Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9Ek-272-2020.pdf
PDF · 84.17 KB
Case nature
Subarea
9Ek/272/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 17 041 7871, proti povinnej: A. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX B. C., o vymoženie 587,58 Eur, vedenej súdnou exekútorkou: JUDr. Andrea Nemčíková, so sídlom exekútorského úradu Železničná 98, 017 01 Považská Bystrica, pod sp. zn. 221EX 20068/20, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 9Ek/272/2020 zo dňa 04. 02. 2026, takto
r o z h o d o l :
Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 9Ek/272/2020 zo dňa 04. 02. 2026 z a m i e t a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 9Ek/272/2020 zo dňa 04. 02. 2026 vyššia súdna úradníčka zamietla námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že súdna exekútorka v priebehu tejto exekúcie pravidelne zisťovala majetok resp. príjmy povinnej podliehajúce exekúcii lustráciami účtov v bankách, v Sociálnej poisťovni a zisťovanie majetku resp. príjmov postihnuteľných exekúciou. V priebehu tejto exekúcie poverená súdna exekútorka zistila, že povinná nedisponovala počas celej doby vedenia exekúcie žiadnym majetkom. Do vydania upovedomenia o zastavení exekúcie nedošlo ani k čiastočnej úhrade, resp. splneniu vymáhaného nároku zo strany povinnej v exekúcii. Poverená súdna exekútorka správne zistila už po začatí exekúcie, že povinná je zamestnaná. Jej zamestnávateľom je spoločnosť VIOLETA AG s.r.o., so sídlom Štúrova 19, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, IČO: 47 422 874. Z vypožičaného listinného exekútorského spisu mala vyššia súdna úradníčka za preukázané, že súdna exekútorka dňa 09. 12. 2020 vydala exekučný príkaz na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy. Tento exekučný príkaz adresovala práve zamestnávateľovi povinnej - spoločnosti VIOLETA AG s.r.o., so sídlom Štúrova 19, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, IČO: 47 422 874. Súdna exekútorka sa pokúsila o doručenie exekučného príkazu prostredníctvom poštového podniku, avšak zamestnávateľ povinnej si zásielku v odbernej lehote neprevzal. Po neúspešnom pokuse o doručenie súdna exekútorka požiadala o súčinnosť pri doručovaní exekučného príkazu Obvodné oddelenie policajného zboru Nové Mesto nad Váhom. Toto doručovanie sa taktiež skončilo neúspešne, nakoľko a adrese sídla zamestnávateľa povinnej sa nenachádzala žiadna kompetentná osoba. Vyššia súdna úradníčka konštatovala, že poverená súdna exekútorka vynaložila potrebné úsilie na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy. V danom prípade je však tento spôsob vykonania exekúcie odkázaný na súčinnosť s treťou osobou, ktorou je zamestnávateľ povinnej. Neúspešnosť vykonania exekúcie nemožno v danom prípade pričítať poverenej súdnej exekútorke, nakoľko z vypožičaného listinného exekútorského spisu je zrejmé, že súdna exekútorka vykonávala pravidelne a opakovane všetky lustrácie, pokúšala sa o vymoženie rôznymi spôsobmi a oprávneného o priebehu exekúcie pravidelne informovala. Vyššia súdna úradníčka nenarazila pri preskúmaní postupu poverenej súdnej exekútorky na žiadne pochybenie z jej strany. Nad rámec uvedeného vyššia súdna úradníčka uviedla, že aj v prípade, ak by sa exekučný príkaz podarilo zamestnávateľovi povinnej doručiť, nezaručilo by to, že zrážky zo mzdy budú aj reálne vykonateľné a vykonávané, a dôjde k uspokojeniu pohľadávky oprávneného
vymáhanej v exekúcií. Vyššia súdna úradníčka tak konštatovala, že v čase vydania upovedomenia o zastavení exekúcie boli splnené predpoklady ustanovené zákonom na vydanie upovedomenia o zastavení exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Od začatia exekúcie t. j. doručenia poverenia na vykonanie exekúcie poverenému súdnemu exekútorovi (§ 57 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku) dňa 12. 02. 2020 do dňa vydania napadnutého upovedomenia o zastavení exekúcie (15. 08. 2025) uplynulo päť rokov. Poverená súdna exekútorka v priebehu tejto exekúcie nevymohla ani len časť pohľadávky oprávneného z exekučného titulu a svojich trov exekučného konania. Keďže súdna exekútorka poverená vykonaním tejto exekúcie počas tejto exekúcie po dobu ustanovenú zákonom (päť rokov od začatia exekúcie) nezistila majetok alebo príjmy povinnej, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by postačovali aspoň na úhradu trov tohto exekučného konania súdnej exekútorky, boli splnené všetky predpoklady ustanovené zákonom na vydanie upovedomenia o zastavení exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku pre nemajetnosť povinnej, ktorý je fyzickou osobou.
2. Proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky oprávnený podal v zákonom stanovenej lehote sťažnosť. Oprávnený argumentoval dôvodnosť námietky smerujúcej k zrušeniu upovedomenia o zastavení exekúcie existenciou pracovnoprávneho vzťahu povinnej, ktorá je zamestnaná u zamestnávateľa VIOLETA AG s.r.o., Štúrova 19, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, IČO: 47 422 874, a to od 17. 09. 2020, k dnešnému dňu. Oprávnený je toho názoru, že exekúcia môže byť vykonávaná zrážkami zo mzdy povinnej. Oprávnený neeviduje exekučný príkaz vydaný poverenou exekútorkou JUDr. Andreou Nemčíkovou, smerujúci k zrážkam zo mzdy povinnej, doručený jej zamestnávateľovi. Oprávnený sa nestotožňuje z tvrdením súdneho exekútora a dôvodom vydania upovedomenia o zastavení exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, že zistené príjmy povinnej zo závislej činnosti nemôžu byť v budúcnosti úspešne exekvované, a pohľadávka veriteľa nemá predpoklad byť uspokojená. Oprávnený má vedomosť o výške príjmov povinnej vyplácaných mesačne jej zamestnávateľom, v súhrnných príjmoch za rok 2024 vo výške 11.994,99 eur, podľa súčtu mzdových mesačných výkazov, poskytnutých jej zamestnávateľom. Predmetom sťažnosti veriteľa v exekučnom konaní 221EX-68/20, je skutočnosť, že zo strany súdneho exekútora je predpoklad pokračovať v úspešnom vymáhaní pohľadávky od povinnej vzhľadom na jej majetkové pomery, nejedná sa o relatívnu nemajetnosť. Oprávnený taktiež nedisponuje obsahom exekučného spisu, ktorý by zodpovedal, či exekútor postupoval pri vymáhaní pohľadávky plne s odbornou starostlivosťou v záujme úspešného výkonu exekučného titulu.
3. Súdna exekútorka vo vyjadrení k podanej sťažnosti, k námietke oprávneného, že neeviduje exekučný príkaz vydaný D. E. F., smerujúci k zrážkam zo mzdy povinnej, doručený jej zamestnávateľovi, uviedla, že predmetný exekučný príkaz bol vydaný ešte JUDr. Marcelou Šujanovou dňa 09. 12. 2020, doručený oprávnenému 10. 12. 2020. Exekučný príkaz aj s doručenkou sa nachádzajú v exekučnom spise, ktorý bol predložený súdu. Súdna exekútorka má za to, že nie je potrebné a možné vydávať ten istý exekučný príkaz aj nastupujúcim súdnym exekútorom. Od vydania exekučného príkazu uplynulo v čase zastavenia viac ako 5 rokov a úhrada nebola vykonaná žiadna a nárok na vykonanie zrážky zo mzdy nevznikol.
4. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
5. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
6. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
7. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
8. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
9. Podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.
10. Súd prvej inštancie (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť nebola podaná dôvodne, a preto ju zamietol.
11. V tomto smere treba konštatovať, že vyššia súdna úradníčka dostatočne a správne zistila skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobila aj správny právny záver a svoje rozhodnutie dostatočne vyčerpávajúco a presvedčivo odôvodnila, pričom sa vysporiadala so všetkými pre rozhodnutie vo veci relevantnými skutočnosťami. Napadnuté uznesenie tak súd prvej inštancie považuje za v celom rozsahu vecne správne, v súvislosti s čím zároveň poukazuje na znenie ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní sťažovateľa, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jeho práv.
12. Na podporu správnosti rozhodnutia vyššej súdnej úradníčky súd prvej inštancie nad rámec reagujúc na obsah podanej sťažnosti dopĺňa, že obranu oprávneného nebolo možné vyhodnotiť ako dôvodnú. Oprávnený v námietkach a aj v sťažnosti poukazoval na to, že povinná je zamestnaná, a teda exekúcie môže byť vykonaná zrážkami zo mzdy, v súvislostí s čím však sťažnostný súd zdôrazňuje, že dôvodom pre zastavenie exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku nie je neexistencia akéhokoľvek majetku povinnej, teda absolútna nemajetnosť, ale pre zastavenie exekúcie „stačí“ nezistenie majetku, ktorý je možné zexekvovať v predmetnom exekučnom konaní, t.j. relatívna nemajetnosť. V konkrétnom exekučnom konaní sa tak môže stať, že napriek tomu, že povinná disponuje majetkom (príjmami) podliehajúcim exekúcii, môže sa stať, že v konečnom dôsledku pôjde o majetok (príjmy), ktorý v predmetnom exekučnom konaní nie je možné zexekvovať. Následne, v prípade, ak súdna exekútorka po uplynutí 5-ročnej doby od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku dospeje k záveru o tom, že u povinnej nebol zistený majetok, ktorý by mohol byť postihnutý exekúciou, nemá inú možnosť ako vydať upovedomenie o zastavení exekúcie.
