Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2CoKR-22-2023.pdf
PDF · 149.81 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoKR/22/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Ragana a sudcov JUDr. Natálie Štrkolcovej a JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. v spore žalobcu: JUDr. Melánia Burdová, správca konkurznej podstaty úpadcu A. B., nar. XX.X.XXXX, XXX XX A. XX, so sídlom kancelárie správcu Hraničná 2, 040 17 Košice, značka správcu S1132, zastúpený: JUDr. Martinom Friedrichom, advokátom, Františkánska 5, 040 01 Košice, IČO: 42 319 528, proti žalovanému: A. C., nar. XX.X.XXXX, XXX XX D. E. XXX, zastúpený: JUDr. Gáborom Szárazom, advokátom, Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 41 986 491, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 12. mája 2023, č. k. 26Cbi/12/2017 - 693, takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Košice I z 12. mája 2023, č. k. 26Cbi/12/2017 - 693.
II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) rozhodol tak, že:
I. Určil, že kúpna zmluva zo dňa 25.5.2011, ktorou úpadca previedol vlastnícke právo k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX, vedenom pre katastrálne územie A., obec A., F. G. H. D., stavba, druh stavby: rodinný dom, popis stavby: dvojbytový rodinný dom, súpisné číslo XXX, stojaci na parcele č. XXX/XX a s tým súvisiacemu bytu č. 1 na prvom poschodí predmetného rodinného domu a podiel o veľkosti spoluvlastníckeho podielu jedna polovica k celku nehnuteľnosti na spoločných častiach a spoločných zariadeniach predmetného rodinného domu, a bytu č. 2 na druhom poschodí predmetného rodinného domu a podiel o veľkosti spoluvlastníckeho podielu jedna polovica k celku nehnuteľnosti na spoločných častiach a spoločných zariadeniach predmetného rodinného domu a nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, vedenom pre katastrálne územie A., obec A., F. G. H. D., parcely registra „C“, parcelné číslo XXX/ XX vo výmere 856 metrov štvorcových, druh pozemku: orná pôda, parcelné č. XXX/XX o výmere 165 metrov štvorcových, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria za kúpnu cenu vo výške 1,- euro, je voči konkurzným veriteľom v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu Okresným súdom Košice I pod sp. zn. 26K/12/2016 právne neúčinná.
II. Uložil žalovanému povinnosť do 15 dní od právoplatnosti rozsudku vypratať nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXX, vedenom pre katastrálne územie A., obec A., F. G. H. D., stavba, druh stavby: rodinný dom, popis stavby: dvojbytový rodinný dom, súpisné č. XXX, stojaci na parcele č. XXX/XX a s tým súvisiaci byt č. 1 na prvom poschodí predmetného rodinného domu a podiel o veľkosti spoluvlastníckeho podielu jedna polovica k celku nehnuteľnosti na spoločných častiach a spoločných zariadeniach predmetného rodinného domu a byt č. 2 na druhom poschodí predmetného rodinného domu a podiel o veľkosti spoluvlastníckeho podielu jedna polovica k celku nehnuteľnosti na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach predmetného rodinného domu, a nehnuteľností zapísané na LV č. XXX, vedenom pre katastrálne územie A., obec A., F. G. H. D., parcely registra „C“, parcelné č. XXX/XX vo výmere 820 metrov štvorcových, druh pozemku: orná pôda, parcelné č. XXX/XX, o výmere 165 metrov štvorcových, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria a parcela č. XXX/XX o výmere 36 metrov štvorcových, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria.
III. Priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že správca konkurznej podstaty úpadcu A. B. žalobou, ktorú doručil súdu prvej inštancie dňa 10.5.2017 sa domáhal určenia, že kúpna zmluva zo dňa 25.5.2011, ktorou úpadca previedol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam špecifikovaným vo výroku rozsudku za kúpnu cenu vo výške 1,- euro, je voči konkurzným veriteľom v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu Okresným súdom Košice I pod sp. zn. 26K/12/2016 právne neúčinná (ďalej len „kúpna zmluva“, resp. „sporné nehnuteľnosti“). Zároveň sa domáhal, aby žalovanému bola uložená povinnosť do 15 dní od právoplatnosti rozsudku sporné nehnuteľnosti vypratať.
3. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca žalobu odôvodnil tým, že Okresný súd Košice I uznesením zo dňa 11.7.2016, sp. zn. 26K/12/2016 publikovaným v Obchodnom vestníku č. 137/2016 zo dňa 18.7.2016 vyhlásil konkurz na majetok úpadcu A. B. (ďalej len „úpadca“, resp. „dlžník“). Úpadca ako predávajúci uzatvoril so žalovaným ako kupujúcim kúpnu zmluvu zo dňa 25.5.2011, predmetom ktorej boli sporné nehnuteľnosti za odplatu dohodnutú vo výške 1,- euro z dôvodu, že prevádzané nehnuteľnosti sú zaťažené exekučnými záložnými právami tretích osôb a to: Štátny fond rozvoja bývania; F. I. G., J.; DOKA Slovakia Debniaca technika, s.r.o.; METALEX a.s.; JADIMEX s.r.o.; Vojtech Krafčík; Inšpektorát práce Košice; Hilti Slovakia, s.r.o. a Faresin SK, a.s., pričom pohľadávky jednotlivých veriteľov predávajúceho boli uspokojené kupujúcim. Vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaného bol povolený dňa 30.5.2011. Žalobca