Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Sas/26/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Viktóriou Kurucovou, v právnej veci žalobkyne: A. B. C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, E. F., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych veciach, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22.06.2023 takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta.

II. Správny súd v Bratislave účastníkom konania právo na náhradu trov nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Administratívne konanie

1. Prvostupňovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07.10.2022 Sociálna poisťovňa – ústredie (ďalej len „správny orgán prvého stupňa“) podľa ustanovenia a o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „“) zamietla žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok zo dňa 13.09.2022 (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“). Správny orgán prvého stupňa v prvostupňovom rozhodnutí uviedol, že žalobkyňa podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Nové Zámky zo dňa 13.09.2022 nie je invalidná, pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Jej miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na 30 %.

2. Žalobkyňa podala proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie zo dňa 31.10.2022, v ktorom uviedla, že pri ustálení jej zdravotného stavu posudkovým lekárom došlo k unáhleniu. Vzhľadom na odborné ortopedické vyšetrenie, ktoré absolvovala 25.10.2022, žiadala o prehodnotenie jej zdravotného stavu. Predložila aj lekársku správu od urológa zo dňa 28.07.2022. Uviedla, že jej zdravotný stav je trvalý, s postupnou progresiou nálezu, obmedzuje bežný spôsob jej života, vyžaduje šetrenie váhonosných kĺbov a pravidelné kontroly na ortopedickej ambulancii. Žiadala, aby ju posudkový lekár žalovanej vyšetril v jej prítomnosti. Podaním zo dňa 19.12.2022 doplnila lekársky nález z neurologického vyšetrenia zo dňa 12.12.2022 a opätovne žiadala o prehodnotenie jej zdravotného stavu. Opísala vývoj svojho zdravotného stavu a akým spôsobom ju nepriaznivý zdravotný stav ovplyvňuje v bežnom a pracovnom živote. Uviedla, že ju čaká operácia pravého kolena a SCC.

3. Žalovaná napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22.06.2023 prvostupňové rozhodnutie potvrdila a odvolanie žalobkyne zamietla v celom rozsahu (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). V odôvodnení napadnutého rozhodnutia s odvolaním sa na príslušné zákonné

ustanovenia zákona o sociálnom poistení uviedla, že na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobkyne opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky nové Zámky dňa 29.11.2022 v prítomnosti žalobkyne, ktorý zmenil svoj posudkový záver tak, že určil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 40 % a predložil kompletný posudkový spis posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Nitre. Posudkový lekár odvolacieho orgánu posúdil zdravotný stav žalobkyne v jej neprítomnosti na základe dostupnej dokumentácie dňa 07.06.2023 a v odbornom lekárskom posudku uviedol, že za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil syndróm karpálneho tunela vpravo podľa prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení, kapitoly XV – choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu G – postihnutie končatín, položky 29.9 – nervus medianus, dolná časť, ktorému zodpovedá mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 30 %. Za ostatné zdravotné postihnutia – zvýšil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 %. Invalidita nevznikla, keďže celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 40 %. Zdravotný stav žalobkyne bol posúdený v jej neprítomnosti v súvislosti s opatreniami prijatými počas krízovej situácie a v súlade s § 153 ods. 5 v spojení s § 293eu ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Žalobkyňa v odvolacom konaní neuviedla relevantné dôvody alebo námietky, ktoré by spochybňovali závery posudkových lekárov sociálneho poistenia ani nepredložila také dôkazy, ktoré by preukazovali zhoršenie jej zdravotného stavu na úroveň invalidity. Zmena rozhodujúceho zdravotného postihnutia nemá vplyv na zmenu rozhodnutia a priznanie invalidného dôchodku.

II. Správna žaloba

4. Správnou žalobou zo dňa 28.08.2023, doručenou Krajskému súdu v Nitre dňa 30.08.2023, sa žalobkyňa domáhala, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie.

5. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že posudzovanie závažnosti jej zdravotného stavu je nesprávne a neobstojí, ak posudzovaná osoba žiadala o prítomnosť počas konania a možnosť priamo sa vyjadriť v rámci dokazovania a nedošlo k reálnemu kontaktu s posudzovanou osobou. Podľa právnej úpravy je fakticky nemožné dosiahnuť stav 41 % či 43 %, k hlavnej diagnóze je možné pripočítať len 10 %. Poukázala na skutočnosť, že pri prvom posudzovaní dňa 13.09.2022 bola hlavná diagnóza poškodenie ľavého kolenného kĺbu, ktorá bola hodnotená na 20 %. Po odvolaní došlo k prehodnoteniu a dňa 24.10.2022 bola ako hlavná diagnóza určený karpálny tunel pravej ruky ohodnotený na 30 %. Zvyšné diagnózy boli subsumované pod 10 %. Už na základe týchto skutočností je zrejmé, že došlo k progresu z hľadiska ochorenia pohybového aparátu ako celku. Poškodením a zhoršením patologického stavu pravého kolenného kĺbu došlo z dôvodu vyššieho zaťažovania v dôsledku stavu ľavého kolena, k jeho degenerácii a rapídnemu zhoršeniu stavu. Z hľadiska celkového obmedzenia bežného života sa obe kolená dostali na podobnú úroveň, pričom v súčasnosti je bolestivosť a subjektívne problémy s pravým kolenom horšie ako s ľavým a bude potrebná jeho operácia. Z priložených lekárskych správ vyplýva, že má nález aj na chrbtici a neurologické nálezy. Podľa názoru žalobkyne sa všetky jej diagnózy pohybového aparátu, odhliadnuc od psychiatrickej, urologickej a iných, mali hodnotiť ako celok, hlavne ak dochádza k synergickému efektu a patologické nálezy sú trvalého, progresívne sa zhoršujúceho charakteru, pričom sa ovplyvňujú navzájom. Všetky diagnózy jednotlivo podľa lekárov v čase akútnej bolesti či obmedzení sú dôvodom na vystavenie PN do odznenia akútnych symptómov. Vykonávanie pracovnej činnosti v takom stave by bolo zdravie ohrozujúce a objektívne by mohlo dôjsť aj k zhoršeniu ďalších diagnóz.

6. Namietla, že objektívne posúdenie jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bez jej prítomnosti nie je možné a navrhla, aby patologický stav pohybového aparátu vyhodnotil znalec znaleckým posudkom. Žalobkyňa ďalej opísala svoju pracovnú históriu a vývoj zdravotných ťažkostí, najmä v čase po pracovnom úraze v roku 2019, v dôsledku ktorého sa podrobila operácii ľavého kolena. Jej zdravotný stav je podľa vyjadrenia lekárov chronický s postupnou progresiou, pričom dochádza k vzájomnej synergii. Reálne ju obmedzuje v bežnom spôsobe života, vyžaduje šetrenie výkonnostných kĺbov, žalobkyňa sa musí vyhýbať chladu a námahe a chodiť na pravidelné kontroly na ortopédiu, neurológiu, alergológiu a urológiu. V pláne je operácia pravého kolena a SCC.

7. Pri prvom aj druhom posudzovaní jej nároku došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, ňou navrhnuté dokazovanie nebolo vykonané v jej prítomnosti a vykonané dôkazy neboli správne vyhodnotené.

III. Vyjadrenie žalovanej

8. Vo vyjadrení žalovanej k žalobe zo dňa 27.03.2024 žalovaná žiadala, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Vo vyjadrení uviedla, že podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia bol odborný lekársky posudok o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia žalovanej (ústredia) zo dňa 07.06.2023, podľa ktorého žalobkyňa nie je invalidná. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom stanovená na 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Žalovaná poukázala na závery uvedené v odbornom lekárskom posudku zo dňa 07.06.2023, podľa ktorých je žalobkyňa po čiastočnom odstránení vnútorného menisku s ošetrením kĺbnych chrupaviek v máji 2019 po pracovnom úraze. V ortopedickom náleze z októbra 2021 je v klinickom obraze ľavé koleno zhrubnuté, bez výpotku, jazvy sú kľudné, s terminálnym obmedzením hybnosti v zmysle ohýbania bez poruchy vystierania, končatina bez neurologických porúch. Od mája 2022 sa pridružili bolesti pravého kolena, RTG so začínajúcimi degeneratívnymi zmenami kĺbnych plôch. Klinicky sú oba kolenné kĺby popisované ako zhrubnuté, s terminálnym obmedzením hybnosti v zmysle ohýbania viac vpravo, bez deficitu pri vystieraní obojstranne. Pri vyšetrení pravého kolena v máji 2022 išlo o prvé vyšetrenie tohto kĺbu, funkčne bez výrazného funkčného postihnutia, nešlo o dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Doložený ortopedický nález z októbra 2022 bol klinicky bez zmeny, išlo naďalej o ľahké obmedzenie hybnosti kolenných kĺbov. Od 27.5.2021 nálezy neurológa potvrdzujú ambulantnú liečbu bolesti driekovej chrbtice s vyžarovaním do pravej dolnej končatiny, v klinickom obraze s ľahkou poruchou dynamiky driekovej chrbtice, s pozitívnymi napínacími manévrami vpravo bez poruchy citlivosti, motorického deficitu či trofických svalových zmien dolných končatín, bez poruchy postoja a chôdze s odporučením rehabilitácie. Po absolvovaní rehabilitácie bol stav s minimálnym zlepšením, pridružené bolesti krčného úseku chrbtice boli klinicky s obmedzením krčnej chrbtice v terminálnych, koncových polohách, so znížením povrchovej citlivosti pravej hornej končatiny v dermatóme C5/6 aj v úseku stredového nervu vpravo pri elektromyograficky verifikovanom útlaku karpálneho tunela stredne ťažkého stupňa v roku 2020, s prechodom do ťažkého stupňa v marci 2022, bez klinicky potvrdenej poruchy svalového napätia, sily horných končatín a trofických svalových zmien. Vyšetrenie krčnej chrbtice zobrazovacími metódami z roku 2020 bolo s degeneratívnymi zmenami a diskopatiami v segmentoch C5/6 a C6/7 bez prejavov cervikálnej myelopatie. Vyšetrenie driekovej chrbtice z roku 2019 bolo so začínajúcimi degeneratívnymi zmenami a diskopatiami s maximom v segmente L5/S1, kontrolným vyšetrením vo februári 2022 bez patologicky významných kompresií a deformácie odstupu koreňových pošiev.

