Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1To/4/2026

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Bugeľa a sudcov JUDr. Petra Farkaša a JUDr. Matúša Tarcalu na verejnom zasadnutí konanom dňa 04.06.2026, v trestnej veci proti obž. A. A. B., pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, sp. zn. zo dňa 30.09.2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa , , zrušuje napadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Podľa

Obž. A. A. B., nar. XX.XX.XXXX v Poprade, trvale bytom C. XX/X, D. -E. D., okres C.

u k l a d á

Podľa § 289 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 56 ods. 1 Tr. zákona peňažný trest 1.000,- (jedentisíc) eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona pre prípad, že by výkon uloženého peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) mesiace.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov uznal obžalovaného za vinného z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zákona, ktorý mal spáchať tak, že

dňa 20.09.2023 v čase o 14.30 hod. viedol ako vodič osobné motorové vozidlo zn. Ssangyong Rexton, ev. č. C. XXX F. v úseku cesty I/18 od čerpacej stanice spoločnosti Slovnaft, a. s. na ulici Levočskej v Prešove v smere na Malý Šariš v smere z mesta Prešov až po diaľničný privádzač na diaľnicu D1 v smere na mesto Poprad kde približne po 400 metroch od križovatky s cestou I/18 bol na základe preverenia telefonického oznámenia, že vodič vozidla s ev. č. C. XXX F. javí známky požitia alkoholu, zastavený a kontrolovaný hliadkou Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove, odboru poriadkovej polície, Pohotovostnou motorizovanou jednotkou PZ a následne bol poučený a vyzvaný, aby sa podrobil dychovej skúške k zisteniu požitia alkoholického nápoja, alebo inej návykovej látky pred alebo počas

vedenia vozidla, ktorú opakovane po poučení odmietol a taktiež sa odmietol podrobiť odberu vzorky krvi, alebo iného biologického materiálu na zistenie požitia alkoholických nápojov alebo iných návykových látok.

Uložil mu za to ppodľa § 289 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 56 ods. 1 Tr. zákona peňažný trest 1.000,- (jedentisíc) eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona pre prípad, že by výkon uloženého peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) mesiace.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie obžalovaný A. A. B.. Odvolanie odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu, pričom v odôvodnení uviedol, že v trestnej veci proti obv. A. A. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom D.- E. D., G. C. XX/X, okr. C., vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp.zn.: , stíhaného pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa Okresný súd Prešov na hlavnom pojednávaní konanom dňa 30.09.2025 vyhlásil Rozsudok v mene Slovenskej republiky: Obžalovaný: A. A. B., nar. XX.XX.XXXX v Poprade, trvale bytom C. XX/X, D. D., okres C. je vinný z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa , ktorý spáchal tak, že dňa 20.09.2023 v čase o 14:30 hod. viedol ako vodič osobné motorové vozidlo zn. Ssangyong Rexton, ev. č. C. XXX F. v úseku cesty 1/18 od čerpacej stanice spoločnosti Slovnaft, a.s. na ulici Levočskej v Prešove v smere na Malý Šariš v smere z mesta Prešov až po diaľničný privádzač na diaľnicu Div smere na mesto Poprad kde približne po 400 metroch od križovatky s cestou 1/18 bol na základe preverenia telefonického oznámenia, že vodič vozidla s ev. č. C. XXX F. javí známky požitia alkoholu, zastavený a kontrolovaný hliadkou Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove, odboru poriadkovej polície, Pohotovostnou motorizovanou jednotkou PZ a následne bol poučený a vyzvaný, aby sa podrobil dychovej skúške k zisteniu požitia alkoholického nápoja, alebo inej návykovej látky pred alebo počas vedenia vozidla, ktorú opakovane po poučení odmietol a taktiež sa odmietol podrobiť odberu vzorky krvi, alebo iného biologického materiálu na zistenie požitia alkoholických nápojov alebo iných návykových látok, teda pri výkone činnosti, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, odmietol sa podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky, ktoré sa vykonáva dychovou skúškou a taktiež sa odmietol podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu, či nie je ovplyvnený návykovou látkou, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie. Za to mu súd ukladá: Podľa s použitím peňažný trest 1.000,- (jedentisíc) Eur. Podľa pre prípad, že by výkon uloženého peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) mesiace. Podľa , trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov. Proti všetkým výrokom čo do viny a trestu vyššie uvedeného rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. zo dňa 30.09.2025 obžalovaný podaním zo dňa 14.10.2025 v zákonnej lehote zahlásil odvolanie, ktoré sa zaviazal odôvodniť po doručení písomného vyhotovenia rozsudku. Vzhľadom k vyššie uvedenému, nakoľko písomné vyhotovenie rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn.: zo dňa 30.09.2025 mu už bolo doručené, podal nasledovné odôvodnenie odvolania proti všetkým výrokom čo do viny a trestu vyššie uvedeného rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. zo dňa 30.09.2025. Rozsudok trpí vadou nepreskúmateľnosti, nakoľko prvostupňový súd sa nevysporiadal s obhajobou v zmysle tvrdení obžalovaného A. A. B. o nutnosti výkladu Tr. zákona a jeho aplikácie podľa dikcie záverov Ústavného súdu SR, a to nálezu zo dňa 27.11.2024. V prvom rade treba uviesť, že Tr. zákona čelil a čelí kritike odborného právnického okolia, pretože jeho existencia naráža na hraničné ústavné piliere slobody obvineného, aby nemohol byť nútený k priznaniu a taktiež v nejednoznačnosti zásady perfektnosti a nezameniteľnosti totožného konania, ktoré sa posudzuje podľa rozličných právnych noriem bez bližšieho normotvorného postupu, aby sa predišlo svojvôle a neporušovala sa tým zásada, že Slovensko je právny štát. Jeho konanie ako obvineného bolo práve z dôvodu previerky ústavnosti právnej normy zakotvenej v Tr. zákona, ktorú vykonával Ústavný súd SR, prerušené. Napriek existencii písomného

