Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Sf-61-2025.pdf
PDF · 77.45 KB
Case nature
Subarea
4Sf/61/2025
Uznesenie
Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: Maximall s.r.o, so sídlom Hlavná 202/17, 053 15 Hrabušice, IČO: 50 744 127, právne zastúpený: Advokátska kancelária Hovan a Hospůdka, s.r.o., so sídlom M. Gorkého 8, 052 01 Spišská Nová Ves, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 104459581/2025 zo dňa 29.10.2025, o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
r o z h o d o l :
Z a m i e t a návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
o d ô v o d n e n i e :
1. Správnou žalobou doručenou Správnemu súdu v Košiciach dňa 29.12.2025 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 104459581/2025 zo dňa 29.10.2025 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane, Daňového úradu Košice č. 103098103/2025 zo dňa 31.07.2025, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume XX.XXX,XX EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2023. Žalobca v správnej žalobe žiadal, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane a vec mu vrátil na ďalšie konanie, s priznaním práva na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu.
2. Súčasťou správnej žaloby bol aj návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Žalobca návrh odôvodňuje tým, že okamžitý výkon a následné vymáhanie povinnosti uloženej napadnutým rozhodnutím by mu mohli spôsobiť závažnú ujmu v podobe významnej hospodárskej a finančnej škody. Podľa tvrdení žalobcu výška vyrubenej dane je mimoriadne vysoká a v prípade začatia výkonu rozhodnutia alebo daňovej exekúcie zo strany správcu dane by vznikli dôsledky, ktoré by mohli mať pre jeho podnikateľskú činnosť likvidačný charakter. Takýto zásah by podľa žalobcu mohol viesť až k nenávratnému a spätne nenapraviteľnému zániku jeho činnosti, pričom následne by nebolo možné účinne odstrániť vzniknuté následky ani v prípade úspechu žalobcu v konaní o správnej žalobe. Žalobca zároveň poukazuje na to, že negatívne dôsledky výkonu napadnutého rozhodnutia by sa neobmedzili len na jeho právnu sféru, ale mohli by zasiahnuť aj práva a oprávnené záujmy jeho veriteľov, ktorým by v dôsledku zhoršenia jeho finančnej situácie mohla vzniknúť škoda značného rozsahu. Z uvedených dôvodov považuje za splnenú zákonnú podmienku hrozby závažnej ujmy a značnej hospodárskej alebo finančnej škody. Zároveň žalobca v návrhu uviedol, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom.
3. Žalovaný vo vyjadrení ku správnej žalobe zo dňa 29.05.2026 uviedol, že žalobca síce vo svojom návrhu tvrdil existenciu hrozby závažnej ujmy a značnej hospodárskej a finančnej škody v dôsledku vymáhania, podľa jeho názoru neoprávnene vyrubenej dane, avšak tieto tvrdenia žalovaný nepovažuje za preukázané. Podľa žalovaného žalobca neosvedčil existenciu zákonných dôvodov podľa § 185 písm.
a) SSP, keďže nepreukázal, že by mu hrozil vážny nenapraviteľný následok. Z uvedeného dôvodu žalovaný navrhuje, aby súd návrh na priznanie odkladného účinku zamietol.
4. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
5. Podľa § 185 SSP, správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.
6. Nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy, alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy, alebo opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej (§ 186 ods. 1, 2 SSP).
7. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
8. Odkladný účinok správnej žaloby predstavuje zabezpečovací procesný prostriedok. Jeho základným účelom je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované aj základné práva toho, proti komu takéto rozhodnutie smeruje. Preto súd musí dbať na to, aby rozhodnutím o odklade účinnosti, neporušil ani základné právo hmotného charakteru tretích osôb. Jedná sa o mimoriadny inštitút, ktorý má ešte vo fáze pred uskutočnením súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy zabrániť stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v priamej príčinnej súvislosti s jeho inými právnymi následkami hrozila závažná ujma, značná hospodárska, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.
9. Procesným predpokladom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. a) SSP je splnenie štyroch kumulatívnych podmienok, z toho dve podmienky sú procesného charakteru (podanie návrhu žalobcom a prebiehajúce konanie o správnej žalobe) a dve podmienky hmotnoprávneho charakteru (existencia hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku a absencia rozporu s verejným záujmom). Vzhľadom na kumulatívny charakter týchto podmienok zistenie nesplnenia ktorejkoľvek z nich vedie (bez nutnosti zaoberať sa v takom prípade ešte splnením ostatných) k nemožnosti vyhovenia návrhu žalobcu.
10. Prvou a zároveň najvýznamnejšou hmotnoprávnou podmienkou priznania odkladného účinku správnej žalobe je, že žalobcovi musí hroziť okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť ani nepatrná, ale musí mať závažný dopad.