ďalej v podanej žalobe uviedol, že výška záväzkov úpadcu voči týmto veriteľom predstavovala sumu 105.214,- eur. Znaleckým posudkom č. 34/2008 bola cena prevádzaných nehnuteľností stanovená na sumu 139.414,46 eur /4.200.000,- Sk/, teda rozdiel predstavuje 34.200,46 eur. Zo zoznamu prihlásených pohľadávok zostaveného správcom vyplýva, že ku dňu povolenia vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vznikli alebo už boli splatné pohľadávky: F. I. G., J. na základe Zmluvy o špecifickom spotrebnom úvere pre obyvateľstvo zabezpečenú nehnuteľnosťou č. 009/5008/08SU zo dňa 7.5.2008, v znení dodatku č. 1 zo dňa 10.12.2015; Sociálnej poisťovne: (i) neuhradené poistné na sociálne poistenie za september 2008 až december 2008, predpísané rozhodnutím č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX-XX zo dňa 11.02.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 16.3.2009 vo výške 4.990,27 eur, (ii) neuhradené poistné na sociálne poistenie za február 2008 až august 2008, predpísané rozhodnutím č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX-X zo dňa 22.10.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 26.11.2008 vo výške 8.894,47 eur; Slovenskej konsolidačnej a.s.: (i) platobný výmer na poistnom vydaný na základe § 17a zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve, (ii) platobný výmer č. PV 801/04524/2009 vydaný Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vo výške 3.651,45 eur, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.9.2009, vykonateľnosť dňa 8.10.2009 a bol vymáhaný v exekučnom konaní EX 243/2010, vedenom súdnym exekútorom JUDr. Ľubomírom Pekárom a následne pohľadávka 3.432,57 eur bola postúpená na Slovenskú konsolidačnú, a.s. Žalobca skonštatoval, že úpadca bol ku dňu uzavretia kúpnej zmluvy v úpadku (platobne neschopný), pričom existuje aspoň jeden veriteľ, ktorému ku dňu povolenia vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vznikla aspoň jedna pohľadávka, ktorá bola správcom v konkurznom konaní uznaná. S poukazom na ustanovenie § 60 ZKR uviedol, že hodnota prevádzaných nehnuteľností prevyšovala hodnotu záväzkov, ktoré mal žalovaný za úpadcu uhradiť. Žalovaný pritom uhradil len tie pohľadávky, ktoré boli exekučne vymáhané a pre ktoré z dôvodu zákazu nakladania s prevádzanými nehnuteľnosťami úpadca nemohol voľne disponovať. Úpadca a žalovaný vedeli aj o existencii iných záväzkov úpadcu a to F. I. G., J., Štátny fond rozvoja bývania, ktoré boli ku dňu uzavretia kúpnej zmluvy zabezpečené záložným právom. Zároveň existovali aj iné záväzky úpadcu, o ktorých tento musel vedieť (Sociálna poisťovňa a zdravotné poistenie). Pre splnenie existencie úmyslu ukrátiť veriteľov postačí aj nepriamy úmysel, teda že úpadca ako aj žalovaný vedeli, že môžu ukrátiť iných veriteľov a pre prípad, že sa tak stane, boli s tým uzrozumení. S ohľadom na obsah kúpnej zmluvy, dohodnutú kúpnu cenu a selektívnu úhradu len exekvovaných pohľadávok voči úpadcovi bola kúpna zmluva úpadcom a žalovaným uzatvorená s úmyslom ukrátiť iných veriteľov úpadcu, o ktorých pohľadávkach museli mať obaja vedomosť. Prevodom sa zároveň zhoršila vymožiteľnosť pohľadávok iných veriteľov.
4. Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že konanie úpadcu nemožno považovať za konanie, ktorým chcel ukrátiť svojich veriteľov a zároveň konanie žalovaného nemožno považovať za vedomé konanie s úmyslom (cieľom) ukrátiť veriteľov dlžníka. Kúpna cena 1,- euro bola zmluvnými stranami stanovená iba z dôvodu, že žalovaný zaplatil všetky záväzky, ktoré úpadcovi vznikli pred uzavretím kúpnej zmluvy a boli predmetom exekúcie. Zároveň žalovaný prevzal aj záväzky voči záložným veriteľom Štátnemu fondu rozvoja bývania a F. I. G., J.. Žalovaný pred uzavretím kúpnej zmluvy uhradil veriteľom úpadcu, resp. nadobudol od nich pohľadávky voči úpadcovi vo výške 164.525,05 eur, teda o 25.110,59 eur viac ako bola hodnota nehnuteľností určená v znaleckom posudku č. 34/2008. Žalovaný mal voči úpadcovi aj svoju pohľadávku 64.983,21 eur, titulom pôžičky a prevzal záväzok úpadcu voči veriteľom, ktorí mali na prevádzaných nehnuteľnostiach zriadené záložné právo, zabezpečujúce zostatok úveru vo výške 17.865,96 eur (Štátny fond rozvoja bývania) a zostatok úveru 21.907,99 eur (F. I. G., J.). Od uzatvorenia kúpnej zmluvy síce úpadca realizoval úhradu splátok úveru poskytnutého F. I. G., J., no finančné prostriedky na ich úhradu mu poskytoval žalovaný. S veriteľom F. I. G., J. následne žalovaný uzatvoril dňa 10.12.2015 Dodatok č. 1 k zmluve o špecifickom spotrebnom úvere pre obyvateľstvo zabezpečenom nehnuteľnosťou č.: 009/5008/08/SU, v zmysle ktorého sa zaviazal spolu s úpadcom splácať zostatok úveru 49.337,91 eur. Žalovaný zároveň namietal, že úpadca a žalovaný nie sú spriaznené osoby, preto je žalobca povinný preukázať úmysel dlžníka ukrátiť predmetným úkonom svojich veriteľov a zároveň musí preukázať, že žalovaný o tomto úmysle vedel. Zo žaloby taktiež nevyplýva, že by kúpnou zmluvou bol ukrátený veriteľ prihlásenej pohľadávky. Dlžník pred vyhlásením konkurzu oboznámil žalovaného so svojimi záväzkami. Záväzky, ktoré mu dlžník uviedol, žalovaný aj zaplatil.
