Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/114/2021

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci žalobcu: Tirol s. r. o., Čierna Voda č. 429, 925 06 Čierna Voda, IČO: 52 400 239, proti žalovaným: 1/ TREENIUM Inverso, s.r.o., Černyševského 10, 851 01 Bratislava, IČO: 50 490 176, 2/ EU IMMO s.r.o., Areál IN VEST 1179, 927 03 Šaľa, IČO: 51 910 918, 3/ RED_DUBY s.r.o., Sabinovská 15, 821 03 Bratislava, IČO: 51 255 162, žalovaní 2/ a 3/ spoločne práv. zastúpení: BK ADVO PARTNERS, s.r.o., Štúrova 884/24, 927 01 Šala, IČO: 51 074 150, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II, č.k. -64 zo dňa 21.4.2021 takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II, č.k. -64 zo dňa 21.4.2021 p o t v r d z u j e .

Žalovaným 2/ a 3/ priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

Žalovanému 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podaním doručeným súdu dňa 16.4.2021 domáhal, aby súd zriadil na presne špecifikované nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území X., ktoré sú vo vlastníctve žalovaného 3/, záložné právo za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu vo výške 6.866,40 Eur s prísl. z faktúr č. 2020003 a 2020008 formou zabezpečovacieho opatrenia. Návrh odôvodnil obavou, že exekúcia jeho pohľadávky bude ohrozená, keďže žalobca zistil, že žalovaný 1/ previedol účelovo svoj majetok na žalovaného 2/ a následne vo veľmi krátkom čase na žalovaného 3/. Je názoru, že tento scudzený majetok žalovaný 3/ ďalej prevedie na štvrtú osobu, aby ho očistil a zbavil pasív.

2. Súd prvej inštancie poukázal v rozhodnutí na ust. , ods. 3 , a uviedol, že z preventívnej povahy zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že ide o prostriedok, ktorým možno zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Keďže rozhodnutie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia nie je rozhodnutím meritórnym, súd pri rozhodovaní o ňom nevykonáva dokazovanie. Aj napriek tomu však skúma, či navrhovateľ neodkladného opatrenia osvedčil všetky skutočnosti, ktoré sú v zmysle predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Ide najmä o osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj skutočností odôvodňujúcich obavu, že exekúcia bude ohrozená. K návrhu musí navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

3. Súd prvej inštancie po preskúmaní návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia mal za to, že v danom prípade žalobca základné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neosvedčil, keď sa domáhal jeho nariadenia z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená. Žalobca neosvedčil, že sa žalovaný 1/ a 2/ zbavili svojho majetku jeho predajom za nízku cenu, darovaním alebo zámenou za veci nižšej hodnoty. Skutočnosť, že žalovaný 1/ a 2/ scudzili svoj majetok nie je dôkazom, že sa tak stalo s cieľom „očistiť a zbaviť ho pasív“ ako argumentuje žalobca. Žalobca sa len domnieva, že sa tak stalo s cieľom poškodiť záujmy žalobcu, avšak toto tvrdenie nebolo nijak osvedčené. Ak žalovaní zamýšľajú realizovať svoje práva vlastniť a scudzovať majetok, neznamená to nevyhnutne, že to robia s cieľom ohroziť budúcu exekúciu na ich majetok. Okrem toho súd zamietol návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia aj z dôvodu, že jeho účelom je zabezpečenie pohľadávky, ktorú má žalobca voči žalovanému 1/ a nie voči žalovanému 3/, čiže prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia by bola obmedzená na svojich právach osoba, ktorá nijak nespôsobila neplnenie záväzkov voči žalobcovi (tie si podľa tvrdenia žalobcu riadne neplnil žalovaný 1/. Preto návrh na jeho nariadenie zamietol. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle , keďže v konaní mali plný úspech vo veci žalovaní, súd by im priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd však žalovaným náhradu trov konania nepriznal, nakoľko im žiadne nevznikli.

4. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa , a . V odvolaní o.i. uviedol, že ako veriteľ súdu prvej inštancie preložil listinné dôkazy, z ktorých bolo možné urobiť záver, že žalovaní s poukazom na vzájomné personálne prepojenie s úmyslom priamym v krátkom časovom rozpätí vykonali právne úkony, ktorých pohnútkou a cieľom bolo zmarenie vymoženia pohľadávky žalobcu tzv. reťazením prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Tieto úkony súd nevyhodnotil ako úmyselné konania zbaviť sa svojho záväzku, čo malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, čím priamo ohrozil budúcu exekúciu. Žalovaný 1/ previedol účelovo svoj majetok na žalovaného 2/ a následne vo veľmi krátkom čase na žalovaného 3/, čím bola ohrozená budúca exekúcia. V prípade žalovaného 2/ a žalovaného 3/ je nespochybniteľné preukázané, že ide o personálne prepojenia blízkych osôb - ide teda o dve rodinné firmy, ktoré konajú v zhode. Z logiky veci takisto vyplýva, že tieto spoločnosti sledujú výlučne svoje záujmy a nie záujem plniť svojej záväzky, a preto si navzájom medzi sebou „prelievajú“ zisky. Súd prvej inštancie svojím rozhodnutím ochránil porušovateľa zákona, pretože nehnuteľnosť, v ktorej je zhmotnená práca žalobcu, má svoju hodnotu, ktorá je presne vyčísliteľná a bola zohľadnená do kúpnej ceny nehnuteľnosti, ktorá sa tzv. „sofistikovane“ predala najprv žalovanému 2/, ktorá je personálne prepojená so žalovaným 3/ s dôrazom na to, že obidve tieto spoločnosti mali donedávna aj rovnaké sídlo v Areáli IN VEST 1179 v Šali. Žalovaný 3/ si za účelom „zahladenia stôp“ až nedávno zmenil sídlo do Bratislavy na Sabinovskú 15. Návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia bol podaný dôvodne a má oporu v zákone - súd prvej inštancie však napriek osvedčeniu nebezpečenstva, že exekúcia bude ohrozená, bez právneho dôvodu vytvoril pre žalovaných podmienky, aby sa nerušene mohli aj ďalšími obdobnými úkonmi zbaviť predmetnej nehnuteľnosti ďalším účelovým prevodom vlastníckeho práva. Nárok žalobcu je v súčasnom štádiu stavu veci možné dosiahnuť práve zabezpečovacím opatrením. V konaní o nariadení zabezpečovacieho opatrenia bolo podľa žalobcu jednoznačne osvedčené, že predmetná nehnuteľnosť bola prvým právnym úkonom účelovo prevedená tak, aby mohla byť vo veľmi krátkom čase znovu prevedená na ďalší subjekt, a to všetko s nedobrým úmyslom - dosiahnuť nevymožiteľnosť pohľadávky žalobcu ako veriteľa a ohroziť exekúciu. Preto navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie, návrhu žalobcu vyhovel a zriadil záložné právo na špecifikované nehnuteľnosti, alebo napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Na výzvu odvolacieho súdu sa k odvolaniu vyjadrili žalovaní 2/ a 3/, ktorí namietli nedostatok vecnej pasívnej legitimácie žalovaného 2/ a 3/, s tým, že žalovaní 2/ a 3/ sú od žalovaného 1/ neprepojené nezávisle fungujúce právnické osoby, ktoré nikdy neboli a nie sú v žiadnom právnom vzťahu voči žalobcovi. Nehnuteľnosti na ktorých žiada žalobca zriadiť záložné právo, nepatria do vlastníctva žalovaného 1/, ale do výlučného vlastníctva žalovaného 3/. K objasneniu uviedli, že na základe zmluvy o záložnom práve medzi Tatra bankou, a.s. ako záložným veriteľom a žalovaným 1/ ako záložcom vzniklo v prospech Tatra banky dňa 15.2.2017 záložné právo k predmetným nehnuteľnostiam / Záložné právo 1/, následne dňa 26.9.2017 došlo k vzniku ďalšieho záložného práva /Záložné právo 2/. Záložné právo 2 v prospech Tatra banky, a.s. bolo zriadené aj k rozostavanému bytu č. 1, pričom tento byt sa nachádza v bytovom dome bez súpisného čísla, ktorý leží na parcele č. XXX/XX, zapísaný na LV č. XXXX pre kat. územie: X.U.. Výlučným vlastníkom nehnuteľností, bytového domu ako aj rozostavaných bytov a nebytových priestorov bol pôvodne žalovaný 1/. Žalovaný 2/ sa stal ako

postupník výlučným majiteľom záložným právom zabezpečenej pohľadávky vzniknutej na podklade Úverovej zmluvy, čím sa stal riadnym zabezpečeným veriteľom žalovaného 1/. Nakoľko Žalovaný 1/ zabezpečenú pohľadávku Žalovaného 2/ (pôvodne patriacej Tatra banke, a.s.) riadne a včas neuhradil, žalovaný 2/ pristúpil k výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného 1/. Žalovaný 1/ ako záložca bol povinný strpieť výkon záložného práva a bol povinný poskytnúť žalovanému 2/ ako záložnému veriteľovi primeranú súčinnosť potrebnú na výkon záložného práva. Žalovaný 2/ sa nikdy nestal vlastníkom nehnuteľností, ale prostredníctvom výkonu záložného práva sa na základe kúpnej zmluvy zo dňa 8.3.2021 stal žalovaný 3/ výlučným vlastníkom Nehnuteľností, bytového domu a v ňom sa nachádzajúcich všetkých bytov a nebytových priestorov /vrátane bytu č. 1/. Na žalovaného 2/ ani na žalovaného 3/ však žiadnym spôsobom neprešli akékoľvek záväzky žalovaného 1/, ani ich neprevzali, ani k nim nepristúpili. Žalovaný 3/ sa stal vlastníkom nehnuteľností, pretože si žalovaný 1/ neplnil svoje splatné záväzky a povinnosti voči žalovanému 2/ z úverovej zmluvy /pôvodne Tatra banke, a.s./.

