Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Sf/4/2026

Uznesenie

Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: MADERA s.r.o., so sídlom: 044 57 Haniska 385, IČO: 52 714 764, právne zastúpený: JUDr. Michal Treščák ml., advokát, so sídlom: Štúrova 17, 040 01 Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom: Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100231029/2026 zo dňa 16. januára 2026, takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 10. februára 2023, doručenou Správnemu súdu v Košiciach (ďalej len „správny súd“ alebo „súd“) dňa 13. februára 2023, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100231029/2026 zo dňa 16. januára 2026 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice (ďalej len „orgán prvého stupňa“) č. 103920740/2025 zo dňa 02. októbra 2025, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 1 896,- eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2024. Žalobca žiadal, aby správny súd napadnuté rozhodnutie a rozhodnutie orgánu prvého stupňa zrušil, vrátil vec orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie a priznal mu nárok na náhradu trov konania.

2. Žalobca v rámci podanej správnej žaloby navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok podľa v platnom a účinnom znení (ďalej aj „“). Návrh odôvodnil, poukazujúc na celkovú výšku vyrubenej dane 11 046,67 eur za kontrolované obdobie 01/2024 – 06/2024 tým, že vo vzťahu k jeho aktuálnej podnikateľskej kondícii nie je možné od neho spravodlivo požadovať, aby vyrubenú daň uhradil pred rozhodnutím správneho súdu. Ďalej uviedol, že je podnikateľom s predmetom činnosti: predaj nábytku a bytových dekorácií. Dopyt po tomto spotrebnom tovare nie je stály a v súčasnosti, vzhľadom na konsolidačné opatrenia a zhoršenie ekonomickej situácie, predaj nábytku poklesol. Finančná situácia momentálne nedovoľuje žalobcovi uhradiť vyrubenú daň bez toho, aby neohrozil svoje fungovanie a plnenie záväzkov voči zamestnancom a dodávateľom. Žalobca má v súčasnosti 10 zamestnancov; výdavky žalobcu 11 176,- eur mesačne tvoria: odvody priemerne 2 980,- eur, mzdy 5 296,- eur, zabezpečenie prevádzky predajne 1 700,- eur (nájomné) a ďalšie režijné výdavky 1 200,- eur. Výdavky bežne prevyšujú tržby žalobcu. Na preukázanie tvrdených skutočností žalobca predložil výpis z účtu za rok 2025, podľa ktorého priemerný zostatok na účte bol 8 072,58 eur, z ktorého je evidentné, že žalobca momentálne nemá finančné prostriedky, ktoré by postačovali na úhradu vyrubenej dane. S poukazom na namietanú nezákonnosť rozhodnutí vydaných v daňovom konaní žalobca považuje za nespravodlivé, aby ohrozil svoje podnikanie neodkladnou úhradou vyrubenej dane. Neuznanie nároku na odpočet DPH bez relevantných dôkazov a nevyhnutnosť bránenia sa ďalšími právnymi prostriedkami, je výrazným zásahom do práv žalobcu a preto je nevyhnutné predísť prípadnej závažnej ujme spôsobenej nezákonným rozhodovaním. V prípade, ak sa žalobca dostane z dôvodu úhrady vyrubenej dane do finančných ťažkostí, a bude musieť obmedziť počet zamestnancov, príp. prevádzku, táto ujma nebude odstrániteľná len tým, že napadnuté rozhodnutie

neskôr správny súd zruší a finančné prostriedky mu budú vrátené. Vzhľadom na uvedené žalobca má za to, že sú splnené podmienky na vydanie rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe.

3. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 08. mája 2026 uviedol, že návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepovažuje za opodstatnený, keďže z dôvodov uvedených žalobcom nevyplýva, že postupom správcu dane by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda alebo ujma na životom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok v zmysle . Preto navrhol, aby súd návrh žalobcu zamietol.

4. Podľa , podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

5. Podľa , správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

6. Podľa , nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.

7. Podľa , odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.

8. Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

9. Pred vydaním tohto uznesenia o zamietnutí návrhu na priznanie odkladného účinku predmetnej správnej žalobe sa súd oboznámil tak s obsahom podanej žaloby, ako aj s administratívnym spisom a vyjadrením žalovaného.

10. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe je rozhodnutím výnimočným, pretože jeho základným zmyslom nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy voči tým, ktorí sa domáhajú preskúmania jeho zákonnosti, ale ide o mimoriadny inštitút, ktorého následkom je prelomenie právnych účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy a predstavuje zabezpečovací procesný prostriedok.

11. Odkladný účinok správnej žalobe možno priznať na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného iba, ak má správny súd z obsahu administratívneho spisu správneho orgánu prvého stupňa, z obsahu súdneho spisu a predovšetkým z podaní strán v konaní pred správnym súdom preukázanú existenciu takých nespochybniteľných skutočností, ktoré predstavujú reálnu hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody alebo závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iných závažných nenapraviteľných následkov tým, že by došlo k okamžitému výkonu alebo iným právnym následkom napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy. Priznanie odkladného účinku navyše nemôže byť v rozpore s verejným záujmom.

12. V prejednávanej veci žalobca navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok podľa , z ktorého možno vyvodiť 4 kumulatívne podmienky pre priznanie odkladného účinku, z toho dve podmienky sú procesného charakteru (podanie návrhu žalobcom a prebiehajúce konanie o správnej žalobe) a dve podmienky hmotnoprávneho charakteru (existencia hrozby závažnej ujmy, značnej

hospodárskej škody, či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku a absencia rozporu s verejným záujmom). Vzhľadom na kumulatívny charakter týchto podmienok zistenie nesplnenia ktorejkoľvek z nich vedie (bez nutnosti zaoberať sa v takom prípade ešte splnením ostatných) k nemožnosti vyhovenia návrhu žalobcu.