9. Žalovaná poukázala na to, že podľa prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení sa pri posudzovaní zdravotného stavu na účely invalidity poistencov postihnutých chorobami podporného a pohybového aparátu určí miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa funkčného postihnutia. Samotné röntgenologicky či inými zobrazovacími metódami zistené degeneratívne zmeny nezapríčiňujú pokles schopnosti pracovnej činnosti. V prípade žalobkyne ide o klinicky mierny funkčný postih s poruchou dynamiky krčeného a driekového úseku bez motorického deficitu a trofických svalových zmien horných a dolných končatín. V reumatologickom náleze sú röntgenologicky potvrdené artrotické zmeny základného kĺbu palca nohy vpravo prvého stupňa s vybočením palcov obojstranne. Klinicky sú kĺby na horných končatinách voľné, bez artritídy, s primeraným úchopom obojstranne, na dolných končatinách sú bedrové kĺby, kolená, členky voľné, s vybočeným palcom vpravo, ponechané na konzervatívnej liečbe. Pri nízkej humorálnej aktivite reumatológ nevylúčil začínajúcu uratickú artritídu pri zvýšenej hladine kyseliny močovej. Pre dysreguláciu v oblasti bunkovej imunity s recidivujúcimi infektami močových a dýchacích ciest bola žalobkyňa v dispenzárnej starostlivosti imunoalergológa, prekonala ureoplazmovú infekciu. Pocit somatopsychickej insuficiencie s poruchou spánku u disponovanej osobnosti ambulantný psychiater hodnotil ako úzkostno - depresívnu poruchu, nešlo o závažnejšiu psychickú poruchu.

10. Zdravotný stav žalobkyne na žiadosť o invalidný dôchodok bol dňa 13.09.2022 posudkovým lekárom pobočky žalovanej posúdený v jej neprítomnosti v súvislosti s opatreniami prijatými počas krízovej situácie a v súlade s § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie boli určené trvalé následky po vybratí menisku pri stredne ťažkej poruche - kapitola XV, oddiel G, položka 48, písmeno b) prílohy, s prislúchajúcou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20 %, (dolná hranica percentuálneho rozpätia 20-30 % pre reziduálne funkčné postihnutie s obmedzením hybnosti ľavého kolenného kĺbu v terminálnej polohe). Za ostatné zdravotné postihnutia s miernym funkčným deficitom bola percentuálna miera zvýšená o 10 % na celkových 30 %. V odvolacom konaní bol dňa 29.11.2022 zdravotný stav žalobkyne prehodnotený posudkovým lekárom

pobočky žalovanej za jej prítomnosti. Zhodnotením predložených odborných lekárskych nálezov a vlastným vyšetrením posudkový lekár zmenil rozhodujúce zdravotné postihnutie pre nervové poškodenie stredového nervu vpravo - dolná časť, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 % (bez percentuálneho rozpätia) kapitola XV, oddiel G, položka 29.9 prílohy č. 4. Za ostatné zdravotné postihnutia s miernym funkčným deficitom bola percentuálna miera zvýšená o 10 % na celkových 40 %. Rozhodujúce zdravotné postihnutie, nervové poškodenie stredového nervu vpravo, dolná časť, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 % (bez percentuálneho rozpätia) kapitola XV, oddiel G, položka 29.9. potvrdil aj posudkový lekár v druhostupňovom odvolacom konaní dňa 07.06.2023. Ostatné zdravotné postihnutia, degeneratívne zmeny chrbtice a kolenných kĺbov, vzhľadom na ľahký funkčný deficit, samostatne svojou percentuálnou mierou neprevyšujú percentuálnu mieru rozhodujúceho zdravotného postihnutia, preto spolu s ostatnými zdravotnými postihnutiami podmieňujú zvýšenie percentuálnej miery o 10 % na celkových 40 %. Zdravotný stav žalobkyne v čase vydania napadnutého rozhodnutia nepodmieňoval vznik invalidity.