vyhotovenia nálezu Ústavného súdu SR a poukazovaniu na neho z mojej strany ako obvineného sa Okresný súd vôbec nezaoberal týmto nálezom. K argumentácii Ústavného súdu SR: 1. Odlišné stanovisko sudcu Petra Straku k výroku odôvodnenia nálezu Ústavného súdu z 27.11.2024. Odstavec 11 odmietavého stanoviska „Ústavný sudca Peter Straka správne argumentuje, že podľa jeho názoru je ústavne neakceptovateľné a v rozpore s požiadavkou právnej istoty, aby to isté konania bolo postihované súbežne ako priestup a trestný čin. Takýto postup zákonodarcu vytvára pre orgány verejne moci priestor pre svojvôľu pri postihovaní protiprávnych konaní. V disentovanom náleze úplne absentuje argumentácia vo vzťahu k tomu, aký je postup orgánov činných v trestnom konaní v prípade, ak sa podozrivá osoba odmietne podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky, a to s ohľadom na nevyhnutnú diferenciáciu medzi tým, či ide o priestupok alebo o trestný čin. Bez ohľadu nato, že pod ústavné právo reguluje vzťah priestupku a trestného činu zákona o priestupkoch, z hľadiska práva ústavného stojí za zmienku otázka či podľa zásady subsidiarity trestného práva by takéto konanie nemalo byť postihované len ako priestupok. V zmysle ust. o priestupkoch platí: ,,(2) Konanie osôb podľa odseku 1, ktoré má znaky priestupku, sa prejedná podľa tohto zákona, ak sa na takú osobu osobitný zákon v čase prejednávania priestupku už nevzťahuje.“ V zmysle ust. o priestupkoch platí : ,, (1) Priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto a) ako vodič vozidla sa odmietne podrobiť vyšetreniu na zistenie požitia alkoholu alebo inej návykovej látky spôsobom ustanoveným osobitným predpisom, hoci by také vyšetrenie nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie,“ V zmysle ust. platí:,, (2) Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto sa pri výkone zamestnania alebo inej činnosti uvedenej v odseku 1 odmietne podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky, ktoré sa vykonáva dychovou skúškou alebo orientačným testovacím prístrojom, alebo sa odmietne podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu, či nie je ovplyvnený návykovou látkou, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie.“ Z vyššie uvedenej citácie priestupkového a je zrejmé, že v našom právnom poriadku sú totožné konania sankcionované podľa dvoch právnych režimov. Nejedná sa o medzeru v práve ako to pozná klasická teória práva, ale o právnu vadu právneho poriadku. Takáto právna vada ale nemôže byť nikdy na ťarchu osobe, ktorá vykoná odmietnutie podrobenia sa dychovej skúške alebo odberu biologického materiálu. Právne normy vo vzťahu k ich právnej sile sú rovnako mocné či už sa jedná o zákon o priestupkoch alebo o . Obe právne normy, v danom prípade priestupkového zákona a Tr. zákona chránia záujem spoločnosti a postihujú páchateľov za totožné právne nekonanie a nestrpenie osoby podvoliť sa vôli vykonať dychovú skúšku. Z hľadiska logiky správnosti výkladu právnych noriem si treba uvedomiť, že výklad právnych noriem sa vždy vykonáva v prvom rade s poukazom na jazykový výklad, ktorý v sebe zahŕňa gramatický a sémantický zmysel použitia slovosledu. Tento výklad je nutný z hľadiska právnej istoty spoločenskej zmluvy, aby bolo možné na základe kodifikovaného jazyka, ktorý je zaradený a akceptovaný v spoločnosti, určiť povahu, zámer a cieľ súboru slov, ktoré tvoria právne vety pre celý okruh adresátov v danom prípade právnických a fyzických osôb súkromného a verejného práva, ktoré v pôsobnosti týchto právnych noriem existujú. Súd pozná právo je zásada, ktorá znamená, že všetky ľudské osoby, ktoré vystupujú v organizačnej pozícii sudcov a súdnych úradníkov na všeobecných súdoch, poznajú všetky právne normy písaného práva, ktoré boli predpísaným spôsobom vyhlásené. Podľa tejto zásady som presvedčený, že sa mal prvostupňový súd podrobne vysporiadať v rámci predpokladu, že na území Slovenskej republiky platia pre rovnaké pravidlo ľudského chovania- nekonania pasívneho odmietnutia podrobiť sa vyšetreniu na skúšku alkohol vodičom dva rozdielne sankčné postupy- jeden upravený v priestupkovom zákone a druhý upravený v . Ako občan Slovenskej republiky a osoba znalá tejto skutočnosti som prirodzene presvedčený, že odmietnutie dychovej skúšky vodičom motorového vozidla musí byť za súčasnej právnej úpravy vždy postihované len podľa ustanovení miernejšej právnej normy pre páchateľa protispoločenského konania, a to podľa zákona o priestupkoch a nikdy nie podľa , pretože to by odporovalo zásade in dubio pro reo. Tu sa mi žiada podotknúť, že ako osobe zaujímajúcej sa o pozitívne aj prirodzené právo je na Slovensku žiaľ zavedený systém predsudkov, kde s viacerými sudcami ako aj právnikmi v právnej praxi som sa ale stretol s názorom, že odlišné stanoviská JUDr. Petra Straku nikto ani nečíta, pretože množstvom jeho odlišných stanovísk devalvuje ich samotnú kvalitu. Tento názor však

