Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_28Sas-30-2024.pdf
PDF · 117.26 KB
Case nature
Area
Subarea
28Sas/30/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ing. Jitkou Mlynarčíkovou, PhD. A., v právnej veci žalobcu: B. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. XX, XXX XX D., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 30 807 484, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovaného č. 671 212 6971 0 zo dňa 08. 11. 2024, takto
r o z h o d o l :
I. Rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovaného č. 671 212 6971 0 zo dňa 08. 11. 2024 z r u š u j e a vec vracia Sociálnej poisťovni, ústredie – generálny riaditeľ na ďalšie konanie. II. Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
Administratívne konanie
1. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že Sociálna poisťovňa, ústredie na základe žiadosti žalobcu o invalidný dôchodok zo dňa 19. 01. 2024, vydala rozhodnutie č. 671 212 6971 0 zo dňa 06. 03. 2024, ktorým žalobcovu žiadosť o invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“ alebo aj „zákon o sociálnom poistení“) zamietla (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). Sociálna poisťovňa, ústredie na odôvodnenie uviedla, že žalobca nie je v zmysle posudku posudkového lekára sociálneho poistenia zo dňa 19. 01. 2024 podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení invalidný, nakoľko pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na 30 %.
2. Žalobca proti prvostupňovému rozhodnutiu podal odvolanie, ktoré bolo doručené Sociálnej poisťovni, ústredie dňa 10. 04. 2024, v ktorom vyjadril nesúhlas s posúdením jeho zdravotného stavu. V odvolacom konaní bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie v neprítomnosti žalobcu, a to na základe spisovej dokumentácie, dňa 31. 10. 2024. V odbornom lekárskom posudku posudkový lekár sociálneho poistenia uviedol, že u žalobcu sa jedná o pacienta s abúzom alkoholu a nikotínu. Dňa 08. 05. 2023 bol žalobca prijatý pre akútny predný infarkt do Stredoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb v Banskej Bystrici. Koronarografickým vyšetrením bol zistený subtotálny trombotickýh uzáver RIA mediálne. Bola vykonaná tromboaspirácia, s minimálnou evakuáciou drte, jednocievne koronárne postihnutie na RIA bolo ošetrené aplikáciou stentu. Na echokardiografickom vyšetrení trvala ľahšia systolická dysfunkcia ľavej komory, s ejekčnou frakciou 45 %, akinéza anteroseptálne a apikálne, vrátane hypokinézy laterálnej steny. V laboratórnom obraze bolo dokumentované zníženie počtu trombocytov ľahkého stupňa, trvanie dynamiky špecifických kardioenzýmov. Nedošlo k poruche srdcového rytmu. V záverečnej prepúšťacej správe zo Stredoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb, a.s. v Banskej Bystrici
bola ischemická choroba srdca s jednocievnym koronárnym postihnutím hodnotená v I. funkčnej skupine podľa NYHA. Kontrolné vyšetrenia svedčia pre stabilizovaný stav. Ochorenie srdca je naďalej rozhodujúcim zdravotným postihnutím a naďalej je hodnotené ako NYHA I., s mierou poklesu schopnosti zárobkovej činnosti 30 %, t. j. v strednej hodnote percentuálneho rozpätia. Ostatné ochorenia hodnotené z posudkového hľadiska nie sú po zhodnotení posudkovo významné a nemajú vplyv na celkovú výšku miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Nakoľko bol žalobca predvolaný na posudkové hodnotenie na deň 24. 07. 2024, kedy mal byť hospitalizovaný, bol urgovaný na predloženie správy posudkovému lekárovi sociálneho poistenia a oboznámený, že jeho zdravotný stav bude zhodnotený po zaslaní prepúšťacej správy. Posudkový lekár zistil, že sa u žalobcu nejedná o akútne zhoršenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia, preto zotrval na hodnotení aktuálneho zdravotného stavu. V závere prepúšťacej správy zo Stredoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb v Banskej Bystrici je ischemická choroba srdca žalobcu hodnotená bez podstatného zníženia výkonu pri obvyklom telesnom zaťažení - NYHA I., pričom trval dobrý funkčný výsledok po intervenčnom výkone na koronárnych tepnách. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia stanovená na 30%.
