Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15Csp-107-2018.pdf
PDF · 182.31 KB
Case nature
Area
Subarea
15Csp/107/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín v konaní pred sudkyňou Mgr. Gabrielou Chudovskou v právnej veci žalobcu: P. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. sady XX/XX, L. K., zastúpený splnomocneným zástupcom : M. združenie M., so sídlom L.. A. Y. XXXX/XXA, P. P., W.: XX XXX XXX, proti žalovanému: E. úverová banka, a.s., so sídlom C. nivy 1, J., W.: XX XXX XXX, o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu XXX%.
X. W.. R. C. s miestnom výkonu činnosti P. XX, D., zapísaná v zozname znalcov pod č. XXXXXX má proti žalobcovi nárok na znalečné v rozsahu XXX%.
odôvodnenie:
1.Žalobou doručenou súdu dňa XX.XX.XXXX sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy X.XXX,XX eur s úrokom z omeškania 5% ročne z tejto sumy od XX.XX.XXXX do zaplatenia. 2.Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že so žalovaným ako veriteľom uzatvoril dňa XX.XX.XXXX zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Dňa XX.XX.XXXX požiadal žalobca o predčasné splatenie úveru a XX.XX.XXXX mu žalovaný zaslal oznámenie o výške pohľadávky k predčasnému splateniu v sume XX.XXX,XX eur. Úver bol žalovanému poskytnutý v sume XX.XXX,- eur a v XX splátkach uhradil spolu X.XXX,XX eur. Predčasne spolu s poplatkom žalobca uhradil XX.XXX,XX eur, spolu zaplatil XX.XXX,XX eur a poskytnutú istinu úveru preplatil o X.XXX,XX eur. Mal za to, že zostatkovú suma k predčasnému splateniu bola zle vypočítaná, pretože ak úroková sadzba bola XX,X % ročne, tak by mal zaplatiť len X.XXX eur, avšak on zaplatil na splátkach X.XXX,XX eur, čo zodpovedá úroku XX,X% ročne. Mal za to, že O. bola nesprávne vypočítaná, nebola uvedená výška, počet a termíny splatnosti istiny, úrokov a poplatkov. Tvrdil, že nebolo individuálne dohodnuté poistenie. Zmluvné podmienky týkajúce sa hlavného plnenia a primeranosti ceny neboli jasné, určité a zrozumiteľné, najmä RPMN a odplata. Zmluva obsahuje podľa neho neprijateľné zmluvné podmienky. Úver je bezúročný a bez poplatkov, a preto sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia.
3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Tvrdil, že nárok je premlčaný, pretože uplynula X ročná subjektívna premlčacia doba. Poslednú splátku uhradil XX.XX.XXXX. Za obdobie X rokov po XX.XX.XXXX uhradil žalobca nad rámec istiny XXX,XX eur. K chýbajúcim náležitostiam zmluvy uviedol, že zákon účinný v čase uzatvárania zmluvy nevyžadoval, aby sa v zmluve uvádzala odplata. P. tvrdil, že údaj o výške, počte a termínoch splatnosti istiny, úrokov a poplatkov v zmluve je uvedená, pričom nie je nutné uvádzať, aká suma z každej splátky sa započítava na istinu, úroky a poplatky s poukazom na rozsudok D. č. C- XX/XXXX a eurokonformný výklad a aktuálnu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR. Namietal tiež tvrdenia o tom, že úroková sadzba mala byť vypočítaná nesprávne, mal za to, že táto bola vypočítaná správne a je uvedená zreteľne v zmluve. Nepravdivé je tvrdenie o nesprávnom uvedení O. a celkovej čiastky, ktorú má spotrebiteľ uhradiť. K poisteniu uviedol, že toto bolo žalobcovi ponúknuté ako možnosť a nepovinná doplnková služba, ako to vyplýva aj zo všeobecných obchodných podmienok. Žalobca sa dobrovoľne rozhodol poistiť sa, poistenie mu nebolo vnútené a nebolo ním podmienené poskytnutie úveru a rovnako tak neuzavretie zmluvy o poistení nesankcionuje klienta odopretím poskytnutia úveru.
4. V replike žalobca tvrdil, že nárok nemôže byť premlčaný, pretože dňa XX.XX.XXXX vykonal doplatok vrámci predčasného splatenia úveru XX.XXX,XX eur a to je deň, kedy došlo k bezdôvodnému obohateniu z dôvodu, že táto suma vo výške X.XXX,XX eur prevyšovala istinu a od tohto dňa začala plynúť subjektívna premlčacia doba. Žalobu podal do X rokov od tohto dňa, a teda včas. Trval na bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.
