Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Cob-43-2026.pdf
PDF · 97.24 KB
Case nature
Subarea
4Cob/43/2026
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovič, v právnej veci žalobcov: 1/ U.. G. X., O.. XX.XX.XXXX, V. E. XXXX/XX, XXX XX V., 2/ Corporate trading s.r.o., Limbová 18, 831 01 Bratislava, IČO: 50 232 703, proti žalovaným: 1/ X. G., O.. XX.XX.XXXX, V. X. E. X, XXX XX U., Z. E., 2/ EuroWaste s.r.o., Vašinova 16, 949 01 Nitra, IČO: 51 475 057, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č.k. 58Cb/51/2026-45 zo dňa 24. apríla 2026, takto
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Nitra č.k. 58Cb/51/2026-45 zo dňa 24. apríla 2026 potvrdzuje.
Žalovaným proti žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh žalobcov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol a rozhodol, že žalovaným proti žalobcom nárok na náhradu trov konania nepriznáva. V odôvodnení svojho rozhodnutia konajúci súd uviedol, že žalobca sa návrhom, súdu doručeným dňa 10.4.2026, domáhal zriadenia záložného práva na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcov 1/ a 2/ v celkovej výške 33.713,49 eur s príslušenstvom na majetku žalovaných:
- nehnuteľnosť v Talianskej republike, obec U., na adrese X. E. X, PSČ: XXX XX, zapísaná v príslušnom registri nehnuteľností (Conservatoria dei Registri Immobiliari) pre žalovaného 1/ podľa priloženej identifikácie;
- peňažné prostriedky na bankovom účte žalovaného 2/ IBAN: F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, a to do výšky pohľadávky s príslušenstvom. Predmetný nárok žalobcovia osvedčili Zmluvami o postúpení pohľadávok zo dňa 2.3.2026 a platobným rozkazom vydaným Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 27Up/294/2026. Okresný súd Nitra v uznesení sp. zn. 56Cb/34/2026 zo dňa 10.4.2026 konštatoval osvedčenie nároku, s poukazom na princíp subsidiarity však uviedol, že sledovaný účel je potrebné v danom prípade dosiahnuť inštitútom zabezpečovacieho opatrenia. Žalobcovia uviedli, že majú dôvodnú obavu, že exekúcia bude ohrozená, pretože žalovaný 1/ je cudzím štátnym príslušníkom, s veriteľmi nekomunikuje a existuje dôvodná obava účelového prevodu jeho majetku. Túto obavu podľa nich potvrdzuje aj skutočnosť, že vo veci prebieha trestné konanie, v ktorom sú preverované podozrenia z podvodného konania žalovaných pri správe verejných prostriedkov. Súd prvej inštancie predmetnú vec právne posúdil v zmysle ustanovení §§ 343 ods. 1, 2 a 3, 344, 324 ods. 1, 2 a 3, 326 ods. 1 a 2 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP). Súd prvej inštancie konštatoval, že po oboznámení sa s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ako aj predloženými listinami a pripojeným súdnym spisom vedeným pod sp. zn.