6. K zásade proporcionality žalovaní uviedli, že návrh žalobcu je v rozpore s touto zásadou. Pokiaľ by odvolací súd aj vyhodnotil uplatnený domnelý nárok žalobcu ako oprávnený, hodnota bytu vo vlastníctve žalovaného 3/, ku ktorému navrhuje žalobca zriadiť záložné právo, je neporovnateľne vyššia ako výška údajnej pohľadávky žalobcu. Dlžník, ktorému má byť zabezpečovacím opatrením zriadené sudcovské záložné právo k jeho majetku, nemôže byť zabezpečovacím opatrením obmedzený neprimeraným spôsobom povahe veci. V zmysle ustálenej rozhodovacej praxe slovenských súdov platí, že pri rozhodovaní o nariadení zabezpečovacieho opatrenia musí súd vziať na zreteľ, že v konaní o zabezpečovacom opatrení je povinný poskytnúť súdnu ochranu nielen strane, ktorá sa domáha nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ale zároveň aj tej strane, voči ktorej zabezpečovacie opatrenie smeruje (napr. uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.1.2016, sp. zn. , pričom analogicky sa ustanovenia o neodkladnom opatrení použijú primerane i na zabezpečovacie opatrenie).Trhová hodnota novopostaveného bytu č. 1, na ktorom žiadal žalobca zriadiť záložné právo, predstavuje približne 340.000,- Eur. Navyše zriadenie zabezpečovacieho opatrenia bytu č. 1 by závažným spôsobom zasiahlo priamo do majetkovej sféry žalovaného 3/, ktorý by ako spoločnosť podnikajúca na úseku predaja nehnuteľností, nemohla bezproblémovo a riadne ponúkať svojim klientom tento byt na predaj. Ak by došlo k zriadeniu navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia, žalovanému 3/ by reálne hrozil vznik škody vo forme ušlého zisku vo výške niekoľko stotisíc eur. Preto žalovaní 2/ a 3/ navrhli, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil a zaviazal žalobcu na zaplatenie trov odvolacieho konania žalovaným 2/ a 3/ v celom rozsahu.

7. Odvolací súd prejednal vec podľa - 380 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

8. Odvolací súd na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza, že súd prvej inštancie sa dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými skutočnosťami uvedenými žalobcom v podanom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. V zmysle platnej právnej úpravy ( a nasl. ) môže súd nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom žalobca musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu. Žalobca je povinný okrem opísania rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísať tiež skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Súd prvej inštancie vyhodnotil návrh žalobcu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia ako nedôvodný, nakoľko neboli splnené základné zákonné predpoklady pre jeho nariadenie, a to správne.

9. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

12. Totožne ako v konaní o nariadení predbežného opatrenia /OSP, právna úprava účinná do 30.6.2016/ musí byť v návrhu na jeho nariadenia aspoň osvedčenie danosti práva /nároku/ bez akejkoľvek pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy, pričom zásadne neprejudikovanie práva a záujmy strán sporu sú riešené v konaní o veci samej. V komplexe teda platí, že nariadenie neodkladného opatrenia/ zabezpečovacieho opatrenia/ je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami sporu, ak tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ak táto dočasná úprava je potrebná, aby sa v daných právnych vzťahoch nevytvoril nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasiahne do právnych vzťahov medzi účastníkmi konania (stranami sporu), keď povinná strana sporu nemôže byť na právach obmedzená neprimeraným spôsobom.

