Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11Co-75-2025.pdf
PDF · 183.76 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/75/2025
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov JUDr. Aleny Radičovej a Mgr. Marka Anovčina, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, D. - E., právne zastúpený: Advokátskou kanceláriou SIDEREUS s. r. o., so sídlom Karadžičova 3968/6, Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 57 286 043, proti žalovanému: AKOBA s.r.o., so sídlom Vrátňanská cesta 287, Terchová, IČO: 47 037 679, právne zastúpený: JUDr. Martinom Olosom, advokátom so sídlom Karola Kašjaka 1, Rajecké Teplice, IČO: 42 055 148, o zaplatenie 5.500,- eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 29. apríla 2025, č. k. 9C/1/2024 - 164, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalovanému uložil povinnosť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu 5.500,- eur. Výrokom II. žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania od žalovaného v rozsahu 100 % .
2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 5.500,- eur. Žalobu odôvodnil tak, že žalovaný je spoločnosť, ktorá poskytuje ubytovacie služby v Hoteli GOLD, ktorý sa nachádza na rovnakej adrese ako sídlo žalovaného v Terchovej (ďalej len „Hotel žalovaného“). Dňa 05.07.2023 žalobca uzatvoril so žalovaným zmluvu o ubytovaní s predmetom zmluvy: ubytovanie pre dve osoby v izbe hotela žalovaného na tri noci od 20.07.2023 (štvrtok) do 23.07.2023 (nedeľa) spolu s ďalšími službami za cenu ubytovania vo výške 251,37 eur (ďalej len „Zmluva“). Do ubytovacích priestorov hotela žalovaného žalobca pri ubytovaní (20.07.2023) vniesol dva elektrobicykle (Leader Fox Awalon v čiernobielej farbe, výrobné č. rámu DF1857142 a Kelly's TYGON 50 v červeno- čiernej farbe, výrobné č. rámu KL28301150), ktoré uzamknuté ponechal na oplotenom a uzamknutom parkovisku, ktoré patrí do areálu hotela žalovaného. Po ubytovaní sa žalobca informoval na recepcii hotela žalovaného, či existuje iný, bezpečnejší priestor žalovaného určený na umiestnenie bicyklov/ elektrobicyklov hostí. Na recepcii bol žalobca zamestnancami/pracovníkmi žalovaného ubezpečený, že elektrobicykle, ktoré vniesol do priestorov hotela žalovaného (oplotené a uzamknuté parkovisko), sú žalovaným zabezpečené proti krádeži (i) kamerovým systémom, (ii) uzamknutím parkoviska a (iii) nočným strážnikom. Iné priestory pre uskladnenie elektrobicyklov žalobcu neboli žalovaným poskytnuté. V noci z 21.07.2023 na 22.07.2023 došlo k odcudzeniu elektrobicyklov žalobcu z ubytovacích priestorov hotela žalovaného neznámym páchateľom, pričom bola následne privolaná aj polícia, ktorá vec riadne vyšetrovala a ukončila. Elektrobicykle boli nové, jazdené len dve sezóny. Obstarávacia cena samotných elektrobicyklov sa pohybuje okolo 5.400,- eur. Na elektrobicykle bolo dokúpené aj ďalšie príslušenstvo
- zámky, blatníky, stojany, zadné nosiče, držiaky na mobilné telefóny a odpružená sedlovka SR Suntour NCX, všetko spolu v hodnote zhruba 400,- - 500,- euro. Obstarávacia cena rovnakých elektrobicyklov s rovnakým príslušenstvom predstavuje sumu vo výške takmer 6.000,- eur. Vzhľadom na drobné
opotrebenie, odcudzením elektrobicyklov vznikla žalobcovi škoda minimálne vo výške 5.500,- eur. To preukazuje uznesenie Okresného riaditeľstva PZ v Žiline, OOPZ Terchová zo dňa 19.08.2023; fotografie bicyklov 1;2, fotografia bicykla Leader Fox Awalon s odpruženou sedlovkou; snímky webstránok s obstarávacími cenami bicyklov; snímka webstránky s obstarávacou cenou sedlovky SR Suntour NCX. Žalobca si dňa 22.07.2023, bezprostredne po zistení, že elektrobicykle boli odcudzené, uplatnil u žalovaného právo na náhradu škody. Žalovaný škodu žalobcovi nenahradil. V reakcii na uplatnenia práva na náhradu škody, žalovaný žalobcu ubezpečil, že pre takéto prípady je poistený a obrátil sa na poisťovňu, kde mal žalovaný uzatvorenú poistnú zmluvu. Žalovaný nahlásil poistnú udalosť už 22.07.2023, teda v deň vzniku škody na žalobcovom majetku a v deň uplatnenia práva na náhradu škody žalobcom u žalovaného. Následne žalovaný poskytol žalobcovi kontaktné údaje na svoju poisťovňu a číslo poistnej zmluvy žalovaného za účelom náhrady škody prostredníctvom svojej poisťovne. Vyplatenie poistného plnenia ďalej nechal žalovaný na žalobcovi. Po prešetrení vyššie uvedeného odcudzenia elektrobicyklov dospela poisťovňa k záveru, že poistné krytie podľa poistnej zmluvy žalovaného sa nevzťahuje na odcudzenie elektrobicyklov, ktoré žalobca vniesol do ubytovacích priestorov žalovaného. Žalobca sa opätovne obrátil na žalovaného so žiadosťou o náhradu škody v septembri 2023, avšak žalovaný už odmietol komunikovať, a tak žalobca podal predžalobnú výzvu na náhradu škody zo dňa 03.10.2023, ktorú si žalovaný neprevzal v odbernej lehote. Je nesporné, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená zmluva o ubytovaní podľa ust. § 754 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“). Faktické ubytovanie žalobcu nastalo dňa 20.07.2023. Vzhľadom na skutočnosť, že bola uzatvorená zmluva o ubytovaní a došlo k vneseniu vecí žalobcu (elektrobicyklov) do priestorov žalovaného, zodpovednosť žalovaného za škodu na elektrobicykloch vznikla ešte pred ich odcudzením. Zohľadňujúc relevantnú judikatúru a názory právnej vedy, je nespochybniteľné, že oplotené, uzamknuté parkovisko strážené nočným strážnikom, pod dohľadom bezpečnostných kamier, spadá pod definíciu priestorov, ktoré s ubytovaním bezprostredne súvisia a jednoznačne ide o priestor vyhradený na uloženie vecí spojených s ubytovaním, a to priamo aj dopravných prostriedkov, vrátane elektrobicyklov. Navyše, žalovaný neposkytol žalobcovi žiadne alternatívne priestory na umiestnenie elektrobicyklov, dokonca žalobcu ubezpečil, že priestory, ktoré zvolil (parkovisko) sú vhodné a na tento účel určené. Žalovaný nesúhlasil so žalobou, namietal miestnu príslušnosť Okresného súdu Prievidza, nakoľko sídlo žalovaného sa nachádza v okrese Žilina, kde malo dôjsť aj ku skutočnosti (potenciálne) zakladajúcej právo na náhradu škody (krádeži dvoch bicyklov). Žalovaný nárok neuznal, ani sčasti. Poprel ho čo do právneho dôvodu, existencie, príčinnej súvislosti, ako aj výšky. Spochybnil, či so žalobcom ako s objednávateľom uzavreli zmluvu o ubytovaní, keďže žalobca odišiel z ubytovania hotela bez akéhokoľvek zaplatenia ubytovania. Tvrdenia žalobcu sú skreslené a nepravdivé. Tvrdenia o porušení právnych a zmluvných povinností spoločnosťou žalovaného o jej zodpovednosti, ako i skutočnosti uvádzané a prezentované žalobcom, poprel v plnom rozsahu. Skutkové vymedzenie žaloby a uplatneného nároku je nedostatočné.
3. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané tvrdenia žalobcu. Bolo preukázané, že žalobca a žalovaný uzavreli zmluvu o ubytovaní, o čom svedčí potvrdenie rezervácie ubytovania a výpovede svedkov. Je nepochybné i z uznesenia OO PZ Terchová, že došlo k odcudzeniu 2 elektrobicyklov s príslušenstvom vo vlastníctve žalobcu, a to z uzamknutého dvora žalovaného, kam ich, ako to vyplýva z výpovede žalobcu, i zo svedeckých výpovedí vypočutých svedkov, odložil žalobca podľa pokynu recepčnej, ktorá im tam vyviedla i predlžovačky z objektu žalovaného. Nie je vierohodné tvrdenie žalovaného, že by si takto mohol žalobca sám napojiť predlžovačky do objektu bez súhlasu zamestnancov žalovaného. Následne po krádeži bola privolaná polícia, ktorá krádež zdokumentovala. Žalobca podľa názoru súdu nepochybne uplatnil náhradu škody, pretože žalovaný ešte 22.07.2023 uplatnil náhradu škody za uvedenú škodovú udalosť u svojej poisťovne a svedčí o tom i viberová komunikácia medzi žalobcom a žalovaným a oznámenie poistnej udalosti poisťovni žalovaným 22.07.2023. Potvrdzuje to nepriamo i to, že žalovaný následne nikdy nežiadal úhradu ceny za ubytovanie a aj samotný výsluch žalovaného (konateľa) na polícii, kde bol uplatnený nárok na náhradu škody 5.500,- eur. Pokiaľ žalovaný namietal výšku škody, podľa názoru súdu ju účinne nezospornil, neposkytol o tvrdeniach žalobcu iné tvrdenia a dôkazy. Takáto výšky škody bola konštatovaná i uznesením OO PZ Terchová. Súd sa taktiež stotožnil s právnym zástupcom žalobcu, že je irelevantné vlastníctvo vnesenej veci, avšak z potvrdení o nákupe mal preukázané, že odcudzené bicykle s príslušenstvom uvedeným v týchto potvrdeniach zakúpil žalobca. Pokiaľ bolo uvedené v uznesení OO PZ Terchová, že boli zakúpené v roku 2020, súd považoval za relevantné uvedené potvrdenia, nie je povinný žalobca mať pri sebe pre prípad výsluchu na polícii doklady ku zakúpeniu svojich vecí a v takom prípade je ospravedlniteľný omyl v dátume nákupu. Pokiaľ žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu
tvrdil, že pracovníci žalovaného nijakým spôsobom neinštruovali žalobcu, toto tvrdenie je vyvrátené výsluchmi svedkov A. a A., výpoveďou žalobcu i samotnou okolnosťou, že okrem inštrukcie pracovníkov žalovaného, bolo potrebné i zapojenie predlžovacích káblov v objekte žalovaného. Tiež argumentáciu zákazom parkovania súd považoval za vyvrátenú fotodokumentáciou predloženou obidvomi stranami, z ktorej vyplýva, že na dvore stáli okrem vozidla A. aj iné osobné motorové vozidlá, čo pripustil aj právny zástupca žalovaného na pojednávaní. Teda zadný dvor evidentne nebol využívaný výlučne na zásobovanie, ale aj na parkovanie ubytovaných hostí. Preto umiestnením bicyklov do priestoru - oploteného a uzamknutého (čo vyplýva z oznámenia poistnej udalosti poisťovni žalovaným a uznesenia OO PZ Terchová), označeného pracovníkmi žalovaného, došlo k vneseniu elektrobicyklov do prevádzky žalovaného. Pokiaľ boli namietané nedostatky potvrdení z predajní, kde boli bicykle zakúpené, je zrejmé, že veci, ku ktorým sa obchodníci vyjadrovali, boli na potvrdeniach označené krížikom. Boli riadne potvrdené predajcami, súd o nich nemal žiadne pochybnosti. Návrh na výsluch predajcov zo strany žalovaného súd preto zamietol ako nadbytočný. Naviac, z pohľadu tohto nároku na škodu nie je nevyhnutné, aby bol oprávnený z nároku vlastníkom vnesenej veci, súd tu v celom rozsahu odkázal na argumentáciu právneho zástupcu žalobcu.
4. Súd z vykonaného dokazovania ustálil, že žalovaný teda konal pri uzatvorení zmluvy v rámci predmetu podnikania ako dodávateľ a žalobca ako fyzická osoba uzatváral zmluvu ako spotrebiteľ. Nárok žalobcu na náhradu škody súvisí s uzatvorením spotrebiteľskej zmluvy a vychádza z nej. Preto súd postupoval podľa §§ 290 a nasl. Civilného sporového poriadku - ako pri spore s ochranou slabšej strany.
5. Zo skutkových okolností vyplýva, že boli splnené všetky zákonné predpoklady pre objektívnu zodpovednosť žalovaného za škodu spôsobenú krádežou. Ako poukázal i právny zástupca žalobcu, zodpovednosť vzniká už vnesením vecí bez toho, že by bolo potrebné, aby o opatrovaní takýchto vecí bola uzavretá nejaká zmluva. Vyžaduje sa však, aby bola uzavretá zmluva o ubytovaní a pod., hoci aj neformálna.“ (R 78/1958). K vneseniu vecí žalobcu na zadný dvor došlo po výslovnej ústnej dohode s pracovníkom žalovaného. Pokiaľ ide o charakter priestorov, išlo o oplotené a uzamknuté priestory. Ako poukázal i právny zástupca žalovaného, k umiestneniu vecí ubytovaného podľa § 433 ods. 1 slúžia jednak priestory pre ubytovanie samotné, ako aj priestory, ktoré sú k tomuto špeciálnemu účelu vyhradené. Zatiaľ, čo o vymedzení priestorov pre ubytovanie nebude spravidla pochybností, zákon nestanovuje, ako a kde majú byť priestory vyhradené na uloženie vecí situované a ako majú byť vybavené, a nie je preto vylúčené, aby sa nachádzali aj mimo ubytovacieho objektu. Zákon však tým, že pre označenie miesta vyhradeného k uloženiu vecí používa pojem „priestory“, dáva najavo, že musí ísť o miesto určitým spôsobom vydelené, od ostatného okolia ohraničené a určené práve k umiestneniu vecí, ktoré nebudú vnesené priamo do ubytovacích priestorov.“ (Najvyšší súd ČR, sp. zn. 25 Cdo 2557/2012). Za vnesené veci, za škodu na ktorých zodpovedá prevádzkovateľ ubytovacieho zariadenia podľa § 433 ods. 1, možno považovať aj dopravné prostriedky, umiestnené na tzv. hotelovom parkovisku. Podmienkou klasifikácie dopravných prostriedkov, ako vnesených vecí podľa § 433 ods. 1, je, aby priestor na parkovanie dopravných prostriedkov bolo možné považovať za priestor vyhradený na uloženie vecí spojených s ubytovaním, t. j. ak uzatvoreným, oddeleným od ostatného okolia a slúžiaci potrebám umiestňovania dopravných prostriedkov pre ubytovaných hostí (garáž alebo parkovisko situované vo vnútri ubytovacieho objektu alebo ako súčasť ubytovacieho komplexu alebo uzatvorený priestor situovaný mimo ubytovacieho objektu tak, aby bolo zabránené prístupu neoprávnených osôb).“ (NOVOTNÁ, Marianna. § 433 [Vnesené a odložené veci]. In: ŠTEVČEK, Marek, DULAK, Anton, BAJÁNKOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, SEDLAČKO, František, TOMAŠOVIČ, Marek a kol. Občiansky zákonník I. 2. vydání. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 1584, marg. č. 3.) „Priestory vyhradené na ubytovanie je však zároveň potrebné chápať širšie ako iba miestnosť (izbu), príp. súbor miestností (izba so sociálnym zariadením a predsieňou) slúžiacich na ubytovanie a zaradiť sem aj také priestory, ktoré s ubytovaním bezprostredne súvisia.“ (NOVOTNÁ, Marianna. § 433 [Vnesené a odložené veci]. In: ŠTEVČEK, Marek, DULAK, Anton, BAJÁNKOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, SEDLAČKO, František, TOMAŠOVIČ, Marek a kol. Občiansky zákonník I. 2. vydání. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 1585, marg. č. 4.) Právo na náhradu škody je potrebné uplatniť u prevádzkovateľa, t. j. u subjektu, ktorý poskytuje služby ubytovania, služby, s ktorými je obvykle spojené odkladanie vecí alebo služby garážovania, prípadne obdobné služby. Za splnenie podmienky uplatnenia práva u prevádzkovateľa, sa považuje aj jeho uplatnenie u vedúceho prevádzky, prípadne u iného zamestnanca v prevádzke, pokiaľ ten, kto právo uplatňuje, nemohol vedieť, že na prijatie uplatnenia takéhoto práva, bol určený niekto iný.“ (R 8/1985). „V prípade vzniku škody na odložených veciach musí byť právo na náhradu škody uplatnené u prevádzkovateľa v prekluzívnej pätnásťdňovej lehote bez toho, aby bolo povinnosťou poškodeného
zisťovať, aké sú vlastnícke či nájomné vzťahy ohľadne priestorov, v ktorých si odložil veci.“ (Najvyšší súd ČR, sp. zn. 25 Cdo 1048/2002) „Právo možno uplatniť v akejkoľvek forme (ústne, spísaním zápisu u prevádzkovateľa, písomné oznámenie). Podľa judikatúry (Najvyšší súd ČR, sp. zn. 25 Cdo 31/2001) musí byť prejav vôle, ktorým sa uplatňuje právo na náhradu škody natoľko určitý a zrozumiteľný, aby z neho bolo zrejmé, že oprávnenému vznikla škoda, za ktorú činí zodpovedným ubytovateľa. Či došlo k uplatneniu práva, je však daný prejav vôle potrebné vykladať vždy v prospech subjektu, ktorá tento prejav uskutočňuje.“ (NOVOTNÁ, Marianna. § 436 [Uplatnenie práva na náhradu škody]. In: ŠTEVČEK, Marek, DULAK, Anton, BAJÁNKOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, SEDLAČKO, František, TOMAŠOVIČ, Marek a kol. Občiansky zákonník I. 2. vydání. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 1601, marg. č. 3.) „Ak bolo právo na náhradu škody na veciach vnesených, odložených a umiestnených včas uplatnené u prevádzkovateľa, avšak nárok nebol prevádzkovateľom uspokojený, možno sa ho domáhať na súde.“ (NOVOTNÁ, Marianna. § 436 [Uplatnenie práva na náhradu škody]. In: ŠTEVČEK, Marek, DULAK, Anton, BAJÁNKOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, SEDLAČKO, František, TOMAŠOVIČ, Marek a kol. Občiansky zákonník I. 2. vydání. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 1601, marg. č. 1.). Právo na náhradu škody žalobca uplatnil hneď po zistení krádeže, u recepčnej a telefonicky aj u majiteľa, o čom svedčí i nahlásenie poistnej udalosti žalovaným hneď 22.07.2023. Ustanovenie § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako poukázal žalovaný, upravuje rozsah náhrady škody, a to pre všetky druhy spôsobenej škody. Osobitným ustanovením aplikovateľným v prípadoch škody spôsobenej na veci upravujúcim spôsob určenia výšky takejto škody, je však ustanovenie § 443 Občianskeho zákonníka, ktoré v záujme reparačnej funkcie zodpovednosti za škodu zakotvuje pravidlo, podľa ktorého sa pri určení výšky škody na veciach zásadne vychádza z ceny veci v čase poškodenia, a nie z ceny v čase nadobudnutia veci (poškodeným). Nález Ústavného súdu SR zo 16. decembra 2014, sp. zn. III. ÚS 266/2014-27. Podľa názoru súdu, ako vyplýva zo skutkových okolností, právo bolo včas (22.07.2023) uplatnené a výška škody nebola účinne zospornená a podľa preukázaných skutočností - cena odcudzených vecí v čase nákupu v roku 2022, dátum odcudzenia 22.07.2023, bola podľa názoru uplatnená v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami. Preto súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. Úspešný bol v celom rozsahu žalobca, ktorý preto má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania.
6. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, v ktorom namietal, že rozsudok súdu je vecne nesprávny, a to v plnom rozsahu. Okresný súd svoje rozhodnutie a vyslovené závery založil iba na tvrdeniach žalobcu a zjavne nekriticky preberal i jeho argumentáciu, prehliadajúc skutočnosti a dôkazy žalobe neprospievajúce. Súd sa odmietol relevantne zaoberať so skutkovým základom veci a jeho procesnou obranou, nehovoriac o absolútne chaotickom posúdení preklúzie. Z odôvodnenia rozsudku zreteľne vyplýva, že okresný súd nevedel posúdiť skutkový stav v základných faktoch (napr. v otázke identifikácie a stotožnenia bicyklov, ako i značného počtu príslušenstva). V konaní opakovane (už v odpore, ako aj v písomných podaniach a na pojednávaniach) poprel všetky skutkové a právne tvrdenia žalobcu (vrátane existencie, rozsahu a výšky škody, kúpy a vlastníckeho práva žalobcu, absencie zodpovednosti za škodu, neexistencie veci vnesených alebo odložených atď.), čo vyplýva aj z celého obsahu jeho obrany a argumentácie, ktorá vylučuje tvrdenia žaloby. Plne poprel i správnosť a hodnovernosť všetkých listinných dôkazov predložených žalobcom. U súkromných listín je treba rozlišovať ich pravosť, teda skutočnosť, že súkromná listina pochádza od toho, kto je na nej uvedený ako vystaviteľ, a správnosť, t. j. pravdivosť. Podľa judikatúry, ak strana poprie pravosť alebo správnosť obsahu súkromnej listiny, potom platí, že na stranu, ktorá takú listinu súdu predložila ako dôkaz, dopadá dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno, pričom strana sporu tiež nesie procesné nepriaznivé dôsledky toho, že v konaní nepreukáže pravosť, ako i správnosť obsahu súkromnej listiny. Vznik, ako i výšku pohľadávky z titulu náhrady škody, vždy dokazuje každý žalobca, tak ako každú inú peňažnú pohľadávku v civilnom sporovom konaní. Paušálny a nekonkretizovaný záver súdu, že údajne nemal dostatočne a účinne zosporniť tvrdenia žalobcu, a preto jeho tvrdenia tak majú byť automaticky preukázané, sú zjavne svojvoľné, v extrémnom rozpore s obsahom spisu a objektívne neobstoja, vymykajú sa súdnej praxi a štandardom dôkazného práva a procesných zásad. Čo sa týka neuplatnenia práva v prekluzívnej lehote, sám žalobca v žalobe priznal, že si písomne neuplatnil náhradu škody a tvrdil, že tak mal vykonať ústne. Uvedené tvrdenie taktiež plne poprel, žalobca mimochodom až do svojej výpovede riadne nekonkretizoval a uviedol, kedy, kde, s kým, s akým obsahom prejavu vôle a akým konkrétnym spôsobom tak mal učiniť. Zo samotnej výpovede žalobcu na pojednávaní napokon vyplynulo, že mal v hoteli oznámiť iba to, že mu boli ukradnuté elektrobicykle (nachádzajúce sa mimo budovy hotela). Sama výpoveď žalobcu na pojednávaní, ktorá je sama o sebe dôkazom, sa však nezhoduje s jeho procesnými podaniami. Prekluzívna 15-dňová lehota uplynula v danej veci v pondelok dňa 06.08.2023 (čo okresný súd v odôvodnení opomenul uviesť). Ak by teda vôbec žalobca právo na náhradu škody mal
(čo plne popiera), vo vzťahu k spoločnosti AKOBA s.r.o. včas a riadne právne účinným spôsobom v 15- ňovej zákonnej lehote neadresoval, nevykonal a nedoručil platný, určitý a zrozumiteľný hmotnoprávny úkon, ani neuviedol, v akej konkrétnej výške si náhradu škody vôbec uplatňuje a za ktoré konkrétne odcudzené veci. Uvedené základné skutočnosti pritom neuviedol ani PZ žalobcu v jeho písomnej výzve dňa 03.10.2023 (ktorá už bola vykonaná dávno po prekluzívnej lehote), v ktorej taktiež absentovali nielen výrobné čísla bicyklov, ale aj ich predajného označenia a typu, ako i celého radu príslušenstva bicyklov, ktoré uplatňuje v žalobe. Návrhom na vykonanie výsluchu svedkov chcel žalobca sanovať tento zásadný nedostatok, pričom od počiatku bolo zjavné, že nejde o nestranných a nezávislých svedkov, ale známych, resp. v priateľskom pomere k žalobcovi, ktorí od počiatku mali tendenciu pomôcť žalobcovi a potvrdiť to, čo potrebuje dokazovať. Ani z obsahu SMS-správ Viberovej komunikácie predložených žalobcom do spisu, ako ani z jeho výpovede však vôbec nevyplýva, že by žalobca včas a riadne v zákonnej prekluzívnej lehote uplatnil právo na náhradu škody. Predmetom SMS-správ Viberovej komunikácie (ktoré iniciovala ich spoločnosť) bola totiž v prvom rade komunikácia o jeho žiadosti o odstránenie nepravdivej internetovej recenzie žalobcu (čo žalobca akceptoval) a až sekundárne iba veľmi všeobecné informovanie sa, ako vec stojí a je riešená. Žalobca pritom o údajnom tel. hovore zo dňa krádeže 22.07.2023 nepredložil žiaden dôkaz, takýto hovor nebol uskutočnený. Fotografie bicyklov, ktoré mal žalobca údajne zaslať konateľovi žalovaného v 15-dňovej lehote, do spisu žalobca nepredložil. V rámci každého konania o náhradu škody voči ubytovateľovi je rozhodné a dôležité zo strany poškodeného uviesť, akú škodu (na akých konkrétnych veciach) a v akej konkrétnej výške si vôbec poškodený v prekluzívnej lehote vo vzťahu ku ubytovateľovi uplatnil, inak by totiž poškodený mohol po uplynutí prekluzívnej lehoty dodatočne a bianco spôsobom uplatňovať ďalšiu a inú škodu (t. j. škodu vo väčšej výške alebo škodu za iné a ďalšie veci), čo je zjavne neprípustné a čo však nastalo aj v tomto prípade. Zo žiadnych podkladov (a ani z uznesenia polície) však vôbec nevyplýva, že by predmetom krádeže mal byť aj značný počet rôzneho príslušenstva v nie zanedbateľnej sume. Súd sa tak za danej situácie mal z dôvodu hospodárnosti konania venovať primárne otázkou straty práva (preklúzie), ak by teda vôbec žalobca takého právo niekedy mal (čo plne popiera). Na preklúziu práva súd prihliada vždy ex offo. V danej veci nešlo o veci vnesené, nakoľko neboli prinesené do priestorov, ktoré boli vyhradené na ubytovanie alebo na uloženie vecí alebo ktoré neboli za tým účelom odovzdané prevádzkovateľovi alebo niektorému z pracovníkov prevádzkovateľa. Vôbec žalobcovi neurčil miesto na vnesenie elektrobicyklov, ako tvrdí žalobca. Žalobcu neinštruoval, aby svoje vozidlo a už vôbec nie svoje elektrobicykle ponechal na zadnom dvore a ani sa s ním vôbec na ničom nedohodol. Skutočnosť je taká, že žalobca sám na základe svojho rozhodnutia a celkom svojvoľne zaparkoval svoje vozidlo za hotelom Gold v Terchovej na zásobovacom dvore, ktorý však nie je určený pre hostí ani verejnosť (ale na zásobovanie a internú prevádzku hotela). Na predmetný zásobovací dvor je pritom vyznačený zákaz vstupu a zákaz parkovania (dokonca pod hrozbou odťahu), pričom oba zákazy vstupu a parkovania sú zreteľne umiestnené na plote a bráne pri vstupe do dvora. Parkovisko určené pre ubytovaných hostí hotela je totiž umiestnené výlučne v prednej časti pred hotelom. Žalobca si bicykle nabíjal podľa svojho rozhodnutia sám na uvedenom mieste, dobre od počiatku vedel, že tak činí na svoje riziko a zodpovednosť. To, že si žalobca nabíjal bicykle v danom mieste na základe svojej aktivity a uváženia však neznamená, že si bicykle nabíjal na mieste určenom pre vnášanie či uschovanie vecí. Žalobca prenáša svoju zodpovednosť a nedbalé konanie na ubytovateľa. Žalobca „má za to“, že došlo k neformálnemu prevzatiu elektrobicyklov (kedy, ako, kým už neuvádza). Od žalobcu žiadne elektrobicykle neprevzal, ani neformálne, ani konkludentne, ani nijak. Sám žalobca tvrdí, že bicykle si sám vonku uzamkol, tak logicky ich takto uzamknuté asi ťažko mohol akokoľvek prevziať. Ak by mal uvedené bicykle prevziať, logicky by ich každopádne neponechal na zásobovacom dvore pri smetných kontajneroch, ale by ich riadne zabezpečil vo vnútri hotela. Žalobca hovorí o nejakom nešpecifikovanom strážnikovi hotela a stráženom parkovisku. Žiaden „strážnik hotela“ neexistuje, počas noci sa v hoteli nachádza iba recepčný, ktorý je na recepcii a dohliada iba na príchody a odchody hostí, registráciu hostí a vydávanie a prijímanie kľúčov od izieb. Takisto neexistuje ani žiadne strážené parkovisko hotela, ako sa snaží stále podsúvať žalovaný. Žiaden kamerový systém rozhodne nie je spôsobilý zabrániť krádeži, pričom v tme počas noci sú videozáznamy častokrát nepoužiteľné z dôvodu nestotožnenia konkrétnej osoby. Podstatné je, že ak vo dvore ktokoľvek parkoval a ponechával tam svoje veci a nabíjal počas noci elektrobicykle, robil tak jednak neoprávnene, vo vyznačenom zákaze a hlavne činil tak výlučne na svoje riziko a zodpovednosť. Žalobca v rámci výpovede potvrdil, že si bicykle nabíjal celú noc na zadnom dvore, sám s nimi cez noc disponoval podľa svojho uváženia, dokonca bicykle minimálne až do polnoci si bol pravidelne kontrolovať (t. j. musel vedieť, že si za ne zodpovedá sám, inak by si bicykle logicky opakovane nekontroloval). Súd pritom ťažiskovo používa rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 25 Cdo 2557/2012, ktorý práveže nijak neprospieva žalobcovi. Žalobca v konaní nepredložil relevantné