56Cb/34/2026 dospel k záveru, že návrh žalobcov nie je dôvodný, nakoľko žalobcovia neosvedčili, že v danom prípade existuje dôvodná obava, že prípadná exekúcia vedená proti žalovanému za účelom vymoženia žalobcovej pohľadávky bude ohrozená. Obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Konajúci súd zdôraznil, že pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právnom chránených záujmov (tzv. zásada primeranosti zásahu). Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť uvedenú zásadu primeranosti zásahu do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Súd prvej inštancie sa tiež zaoberal otázkou, či sú spôsobilým predmetom záložného práva peňažné prostriedky na bankovom účte žalovaného 2/. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/43/2018 zo dňa 27.3.2019, v zmysle záverov ktorého momentom pripísania na účet sa finančné prostriedky stávajú prostredníctvom banky, ktorá účet spravuje, preto súd dospel k záveru, že v danom prípade peňažné prostriedky na účte žalovaného 2/ v banke nepredstavujú spôsobilý predmet záložného práva, nakoľko nejde o majetok dlžníka, ale tretej osoby (viď uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 8Cob/26/2025 zo dňa 15.7.2025). V závere svojho rozhodnutia konajúci súd konštatoval, že žalobcovia v predmetnej veci osvedčili výlučne existenciu pohľadávky voči žalovaným, pričom neosvedčili kumulatívne splnenie ďalších podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, t.j. dôvodnosť obavy, že prípadná exekúcia na majetok žalovaných bude ohrozená, primeranosť navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia ani spôsobilý predmet záložného práva, preto návrh žalobcov zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP, keď uviedol, že žalovaným, ktorí boli v predmetnom konaní úspešní, doposiaľ žiadne trovy nevznikli, preto im nárok na ich náhradu nepriznal (uznesenie NS SR sp. zn. 7Cdo/14/2018 zo dňa 28.2.2018).
2. Proti tomuto rozhodnutiu podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP, nakoľko majú za to, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, vychádzal z nesprávnych skutkových zistení a konanie zaťažil vadou prepätého formalizmu. Žalobcovia súčasne informovali súd o aktuálnej úprave výšky uplatňovanej istiny na sumu 30.500,- eur, ku ktorej pristúpili v nadväznosti na čiastočné plnenie žalovaného po podaní pôvodného návrhu, pričom uviedli, že započítanie splátok zrealizovali výlučne na istinu dlhu. Žalobcovia v podanom odvolaní poukázali na nové skutočnosti vo vzťahu k naliehavosti a bezmajetnosti dlžníka, keď uviedli, že jediným reálnym zdrojom uspokojenia pohľadávky je nehnuteľný majetok žalovaného v 1. rade, nachádzajúci sa v zahraničí. Zdôraznili, že existencia dôvodnej obavy je objektívne osvedčená čerstvým konaním žalovaného v 1. rade z dní 20.4. a 21.4.2026, kedy menovaný cielene paralyzoval spoločnú spoločnosť LWL Holding s.r.o. a protiprávne odstavil nezávislú účtovnú firmu a zamedzil žalobcom prístup k finančnej agende spoločnosti. Žalobcovia majú za to, že uplatňovaný nárok je osvedčený nielen samotnými zmluvami o pôžičke, ale aj ich reálnym plnením. Naliehavosť a pravdivosť nároku je podľa nich okrem oficiálneho účtovníctva nespochybniteľne osvedčená aj rozsiahlou a kontinuálnou WhatsApp komunikáciou so žalovaným, ktorá tvorí prílohu 8. k odvolaniu žalobcov. Z časovej osi správ je podľa žalobcov zrejmé, že žalovaný termíny splátok posúval bez relevantného dôvodu. Predložená komunikácia nesie všetky znaky vopred naplánovaného zavádzania a neserióznosti. Žalobcovia majú za to, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva na nehnuteľnosť v Taliansku je jediným účinným prostriedkom na ochranu práv veriteľa pred takýmto typom nepoctivého dlžníka. Dôležitou skutočnosťou, ktorá nebola súčasťou pôvodného návrhu, je aj poukaz na odpor žalovaného 2. podaný proti platobnému rozkazu vydanému v upomínacom konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica (sp. zn. 27Up/294/2026) dňa 09.04.2026. Žalobcovia nesúhlasia so záverom súdu prvej inštancie, že nehnuteľnosť v Taliansku nebola dostatočne špecifikovaná, pričom poukazujú na výpis z oficiálneho talianskeho registra nehnuteľností, ktorý obsahuje unikátne identifikačné údaje: Obec U. (F023), List (Foglio) XX, Častica (Particella) XXX, Subalterno X R. X. V bode VIII. svojho odvolania žalobcovia poukázali na aktuálne marenie správy majetku v apríli 2026, pričom to považujú za úplne nové a zásadné konanie, spätne potvrdzujúce, že postúpenie pohľadávky bolo nevyhnutným a vizionárskym krokom z ich strany.
