Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/4/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Andreja Radomského, v právnej veci žalobcu: Technické služby mesta Levoča, IČO: 35 528 052, so sídlom Hradby 758/2, 054 01 Levoča, právne zastúpeného JUDr. Ľubomíra Bašistová Virová, advokátka, IČO: 42 099 595, so sídlom Zimná 62, 052 01 Spišská Nová Ves, proti žalovanému: OPN, s. r. o., IČO: 47 010 517, so sídlom Strojnícka 11, 080 06 Prešov, o zaplatenie 1.500,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. -74 z 29. septembra 2020 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom II. a III. výroku.

Priznáva žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zastavil konanie v časti o zaplatenie 150,- eur, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.350,- eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.500,- eur od 18. septembra 2019 do 28. septembra 2020 a zo sumy 1.350,- eur od 29. septembra 2020 do zaplatenia, ako aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, v pravidelných mesačných splátkach po 113,- eur mesačne splatných vždy k 15.-temu dňu na účet žalobcu s tým, že nezaplatením čo i len jednej zo splátok sa stane splatným celý dlh a priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

2. 2.1 Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní zo zistenia, že žalobca ako vypožičiavateľ a žalovaný ako požičiavateľ uzatvorili 2. septembra 2016 zmluvu o výpožičke, na základe ktorej požičiavateľ vypožičal vypožičiavateľovi hnuteľné veci, a to SCAT REXCIT D63 na prívod vody z hydrantu a SCAT REXCIT D32 na prívod vody do rolby. V súlade s článkom III. ods. 2 zmluvy o výpožičke vypožičiavateľ uhradil požičiavateľovi zábezpeku vo výške 1.500,- eur. Zmluvné strany si dohodli dobu výpožičky od 5. septembra 2016 do 12. septembra 2016, resp. do 30. decembra 2016. Predmety výpožičky vrátil vypožičiavateľ požičiavateľovi 16. januára 2017, o čom spísali odovzdávacie protokoly. Požičiavateľ zloženú zábezpeku vypožičiavateľovi nevrátil. Vypožičiavateľ vyzval listom zo 4. apríla 2017 požičiavateľa na vrátenie zloženej zábezpeky. List nebol zaslaný na korešpondenčnú adresu požičiavateľa, a preto sa vrátil vypožičiavateľovi ako nedoručený. Po podaní žaloby (28. septembra 2020) uhradil žalovaný žalobcovi 150,- eur. 2.2 Súd prvej inštancie mal z výsledkov vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobca zložil na účet žalovaného zábezpeku vo výške 1.500,- eur, ktorú mu žalovaný po vrátení predmetov výpožičky nevrátil. Po podaní žaloby zaplatil žalovaný žalobcovi 150,- eur, čím svoj dlh voči nemu uznal.

2.3 Na základe návrhu žalobcu súd prvej inštancie zastavil konanie v časti o zaplatenie 150,- eur, ktoré po podaní žaloby žalovaný zaplatil žalobcovi. Vo vzťahu k úhrade dlžnej sumy žalovaným mal súd za to, že žalovaný, proti ktorému bolo v čase vzniku povinnosti vrátiť žalobcovi peňažné prostriedky vedené daňové exekučné konanie, by plnením žalobcovi na základe platobného rozkazu nespáchal trestný čin zvýhodňovania veriteľa. Súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi zostatok dlhu vo výške 1.350,- eur. Keďže výzva na vrátenie zábezpeky nebola doručená žalovanému na jeho korešpondenčnú adresu uvedenú v zmluve o výpožičke, žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením dlžnej sumy dňom doručenia platobného rozkazu, t. j. 18. septembra 2019, kedy sa dozvedel o podanej žalobe. Preto súd priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.500,- eur od 18. septembra 2019 do 28. septembra 2020, teda odo dňa vzniku omeškania do vykonania čiastočnej úhrady a zo sumy 1.350,- eur od 29. septembra 2020 do zaplatenia, ako aj nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur. So súhlasom žalobcu súd povolil žalovanému zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu v mesačných splátkach po 113,- eur s tým, že nezaplatením čo i len jednej zo splátok sa stane splatným celý dlh. 2.4 Súd prvej inštancie predmet sporu právne posúdil podľa , , (ďalej len „“) a , , , . Úroky z omeškania priznal súd žalobcovi podľa , , a , nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia . Paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky priznal súd žalobcovi podľa a nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia . 2.5 O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia (ďalej len „“) a priznal plne úspešnému žalobcovi proti neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

3. Proti tomuto rozsudku v rozsahu výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 1.350,- eur s príslušenstvom a výroku o trovách konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Mal za to, že pohľadávku žalobcu uznal až dňom uhradenia sumy vo výške 150,- eur. Vzhľadom na túto skutočnosť tvrdil, že žaloba bola podaná pred lehotou splatnosti pohľadávky žalobcu, pretože splatnosť pohľadávky žalobcu nebola dohodnutá v zmluve o výpožičke, ani ustanovená zákonom. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zrušil, alternatívne aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil tak, že žalobu ako predčasnú zamieta.

4. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu prvej inštancie 11. decembra 2020. Uviedol, že súd prvej inštancie postupoval v súlade s príslušnými právnymi predpismi, keď zaviazal žalovaného na zaplatenie zostatku dlhu vo výške 1.350,- eur. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu ako vecne správny a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

5. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu prvej inštancie 7. januára 2021. Konštatoval, že veriteľ sa môže domáhať svojich práv na súde až/už v prvý deň omeškania, t. j. 19. septembra 2019, v dôsledku čoho bola žaloba podaná na súd pred lehotou splatnosti pohľadávky. Tvrdil, že žalobca sa síce môže žalobou podanou na súd domáhať zaplatenia takejto pohľadávky, ale súd nemôže žalobe vyhovieť, pretože to by bol precedens pre celú Európsku úniu. Ďalej zdôraznil, že v plnení bude pokračovať dobrovoľne aj bez rozhodnutia súdu, avšak aktuálne ho zasiahla nepriaznivá situácia súvisiaca s pandémiou COVID-u, keďže jeho potenciálnym zákazníkom (hokejové štadióny a lyžiarske strediská) štát zakázal podnikať.

6. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného v súdom určenej lehote nevyjadril.

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia , po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávnenou osobou ( ), prejednal odvolanie podané žalovaným a preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl.

bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie podľa (a contrario) a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (, ). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (, ). Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove (, , ). Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie uvedených zásad (, , ) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom rozsahu potvrdiť.

8. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

10. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie dostatočným, jasným, zrozumiteľným a výstižným spôsobom vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Podrobným spôsobom objasnil, na základe akých skutočností a na podklade akej právnej úpravy vec právne posúdil. V nadväznosti na uvedené odvolací súd nepovažoval za potrebné opakovať resp. dopĺňať rozhodnutie súdu prvej inštancie. Len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza:

11. V zmysle záverov konštantnej judikatúry právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení sú vyvodzované právne závery a aplikovaná konkrétna právna norma na zistenie skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nemu vtedy, ak súd nepoužil správny, náležitý právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

12. Z obsahu spisu má odvolací súd za preukázané, že žalobca ako vypožičiavateľ a žalovaný ako požičiavateľ uzatvorili 2. septembra 2016 zmluvu o výpožičke. V článku 3 bol 4. tejto zmluvy sa sporové strany dohodli, že ak nedôjde k uzatvoreniu riadnej zmluvy v zmysle článku III. bod 3., požičiavateľ je povinný odo dňa vrátenia nepoškodeného a úplného predmetu vypožičania, vypožičiavateľovi vrátiť zábezpeku v plnej výške. Žalobca vrátil predmety výpožičky požičiavateľovi 16. januára 2017, o čom spísali aj odovzdávací protokol. Žalobca vyzval žalovaného na splnenie jeho dlhu výzvou zo 4. apríla 2017, avšak táto výzva nebola doručená na adresu žalovaného.

13. Keďže splatnosť pohľadávky žalobcu bola v zmluve o výpožičke určená odo dňa vrátenia nepoškodeného a úplného predmetu vypožičania a predmety vypožičania boli vrátené žalovanému 16. januára 2017, odvolací súd nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že splatnosť pohľadávky žalobcu nebola dohodnutá v zmluve o výpožičke, ako ani s tvrdením žalovaného, že žaloba bola podaná pred lehotou splatnosti pohľadávky žalobcu. Len, ak by vyššie citované ustanovenie v zmluve o výpožičke chýbalo, bolo by možné stotožniť sa s tvrdením žalovaného, že splatnosť pohľadávky žalobcu nebola dohodnutá v zmluve o výpožičke a na právny vzťah žalobcu a žalovaného aplikovať ustanovenie § 340 ods. 2

, v zmysle ktorého, ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.

14. Z týchto dôvodov odvolací súd považuje za nesprávny aj názor žalovaného, že ak svoj záväzok uznal 28. septembra 2020, kedy čiastočne plnil svoj dlh žalobcovi, žaloba bola podaná predčasne. Ak by odvolací súd akceptoval takýto názor žalovaného, bola by možnosť žalobcu podať žalobu závislá na vôli žalovaného čiastočne plniť záväzok, čo nemá oporu nielenže v žiadnom zákonnom ustanovení, ale ani v práve ako takom.

15. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 1.350,- eur s príslušenstvom zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania.

16. Na základe uvedených skutočností považuje odvolací súd odvolanie žalovaného za nedôvodné a vzhľadom na uvádzané dôvody odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia , rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu ako vecne správny potvrdil.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia v spojení s ustanovením , a . Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že v odvolacom konaní bol žalobca úspešný v celom rozsahu, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 % a zároveň žalovaný v odvolacom konaní úspech nemal. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle ustanovenia súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku.

18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).