13. V nadväznosti na vyššie uvedené sťažnostný súd poukazuje na nespornú skutočnosť, že povinná je zamestnaná s pravidelným mesačným príjmom, avšak ako správne uviedla i vyššia súdna úradníčka, súdna exekútorka môže nariadiť zrážky zo mzdy, ale ich faktické vykonávanie je „v rukách“ zamestnávateľa. V tomto smere súd ďalej poukazuje na to, že ešte predchádzajúca súdna exekútora vydala dňa 09. 12. 2020 Exekučný príkaz na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy, ktorý bol podľa obsahu predloženého exekútorského spisu doručený oprávnenému dňa 10. 12. 2020 a platiteľovi mzdy dňa 12. 01. 2021 do elektronickej schránky uplynutím úložnej lehoty, pričom platiteľ mzdy v priebehu exekúcie nevykonal žiadnu zrážku. Pokiaľ teda samotný platiteľ mzdy napriek vydanému exekučnému príkazu fakticky nerealizoval zrážky zo mzdy, súdna exekútorka ho nemala, akým spôsobom prinútiť, aby zrážky vykonával, a bolo preto namieste konštatovať relatívnu nemajetnosť povinnej. Poriadkovú pokutu by bolo platiteľovi možné udeliť len, ak by si platiteľ nesplnil informačnú povinnosť, nie však v súvislosti s nevykonávaním zrážok zo mzdy. Práve naopak, oprávnenie donútiť platiteľ mzdy vykonávať zrážky zo mzdy sa prenáša na oprávneného, ktorý v zmysle § 86 Exekučného poriadku môže podať žalobu na všeobecnom súde platiteľa mzdy o zaplatenie sumy, na ktoré by oprávnený mal právo, keby platiteľ mzdy
zrážky vykonával. Za tohto stavu potom postupu súdnej exekútorky nemožno nič vyčítať, keď v exekúcii postupovala tak, ako jej to ukladá Exekučný poriadok.
14. Pokiaľ oprávnený namietal, že nedisponoval obsahom exekútorského spisu, aby mohol riadne posúdiť postup súdnej exekútorky, súd prvej inštancie dopĺňa, že súdna exekútorka oprávnenému pravidelne zasielala správy o stave exekúcie, pričom oprávnený mal právo kedykoľvek v priebehu exekúcie požiadať o nahliadnutie do exekútorského spisu a overiť si zistenia súdnej exekútorky. V aktuálnej fáze exekučného konania tak jeho námietka vyznieva účelovo.
15. Na základe zisteného skutkového stavu súd prevej inštancie konštatuje, že súdna exekútorka pred vydaním upovedomenia o zastavení exekúcie majetkové pomery povinnej dostatočne preskúmala a rovnako neopomenula vykonať lustrácie v dostupných registroch. V čase vydania upovedomenia o zastavení exekúcie všetky skutkové zistenia indikovali (a naďalej indikujú) neexekvovateľnosť majetku povinnej a vydané upovedomenie tak nemožno považovať za predčasné, ale naopak za vydané plne v súlade s Exekučným poriadkom. Napokon, treba opätovne zdôrazniť, že súdna exekútorka nemá pri postupe podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku na výber, ale naopak je povinná vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, ak sú splnené zákonom normované podmienky. Vydanie upovedomenia teda nespočíva na jeho vôli. Veď aj pre súdnu exekútorku by bolo výhodnejšie dosiahnuť vymoženie nároku oprávneného, pretože z tohto výťažku súdnej exekútorke vzniká nárok aj na odmenu vo výške 20 %, pričom pri zastavení exekúcie má nárok len na náhradu paušálnych výdavkov vo výške 60,-Eur (+ DPH), ktorá náhrada v zásade nepokryje v celom rozsahu skutočné náklady súdnej exekútorky, ktoré jej vznikajú v súvislosti s vedením tejto exekúcie.
16. Záverom súd prvej inštancie opätovne pripomína oprávnenej, že upovedomenie o zastavení exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, teda z dôvodu nemajetnosti povinnej, má povahu procesného rozhodnutia, teda nezakladá prekážku rozhodnutej veci a oprávnenému nič nebráni v tom, aby návrh na vykonanie exekúcie voči povinnej podal opätovne.
17. Na základe vyššie uvedeného súd prvej inštancie sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 9Ek/272/2020 zo dňa 04. 02. 2026 ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol, keď Upovedomenie o zastavení exekúcie sp. zn. 221EX 20068/20 zo dňa 15. 08. 2025 ako aj nadväzujúce napadnuté uznesenie vyššej súdnej úradníčky vyhodnotil ako vecne správne a vydané v súlade so zákonom.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).