11. K námietke žalobkyne, že všetky jej diagnózy pohybového aparátu by sa mali brať ako jeden celok, je potrebné uviesť, že posudkový lekár určuje rozhodujúcu príčinu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, ktorým je rozhodujúce zdravotné postihnutie. Je to ochorenie, ktoré je najzávažnejšie a najvýraznejšie ovplyvňuje mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa určuje so zreteľom aj na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí, pričom jednotlivé percentuálne miery pre ostatné ochorenia sa nesčítavajú a percentuálna miera za tieto postihnutia môže byť zvýšená najviac o 10 %.

12. Skutkový stav bol objektívne zistený, nie sú diskrepancie medzi závermi odborných vyšetrení a posúdením zdravotného stavu žalobkyne posudkovými lekármi sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovanej. Subjektívne ťažkosti žalobkyne boli preukázanými diagnózami vysvetlené. Ak je žalobkyňa presvedčená, že disponuje lekárskymi správami, ktoré preukazujú také zhoršenie jej zdravotného stavu, ktoré by odôvodňovalo stanovenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť alebo zmenu rozhodujúceho zdravotného postihnutia, môže kedykoľvek požiadať o opätovné posúdenie invalidity a nároku na invalidný dôchodok.

13. Žalovaná uviedla, že zdravotný stav žalobkyne bol posúdený správne, komplexne a v súlade s príslušnými právnymi predpismi o sociálnom poistení a predmetné rozhodnutia sú zákonné a správne.

14. Žalovaná poukázala na to, že patrí do kompetencie posudkových lekárov posúdiť rozsah zdravotného poškodenia, jeho následkov na schopnosť poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, ako aj určovať mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Predmetné posudzovanie si vyžaduje odborné medicínske znalosti. Nespokojnosť žalobkyne s posúdením jej zdravotného stavu je len jej subjektívnym presvedčením a jej námietky objektívne nevyvolávajú pochybnosti o náležitom odbornom posúdení jej zdravotného stavu, ani o správnej aplikácii príslušných zákonných ustanovení.

IV. Konanie na správnom súde

15. Podľa ustanovenia v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) „Sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.“

16. Podľa ustanovenia „V konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.“

17. Podľa ustanovenia „Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.“

18. Podľa „Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.“

19. Podľa „Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.“

20. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“ alebo „súd“) ako vecne a miestne príslušný ( a ) po preskúmaní administratívneho spisu, napadnutého rozhodnutia a postupu žalovanej dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju správny súd podľa v spojení s zamietol. Správny súd rozhodol vo veci na pojednávaní a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 26.05.2026 ( ).

V. Vybrané ustanovenia aplikovanej právnej úpravy

21. Podľa ustanovenia § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení „Poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.“

22. Podľa ustanovenia § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení „Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.“

23. Podľa § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení „Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.“

24. Podľa § 71 ods. 3 zákona o sociálnom poistení „Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.“

25. Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení „Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.“

26. Podľa § 71 ods. 5 zákona o sociálnom poistení „Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.“

27. Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení „Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.“

28. Podľa § 71 ods. 7 zákona o sociálnom poistení „Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.“

29. Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení „Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.“

30. Podľa § 153 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení „Lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť dôchodkového poistenia.“

31. Podľa § 153 ods. 3 písm. a) zákona o sociálnom poistení „Lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.“

32. Podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení „Ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.“

33. Podľa § 293eu ods. 1 zákona o sociálnom poistení „Počas krízovej situácie sa ustanovenia § 142 ods. 6 písm. c), § 146 ods. 2 a § 153 ods. 5 časť vety za bodkočiarkou neuplatňujú.“

VI. Právne posúdenie veci správnym súdom

34. Správny súd v prvom rade posudzoval, či boli splnené podmienky konania a dospel k záveru, že žaloba bola podaná včas ( ), oprávnenou osobou ( ) a je prípustná (najmä a 7 ).