3. Vo veci odvolania žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodoval generálny riaditeľ žalovaného, ktorý tu preskúmavaných rozhodnutím č. 671 212 6971 0 zo dňa 08. 11. 2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie. Na odôvodnenie uviedol, že odborný posudok posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie je záväzným podkladom na vydanie rozhodnutia o odvolaní. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobcu je ischemická choroba srdca NYHA I., akútny transmurálny infarkt myokardu prednej steny, ktoré posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie zaradil podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení do kapitoly IX - choroby obehovej sústavy, oddielu A - srdcové choroby, položky 8. - stavy po srdcových operáciách (revaskularizačné operácie, operácie chlopní, resekcia aneuryzmy, stavy po koronárnej angioplastike) písm. a) - s dobrým funkčným výsledkom, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 % z percentuálneho rozpätia od 25 % do 35 %. Za iné zdravotné postihnutia uvedené v diagnostických záveroch posudkový lekár sociálneho poistenia mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení nezvýšil. Miera poklesu schopnosti žalobcu je tak 30 %, a preto žalobca nie je podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení invalidný. Napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo žalobcovi doručené dňa 15. 11. 2024.
Správna žaloba
4. Žalobca v zákonnej lehote dňa 27. 11. 2024 podal na pošte správnu žalobu, a to pôvodne na Okresný súd Rimavská Sobota, ktorý ju postúpil Správnemu súdu v Banskej Bystrici. Správnu žalobu následne doplnil podaniami, ktoré boli doručené správnemu súdu dňa 12. 02. 2025 a 13. 02. 2025. V správnej žalobe namietal, že posudkový lekár sociálneho poistenia nezohľadnil jeho ďalšie pridružené zdravotné ťažkosti. Žalobca poukázal na svoje problémy s chrbticou, kedy sa musí až odplaziť na toaletu s tým, že keď sa ohne do strán, tak ho sekne a nemôže sa hýbať aj celý deň. V ďalšom poukázal na svoju finančnú situáciu, kedy mu vychádza suma 3,- € na jeden deň. Žalobca si platí lieky, hygienu a bývanie s tým, že keby nebola žalobcova sestra, tak neprežije. Tiež poukázal na to, že pred štyrmi rokmi bol hospitalizovaný v E. na 8 týždňov a nakoľko sa necítil dobre, podal si žiadosť o čiastočný invalidný dôchodok, ktorý mu nebol schválený napriek tomu, že sa posudkový lekár sociálneho poistenia vyjadril, že keď príde žalobca nabudúce, bude mu invalidný dôchodok schválený. Žalobca poukázal na to, že okrem infarktu a chrbtice dobre nevidí a slabo počuje. Možnosť privyrobenia je pre žalobcu nemožná vzhľadom na jeho zdravotný stav. V ďalšom žalobca v správnej žalobe poukázal na svoju pracovnú históriu a na to, že stále pracoval, hoci aj len brigádnicky, pričom v súčasnosti by kvôli zdravotnému stavu nevedel za prácou vycestovať. Vo vzťahu k abúzu alkoholu uviedol, že nepije 30 mesiacov a zakúpil si elektronickú fajku. Na zdravotnom stave žalobcu sa pripísala psychika, samota a premýšľanie. Žalobca na záver uviedol, že nesúhlasí s posúdením jeho zdravotného stavu zo strany posudkového lekára sociálneho poistenia. Poukázal na to, že mu bol schválený preukaz osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. V doplneniach k správnej žalobe uviedol, že spochybňuje stanovenie miery poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posudkovým lekárom v rozsahu 30 %. Zároveň požiadal správny súd o nariadenie pojednávania.