11. Zároveň platí, že v konaní o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa uplatňuje dispozičná zásada, a teda dôkazné bremeno nesie žalobca (§ 5 ods. 9 druhá veta SSP), ktorý je povinný správnemu súdu v podanom návrhu primeraným spôsobom nielen tvrdiť, ale predovšetkým ním predloženými konkrétnymi dôkazmi osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy, značnej škody, či iného vážneho nenapraviteľného následku. Pre vyhovenie návrhu je v tomto smere nepostačujúce len nepodložené tvrdenie o hroziacej závažnej ujme, značnej škode, či inom vážnom nenapraviteľnom následku. Hrozba závažných následkov, na ktoré odkazuje ustanovenie § 185 písm. a) SSP, musí
vyplývať z konkrétnych tvrdení žalobcu, osvedčených ním predloženými konkrétnymi dôkazmi, ktoré by správny súd mohol vykonať a vyhodnotiť na tento účel. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 135/2022 zo dňa 09.03.2022, v zmysle ktorého preukázanie hrozby je potrebné považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. Žalobca je tak povinný nielen tvrdiť, ale aj dôkaznými prostriedkami preukázať skutočnosti (intenzita ujmy a príčinná súvislosť s výkonom preskúmavaného rozhodnutia orgánu verejnej správy), ktoré opodstatňujú rozhodnutie súdu o priznaní odkladného účinku jeho správnej žalobe, pričom nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby alebo potenciálnej ujmy. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu.
12. Správny súd konštatuje, že žalobca ním všeobecne prezentované obavy z následného vývoja udalostí súvisiaceho s výkonom napadnutého rozhodnutia nepodporil relevantnými dôkazmi, na základe ktorých by bolo možné nepochybne dospieť k záveru, že žalobcovi reálne hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda a finančná škoda, či iný vážny nenapraviteľný následok. Žalobca v návrhu všeobecne poukázal na existenciu hrozby jeho platobnej neschopnosti, v dôsledku likvidačného charakteru vyrubenej dane, ako aj na nenapraviteľný následok spojený s vykonateľnosťou napadnutého rozhodnutia a hrozbou daňovej exekúcie, ktoré spôsobia zánik žalobcu, z dôvodu jeho platobnej neschopnosti. Priznať správnej žalobe odkladný účinok nie je možné len z dôvodu, že rozhodnutie správneho orgánu ukladá určité peňažné plnenie a jeho úhrada predstavuje stratu na majetku daňového subjektu. Ak by samotná skutočnosť podania správnej žaloby, ktorou je spochybnená zákonnosť rozhodnutia správcu dane, bez ďalšieho, bola postačujúcim dôvodom pre priznanie odkladného účinku, legislatíva by s takýmto postupom rátala a odklad vykonateľnosti právoplatného rozhodnutia správcu dane by bol v prípade podania správnej žaloby stanovený priamo zákonom, a to bez splnenia iných podmienok. Daňový poriadok a ani SSP však takýto postup neupravujú.
13. Na základe uvedeného, správny súd preto v tomto prípade od žalobcu legitímne očakával, aby v návrhu na priznanie odkladného účinku uviedol nielen konkrétne tvrdenia a skutočnosti, ale aby tieto podložil konkrétnym dôkazmi a súčasne, aby preukázal príčinnú súvislosť medzi hroziacou ujmou a napadnutým rozhodnutím a nemožnosť zabrániť tvrdenému následku inými spôsobmi. V návrhu na priznanie odkladného účinku však absentuje špecifikácia rozsahu a dôsledkov hrozby škody, ktorá by mala byť žalobcovi spôsobená výkonom rozhodnutia správcu dane v spojení s rozhodnutím žalovaného. Správny súd nespochybňuje skutočnosť, že výška vyrubenej dane predstavuje finančnú záťaž pre žalobcu, ktorá však bez ďalšieho nepreukazuje reálnosť hrozby závažnej ujmy, či reálne riziko začatia daňovej exekúcie, v príčinnej súvislosti s možnými dopadmi výkonu splnenia povinností vyplývajúcich z napadnutých rozhodnutí, a preto uvedené nepostačuje na odôvodnenie návrhu na priznanie odkladného účinku. Správny súd zároveň zdôrazňuje, že žalobca je podnikateľským subjektom a jeho činnosť tak so sebou nesie znášanie podnikateľského rizika, ktoré samozrejme zahŕňa aj následky vyplývajúce zo správnych konaní vedených v súvislosti plnením zákonných povinností.
14. Vzhľadom k tomu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a v návrhu na priznanie odkladného účinku neuviedol žiadne dôvody, ktoré by osvedčovali naplnenie hypotézy ustanovenia § 185 písm. a) SSP, správny súd dospel k záveru, že nedošlo k splneniu prvej hmotnoprávnej podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
15. Záverom správny súd uvádza, že splnenie druhej hmotnoprávnej podmienky pre možné priznanie odkladného účinku správnej žalobe (neexistencia rozporu s verejným záujmom pre daný procesnoprávny postup) správny súd s ohľadom na nesplnenie prvej hmotnoprávnej podmienky nepovažoval za nevyhnutné vyhodnotiť.
16. Z uvedených dôvodov správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol podľa § 188 SSP.
17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).