neobstojí a práve opak je pravdou. Práve JUDr. Peter Straka- sudca Ústavného súdu SR, je osobou, ktorá pilne skúma podstatu a ducha materiálne a formálnej spravodlivosti ako aj zákonnosti aj z hľadiska kvalitatívnej aj z hľadiska kvantitatívnej. 2. Rozpor rozhodnutia s výkladom Ústavného súdu SR v náleze zo dňa 27.11.2024 v časti zhodného názoru jedenástich sudcov Najvyššieho súdu SR pod vedením ich predsedu Ivana Fiačana. V odstavci 70 odôvodnenia nálezu Ústavného súdu SR, ktorého výklad je v rámci našej právnej kultúry právne záväzný pre všetky osoby súkromného a verejného práva, teda aj všeobecné súdy a môžeme ho považovať za intenzívny výklad, ktorý prichádza do úvahy po jazykovom výklade právnych noriem v prípade, že jazykový výklad (gramatický a sémantický) nedokáže v rámci metodológie pojmov v pravidlách kodifikovaného jazyka vylúčiť nejednoznačnosť. Ústavný súd SR cit. „Ak však nejde o vopred zrejmé podozrenie zo spáchania trestného činu, minimálne podľa Tr. zákona (konaním, ktoré vyvolalo dôvod na výzvu na vyšetrenie), fyzické donútenie smeruje k vyšetreniu na trestnoprávnom zákonnom základe podľa až 4 ), nemôže byť použité (nie je procesný dôvod na vedenie trestného stíhania pri použití označeného postupu vo vzťahu k podkladovému skutku definovanému výkonom kritickej činnosti), bez ohľadu nato však môže byť pri splnení podmienok podľa Tr. zákona spáchaný tam definovaný trestný čin. Pojmovo v každom ale osobitne v popísanom prípade je potom potrebné zvážiť materiálny korektív prečinu podľa Tr. zákona v prípade vedenia vozidla vo vzťahu k priestupkovej alternatíve napadnutého ustanovenia zákona o priestupkoch.“ Ďalej v odôvodnení odstavca 74 citovaného nálezu ,, Ako už bolo vysvetlené iným (než hmotnoprávna sankcia) aj keď vecne súvisiacim inštitútom je procesný podklad primeraného vynútenia (v prípade nevyhnutnosti aj fyzickej povinnosti poskytnúť biologický materiál na vyšetrenie 155 ods. 2 až 4 ), keď sa taký postup vykoná len v rámci trestného konania vo vzťahu k podkladovému skutku (kritickej činnosti s podozrením na jej vykonávanie pod vplyvom návykovej látky) a len ak povinnosť podrobiť sa vyšetreniu nie je splnená dobrovoľne, resp. ani pod hrozbou sankcie podľa Tr. zákona (ktorá sa však v prípade nesplnenia povinnosti zároveň aktivuje trestnoprávnym postupom). Aj z predchádzajúcej časti odôvodnenia vyplýva, že postih podľa napadnutého ustanovenia hrozí aj ak nedošlo k vynucovaniu podrobenia sa vyšetreniu postupom podľa , vtedy však bude potrebné zvažovať priestupkovú alternatívu prečinu podľa , ak ide o vodiča vozidla, teda vo vzťahu k priestupku podľa zákona o priestupkoch, pričom materiálny korektív podľa Tr. zákona má aj širšiu univerzálnu platnosť. Inými slovami povedané, až pokiaľ je nariadená prehliadka tela, ktorú musí písomným príkazom nariadiť predseda senátu, a v prípravnom konaní pred začatím trestného stíhania prokurátor alebo so súhlasom prokurátora policajt a ktorý musí byť podozrivej osobe zo spáchania trestného činu písomne vyhotovený a odôvodnený a podozrivá osoba s ním musí byť oboznámená, teda musí mať aj právo nahliadnuť do takéhoto písomného príkazu a až vtedy po neuposlúchnutí výzvy na základe takéhoto príkazu sa môže začať napĺňať skutková podstata trestného činu podľa Tr. zákona. Toto uvádzam z toho hľadiska, že z odôvodnenia napádaného rozsudku sa javí, že presne tento postup musel byť zachovaný, nakoľko malo byť na základe telefonátu bližšie nestotožnenej osoby začaté preverovanie a hlavne naplnené podozrenie, že som mal spáchať trestný čin podľa , teda že som mal byť nadmieru opitý na benzínovej pumpe Slovnaft v Prešove. Ak teda orgány činné v trestnom konaní vychádzali z tejto úvahy, museli mi preukázať, že existuje písomný príkaz na prehliadku tela podľa tak ako to diktuje a vykladá Ústavný súd SR. Bez splnenia takéhoto procesného postupu sa za žiadnych okolností nemôže jednať o naplnenie ani napĺňanie všetkých podstatných znakov ani stránok trestného činu podľa Tr. zákona. Počas výsluchov policajtov na hlavnom pojednávaní bolo potvrdené, že policajti nedisponovali pri mojej kontrole žiadnym písomným príkazom vyhotoveným nimi so súhlasom prokurátora, prokurátorom alebo predsedom senátu. Policajti sami oznámili, že boli vyslaní na preverenie oznámenia o opitom vodičovi, ktoré bolo oznámené na operačné stredisko policajného zboru v Prešove. Keďže nebol zachovaný ústavne konformný procesný postup vydaním príkazu na prehliadku tela podľa tak ako to diktuje Ústavný súd SR, pri existencii podozrenia na spáchanie prečinu podľa , nemohol som ani začať páchať žiadny trestný čin. 3. Táto časť odôvodnenia jeho obrany spočíva v tom, že prvostupňový súd neakceptoval jeho argumentáciu o tom, že orgán verejnej moci podľa SR môžu konať len to, čo im zákon povoľuje, na rozdiel od súkromných osôb, ktoré môžu konať všetko to, čo im zákon nezakazuje. Aj pokiaľ by neexistoval priestupkového zákona a neexistoval by ani požiadavka právnej obce na hlbšie právne stanovisku k zákazu sebaobviňovania, ktorá vyústila do nálezu Ústavného súdu PL.

ÚS 17/2023 zo 27.11.2024, tak aj napriek tomu by moje konanie nemohlo napĺňať znaky prečinu podlá § 289 ods. 2 Tr. zákona. Conditio sine qua non subjektívnej stránky trestného činu ohrozovania pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zákona je odmietnutie preskúmavanej osoby podrobiť sa dychovej skúške alebo zisteniu. Pod slovom odmietnutie z hľadiska jazykového výkladu a pravidiel slovenského jazyka znamená, že musí byť zo strany vyšetrujúcej osoby v danom prípade príslušníkov policajného zboru vykonaný prejav vôle, ktorý bez akýchkoľvek pochybností musí znamenať výzvu alebo bezpodmienečnú žiadosť na vykonanie takejto skúšky, vyšetreniu, odberu biologického materiálu alebo inému zisteniu prítomnosti nejakej látky, ktorá by mohla spôsobiť zmenu kognitívnych schopností vodiča motorového vozidla (alebo prípadne inej osoby vykonávajúcej zodpovednú činnosť) tak, že by táto látka jeho kognitívne schopnosti znížila pod prah obozretnosti, ktorá je merateľná na základe sekundárnych hodnôt súčasným vedeckým poznaním. To znamená, že aj v mojom prípade mi musela policajná hliadka adresovať výzvu alebo bezpodmienečnú žiadosť, že sa musím podrobiť bez akejkoľvek alternatívy pripúšťajúcej inú ako autoritatívnu požiadavku podrobiť ich výzve alebo žiadosti. V priebehu celého konania bol ale preukázaný opak. Žiaľ, tento opak si vysvetlil aj prvostupňový súd vadne. V priebehu celého konania od prípravného konania cez súdne konanie, čo je aj potvrdené v tvrdeniach policajtov, v prednesenej obžalobe a odôvodnení prvostupňového rozsudku, bolo len zistené, že obžalovaný nevyužil možnosť, ktorú mu ponúkli policajti, keď dostatočným spôsobom neprefúkol merací prístroj. To znamená, že nemohlo dôjsť z jeho strany ani k odmietnutiu, pokiaľ mu policajná hliadka poskytla len možnosť. Celý čas poukazoval na tento fenomén prejavu vôle policajtov, avšak prvostupňový súd to nezohľadnil. Výzva alebo bezpodmienečná žiadosť vždy smeruje k splneniu konkrétnej povinnosti. Poskytnutie možnosti znamená alternatívne subjektívne právo adresátovi možnosti o tom, či takéto oprávnenie využije alebo nevyužije. Poskytnutie možnosti ale nikdy nemôže mať za následok odmietnutie splnenia nejakého príkazu. Preto napadol prvostupňový rozsudok, že nerešpektuje jednu zo základných zásad právneho štátu, že orgány verejnej moci musia konať len tak, ako im zákon povoľuje. V samotnom rozsudku prvostupňový súd uvádza, že keďže nevyužil možnosť, tak to je to isté ako keď nesplní výzvu. Takýto postup pri výklade právnych noriem je odmietnutím základných pravidiel právnych noriem ako aj zásady trestného práva, že len to je trestným činom, čo je v uvedené a len za také konanie môže byť páchateľ potrestaný, ktoré je vyslovene uvedené v . Nevyužitie možnosti, ktorú ponúkli príslušníci policajného zboru, nie je podľa ani podľa elementárnej logiky odmietnutie povinnosti. Dáva v rámci odvolania rečnícku otázku ako by to bolo, že povinná osoba by mala v rozhodnutí akéhokoľvek štátneho orgánu namiesto príkaznej vety typu „ukladá povinnosť splniť“, „je povinný nastúpiť do výkonu trestu“ etc. slovné spojenie „osoba xy má možnosť splniť, nastúpiť, vykonať“. Skrátka je dná sa o exces v aplikácii právnych noriem a porušenie zásady právneho štátu. 4. V priebehu celého jeho konania argumentoval tým, že stupeň nebezpečnosti môjho konania, teda absencia materiálneho korektívu je zo všetkých okolností prípadu a jeho osoby zrejmý. Súd v odôvodnení napádaného rozsudku ale len stroho konštatuje, že naplnenie materiálneho korektívu neprichádza do úvahy. V rámci civilného procesu, ktorý tu síce nepatrí argumentačne zdôrazňovať, ale z hľadiska materiálne spravodlivosti zakotvenej v Ústave SR ho zdôraznil, že netreba súdu oznamovať skutočnosti, ktoré sú mu známe z jeho vlastnej činnosti. Táto zásada sa nazýva tzv. prirodzená sudcovská vedomosť. Preto som v rámci dokazovania nežiadal o priloženie jeho rodinnoprávnych spisov, ktoré spôsobili z hľadiska ich priebehu konaní v deň spáchania jeho skutku jeho silné, citové, rozumové a rozpoznávacie rozkolísanie majúce za následok absenciu materiálneho korektívu. V rámci konania na prvostupňovom súde (myslí trestné konanie) argumentoval tým, že v daný deň 20.09.2023 mu v piatom roku jeho rozvodového konania po prvýkrát sudkyňa Okresného súdu Prešov JUDr. Szabadošová vyniesla v jeho rozvodovej veci rozsudok, kde mu určila na danú dobu bezprecedentné výživné vo výške 1.500,- eur, načo sa z pojednávania bez akéhokoľvek opýtania postavil a odišiel. Hneď nato bolo nariadené ďalšie pojednávanie, ktoré malo určiť spätné výživné za vyše štyri roky z tejto sumy. Prvostupňovému sudcovi vysvetľoval, že tento postup súdu bol arbitrárny, protizákonný, a to viac jemu ako advokátovi, ktorý dlhodobo pozná rozhodovaciu vo vyživovacích povinnostiach, sa cítil ako človek, na ktorom bolo sformalizované organizované násilie zo strany súdnej moci konkrétne senátu JUDr. Szabadošovej v Prešove. V daný deň minimálne po dobu ôsmych hodín cítil na sebe absolútnu skrivodlivosť. Jeho konanie sa pretavilo do návratu na Okresný súd Prešov s vôľou a úmyslom vynadať JUDr. Szabadošovej za jej postup. Tu chce uviesť, že je presvedčený, že nepozná 99% právnickej verejnosti na Slovensku obdobný prípad, že by v piatom roku od podania návrhu na rozvod bol vynesený len prvostupňový rozsudok bez zavinenia účastníkov konania. Tento argument používa nato, že v daný deň bol maximálne rozrušený. Keďže JUDr. Szabadošovú v daný deň na súde nenašiel a na súde sa choval hlučne, bol na pokyn inej sudkyne z budovy súdu vyvedený príslušníkom ZVJS. V takomto rozpoložení sadol do