Vyjadrenie žalovaného
5. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 18. 03. 2025 zopakoval priebeh administratívneho konania vo veci žiadosti žalobcu o invalidný dôchodok. Zdôraznil, že výkon lekárskej posudkovej činnosti je zverený posudkovým lekárom sociálneho poistenia, ktorí na to majú odborné lekárske znalosti. Zdravotný stav žalobcu bol posúdený tak, aby umožňoval vysloviť záver, či sú alebo nie sú splnené medicínske podmienky pre invalidný dôchodok. Bolo vykonané dokazovanie v súlade s ust. § 195 a 196 zákona o sociálnom poistení a rozhodnutie žalovaného vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu veci. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia sú uvedené skutočnosti, z ktorých žalovaný vychádzal. Napadnuté rozhodnutie nie je postihnuté nezákonnosťou. Z odborného posudku o invalidite, ktorý bol použitý ako jeden z dôkazov pre rozhodnutie, je zrejmé, z akých podkladov posudkový lekár vychádzal, aké zdravotné postihnutie určil za rozhodujúce. Záver o poklese pracovnej schopnosti žalobcu bol posudkovými lekármi sociálneho poistenia prijatý na podklade doložených odborných lekárskych nálezov, ktoré boli zobraté do úvahy komplexne a bez rozporov. Posudkové stanoviská posudkových lekárov boli zdôvodnené v súlade s aktuálne zistenými a objektivizovanými zdravotnými ťažkosťami žalobcu, posudkovými a zákonnými kritériami a na základe platnej právnej úpravy. Vo vzťahu k posudzovaniu nároku žalobcu na invalidný dôchodok nie je rozhodujúci lekársky posudok vyhotovený posudkovou komisiou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny na účely zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Z posudku posudkovej komisie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny nevyplývajú žiadne také zistenia, o ktoré by sa posudkoví lekári sociálneho poistenia žalovaného mali pri posudzovaní invalidity oprieť. Žalovaný sa pridržiaval skutkových a právnych dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí a trval na správnosti rozhodnutia, ktoré je vecne totožné s prvostupňovým rozhodnutím. Napokon navrhol správnemu súdu, aby správnu žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) zamietol. Žalovaný nežiadal vo veci nariadiť pojednávanie.
Replika žalobcu
6. Žalobca v replike doručenej správnemu súdu dňa 16. 07. 2025 uviedol, že žiada o priznanie úplného invalidného dôchodku a priložil aktuálne doklady dokumentujúce jeho zdravotný stav. Ďalej uviedol, že nemôže už vykonávať žiadnu ťažkú prácu, čo mu bolo povedané zo strany lekárov v Banskej Bystrici. V replike predložil lekársky nález z internej ambulancie zo dňa 14. 07. 2025, ošetrovateľskú prepúšťaciu správu z oddelenia srdcovej chirurgie zo Stredoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb a. s. zo dňa 09. 07. 2025, operačný protokol z operácie zo dňa 02. 07. 2025, lekársku prepúšťaciu správu z ukončenej hospitalizácie zo dňa 09. 07. 2025, prepúšťaciu správu zo Stredoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb, a.s. II. klinika kardiochirurgie SZU - oddelenie srdcovej chirurgie zo dňa 09. 07. 2025. Žalovaný dupliku nepodal.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
7. Správny súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 ods. 3 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie, vrátane postupu, ktorý vydaniu predmetných rozhodnutí predchádzal, a to v celom rozsahu (§ 203 ods. 2 SSP), pričom dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.
8. Správna žaloba žalobcu je osobitným druhom správnej žaloby, a to žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená v Tretej časti Správneho súdneho poriadku. K správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach správne súdy pristupujú v zásade neformálne. Podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v § 134 ods. 2 SSP, pričom medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, ak je žalobcom fyzická osoba.
9. Správny súd vec prejednal na nariadenom pojednávaní dňa 02. 06. 2026, na ktoré boli účastníci konania riadne a včas predvolaní v súlade s § 108 ods. 2 SSP, pričom účastníci konania vo svojich prednesoch zotrvali na svojich skutkových tvrdeniach a právnych argumentoch prednesených v písomných podaniach.
10. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie vo veci zamietnutia žiadosti žalobcu zo dňa 19. 01. 2024 o invalidný dôchodok.
11. Žalobca na nariadenom pojednávaní uviedol, že sa odvoláva proti zamietnutiu jeho žiadosti o invalidný dôchodok preto, lebo má problémy s chrbticou a nemôže sa už ani zohnúť, t.j. kvôli zdravotným problémom a ťažkostiam. Žalobca navrhol správnemu súdu, aby zrušil druhostupňové rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 08. 11. 2024, vec vrátil žalovanému na nové konanie a rozhodnutie, pričom náhradu trov si pre prípad úspechu neuplatnil.
12. Poverená zástupkyňa žalovanej na nariadenom pojednávaní navrhla správnu žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietnuť. Zároveň si neuplatnila náhradu trov konania. Pridŕžala sa všetkých skutkových a právnych dôvodov, ktoré boli uvedené v rozhodnutiach orgánov verejnej správy, ako i vo vyjadrení žalovanej k správnej žalobe.
13. V konaní bolo sporné, či sa žalobca považuje za invalidného z dôvodu vyjadreného nesúhlasu žalobcu s určením percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 30 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a z dôvodu nesúhlasu žalobcu s posúdením pridružených ochorení.