dôkazy o vlastníctve dvoch elektrobicyklov a ani o kúpnej cene ich nadobudnutia a samotnej úhrade kúpnej ceny. Oba bicykle mali byť cca 2 roky staré, t. j. v zákonnej záruke, je preto logické, že by žalobca mal disponovať dokladmi o úhrade kúpnej ceny bicyklov a výrobných číslach, povinných servisných prehliadkach, ktoré žalobca nepredložil. I z uvedeného dôvodu od počiatku namietal, že žalobca je vôbec vlastníkom oboch bicyklov (navyše pánskeho i dámskeho súčasne). Žalobca predložil v rámci vyjadrenia k odporu písomné potvrdenie zo dňa 06.05.2024, podpísané predajcom F. G. H. B. o nákupe elektrobicykla Kelly’s TYGON 50 v červeno-čiernej farbe, výrobné č. rámu KL28301150 a potvrdenie zo dňa 06.05.2024, podpísané spoločnosťou VELOSVET s.r.o. o nákupe elektrobicykla Leader Fox Awalon v čierno-bielej farbe, výrobné č. rámu DF1857142. Ide však o zmätočné, nezrozumiteľné, neurčité a rukou upravené a doškrtané potvrdenia, ktoré spísal sám žalobca (čo žalobca sám priznal). V oboch identických potvrdeniach je pritom uvedená aj spoločná kúpna cena bicyklov 5.398,- eur, ako aj ich jednotlivé kúpne ceny, pričom predajcovia rozhodne nemôžu mať akúkoľvek vedomosť, či vôbec a za akú cenu žalobca zakúpil tovar v inom obchode. Je tiež zvláštne, prečo žalobca nemá doklady o nákupe tovaru (netvrdí, že ich stratil) a prečo si poľahky nedal vystaviť duplikát (resp. fotokópiu) bločka z pokladne, ak by teda platil v hotovosti. Žalobca nevie uviesť ani dátum kúpy, iba všeobecne mesiac júl 2022, pričom z oboch potvrdení vyplýva, že ich vypracoval výlučne sám žalobca a nie predajcovia. Na polícii žalobca v rámci výpovede pritom uviedol, že bicykle kúpil v roku 2020. Navyše, v žalobe žalobca tvrdí, že elektrobicykel Leader Fox Awalon v čierno-bielej farbe mal mať výrobné číslo rámu DF1857142, v potvrdení, ktoré žalobca aktuálne doložil, je však už uvedené iné číslo: ED 36175743R26PO339. Je navyše úplne zarážajúce, že obaja predajcovia elektrobicyklov F. G. H. B. a VELOSVET s.r.o. následne na dopyt súdu nepotvrdili tvrdenia žalobcu, dokonca predajcovia ani žalobcu nepoznali a nepotvrdili ani to, čo, kedy a komu konkrétne mali predať a kedy, kým a akým spôsobom mala byť vykonaná platba kúpnej ceny. Predajcovia pritom v minulosti mali žalobcovi podpísať predmetné preškrtané a nezrozumiteľné potvrdenia spísané samotným žalobcom, na dopyt súdu však už žalobcu, predmet kúpy a platbu nevedia identifikovať, čo svedčí o nevierohodnosti listín predložených žalobcom a jeho tvrdení. Každý predajca je povinný archivovať účtovníctvo aspoň 10 rokov, musí mať doklady o predaji (ktorý je zdaniteľným príjmom) a žalobca ako kupujúci by mal mať všetky doklady od elektrobicyklov, ktorých nákupná cena mala byť vysoká a mali byť navyše v zákonnej záruke. Predmetné listinné dôkazy žalobca napriek jeho opakovaným procesným žiadostiam v rámci edičnej povinnosti, ako aj napriek jeho vysloveného prísľubu vôbec nedoložil. Takisto plne poprel existenciu príslušenstva na bicykloch v čase krádeže a vlastnícke právo žalobcu k nemu. Ide pritom o značný počet príslušenstva (ktoré je odnímateľné a použiteľné na každom bicykli), pričom pri viacerých veciach ani nejde o príslušenstvo, ale o nové súčiastky, ktorými si žalobca mal údajne vymeniť už existujúce funkčné prvky bicyklov, ktoré mu však zostali (napr. 2-krát odpružená sedlovka, sedadlo atď.). Až počas konania žalobca dotváral tieto tvrdenia, chaoticky opravoval svoje nároky a v podstate ani do konca konania riadne neustálil veci a ich príslušenstvo. Jediné, čo ustálil, bola paušálna suma 5.500,- eur, ktorú uviedol sám na polícii. Žalobca nedôvodne uplatňuje výšku škody v sume 5.500,- eur, ktorú taktiež od počiatku popiera. Žalobca pritom vôbec nepreukázal výšku škody na veciach, dokonca protirečiac tvrdí, že malo ísť o „nové“ dva roky jazdené bicykle. Aktuálne predajné ceny úplne nových bicyklov v obchodoch sú nižšie, než žalobca uplatňuje. Ceny používaných bicyklov sú pritom ešte nižšie. Existenciu teleskopickej sedlovky takisto rozporuje. Hodnota oboch bicyklov mohla činiť spolu maximálne 2 tisíc eur, nie žalobcom prezentovaná suma. Výšku škody, ktorú plne popiera, žalobca nepreukazuje. Nenavrhol ani púhe odborné vyjadrenie znalca, nepredložil ani cenníky bicyklov. Nákupné ceny nových bicyklov podľa potvrdení mali činiť sumy 2.799,- eur a 2.599,- eur, t. j. spolu 5.398,- eur. Žalobca pritom žaluje istinu 5.500,- eur. Súd v celom rozsahu odkázal na argumentáciu právneho zástupcu žalobcu, prevzal identicky nekritickým spôsobom celú jeho argumentáciu, čo je procesne neprípustný spôsob odôvodnenia a osvojovania si skutočnosti a vyslovovania skutkových a právnych záverov. Je zaujímavé, že žalobca však žiadnu hotelovú recepčnú účelovo nechcel a nedal vypočuť, avšak na ňu neustále ťažiskovo argumentačne odkazuje. Logicky by každý žalobca za danej situácie mal mať záujem vypočuť osobu, s ktorou konal a na ktorú dôkazne odkazuje za účelom preukázania a potvrdenia jeho tvrdení. Popiera, že by recepčná mala žalobcu akokoľvek inštruovať pred časom krádeže, dohodovať sa s ním, či ubezpečovať po krádeži atď. Súd však nedôvodne uzavrel, že k vneseniu vecí žalobcu na zadný dvor došlo po výslovnej ústnej dohode s pracovníkom žalovaného, čo sa nezakladá na realite a ani dôkaznom stave. Žalobca ohľadom uplatnenia náhrady škody uviedol: Vtedy som mu ešte nepovedal sumu, opísal som mu presne, čo bolo odcudzené, poslal som mu fotku bicyklov na VIBER. Žalobca však konateľovi žalovaného vôbec neuviedol, čo presne mu bolo odcudzené a žiadne fotky mu ani neposlal, čo vyplýva aj z SMS Viberovej komunikácie doloženej žalobcom do spisu až tesne pred ukončením dokazovania. Z výpovedí žalobcu, ako aj oboch svedkov vyplýva, žalobca iba oznámil, že mu boli ukradnuté bicykle (o príslušenstve a
nabíjačkách nehovoril) a iba sa mal spýtať na ďalší postup, nehovoril nič o sume náhrady škody, nič o príslušenstve, nič nekonkretizoval a najmä žiadne právo na náhradu škody relevantne ani neuplatnil. Podľa súdu má vyplývať, že žalovaný si uplatnil u poisťovne škodu vzniknutú 22.07.2023 odcudzením 2 bicyklov z uzamknutého dvora (o príslušenstve a nabíjačkách súd pritom už nič nehovorí). Súd tak uzavrel, že žalobca si mal uplatniť u poisťovne (s ktorou nebol a nie je v žiadnom právnom vzťahu, a nie voči spoločnosti AKOBA s.r.o.). Treba uviesť, že on si nič so žalobcom nedojednal ohľadom náhrady škody a spôsobe jej uplatňovania. Žalobca sám privolal políciu a sám osobne bol vo vlastnom mene podať trestné oznámenie a aj hneď sám vypovedal na OO PZ Terchová. Konateľ žalovaného sa v uvedený deň 22.07.2023 v Terchovej fyzicky vôbec nenachádzal a na políciu išiel až dodatočne. Poistná udalosť bola ohlásená na základe doporučenia poisťovacieho poradcu výlučne z dôvodu opatrnosti, ako aj z dôvodu oficiálneho vyšetrovania krádeže políciou. Poisťovňa svoj postup vysvetlila, poistka sa nevzťahuje na akékoľvek veci tretích osôb. So žalobcom sa však počas prekluzívnej 15-dňovej lehoty nedohodol, že môže, resp. že má svoje nároky voči nemu uplatňovať priamo voči poisťovni (ako podľa súdu mal sám učiniť), a že by ho poisťovňa v danom smere nejako zastupovala. Je nesporné, že existencia zodpovednosti prevádzkovateľa poskytujúceho ubytovacie služby podľa § 433 ods. 1 Občianskeho zákonníka je plne závislá na existencii platnej zmluvy o ubytovaní, pričom je vôbec otázne, či so žalobcom ako s objednávateľom uzavrel zmluvu o ubytovaní, keďže