5. Žalobca v priebehu konania nesúhlasil s tvrdeniami, že žalovaný zaplatil viac ako bola hodnota nehnuteľnosti stanovená znaleckým posudkom z dôvodu, že žalovaný si zamieňa rôzne hmotnoprávne inštitúty (napr. postúpenie pohľadávky s prevzatím dlhu a pristúpením k záväzku), čoho výsledkom sú rozdielne hmotnoprávne následky vo vzťahu k záväzkom úpadcu. Úhradou záväzkov úpadcu žalovanému nevznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, resp. na regresný postih voči úpadcovi, keďže išlo o dohody o pristúpení k záväzku podľa § 534 Občianskeho zákonníka, resp. dohody o prevzatí dlhu podľa § 531 Občianskeho zákonníka. V prípade postúpení pohľadávok na žalovaného, nedošlo k zániku záväzkov úpadcu. Žalovaný mal voči úpadcovi pohľadávky vo výške 24.075,23 eur, nadobudnuté postúpením pohľadávky od DOKA Slovakia, Debniaca technika, s.r.o. Pokiaľ by sa počítalo aj s pohľadávkami nadobudnutými od K. L. - PULZ, celková výška pohľadávok žalovaného voči úpadcovi bola 78.102,- eur. Všetko ostatné boli vlastné záväzky žalovaného voči veriteľom, ktoré nadobudol buď z pristúpenia k záväzku, alebo z prevzatia dlhu, z čoho však žiaden nárok žalovanému voči úpadcovi nevznikol. Navyše, niektoré pohľadávky ani nepatrili žalovanému (napr. pohľadávky E. K.). Rozsah záväzkov, ktoré mali byť za dlžníka uhradené, nezodpovedá vyhláseniam, ktoré sú uvedené v kúpnej zmluve. Ďalej žalobca namietal dôvodnosť pohľadávky žalovaného, titulom pôžičiek pre úpadcu, keďže nedošlo k reálnemu odovzdaniu peňazí. Uzavretím Dodatku č. 1 zo dňa 10.12.2015 žalovaný v súlade s § 533 Občianskeho zákonníka pristúpil k záväzku úpadcu a stal sa spolu s úpadcom solidárnym dlžníkom. Dlh úpadcu voči veriteľovi F. I. G., J. sa tak stal dlhom žalovaného. Úhrady realizované po uzavretí kúpnej zmluvy za úpadcu voči F. I. G., J. musel realizovať žalovaný, keďže sa stal vlastníkom nehnuteľností. Pokiaľ by tieto úhrady nevykonal, banka by pristúpila k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru a výkonu záložného práva. Okolnosti týkajúce sa odporovateľnosti právneho úkonu sa pritom posudzujú vždy k okamihu jeho vykonania. Keďže úhrady pre veriteľa F. I. G., J. sa realizovali až po uzavretí kúpnej zmluvy, nie je možné na ne prihliadať. Žalovaný zároveň nepreukázal prevzatie záväzku voči Štátnemu fondu rozvoja bývania. Ďalej žalobca s poukazom na § 31 ZKR a § 25a a nasl. vyhlášky MS SR č. 655/2005 Z. z. uviedol, že zoznam pohľadávok obsahuje všetky údaje uvedené v prihláškach veriteľov, pričom obsahuje aj ďalšie údaje súvisiace napr. s popretím pohľadávok. Na účely výkonu práv sa v konkurze vychádza len zo zoznamu pohľadávok. Žalobca vedie zoznam pohľadávok v elektronickej podobe. Zo zoznamu pohľadávok v konkurznom konaní vyplýva, že úpadca mal záväzky, ktoré neboli uhradené a časovo predchádzali uzatvoreniu kúpnej zmluvy. Keďže úpadca informoval žalovaného o svojom účtovníctve, žalovaný mal vedomosť a prehľad o všetkých pohľadávkach úpadcu, ktoré neboli uhradené v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy. Tým, že došlo k prevodu nehnuteľností prakticky bezodplatne, došlo aj k ukráteniu ostatných veriteľov. Záložní veritelia pritom nedali súhlas na prevod nehnuteľností. V čase uzatvorenia kúpnej zmluvy mal úpadca minimálne nepriamy úmysel ukrátiť veriteľov, keďže vedel, že existujú pohľadávky, ktoré sú neuspokojené a taktiež bol uzrozumený s tým, že v prípade prevodu nehnuteľností môže dôjsť k ukráteniu iných veriteľov. Vzhľadom na to, že žalovaný poznal majetkovú
a finančnú situáciu dlžníka, musel taktiež vedieť, že prevodom majetku za 1,- euro ostanú pohľadávky, ktoré nebudú uspokojené tým, že nehnuteľnosti prejdú na žalovaného.
6. Žalovaný v priebehu konania nesúhlasil s tvrdeniami, že si zamieňa rôzne hmotnoprávne inštitúty, pretože záväzky úpadcu v skutočnosti zaplatil, čo aj zdokladoval. Ak niektoré záväzky zaplatil priamo úhradou, resp. nadobudol ako postupník (kúpil), požičal finančné prostriedky úpadcovi alebo pristúpil k záväzku voči veriteľovi F. I. G., J. a Štátnemu fondu rozvoja bývania ešte neznamená, že tieto záväzky nezaplatil. Žalovaný uhradil všetky záväzky úpadcu (akou formou je irelevantné), o ktorých vedel z listu vlastníctva a ktoré mu úpadca uviedol. Sporné nehnuteľnosti teda nadobudol v dobrej viere s tým, že zaplatil všetky jemu známe záväzky úpadcu. Žalovaný mal vedomosť o tom, že dlžník má záväzky, pričom uhradil tie, ktoré mu dlžník uviedol a ktoré vyplývali z listu vlastníctva. V čase uzatvorenia kúpnej zmluvy nemal dlžník žiadne splatné záväzky. Iba jeden veriteľ prihlásenej pohľadávky mal splatnú pohľadávku, a to je F. I. G., J., ktorú žalovaný doposiaľ spláca, preto výška prihlásenej pohľadávky tohto veriteľa nezodpovedá skutočnosti.
7. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy mal vedomosť iba o záväzkoch úpadcu, ktoré boli uvedené na liste vlastníctva. S úpadcom sa stretávali na stavbách. Keďže úpadcovi požičal peniaze, chcel to vysporiadať kúpou nehnuteľností a vyplatením pohľadávok, aby sa mu peniaze vrátili. Účelom uzatvorenia kúpnej zmluvy bolo vysporiadanie všetkých pohľadávok uvedených na liste vlastníctva. V čase jej uzatvorenia však nemal vedomosť o výške pohľadávok záložných veriteľov. Taktiež nevedel o ostatných záväzkoch dlžníka, keďže ten mu nevedel povedať, aké má ďalšie dlhy a voči komu.
8. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že pôvodne rozsudkom z 22.11.2019 žalobu zamietol, ktorý rozsudok bol odvolacím súdom zrušený a vrátený na ďalšie konanie, z dôvodu, že súd prvej inštancie sa dostatočne nezaoberal okolnosťami, ktoré môžu svedčiť o tom, že dlžník konal s úmyslom ukrátiť svojich veriteľov ako aj tým, že tretia osoba (žalovaný) vzhľadom na svoj vzťah k dlžníkovi a okolnosti, za ktorých došlo k uzatvoreniu právneho úkonu dlžníka, mohla mať takúto vedomosť.
9. Žalobca zvýraznil, že v konaní vypočutý úpadca opakovane potvrdil, že žalovaný vedel o rozsahu jeho záväzkov, vrátane tých nad rámec uvedených v kúpnej zmluve. Účelom kúpnej zmluvy nebolo nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ale len riešenie nepriaznivej finančnej situácie úpadcu. Žalovaný neuhradil všetky pohľadávky veriteľov úpadcu, čo preukazujú aj prihlášky pohľadávok veriteľov v konkurze. Prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam došlo k ukráteniu ostatných veriteľov úpadcu.
10. Žalovaný akcentoval, že uhradil záväzky úpadcu, resp. nadobudol jeho záväzky postúpením pohľadávok ako postupník spolu vo výške 164.525,05 eur.
