka nemožno považovať za pristúpenie k záväzku. Pristúpenie k záväzku je upravené v ustanovení § 533 a násl. Občianskeho zákonníka a uzatvorenie zmluvy o úvere nemožno považovať za pristúpenie k záväzku v zmysle ustanovenia § 533 a násl. OZ. Žalobkyňa vo svojom návrhu zároveň nešpecifikovala, v čom presne vidí rozpor s dobrými mravmi a teda žalovaný v 1.rade sa nemôže kvalifikovaným spôsobom vyjadriť k žalobcom tvrdenému údajnému rozporu s dobrými mravmi. Žalovaný v 1.rade si dovolil poznamenať, že zmluvu o úvere považuje za súladnú s dobrými mravmi a je tiež toho názoru, že na uzatvorenie zmluvy o úvere žalovaným v 3.rade ako spoludlžníkom nebol potrebný súhlas žalobcu v zmysle ustanovenia § 145 ods. 1 OZ. Základnou podmienkou aplikácie ustanovenia § 145 ods. 1 a 2 OZ je vždy existencia právneho úkonu týkajúcej sa spoločných vecí. Pokiaľ táto podmienka nie je splnená, sú úvahy o tom, či v konkrétnom prípade išlo o bežnú vec alebo nie, a teda či k právnemu úkonu bol alebo nebol
potrebný súhlas druhého manžela, bezpredmetné. Za právne úkony týkajúce sa spoločných vecí možno považovať iba tie právne úkony, pri ktorých sa disponuje s predmetom bezpodielového spoluvlastníctva. Podľa ustálenej súdnej praxe sa za právne úkony týkajúce sa spoločných vecí nepovažuje napríklad zmluva o pôžičke, uzavretá len jedným z manželov (R 71/1974). Teda ak uzavrie za trvania manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva zmluvu o pôžičke ako dlžník iba jeden z manželov, nepotrebuje na to súhlas druhého manžela, a to aj keď nejde o bežnú vec (zhodnotenie NS ČSSR z 3.2.1972, sp. zn. Cpj 86/1971, R 42/1972). Preto ak chce za trvania manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva urobiť právny úkon (napr. zmluvu o pôžičke alebo kúpnu zmluvu ) len jeden z manželov, je z neho zaviazaný alebo oprávnený len on sám. Rovnaká situácia nastáva aj v prípade právneho úkonu, ktorým sa má vec len získať. Ak si požičiava jeden z manželov peniaze a ak v zmluve o pôžičke vystupuje ako dlžník iba on, je zaviazaný a oprávnený len ten z manželov, ktorý ju ako dlžník uzavrel a na jej platnosť netreba súhlas druhého manžela v zmysle ustanovenia § 145 OZ, keďže zmluvou sú peňažné prostriedky ešte len nadobúdané (rozhodnutie NS ČR sp. zn. 29Odo 162/2005 zo dňa 30.8.2005). Rovnako k ručiteľskému záväzku jedného z manželov podľa konštantnej judikatúry nie je potrebný súhlas druhého manžela . Prevzatím ručiteľského záväzku jedným z manželov nevzniká záväzok obidvoch manželov. Záväzok vzniká len tomu z manželov, ktorý je ručiteľom (rozsudok NS SR 1Cz 43/73, R 61/1973 i rozhodnutie NS ČR sp. zn. 29 Odo 398/2005). Vzhľadom na uvedené možno potom dospieť iba k jednému správnemu právnemu záveru, a to že uzavretím zmluvy o úvere nevznikol spoločný záväzok manželov (žalobkyne a žalovaného v 3.rade), pretože nešlo o vybavovanie záležitosti týkajúcej sa spoločných vecí a z tohto dôvodu k takémuto právnemu úkonu nebol potrebný súhlas žalobcu. Žalovaný v 1.rade je toho názoru, že uplatnený návrh žalobcu v časti určenia neplatnosti notárskej zápisnice nemá oporu v notárskom poriadku ani v hmotnom práve. O určovaciu žalobu v zmysle ustanovenia § 80 písm. c) O. s. p. ide vtedy, ak sa žalobca domáha, aby súd autoritatívne vyslovil, že tu je určitý právny vzťah alebo právo (kladný určovací návrh) alebo že tu právny vzťah alebo právo nie je (záporný určovací návrh). Obsahom žaloby môže byť len určenie (ne)existencie právneho vzťahu alebo práva. Predmetom určenia môže byť len taký právny vzťah (právo), o ktorom môže súd rozhodnúť v rámci právomoci vymedzenej v ustanovení § 7 O. s. p. Podľa ustálenej judikatúry určovacími žalobami v zmysle ustanovenia § 80 písm. c) O. s. p. nie sú žaloby o určenie neplatnosti notárskej zápisnice (rozhodnutie NS SR sp. zn. 2M Cdo 13/2006 a 3 Cdo 209/2004). Notárska zápisnica je v zmysle zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) listinou vyhotovenou v rámci notárskej činnosti, ak spĺňa náležitosti vyžadované týmto zákonom. Notári spisujú s účastníkmi, na základe ich vyhlásenia notárske zápisnice o zmluvách, závetoch a iných právnych úkonoch. Spisovanie notárskych zápisníc o právnych úkonoch podľa súkromného práva je súčasťou notárskej činnosti, pričom notárske zápisnice o právnych úkonoch sú podľa notárskeho poriadku verejnými listinami. Je pravdou, že notárska zápisnica o právnom úkone obsahuje právny úkon, t. j. písomný prejav vôle, pričom notár pri spisovaní zápisnice pôsobí ako autor tejto listiny formulujúci jej znenie a zodpovedajúci za ich právnu bezchybnosť. Notárska zápisnica je vlastne formou tohto právneho úkonu. Z uvedeného vyplýva, že notárska zápisnica je verejnou listinnou obsahujúcou právny úkon, ale nie je právnym úkonom. Ako taká potom nemôže byť predmetom určovacej žaloby v zmysle ustanovenia § 80 písm. c) O. s. p. Žalobkyňa osvedčuje naliehavosť právneho záujmu na podaní žaloby prebiehajúcou exekúciou vedenou súdnym exekútorom JUDr. Petrom Molnárom pod sp. zn. EX 2234/12, pričom žalobkyňa v žalobe tvrdí, že exekúcia postihuje majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalovaný v 1.rade je toho názoru, že žalobkyňa tieto svoje tvrdenia nijako nepreukázala a ani dostatočne neosvedčila naliehavosť svojho právneho záujmu na určení neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu, zmluvy o zriadení záložného práva, zmluvy o úvere a notárskej zápisnice. Vzhľadom k tomu, že obchodný podiel jedného z manželov ex definitione nemožno považovať za súčasť bezpodielového spoluvlastníctva manželov a zároveň pre obchodné záväzkové vzťahy, medzi ktoré patrí aj nakladanie s obchodným podielom platia ustanovenia Obchodného zákonníka ako lex specialis a teda ten z manželov, ktorý nie je spoločníkom, nemôže namietať relatívnu neplatnosť zmluvy o prevode obchodného podielu, nakoľko nikto iný ako spoločník, ani manžel spoločníka nemôže zasahovať do práv spoločníka previesť svoj obchodný podiel na tretiu osobu za podmienok stanovených ustanovením § 115 Obchodného zákonníka a spoločenskou zmluvou spoločnosti. Keďže je platná zmluva o prevode obchodného podielu, je platný aj následný právny úkon, a to zmluva o zriadení záložného práva na obchodný podiel . Uzavretím zmluvy o úvere nevznikol spoločný záväzok manželov (žalobkyne a žalovaného v 3.rade), pretože nešlo o vybavovanie záležitosti, týkajúcej sa spoločných vecí a z tohto dôvodu k takémuto právnemu úkonu nebol potrebný súhlas žalobcu, nakoľko za právne úkony týkajúce sa spoločných vecí možno považovať iba tie právne úkony, pri ktorých sa disponuje s predmetom bezpodielového spoluvlastníctva, pričom podľa ustálenej súdnej praxe sa za právne úkony týkajúce sa spoločných vecí nepovažuje napríklad zmluva o pôžičke
uzavretá len jedným z manželov. Žalovaný v 1.rade je toho názoru, že uplatnený návrh žalobkyne v časti určenia neplatnosti notárskej zápisnice nemá oporu v notárskom poriadku, ani v hmotnom práve a žalobca neosvedčil ani naliehavosť právneho záujmu na určení neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu, zmluvy o zriadení záložného práva na obchodný podiel , zmluvy o úvere a notárskej zápisnice.