svojho osobného motorového vozidla a plný žlči a hnevu na všetky štátne inštitúcie sa odobral viesť svoje osobné motorové vozidlo. Zastavil sa na benzínovej pumpe Slovnaft, kde sa povadil s personálom benzínovej pumpy v rámci amoku, ktorý mal a následne nastúpil do svojho vozidla a po približne 400 metroch ho zastavila hliadka. V rámci takéhoto mentálneho rozpoloženia sa s tou hliadkou aj argumentačne verbálne vysporiadaval. Bol na nich útočný. Žiadal od nich, aby si plnili svoje povinnosti. Pri fúkaní do dychového prístroja vykonával toto dýchanie nie úplne celkom sústredený a s policajtami schválne chcel vyvolať konflikt. Nemal ale v úmysle spáchať žiadny trestný čin. Bol v tom, že keď s príslušníkmi policajného zboru išiel k lekárke, tak že ide vykonávať vyšetrenie na prítomnosť návykových a psychotropných látok. Lekárka dala potvrdenie, že nejavím žiadne znaky požitia alkoholu. Až následne mu bolo oznámené, že toto vyšetrenie nie je na zistenie prítomnosti alkoholu v krvi, ale na spôsobilosť umiestnenia v cele policajného zaistenia. Samotná skutočnosť, že v daný deň mal vynesený rozsudok o rozvode po viac ako 4 rokoch s najväčším výživným aké do tej doby súdy v pôsobnosti Krajského súdu v Prešove vyniesli bez opory v dokazovaní (doteraz tento rozsudok napáda v rámci mimoriadnych opravných prostriedkov), musí zakladať dôvod na skúmanie materiálneho korektívu. Predsa nie je mysliteľné, že toto prvostupňový súd nijakým spôsobom nevyhodnotil, pričom mal o tom vedomosť. Zvlášť to uvádzal konkrétne JUDr. Marekovi Čechovi, ktorého si veľmi váži ako odborne aj charakterovo hodnotnú osobu, keďže o mojom takpovediac excese, ktorý som v daný deň urobil, rozprával celý súd a JUDr. Marek Čech sa o tejto záležitosti bavil aj s inými kolegami. Na základe tejto jeho argumentácie a jej preukázania teda žiada, aby bol oboznámený dôkaz, ktorý zabezpečím na hlavné pojednávanie, ktoré sa bude vo veci jeho odvolania konať na Krajskom súde v Prešove, a to rozsudok Okresného súdu Prešov vo veci jeho rozvodu, zápisnicu z pojednávania z môjho rozvodového konania zo dňa 20.09.2023. Taktiež navrhuje prečítať a oboznámiť odôvodnenie nálezu Ústavného súdu SR v odstavcoch 68, 70, 74 ako aj odlišné stanovisko sudcu Petra Straka k výroku v odôvodnení nálezu Ústavného súdu SR . Preto aby nedošlo k predĺženiu termínu pojednávania na odvolacom súde nežiada, aby tieto dôkazy zabezpečil Krajský súd v Prešove, ale predloží ich na hlavnom pojednávaní obžalovaný. Na základe vyššie uvedeného navrhol, aby Krajský súd v Prešove ako dovolací súd po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. -179 zo dňa 30.09.2025 zmenil tak, že ho spod obžaloby oslobodí prípadne, aby jeho vec postúpil na priestupkový orgán.

Na základe riadne a včas podaného odvolania preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok v intenciách ustanovenia , podľa ktorého ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Okresný súd rozhodnutím o vine a treste obžalovaného odôvodnil tým, že prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov podal dňa 22.09.2023 na okresný súd obžalobu na obv. A. A. B. pre skutok kvalifikovaný ako prečin ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti jeho rozsudku.