11. Súd prvej inštancie v odseku 16. odôvodnenia rozsudku uviedol, ktoré dôkazy predložil v konaní žalobca a v odseku 17. odôvodnenia rozsudku uviedol, ktoré dôkazy predložil žalovaný.
12. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že medzi stranami nebolo sporné, že konkurzné konanie voči A. B. začalo uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 25.4.2016, sp. zn. 26K/12/2016 a uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. 26K/12/2016 zo dňa 11.7.2016, bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu. Ďalej, že medzi A. B. ako predávajúcim a A. C. (žalovaným) ako kupujúcim došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy dňa 25.5.2011, k tam uvedeným nehnuteľnostiam za cenu 1,- euro, zohľadňujúc, že v čase jej uzavretia boli prevádzané nehnuteľnosti zaťažené zmluvnými záložnými právami ako aj exekučnými záložnými právami, ktoré pohľadávky oprávnených z exekučných konaní boli za dlžníka uspokojené kupujúcim. Nebolo medzi stranami sporné ani to, že žalovaný vysporiadal záväzky dlžníka, vo vzťahu ku ktorým boli zriadené exekučné záložné práva na predávaných nehnuteľnostiach a to takým spôsobom, že časť záväzkov uspokojil namiesto dlžníka a časť z nich nadobudol postúpením od pôvodných veriteľov.
13. Spornou v konaní súd prvej inštancie považoval otázku splnenia predpokladov pre odporovateľnosť právneho úkonu.
14. Svedok A. B. pri svojom výsluchu na pojednávaní dňa 18.10.2019 uviedol, že žalovaného spoznal na stavbe, boli kamaráti. Keď sa pri podnikaní dostal do druhotnej platobnej neschopnosti, poprosil žalovaného, či by mu nemohol pomôcť odkúpením pohľadávok a následne sa mala uzavrieť kúpna zmluva, čo sa aj realizovalo. Spolu chodili za jednotlivými veriteľmi a žalovaný priamo vyplácal pohľadávky. V čase uzatvorenia kúpnej zmluvy žalovaný poznal jeho majetkovú situáciu a kde je komu dlžný. Okrem veriteľov uvedených v kúpnej zmluve existovali aj ďalší veritelia a o každom povedal žalovanému. Na záväzky daňového úradu a Sociálnej poisťovne si nespomínal. Po uzavretí kúpnej zmluvy neostali žiadne neuhradené záväzky. Čo si bol vedomý z účtovníctva, všetko vyplatili, preto o iných dlhoch, ktoré vznikli pred uzatvorením kúpnej zmluvy nevedel. Všetky záväzky, o ktorých vedeli boli uhradené. Žalovaný nemal vedomosť o tom, že môžu existovať pohľadávky, ktoré nebudú uspokojené. Pri zisťovaní jednotlivých veriteľov vychádzali z účtovníctva, zo zmlúv a z toho, čo si bol vedomý, že má záväzky. So žalovaným si prešli účtovníctvo a zisťovali jednotlivé záväzky. Zároveň potvrdil, že žalovaným boli uhradené aj ďalšie jeho záväzky, ktoré nie sú uvedené v kúpnej zmluve.
15. Svedok A. B. pri svojom ďalšom výsluchu na pojednávaní dňa 12.5.2023 uviedol, že medzi ním a žalovaným nebol žiaden vzťah, ani kamarátsky. Žalovaný vedel o všetkých jeho dlhoch, všetko riešili spoločne. Potvrdil, že v tom čase bol v trestnom konaní odsúdený za neodvedenie dane, ktoré neplatil. Boli vysporiadané pohľadávky, ktoré prevyšovali hodnotu nehnuteľností. Následne došlo aj k úhrade jedného z dvoch úverov voči veriteľovi F. I. G., J..
16. Súd prvej inštancie zo zoznamu pohľadávok mal preukázané, že veritelia (i) Slovenská konsolidačná, a.s.; (ii) Slovenská republika - Daňový úrad Košice; (iii) Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave sú veriteľmi úpadcu s pohľadávkami prihlásenými do konkurzného konania, pričom časť ich prihlásených pohľadávok vznikla pred uzatvorením kúpnej zmluvy zo dňa 25.5.2011. Súd prvej inštancie z predložených zoznamov pohľadávok zistil, že žalovaný si neprihlásil do konkurzu žiadnu pohľadávku.
17. Svedkyňa K. L. pri svojom výsluchu na pojednávaní dňa 25.3.2022 uviedla, že ju ako veriteľku A. B. žalovaný oklamal. Sporné nehnuteľnosti mal pôvodne kúpiť pán M., ktorý mal úpadcovi poskytnúť úver, z ktorého sa mali vyplatiť jeho dlhy, čo sa napokon nerealizovalo. K uzatvoreniu spornej kúpnej zmluvy došlo z dôvodu, že B. nesplácal úver a hrozilo, že banka mu zoberie predmetné nehnuteľnosti.
18. Súd prvej inštancie vec právne posudzoval podľa ustanovení § 57, § 60, § 62, § 63 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ZKR), ktoré upravujú právo odporovať právnemu úkonu, odporovateľnosť ukracujúceho právneho úkonu, uplatnenie odporovacieho práva a následky neúčinných právnych úkonov.
19. Súd prvej inštancie uviedol, že predovšetkým skúmal včasnosť podanej žaloby a dospel k záveru, že žaloba bola podaná včas, do jedného roka od vyhlásenia konkurzu. Nebolo medzi stranami sporné, že žalovaný nie je spriaznenou osobou úpadcu a sporná kúpna zmluva bola uzavretá počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania, preto bola splnená aj podmienka možnosti odporovania právnemu úkonu podľa ustanovenia § 60 ods. 3 ZKR.
20. Následne súd prvej inštancie posudzoval, či sú splnené všetky podmienky úspešnej odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 60 ods. 1 ZKR, teda či sa jedná o právny úkon, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov a bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy.
21. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na to, že zo zoznamu pohľadávok z konkurzu úpadcu vyplýva, že dlžník mal v čase uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy okrem veriteľov, ktorí boli uspokojení žalovaným aj ďalších veriteľov, ktorých pohľadávky neboli zabezpečené, ani uspokojené a boli prihlásené do konkurzu, teda dospel k záveru, že dotknutý právny úkon je právnym úkonom, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov.