35. Súd napadnuté rozhodnutie preskúmal v medziach žalobných bodov, berúc do úvahy aj neviazanosť súdu žalobnými bodmi ( ), vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom vychádzal zo skutkového a právneho stavu, ktorý tu bol v čase vydania rozhodnutia žalovanej ( a ). Pri zisťovaní skutkového stavu správny súd vychádzal zo žalovanou predloženého posudkového spisu a dávkového spisu.

36. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 26.05.2026 uviedla opis jej zdravotného stavu a funkčných obmedzení. Ochorenia jej spôsobujú výrazné a každodenné funkčné obmedzenia, spočívajúce napríklad v neschopnosti dlhodobo sedieť alebo stáť, vo výrazne obmedzenej funkcii horných končatín, bolestivosti chôdze, neschopnosti viesť motorové vozidlo, narušení spánku a dlhodobej bolesti. Uvedené ťažkosti majú negatívny dopad na jej psychiku, čo znižuje jej schopnosť zvládať pracovné aj bežné životné situácie. Napriek dlhodobej liečbe nedošlo k podstatnému a trvalému zlepšeniu jej zdravotného stavu, naopak podľa dostupných nálezov dochádza k jeho zhoršovaniu. Doterajšie posúdenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nezodpovedá jej skutočnému zdravotnému stavu ani jeho reálnemu funkčnému dopadu. Žiadala o objektívne a komplexné prehodnotenie jej zdravotného stavu, s prihliadnutím na všetky diagnózy v ich vzájomnej súvislosti a ich kombinovanému dopadu na jej schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť. Žalobkyňa krátkou cestou predložila súdu lekárske nálezy z ostatných vyšetrení jej zdravotného stavu (z rokov 2024 – 2026). Poverený zástupca žalovanej na pojednávaní uviedol, že žalobkyňou vyslovené pochybnosti o správnosti posúdenia jej zdravotného stavu sú subjektívneho charakteru. Pri posúdení jej zdravotného stavu nešlo o mechanické prevzatie záverov vyplývajúcich z lekárskych nálezov, ale o komplexné zhodnotenie funkčného obmedzenia na výkon zárobkovej činnosti. Posudkoví lekári žalovanej disponujú špecializáciou získanou v súlade s príslušnými právnymi predpismi a zároveň pri vyhotovovaní lekárskeho posudku spolupracujú s ošetrujúcim lekárom poistenca a postupujú podľa zákona o sociálnom poistení. Skutkový stav bol zistený dostatočne, z odborného posudku je zrejmé, z akých podkladov posudkoví lekári vychádzali, ako určili rozhodujúce zdravotné postihnutie, pričom záver o miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť prijali na základe komplexného posúdenia jej zdravotného stavu, vychádzajúc zo zdravotnej dokumentácie, ktorú mali k dispozícii. Pokiaľ ide o lekárske správy predložené žalobkyňou na pojednávaní, poverený zástupca s poukazom na uviedol, že lekárske správy je potrebné žalovanej predložiť pred vydaním napadnutého rozhodnutia. Ak došlo k zmene zdravotného stavu, žalobkyňa má možnosť opätovne požiadať o priznanie nároku na invalidný dôchodok.

37. Žalobkyňa v žalobe namietala, že žalovaná nesprávne vyhodnotila jej zdravotný stav, tvrdiac, že všetky poruchy a diagnózy týkajúce sa pohybového aparátu by mali byť hodnotené ako celok, keďže pri nich dochádza k synergickému efektu a zároveň ide o zdravotné postihnutia trvalého a zhoršujúceho sa charakteru. Namietala tiež porušenie práva byť osobne prítomný pri vykonávaní lekárskej posudkovej činnosti. Žiadala vo veci vykonať znalecké dokazovanie.

38. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobkyňa žiadosťou zo dňa 13.09.2022 požiadala o priznanie nároku na invalidný dôchodok od 30.09.2021. Žalovaná na základe dokazovania vykonaného v administratívnom konaní dospela k záveru, že žalobkyňa nespĺňa podmienku invalidity pre priznanie nároku na invalidný dôchodok.