žalobca odišiel z ubytovania hotela bez akéhokoľvek zaplatenia ubytovania a ani nemal záujem vôbec niečo platiť. Pre úplnosť treba uviesť, že v konaní pri prvom úkone - odpore namietal miestnu príslušnosť Okresného súdu Prievidza, nakoľko ich sídlo sa nachádza v okrese Žilina, kde malo dôjsť aj ku skutočnosti (potenciálne) zakladajúcej náhradu škody (krádež dvoch bicyklov). Súd tak mal postúpiť vec miestne príslušnému Okresnému súdu Žilina. Náhrada škody voči ubytovateľovi rozhodne nie je uplatnením práva spotrebiteľa. V danom prípade tak došlo k porušeniu práva strany sporu na zákonného sudcu. Súd prvej inštancie taktiež nevykonal všetky navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Návrh na výsluch predajcov zo strany žalovaného súd zamietol ako nadbytočný. Možno konštatovať, že okresný súd odmietol vykonať ním navrhnuté dôkazy, napriek tomu, že vykonanie týchto dôkazov bolo v danej veci plne dôvodné. Výsluch uvedených svedkov tak bol plne namieste, aj vzhľadom na nezrovnalosti a rozpory v tvrdeniach žalobcu, ako aj potvrdeniach predajcov, ktoré boli navyše neúplné, doškrtané a nezrozumiteľné (súdom deklarované „krížiky“ sa pritom na potvrdeniach predajcov ani nenachádzajú). Okresný súd akoby nečítal obsah vyjadrení predajcov zaslaných na dopyt súdu. Tieto potvrdenia totiž na priamy dopyt súdu sami predajcovia negovali, resp. korigovali vo svojich následných odpovediach. Predajca F. G. PND HOBBY absolútne nič nepotvrdila, ani predaj, ani úhradu a nevedela ani potvrdiť, že žalobca mal u nej niečo zakúpiť. V roku 2022 predala iba 1 bicykel uvedeného typu. Ani predajca VELOSVET s.r.o. nepotvrdil, že by žalobcu poznal a mal predať tiež iba 1 bicykel uvedeného typu. Zaujímavé, že obaja predajcovia v potvrdeniach spísaných žalobcom ešte žalobcu predtým vedeli identifikovať, následne na dopyt súdu však už vôbec nie. Poukázal na judikatúru NS SR a ÚS SR, z ktorých vyplýva, že odmietnutie vykonania predmetných dôkazov okresným súdom, bolo porušením práva na spravodlivý proces a zásady rovnosti zbraní, odopretie reálnej a účinnej obrany strany sporu. Na základe uvedených skutočností navrhoval, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol a priznal mu náhradu trov konania.
7. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol celý priebeh udalosti tak, ako uvádzal pred súdom prvej inštancie. Namietal, že v celom konaní žalovaný nepredložil relevantné dôkazy na vyvrátenie podstatných skutočností pre toto konanie a uplatnenú škodu. Žalovanému sa nepodarilo spochybniť výšku škody. Žalovanému sa nepodarilo ani vyvrátiť žalobcove vlastníctvo k elektrobicyklom a príslušenstvu, pričom ani nejde o podstatnú náležitosť pre uplatnenie škody. Žalobcovi sa nepodarilo spochybniť skutočnosť, že zadné parkovisko Hotela žalobcu bolo samotným žalovaným určené na odkladanie automobilov a elektrobicyklov. Žalovaný sa ani nepokúsil predvolať recepčnú, nočného strážnika a ani iný personál Hotela žalovaného. Všetky jeho tvrdenia zostali nepodložené a len v rovine účelovej obrany. Je nesporné, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená Zmluva - zmluva o ubytovaní podľa ust. § 754 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Faktické ubytovanie žalobcu nastalo dňa 20.07.2023. Ako vyplýva aj z rozsudku, záväzný návrh žalovaného, ako aj prijatie tohoto návrhu žalobcom bolo preukázané a k uzatvoreniu Zmluvy o ubytovaní došlo, pričom vzhľadom na okolnosti išlo o spotrebiteľskú zmluvu. Ak žalovaný vníma, že pre vznik jeho zodpovednosti podľa § 433 ods. 1 OZ je potrebné podpísať preberací protokol alebo musí konateľ žalovaného fyzicky prevziať bicykel z ruky do ruky a odniesť ho na určité miesto, je na omyle. Zákon nič také nevyžaduje a právna veda spolu s ustálenou judikatúrou jednoznačne ustálila, že povinnosť starostlivosti implicitne
vyplýva priamo zo zákona a pre vznik zodpovednosti žalovaného nebolo ani potrebné, aby veci prevzal (aj keď žalobca má za to, že došlo k neformálnemu prevzatiu elektrobicyklov). Poukázal na R 78/1958, rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 25 Cdo 2557/2012. Vzhľadom na skutočnosť, že bola uzatvorená Zmluva a došlo k vneseniu vecí žalobcu (elektrobicyklov) do priestorov žalovaného, zodpovednosť žalovaného za škodu na elektrobicykloch vznikla ešte pred ich odcudzením. Zohľadňujúc relevantnú judikatúru a názory právnej vedy, je nespochybniteľné, že oplotené, uzamknuté parkovisko strážené nočným strážnikom pod dohľadom bezpečnostných kamier spadá pod definíciu priestorov, ktoré s ubytovaním bezprostredne súvisia a jednoznačne ide o priestor vyhradený na uloženie vecí spojených s ubytovaním, a to priamo aj dopravných prostriedkov, vrátane elektrobicyklov. Navyše, žalovaný neposkytol žalobcovi žiadne alternatívne priestory na umiestnenie elektrobicyklov, dokonca žalobcu ubezpečil, že priestory, ktoré zvolil (parkovisko), sú vhodné a na tento účel určené. Lyžiareň bola zaprataná, čo žalovaný nevyvrátil, pričom z jeho správania a umožnenia aj nabíjania elektrobicyklov na zadnom parkovisku potvrdzuje tvrdenia žalobcu. Čo sa týka uplatnenia práva na náhradu škody, poukázal na (R 8/1985), rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 25 Cdo 1048/2002, sp. zn. 25 Cdo 31/2001, sp. zn. 33 Odo 655/2002. Z konania žalobcu a žalovaného je zrejmé, že si dojednali, že žalovaný, ako poistený je povinný zabezpečiť právo na náhradu škody poistnou udalosťou. Uvedené konanie je považované za uplatnenie práva na náhradu škody. Žalobca si uplatnil právo na náhradu škody u žalovaného ústne bezprostredne po tom, čo zistil, že elektrobicykle mu boli odcudzené, t. j. ešte v ten istý deň. Vzhľadom na vyššie uvedené, je pri tom irelevantné, či tak urobil voči konateľovi žalovaného, zamestnancom, či pracovníkom na recepcii alebo inému personálu hotela žalovaného. Žalobca si toto právo na náhradu škody v zákonnej lehote dokonca uplatnil opakovane aj prostredníctvom telefonátov priamo žalovanému. O uplatnení práva na náhradu škody svedčia (i) svedecké výpovede žalobcu a všetkých svedkov (ii) neschopnosť žalovaného predvolať, čo i len jedného svedka, ktorý by tvrdil opak a najmä (iii) konanie žalovaného, ktorý ohlásil vo svojej poisťovni poistnú udalosť v súvislosti s odcudzením elektrobicyklov a vznik škody, a to ešte v deň vzniku škody. Pokiaľ by nedošlo k uplatneniu práva na náhradu škody žalobcom, žalovaný by nikdy nenahlásil poistnú udalosť, keďže škoda vznikla žalobcovi. Uvedené ešte potvrdzuje skutočnosť, že žalovaný poskytol žalobcovi číslo poistnej zmluvy, číslo poistnej udalosti a kontakt na poisťovňu, aby vec mohol ďalej riešiť žalobca priamo. Až keď vyšlo najavo, že žalovaný nebol voči riziku za veci vnesené do ubytovacích priestorov ubytovanými hosťami poistený, prestal komunikovať a preberať poštu. Žalovaný v odpore uvádza, že výška škody je neodôvodnená a je potrebné vychádzať z ceny veci v čase poškodenia. Sám však počas celého konania nepredložil akékoľvek alternatívne vyčíslenie škody. Ako už žalobca uviedol a ako v rozsudku správne vyčíslil obstarávaciu cenu elektrobicyklov s príslušenstvom súd, žalobca za odcudzené elektrobicykle a ich príslušenstvo zaplatil preukázateľne takmer 6.700,- eur. Žalovaný opakovane tvrdí, že príslušenstvo elektrobicyklov nebolo v rámci náhrady škody komunikované. Nepredložil o tom však žiadny dôkaz. Navyše, ide o príslušenstvo namontované na elektrobicykloch, nejde o samostatné veci, na ktoré by žalobca zabudol (napríklad tretí bicykel alebo notebook odcudzený z izby). Rovnako je potrebné uviesť, že vyčíslenie uplatňovanej škody sa taktiež nemenilo. Žalobca konštantne uvádza škodu vo výške 5.500,- eur, pričom skutočná škoda prevyšuje túto sumu. Išlo o odhadované zhodnotenie minimálnej škody, ktorá žalobcovi vznikla. Ak by žalobca postupoval tak, ako sa snaží žalovaný vykresliť a vychádzal by z obstarávacej ceny elektrobicyklov a príslušenstva, uplatnil by si ihneď po krádeži a aj v žalobe minimálne 6.700,- eur. Uplatnil si však len 5.500,- eur. Ak žalovaný (až v odvolacom konaní) teoretizuje, akým tempom klesá cena bicykla ročne (pričom laicky vychádza