8. Žalovaný v 5.rade vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 12.12.2013, okrem iného uviedol, že po prejdení materiálov poukazuje na zjavný časový odstup uzatvorenia jednotlivých zmlúv, ktorých určenia neplatnosti sa žalobkyňa domáha, kedže žalobkyňa podala na súd žalobu takmer 1,5 roka od uzavretia zmluvy o prevode obchodného podielu v žalovanej v 1.rade a od uzatvorenia Zmluvy o úvere č. 1/2011. Takýto časový nesúlad vyvracia akýkoľvek naliehavý právny záujem. Žalovaný v 5.rade uzatvoril dňa 14.3.012 Zmluvu o zriadení záložného práva k obchodnému podielu v dobrej viere so žalovaným v 4.rade ako spoločníkom žalovanej v 1.rade za účelom zabezpečenia svojich pohľadávok. Žalovaný v 5.rade je záložným veriteľom k obchodnému podielu v spoločnosti - v žalovanej v 1.rade a práva žalovaného v 5.rade nemôžu byť poškodzované zásahmi žalobkyne. Žalovaný v 5.rade bol pri uzatvorení zmluvy o zriadení záložného práva k obchodnému podielu so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný a nemal vedomosť o žiadnom predchádzajúcom konaní žalovaných v 1. až 4.rade. V čase uzatvorenia Zmluvy o zriadení záložného práva k obchodnému podielu bol jediným spoločníkom žalovaný v 4.rade, pričom daná skutočnosť vyplýva z Výpisu z obchodného registra príslušného okresného súdu, ktorý je pre tretie osoby záväzný. Záložca, teda žalovaný v 4.rade, v Zmluve o zriadení záložného práva k obchodnému podielu zo dňa 14.3.2012, záložnému veriteľovi, teda žalovanému v 5.rade, vyhlásil, že na obchodnom podiele v spoločnosti - žalovaného v 1.rade nie sú zriadené ťarchy v prospech iných osôb, zriadenie záložného práva neodporuje žiadnym dohodám uzavretým s tretími osobami a na zriadenie záložného práva bol udelený súhlas valného zhromaždenia v spoločnosti, teda u žalovaného v 1.rade. Žalovaný v 4.rade takisto prehlásil, že jeho práva k obchodnému podielu nie sú predmetom žiadneho súdneho, správneho, ani iného konania a ani začatie takéhoto konania nehrozí. Záložca, teda žalovaný v 4.rade, sa zaviazal uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 200.000 eur záložnému veriteľovi, teda žalovanému v 5.rade za každé jedno porušenie týchto vyhlásení. Záložné právo bolo teda platne zriadené Zmluvou o zriadení záložného práva. V tejto Zmluve o zriadení záložného práva bola určená pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje a tiež určite, jasne a zrozumiteľne bol dohodnutý záloh, predmet záložného práva a pohľadávky na zaplatenie. Záložné právo bolo registrované v obchodnom registri príslušného okresného súdu , a teda boli splnené zákonné náležitosti pre zriadenie a vznik záložného práva k obchodnému podielu v prospech žalovaného v 5.rade. Žalovaný v 5.rade poukázal na doterajšiu súdnu prax a judikatúru, ktorá poskytuje ochranu predovšetkým dobromyseľným nadobúdateľom práv, ako je napr. aj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/158/2011 zo dňa 27.2.2013, podľa ktorého „.....žalovaná bola dobromyseľná pri nadobúdaní predmetných nehnuteľností, a preto nebola povinná ich vydať. S odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa sa stotožnil aj odvolací súd. Ich rozhodnutia nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súdy sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlili od znenia príslušných ustanovení a nepopreli ich účel a význam.“ Žalovaný v 5.rade poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Obdo 30/2009 zo dňa 26.11.2009, podľa ktorého „..... Pokiaľ však ide o rozsah práv a povinností, ktorými disponuje za trvania manželstva manžel z titulu účasti v spoločnosti s ručením obmedzeným ako spoločník, je potrebné vychádzať z príslušných ustanovení Obchodného zákonníka.“ Spoločníkom v spoločnosti je výhradne ten z manželov, ktorý uzavrel spoločenskú zmluvu, on je majiteľom obchodného podielu a nositeľom práv a povinností spoločníka. Obchodný podiel potom nie je súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa stane napr. podiel na zisku; ak zanikne účasť manžela - spoločníka v spoločnosti za trvania manželov, tak je to vyporiadací podiel a pri prevode obchodného podielu je to vyplatená cena obchodného podielu. Je potrebné prisvedčiť odvolaciemu súdu, že obchodný podiel predstavuje práva a povinnosti spoločníka obchodnej spoločnosti a tieto jeho práva sú obmedzené len zákonom a spoločenskou zmluvou. Všetky práva a povinnosti spoločníka sú upravené Obchodným zákonníkom ako lex specialis. Preto nikto iný ako spoločník, ani manžel spoločníka, nemôže zasahovať do práv spoločníka previesť svoj obchodný podiel na tretiu osobu za podmienok ustanovených v § 115 Obchodného zákonníka a spoločenskou zmluvou spoločnosti, ktorej podiel je predmetom prevodu. Na základe doteraz uvedeného považuje žalovaný v 5.rade návrh žalobkyne za nedôvodný a neopodstatnený a navrhol, aby súd žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanému v 5.rade náhradu trov celého konania.
9. K žalobe sa vyjadril aj žalovaný v 2.rade, a to písomným podaním zo dňa 16.12.2013, ktoré však bolo úplne totožné s vyjadrením žalovaného v 1.rade.
10. Prípisom zo dňa 20.2.2014 postúpil Okresný súd Košice I danú právnu vec Okresnému súdu Prešov ako súdu miestne príslušnému na jej prejednanie.
11. V priebehu dokazovania súd nariadil a vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov založených v spise, a to konkrétne Úplného výpisu z obchodného registra ohľadne spoločnosti Casa Invest, s.r.o., sobášneho listu zo dňa 16.11.1985, Zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 12.4.2011, Zmluvy o úvere č. 1/2011 zo dňa 18.4.2011, Notárskej exekučnej zápisnice č. N 292/2011, Nz 14051/2011, Upovedomenia o začatí exekúcie sp. zn. EX 2234/12, Vyjadrenia žalovaného v 1.rade zo dňa 18.12.2013, Vyjadrenia žalovaného v 5.rade zo dňa 12.12.2013, Vyjadrenia žalovaného v 2.rade zo dňa 16.12.2013, Uznesenia Okresného súdu Prešov zo dňa 11.2.2019, č. k. 26D/99/2016-259 , ako aj ďalšieho spisového materiálu a zistil tento skutkový stav:
12. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 5.11.2012, ktorá bola doručená tunajšiemu súdu dňa 5.11.2012 , voči žalovaným v 1., 2.,3.,4. a 5.rade domáhala, aby súd určil, že právne úkony: 1. Zmluva o prevode obchodného podielu spoločnosti Casa Invest, s.r.o., so sídlom Stará Prešovská cesta 2, Košice, IČO: 31 729 100 zo dňa 12.4.2011, uzatvorená medzi V., 2. Zmluva o zriadení záložného práva na obchodný podiel Ing. Martina Jančuša v spoločnosti Casa Invest, s.r.o., so sídlom Stará Prešovská cesta 2, Košice, IČO: 31 729 100 v prospech spoločnosti Alžbetina s.r.o., so sídlom Jantárová 30, Košice, IČO: 44 401 001 zo dňa 14.3.2012, 3. Zmluva o úvere č. 1/2011 zo dňa 18.4.2011, uzavretá medzi spoločnosťou Casa Invest, s.r.o., so sídlom Stará Prešovská cesta 2, Košice, IČO: 31 729 100, spoločnosťou PROFIN CONSULTING s.r.o., so sídlom Mukačevská 4803/9, Prešov, IČO: 46 039 361, V. a 4. Notárska zápisnica č. N 292/2011, Nz 14051/2011, NCRls 14405/2011 zo dňa 19.4.2011, sú neplatné.
13. Žalobkyňa dňa 16.11.1983 so žalovaným v 3.rade uzavrela manželstvo, a to pred Mestským národným výborom v Prešove, ktoré je zapísané v Knihe manželstiev vo Zväzku 21, Ročník 1983, na strane 23, pod poradovým číslom 38. Toto manželstvo zaniklo smrťou žalovaného v 3. rade. V čase podania žaloby však toto manželstvo trvalo, pričom bezpodielové spoluvlastníctvo medzi žalobkyňou a žalovaným v 3.rade nebolo v tom čase v zmysle § 149 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších zmien a doplnkov zrušené a rovnako jeho rozsah nebol v tom čase v zmysle § 143a OZ nijako modifikovaný.