Okresný súd na hlavných pojednávaniach vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedka npráp. H. I., ppráp. J. K. L., správami o povesti, odpisom z registra trestov, lustráciou z DSC - Agendy dopravno-správnych činností, záznamom z vykonanej dychovej skúšky, evidenčnou kartou vodiča.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní neurobil žiadne vyhlásenie. Uviedol, že má za to, že v tomto prípade absentuje materiálny korektív. V uvedený deň po 4 ročnom súdnom spore vo veci rozvodu jeho manželstva sa dočkal rozsudku, v ktorom mu bola určená povinnosť platenia výživného v sume 1.500,- eur. Táto skutočnosť ho rozrušila do takej miery, že stratil nervy, postavil sa a pred skončením pojednávania odišiel preč. V uvedený deň vyrazil k miestu jeho podnikania, pričom asi 200 alebo 300 metrov od benzínovej pumpy ho zastavili policajti a bez akéhokoľvek poučenia sa ho pýtali, či je ochotný sa podrobiť dychovej skúške a či pred jazdou pil. Uviedol, že je ochotný sa podrobiť, fúkal do drägera, no policajti mu povedali, že fúka slabo, kde on povedal, že fúka tak, ako vie. Pýtal sa ich na základe čoho ho zastavili, pretože zo spisového materiálu vôbec nie je zrejmé, kto mal telefonovať na políciu a policajt predsa sám nemôže tvrdiť, že ktosi volal keď žiadny takýto dôkaz v spise nie je. Policajti ho

žiadali, aby podpísal, že sa odmieta podrobiť skúške na alkohol v krvi, on odmietol podpísať takéto vyjadrenie a v putách ho odviedli na vyšetrenie krvi, kde lekárka konštatovala, že nejaví znaky požitia alkoholu a následne bol prevezený do CPZ, kedy pochopil, že nešlo o vyšetrenie na alkohol v krvi, ale na možnosť umiestnenia v CPZ. V čase keď sa skutok stal, ma vedomosť o tom, že Krajským súdom v Bratislave bol podaný návrh na Ústavný súd SR na rozhodnutie o nesúlade ustanovenia Tr. zákona s a domnieval sa, že toto ustanovenie má také trhliny, že bude vyhlásené za protiústavné. Poukázal na absenciu materiálneho korektívu, a to jednak vo vzťahu k motivácii jeho konania, jeho osobe, nakoľko nikdy nebol súdne trestaný za úmyselný trestný čin. Navyše v piatok mal mať pojednávanie u doktora Vorobela vo veci trestného činu vraždy a chcel sa na toto pripraviť, preto nemal dôvod požívať alkoholické nápoje. Pokiaľ ide o fúkanie do drägera, fúkal trikrát, pričom na štvrtýkrát už odmietol, pretože mu strkali pred ústa náustok a vyzývali ho na fúkanie. V minulosti viackrát fúkal do drägera, asi pätnásť krát, pričom policajti ho upozorňovali, že fúka slabo. Nastala aj situácia, kedy bolo neplatné meranie z dôvodu, že fúkal slabo. V tento deň alkohol nepožíval, išiel som smerom od Dukly na pumpu. Na stanici boli voči nemu použité donucovacie prostriedky, keďže skríkol na policajtov. Pokiaľ ide o poučenie o možnosti podrobiť sa krvnej skúške, takéto poučenie mu nebolo zo strany policajtov dané.

Z výsluchu svedka npráp. H. I., príslušníka policajného zboru vyplýva, že s obžalovaným prišiel do styku počas jeho služobnej činnosti, kedy odsúdeného kontroloval na prítomnosť alkoholu v krvi, no na priebeh kontroly si nepamätá vzhľadom na odstup času. Ihneď po zákroku bol spísaný záznam. Nepamätá si, či boli voči obžalovanému použité donucovacie prostriedky. Obžalovaného predtým nikdy nevidel. Pokiaľ ide o poučenie v zmysle § 22 o priestupkovej zodpovednosti, nespomína si na to, ale malo by to byť uvedené v zápisnici. Prokurátorovi ohľadom odberu krvi nevolal.

Z výsluchu svedka ppráp. J. K. L. vyplýva, že z uvedeného skutku si už nič nepamätá. Štandardný postup pri dychovej skúške je ten, že vysvetlíme kontrolovanej osobe ako má do prístroja fúkať, teda nie silno ale nepretržite až do doby než zaznie zvukový signál, resp. sa rozsvieti svetlo, podľa typu prístroja. Ak nás napríklad upozorní, že je astmatik a nedokáže prístroj prefúknuť, necháme ho oddýchnuť, aby sa rozdýchal a dáme mu čas na opätovné fúkanie, ak by sa mu to nepodarilo, poučujeme ho, že má možnosť ísť na odber krvi. Rovnako poučujeme osobu, ktorá odmietne sa podrobiť dychovej skúške. S kontrolovanou osobou väčšinou komunikuje veriteľ hliadky ale niekedy aj člen. Nespomína si na to, či obžalovaný vykonal dychovú skúšku, ale o možnosti podrobiť sa odberu biologického materiálu bol určite poučený.

V dôsledku, že svedok ppráp. J. K. L. si nespomínal na daný skutok, bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď tohto svedka, z ktorej vyplýva, že dňa 20.09.2023 v čase o 14.27 hod. bolo oznámené operačným dôstojníkom, že na ulici Levočská, na benzínovom čerpadle Slovnaft sa nachádza osoba, ktorá javí známky požitia alkoholu, pričom tam prišla na osobnom motorovom vozidle Ssangyong e. č. C. a na čerpacej stanici sa správa hrubo, neslušne a neprimerane. V čase 14.30 hod. po príchode na miesto videl, ako toto vozidlo opúšťa čerpaciu stanicu a mieri ku kruhovému objazdu a následne na obec Malý Šariš. Následne bol zastavený o 14.31 hod. O 14.33 hod. bol poučený a vyzvaný k vykonaniu dychovej skúšky, ktorú v prvom pokus maril tak, že nedostatočne fúkal a odťahoval ústa od prístroja. Po opakovanom poučení odmietol dychovú skúšku vykonať. Počas rozhovoru s hliadkou uviedol, že pred jazdou pil alkoholické nápoje. Následne ho jeho kolega poučil o tom, že môže ísť na lekárske vyšetrenie odberu krvi, ktoré odmietol. Bol preto obmedzený na osobnej slobode a eskortovaný na Okresné riaditeľstvo policajného zboru v Prešove. Keďže nerešpektoval pokyny hliadky, boli voči nemu použité donucovacie prostriedky. Na doplňujúce otázky svedok uviedol, že pokiaľ ide o rozdiel medzi zmarenou dychovou skúškou a negatívnou dychovou skúškou na alkohol, prístroj v prípade nesprávneho fúkania signalizuje chybu fúkania. Na možnosť odberu biologického materiálu bol obžalovaný poučený, avšak túto možnosť nevyužil.

Zo správy obce D. vyplýva, že obžalovaný je ženatý a má tri deti. Komisiou verejného poriadku riešený nikdy nebol. V obci sa správa slušne. Do akcií a podujatí organizovaných obcou sa nezapája.