len z poklesu ceny automobilov), mal v konaní pred súdom predložiť odôvodnený a podložený návrh takéhoto výpočtu. Nič také však nepredložil. Žalovaný ďalej uvádza, že žalobca mal predložiť odborné vyjadrenie znalca alebo cenníky bicyklov. Žalobca však predložil cenníkové ceny totožných elektrobicyklov a potvrdenia od predajcov, od ktorých elektrobicykle kúpil. Ak chcel žalovaný výšku škody relevantne rozporovať, bol to práve žalovaný, ktorý mohol predložiť vyjadrenie znalca k cene elektrobicyklov a ich príslušenstva po dvoch sezónach používania. Predložil však len internetové inzeráty bicyklov nižšej kategórie (nie rovnakých), ktorých cena bola pochopiteľne nižšia. Čo sa týka skutočnosti, že žalobca si nevšimol tabuľky zákazu vstupu na bráne k zadnému parkovisku hotela žalovaného, uvádza, že keďže bol žalobca priamo žalovaným inštruovaný, spolu s ďalšími hosťami hotela, aby zaparkoval auto na zadnom parkovisku a uložil si tam aj elektrobicykle, nevenoval pozornosť tabuľkám na otvorenej bráne na parkovisko. Aj v prípade, že by si uvedené tabuľky všimol, je prirodzené, že priama inštrukcia hosťovi hotela má prednosť pred tabuľkou v rohu otvorenej brány. Osobitne, ak je zadné parkovisko využívané rovnakým spôsobom niekoľkými autami, bicyklami a hosťami. Opakovaným poukazovaním na existenciu tabuliek so zákazom vstupu sa však žalovaný snaží odpútať pozornosť od skutočnosti, že zadné parkovisko bolo opakovane a bežne určené pre hostí, žalobca a svedkovia na uvedenom zadnom parkovisku zotrvali počas
celého svojho pobytu a recepčná žalobcovi dokonca až na zadné parkovisko vyniesla napojený kábel na nabíjanie elektrobicyklov. Počas ubytovania žalobcu nikto ani raz neupozornil na údajne nesprávne parkovanie. Všetky tieto skutočností robia z existencie tabuľky so zákazom vstupu absolútne irelevantnú skutočnosť. Žalovaný sa v odvolaní pýta, prečo žalobca nežiadal vypočuť recepčnú žalovaného a nezávislých svedkov. Žalobca trvá na tom, že svedkovia, ktorých navrhol vypočuť vypovedali nestranne a nezaujato a ich výpovede sú v súlade so skutkovým stavom. Žalovaný nepreukázal opak, a ak niečo naráža na skutkový stav, tak sú to práve niektoré vyjadrenia žalovaného. Žalobca navyše predložil množstvo listinných dôkazov na podloženie svojich tvrdení, čo sa nedá povedať o tvrdeniach žalovaného. Žalobca vníma skutkový stav súdom riadne a vyčerpávajúco zistený a nemal potrebu navrhovať ďalšie dôkazy. Žalovaný však mohol svoju recepčnú kedykoľvek navrhnúť ako svedkyňu, ale nevykonal tak. Žalobca sa domnieva, že svedecká výpoveď recepčnej by nebola v prospech žalovaného, takže chápe, že žalovaný takúto možnosť nevyužil, napriek tomu, že pozná jej meno, adresu a pravdepodobne sú v dennom kontakte. Žalobca si stojí za tým, že právo na náhradu škody bolo v zmysle vyššie uvedenej argumentácie uplatnené v súlade s Občianskym zákonníkom a ustálenou praxou súdov, a to opakovane, čo bolo aj v rozsudku riadne vyargumentované. Žalovaný vníma, že predloženie pokladničných dokladov od predajcov elektrobicyklov a ich výsluch bol nevyhnutný pre rozhodnutie vo veci. Súd však od predajcov elektrobicyklov pokladničné doklady vyžiadal, avšak obaja predajcovia doručili súdu vyjadrenia, v ktorých zdôvodnili, prečo ich nedokázali predložiť. Predložili však dokumenty, na základe ktorých bolo preukázané, že predali totožné elektrobicykle, ako v súdenej veci v rozhodujúcom období. Vzhľadom na skutočnosť, že súdu boli žalobcom už skôr predložené písomné vyjadrenia od každého z predajcov aj ohľadom zakúpených elektrobicyklov a príslušenstva, ktoré potvrdzovali tvrdenia žalobcu, nebol dôvod predvolať uvedených navrhovaných svedkov. Z písomných vyjadrení bolo navyše zrejmé, že nemajú žiadne ďalšie informácie k súdenej veci. Na základe vyššie uvedených skutočností navrhoval, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania.
8. Žalovaný v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že v plnom rozsahu poukazuje a trvá na dôvodoch odvolania a apelačných námietkach. Žalobca sa pritom nevyjadril ku viacerým vzneseným odvolacím námietkam a argumentom, iba opakovane prezentuje a dopĺňa svoje tvrdenia, nereaguje na časť odvolacích námietok tak právnej, skutkovej ako i procesnej povahy, a to najmä na tie, ktoré žalobcovi neprospievajú. Podľa viacerých vyjadrení žalobcu má žalovaný dokonca vyvracať tvrdenia žalobcu v spore o náhradu škody, ktorý všetko dôkazné bremeno prenáša na žalovaného, čo je samozrejme neprípustné a plne sa vymykajúce štandardom civilného procesu a súdnej praxi. Žalobca interpretuje jeho vyjadrenia, výpovede svedkov, ako aj dôkazy podľa svojich potrieb tak, že ich až obsahovo a významovo mení a vyvodzuje z nich čisto subjektívne a nereálne závery, to isté platí aj o hodnotiacich úvahách žalobcu až na báze špekulácie a v neposlednom rade i pretváraní zákona, zmluvy a skutkového stavu. S poukazom na obsah a rozsah vyjadrenia žalobcu, nie je hospodárne opakovane produkovať všetky argumenty, ako boli uplatnené v odvolaní (obsahovo popierajúce celú argumentáciu žalobcu), na ktorom obsahu plne zotrváva a odkazuje naň. Žalobca svojou kvantitou vyjadrení, a to aj v rámci vyjadrenia k odvolaniu, sa snaží neustále dopĺňať a vylepšovať svoje už obsiahle tvrdenia, a to až do takej miery, že si v podstate týmto svojimi neustálymi zmenami, úpravami a doplneniami až sám sebe odporuje. Základné dôkazy rozhodné pre vec však na strane žalobcu naďalej absentujú. Napr. žalobca vo vyjadrení k odvolaniu tvrdí, že si mal „dňa 22.07.2023, bezprostredne po zistení, že elektrobicykle boli odcudzené, uplatniť u žalovaného právo na náhradu škody hneď niekoľkokrát – u recepčnej, u nočného strážnika a telefonicky u konateľa žalovaného.“ Žalobca hovorí o nejakom nešpecifikovanom strážnikovi hotela a stráženom parkovisku. Žiaden „strážnik hotela“ neexistuje, počas noci sa v hoteli nachádza iba recepčný. Zo samotnej výpovede žalobcu na pojednávaní však napokon vyplynulo, že mal v hoteli oznámiť iba to, že mu boli ukradnuté elektrobicykle (nachádzajúce sa mimo budovy hotela). Ani z obsahu SMS-správ Viberovej komunikácie predložených žalobcom do spisu, ako ani z jeho výpovede však vôbec nevyplýva, že by žalobca včas a riadne v zákonnej prekluzívnej lehote uplatnil právo na náhradu škody. Nakoľko žalobca spontánne nevypovedal na pojednávaní v zmysle tvrdení žaloby, PZ žalobcu sa snažil žalobcu čisto navádzajúcimi a sugestívnymi otázkami naviesť na odpoveď a usmerniť žalobcu v tvrdeniach, avšak neúspešne. Z výpovedí žalobcu, ako aj oboch svedkov vyplýva, že žalobca iba oznámil, že mu boli ukradnuté bicykle (o príslušenstve a nabíjačkách nehovoril) a iba sa mal spýtať na ďalší postup, nehovoril nič o sume náhrady škody, nič o príslušenstve, nič nekonkretizoval a najmä žiadne právo na náhradu škody relevantne ani včas neuplatnil. Jemu neprospievajúce skutočnosti žalobca prehliada a nereaguje na ne. Priestor pri sudoch, prepravkách, nakladacej rampe a smetných kontajneroch rozhodne nie je v akomkoľvek hoteli určený na vnášanie a ukladanie vecí. Tri tabuľky na
bráne do zadného dvora neobsahujú žiadne výnimky pre žiadne osoby (ani pre ubytovaných hostí). Uvedené skutočnosti sú jasne badateľné z doložených fotografií Hotela Gold v Terchovej a okolia hotela (z hlavnej cesty, zo zadného dvora, oplotenie a brána) z fotodokumentácie vyšetrovacieho spisu polície ČVS: ORP-982/TE-ZA-2023, ktoré boli oboznámené na pojednávaní aj v elektronickej podobe. Obaja svedkovia potvrdili, že so žalobcom majú kamarátsky vzťah, nejde o nestranných svedkov. Z fotografií bicyklov z rána po krádeži, ako aj z výpovedí svedkov vyplýva, že pri rampe (kde sa nachádzajú prepravky a sudy uložené na sebe, smetné kontajnery) si ich odložili iba títo svedkovia manželia A., avšak žiadni iní hostia ktorí mali so sebou bicykle. Neznáme biele dodávkové vozidlo s českou ŠPZ nemalo pritom žiadne bicykle, či iné veci na nosiči (vzadu na vozidle, ani na streche), zadný dvor bol prázdny. Z celkového prístupu a postupu žalobcu v celom konaní jasne vyplýva, že žalobca vo viacerých zásadných smeroch a tvrdeniach bohužiaľ fabuluje.
9. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že vo svojom vyjadrení k odvolaniu sa predovšetkým venoval skutkovému stavu, ktorý bol riadne zistený v konaní pred súdom prvej inštancie a rekapitulácii ťažiskových argumentov, z ktorých vychádzal súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku. Navyše, venoval sa aj niektorým vyvráteným a irelevantným tvrdeniam žalovaného. To, že sa nevyjadril ku každému jeho tvrdeniu, neznamená, že sa s nimi nedokázal vyporiadať alebo, že svedčia v jeho neprospech. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie nepreukázal väčšinu svojich tvrdení, mnohé boli vyvrátené a/alebo irelevantné pre rozhodnutie v súdenej veci. Žalovaný sa vo svojom ostatnom nedatovanom vyjadrení opätovne vracia k vyvráteným teóriám a nepodloženým tvrdeniam. Ani v odvolaní a ani v ostatnom nedatovanom vyjadrení nepredložil žiadny právny ani skutkový argument, ktorý by spochybňoval závery súdu prvej inštancie uvedené v rozsudku. Je to práve žalovaný, ktorý sústavne popiera preukázané skutočnosti a logický sled udalostí, ktoré nasledovali po krádeži bicyklov. Nepodarilo sa mu uspokojivo vysvetliť, nie to ešte vyvrátiť skutočnosti ohľadom odloženia a úschovy bicyklov a ich nabíjania na parkovisku hotela žalovaného. Nepodarilo sa mu uspokojivo vysvetliť, nie to ešte vyvrátiť skutočnosti ohľadom uplatnenia práva na náhradu škody žalobcom vo svetle predloženej ustálenej súdnej praxe a svoj vlastný postup voči poisťovni po krádeži. Žalobca v plnej miere odkazuje na všetky svoje predchádzajúce vyjadrenia a stojí za výrokmi a odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie. Na základe vyššie uvedených skutočností navrhoval, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania. 10. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP v rozsahu a z dôvodov odvolania žalovaného, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec vrátiť podľa § 391 ods. 1 CSP súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
11. V prvom rade odvolací súd, čo sa týka námietky žalovaného, uvádzanej tak pred súdom prvej inštancie, ako aj v podanom odvolaní, kde namietal miestnu príslušnosť Okresného súdu Prievidza, nakoľko sídlo žalovaného sa nachádza v okrese Žilina, kde malo dôjsť aj ku skutočnosti (potenciálne) zakladajúcej právo na náhradu škody (krádeži dvoch bicyklov), a súd tak mal postúpiť vec miestne príslušnému Okresnému súdu Žilina, nakoľko náhrada škody voči ubytovateľovi rozhodne nie je uplatnením práva spotrebiteľa, uvádza, že túto nepovažoval za opodstatnenú, pričom súd prvej inštancie správne v tejto súvislosti z vykonaného dokazovania ustálil, že žalovaný konal pri uzatvorení zmluvy (zmluvy o ubytovaní) v rámci predmetu podnikania ako dodávateľ a žalobca ako fyzická osoba uzatváral zmluvu ako spotrebiteľ, pričom nárok žalobcu na náhradu škody súvisí s uzatvorením spotrebiteľskej zmluvy a vychádza z nej, v takom prípade sa spor o náhradu škody na vnesených veciach považuje za spotrebiteľský spor, a preto súd prvej inštancie správne postupoval podľa §§ 290 a nasl. Civilného sporového poriadku - ako pri spore s ochranou slabšej strany a miestne príslušným súdom na prejednanie sporu je Okresný súd Prievidza.
12. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že predmetom sporu je nárok žalobcu na náhradu škody za vnesené veci, za škodu na ktorých zodpovedá prevádzkovateľ ubytovacieho zariadenia podľa § 433 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd mal zhodne so súdom prvej inštancie z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie preukázané, že žalobca a žalovaný uzavreli zmluvu o ubytovaní, o čom svedčí potvrdenie rezervácie ubytovania a výpovede svedkov. Rovnako bolo nepochybné i z uznesenia OO PZ Terchová, že došlo k odcudzeniu 2 elektrobicyklov s príslušenstvom vo vlastníctve žalobcu, a to z uzamknutého dvora žalovaného, kam ich, ako to vyplýva z výpovede žalobcu i z výpovedí vypočutých svedkov, odložil žalobca podľa pokynu recepčnej, ktorá im tam vyviedla i predlžovačky z objektu žalovaného. Ani podľa odvolacieho súdu nie je vierohodné tvrdenie žalovaného,
že by si takto mohol žalobca sám napojiť predlžovačky do objektu bez súhlasu zamestnancov žalovaného. Pokiaľ žalovaný tak pred súdom prvej inštancie, ako aj v podanom odvolaní tvrdil, že pracovníci žalovaného žalobcu nijakým spôsobom neinštruovali, kde si môže odložiť elekrobicykle, toto tvrdenie bolo vyvrátené výsluchmi svedkov A. a A., výpoveďou žalobcu i samotnou okolnosťou, že okrem inštrukcie pracovníkov žalovaného bolo potrebné i zapojenie predlžovacích káblov v objekte žalovaného. Taktiež argumentáciu žalovaného zákazom parkovania (umiestnenými tabuľami) odvolací súd považoval za vyvrátenú fotodokumentáciou predloženou obidvomi stranami, z ktorej vyplýva, že na dvore stáli okrem vozidla A. aj iné osobné motorové vozidlá, čo pripustil aj právny zástupca žalovaného na pojednávaní pred súdom prvej inštancie. Zadný dvor teda ani podľa odvolacieho súdu evidentne nebol využívaný výlučne na zásobovanie, ale aj na parkovanie ubytovaných hostí, a preto umiestnením bicyklov do priestoru - oploteného a uzamknutého (čo vyplýva z oznámenia poistnej udalosti poisťovni žalovaným a uznesenia OO PZ Terchová), označeného pracovníkmi žalovaného, došlo k vneseniu elektrobicyklov do prevádzky žalovaného. K vneseniu vecí žalobcu na zadný dvor teda došlo po ústnej dohode s pracovníkom žalovaného, pričom pokiaľ ide o charakter priestorov, išlo o oplotené a uzamknuté priestory. Vzhľadom teda na skutočnosť, že bola uzatvorená zmluva o ubytovaní a došlo k vneseniu vecí žalobcu (elektrobicyklov) do priestorov žalovaného, zodpovednosť žalovaného za škodu na elektrobicykloch vznikla ešte pred ich odcudzením. Poukazujúc na relevantnú judikatúru, je nespochybniteľné, že oplotené, uzamknuté parkovisko pod dohľadom bezpečnostných kamier spadá pod definíciu priestorov, ktoré s ubytovaním bezprostredne súvisia a jednoznačne ide o priestor vyhradený na uloženie vecí spojených s ubytovaním, a to priamo aj dopravných prostriedkov, vrátane elektrobicyklov. Čo sa týka uplatnenia náhrady škody žalobcom u žalovaného, aj podľa názoru odvolacieho súdu si žalobca uplatnil náhradu škody riadne a včas, a to u žalovaného ústne bezprostredne po tom, čo zistil, že elektrobicykle mu boli odcudzené, t. j. ešte v ten istý deň. Nie je pritom rozhodujúce, či tak urobil voči konateľovi žalovaného, zamestnancom, či pracovníkom na recepcii alebo inému zamestnancovi žalovaného. O uplatnení práva na náhradu škody svedčia dôkazy vykonané pred súdom prvej inštancie, a to výpoveď žalobcu a svedecké výpovede svedkov a najmä konanie žalovaného, ktorý ohlásil vo svojej poisťovni poistnú udalosť v súvislosti s odcudzením elektrobicyklov a vznik škody vo výške 6.000,- eur, a to ešte v deň vzniku škody. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie teda bolo preukázané, že žalovaný si ešte 22.07.2023 uplatnil náhradu škody za uvedenú škodovú udalosť (odcudzenie 2 bicyklov z uzamknutého dvora) u svojej poisťovne a svedčí o tom sčasti i viberová komunikácia medzi žalobcom a žalovaným a oznámenie poistnej udalosti poisťovni žalovaným 22.07.2023. Potvrdzuje to nepriamo aj podľa odvolacieho súdu i to, že žalovaný následne nikdy nežiadal úhradu ceny za ubytovanie a aj samotný výsluch žalovaného (konateľa) na polícii, kde bol uplatnený nárok na náhradu škody 5.500,- eur. Je podľa odvolacieho súdu logické, že pokiaľ by nedošlo k uplatneniu práva na náhradu škody žalobcom riadne a včas, žalovaný by nikdy nenahlásil poistnú udalosť (odcudzenie 2 bicyklov z uzamknutého dvora vo výške 6.000,- eur), keďže škoda vznikla žalobcovi a nie žalovanému. Taktiež uvedené ešte potvrdzuje aj skutočnosť, že žalovaný poskytol žalobcovi číslo poistnej zmluvy, číslo poistnej udalosti a kontakt na poisťovňu, aby vec mohol ďalej riešiť žalobca priamo. Až keď vyšlo najavo, že žalovaný nebol voči riziku za veci vnesené do ubytovacích priestorov ubytovanými hosťami poistený, prestal so žalobcom komunikovať a preberať poštu.