14. Žalovaný v 3.rade nadobudol dňa 6.4.2007 obchodný podiel spoločnosti Casa Invest s.r.o., so sídlom Stará Prešovská cesta 2, 040 01 Košice, IČO: 31 729 100, pričom žalobkyňa súhlasila v súlade s § 148a ods. 1 OZ s použitím majetku patriaceho do ich bezpodielového spoluvlastníctva na vykonávanie jeho podnikateľských činností. Žalovaný v 3.rade uzavrel dňa 12.4.2011 so žalovaným v 4.rade Zmluvu o prevode obchodného podielu, na základe ktorej žalovaný v 3.rade previedol na žalovaného v 4.rade svoj obchodný podiel, ktorý predstavoval 100 % podiel na základnom imaní spoločnosti Casa Invest, s.r.o., so sídlom Stará Prešovská cesta 2, 040 01 Košice (žalovaný v 1.rade). Podľa názoru žalobkyne z ustálenej judikatúry vyplýva záver, že obchodný podiel je inou majetkovou hodnotou, ktorá môže byť predmetom občiansko-právnych vzťahov, a preto za trvania manželstva získaný obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným sa stáva zo zákona súčasťou spoločného majetku manželov. Je nesporné, že len manžel - spoločník má práva a povinnosti vyplývajúce pre neho z úpravy postavenia spoločníka obchodnej spoločnosti v Obchodnom zákonníku, či v inom právnom predpise alebo v spoločenskej zmluve. Je však oddelený od majetkovej hodnoty obchodného podielu, ktorá zostala manželom spoločná. Preto je tiež obmedzený v nakladaní s obchodným podielom, pokiaľ nejde o jeho obvyklú správu (ustanovenie § 145 ods. 1 OZ), lebo rovnakou mierou ako patrí jemu patrí i druhému manželovi, ktorý sa nestal spoločníkom. Pokiaľ teda nejde o obvyklú správu s obchodným podielom, je pri nakladaní s obchodným podielom potrebný súhlas oboch manželov, inak je taký úkon pri nakladaní s obchodným podielom bez súhlasu druhého manžela neplatný, ak sa neplatnosti takého úkonu dovolá ten, kto je takým úkonom dotknutý. Prostriedky, ktoré použil žalovaný v 3.rade ako peňažný vklad do základného imania žalovanej v 1.rade patrili podľa tvrdení žalobkyne do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného v 3.rade. Žalobkyňa je toho názoru, že prevod obchodného podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným nie je bežným právnym úkonom v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, na ktorý žalobkyňa ako manželka žalovaného v 3.rade nedala súhlas, v spojení s uvedenými skutočnosťami ako aj s prihliadnutím na to, že bezpodielové
spoluvlastníctvo medzi žalobkyňou a žalovaným v 3.rade nebolo v čase uzavretia zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 12.4.2011 so žalovaným v 4.rade vyporiadané, a ani jeho rozsah nebol nijako obmedzený, ako aj s prihliadnutím na to, že vklad žalovaného v 3.rade do žalovanej v 1.rade pozostával z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva medzi žalobkyňou a žalovaným v 3.rade, má žalobkyňa za to, že Zmluva o prevode obchodného podielu zo dňa 12.4.2011 je neplatná.
15. Dňa 14.3.2012 žalovaný v 4.rade uzavrel so žalovanou v 5.rade Zmluvu o zriadení záložného práva na obchodný podiel, na základe ktorej žalovaný v 4.rade založil svoj obchodný podiel v spoločnosti Casa Invest s.r.o., predstavujúci 100 %-tný podiel na základnom imaní žalovanej v 1.rade v prospech žalovanej v 5.rade. Zriadenie záložného práva na obchodný podiel žalovaného v 4.rade v spoločnosti Casa Invest s.r.o. je akcesorickým právnym úkonom vo vzťahu k Zmluve o prevode obchodného podielu zo dňa 12.4.2011. Žalobkyňa tu vychádzala z predpokladu, že vyššie namietaná Zmluva o prevode obchodného podielu zo dňa 12.4.2011 je neplatná, žalovanému v 4.rade potom nevzniklo platne vlastnícke právo k obchodnému podielu v žalovanej v 1.rade . Z toho dôvodu žalovaný v 4.rade nemohol platne založiť tento svoj obchodný podiel, a preto žalobkyňa má za to, že Zmluva o zriadení záložného práva na obchodný podiel žalovaného v 4.rade v prospech žalovanej v 5.rade zo dňa 14.3.2011 je neplatná.
16. Dňa 18.4.2011 uzavreli žalovaný v 3.rade, žalovaná v 1.rade, žalovaná v 2.rade a žalovaný v 4.rade Zmluvu o úvere č. 1/2011, na základe ktorej sa na jednej strane žalovaná v 2.rade ako veriteľ, zaviazala poskytnúť žalovanému v 1.rade ako dlžníkovi peňažné prostriedky vo výške 100.000.000 Kč a na strane druhej sa žalovaný v 1.rade spolu s žalovaným v 3.rade zaviazali vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky spolu s dohodnutým úrokom v lehote dohodnutej v zmluve. Uzavretím Zmluvy o úvere žalovaný v 3.rade podľa názoru žalobkyne v podstate pristúpil k záväzku žalovaného v 1.rade vrátiť peňažné prostriedky poskytnuté žalovaným v 2.rade výlučne žalovanému v 1.rade, čím sa stal solidárnym dlžníkom popri žalovanému v 1.rade, čomu zodpovedajú aj ustanovenia Zmluvy o úvere. Keďže žalovaný v 3.rade - manžel žalobkyne vystupoval pri uzavretí Zmluvy o úvere ako fyzická osoba, zaviazal sa tým bez súhlasu žalobkyne plniť záväzok vyplývajúci zo Zmluvy o úvere z majetku, ktorý vzhľadom na jeho podstatu a charakter patrí do ich bezpodielového spoluvlastníctva. Žalovanému v 3.rade preto nikdy nebolo poskytnuté žiadne plnenie žalovaným v 2.rade z titulu Zmluvy o úvere. Žalobkyňa je toho názoru, že v prípade uzavretia Zmluvy o úvere nešlo o bežnú vec v rámci hospodárenia s majetkom v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, preto bol k uzavretiu Zmluvy o úvere žalovaným v 3.rade potrebný súhlas žalobkyne. Dôsledkom vzniknutej situácie je postihnuteľnosť majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného v 3.rade výkonom exekúcie (sp. zn. Ex 2234/12). Vzhľadom na vyššie citované ustanovenia Občianskeho zákonníka v spojení s ustálenou judikatúrou zaoberajúcou sa prekročením rozsahu bežných vecí medzi manželmi a rozporom s dobrými mravmi, má žalobkyňa za to, že Zmluva o úvere č. 1/2011 zo dňa 18.4.2011 je neplatná.
17. Dňa 19.4.2011 bola na Notárskom úrade JUDr. Jána Marušina, so sídlom Slovenská 69, 080 01 Prešov, spísaná Notárska zápisnica č. 292/2011, Nz 14051/2011, NCRls 14405/2011, v ktorej žalovaný v 3.rade a žalovaný v 1.rade uznali svoj záväzok voči žalovanému v 2.rade, vyplývajúci im zo Zmluvy o úvere. Zároveň žalovaný v 3.rade a žalovaný v 1.rade súhlasili s vykonateľnosťou Notárskej zápisnice podľa § 41 ods. 2 Zákona č. 233/1995 Z z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len Exekučný poriadok). Žalovaný v 3.rade tak podpisom notárskej exekučnej zápisnice ako fyzická osoba zabezpečil úkon, ktorým je postihnutý majetok v ich bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, pričom tak urobil bez súhlasu žalobkyne. V dôsledku toho žalobkyňu postihuje nútený výkon práva v prospech žalovaného v 2.rade napriek tomu, že nebola účastníčkou napádaných právnych úkonov. Žalobkyňa vychádzala tiež z toho, že Notárska exekučná zápisnica je akcesorickým právnym úkonom k Zmluve o úvere a pokiaľ z vyššie uvedeného podľa jej názoru vyplýva záver, že Zmluva o úvere, na základe ktorej sa žalovaný v 3.rade solidárne zaviazal na plnenie z tejto zmluvy je neplatná ako hlavný záväzok, notárska exekučná zápisnica ako vedľajší právny úkon je tiež neplatná. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody má žalobkyňa za to, že Notárska zápisnica č. N292/2011, Nz 14051/2011, NCRIs 14405/2011 zo dňa 19.4.2011 je neplatná.