Zo správy Obvodného oddelenia Policajného zboru Svit vyplýva, že obžalovaný býva na adrese v E. D. sám, nakoľko je v rozvodovom konaní. Pracuje v spoločnosti B. M. K. C. ako právnik. V kolektíve má dobrú povesť a nemá v práci žiaden negatívny aspekt. Alkoholické nápoje nadmerne nepožíva a nepožíva ani omamné, psychotropné alebo iné látky. Netrpí žiadnou duševnou chorobou. Nemá

problémy so susedmi a je nekonfliktnej povahy. Je členom poľovného združenia. Lustráciou v systémoch PZ bolo zistené, že menovaný doposiaľ spáchal pätnásť priestupkov, pričom všetky boli na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.

Z lustrácie DSC - Agendy dopravno-správnych činností vyplýva, že obžalovaný má evidovaných pätnásť priestupkov na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a to od 13.08.2020 do 20.09.2023. Priestupky sa týkali najmä nedodržania povolenej rýchlosti, telefonovania za jazdy a pod.

Z evidenčnej karty vozidla je zrejmé, že ide o vozidlo Ssangyong Rexton šedej metalízy, ktorého vlastníkom je G. N. I., O. a vlastníkom je dražobník K. A. B..

Zo záznamu z vykonanej dychovej skúšky analyzátorom dychu na zistenie prítomnosti alkoholu zo dňa 20.09.2023 vyplýva, že kontrolovaný vodič bol obžalovaný A. B., a to analyzátorom dychu Alcoquant 6020 PLUS, č. 05861-640-045-23. V zázname je uvedené, že obžalovaný o 14.33 hod. odmietol vykonať dychovú skúšku. Záznam odmietol podpísať. Podpísaný npráp. H. I..

Z certifikátu o overení analyzátora dychu AlcoQuant 6020 plus č. 05861-640-045-23 vyplýva, že meradlo zodpovedá schválenému typu a spĺňa metrologické požiadavky na daný druh meradla a toto overenie platí do 21.02.2024.

Obhajca v záverečnej reči uviedol, že skutočnosť, že obžalovaný mal odmietnuť dychovú skúšku, resp. podrobiť sa odberu vzorky krvi vykonaným dokazovaním preukázaná nebola. Bolo naopak preukázané, že obžalovaný dychovú skúšku neodmietol a tejto sa podrobil. Napriek tomu nebol zabezpečený dôkaz o tom, či bol výsledok skúšky negatívny alebo došlo k nedostatočnému prefúknutiu prístroja o čom merací prístroj dokáže vydať potvrdenie. Poukázal na znenie § 22 ods. 1 písm. a/ Zákona o priestupkoch a osobitne aj na znenie § 5 ods. 4 Zákona č. 219/96, ktorý ustanovuje spôsob vykonávania skúšky na zistenie alkoholu v krvi. Obžalovaný nebol zo strany príslušníkov policajného zboru náležite poučený v zmysle uvedených ustanovení, a preto nemožno považovať jeho konanie za odmietnutie podrobenia sa skúške na zistenie množstva alkoholu v krvi. Nikto nie je povinný podrobiť sa pokynu príslušníka policajného zboru, ktorý nezodpovedá zákonu. Dávame do pozornosti aj rozhodnutie Ústavného súdu, sp. zn. PL a to konkrétne pod 74 tohto nálezu. Nakoľko v danom prípade nedošlo k naplneniu znakov skutkovej podstaty žalovaného prečinu, žiadame aby súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil.

Obžalovaný v záverečnej reči uviedol, že Tr. zákona vyžaduje dodržanie postupu podľa čo znamená, že musí dôjsť najskôr k výzve na podrobenie sa skúške na alkohol v krvi čo v jeho prípade preukázané nebolo. Z výsluchu príslušníkov polície je zrejmé len to, že bol poučený o možnosti podrobiť sa odberu krvi avšak nikdy na to nebol vyzvaný. Ak teda nedošlo k výzve, nemohlo dôjsť k naplneniu znakov skutkovej podstaty tohto trestného činu. Okrem iného ako to uvádza aj spomínaný nález Ústavného súdu, ak nie je v takomto prípade zachovaný zákonný postup je potrebné buď použiť materiálny korektív alebo konštatovať, že nejde o trestný čin. Vo zvyšku sa pripojil k návrhu jeho obhajcu a navrhol, aby bol spod obžaloby oslobodený.

Okresný súd má za to, že spáchanie skutku obžalovaným preukazujú výpovede príslušníkov policajného zboru, ktorý boli na mieste činu resp. pri vykonávaní kontroly. Ako vyplýva zo zápisnice o zadržaní osobnej slobody podozrivej osoby, úradného záznamu zo dňa 20.09.2023, reportu udalostí z uvedeného dňa, ktoré boli vypracované bezprostredne po vykonanej kontrole, obžalovaný po riadnom poučení ako vykonať dychovú skúšku najprv maril dychovú skúšku, keď nedostatočne fúkal do meracieho prístroja a následne sa odmietol podrobiť opakovanej skúške. Rovnako po poučení príslušníkmi policajného zboru obžalovaný odmietol podrobenie sa odberu krvi. Výpovede oboch policajtov sa zhodujú v podstatných okolnostiach, pričom všetky tieto výpovede resp. listinné dôkazy na seba navzájom logicky nadväzujú a neodporujú v žiadnom bode. Súdu prvej inštancie nebolo jasné, prečo obžalovaný maril vykonanie dychovej skúšky tým, že sa tváril, že nevie prefúknuť merací prístroj. Obžalovaný si musel byť vedomý toho, ako sa vykonáva táto skúška, keďže ako sám uviedol, takúto skúšku vykonával už asi pätnásť krát. Navyše súd poukazuje tiež na to, že obžalovaný ako osoba právne vzdelaná, ktorá navyše aktívne vykonáva advokátsku činnosť musela mať vedomosť ako sa táto skúška vykonáva. S tvrdením obhajoby, že nebolo preukázané aby sa obžalovaný odmietol podrobiť dychovej skúške sa okresný súd nestotožňuje, nakoľko práve vyššie uvedené výpovede a listinné dôkazy preukazujú, že

obžalovaný najprv maril a následne sa odmietol podrobiť dychovej skúške. Ani tvrdenie obhajoby, že bolo preukázané, že obžalovaný dychovú skúšku a odber krvi neodmietol nie je pravdivé. Naopak zhodné výpovede príslušníkov policajného zboru a listinné dôkazy preukazujú, že obžalovaný ich vyslovene odmietol. Z výpovede príslušníka policajného zboru J. K. L. celkom jasne vyplýva, že obžalovaný fúkal nedostatočne, odťahoval ústa od prístroja a následne dychovú skúšku odmietol vykonať. Rovnako z výpovedí oboch policajtov jednoznačne vyplýva, že obžalovaný bol poučený na možnosť lekárskeho vyšetrenia krvi, čo on odmietol.