39. V prvom rade správny súd poukazuje na to, že jednou z podmienok vzniku nároku na invalidný dôchodok je invalidita poistenca. Podmienky, za ktorých sa považuje poistenec za invalidného, upravuje § 71 zákona o sociálnom poistení. Posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a s tým prípadne súvisiaceho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je vecou výlučne odbornou (medicínskou), na ktorú súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť poistencov posudzuje Sociálna poisťovňa prostredníctvom lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia podľa § 153 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 153 ods. 3 písm. a) zákona o sociálnom poistení s tým, že túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení). Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, so zreteľom na závažnosť prípadných ďalších zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Posudok je teda podstatným dôkazom, na ktorý je súd odkázaný, keďže sám nedisponuje potrebnými odbornými medicínskymi znalosťami. Správne súdy v rámci rozhodovania v správnom súdnictve nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver ohľadom medicínskych otázok (porovnaj závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. zo dňa 28.10.2015). Keďže posudok posudkových lekárov pobočky, ako aj ústredia, je kľúčovým podkladom pre napadnuté rozhodnutie žalovanej, správny súd v rámci súdneho prieskumu vyhodnocuje, či je posudok dostatočne jednoznačný, určitý, úplný a zároveň vo svojich záveroch presvedčivý.

40. Okrem toho správny súd dáva do pozornosti skutočnosť, že posudkový lekár žalovanej posudzuje zdravotný stav žiadateľa o invalidný dôchodok objektívne, na podklade lekárskych správ, nie na základe subjektívneho prežívania ochorenia žiadateľom. To znamená, že zdravotné postihnutie je posudzované podľa toho, ako sa vzhľadom na jeho priebeh, objektívne symptómy (príznaky) a liečbu, zohľadňujúc medicínske poznatky, objektívne javí byť závažným a aký je jeho vplyv na schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť u žiadateľa v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je vo vzťahu ku konkrétnemu ochoreniu zákonom určená v prílohe č. 4 k zákonu o sociálnom poistení príslušným percentuálnym rozpätím.

41. V predmetnej veci posudky posudkových lekárov žalovanej, nachádzajúce sa v administratívnom spise, podľa názoru správneho súdu spĺňajú atribúty jednoznačnosti, určitosti, úplnosti a presvedčivosti. V prvom odbornom posudku o invalidite zo dňa 13.09.2022 posudkový lekár pobočky určil ako rozhodujúce zdravotné postihnutie trvalé následky po vybratí menisku pri stredne ťažkej poruche - kapitola XV, oddiel G, položka 48, písmeno b) prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20 %, (dolná hranica percentuálneho rozpätia 20 - 30 % pre reziduálne funkčné postihnutie s obmedzením hybnosti ľavého kolenného kĺbu v terminálnej polohe). Za ostatné zdravotné postihnutia (patelofemorálna artróza pravého kolena, dorzalgia krčnej a driekovej chrbtice, syndróm karpálneho tunela vpravo, somatoformná porucha u disponovanej osobnosti) bola percentuálna miera zvýšená o 10 % na celkových 30 %. Posudkový lekár pobočky vychádzal z lekárskych nálezov z ortopedických, neurologických, reumatologických, imunoalergologických, rehabilitačných a psychiatrických vyšetrení. Z lekárskych správ vyplýva, že žalobkyňa utrpela v januári 2019 pracovný úraz ľavého kolena, pri ktorom došlo k poškodeniu vnútorného meniskusu a čiastočnej ruptúre predného skríženého väzu. V máji 2019 bola artroskopicky operovaná, od toho času je liečená ortopédom. Následne sa pridružilo zdravotné postihnutia pravého kolena, RTG v máji 2022 zobrazilo začiatočnú patelofemorálnu artrózu. Žalobkyňa je zároveň dlhodobo sledovaná neurológom pre bolesti krčnej chrbtice a tŕpnutie prstov na pravej ruke. EMG vyšetrenie v marci 2022 potvrdilo ťažký syndróm karpálneho tunela vpravo. MR vyšetrenie vo februári 2020 zobrazilo významné diskopatie v segmentoch C5/6 a C6/7 a nález diskopatií L3/4, L4/5 a L5/S1 bez kritických kompresívnych prejavov, bez kritickej hernie/extrúrie a sekvestrácie medzistavcových diskov. Kontrolné MR vyšetrenia

LS chrbtice vo februári 2022 bolo bez významnejšej progresie v porovnaní s rokom 2020. Neurológ aktuálne zistil horný skrížený syndróm krku, šije a poruchu dynamiky krčnej a driekovej chrbtice, stav hodnotený ako chronický polytopný vertebrogénny algický syndróm krčnej a driekovo-krížovej chrbtice.

42. V odvolacom konaní bol dňa 29.11.2022 zdravotný stav žalobkyne prehodnotený posudkovým lekárom pobočky žalovanej za jej prítomnosti. Zhodnotením všetkých predložených odborných lekárskych nálezov a vlastným vyšetrením posudkový lekár po komplexnom prehodnotení správnosti, úplnosti a presvedčivosti predchádzajúceho posudku zmenil predchádzajúci záver a za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil ťažký syndróm karpálneho tunela vpravo - nervové poškodenie stredového nervu vpravo - dolná časť, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 % (bez percentuálneho rozpätia) podľa prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení kapitola XV, oddiel G, položka 29.9. Za ostatné zdravotné postihnutia s miernym funkčným deficitom bola percentuálna miera zvýšená o 10 % na celkových 40 %.