22. Následne súd prvej inštancie konštatoval, že pre úspešné odporovanie ukracujúcemu právnemu úkonu je potrebné preukázať, že právny úkon bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a že tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy. Úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle, sú v obidvoch prípadoch psychickým stavom (podobne ako napríklad dobrá viera). To znamená, že samy o sebe nemôžu byť predmetom dokazovania.
Predmetom dokazovania môžu byť len skutočnosti vonkajšieho sveta, prostredníctvom ktorých sa vnútorné presvedčenie subjektu (jeho vnútorné zámery) prejavuje navonok, teda okolnosti, z ktorých možno existenciu tohto úmyslu, či vedomosť o ňom dôvodiť. Dlžník urobil právny úkon v úmysle ukrátiť veriteľa jednak vtedy, ak vedel, že svojím právnym úkonom môže znemožniť alebo sťažiť aspoň čiastočné vymáhanie pohľadávky veriteľa zo svojho majetku, a ak taký následok tiež spôsobiť chcel (úmysel priamy), alebo ak bol s takým následkom uzrozumený pre prípad, že naozaj nastane (úmysel nepriamy). Úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa vyjadruje vnútorný psychický vzťah dlžníka k jeho právnemu úkonu. Dlžník navyše nemusí konať výlučne s týmto úmyslom a ukrátenie uspokojenia veriteľovej pohľadávky nemusí byť jediným cieľom odporovateľného právneho úkonu. Stačí vedomosť dlžníka o ukrátení veriteľa; a to aj v prípade, ak odporovateľným právnym úkonom plní dlžník svoju právnu alebo morálnu povinnosť.
23. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že úpadca v konaní tvrdil, že žalovaný uhradil, resp. vysporiadal všetky jeho záväzky, o ktorých mali vedomosť v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy. Z obsahu spisu vyplýva, že dlžník mal aj ďalších veriteľov, ktorí evidovali splatné pohľadávky voči dlžníkovi v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy. Uvedené je zrejmé zo zoznamu pohľadávok zostaveného správcom na základe jednotlivých prihlášok. Vzhľadom na vyššie uvedené mal súd prvej inštancie za to, že dlžník A. B. uzatvoril predmetnú kúpnu zmluvu s úmyslom ukrátiť svojich veriteľov.
24. Tvrdenie úpadcu ako dlžníka, že nemal vedomosť o ďalších svojich (najmä verejnoprávnych) záväzkoch považoval súd prvej inštancie za zjavne nepravdivé a účelové, keďže z pripojeného vyšetrovacieho spisu sp. zn. ČVS: ORP-1382/MK-SN-2015 vyplýva, že dlžník bol rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 18.5.2011, č. k. 5T/89/2011-384 uznaný za vinného zo zločinu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona, pretože ako podnikateľ fyzická osoba mimo iného neodviedol poistné za zamestnancov - Sociálnej poisťovni za mesiac 3/2008 až 12/2008 vo výške 3.578,77 eur; Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. za mesiac január až november 2008 vo výške 999,86 eur; Dôvere, zdravotnej poisťovni, a.s. za mesiace júl 2006 až december 2008 vo výške 1.289,46 eur a UNION, zdravotnej poisťovni, a.s. za mesiac august 2007 až november 2008 vo výške 215,99 eur, napriek tomu, že v čase splatnosti reálne disponoval prostriedkami na jeho úhradu. Trestný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 18.5.2011, teda 7 dní pred uzatvorením spornej kúpnej zmluvy zo dňa 25.5.2011. Preto dlžník musel byť minimálne uzrozumený, že uzatvorením kúpnej zmluvy za odplatu 1,- eur ukráti pohľadávky týchto veriteľov. Z uvedeného tak vyplýva, že dlžník jednoznačne uzatvoril spornú kúpnu zmluvu v úmysle ukrátiť svojich veriteľov a to najmä tých veriteľov, ktorí evidovali pohľadávky voči dlžníkovi na daniach a poistnom na sociálne a zdravotné poistenie, ktoré boli prihlásené do konkurzu. Zároveň z obsahu spisu je zrejmé, že dlžník a žalovaný pristúpili k vysporiadaniu najmä tých pohľadávok, ktoré viedli k zrušeniu exekučných blokácií na prevádzaných nehnuteľnostiach, čo prakticky umožnilo samotný prevod sporných nehnuteľností na žalovaného.
25. Vo vzťahu k pohľadávkam Štátneho fondu rozvoja bývania a F. I. G., J. (v súčasnosti právny nástupca N., J.) súd prvej inštancie uviedol, že z predloženého zoznamu prihlásených pohľadávok vyplýva, že títo záložní veritelia nepodali prihlášky svojich pohľadávok v základnej prihlasovacej lehote a preto podľa § 28 ods. 4 ZKR sa na ich zabezpečovacie právo v konkurze neprihliada. Tvrdenie o splatení jedného z dvoch záväzkov voči F. I. G., J. nebolo preukázané žiadnymi dôkazmi (potvrdením banky a pod.).
26. Úpadca tvrdil, že žalovaný vedel o všetkých jeho veriteľoch, pričom ich pohľadávky uspokojil. Tieto pohľadávky boli zabezpečené záložnými právami uvedenými na LV č. XXX J. N. XXX pre katastrálne územie A.. Dlžník mal aj iných veriteľov, okrem tých, ktorých záložné práva boli uvedené na LV č. XXX J. N. XXX pre katastrálne územie A., a ktorých pohľadávky boli žalovaným uspokojené.
27. Čo sa týka vedomosti žalovaného o úmysle dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, predmetom dokazovania v tomto prípade nie je preukázanie skutočnej vedomosti tretej osoby (žalovaného) o prípadnom úmysle dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ale okolností, ktoré môžu svedčiť o tom, že tretia osoba (žalovaný), vzhľadom na svoj vzťah k dlžníkovi a okolnosti, za ktorých došlo k uzavretiu právneho úkonu dlžníka, mohla mať takúto vedomosť. Dokazovanie je potrebné zamerať na zistenie informácií týkajúcich sa vzťahu dlžníka a druhej strany odporovateľného právneho úkonu. Je potrebné sa zamerať aj na to, za akých okolností došlo k uzavretiu zmluvy a či sa jej obsah nevymyká z bežného (štandardného) rámca dojednávania zmlúv rovnakého obsahu medzi uvážlivo konajúcimi osobami. Akokoľvek uvedené skutočnosti sami o sebe nepreukazujú vedomosť žalovaného o úmysle dlžníka ukrátiť uspokojenie
pohľadávky veriteľa, na druhej strane pre neštandardný rámec správania sa účastníkov zmluvy by mali viesť k veľmi starostlivej verifikácii vzťahov medzi žalovaným a dlžníkom.
28. Úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa nemusí smerovať voči konkrétnym osobám, ktoré majú voči nemu pohľadávku, postačí ak sa bude tvrdiť a preukáže, že druhá strana musela v čase právneho úkonu vedieť, že dlžník má aspoň jednu nesplatenú pohľadávku a že dlžník voči nej urobil právny úkon v úmysle zmariť jej uspokojenie.
29. Zo znenia ustanovenia § 60 ods. 1 ZKR ako podmienka úspešnej odporovateľnosti vyplýva, že úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľ buď bol, alebo musel byť druhej strane známy. Pod slovným obratom „tento úmysel musel byť druhej strane známy“ sa rozumie situácia, kedy táto osoba zo svojej viny o úmysle dlžníka nevedela. Žalovaný tak zodpovedá za zavinenú nevedomosť o úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. Predmetné pokrýva situácie, kedy táto osoba o úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa nevedela, avšak vzhľadom na okolnosti a svoje pomery, o ňom vedieť mala a mohla. O situáciu, ktorú pokrýva slovný obrat „tento úmysel musel byť druhej strane známy“, sa jedná vtedy, ak by akákoľvek iná osoba v postavení osoby, s ktorou (alebo v prospech ktorej) dlžník napadnutý právny úkon uskutočnil, úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa (predovšetkým právnym úkonom, ktorým sa dlžník zbavuje svojho majetku) rozpoznala. Zároveň pri posudzovaní otázky, či úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa musel byť druhej strane známy, je nevyhnutné prihliadať, či touto druhou stranou je podnikateľský subjekt, prípadne subjekt s vysokoškolským vzdelaním, u ktorých možno opodstatnene očakávať, že vzhľadom na dosiahnuté vzdelanie alebo profesionálne skúsenosti vedia vyhodnotiť konanie osoby, s ktorou uzatvárajú právny úkon (t. j. dlžníka), a jej skutočný úmysel (prípadne motiváciu).
30. Žalovaný založil svoju obranu aj na tvrdeniach, že nemal vedomosť o iných záväzkoch dlžníka ako tých, ktoré mu oznámil dlžník a ktoré boli uvedené v spornej kúpnej zmluve. Z obsahu spisu pritom vyplýva, že žalovaný mal vedomosť o nepriaznivej finančnej situácii dlžníka, vedel aj o ďalších záväzkoch dlžníka, ktoré neboli v kúpnej zmluve uvedené a rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa finančnej kondície úpadcu a jeho záväzkov bolo možné zistiť aj z on-line verejne prístupných databáz, teda žalovaný si mohol preveriť stav záväzkov úpadcu, a to minimálne z internetových databáz dlžníkov Sociálnej poisťovne O., zdravotných poisťovní, platiteľov DPH na internetovej stránke P. G. O., ako aj preveriť stav exekučných konaní na https://obcan.justice.sk/vstup/exekucie. Pre úspešnú odporovateľnosť sa nevyžaduje vedomosť žalovaného ani o celkovom rozsahu záväzkov dlžníka.
31. Vzhľadom na rozsah informovanosti žalovaného (sprístupnenie účtovníctva dlžníka) žalovaný si musel byť vedomý ukrátenia ostatných (neuspokojených) veriteľov. Žalovaný totiž neuzatvoril spornú kúpnu zmluvu z dôvodu zabezpečenia svojho bývania, resp. realizácie investičnej príležitosti, ale z dôvodu uspokojenia (zabezpečenia) svojej pohľadávky, ktorú evidoval voči dlžníkovi, pričom si musel byť vedomý, že sa tak udeje práve na úkor iných veriteľov, ktorí evidovali v čase uskutočnenia právneho úkonu voči dlžníkovi splatné pohľadávky, ktoré zároveň neboli vysporiadané. Uvedené vyplýva aj zo zápisnice z výsluchu zo dňa 18.12.2015 v konaní ČVS: ORP-1382/MK-SN-2015, kde žalovaný uviedol, že voči úpadcovi evidoval pohľadávku 10.000,- eur. Keďže sa chcel dostať k financiám od úpadcu, potreboval odkúpiť všetky pohľadávky, aby bol 100 % vlastníkom pohľadávok a mohol tak zabezpečiť svoje nároky na predmetné nehnuteľnosti. Úpadcovi pritom umožnil bývať v rodinnom dome, pokiaľ si nevyrieši svoju finančnú situáciu a dohodli sa, že nebude platiť nájom, iba výdavky ohľadne domu. Dňa 17.12.2015 bol odhlásiť úpadcu z adresy trvalého pobytu A. XXX. V zápisnici z výsluchu zo dňa 11.12.2015 v konaní ČVS: ORP-1382/MK-SN-2015 úpadca taktiež uviedol, že sa so žalovaným dohodol, že po splatení všetkých záväzkov, ktoré za neho odkúpil žalovaný, je možné predmetný dom odkúpiť naspäť. Zároveň uviedol, že spláca náklady spojené s bývaním v predmetnom dome, kde ostal bývať s rodinou.
32. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že predmetný právny úkon bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, pričom tento úmysel bol, resp. musel byť druhej strane (žalovanému) známy. Preto vyhovel žalobe a určil, že kúpna zmluva zo dňa 25.5.2011, ktorou úpadca previedol vlastnícke právo k nehnuteľnosti na žalovaného, je voči konkurzným veriteľom v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu Okresným súdom Košice I pod sp. zn. 26K/12/2016 právne neúčinná a v súlade s § 63 ods. 1 ZKR uložil žalovanému povinnosť vypratať predmetnú nehnuteľnosť.
33. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 C.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému.
34. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.). Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že napádaný právny úkon bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a že žalovaný vzhľadom na svoj vzťah k dlžníkovi a okolnostiam, za ktorých došlo k uzatvoreniu právneho úkonu dlžníka, mohol mať takúto vedomosť. Poukázal, že výsluchom úpadcu a žalovaného bolo preukázané, že všetky záväzky, o ktorých mal úpadca v čase uzatvorenia právneho úkonu vedomosť a ktoré boli medzi úpadcom a žalovaným aj špecifikované, boli zo strany žalovaného uhradené. Súd prvej inštancie nebral do úvahy tvrdenia úpadcu, že keď sa so žalovaným dozvedeli o nejakom jeho záväzku, išli priamo za veriteľom a vyplatili ho. Po uzatvorení spornej kúpnej zmluvy neostali ďalšie neuhradené záväzky ako tie, ktoré boli uvedené v kúpnej zmluve. Žalovaný nemohol mať vedomosť o úmysle dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, pretože o nich nevedel a zároveň dlžník nemal takýto úmysel. Z výpovede úpadcu a žalovaného je zrejmé, že v čase uzatvorenia právneho úkonu boli vysporiadané všetky známe záväzky úpadcu. Žalovaný nie je osobou spriaznenou s úpadcom, pričom medzi stranami bola vzájomná dôvera, že úpadca uviedol žalovanému všetky svoje záväzky. V čase uzatvorenia kúpnej zmluvy nemal úpadca žiaden splatný záväzok. Pohľadávky, na ktoré poukazoval žalobca sa stali splatnými až po jej uzatvorení. V konaní nebola preukázaná skutočnosť, že žalovaný mohol mať vedomosť o iných záväzkoch úpadcu. Spornou kúpnou zmluvou nedošlo k ukráteniu veriteľov úpadcu, keďže žalovaný uhradil všetky záväzky úpadcu a doposiaľ uhrádza aj pohľadávku banky. Žalovaný uhradil nielen záväzky, ktoré boli zabezpečené záložnými právami, ale aj ostatné záväzky, o ktorých mal úpadca vedomosť. Žalovaný považoval za arbitrárne závery súdu prvej inštancie, že žalovaný neuzatvoril kúpnu zmluvu z dôvodu zabezpečenia svojho bývania, resp. realizácie investičnej príležitosti, ale z dôvodu uspokojenia (zabezpečenia) svojej pohľadávky voči dlžníkovi, keďže to poprel aj dlžník, ktorý pri svojom výsluchu uviedol, že išlo o vyporiadanie všetkých záväzkov dlžníka.
35. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny. Poukázal, že v zozname pohľadávok úpadcu sú evidované verejnoprávne pohľadávky, ktoré vznikli pred 30.5.2011 a boli v tom čase aj splatné. Ide o záväzky úpadcu, ktoré vznikli buď na základe ním podaných daňových priznaní alebo na základe rozhodnutí Sociálnej poisťovne, preto je vylúčené, aby o týchto záväzkoch úpadca v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy so žalovaným nevedel. Pohľadávka veriteľa voči dlžníkovi nemusí byť splatná v čase, kedy dlžník vykonal právny úkon, ktorý sa napáda odporovacou žalobou. Poukázal, že z výpovede úpadcu vyplýva, že žalovaný vedel o všetkých jeho záväzkoch. Žalovaný musel vedieť, že uzatvorením kúpnej zmluvy dôjde k uspokojeniu len niektorých veriteľov, teda najmä tých, ktorých exekvované pohľadávky bránili prevodu vlastníckeho práva na žalovaného. Skutočným motívom uzatvorenia spornej kúpnej zmluvy bolo zabezpečenie pohľadávky žalovaného voči úpadcovi, čo preukazuje to, že v nehnuteľnosti aj naďalej býva úpadca ako aj existencia dohody medzi úpadcom a žalovaným o spätnej kúpe nehnuteľnosti úpadcom, v prípade uhradenia pohľadávky žalovaného.
36. Žalovaný v odvolacej replike opätovne namietal skutočnosti uvádzané už v podanom odvolaní.
37. Žalobca v odvolacej duplike poukázal, že úpadca bez akýchkoľvek pochybností vyhlásil, že žalovaný vedel o každom veriteľovi dlžníka, o kompletnom stave jeho pohľadávok a záväzkov, vrátane veriteľov, ktorí nie sú uvedení v kúpnej zmluve. Nie je pritom rozhodujúce, či úmysel dlžníka smeroval k ukráteniu všetkých jeho veriteľov, alebo len niektorého z nich. Úpadca potvrdil, že žalovaný vedel o úplnom stave jeho účtovníctva, čo zahŕňa aj stav záväzkov dlžníka ku dňu uzatvorenia kúpnej zmluvy. Žalovaný uzatvoril s dlžníkom kúpnu zmluvu s vedomím, že sa selektívne uspokoja len tie záväzky dlžníka, ktoré budú mať za následok zrušenie exekučných blokácií brániacich prevodu nehnuteľností z dlžníka na žalovaného. Ostatné pohľadávky dlžníka ostali neuspokojené.
38. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je
potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C.s.p. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
39. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 C.s.p. odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 C.s.p. oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
40. Z hľadiska procesnej ekonómie odvolací súd primárne upriamuje pozornosť žalovaného na zodpovednosť odvolateľa za vymedzenie svojich odvolacích dôvodov a na to nadväzujúcu principiálnu viazanosť odvolacieho súdu takto formulovanými dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.). Odvolací súd nemôže (princíp rovnosti sporových strán a princíp kontradiktórnosti súdneho konania) za odvolateľa (resp. za sporovú stranu) z vlastnej iniciatívy dotvoriť/vymyslieť právnu argumentáciu slúžiacu na spochybnenie záverov súdu prvej inštancie.
41. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietanými nesprávnymi skutkovými zisteniami a právnym posúdením. Posúdil, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).
42. Žalovaný odvolaním napadol rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodu nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho vyhodnotenia uskutočneného súdom prvej inštancie. Odvolací súd vo všeobecnosti k námietke ohľadom nesprávnych skutkových zistení súdu prvej inštancie uvádza, že ak žalovaný v podanom odvolaní namietal skutkové závery súdu prvej inštancie, jeho námietka vo svojej podstate smeruje voči výsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.09.2011, sp. zn. 3Cdo 204/2009, v zmysle ktorého „...dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo (§ 191 ods. 1 C.s.p.).“ Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04) a aby bolo rozhodnuté v súlade s požiadavkami a právnymi názormi strán sporu (I. ÚS 50/04). Do obsahu tohto základného práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, alebo dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97).
43. Zákon nepredpisuje, a ani predpisovať nemôže pravidlá, z ktorých by malo vychádzať hodnotenie jednotlivých dôkazov, tak hodnotenie ich vzájomnej súvislosti. Je tomu preto, že hodnotenie dôkazov je zložitý myšlienkový postup, ktorého podstatou sú jednak dielčie, jednak komplexné závery sudcu o vierohodnosti správ získaných vykonaním dôkazov, ktoré sú potom podkladom pre záver o tom, ktoré skutočnosti stranami tvrdené má sudca za preukázané, a ktorými tvorí zistený skutkový stav. Základom hodnotiaceho postupu sudcu sú okrem ľudských a odborných skúseností, pravidlá logického myslenia, ktoré tradičná logika formuluje do základných logických zásad. Je na zvážení súdu, ktorému dôkaznému prostriedku prizná väčšiu vypovedaciu schopnosť a vierohodnosť. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.
