Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2C-26-2026.pdf
PDF · 72.71 KB
Case nature
Subarea
2C/26/2026
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica, pracovisko Brezno v právnej veci navrhovateľky A. B., C., D. XX/X proti odporcom 1/ E. F., C. XXX a 2/ G. F., C. XXX, o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
r o z h o d o l :
Súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia o d m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Podaným návrhom sa navrhovateľka domáhala nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by súd zriadil záložné právo k nehnuteľnostiam na LV č. XXXX v prospech navrhovateľky na zabezpečenie pohľadávky 15 900 Eur s príslušenstvom, z dôvodu, že existuje dôvodná obava, že vymožiteľnosť pohľadávky bude ohrozená, keďže nehnuteľnosti sú zaťažené záložným právom banky a môže dôjsť k ďalšiemu zaťaženiu. Zabezpečovacie opatrenie je preto nevyhnutné na ochranu práv navrhovateľky. K návrhu nepripojila žiadne listiny. 2. Podľa § 123 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako ,,CSP“), podanie vo veci samej je najmä žaloba, vzájomná žaloba, zmena žaloby, späťvzatie žaloby, odpor, odvolanie, dovolanie, a ak to z povahy veci vyplýva, aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia.
3. Podľa § 127 ods. 1 a § 132 ods. 1 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
4. Podľa § 129 ods. 1 CSP, ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.
5. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
6. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
7. Podľa § 327 ods. 1 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
8. Podľa § 343 ods. 1, 2, 3 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
9. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
10. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Súd môže teda na návrh zriadiť záložné právo, ktoré má povahu riadneho záložného práva. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s § 343 ods. 3 CSP aj napriek existencii skoršieho záložného práva.
11. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia zároveň vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia. Navrhované zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie budúcej exekúcie voči žalovanému. Okrem existencie nároku musí však navrhovateľ osvedčiť i to, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia voči žalovanému ohrozená, pričom obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť ohrozený. Ani existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený, je predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery (rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Obo/144/97; zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998).
12. Súd preskúmal podaný návrh navrhovateľky a zistil, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je neurčitý a nevykonateľný. Súd v zmysle § 327 CSP takýto návrh odmietol, nakoľko ide o vady návrhu, ktoré bránia pokračovaniu v konaní. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia absentuje dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností, pretože tvrdenia a opisy navrhovateľky sú len všeobecné a nekonkrétne (ust. § 326 ods. 1 CSP). Navrhovateľka uvádza len toľko, že existuje dôvodná obava, že vymožiteľnosť pohľadávky bude ohrozená, ale v návrhu neuviedla žiadne konkrétne skutočnosti, z ktorých by vyplývalo úmyselné konanie odporcov za účelom zbavovania sa majetku na úkor navrhovateľky ako ich veriteľa. Navrhovateľka taktiež nedostatočne uviedla riadne označenie strán sporu, keď podľa § 133 ods. 1 CSP, fyzická osoba sa označuje menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom, pričom v návrhu nie sú uvedené dátumy narodenia odporcov. Ďalej návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nespĺňa náležitosti riadneho návrhu, keď v navrhovanom petite (petit = to, čoho sa navrhovateľka domáha) riadne nešpecifikovala nehnuteľnosti, ktoré majú byť predmetom nariadeného zabezpečovacieho opatrenia. V prípade petitu je potrebné presne konkretizovať nehnuteľnosť, na ktorej navrhovateľka navrhuje zriadiť záložné právo, pričom navrhovateľka v petite uviedla len LV č. XXXX (dokonca aj bez označenia kat. územia), čo je nepostačujúce. Navrhovaný petit je tak neúplný, neurčitý a nie je presne vymedzený, čo spôsobuje jeho materiálnu nevykonateľnosť. Všeobecne platí, že petit rozhodnutia musí byť naformulovaný jasne a zrozumiteľne, aby bolo jasné, o aké práva a povinnosti skutočne ide a aby ho bolo možné prevziať do výroku rozhodnutia. Súd je v rámci dispozičného princípu vždy viazaný návrhom
a nesmie ho prekročiť, ani uložiť inú, ako v návrhu požadovanú povinnosť či obmedzenie. Tiež nemôže sám naformulovať petit rozhodnutia, pretože by tak bol porušený princíp rovnosti sporových strán.
13. Záverom súd dodáva, že v danom prípade bol podaný návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia po začatí konania vo veci samej, ktoré je vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 4C/27/2026, v ktorom sa navrhovateľka ako žalobkyňa domáha voči odporcom zaplatenia sumy 15.900,- Eur (navrhovateľka v návrhu v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia poukazuje na toto konanie), preto sa aplikuje ust. § 327 CSP, a teda ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú. Pretože návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neobsahoval predpísané náležitosti, bol neurčitý a nevykonateľný, súd návrh navrhovateľky odmietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd (§ 362 ods. 1, 2 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.