18. Naliehavosť na požadovanom určení neplatnosti Zmluvy o prevode obchodného podielu spoločnosti Casa Invest s.r.o. zo dňa 12.4.2011 žalobkyňa osvedčovala neistotou jej právneho postavenia, spočívajúcou v bezprostrednom ohrození výkonu oprávnení, ktoré jej vyplývajú zo skutočnosti, že hodnota obchodného podielu u žalovaného v 1.rade patrí do bezpodielového spoluvlastníctva medzi ňou
a žalovaným v 3.rade. Dôsledkom toho je strata peňažných prostriedkov, ktoré prináležia žalovanému v 3.rade ako právo spoločníka obchodnej spoločnosti podieľať sa na zisku žalovaného v 1.rade a ktoré tým pádom tvoria predmet bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného v 3.rade. Naliehavosť na určení neplatnosti Zmluvy o úvere a Notárskej exekučnej zápisnice žalobkyňa osvedčovala aj prebiehajúcou exekúciou pod sp. zn. Ex 2234/12 JUDr. Petrom Molnárom, súdnym exekútorom, so sídlom Exekútorského úradu na Kupeckého 29, 040 01 Košice. Podľa Upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 12.9.2012 sa exekúcia na vymoženie pohľadávky žalovaného v 1.rade ako oprávneného z exekúcie vo výške 100.000.000 Kč s príslušenstvom a trov exekúcie, vykoná: a) postihnutím obchodných podielov žalovaného v 3.rade v obchodných spoločnostiach, v ktorých je spoločníkom, pričom z vyššie uvedeného vyplýva, že hodnota obchodného podielu patrí do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného v 3.rade, b) zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnostiach, ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobkyne a žalovaného v 3.rade, c) predajom spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach, ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobkyne a žalovaného v 3.rade. Z uvedeného je zrejmé, že pohľadávka žalovaného v 1.rade sa v prípade vykonania exekúcie uspokojí z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného v 3.rade. Bez určenia neplatnosti predmetných právnych úkonov v spojení s § 61 Exekučného poriadku, podľa ktorého „navrátenie do predošlého stavu je v exekučnom konaní vylúčené“ je výkon spoluvlastníckych oprávnení žalobkyne k predmetu bezpodielového spoluvlastníctva medzi ňou a žalovaným v 3.rade bezprostredne ohrozený, pričom má za to, že požadovaným určením bude zabezpečená istota jej právneho postavenia.
19. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
20. Podľa § 143a ods. 1 Občianskeho zákonníka, manželia môžu dohodou rozšíriť alebo zúžiť zákonom určený rozsah bezpodielového spoluvlastníctva. Obdobne sa môžu dohodnúť aj o správe spoločného majetku.
21. Podľa § 143a ods. 2 Občianskeho zákonníka, manželia sa môžu dohodnúť, že vyhradia vznik bezpodielového spoluvlastníctva ku dňu zániku manželstva.
22. Podľa § 143a ods. 3 Občianskeho zákonníka, dohoda podľa odsekov 1 a 2 vyžaduje formu notárskej zápisnice. Manželia sa môžu voči inej osobe na túto dohodu odvolať len vtedy, ak jej je táto dohoda známa.
23. Podľa § 144 Občianskeho zákonníka, veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne; spoločne uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním.
24. Podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.
25. Podľa § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.
26. Podľa § 146 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dôjde medzi manželmi k nezhode o právach a povinnostiach vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva, rozhodne na návrh niektorého z nich súd.
27. Podľa § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby takého násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov obmedziť
užívacie právo druhého manžela k domu alebo bytu patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva, prípadne ho z jeho užívania úplne vylúčiť.
28. Podľa § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
29. Podľa § 147 ods. 2 Občianskeho zákonníka, to neplatí, ak ide o pohľadávku veriteľa jedného z manželov, ktorí sa dohodli podľa ustanovení § 143a, pokiaľ táto pohľadávka vznikla pri používaní majetku, ktorý nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
30. Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
31. Podľa § 148 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zo závažných dôvodov, najmä ak by ďalšie trvanie bezpodielového spoluvlastníctva odporovalo dobrým mravom, môže súd na návrh niektorého z manželov toto spoluvlastníctvo zrušiť i za trvania manželstva.
32. Podľa § 148a ods. 1 Občianskeho zákonníka, na použitie majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov potrebuje podnikateľ pri začatí podnikania súhlas druhého manžela. Na ďalšie právne úkony súvisiace s podnikaním už súhlas druhého manžela nepotrebuje.
33. Podľa § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka, súd na návrh zruší bezpodielové spoluvlastníctvo manželov v prípade, že jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Návrh môže podať ten z manželov, ktorý nezískal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Pokiaľ toto oprávnenie majú obaja manželia, môže návrh podať ktorýkoľvek z nich.
34. Podľa § 148a ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak podnikateľskú činnosť po zrušení bezpodielového spoluvlastníctva manželov vykonáva podnikateľ spoločne alebo s pomocou manžela, ktorý nie je podnikateľom, rozdelia sa medzi nich príjmy z podnikania v pomere určenom písomnou zmluvou; ak taká zmluva nebola uzavretá, rozdelia sa príjmy rovným dielom.
35. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.
36. Podľa § 149 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní vydať si na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali.
37. Podľa § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.
38. Podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerané o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.
39. Podľa § 149 ods. 5 Občianskeho zákonníka, ak sa po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov rozhodnutím súdu alebo dohodou objaví majetok, ktorý nebol zahrnutý v rámci vyporiadania, platí preň domnienka uvedená v odseku 4.
40. Podľa § 149a Občianskeho zákonníka, pokiaľ sa dohody medzi manželmi podľa ustanovení § 143 a 149 týkajú nehnuteľností, musia mať písomnú formu a nadobúdajú účinnosť vkladom do katastra.
41. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
42. Podľa § 151 Občianskeho zákonníka, ak za trvania manželstva bezpodielové spoluvlastníctvo zaniklo, môže sa obnoviť len rozhodnutím súdu vydaným na návrh jedného z manželov.
43. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.
44. Podľa § 115 ods. 1 Obchodného zákonníka, so súhlasom valného zhromaždenia môže spoločník zmluvou previesť svoj obchodný podiel na iného spoločníka, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.
45. Podľa § 115 ods. 2 Obchodného zákonníka, spoločník môže previesť svoj obchodný podiel na inú osobu, ak to spoločenská zmluva pripúšťa. Spoločenská zmluva môže určiť, že na prevod obchodného podielu na inú osobu sa vyžaduje súhlas valného zhromaždenia.
46. Podľa § 115 ods. 3 Obchodného zákonníka, spoločník nemôže previesť svoj obchodný podiel na iného spoločníka alebo inú osobu, ak sa voči spoločnosti vedie konanie o jej zrušení, ak je spoločnosť zrušená súdom alebo na základe rozhodnutia súdu, alebo ak voči spoločnosti pôsobia účinky vyhlásenia konkurzu alebo povolenia reštrukturalizácie. Spoločník nemôže previesť svoj obchodný podiel na iného spoločníka alebo inú osobu aj vtedy, ak je ako povinný vedený v registri vydaných poverení na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
47. Podľa § 115 ods. 4 Obchodného zákonníka, Zmluva o prevode obchodného podielu musí mať písomnú formu a podpisy na zmluve sa musia osvedčiť. Nadobúdateľ, ktorý nie je spoločníkom, v nej musí vyhlásiť, že pristupuje k spoločenskej zmluve, prípadne stanovám, ak boli prijaté. Prevodca ručí za splácanie vkladu nadobúdateľom tohto podielu.
48. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobkyňa sa žalobou zo dňa 5.11.2012, ktorá bola doručená tunajšiemu súdu dňa 5.11.2012 , voči žalovaným v 1., 2.,3.,4. a 5.rade domáhala, aby súd určil, že právne úkony: 1. Zmluva o prevode obchodného podielu spoločnosti Casa Invest, s.r.o., so sídlom Stará Prešovská cesta 2, Košice, IČO: 31 729 100 zo dňa 12.4.2011, uzatvorená medzi V. 2. Zmluva o zriadení záložného práva na obchodný podiel Ing. Martina Jančuša v spoločnosti Casa Invest, s.r.o., so sídlom Stará Prešovská cesta 2, Košice, IČO: 31 729 100 v prospech spoločnosti Alžbetina s.r.o., so sídlom Jantárová 30, Košice, IČO: 44 401 001 zo dňa 14.3.2012, 3. Zmluva o úvere č. 1/2011 zo dňa 18.4.2011, uzavretá medzi spoločnosťou Casa Invest, s.r.o., so sídlom Stará Prešovská cesta 2, Košice, IČO: 31 729 100, spoločnosťou PROFIN CONSULTING s.r.o., so sídlom Mukačevská 4803/9, Prešov, IČO: 46 039 361, Ing. D. 4. Notárska zápisnica č. N 292/2011, Nz 14051/2011, NCRls 14405/2011 zo dňa 19.4.2011, sú neplatné.