44. Odvolací súd nezistil taký postup súdu prvej inštancie, ktorý by znamenal vybočenie z kritérií vyššie uvedeného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutia súdu prvej inštancie sa opierali o nesporné tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom konaní.
45. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností dospel k správnemu právnemu záveru, keď na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy a svoje rozhodnutie riadne odôvodnil. Okolnosti namietané žalovaným v odvolaní nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou súdu prvej inštancie. Odvolací súd si osvojil správne a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).
46. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalovaného a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd udáva:
47. Podľa § 60 ods. 1 ZKR, odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len „ukracujúci právny úkon“), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy.
48. Podľa § 60 ods. 3 ZKR, odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.
49. Hmotno-právny inštitút odporovateľnosti právnym úkonom v konkurznom konaní je upravený v ZKR. Jednotlivé skutkové podstaty odporovateľnosti právnym úkonom sú upravené v ustanoveniach § 58 až § 61 ZKR, pri ktorých v spojení s § 57 ods. 4 ZKR základnou, to znamená primárnou hmotnoprávnou podmienkou odporovateľnosti je preukázanie, že úkon, ktorému sa odporuje, je úkonom dlžníka a súčasne nevyhnutnou podmienkou k tomu, aby išlo o odporovateľný právny úkon, je aj preukázanie, že tento konkrétny právny úkon spôsobil ukrátenie veriteľa (veriteľov) úpadcu - dlžníka (hoci v prípade skutkovej podstaty ukracujúcich právnych úkonov upravenej v § 60 ZKR je tento hmotno- právny predpoklad ukrátenia veriteľov úpadcu explicitne vyjadrený aj priamo v § 60 ods. 1 ZKR).
50. K ukráteniu veriteľa, príp. veriteľov dlžníka - úpadcu dochádza jednak vtedy, ak dlžník mal pred vykonaním odporovaného právneho úkonu dostatok majetku na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov, avšak po účinnosti tohto právneho úkonu už jeho majetok nepostačoval na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov a jednak aj vtedy, ak dlžník nemal ani pred vykonaním odporovaného právneho úkonu dostatok majetku na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov, avšak po účinnosti tohto právneho úkonu sa miera uspokojenia pohľadávok veriteľov ešte viac zníži.
51. V konaní nebolo medzi stranami sporné, že úpadca previedol na žalovaného kúpnou zmluvou zo dňa 25.5.2011 nehnuteľnosti, za prevod ktorých bola dohodnutá kúpna cena 1,- euro.
52. Zároveň vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že konkurzné konanie voči dlžníkovi (úpadcovi) začalo dňa 25.4.2016 a súd vyhlásil konkurz na úpadcu dňa 19.7.2016.
53. Súd prvej inštancie správne posúdil zachovanie lehôt na úspešné odporovanie prevodu nehnuteľností na základe žaloby podanej dňa 10.5.2017 podľa § 57 ods. 2 a § 60 ods. 3 ZKR.
54. Z obsahu spisu a to prihlášok pohľadávok veriteľov do konkurzu úpadcu a pripojeného trestného spisu vyplýva, že úpadca mal veriteľov so splatnými pohľadávkami v čase realizácie napádaného právneho úkonu, pričom pokiaľ ide o tzv. verejnoprávne pohľadávky, žalovaný ani netvrdil, že v konkurze úpadcu dôjde k ich (úplnému) uspokojeniu.
55. Neobstojí obrana žalovaného, že úpadca a žalovaný v čase uskutočnenia napádaného úkonu nemali vedomosť o existencii ďalších (minimálne verejnoprávnych) veriteľov úpadcu. Správne poukázal súd prvej inštancie, že úpadca bol pred uzatvorením kúpnej zmluvy v trestnom konaní odsúdený za neodvedenie poistného, teda si musel byť vedomý týchto splatných pohľadávok. Úpadca pri svojom výsluchu pritom potvrdil, že žalovaného informoval o všetkých jeho veriteľoch, podrobne ho oboznámil s účtovníctvom, resp. spolu vyhľadávali a oslovovali jednotlivých veriteľov úpadcu. Žalovaný teda mal prehľad o stave záväzkov úpadcu a jeho veriteľoch, resp. vzhľadom k tomu, že išlo aj o verejnoprávnych veriteľov, ich existencia vyplývala aj z verejne dostupných registrov a evidencií, s ktorými sa mal žalovaný možnosť oboznámiť, čo si nevyžaduje ani zvýšené úsilie.
56. Za týchto okolností, keď došlo k prevodu nehnuteľností za kúpnu cenu 1,- euro, ktorá zjavne nemohla slúžiť na pomerné uspokojenie všetkých veriteľov úpadcu a zároveň došlo k zániku iba niektorých dlhov úpadcu, resp. uspokojeniu iba niektorých veriteľov úpadcu, čoho si úpadca a žalovaný museli byť vedomí, predstavuje kúpna zmluva uzatvorená medzi úpadcom a žalovaným odporovateľný právny úkon, ktorý uskutočnil úpadca v úmysle ukrátiť ďalších veriteľov, ktorý úmysel musel byť žalovanému známy. Na uvedenom nie je spôsobilé zmeniť nič ani to, že došlo k zániku pohľadávok iba niektorých vybraných veriteľov. Správne pritom poukázal súd prvej inštancie, že vykonaným dokazovaním bolo
preukázané, že žalovaný tento úkon uskutočnil práve za účelom dosiahnutia uspokojenia svojej pohľadávky (pohľadávok) o čom svedčí aj to, že úpadca aj naďalej býval v predmetnej nehnuteľnosti. Napokon aj samotný žalovaný v trestnom konaní pri svojom výsluchu uviedol, že ak úpadca uhradí jeho pohľadávky, prevedie na neho späť predmetné nehnuteľnosti.
57. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci dostatočne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a vo veci rozhodol správne, ak vyslovil neúčinnosť kúpnej zmluvy zo dňa 25.5.2011 a uložil žalovanému povinnosť vypratať predmetné nehnuteľnosti, keď dospel k správnemu záveru, že boli splnené všetky podmienky úspešnej odporovateľnosti tohto právneho úkonu podľa zákona.
58. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. a II. ako vecne správny.
59. Odvolací súd taktiež potvrdil ako vecne správny výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania (výrok III.), ktorým žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal nárok na plnú náhradu trov konania podľa § 255 C.s.p. voči žalovanému, ktorý bol v spore neúspešný.
60. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý bol v tomto odvolacom konaní úspešný, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalovaný. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie, samostatným uznesením.
61. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 C.s.p. V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).