Odvolatelia majú ďalej za to, že ak súd prvej inštancie vyhodnotil, že peniaze na účte nie sú vo vlastníctve žalovaného 2/, mal toto podanie posúdiť ako zabezpečenie pohľadávky dlžníka voči banke na vyplatenie zostatku na účte, čo je podľa nich plne spôsobilý predmet zabezpečovacieho opatrenia.
3. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolatelia (žalobcovia) navrhli, aby súd prvej inštancie o odvolaní rozhodol sám v rámci autoremedúry podľa § 370 ods. 1 CSP tak, že napadnuté uznesenie č.k. 58Cb/51/2026-45 v celom rozsahu zmení a návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovie. Pre prípad, ak súd prvej inštancie nevyužije inštitút autoremedúry, žalobcovia navrhujú, aby odvolací (Krajský súd v Nitre) napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, resp. aby ho zmenil tak, že návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v celom rozsahu vyhovie.
4. Okresný súd Nitra ako súd prvej inštancie predložil spis na rozhodnutie o odvolaní žalobcov 1/ a 2/ proti uzneseniu o zamietnutí zabezpečovacieho opatrenia Krajskému súdu v Bratislave ako súdu odvolaciemu s poznámkou, že zákonný sudca podanému odvolaniu nemieni vyhovieť.
5. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania žalobcov dospel k záveru, že v prejednávanej veci neboli naplnené odvolacie dôvody.
6. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
7. Podľa § 329 ods. 3 CSP ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia prekážku rozhodnutej veci.
8. Podľa § 343 ods. 1, 2, 3 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
10. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
11. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
12. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
13. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
14. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
15. Zabezpečovacie opatrenie je novým inštitútom civilného sporového procesu, ktoré má posilniť istotu veriteľa, že v prípade úspechu v konaní si bude môcť svoju judikovanú pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiť výkonom tohto záložného práva, teda až potom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 344 zakotvuje, že ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s ustanovením § 343 ods. 3 CSP.
16. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia zároveň vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia. Osvedčenie akejkoľvek skutočnosti musí byť dostatočne presvedčivé. Navrhovateľom navrhované zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie budúcej exekúcie voči odporcovi. Okrem existencie nároku musí však navrhovateľ osvedčiť i to, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by mohla byť prípadná budúca exekúcia voči odporcovi ohrozená. Ani existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený, je predovšetkým také konanie odporcu, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery (z rozhodnutia NS SR sp. zn. 5 Obo 144/97; zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998).
17. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby nebolo vážnejších pochybností o potrebe takejto úpravy, nevyhnutnou podmienkou jeho zriadenia je existencia zákonného dôvodu, t.j. taký stav právnych (nie iba faktických) vzťahov medzi stranami, ktorý vyžaduje takúto úpravu súdom. Súd starostlivo zváži, či je tu skutočne naliehavá potreba, keď miera osvedčenia sa riadi aktuálnou situáciou.
18. Zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia. Nebude možné zasiahnuť do majetkových práv subjektu, hoci len zriadením záložného práva v prípade, ak základ nároku nie je minimálne osvedčený. Zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, ktorá môže vzniknúť na základe rôznych právnych titulov. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by mala byť konkrétne peňažná pohľadávka špecifikovaná tak, aby bolo možné identifikovať, že tento peňažný nárok trvá a je dôvodný. Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo vzťahu ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
19. V konaní o návrhu na vydanie zabezpečovacieho, ako aj neodkladného opatrenia, musia byť rešpektované minimálne požiadavky zodpovedajúce princípom spravodlivého súdneho konania, vyplývajúcim z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, resp. základnému právu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí mať rovnako ako iné rozhodnutie zákonný podklad, musí byť vydané príslušným orgánom a nemôže byť prejavom jeho svojvôle, pričom musí byť primeraným spôsobom odôvodnené.