13. Čo sa týka námietky žalovaného uvádzanej v odvolaní, že v prípade svedkov A. a A., že nejde o nestranných a nezávislých svedkov, ale známych, resp. v priateľskom pomere k žalobcovi, ktorí od počiatku mali tendenciu pomôcť žalobcovi a potvrdiť to, čo potrebuje dokazovať, odvolací súd túto nepovažoval za opodstatnenú, nakoľko ako vyplýva z obsahu spisu, zo zápisne z pojednávania dňa 04.03.2025, svedkovia boli pred výsluchom riadne poučení podľa § 196 CSP, teda aj o trestných následkoch krivej výpovede, pričom odvolací súd nemal dôvod pochybovať o vierohodnosti týchto svedkov len preto, že sú v priateľskom pomere so žalobcom. V tejto súvislosti (s otázkou zaujatosti svedka) odvolací súd uvádza, že spochybňovanie objektívnosti výpovedí svedkov a účastníkov konania iba na základe ich kolegiálneho alebo iného rodinného či spoločenského vzťahu, nemôže automaticky spochybňovať vierohodnosť obsahu prednesov týchto osôb, obzvlášť pokiaľ tieto osoby boli pred ich výsluchom riadne poučené podľa § 196 CSP, naviac bez toho, aby vierohodnosť výpovedí spochybňovali aj iné, objektívne zadokumentované skutočnosti a dôkazy, by v prípadoch, kedy jediným dostupným dôkazom je práve iba výpoveď účastníkov konania, či svedkov majúcich medzi sebou takýto vzťah, viedlo k nemožnosti uniesť dôkazné bremeno navrhovateľom tohto svedka a zároveň by viedlo k vytvoreniu neakceptovateľnej „prezumpcie nepravdivosti“ svedeckých výpovedí, či tvrdení účastníkov konania. (nález Ústavného súdu SR z 9. júna 2015, sp. zn. III. ÚS 276/2014-29).
14. Na druhej strane však odvolací súd rozhodnutie a odôvodnenie súdu prvej inštancie v časti výšky škody považoval za nepreskúmateľné, nakoľko z odôvodnenia nie je zrejmé, na základe ktorých skutočností súd prvej inštancie dospel k takémuto záveru. Za riadne odôvodnenie určite nemožno považovať konštatovanie súdu prvej inštancie, že „výška škody nebola účinne zospornená a podľa preukázaných skutočností - cena odcudzených vecí v čase nákupu v roku 2022, dátum odcudzenia 22.07.2023, bola podľa názoru uplatnená v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami“.
15. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
16. Pokiaľ všeobecný súd dospeje k rozhodnutiu bez toho, aby sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre toto rozhodnutie, treba rozhodnutie všeobecného súdu považovať za arbitrárne, teda za rozporné s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 265/05).
17. Právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné atribúty spravodlivého súdneho procesu. Podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu SR (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04) „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany; t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu“.
18. Právo účastníkov konania na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia je zároveň procesnou zárukou spravodlivého rozhodnutia, preto je povinnosťou súdu v každom svojom rozhodnutí uviesť v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých je rozhodnutie založené, tak po skutkovej, ako i právnej stránke veci, lebo inak účastník objektívne nemá možnosť posúdiť správnosť, resp. nesprávnosť rozhodnutia, prípadne postupu súdu a efektívne využiť svoje procesné právo na podanie opravného prostriedku proti rozhodnutiu. Účelom odôvodnenia je predovšetkým poukázať na správnosť rozhodnutia, preto odôvodnenie rozhodnutia musí byť aj prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia, t. j. musí byť preskúmateľné. Odôvodnenie, ktoré nezodpovedá týmto zákonným a ústavným požiadavkám, má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov a súčasne znamená nesprávny procesný postup súdu, ktorý znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, preto v takom prípade prichádza do úvahy iba zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
19. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie sa vyššie uvedenými zásadami neriadil, rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti určenia výšky škody nespĺňa zákonom stanovené kritéria pre odôvodnenie rozhodnutia, a preto je nepreskúmateľné. Súd prvej inštancie určenie výšky škody žiadnym spôsobom neodôvodnil. Z odôvodnenia súdu prvej inštancie nemožno zistiť na základe čoho mal výšku škody preukázanú, teda ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy. Vychádzajúc z uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia neposkytuje odpoveď na všetky relevantné otázky rozhodujúce pre vecne správne rozhodnutie v prejednávanej veci. Splnenie, resp. nesplnenie zákonných náležitostí odôvodnenia v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP je kritériom pre posúdenie preskúmateľnosti rozhodnutia. Povinnosť súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie korešponduje s právom účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia. Porušením tohto práva sa účastníkovi odníma možnosť skutkovo a právne reagovať na rozhodnutie súdu, proti ktorému chce
využiť možnosť opravného prostriedku, pričom ide o jednu z foriem odňatia možnosti konať pred súdom. Účelom odôvodnenia je nielen preukázať správnosť rozhodnutia, ale je to aj prostriedok kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia. Nedostatok riadneho a preskúmateľného odôvodnenia rozhodnutia bráni opravnej inštancii vôbec posúdiť jeho správnosť. Odôvodnenie prispieva k napĺňaniu princípu právnej istoty. Znakom právneho štátu je totiž vytváranie istoty aj pri uplatňovaní zákonov štátnymi orgánmi. Aby rozhodnutie mohlo plniť svoje funkcie, je nevyhnutné, aby strany našli v odôvodnení rozhodnutia presvedčivé odpovede na svoje relevantné argumenty. Ak sa strana konania nedozvie, prečo súd rozhodol tak, ako rozhodol, súdne konanie nevedie k dôvere v spravodlivý výkon štátnej moci. Vzhľadom na vyššie uvedené, teda odvolací súd nepovažoval v tejto časti odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie za dostatočne odôvodnené, a teda preskúmateľné.
20. Zároveň odvolací súd uvádza, že vznik, ako i výšku pohľadávky z titulu náhrady škody vždy dokazuje žalobca. Záver súdu prvej inštancie, že žalovaný údajne nemal dostatočne a účinne zosporniť tvrdenia žalobcu, a preto jeho tvrdenia tak majú byť automaticky preukázané, sú v rozpore s obsahom spisu a vymykajú sa štandardom dôkazného práva a procesných zásad. Taktiež z obsahu spisu nevyplýva, že by žalobca výšku škody v čase odcudzenia pred súdom prvej inštancie riadne preukázal a paušálnu výšku, ktorú si uplatňoval 5.500,- eur, žalovaný rozporoval, ako i potvrdenia vystavené samotným žalobcom, ktoré sa týkali nákupnej ceny elektrobicykov v roku 2022 a nie výšky škody v čase odcudzenia. Ako konštatoval sám súd prvej inštancie (ale čím sa neriadil) ustanovenie § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravuje rozsah náhrady škody, a to pre všetky druhy spôsobenej majetkovej škody; osobitným ustanovením aplikovateľným v prípadoch škody spôsobenej na veci upravujúcim spôsob určenia výšky takejto škody, je však ustanovenie § 443 Občianskeho zákonníka, ktoré v záujme reparačnej funkcie zodpovednosti za škodu zakotvuje pravidlo, podľa ktorého sa pri určení výšky škody na veciach zásadne vychádza z ceny veci v čase poškodenia, a nie z ceny v čase nadobudnutia veci (poškodeným). /Nález Ústavného súdu SR zo 16. decembra 2014, sp. zn. III. ÚS 266/2014-27/.
21. Čo sa týka žalobcom pred súdom prvej inštancie predložených potvrdení zo dňa 06.05.2024, podpísané predajcom F. G. PND HOBBY o nákupe elektrobicykla Kelly’s TYGON 50 v červeno- čiernej farbe, výrobné č. rámu KL28301150 a potvrdenie zo dňa 06.05.2024, podpísané spoločnosťou VELOSVET s.r.o. o nákupe elektrobicykla Leader Fox Awalon v čierno-bielej farbe, výrobné č. rámu DF1857142, odvolací súd uvádza, že tieto sú podľa názoru odvolacieho súdu zmätočné, neurčité a rukou upravené potvrdenia, ktoré spísal sám žalobca (čo žalobca sám priznal), pričom následne na dopyt súdu prvej inštancie obaja predajcovia elektrobicyklov F. G. H. B. a VELOSVET s.r.o. nepotvrdili tvrdenia žalobcu a skutočnosti uvádzané v potvrdeniach predložených žalobcom. Žalovaný pritom pred súdom prvej inštancie poprel pravosť, správnosť a hodnovernosť týchto listinných dôkazov predložených žalobcom.
22. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolaciemu súdu neostávalo iné, než rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP a v súlade s ust. § 391 ods. 1 CSP vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
23. Súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu a jeho úlohou v ďalšom konaní bude vzhľadom na prijaté závery vyslovené odvolacím súdom, opätovne preskúmať dôvodnosť nároku žalobcu, a to so zameraním sa na výšku škody a vo veci opätovne rozhodnúť, pričom sa dôsledne vysporiada s námietkami strán sporu s tým, že v odôvodnení rozhodnutia dá súd prvej inštancie odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania a svoje rozhodnutie riadne zdôvodní tak, aby bolo preskúmateľné.
24. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP):
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolateľ má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).