49. Žalobkyňa dňa 16.11.1983 so žalovaným v 3.rade uzavrela manželstvo, a to pred Mestským národným výborom v Prešove, ktoré je zapísané v Knihe manželstiev vo Zväzku 21, Ročník 1983, na strane 23, pod poradovým číslom 38. Toto manželstvo zaniklo smrťou žalovaného v 3. rade. V čase podania žaloby však toto manželstvo trvalo, pričom bezpodielové spoluvlastníctvo medzi žalobkyňou a žalovaným v 3.rade nebolo v tom čase v zmysle § 149 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších zmien a doplnkov zrušené a rovnako jeho rozsah nebol v tom čase v zmysle § 143a OZ nijako modifikovaný.
50. Žalovaný v 3.rade nadobudol dňa 6.4.2007 obchodný podiel spoločnosti Casa Invest s.r.o., so sídlom Stará Prešovská cesta 2, 040 01 Košice, IČO: 31 729 100, pričom žalobkyňa súhlasila v súlade s § 148a ods. 1 OZ s použitím majetku patriaceho do ich bezpodielového spoluvlastníctva na vykonávanie jeho podnikateľských činností. Žalovaný v 3.rade uzavrel dňa 12.4.2011 so žalovaným v 4.rade Zmluvu o prevode obchodného podielu, na základe ktorej žalovaný v 3.rade previedol na žalovaného v 4.rade svoj obchodný podiel, ktorý predstavoval 100 % podiel na základnom imaní spoločnosti Casa Invest, s.r.o., so sídlom Stará Prešovská cesta 2, 040 01 Košice (žalovaný v 1.rade). Podľa názoru žalobkyne z ustálenej judikatúry vyplýva záver, že obchodný podiel je inou majetkovou hodnotou, ktorá môže byť predmetom občiansko-právnych vzťahov, a preto za trvania manželstva získaný obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným sa stáva zo zákona súčasťou spoločného majetku manželov. Je nesporné, že len manžel - spoločník má práva a povinnosti vyplývajúce pre neho z úpravy postavenia spoločníka obchodnej spoločnosti v Obchodnom zákonníku, či v inom právnom predpise alebo v spoločenskej zmluve. Je však oddelený od majetkovej hodnoty obchodného podielu, ktorá zostala manželom spoločná. Preto je tiež obmedzený v nakladaní s obchodným podielom, pokiaľ nejde o jeho obvyklú správu (ustanovenie § 145 ods. 1 OZ), lebo rovnakou mierou ako patrí jemu patrí i druhému manželovi, ktorý sa nestal spoločníkom. Pokiaľ teda nejde o obvyklú správu s obchodným podielom, je pri nakladaní s obchodným podielom potrebný súhlas oboch manželov, inak je taký úkon pri nakladaní s obchodným podielom bez súhlasu druhého manžela neplatný, ak sa neplatnosti takého úkonu dovolá ten, kto je takým úkonom dotknutý. Prostriedky, ktoré použil žalovaný v 3.rade ako peňažný vklad do základného imania žalovanej v 1.rade patrili podľa tvrdení žalobkyne do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného v 3.rade. Žalobkyňa je toho názoru, že prevod obchodného podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným nie je bežným právnym úkonom v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, na ktorý žalobkyňa ako manželka žalovaného v 3.rade nedala súhlas, v spojení s uvedenými skutočnosťami ako aj s prihliadnutím na to, že bezpodielové spoluvlastníctvo medzi žalobkyňou a žalovaným v 3.rade nebolo v čase uzavretia zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 12.4.2011 so žalovaným v 4.rade vyporiadané, a ani jeho rozsah nebol nijako obmedzený, ako aj s prihliadnutím na to, že vklad žalovaného v 3.rade do žalovanej v 1.rade pozostával z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva medzi žalobkyňou a žalovaným v 3.rade, má žalobkyňa za to, že Zmluva o prevode obchodného podielu zo dňa 12.4.2011 je neplatná.
51. Dňa 14.3.2012 žalovaný v 4.rade uzavrel so žalovanou v 5.rade Zmluvu o zriadení záložného práva na obchodný podiel, na základe ktorej žalovaný v 4.rade založil svoj obchodný podiel v spoločnosti Casa Invest s.r.o., predstavujúci 100 %-tný podiel na základnom imaní žalovanej v 1.rade v prospech žalovanej v 5.rade. Zriadenie záložného práva na obchodný podiel žalovaného v 4.rade v spoločnosti Casa Invest s.r.o. je akcesorickým právnym úkonom vo vzťahu k Zmluve o prevode obchodného podielu zo dňa 12.4.2011. Žalobkyňa tu vychádzala z predpokladu, že vyššie namietaná Zmluva o prevode obchodného podielu zo dňa 12.4.2011 je neplatná, žalovanému v 4.rade potom nevzniklo platne vlastnícke právo k obchodnému podielu v žalovanej v 1.rade . Z toho dôvodu žalovaný v 4.rade nemohol platne založiť tento svoj obchodný podiel, a preto žalobkyňa má za to, že Zmluva o zriadení záložného práva na obchodný podiel žalovaného v 4.rade v prospech žalovanej v 5.rade zo dňa 14.3.2011 je neplatná.
52. Dňa 18.4.2011 uzavreli žalovaný v 3.rade, žalovaná v 1.rade, žalovaná v 2.rade a žalovaný v 4.rade Zmluvu o úvere č. 1/2011, na základe ktorej sa na jednej strane žalovaná v 2.rade ako veriteľ, zaviazala poskytnúť žalovanému v 1.rade ako dlžníkovi peňažné prostriedky vo výške 100.000.000 Kč a na strane druhej sa žalovaný v 1.rade spolu s žalovaným v 3.rade zaviazali vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky spolu s dohodnutým úrokom v lehote dohodnutej v zmluve. Uzavretím Zmluvy o úvere žalovaný v 3.rade podľa názoru žalobkyne v podstate pristúpil k záväzku žalovaného v 1.rade vrátiť peňažné prostriedky poskytnuté žalovaným v 2.rade výlučne žalovanému v 1.rade, čím sa stal solidárnym dlžníkom popri žalovanému v 1.rade, čomu zodpovedajú aj ustanovenia Zmluvy o úvere. Keďže žalovaný v 3.rade - manžel žalobkyne vystupoval pri uzavretí Zmluvy o úvere ako fyzická osoba, zaviazal sa tým bez súhlasu žalobkyne plniť záväzok vyplývajúci zo Zmluvy o úvere z majetku, ktorý vzhľadom na jeho podstatu a charakter patrí do ich bezpodielového spoluvlastníctva. Žalovanému v 3.rade preto nikdy nebolo poskytnuté žiadne plnenie žalovaným v 2.rade z titulu Zmluvy o úvere. Žalobkyňa je toho názoru, že v prípade uzavretia Zmluvy o úvere nešlo o bežnú vec v rámci hospodárenia s majetkom v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, preto bol k uzavretiu Zmluvy o úvere žalovaným v 3.rade potrebný súhlas žalobkyne. Dôsledkom vzniknutej situácie je postihnuteľnosť majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného v 3.rade výkonom exekúcie (sp. zn. Ex 2234/12). Vzhľadom na vyššie citované ustanovenia Občianskeho zákonníka v spojení s ustálenou judikatúrou zaoberajúcou
sa prekročením rozsahu bežných vecí medzi manželmi a rozporom s dobrými mravmi, má žalobkyňa za to, že Zmluva o úvere č. 1/2011 zo dňa 18.4.2011 je neplatná.
53. Dňa 19.4.2011 bola na Notárskom úrade JUDr. Jána Marušina, so sídlom Slovenská 69, 080 01 Prešov, spísaná Notárska zápisnica č. 292/2011, Nz 14051/2011, NCRls 14405/2011, v ktorej žalovaný v 3.rade a žalovaný v 1.rade uznali svoj záväzok voči žalovanému v 2.rade, vyplývajúci im zo Zmluvy o úvere. Zároveň žalovaný v 3.rade a žalovaný v 1.rade súhlasili s vykonateľnosťou Notárskej zápisnice podľa § 41 ods. 2 Zákona č. 233/1995 Z z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len Exekučný poriadok). Žalovaný v 3.rade tak podpisom notárskej exekučnej zápisnice ako fyzická osoba zabezpečil úkon, ktorým je postihnutý majetok v ich bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, pričom tak urobil bez súhlasu žalobkyne. V dôsledku toho žalobkyňu postihuje nútený výkon práva v prospech žalovaného v 2.rade napriek tomu, že nebola účastníčkou napádaných právnych úkonov. Žalobkyňa vychádzala tiež z toho, že Notárska exekučná zápisnica je akcesorickým právnym úkonom k Zmluve o úvere a pokiaľ z vyššie uvedeného podľa jej názoru vyplýva záver, že Zmluva o úvere, na základe ktorej sa žalovaný v 3.rade solidárne zaviazal na plnenie z tejto zmluvy je neplatná ako hlavný záväzok, notárska exekučná zápisnica ako vedľajší právny úkon je tiež neplatná. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody má žalobkyňa za to, že Notárska zápisnica č. N292/2011, Nz 14051/2011, NCRIs 14405/2011 zo dňa 19.4.2011 je neplatná.