20. Z obsahu spisu mal odvolací súd preukázané, že žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 10.4.2026 domáhal zriadenia záložného práva na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcov 1/ a 2/ v celkovej výške 33.713,49 eur s príslušenstvom na majetku žalovaných, konkrétne nehnuteľnosť v Talianskej republike, obec U., na adrese X. E. X, PSČ: XXX XX, zapísaná v príslušnom registri nehnuteľností podľa priloženej identifikácie a peňažné prostriedky na bankovom účte žalovaného tak, ako špecifikovali žalobcovia v podanom návrhu, do výšky pohľadávky s príslušenstvom. Nárok žalobcovia osvedčili Zmluvami o postúpení pohľadávok zo dňa 2.3.2023 a platobným rozkazom vydaným Okresným súdom v Banskej Bystrici pod sp. zn. 27Up/294/2026. Okresný súd Nitra v predchádzajúcom uznesení pod sp. zn. 56Cb/34/2026 zo dňa 10.4.2026 konštatoval osvedčenie nároku; s poukazom na princíp subsidiarity však uviedol, že sledovaný účel je potrebné v danom prípade dosiahnuť inštitútom zabezpečovacieho opatrenia. Okresný súd Nitra uznesením č.k. 58Cb/51/2026-45 zo dňa 24. apríla 2026, ktoré je predmetom odvolacieho prieskumu, návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobcov zamietol, pričom v závere konštatoval, že žalobcovia osvedčili výlučne existenciu pohľadávky voči žalovaným, neosvedčili však kumulatívne splnenie ďalších podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, t.j.
dôvodnosť obavy, že prípadná exekúcia na majetok žalovaných bude ohrozená a rovnako tak primeranosť navrhovaného zabezpečenia ani spôsobilý predmet záložného práva. Odvolatelia (žalobcovia) v podanom odvolaní v nadväznosti na čiastočné plnenie žalovaného po podaní pôvodného návrhu zrealizovali dňa 27.4.2026 konečné vyúčtovanie a započítanie splátok žalovaného výhradne na istinu dlhu, pričom aktualizovali výšku uplatnenej istiny na sumu 30.200,- eur, vzhľadom na prijaté splátky žalovaného vo výške 4.800,- eur zaplatené dňa 13.2. a 23.2.2026. V ďalšej časti podaného odvolania žalobcovia poukázali na skutočnosti osvedčené čerstvým konaním žalovaného zo dní 21. a 24.4.2026 (teda po podaní návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia), ako aj na odpor podaný zo strany žalovaného proti platobnému rozkazu vydanému v upomínacom konaní na Okresnom súde Banská Bystrica. Rovnako tak poukázali na svoje rozsiahle vyjadrenie k odporu žalovaného sp. zn. 27Up/294/2026, ktoré spolu so zoznamom príloh (13 ks) tvorí súčasť odvolania. Nesúhlasili so záverom súdu prvej inštancie, že nehnuteľnosť v Taliansku riadne nešpecifikovali, pričom poukázali na predložené doklady.
21. V súvislosti s vyššie uvedeným odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že mu je známa zásada rovnosti zbraní, ktorá je súčasťou práva na spravodlivý proces a ktorá zaručuje, že každej procesnej strane má byť daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť, vrátane dôkazov, za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej situácie, než v akej sa nachádza jej protistrana. Zo zásady rovnosti účastníkov konania však nemožno vyvodzovať abstraktný postulát, že všetci účastníci konania musia v každom okamihu konania súčasne disponovať určitým procesným prostriedkom. V prípade niektorých procesných prostriedkov vyplýva naopak z ich povahy a účelu, že ich uplatnenie môže byť v dispozícii len jednej strany. Tak je to aj v prípade návrhu na prejednávané zabezpečovacie opatrenie, týkajúce sa nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v cudzine, kde v prípade doručovania písomností účastníkovi konania nachádzajúcemu sa v Talianskej republike, by takéto konanie bolo na úkor jeho rýchlosti. Je preto akceptovateľný a ustálený záver, že v prípade nedoručenia rozhodnutia o zamietnutí alebo odmietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalovaným, nedochádza k porušeniu zásady rovnosti účastníkov konania.