Obhajoba obžalovaného, spočívajúca v tvrdení, že sa trestného činu nemohol dopustiť z dôvodu, že nebol príslušníkmi Policajného zboru výslovne vyzvaný na podrobenie sa lekárskemu vyšetreniu na zistenie prítomnosti alkoholu alebo inej návykovej látky v krvi, nie je dôvodná. Podľa dikcie zákona sa totiž nevyžaduje, aby bola kontrolovaná osoba výslovne vyzvaná na podrobenie sa lekárskemu vyšetreniu, postačuje, ak je riadne poučená o možnosti takéto vyšetrenie absolvovať. Samotné odmietnutie podrobiť sa tomuto vyšetreniu potom napĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa Tr. zákona. Uvedené vyplýva aj z spomínaného nálezu Ústavného súdu, ktorý konštatoval, že ustanovenie Tr. zákona je v súlade s . Súd prvého stupňa zároveň opätovne považoval za potrebné uviesť, že obžalovaný ako osoba s právnickým vzdelaním a aktívne vykonávajúca advokáciu, teda osoba znalá práva, musel a mal vedieť, aké právne následky (s poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky na ktorý sa odvoláva) má jeho odmietnutie podrobiť sa vyšetreniu a kedy dochádza k naplneniu skutkovej podstaty uvedeného trestného činu.

Ani obrana obžalovaného spočívajúca v tvrdeniach, že príslušníci policajného zboru nemali oprávnenie ho zastaviť a kontrolovať, nakoľko ani zo spisu nie je zrejmé kto mal telefonovať na políciu pred súdom neobstojí. Priamo v uznesení o vznesení obvinenia je uvedené, že dňa 20.09.2023 v čase o 14.16 hod. bolo na linku oznámené, že na čerpacej stanici Slovnaft v meste Prešov pred výjazdom na diaľnicu D1 sa nachádza osobné motorového vozidlo značky Ssangyong a vodič tohto vozidla javí známky požitia alkoholu, na čerpacej stanici sa správa neprimerane hrubo a neslušne. Z uvedeného je preto možné konštatovať, že v zmysle ustanovení o policajnom zbore, boli príslušníci naopak povinní vykonať služobný zákrok, keďže mali informáciu, že obžalovaný javí známky požitia alkoholických nápojov, správa sa hrubo a neprimerane na čerpacej stanici a v danom čase bol predpoklad, že obžalovaný prišiel na motorovom vozidlo a následne aj odíde na motorovom vozidlo, čo v konečnom dôsledku aj urobil.

Okresný súd sa nestotožnil ani s obhajobou obžalovaného, podľa ktorej v jeho konaní absentuje materiálny korektív, a teda že spoločenská škodlivosť činu je nepatrná. Zo zisteného skutkového stavu jednoznačne vyplýva, že operačné stredisko Policajného zboru prijalo oznámenie o tom, že na čerpacej stanici sa nachádza osoba, ktorá sa správa neprimerane, hrubo a arogantne, pričom prišla na motorovom vozidle a bola zjavne pod vplyvom alkoholu. Z oznámenia a následného postupu policajnej hliadky bolo zrejmé, že obžalovaný sa na miesto dostavil motorovým vozidlom, mal v úmysle v jazde pokračovať a následne aj pokračoval, hoci existovalo podozrenie, že je pod vplyvom alkoholických látok. Skutočnosť, že následne maril vykonanie dychovej skúšky a následne odmietol možnosť podrobiť sa vyšetreniu krvi, dokonala trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky.

Vzhľadom na uvedené mal okresný súd za to, že závažnosť spáchaného prečinu je vyššia ako nepatrná, a to aj s poukazom na skutočnosť, že toto konanie obžalovaného sa javí ako závažné a spoločensky škodlivé, keďže svojím správaním obžalovaný potenciálne ohrozil nielen seba, ale aj ostatných účastníkov cestnej premávky. Spoločenská nebezpečnosť tohto konania spočíva najmä v tom, že následky jazdy pod vplyvom alkoholu môžu byť mimoriadne závažné, pričom samotné riziko ich vzniku je z hľadiska ochrany života a zdravia osôb spoločensky neakceptovateľné.

Z uvedených dôvodov uznal súd prvého stupňa obžalovaného vinným zo spáchania trestného činu tak, ako je uvedený vo výrokovej časti jeho rozsudku, pretože obžalovaný svojim konaním naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu ohrozenie pod vplyvom návykovej látky po stránke subjektívnej i objektívnej.

Trest plní funkciu ochrany spoločnosti jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie v trestnej činnosti), a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu

životu), a jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti).

Individuálna prevencia teda spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných, potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale má viesť i k utvrdeniu pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest je protiprávne a nežiaduce. Varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu.

Okresný súd nemal dôvod uložiť trest odňatia slobody vzhľadom na to, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný. Okresný súd berúc do úvahy osobné pomery obžalovaného mal za to, že účel trestu je možné v danom prípade dosiahnuť uložením peňažného trestu vo výške 1.000,- eur za súčasného určenia, že v prípade, že by výkon tohto trestu bol úmyselne zmarený, určil náhradný trest odňatia slobody v trvaní dvoch mesiacov a zároveň i trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov v trvaní osemnásť mesiacov, teda mierne nad spodnou hranicou trestnej sadzby. Okresný súd zohľadnil aj ten fakt, že obžalovaný sa od roku 2019 dopustil pomerne veľkého počtu priestupkov na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky rôzneho charakteru, od prekročenia rýchlosti, cez nerešpektovanie dopravných značiek, nevenovanie sa vedeniu vozidla a podobne. Uvedené je podľa názoru súdu dostatočne primerané pre dosiahnutie výchovného účelu trestu a jednak ako trest primeraný z hľadiska generálnej prevencie.

Uložený peňažný trest a trest zákazu činnosti súd prvého stupňa uložil za účelom ochrany spoločnosti pred páchaním ďalšej trestnej činnosti obžalovaným. Takto uložený trest považoval okresný súd za zákonný a primeraný, obsahujúci tak požadovaný prvok represie, prvok individuálnej prevencie, ako aj prvok generálnej prevencie.

Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, dôvodov odvolania obžalovaného ako aj záverečného návrhu obžalovaného pred krajským súdom dospel k záveru, že okresný súd na zistenie skutkového stavu vykonal všetky dôkazy tak, ako to je ustálené v ustanovení a tieto dôkazy aj náležitým spôsobom v zmysle ustanovenia vyhodnotil, pričom krajský súd dospel k záveru, že na nápravu obžalovaného postačí uloženie miernejšieho trestu zákazu činnosti ako uložil okresný súd.

Obžalovaný pri svojom výsluchu pred súdom ako aj v prípravnom konaní odmietal tú skutočnosť, aby sa odmietol podrobiť dychovej skúšky. Uviedol, že dychovej skúške sa podrobil trikrát, avšak nedošlo k prefúknutiu testovacieho aparátu, a preto sa už po štvrtý krát odmietol podrobiť dychovej skúške. Taktiež uviedol, že nebol vyzvaný, resp. nebola mu doručená výzva od policajtov, aby sa podrobil kontrole biologického materiálu, pričom policajti mu nepovedali o takejto možnosti, preto sa takejto možnosti nepodrobil. Pred krajským súdom uviedol, že trpí hemofíliou typu A, kedy má slabú zrážanlivosť krvi, a preto sa nepodrobil odberu biologického materiálu krvnou skúškou a na odber biologického materiálu vo forme moču nebol vyzvaný príslušníkmi polície. Taktiež poukazoval na nález Ústavného súdu SR a na § 22 ods. 1 písm. a/ zákona o priestupkoch, podľa ktorého ak sa nepodrobí odberu biologického materiálu nejedná sa o trestný čin, ale o priestupok. Poukázal na výklad urobený sudcom Ústavného súdu JUDr. Petrom Strakom.