43. Uvedený záver následne v odbornom posudku zo dňa 07.06.2023 potvrdil aj posudkový lekár ústredia, s uvedením, že komplexným zhodnotením odborných vyšetrení a klinického obrazu je najzávažnejším, a tým aj rozhodujúcim zdravotným postihnutím, útlak karpálneho tunela vpravo s prislúchajúcou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30% (bez percentuálneho rozpätia). Ostatné zdravotné postihnutia sú funkčne menej závažné, samostatne percentuálnou mierou neprevyšujú percentuálnu mieru rozhodujúceho zdravotného postihnutia a podmieňujú zvýšenie percentuálnej miery o 10 % na celkových 40 %. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 40% nepodmieňuje vznik invalidity.

44. Posudkoví lekári sociálneho poistenia v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia na základe predložených odborných lekárskych nálezov vyhodnotili, že žalobkyňa nespĺňa podmienku podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, a to pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Správny súd, ako už bolo uvedené vyššie, nemôže sám posudzovať odborné otázky medicínskeho charakteru, ktoré sú podkladom pre stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre účely invalidity, a preto musí rovnako ako žalovaná vychádzať z odborných lekárskych posudkov, kde posudzuje presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti, vrátane námietok žiadateľa o invalidný dôchodok. Medzi závermi posudkov posudkových lekárov a zdravotnou dokumentáciou, ktorá bola pre posudkových lekárov podkladom pre posúdenie zdravotného stavu žalobkyne, nebol zistený taký žalobkyňou tvrdený progres ochorenia pohybového aparátu ako celku v priebehu administratívneho konania, ktorý by spochybňoval závery posudkových lekárov sociálneho poistenia. Posudky sú logické a presvedčivo objasňujú závery o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí a o určenej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posudkoví lekári sa v dostatočnom rozsahu vyrovnali so všetkými relevantnými skutočnosťami a z obsahu posudkov je zrejmá ich úvaha, na základe ktorej dospeli k určeniu rozhodujúceho zdravotného postihnutia a k nemu prislúchajúcej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Zároveň správny súd musí prisvedčiť argumentácii žalovanej, že nie je možné posudzovať všetky zdravotné postihnutia ako celok pre účely vyhodnotenia splnenia podmienky invalidity. Zákon o sociálnom poistení upravuje, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, pričom mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 6 a 8 zákona o sociálnom poistení). Ani skutočnosť, že akútne zhoršenie zdravotného stavu alebo akútne ochorenie môže byť dôvodom pre dočasnú pracovnú neschopnosť, bez ďalšieho neznamená, že zakladá invaliditu poistenca.

45. Správny súd uvádza, že nemal dôvod spochybňovať určenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobkyne posudkovými lekármi, ani skutočnosť, že ďalšie zdravotné postihnutia nemali potenciál byť v čase posudzovania vyhodnotené ako rozhodné zdravotné postihnutie. Správny súd teda dospel k záveru, že v prípade žalobkyne za stavu, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia, nevznikli pochybnosti o správnosti vyhodnotenia a ustálenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Z obsahu príslušných lekárskych posudkov sú zrejmé úvahy, na základe ktorých dospeli posudkoví lekári k zhodnému určeniu rozhodujúceho zdravotného postihnutia a k nemu prislúchajúcej miery poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú

činnosť, ako aj k zvýšeniu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10%, keďže závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňovala pokles schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť. Správny súd vníma nepriaznivú zdravotnú a s tým súvisiacu životnú situáciu žalobkyne, avšak subjektívne prežívanie zdravotných ťažkostí žalobkyne nemá vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia, vychádzajúceho predovšetkým z posudku vypracovaného posudkovým lekárom sociálneho poistenia.

46. Samotné napadnuté rozhodnutie podľa názoru správneho súdu obsahuje náležité vyhodnotenie zistených skutkových okolností (vyplývajúcich z lekárskych správ a odborných lekárskych posudkov) a vyplýva z neho dostatočné objasnenie a úvahy správneho orgánu, ktorými bol vedený pri hodnotení dôkazov a použitých právnych predpisov, najmä pokiaľ ide o otázku ustálenia rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobkyne a jeho závažnosti vo vzťahu k poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť, čo zodpovedá zákonným náležitostiam odôvodnenia rozhodnutia.