22. V súvislosti s odvolacou argumentáciou žalobcov odvolací súd považuje za potrebné upriamiť pozornosť na ust. § 329 ods. 1 CSP, podľa ktorého pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Pri preskúmaní vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného alebo zabezpečovacieho opatrenia je aj pre odvolací súd relevantný stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Vylúčené je, aby svoje rozhodnutie odvolací súd založil na skutočnostiach, ktoré nastali až po vydaní napadnutého uznesenia. Na tieto skutočnosti odvolací súd neprihliada. Vzhľadom na uvedené odvolací súd nemohol prihliadnuť na nové skutočnosti, ktoré odvolatelia uviedli v bode III. a nasledujúcich svojho odvolania. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na ustanovenie § 329 ods. 3 CSP, podľa ktorého ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia prekážku rozhodnutej veci.
23. Odvolací súd tiež zdôrazňuje, že súd musí pri rozhodovaní o zabezpečovacom opatrení dbať na zachovanie spravodlivej rovnováhy medzi ochranou veriteľa a ochranou vlastníckeho práva dlžníka, pričom zabezpečovacie opatrenie nemôže predstavovať významný nepomer medzi hodnotou zabezpečovacieho práva a hodnotou predmetu zabezpečenia.
24. Žalobcovia sa domáhali zriadenia záložného práva na zabezpečenie svojej peňažnej pohľadávky na nehnuteľnosť v Talianskej republike a rovnako tak na peňažné prostriedky na bankovom účte žalovaného 2/, pričom žalobcovia ani v základnej miere neosvedčili hodnotu predmetných nehnuteľností, aby súd mohol zodpovedne posúdiť primeranosť navrhovaného zásahu. Bez osvedčenia hodnoty zaťažovaného majetku nemožno uzavrieť, že navrhované zabezpečovacie opatrenie rešpektuje princíp proporcionality a nepredstavuje neprimeraný zásah do vlastníckeho práva žalovaného, keď sa žalobca súčasne domáha zriadenia zabezpečovacieho opatrenia tak na nehnuteľnosť bez rámcového osvedčenia jej hodnoty, ako aj na peňažné prostriedky na bankovom účte žalovaného.
25. Nie bez významu je skutočnosť, ktorú uviedli sami žalobcovia v podanom odvolaní, že žalovaní dňa 13.2. a 23.2.2026 (t.j. pred podaním návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ) realizovali splátku vo výške 4.800,- eur z dlžnej sumy. Rovnako tak nie je bez významu fakt, že v upomínacom konaní podali žalovaní odpor proti platobnému rozkazu vydanému Okresným súdom Banská Bystrica, ktorý bol súčasťou odvolania žalobcov. Odôvodnenie odporu, v ktorom žalovaní popierajú uplatnený nárok z dôvodov jeho spornosti bolo však žalobcami z textu odporu odstránené, t.j. odvolací súd nemal možnosť sa s jeho obsahom zoznámiť a predbežne posúdiť jeho dôvodnosť.
26. Vzhľadom na vyššie uvedené Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací dospel k záveru, že v čase jeho rozhodnutia neboli v prejednávanej veci naplnené odvolacie dôvody, preto v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie č.k. 58Cb/51/2026-45 zo dňa 24. apríla 2026 potvrdil ako vecne správne.
27. O trovách konania rozhodol v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešným žalovaným náhradu trov tohto konania nepriznal, nakoľko im žiadne nevznikli.
28. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).