14. V tejto súvislosti správny súd konštatuje, že posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia, zdravotný stav a pracovnú schopnosť občanov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia (§ 153 ods. 1 písm. b) v spojení s § 153 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z.) s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 menovaného zákona). Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je teda v konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej - medicínskej erudovanosti) odkázaný, a preto je nutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť. Tieto kritériá však spĺňa len taký posudok, v ktorom sa posudkový lekár riadne vysporiada so všetkými rozhodnými a pre danú vec relevantnými skutočnosťami, prihliadne pritom k účastníkom konania udávaným ťažkostiam a svoje posudkové závery náležite odôvodní, čo sa v danom posudzovanom prípade nestalo.
15. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobca k odvolaniu proti prvostupňovému rozhodnutiu pripojil aj lekársky nález z neurologického vyšetrenia u F. G. F. zo dňa 28. 03. 2024. Predmetný lekársky nález uviedol i posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie v odbornom lekárskom posudku zo dňa 31. 10. 2024 v rámci enumerácie lekárskych vyšetrení, ktoré posudzoval za účelom posúdenia invalidity žalobcu na základe podaného odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie z dôvodu neuznania jeho invalidity na podklade žiadosti žalobcu o invalidný dôchodok zo dňa 19. 01. 2024.
16. Z predmetného lekárskeho nálezu z neurologického vyšetrenia u F. G. F. zo dňa 28. 03. 2024 vyplýva i nasledovný záver: „V segm. L3/4 redukcia výšky intervertrebrálneho priestoru, incip. ventrálna a pseudospondylolistéza. Cirkulárna protrúzia intervertebrálneho disku, akcentovaná vľavo foraminimálne, impresia durálneho vaku ventrálne, kombinovaná absolútna stenóza spinálneho kanálu, posterolaterálne zhrubnutie lig. falvum bilat. Protrúzia so známkami kompresie spinálneho korenia L3 1. sin, v vpravo kontakt na L3 1.dx. V segm. L 4/5 mediolaterálna vľavo protrúzia diskového materiálu, so stenózou foramen intervertrebralis 1. sin, s vplyvom na spinálny koreň L 4 1.sin a ventrálnu DV. Spinálny kanál s kombinovanou absolútnou stenózou.V segm. L5/S1 incip. dorzálna pseudospondylolistéza. Osseodiskérna protrúzia medioparamediáln bilat, akcentovaná vpravo, s útlakom odstupu spinálneho
korenia S1 1.dx. V segm. S2/3 v.s. Tarlovové cysty bilat. Deformačná facetové spondylartróza. mierna def. spondylóza.“ Súčasne sa v predmetnom lekárskom náleze uvádza i to, že: „na CT sú ťažké degeneratívne zmeny, protrúzie diskov so sek. zúžením SK a NF na L3-S1, kompresia nervu L3 vľ. kontakt, kompresie aj zúženie aj L4, L5, S1, trvá stredne ťažký kinet. deficit - trvale koreňové dráždenie + amyotrofický syndróm.“ Z obsahu odborného lekárskeho nálezu posudkového lekára Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 31. 10. 2024 správny súd zistil, že posudkový lekár mal predmetný lekársky nález neurologičky k dispozícii a v rámci zoznamu lekárskych vyšetrení, ktorými disponoval, z neho citoval okrem iného i diagnostický záver, a to: „ľavostranný lumboischiadický sy diskogénny pri degeneratívnych zmenách - trvá stredne ťažký kinetický deficit, trvale dráždení koreňov.“
17. Napriek tomu, že posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie mal predmetný neurologický nález obsahujúci závery o možnej chorobe podporného a pohybového aparátu – chrbtice (kap. XV, odd. E - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia) k dispozícií posudkový lekár žalovaného sa ním nezaoberal, pričom bol v súlade s § 195 ods. 1, ods. 3 zákona o sociálnom poistení pri posudzovaní veci povinný úplne zistiť skutkový stav veci a objasňovať rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania (žalobcu). Žalobca v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 09. 04. 2024 poukazoval na to, že sa jeho zdravotný stav zhoršil vo väzbe na kontrolu u neurologičky F. F. s tým, že predmetný neurologický nález priložil k odvolaniu. V správnej žalobe poukazoval na zdravotné problémy v súvislosti s chrbticou v súvislosti s čím namietal nezohľadnenie ďalších zdravotných ťažkostí, ktorými žalobca trpí, zo strany posudkových lekárov.