13. V danom prípade mal správny súd splnenie dvoch podmienok procesného charakteru za preukázané, na základe čoho pristúpil k posúdeniu splnenia hmotnoprávnych podmienok. Prvou a zároveň najvýznamnejšou hmotnoprávnou podmienkou priznania odkladného účinku správnej žalobe je, že žalobcovi musí hroziť okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť ani nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR č. k. - 96 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby je potrebné považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku.

14. Pre vyhovenie návrhu je v tomto smere nepostačujúce len nepodložené tvrdenie o hroziacej závažnej ujme a značnej finančnej škode. Hrozba závažných následkov, na ktoré odkazuje ustanovenie , musí vyplývať z konkrétnych tvrdení žalobcu, osvedčených ním predloženými konkrétnymi dôkazmi, ktoré by správny súd mohol vykonať a vyhodnotiť na tento účel.

15. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku odôvodnil výškou celkového vyrubeného rozdielu dane 11 046,67 eur, výškou priemerných mesačných výdavkov súvisiacich s podnikateľskou činnosťou (11 176,- eur), poklesom tržieb, nestálosťou trhu v jeho segmente, nepredvídateľnosťou vývoja ekonomickej situácie a výškou disponibilného zostatku (v roku 2025: 8 072,58 eur). Uvedené však samo o sebe nepostačuje na vyvodenie záveru o reálnej existencii hrozby vzniku ujmy, značnej hospodárskej či finančnej škody, alebo iného nenapraviteľného následku.

16. Nakoľko žalobca bližšie nešpecifikoval svoju majetkovú situáciu, neuviedol ďalšie ekonomické ukazovatele, na základe ktorých by si súd mohol vytvoriť obraz o ekonomickom stave spoločnosti (zisk, aktíva, pasíva, vlastný kapitál, mieru zadlženosti a pod.), ani nepredložil listinné dôkazy na preukázanie týchto skutočností (uviedol na porovnanie iba vyššie uvedené údaje, počet zamestnancov 10, priemerný zostatok na bankovom účte v roku 2025: 8 072,58 eur), správny súd overil hospodársku situáciu žalobcu prostredníctvom verejne dostupných zdrojov - portálu Finstat a registeruz.sk a zistil, že v roku 2025 dosiahol žalobca celkové výnosy vo výške 401 058,- eur, stratu 7 813,- eur, aktíva spoločnosti boli vo výške 432 426,- eur, z toho finančné účty predstavovali zostatok 14 349,- eur. Správny súd preto bez kvalifikovaných dôkazov len na základe tvrdení žalobcu nemal za dostatočne preukázaný tvrdený nedostatok finančných prostriedkov (výpis z účtu nie je dostatočným dôkazom na preukázanie komplexnej ekonomickej situácie), ani nevzhliadol dôvod posúdiť úhradu daňovej pohľadávky vo výške 1 896,- eur ako likvidačnú. Správny súd poznamenáva, že samotný hospodársky výsledok spoločnosti či stav záväzkov, resp. výška zisku či straty, nie sú ukazovatele, ktoré bez ďalšieho preukazujú hospodársku kondíciu spoločnosti v príčinnej súvislosti s možnými dopadmi núteného výkonu splnenia povinností vyplývajúcich z napadnutých rozhodnutí. Správny súd ako nedostatočné a hypotetické posúdil tiež poukazovanie žalobcu na možné obmedzenie podnikateľskej činnosti (zníženie počtu zamestnancov, dopad na prevádzku), neistotu v budúcom vývoji tak vlastnej ekonomickej situácie, ako aj celkovej hospodárskej situácie, nakoľko uvedené má len potenciálnu výpovednú hodnotu v čase rozhodovania správneho súdu o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu a nepreukazuje existenciu skutočnej hrozby negatívneho následku pre žalobcu.

17. Priznať správnej žalobe odkladný účinok tak nie je možné len z dôvodu, že rozhodnutie orgánu verejnej správy ukladá určité peňažné plnenie, kedy jeho úhrada a s tým súvisiaca finančná strata na majetku by sa mala považovať za ujmu, ktorá by odôvodňovala priznanie odkladného účinku. Samotná skutočnosť, že orgánom verejnej správy bola uložená istá daňová povinnosť, nie je vo všeobecnosti postačujúcim dôvodom na priznanie odkladného účinku len preto, že podľa žiadateľa ide o zásah do jeho majetkových práv, bez splnenia iných zákonom predpokladaných podmienok, a to najmä bez hodnoverne osvedčenej reálnej hrozby, vážnej, ťažko odstrániteľnej ujmy alebo iného vážne nenapraviteľného následku, v prípade úhrady vyrubenej dane. Žalobca je podnikateľom a jeho činnosť

tak so sebou nesie znášanie podnikateľského rizika, ktoré samozrejme zahŕňa aj následky vyplývajúce zo správnych konaní vedených v súvislosti s jeho podnikateľskou činnosťou.

18. Vzhľadom na to, že žalobca neosvedčil existenciu skutočnej, nie len hypotetickej hrozby, správny súd konštatuje, že žalobca v dôsledku nesplnenia procesnej povinnosti preukázať svoje tvrdenia dôkazmi, neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu prvej z kumulatívnych podmienok priznania odkladného účinku správnej žalobe, a preto návrh žalobcu týmto uznesením postupom podľa zamietol.

19. Ku skúmaniu ďalšej hmotnoprávnej podmienky pre možné priznanie odkladného účinku správnej žalobe (neexistencia rozporu s verejným záujmom pre daný procesnoprávny postup) súd preto nepristúpil.

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť ( ).