5. V duplike žalovaný zdôraznil, že subjektívna premlčacia doba začala plynúť odvtedy, kedy žalobca získal vedomosť o skutkových okolnostiach, z ktorých možno vyvodiť bezdôvodné obohatenie, a preto nie je správna argumentácia žalobcu. Zotrval na argumentácii, pre ktorú nemôže byť úver bezúročný a bez poplatkov. Zdôraznil, že poistné sa do celkových nákladov a ani do celkovej čiastky splatnej spotrebiteľom nezahŕňalo, keďže poskytnutie úveru nebolo poistením podmienené, o čom svedčí aj formulár o štandardných európskych informáciách o spotrebiteľskom úvere. Do výpočtu O. vstupovala mesačná splátka bez poistného a teda trval, že O. bola správne uvedená.
6. V ďalšom priebehu sporu žalobca uviedol, že trvá na tom, že do O. nebolo zahrnuté poistné, a preto nebolo správne uvedené. Uviedol, že si zobral flexipôžičku, pretože potreboval kúpiť auto a nejaký nábytok. Prišiel do banky, požiadal o ňu. Keďže sa mu nepodarilo kúpiť všetko, čo potreboval, peniaze mu ostali, úver potom už nepotreboval, a preto sa po čase rozhodol, že keďže tie peniaze má, tak úver celý predčasne splatí. Požiadal o predčasné splatenie, vypočítali mu, koľko bude činiť zostatok a ten uhradil. Potom, čo ho uhradil, mu však prišlo divné, že to splatil po troch rokoch a mal zaplatiť skoro XX.XXX,- eur, hoci skrátil splácanie o ďalších X rokov. Potom sa skontaktoval so zástupcom, ktorý mu vysvetlil, že bol oklamaný, a že mu dali vysoký úrok. K úrokovej sadzbe uviedol, že prvotný návrh banky bol vyšší, ponúkali mu úrok XX, X%, s týmto ale žalobca nesúhlasil, keďže vedel, že banky poskytujú úroky nižšie, a že by to mohlo byť aj okolo XX%. Preto mu na výnimku riaditeľa znížili úrokovú sadzbu na XX,X % ročne. Čo sa týka poistenia, toto bolo súčasťou úveru, povedali mu, že pôžička musí byť poistená, že keby sa mu niečo stalo. Pôžičku by mu inak nedali. Čo sa týka formulára informácie k poisteniu, vyložili mu to tak, že úver musí byť poistený a on si to všetko zrejme dobre neprečítal a podpísal. Zľavu z úrokovej sadzby si žalobca vyžiadal, žiadal o prehodnotenie úrokovej sadzby, keďže pôvodný návrh sa mu zdal vysoký. Uvádzal, že aj vzhľadom na výšku úveru mu poistenie bolo nanútené. On sám označil len kolónku ohľadom zrážok zo mzdy, z čoho je zrejmé, že tento typ zabezpečenia si žalobca vybral, ale z obsahu zmluvy a jej predtlače nevyplýva, že mal na výber aj ohľadom pristúpenia k poisteniu. Z pôvodne vyššej úrokovej sadzby XX,X % si sám vyboxoval nižšiu úrokovú sadzbu, čo znamená že pracovníčka banky sa musela obrátiť na riaditeľa, ktorý to musel odsúhlasiť. Nebolo to tak, že súhlasí so znížením úrokovej sadzby a tým súhlasí aj s poistením. Pôvodne mu bol ponúknutý úver síce s vyššou úrokovou sadzbou, ale tiež s poistením. On sa spýtal, či by sa dalo niečo spraviť s úrokovou sadzbou, či by sa dala znížiť, následne táto bola znížená, ale bolo tam aj zahrnuté poistenie a tak to musel podpísať. P. tiež, že žalobca všeobecné obchodné podmienky aj formulár o štandardných európskych informácií videl prvý krát až v tomto konaní, neboli súčasťou zmluvy a boli žalovaným vyhotovené len pre účely tohto konania. K nesprávnemu výpočtu zostatku k predčasnému splateniu úveru uvádzal, že pri vyčíslení tohto doplatku banka nevychádzala z úrokovej sadzby, ktorá bola určená v zmluve, ale doplatok vyčíslila, akoby úroková sadzba predstavovala XX,X% ročne a nie XX,X% ročne, ako bolo dohodnuté v zmluve. Z tohto dôvodu teda žalobca na základe chybného vyčíslenia uhradil žalovanému viac, než by tomu bolo, keby bola použitá úroková sadzba dohodnutá v zmluve. Následne počas konania začal tvrdiť tiež to, že banka pred poskytnutím úveru neskúmala jeho schopnosť úver splácať. On o úver nežiadal, tento mu bol poskytnutý na základe obratov na účte. Nie je pravda, že skúmali jeho rating v úverovom registri a neboli predložené iné doklady ako daňové priznanie a doklad totožnosti. Žalovaný nekonal s odbornou starostlivosťou, lebo nemal informácie o rodinných nákladoch žalobcu - výdaje na iné úvery, náklady na domácnosť a podnikanie.