18. V obsahu odborného lekárskeho posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 31. 10. 2024 sa v rámci chorôb uvádza jednak rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu, a to ischemická choroba srdca NYHA I. akútny transmurálny infarkt myokardu prednej steny I.25.1 a tiež pridružené ochorenia arteriálna hypertenzia kompenzovaná, dislipidémia a ľavostranný lumboischiadický sy diskogénny. Vo vzťahu k pridruženým ochoreniam žalobcu sa však posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie v odbornom lekárskom posudku obmedzil len na strohé konštatovanie bez bližšieho vysvetlenia, že: „ostatné ochorenia hodnotené z posudkového hľadiska nie sú po zhodnotení posudkovo významné a nemajú vplyv na celkovú výšku miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.“
19. Správny súd uvádza, že podľa § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia ďalej obsahuje konštatovanie, že iné zdravotné postihnutia uvedené v diagnostických záveroch posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie nepovažoval za také, aby zvyšovali mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení. Záverom odôvodnenie napadnutého rozhodnutia obsahuje informáciu, že skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobcu boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia a sú z hľadiska skutkového úplné a dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou.
20. Správny súd má za to, že ak aj posudkovému lekárovi Sociálnej poisťovne, ústredie mohlo byť zrejmé už pri koncipovaní lekárskeho posudku na úrovni odvolacieho orgánu verejnej správy zo dňa 31. 10. 2024, že záver neurologičky, že žalobca trpí ľavostranným lumboischiadickým diskogénnym syndrómom pri degeneratívnych zmenách s pretrvávajúcim stredne ťažkým kinetickým deficitom, vrátane trvalého dráždenia koreňov, nemôže mať vplyv na posudkový záver o miere poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť, resp. závažnosť predmetného pridruženého zdravotného postihnutia neovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení), bolo jeho úlohou to v lekárskom posudku zo dňa 31. 10. 2024, ktorý sa stal podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia primerane a zrozumiteľne vysvetliť a nie sa obmedziť výlučne na strohé konštatovanie, že ostatné ochorenia nie sú po zhodnotení posudkovo významné. Rovnako bolo potrebné sa v lekárskom posudku zo dňa 31. 10. 2024 aspoň stručne vyrovnať so závažnosťou dyslipidémie a arteriálnej hypertenzie vo väzbe na ich možný vplyv na pokles schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť.
21. Za nespreskúmateľné pre nedostatok dôvodov je možné považovať rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré nie je odôvodnené alebo odôvodnenie trpí takými vadami, že v ňom absentujú právne závery, ktoré vyplývajú z rozhodujúcich skutkových okolností, alebo sú nejednoznačné. Tiež také vady, keď chýbajú skutkové dôvody. Správny súd konštatuje, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nie je obsiahnutá úvaha, ktorou sa žalovaný spravoval pri hodnotení závažnosti ostatných zdravotných postihnutí žalobcu ovplyvňujúcich pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo vzťahu k možnosti zvýšenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v zmysle § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení. Žalovaný sa obmedzil len na konštatovanie, že za iné zdravotné postihnutie posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie nezvýšil žalobcovi mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa cit. ustanovenia, a to bez bližšieho ozrejmenia úvah týkajúcich sa hodnotenia pridružených zdravotných postihnutí žalobcu z hľadiska posudkovej významnosti. Hoci sa pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posudzuje v súlade s § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení (na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie), táto skutočnosť nezbavuje miestne a vecné príslušné organizačné zložky Sociálnej poisťovne povinnosti vydať rozhodnutie, ktorým práve tieto orgány vec na základe všetkých podkladov skutkovo vyhodnotia, právne posúdia a navonok vyjadria vyhotovením odôvodneného písomného rozhodnutia.