47. Žalobkyňa tiež namietala, že nebola vyšetrená posudkovým lekárom ústredia osobne. Podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení je možné lekársku posudkovú činnosť vykonávať aj bez osobnej účasti poistenca, ak tak určí posudkový lekár. Žalobkyňa síce v priebehu administratívneho konania žiadala o osobnú účasť pri posudzovaní jej zdravotného stavu, avšak žalovaná správne poukázala v odôvodnení napadnutého rozhodnutia aj na § 293eu ods. 1 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého sa v čase krízovej situácie nemusí vyhovieť požiadavke poistenca o osobnú účasť pri posúdení jeho zdravotného stavu (ako je inak ustanovené v zákona o sociálnom poistení). V čase vydania prvostupňového aj druhostupňového lekárskeho odborného posudku stále pretrvávala krízová situácia [mimoriadna situácia, ktorá je podľa o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu je krízovou situáciou] v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19, ktorá bola vyhlásená od 12. marca 2020 uznesením vlády Slovenskej republiky č. 111 zo dňa 11. marca 2020 a ukončená ku dňu 15. septembra 2023 uznesením vlády č. 446 zo dňa 13. septembra 2023. Okrem toho bolo žiadosti žalobkyne sčasti vyhovené, keďže posudkový lekár sociálneho poistenia pobočky Nové Zámky po podaní odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu opätovne posúdil invaliditu žalobkyne v jej prítomnosti, ako vyplýva zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 29.11.2022. Žalobkyňa síce následne podaním zo dňa 19.12.2022 predložila žalovanej ďalšie dva lekárske nálezy, a to nález zo dňa 12.12.2022 od neurológa a nález zo dňa 20.12.2022 od urológa, zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 07.06.2023 však vyplýva, že uvedené lekárske nálezy vzal posudkový lekár ústredia do úvahy. Vzhľadom na uvedené skutočnosti osobná neprítomnosť žalobkyne pri posúdení invalidity posudkovým lekárom ústredia nespôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia ani procesného postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu.

48. Žalobkyňa navrhovala vykonanie znaleckého dokazovania. Správny súd poukazuje na to, že nie je súdom skutkovým a jeho úlohou je preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, nie vykonávať rozsiahle dokazovanie a nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy. Zo nevyplýva povinnosť správneho súdu vykonať každý dôkaz navrhnutý účastníkom konania. Vo veci neboli zistené rozpory medzi závermi posudkov a odbornými lekárskymi nálezmi a o odbornej úrovni posudkov posudkových lekárov nemal súd dôvod pochybovať. V predmetnej veci teda nebol daný dôvod na nariadenie znaleckého dokazovania.

49. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že pri určení miery poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť bola v jej prípade táto miera ustálená na samej hranici invalidity, správny súd konštatuje, že podľa právnej úpravy pre uznanie invalidity musí byť miera poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Určenie miery poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť vo výške práve 40 % preto nie je pre splnenie zákonnej podmienky invalidity postačujúce.

50. Správny súd zároveň súd poukazuje na to, že na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy ( ), a preto správny súd nemohol prihliadať ani hodnotiť lekárske správy predložené žalobkyňou v priebehu súdneho konania, dokumentujúce jej zdravotný stav v čase po vydaní napadnutého rozhodnutia.

51. Pre úplnosť správny súd uvádza, že ak v medzičase alebo ak by v budúcnosti došlo k takému zhoršeniu zdravotného stavu žalobkyne, ktoré by odôvodňovalo stanovenie vyššej miery poklesu

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť alebo zmenu rozhodujúceho zdravotného postihnutia, môže žalobkyňa opätovne požiadať o priznanie dávky - invalidného dôchodku.

52. Preskúmaním veci preto správny súd dospel k záveru, že žiadna zo žalobných námietok nie je dôvodná, pričom ani sám nezistil dôvody nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa v spojení s zamietol.

53. O trovách konania správny súd rozhodol podľa v spojení s a . Žalobkyňa v konaní nemala úspech, a preto jej nárok na náhradu trov konania správny súd nepriznal a vo vzťahu k žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná, správny súd nezistil osobitné dôvody, pre ktoré by bolo spravodlivé požadovať od žalobkyne, aby nahradila žalovanej dôvodne vynaložené trovy konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť.

Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia a podáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania ( ).

Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ).

Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) ( ).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté ( ).

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom ( ).

Kasačná sťažnosť nie je prípustná, a) ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v , b) ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, c) ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu ( ).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a , ak je žalovaným Centrum právnej pomoci ( ).