54. Naliehavosť na požadovanom určení neplatnosti Zmluvy o prevode obchodného podielu spoločnosti Casa Invest s.r.o. zo dňa 12.4.2011 žalobkyňa osvedčovala neistotou jej právneho postavenia, spočívajúcou v bezprostrednom ohrození výkonu oprávnení, ktoré jej vyplývajú zo skutočnosti, že hodnota obchodného podielu u žalovaného v 1.rade patrí do bezpodielového spoluvlastníctva medzi ňou a žalovaným v 3.rade. Dôsledkom toho je strata peňažných prostriedkov, ktoré prináležia žalovanému v 3.rade ako právo spoločníka obchodnej spoločnosti podieľať sa na zisku žalovaného v 1.rade a ktoré tým pádom tvoria predmet bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného v 3.rade. Naliehavosť na určení neplatnosti Zmluvy o úvere a Notárskej exekučnej zápisnice žalobkyňa osvedčovala aj prebiehajúcou exekúciou pod sp. zn. Ex 2234/12 JUDr. Petrom Molnárom, súdnym exekútorom, so sídlom Exekútorského úradu na Kupeckého 29, 040 01 Košice. Podľa Upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 12.9.2012 sa exekúcia na vymoženie pohľadávky žalovaného v 1.rade ako oprávneného z exekúcie vo výške 100.000.000 Kč s príslušenstvom a trov exekúcie, vykoná: a) postihnutím obchodných podielov žalovaného v 3.rade v obchodných spoločnostiach, v ktorých je spoločníkom, pričom z vyššie uvedeného vyplýva, že hodnota obchodného podielu patrí do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného v 3.rade, b) zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnostiach, ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobkyne a žalovaného v 3.rade, c) predajom spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach, ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobkyne a žalovaného v 3.rade. Z uvedeného je zrejmé, že pohľadávka žalovaného v 1.rade sa v prípade vykonania exekúcie uspokojí z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného v 3.rade. Bez určenia neplatnosti predmetných právnych úkonov v spojení s § 61 Exekučného poriadku, podľa ktorého „navrátenie do predošlého stavu je v exekučnom konaní vylúčené“ je výkon spoluvlastníckych oprávnení žalobkyne k predmetu bezpodielového spoluvlastníctva medzi ňou a žalovaným v 3.rade bezprostredne ohrozený, pričom má za to, že požadovaným určením bude zabezpečená istota jej právneho postavenia.
55. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná, a preto ju súd v celom rozsahu zamietol. Preskúmavané právne úkony nie sú právnymi úkonmi neplatnými. Sú teda úkonmi platnými a nemožno preto rozhodnutím súdu určiť ich neplatnosť, tak ako sa toho nedôvodne domáhala žalobkyňa. Na skutočnosti pre ktoré je žaloba žalobkyne v celom rozsahu nedôvodná poukázal podrobne vo svojom vyjadrení žalovaný v 1. rade. Keďže sa súd s jeho argumentáciou v celom rozsahu stotožnil, v prevažnej miere na ňu vo svojom odôvodnení opätovne poukazuje. Súd sa nestotožňuje s právnym názorom žalobkyne, že Zmluva o prevode obchodného podielu je neplatným právnym úkonom, a to z dôvodu absencie súhlasu žalobkyne s uzavretím Zmluvy o prevode obchodného podielu v zmysle ustanovenia § 145 ods. 1 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Obchodný podiel jedného z manželov nemožno považovať za súčasť bezpodielového spoluvlastníctva manželov a zároveň pre obchodné záväzkové vzťahy, medzi ktoré patrí aj nakladanie s obchodným podielom platia ustanovenia § 513/1991 Zb. Obchodný zákonník ako lex specialis, a teda ten z manželov, ktorý nie je spoločníkom, nemôže namietať relatívnu neplatnosť zmluvy o prevode
obchodného podielu. Obchodný podiel predstavuje nielen majetkové práva, ale aj nemajetkové práva a povinnosti spoločníka, a tomu zodpovedajúcu účasť na spoločnosti, t. j. predstavuje podiel na riadení, rozhodovaní a kontrole činnosti obchodnej spoločnosti. Obchodný podiel je spôsobilým samostatným predmetom právnych vzťahov vzhľadom k tomu, že za podmienok uvedených v Obchodnom zákonníku, resp. v spoločenskej zmluve, môže spoločník s týmto obchodným podielom nakladať, t. j. môže ho previesť, založiť, obchodný podiel môže byť rozdelený a je takisto predmetom dedenia. Z toho pohľadu sa obchodný podiel zaraďuje ako spôsobilý predmet občianskoprávnych vzťahov podľa ustanovenia § 118 Občianskeho zákonníka. Keďže obchodný podiel nemá hmotnú povahu, nie je možné ho považovať za vec v právnom zmysle podľa vymedzenia ustanovenia § 118 Občianskeho zákonníka, preto nie je možné hovoriť ani o vlastníckom práve ku obchodnému podielu a definovať spoločníka ako vlastníka obchodného podielu. Pri spoločníkovi je preto vhodné a možné používať pojem majiteľ obchodného podielu. Pri vymedzení obchodného podielu ako predmetu občianskoprávnych vzťahov v zásade prevláda záver, že obchodný podiel predstavuje inú majetkovú hodnotu podľa § 118 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Inštitút bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa ustanovenia § 143 Občianskeho zákonníka je charakterizovaný jeho vecno-právnou povahou vzhľadom k tomu, že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrí všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva. Predmetom vlastníckeho práva podľa súčasnej právnej úpravy môžu byť len veci. Právna teória vymedzuje pojem „vec“ v užšom aj širšom ponímaní. Vecou v užšom ponímaní je hmotná vec a prírodná sila za podmienok, že je človekom využiteľná a ovládateľná a vecou v širšom ponímaní sa v právnom zmysle rozumejú aj majetkové práva, napr. pohľadávky. Obchodný podiel ako iná majetkové hodnota nie je vecou v užšom ponímaní a nepredstavuje ani výhradne majetkové práva, ale predstavuje súbor ako majetkových, tak aj nemajetkových práv a povinností. Nakoľko obchodný podiel nie je vecou v užšom ani širšom ponímaní, nemôže byť predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pretože nespĺňa pojmové vymedzenie veci ako spôsobilého predmetu bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa § 143 Občianskeho zákonníka. Súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa môže stať iba hodnota obchodného podielu vyjadrená v podobe podielu na zisku; vyplatený vyrovnací podiel, podiel na likvidačnom zostatku. Aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR z 31.3.2006 , sp. zn. 2Cdo 168/2005 je zrejmé, že nie obchodný podiel, ale jeho hodnota je súčasťou BSM, pričom táto hodnota sa zhmotní okamihom získania zisku, vyrovnávacieho podielu, likvidačného zostatku alebo pri rozdelení BSM. Je si však potrebné uvedomiť, že ani v prípade zhmotnenia hodnoty obchodného podielu pri rozdelení BSM sa to nedotkne práv manžela, ktorý je spoločníkom v spoločnosti. Ten jediný aj naďalej zostáva spoločníkom spoločnosti a druhý manžel, ktorý nie je spoločníkom v spoločnosti si nemôže uplatňovať žiadne z práv prislúchajúcich spoločníkovi a ani sa domáhať jeho priznania, napr. účasti na valnom zhromaždení, uplatňovaní hlasovacích práv spoločníka či práva disponovať s obchodným podielom. Tieto práva spoločníka, ktoré sú upravené priamo v ustanoveniach Obchodného zákonníka, ostávajú zachované výlučne tomu manželovi, ktorý je spoločníkom v spoločnosti. Vzhľadom na uvedené je konajúci súd toho názoru, že obchodný podiel nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a to ani v prípade, ak by sa na jeho nadobudnutie použili prostriedky bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Do bezpodielového spoluvlastníctva manželov bude patriť len vyplatený podiel na zisku, teda výnos z účasti na spoločnosti a v prípade zániku účasti manžela - spoločníka v spoločnosti vyplatený vyrovnací podiel, prípadne podiel na likvidačnom zostatku pri likvidácii spoločnosti. Prevod obchodného podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným je upravený v ustanovení § 115 Obchodného zákonníka. V zmysle ustanovenia § 115 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka môže spoločník zmluvou previesť svoj obchodný podiel na iného spoločníka alebo na inú osobu, ak to spoločenská zmluva pripúšťa. Podľa ustanovenia § 115 Obchodného zákonníka právnym dôvodom na zmenu v osobe spoločníka je Zmluva o prevode obchodného podielu. Jej náležitosti sú uvedené v ustanovení § 115 ods. 3 Obchodného zákonníka a jedná sa o samostatný zmluvný typ. V zmysle ustanovenia § 261 ods. 6 písm. a) Obchodného zákonníka právne vzťahy vzniknuté zo zmluvy o prevode obchodného podielu sa budú vždy riadiť ustanoveniami Obchodného zákonníka a zmluva o prevode obchodného podielu je preto považovaná za tzv. absolútny obchod. Vychádzajúc z ustanovení § 114 a 115 Obchodného zákonníka nakladať s obchodným podielom môže spoločník len so súhlasom valného zhromaždenia ak to spoločenská zmluva pripúšťa. Spoločník obchodnej spoločnosti je povinný splatiť vklad za podmienok a v lehote stanovenej zákonom, prípadne určený v spoločenskej zmluve, pričom zákon nevymedzuje, že tento vklad nemôže byť zaplatený z prostriedkov patriacich do BSM. Obchodný podiel je majetkovým právom patriacim výlučne spoločníkovi obchodnej spoločnosti bez ohľadu na to, či vklad do spoločnosti bol zaplatený z prostriedkov patriacich do BSM. Obchodný podiel je majetkovým právom patriacim výlučne spoločníkovi obchodnej spoločnosti bez ohľadu na to, či vklad do spoločnosti bol zaplatený z prostriedkov patriacich do BSM. Obchodný podiel predstavuje práva a povinnosti spoločníka obchodnej spoločnosti a tieto práva sú obmedzené len
zákonom alebo spoločenskom zmluvou. Všetky práva a povinnosti spoločníka sú prakticky upravené v Obchodnom zákonníku ako špeciálnym zákonom a spoločník obchodnej spoločnosti tak nie je obmedzený vo svojej činnosti a ani v nakladaní s obchodným podielom, povinnosťami vyplývajúcim z Občianskeho zákonníka. Ak by aj bol splatený vklad obchodnej spoločnosti z prostriedkov patriacich do BSM, podľa ustanovení Obchodného zákonníka len spoločník obchodnej spoločnosti je oprávnený disponovať s obchodným podielom v zmysle ustanovenia § 115 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka môže so súhlasom valného zhromaždenia previesť obchodný podiel na iného spoločníka alebo na inú osobu. Preto pre disponovanie s obchodným podielom a na platný prevod obchodného podielu nie je potrebný súhlas manžela podľa ustanovenia § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Obchodný podiel nepatrí do BSM, aj keď môže byť nadobudnutý za trvania manželstva a vklad spoločníka môže byť zaplatený z peňazí patriacich do BSM, pretože podľa ustanovení Obchodného zákonníka obchodný podiel predstavuje práva a povinnosti spoločníka a disponovanie s obchodným podielom spoločníka nie je obmedzené na súhlas manžela (rozsudok Krajského súdu Prešov z 24.3.2009, č. k. 4 Cob/64/08-25). Z vyššie uvedenými závermi sa stotožnil aj Najvyšší súd, ktorý vo svojom rozhodnutí uviedol, že pokiaľ ide o rozsah práv a povinností, ktorými disponuje za trvania manželstva manžel z titulu účasti v spoločnosti s ručením obmedzeným ako spoločník, je potrebné vychádzať z príslušných ustanovení Obchodného zákonníka. Spoločníkom spoločnosti je výhradne ten z manželov, ktorý uzavrel spoločenskú zmluvu, on je majiteľom obchodného podielu a nositeľom práv a povinností spoločníka. Obchodný podiel potom nie je súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa stane napr. podiel na zisku; ak zanikne účasť manžela - spoločníka v spoločnosti za trvania manželstva, tak je to vyporiadací podiel a pri prevode obchodného podielu je to vyplatená cena obchodného podielu. Obchodný podiel predstavuje práva a povinnosti spoločníka obchodnej spoločnosti a tieto jeho práva sú obmedzené len zákonom a spoločenskou zmluvou. Všetky práva a povinnosti spoločníka sú upravené Obchodným zákonníkom ako lex specialis. Preto nikto iný ako spoločník, ani manžel spoločníka nemôže zasahovať do práv spoločníka previesť svoj obchodný podiel na tretiu osobu za podmienok stanovených ustanovením § 115 Obchodného zákonníka a spoločenskou zmluvou spoločnosti, ktorej podiel je predmetom prevodu (rozsudok NS SR zo dňa 26.11.2009, č. k. 6Obdo/30/2009).
56. Žalobkyňa sa v žalobe dovoláva aj vyslovenia neplatnosti Zmluvy o zriadení záložného práva na obchodný podiel, uzatvorenej medzi žalovaným v 4.rade a žalovaným v 5.rade, a to z dôvodu, že ak je Zmluva o prevode obchodného podielu neplatná, neplatná je aj zmluva o zriadení záložného práva na obchodný podiel. Súd sa nestotožňuje s právnym názorom žalobkyne, že Zmluva o zriadení záložného práva na obchodný podiel je neplatná. Súd považuje Zmluvu o zriadení záložného práva na obchodný podiel za platný právny úkon, a to z dôvodu, že platnou je aj Zmluva o prevode obchodného podielu. Žalobkyňa sa dovoláva neplatnosti Zmluvy o úvere z dôvodu prekročenia rozsahu bežných vecí žalovaným v 3.rade, uzatvorením Zmluvy o úvere bez súhlasu žalobkyne a z dôvodu údajného rozporu s dobrými mravmi. Žalobkyňa zároveň uzavretie Zmluvy o úvere zo strany žalovaného v 3.rade považuje za pristúpenie k záväzku. Súd je toho názoru, že uzatvorenie Zmluvy o úvere zo strany žalovaného ako spoludlžníka nemožno považovať za pristúpenie k záväzku. Pristúpenie k záväzku je upravené v ustanovení § 533 a násl. Občianskeho zákonníka a uzatvorenie Zmluvy o úvere nemožno považovať za pristúpenie k záväzku v zmysle ustanovenia § 533 a násl. Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že žalobkyňa vo svojom návrhu zároveň nešpecifikovala, v čom presne vidí rozpor s dobrými mravmi, a teda súd nemôže kvalifikovaným spôsobom posúdiť žalobkyňou tvrdený údajný rozpor s dobrými mravmi. Za daných okolností považuje súd predmetnú Zmluvu o úvere za súladnú s dobrými mravmi a je tiež toho názoru, že na uzatvorenie Zmluvy o úvere žalovaným v 3.rade ako spoludlžníkom, nebol potrebný súhlas žalobkyne v zmysle ustanovenia § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Základnou podmienkou aplikácie ustanovenia § 145 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka je vždy existencia právneho úkonu , týkajúcej sa spoločných vecí. Pokiaľ táto podmienka nie je splnená, sú úvahy o tom, či v konkrétnom prípade išlo o bežnú vec alebo nie a teda či k právnemu úkonu bol alebo nebol potrebný súhlas druhého manžela, bezpredmetné. Za právne úkony týkajúce sa spoločných vecí možno považovať iba tie právne úkony, pri ktorých sa disponuje s predmetom bezpodielového spoluvlastníctva. Podľa ustálenej súdnej praxe sa za právne úkony týkajúce sa spoločných vecí nepovažuje napríklad zmluva o pôžičke, o úvere, uzavretá len jedným z manželov. Teda ak uzavrie za trvania manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva zmluvu o pôžičke, alebo zmluvu o úvere ako dlžník iba jeden z manželov, nepotrebuje na to súhlas druhého manžela, a to aj keď nejde o bežnú vec. Preto ak chce za trvania manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva urobiť právny úkon (napr. zmluvu o pôžičke alebo úverovú zmluvu) len jeden z manželov, je z neho zaviazaný alebo oprávnený len on sám. Rovnaká situácia nastáva aj v prípade právneho úkonu, ktorým sa má vec len získať. Ak si požičiava