22. Pokiaľ ide o listinné dôkazy predložené žalobcom v správnom súdnom konaní ako prílohy k podanej správnej žalobe, správny súd k lekárskemu nálezu z internej ambulancie – kardiológie zo dňa 11. 05. 2024 uvádza, že z odborného lekárskeho posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 31. 10. 2024 vyplýva, že posudkový lekár sociálneho poistenia vychádzal z aktuálnej lekárskej správy z kardiologického vyšetrenia zo dňa 13. 07. 2024, a preto neuvedenie i predchádzajúcej lekárskej správy z kardiologického vyšetrenia zo dňa 11. 05. 2024 v prehľade lekárskych vyšetrení nie je takou vadou, ktorá by mala za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, ktoré vychádza z odborného lekárskeho posudku zo dňa 31. 10. 2024. Vo vzťahu k lekárskemu nálezu z neurologického vyšetrenia žalobcu zo dňa 28. 03. 2024, z kardiologického vyšetrenia u F. H. zo dňa 20. 02. 2023, kardiologického vyšetrenia zo dňa 13. 07. 2024, správny súd uvádza, že tieto boli už súčasťou administratívneho spisu a posudkový lekár sociálneho poistenia ich mal k dispozícii. Vo vzťahu k nálezu z CT LS chrbtice z 08. 03. 2024 správny súd konštatuje, že závery z predmetného vyšetrenia boli obsiahnuté v lekárskom náleze neurologičky zo dňa 28. 0 3. 2024, ktorú mal posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie v odvolacom konaní k dispozícii, avšak s jej závermi sa posudkový lekár sociálneho poistenia dostatočne nevysporiadal.
23. Vo vzťahu k lekárskym nálezom doloženými žalobcom k replike správny súd uvádza, že nemohol na ne s poukazom na § 135 ods. 1 SSP prihliadať, nakoľko tieto boli vydané po dátume vydania napadnutého rozhodnutia žalovaného dňa 08. 11. 2024. Správny súd v tejto súvislosti dopĺňa, že zásadne nie je súdom skutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje závery napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. Rozhodnutie správneho súdu je výsledkom preskúmavania zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Správny súd zásadne nezisťuje skutkový stav veci a dokazovanie vykonáva iba výnimočne, pretože účelom správneho súdneho konania je predovšetkým preskúmanie zákonnosti rozhodnutí a opatrení orgánov verejnej správy a jeho cieľom je odstránenie nezákonnosti. Správne súdnictvo je prevažne založené na prieskume zákonnosti už identifikovaného skutkového a právneho stavu, a preto sa dokazovanie v správnom súdnictve vykonáva v obmedzenom rozsahu. Zmyslom konania v správnom súdnictve nie je vykonávať rozsiahle dokazovanie a vyvodzovať z neho skutkové závery, ale poskytovať efektívnu ochranu subjektívnym právam fyzických a právnických osôb v zmysle čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, preskúmať či kompetentné orgány pri riešení určitých otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Je potrebné mať na pamäti podstatnú skutočnosť, že konanie o preskúmanie rozhodnutia na základe správnej žaloby v sociálnych veciach nie je konaním podľa Civilného sporového poriadku, správny súd nie je súdom skutkovým, aj keď v nevyhnutnej miere, len na dosiahnutie realizácie súdneho prieskumu, nie na ustálenie skutkového stavu, je oprávnený vykonať dokazovanie. Inak vyjadrené, rozsah doplnenia dokazovania musí byť nastavený tak, aby správny súd nenahradzoval činnosť orgánov verejnej správy. Správny súd nevidel dôvod na opakovanie dokazovania týmito listinami (lekárskymi nálezmi) v správnom
súdnom konaní, nakoľko sa jedná o lekárske nálezy, ktoré boli už súčasťou administratívneho spisu, resp. o lekárske nálezy vystavené po dátume vydania napadnutého rozhodnutia žalovaného.
24. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 4 SSP.
25. Žalovaný v ďalšom konaní opätovne rozhodne o odvolaní žalobcu, opätovne posúdi invaliditu žalobcu a dôsledne sa bude zaoberať všetkými konkrétnosťami danej veci, t.j. prihliadne i k žalobcom udávaným ťažkostiam vo väzbe na mieru závažnosti pridružených ostatných zdravotných postihnutí objektivizovaných lekárskymi nálezmi, vyhodnotí všetky aktuálne lekárske nálezy (vrátane neurologického nálezu zo dňa 28. 03. 2024 a jeho záverov), a všetky svoje úvahy výstižne a zrozumiteľne vyjadrí a objasní v novom rozhodnutí, ktoré odôvodní v súlade s § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení. Právnym názorom správneho súdu je prvostupňový orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný (§ 191 ods. 6 SSP).
26. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobca bol v konaní úspešný, avšak nárok náhradu trov konania si neuplatnil. Žalobca na pojednávaní výslovne uviedol, že nežiada náhradu trov konania, a preto správny súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
P o u č e n i e: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym z súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) (správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).
Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.