13. Čo sa týka návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd prvej inštancie vyslovil právny názor, že žalobca neosvedčil základné predpoklady na nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Návrh zamietol aj z dôvodu, že jeho účelom je zabezpečenie pohľadávky ,ktorú má žalobca voči žalovanému 1/ a nie voči žalovanému 3/, pričom by bola obmedzená na svojich právach osoba, ktorá nijak nespôsobila neplnenie záväzkov voči žalobcovi. Na doplnenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd konštatuje, že súd nariadi zabezpečovacie opatrenie v prípade ak boli v návrhu osvedčené dôvody na jeho nariadenie. Súd pri rozhodovaní posudzuje jeho dôvodnosť a osvedčené skutočnosti, nevykonáva dokazovanie ale len posudzuje predložené dôkazy a to v rozsahu ich osvedčovacej sily. Odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca hodnoverným spôsobom neosvedčil, že zo strany žalovaných dochádza k takému konaniu ktoré by vzbudzovalo obavu, že žalobcovi reálne a bezprostredne hrozí ujma, alebo že by výkon v budúcnosti očakávaného súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Žalobca musí po osvedčení svojho hmotného nároku, ktorého ochrany sa domáha, presvedčivo osvedčiť skutočnosti odôvodňujúce bezodkladnú potrebu úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Žalobca musí osvedčiť také konkrétne správanie žalovaných, ktoré mu spôsobuje nenahraditeľnú ujmu. Nárok pritom nemusí byť nepochybne preukázaný, ale musí byť aspoň osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou riešenia. Osvedčovanie znamená zisťovanie najvýznamnejších skutočností potrebných pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia prostredníctvom označených dôkazov. Odvolací súd nemal na základe skutočností tvrdených žalobcom za osvedčenú neodkladnú potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia za účelom úpravy vzťahov medzi stranami ani hrozbu ohrozenia prípadnej exekúcie vo vzťahu k žalovaným.

14. Za podstatné považuje odvolací súd zdôrazniť, že žalobca v konaní neosvedčil pasívnu vecnú legitimáciu žalovaných 2/ a 3/, keď neosvedčil právny vzťah medzi ním a žalovanými 2/ a 3/. Žalobca osvedčoval právny vzťah medzi ním a žalovaným 1/ predloženými faktúrami č. 2020003 a č. 2020008 za vykonané práce /jadrové rezanie výťahových otvorov a jadrové vŕtanie/, ktoré však bez ďalšieho neosvedčujú existenciu zmluvného vzťahu ani medzi žalobcom a žalovaným 1/. Naopak žalovaní 2/ a 3/ v rámci vyjadrenia k odvolaniu predloženými listinnými dôkazmi preukázali skutočnosť, že žalovaný 2/ ako veriteľ splatnej zabezpečenej pohľadávky voči žalovanému 1/ pristúpil k výkonu záložného práva a v zmysle zmluvy o záložnom práve konal v mene žalovaného 1/ a uzatvoril so žalovaným 3/ kúpnu zmluvu na predmetnú nehnuteľnosť, čo vyplýva z výpisu z LV č. XXXX. Nebolo teda osvedčené účelové a špekulatívne konanie žalovaných 2/ a 3/ súvisiace s prevodom vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti a zbavovanie sa „ pasív“ prisvojením si hodnoty cudzej práce, ako tvrdil žalobca. Odvolací súd ďalej zdôrazňuje, podľa ust. môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V posudzovanej veci neboli osvedčené základné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a to, že predmetná nehnuteľnosť, na ktorej žiada žalobca zriadiť záložné právo je vo vlastníctve žalovaného 1/ ako dlžníka domnelej pohľadávky. Vlastníkom nehnuteľnosti je žalovaný 3/, ktorý však nie je dlžníkom žalobcu. Preto v zmysle ust. nie sú splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

15. V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd uvádza, že žalobca v posudzovanom prípade dostatočným spôsobom neosvedčil potrebu bezodkladne upraviť pomery strán sporu. Z návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a listinných dôkazov založených v súdnom spise teda nemožno vyvodiť riadne osvedčenie naliehavosti procesnej prevencie.

16. Odvolací súd ďalej poznamenáva, že pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov

dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť celkom zjavný nepomer. Súd by mal teda aj v tomto prípade rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality.

17. Podľa súdnej judikatúry zmyslom neodkladného opatrenia /teda aj zabezpečovacieho opatrenia/ je dočasná úprava pomerov strán sporu /nie s konečnou platnosťou/, pričom ochrana musí byť poskytnutá tomu, kto o nariadenie neodkladného opatrenia žiada, ako aj tomu, voči komu neodkladné opatrenie smeruje. Ochrana toho, proti komu má navrhované neodkladné opatrenie smerovať, však nemôže dosiahnuť takú intenzitu, aby v podstate znemožňovala ochranu oprávnených záujmov druhej strany. Ide pritom o dočasné opatrenie, ktorého trvanie je obmedzené a neodkladným opatrením nie je prejudikovaný konečný výsledok sporu, ale ide o prostriedok, ktorým sa zabezpečuje , aby konečné rozhodnutie malo vôbec reálny význam.

18. Súd prvej inštancie v danom prípade rozhodol správne, pokiaľ zamietol návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko v konaní neboli osvedčené zo strany žalobcu základné predpoklady pre jeho nariadenie. Vzhľadom na túto skutočnosť odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa a ako vecne správne potvrdil.

19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a tak, že v odvolacom konaní úspešným žalovaným 2/ a 3/ priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Žalovanému 1/ v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, preto mu odvolací súd nárok na náhradu odvolacieho konania nepriznal.

20. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 ( tretia veta v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).