jeden z manželov peniaze a ak v zmluve o pôžičke vystupuje ako dlžník iba on, je zaviazaný a oprávnený len ten z manželov, ktorý ju ako dlžník uzavrel a na jej platnosť netreba súhlas druhého manžela v zmysle ustanovenia § 145 OZ, keďže zmluvou sú peňažné prostriedky ešte len nadobúdané (rozhodnutie NS ČR sp. zn. 29Odo 162/2005 zo dňa 30.8.2005). Rovnako k ručiteľskému záväzku jedného z manželov podľa konštantnej judikatúry nie je potrebný súhlas druhého manžela . Prevzatím ručiteľského záväzku jedným z manželov nevzniká záväzok obidvoch manželov. Záväzok vzniká len tomu z manželov, ktorý je ručiteľom (rozsudok NS SR 1Cz 43/73, R 61/1973 i rozhodnutie NS ČR sp. zn. 29 Odo 398/2005). Vzhľadom na uvedené možno potom dospieť k právnemu záveru, a to že uzavretím Zmluvy o úvere nevznikol spoločný záväzok manželov (žalobkyne a žalovaného v 3.rade), pretože nešlo o vybavovanie záležitosti týkajúcej sa spoločných vecí a z tohto dôvodu k takémuto právnemu úkonu nebol potrebný súhlas žalobcu. Súd je toho názoru, že uplatnený návrh žalobkyne v časti určenia neplatnosti notárskej zápisnice, nemá oporu v Notárskom poriadku, ani v hmotnom práve. O určovaciu žalobu v zmysle ustanovenia § 80 písm. c) O. s. p. ide vtedy, ak sa žalobca domáha, aby súd autoritatívne vyslovil, že tu je určitý právny vzťah alebo právo (kladný určovací návrh) alebo že tu právny vzťah alebo právo nie je (záporný určovací návrh). Obsahom žaloby môže byť len určenie (ne)existencie právneho vzťahu alebo práva. Predmetom určenia môže byť len taký právny vzťah (právo), o ktorom môže súd rozhodnúť v rámci právomoci vymedzenej v ustanovení § 7 O.s.p. Podľa ustálenej judikatúry určovacími žalobami v zmysle ustanovenia § 80 písm. c) O.s.p. nie sú žaloby o určenie neplatnosti notárskej zápisnice (rozhodnutie NS SR sp. zn. 2M Cdo 13/2006 a 3 Cdo 209/2004). Notárska zápisnica je v zmysle Zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) listinou vyhotovenou v rámci notárskej činnosti, ak spĺňa náležitosti vyžadované týmto zákonom. Notári spisujú s účastníkmi na základe ich vyhlásenia notárske zápisnice o zmluvách, závetoch a iných právnych úkonoch. Spisovanie notárskych zápisníc o právnych úkonoch podľa súkromného práva je súčasťou notárskej činnosti, pričom notárske zápisnice o právnych úkonoch sú podľa notárskeho poriadku verejnými listinami. Je pravdou, že notárska zápisnica o právnom úkone obsahuje právny úkon, t. j. písomný prejav vôle, pričom notár pri spisovaní zápisnice pôsobí ako autor tejto listiny formulujúci jej znenie a zodpovedajúci za ich právnu bezchybnosť. Notárska zápisnica je vlastne formou tohto právneho úkonu. Z uvedeného vyplýva, že notárska zápisnica je verejnou listinnou obsahujúcou právny úkon, ale nie je právnym úkonom. Ako taká potom nemôže byť predmetom určovacej žaloby v zmysle ustanovenia § 80 písm. c) O. s. p.
57. Žalobkyňa osvedčuje naliehavosť právneho záujmu na podaní žaloby prebiehajúcou exekúciou vedenou súdnym exekútorom JUDr. Petrom Molnárom pod sp. zn. EX 2234/12, pričom žalobkyňa v žalobe tvrdí, že exekúcia postihuje majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Súd je toho názoru, že žalobkyňa tieto svoje tvrdenia nijako nepreukázala a ani dostatočne neosvedčila naliehavosť svojho právneho záujmu na určení neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu, zmluvy o zriadení záložného práva, zmluvy o úvere a notárskej zápisnice, čo samo o sebe je dôvodom pre zamietnutie žaloby.
58. Na záver je potrebné opätovne zdôrazniť, že obchodný podiel jedného z manželov nemožno považovať za súčasť bezpodielového spoluvlastníctva manželov a pre obchodné záväzkové vzťahy, medzi ktoré patrí aj nakladanie s obchodným podielom, platia ustanovenia Obchodného zákonníka ako lex specialis, a teda ten z manželov, ktorý nie je spoločníkom, nemôže namietať relatívnu neplatnosť zmluvy o prevode obchodného podielu, nakoľko nikto iný ako spoločník, ani manžel spoločníka nemôže zasahovať do práv spoločníka previesť svoj obchodný podiel na tretiu osobu za podmienok stanovených ustanovením § 115 Obchodného zákonníka a spoločenskou zmluvou spoločnosti. Keďže je platná predmetná Zmluva o prevode obchodného podielu, je platný aj následný právny úkon, a to Zmluva o zriadení záložného práva na obchodný podiel. Uzavretím Zmluvy o úvere nevznikol spoločný záväzok manželov (žalobkyne a žalovaného v 3.rade), pretože nešlo o vybavovanie záležitosti týkajúcej sa spoločných vecí a z tohto dôvodu k takémuto právnemu úkonu nebol potrebný súhlas žalobkyne, nakoľko za právne úkony týkajúce sa spoločných vecí možno považovať iba tie právne úkony, pri ktorých sa disponuje s predmetom bezpodielového spoluvlastníctva, pričom podľa ustálenej súdnej praxe sa za právne úkony týkajúce sa spoločných vecí nepovažuje napríklad zmluva o pôžičke /a teda ani zmluva o úvere/ uzavretá len jedným z manželov. Uplatnený návrh žalobkyne v časti určenia neplatnosti notárskej zápisnice, nemá oporu v notárskom poriadku, ani v hmotnom práve. Žalobkyňa ani neosvedčila naliehavosť právneho záujmu na určení neplatnosti Zmluvy o prevode obchodného podielu, Zmluvy o zriadení záložného práva na obchodný podiel, Zmluvy o úvere a Notárskej zápisnice.
59. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, súd žalobu žalobkyne voči žalovaným v 1., 2. 4. a 5. rade ako nedôvodnú zamietol.
60. Konanie vo vzťahu k žalovanému v 3. rade súd zastavil, a to v súlade s § 63 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), keďže žalovaný v 3. rade v priebehu konania, teda skôr ako sa toto konanie právoplatne skončilo, zomrel a súd podľa povahy veci posúdil, že konanie vo vzťahu k žalovanému v 3. rade je potrebné zastaviť.
61. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
62. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
63. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania , ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
64. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd rozhodnutím, ktorým sa konanie končí.
65. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
66. O nároku na náhradu trov tohto konania vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným v 3. rade rozhodol súd podľa § 257 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré tu súd aplikoval ustanovenie § 257 CSP a nepriznal náhradu trov konania vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným v 3.rade, videl v tom, že žalovaný v 3.rade v priebehu konania zomrel, stratil tak svoju procesnú spôsobilosť a podľa povahy veci musel súd konanie zastaviť.
67. O nároku na náhradu trov tohto konania vo vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným v 1.rade rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Podľa pomeru úspechu žalovaného vo veci by mal súd rozhodnúť o náhrade trov tohto konania tak, že prizná žalovanému v 1.rade voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a uloží žalobkyni povinnosť zaplatiť ich náhradu žalovanému v 1.rade s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Keďže však právny zástupca žalovaného v 1.rade na pojednávaní konanom dňa 25.5.2021 uviedol, že si žalovaný v 1.rade náhradu trov konania voči žalobkyni neuplatňuje, vyslovil súd, že nepriznáva žalovanému v 1.rade voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania a žalobkyňa ako neúspešná sporová strana nemá voči žalovanému v 1.rade právo na náhradu trov konania.
68. O nároku na náhradu trov tohto konania vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným v 2.rade rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Podľa pomeru úspechu žalovaného v 2.rade vo veci rozhodol súd o náhrade trov tohto konania tak, že priznal žalovanému v 2.rade voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť ich náhradu žalovanému v 2.rade s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
69. O nároku na náhradu trov tohto konania vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným v 4.rade rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Podľa pomeru úspechu žalovaného v 4.rade vo veci rozhodol súd o náhrade trov tohto konania tak, že priznal žalovanému v 4.rade voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť ich náhradu žalovanému v 4.rade s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
70. O nároku na náhradu trov tohto konania vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným v 5.rade rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Podľa pomeru úspechu žalovaného v 5.rade vo veci rozhodol súd o náhrade trov tohto konania tak, že priznal žalovanému v 5.rade voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť ich náhradu
žalovanému v 5.rade s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na Okresný súd Prešov v lehote 15 dní od jeho doručenia. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej
lehote, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.