V ďalšej časti poukazoval na to, že okresný súd vôbec nehodnotil materiálny korektív v jeho prípade, kedy sa u neho jedná o dlhoročného vodiča s veľkým počtom najazdených km a podľa jeho názoru celá situácia, ktorá bola zapríčinená rozhodnutím okresného súdu v jeho rozvodovom konaní s prihliadnutím na všetky ním uvádzané skutočnosti v záverečnom návrhu ako aj v dôvodoch odvolania a pri výsluchoch poukazujú na to, že nemal byť uznaný za vinného, nakoľko jeho konanie nenapĺňa pojmové znaky trestného činu, ale iba priestupku. K výpovedi svedkov npráp. H. I. a ppráp. J. K. L., príslušníkov polície, ktorí kontrolovali obžalovaného však vyplýva, že na základe oznámenia zastavili motorové vozidlo, ktoré riadil obžalovaný, ktorý pri výzve, aby sa podrobil dychovej skúške, trikrát sa tejto výzve podrobil, avšak neprefúkol dräger a štvrtýkrát sa už odmietol podrobiť, pričom uvádzal, že pred jazdou požíval alkoholické nápoje. Následne bol poučený o tom, že môže ísť na lekárske vyšetrenie odberu krvi, ktoré odmietol. Následne bol obmedzený na osobnej slobody a eskortovaný na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove, kde boli proti nemu použité donucovacie prostriedky. Z lustrácie DSC -

Agendy dopravno-správnych činností vyplýva, že obžalovaný má evidovaných pätnásť priestupkov na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a to od 13.08.2020 do 20.09.2023. Priestupky sa týkali najmä nedodržania povolenej rýchlosti, telefonovania za jazdy a pod.

Za takejto dôkaznej situácie dospel krajský súd k záveru, že správne rozhodol okresný súd, keď uznal obžalovaného za vinného z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zákona, nakoľko obžalovaný pri výkone činnosti, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, odmietol sa podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky, ktoré sa vykonáva dychovou skúškou a taktiež sa odmietol podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu, či nie je ovplyvnený návykovou látkou, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie. Tu je potrebné poukázať, že ani okresný súd ani príslušníci polície nevedeli o chorobe obžalovaného, ktorú uviedol na verejnom zasadnutí, a preto právna kvalifikácia skutku obžalovaného bola správna.

Krajský súd sa zaoberal stanoviskom JUDr. Straku, na základe ktorého spochybňuje právnu kvalifikáciu konania obžalovaného, pričom odvolací súd preskúmal otázku trestnoprávnej zodpovednosti obžalovaného za stíhaný skutok, na ktorom je aj založený materiálny korektív podľa § 10 ods. 2 Tr. zákona s ohľadom na vyššie stanovisko JUDr. Straku a dospel k záveru, že pokiaľ aj pripustíme, že povinnosťou štátu použiť primerané prostriedky pri zabezpečovaní dôkazov v trestnom konaní, že právo umožňuje orgánom činným v trestnom konaní použiť primerané prostriedky voči podozrivému na zistenie alkoholu, či inej návykovej látky postupom podľa nič to nezmení na výslovnej vine obžalovaného. Teda ak považujeme za správny názor JUDr. Straku, že pre vyvodzovanie trestnoprávnej zodpovednosti v zmysle sa obžalovanému malo uprednostniť vynútenie v zmysle , a že aktuálna zákonná úprava je tomto tvare neperfektná, pričom navyše je ústavne neakceptovateľné a v rozpore s požiadavkou právnej istoty, aby to isté konanie bolo posudzované súbežne ako priestupok a trestný čin, tak potom môžeme zodpovedne konštatovať, že v prípade obžalovaného skutočne nebolo prikročené k takémuto zákonnému donúteniu a namiesto fyzického donútenia podľa bola hneď voči osobe vyvodzovaná trestnoprávna zodpovednosť, čo sa vo svetle uvedenej argumentácii JUDr. Straku javí ako nesprávne a so zákonom nesúladný postup poškodzujúci samotného obžalovaného.

Preto odvolací súd aby uvedený nedostatok v právnej norme, resp. úprave napravil a poskytol obžalovanému dostatočné zadosťučinenie v tomto smere zvažoval možnosť posúdenia jeho skutku ako priestupku. Rozlišovacím kritériom medzi priestupkom a trestným činom je nepochybne jeho závažnosť, ktorej vyhodnotenie sa opiera o § 10 ods. 2 Tr. zákona. Súd preto hodnotil otázku závažnosti stíhania skutku a dospel k záveru, že okolnosti prípadu spočívajúce v tom, že u obžalovaného nejde o ojedinelý prípad, keďže už v minulosti bol postihnutý 15 krát priestupkovo na úseku cestnej premávky bohužiaľ spôsobujú, že závažnosť skutku je vyššia ako nepatrná, a preto právna kvalifikácia konania obžalovaného tak ako ustálil okresný súd je zákonná a správna.

Vo vzťahu k uloženému trestu peňažnému a trestu zákazu činnosti je potrebné uviesť, že sa krajský súd stotožňuje s uložením peňažného trestu vo výmere 1.000,- eur ako aj náhradného trestu odňatia slobody v prípade úmyselného marenia výkonu peňažného trestu v trvaní dvoch mesiacov. Čo sa týka trestu zákazu činnosti vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj na osobu obžalovaného, u ktorého obec Štrba uvádza, že je ženatý má tri deti. Komisiou verejného poriadku riešený nikdy nebol. V obci sa správa slušne. Do akcií a podujatí organizovaných obcou sa nezapája a taktiež zo správny Obvodného oddelenia Policajného zboru Svit vyplýva, že obžalovaný býva na adrese v E. D. sám, nakoľko je v rozvodovom konaní. Pracuje v spoločnosti B. M. K. C. ako právnik. V kolektíve má dobrú povesť a nemá v práci žiaden negatívny aspekt. Alkoholické nápoje nadmerne nepožíva a nepožíva ani omamné, psychotropné alebo iné látky. Netrpí žiadnou duševnou chorobou. Nemá problémy so susedmi a je nekonfliktnej povahy. Je členom poľovného združenia. Lustráciou v systémoch PZ bolo zistené, že menovaný doposiaľ spáchal pätnásť priestupkov, pričom všetky boli na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, teda má pozitívne charakteristiky v mieste bydliska je na nápravu obžalovaného možné uložiť trest zákazu činnosti vo výmere jedného roka. Preto krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku sťažnosť nie je prípustná.