7. Žalovaný trval na tom, že poistenie bolo poskytnuté klientovi len ako možnosť a mohol zmluvu podpísať aj bez dojednania poistenia. Obdobné flexi pôžičky sú klientmi uzatvárané aj bez poistenia. Uviedol, že nemá dôvod vypočítať zostatok k splateniu s inou než dohodnutou úrokovou sadzbou.
Dlžník nemôže predpokladať, že pokiaľ sa rozhodne úver predčasne splatiť, že bude povinný zaplatiť iba istinu, pretože je povinný zaplatiť aj náklady a úroky do dňa predčasného splatenia, pričom tieto boli vyčíslené podľa úrokovej sadzby zakotvenej v zmluve. Poistenie nebolo podmienkou uzavretia zmluvy. Žalobca mal možnosť na poistenie aj nepristúpiť a tak, ako sa mu banka snažila v plnej miere vyhovieť počas kontraktačného procesu, keď nebol spokojný s výškou úrokovej sadzby, rovnako sa dalo dojednať aj ohľadom výšky poistného. Považoval za účelové, že žalobca so zmluvou a poistením súhlasil, po celú dobu tento úver aj s poistením splácal a niektoré zmluvné ustanovenia mu začali prekážať až po niekoľkých rokoch od podpisu zmluvy. Podľa výpočtu z interného systému žalovaného, O. bola vypočítaná správne tak, ako je uvedené v zmluve. K skúmaniu bonity uvádzal, že úver v sume XX.XXX,- eur predstavoval tzv. predschválenú ponuku úveru, ktorá je generovaná podľa histórie obratov na bežnom účte, pričom táto bola vyhodnotená úverovými analytikmi. O. klienta bol A - to znamená, že pravdepodobnosť zlyhania bola X,XXXX%, rating bol vypočítaný na základe transakčného skóre vypočítaného ku dňu XX.XX.XXXX a aplikačného skóre vypočítaného ku dňu XX.XX.XXXX. Na základe kreditných transakcií klienta v mesiacoch máj XXXX - október XXXX bol určený priemerný mesačný príjem klienta na X.XXX,XX R.. Do príjmov nie sú automaticky akceptované všetky kreditné transakcie na účte žiadateľa o úver. Maximálna splátka vypočítaná pre klienta (aplikovaním XX% na príjem klienta) bola XXX,XX EUR. Odpočítaním existujúcich interných úverových výdavkov klienta vo výške X,XX EUR bola vypočítaná disponibilná splátka klientovi na XXX,XX EUR. Aplikovaním rizikovej váhy X,XXXX pre splatnosť XXX mesiacov a úrokovej sadzby XX.X%, bola klientovi vypočítaná maximálna ponuka na spotrebný úver vo výške XX.XXX R.. V priebehu platnosti ponuky neboli identifikovane žiadne skutočnosti, ktoré by zrušili platnosť tejto ponuky. L. bol pri spracovaní žiadosti o flexipôžičku skontrolovaný aj doklad o príjme, konkrétne v prípade žalobcu to bolo potvrdenie o výške daňovej povinnosti a daňové priznanie za posledný rok, čo vyplýva aj zo samotnej žiadosti. O. stav, informácie o bývaní, zamestnaní, plnení daňových povinností atď., boli zistené zo žalobcom poskytnutých údajov v jeho žiadosti o poskytnutie úveru. Odborná starostlivosť pri posudzovaní schopnosti žalobcu splácať úver bola zachovaná, boli vzaté do úvahy všetky dostupné informácie. Správnosť posúdenia bonity žalobcu potvrdzuje aj tá skutočnosť, že splátky úveru žalobca riadne splácal a nakoniec úver predčasne splatil.
8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise, nariadením spracovania odborného vyjadrenia súdnou znalkyňou, vrátane vyžiadania stanoviska Národnej banky D. a na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:
9. Zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru V. zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že žalobca ako dlžník (spolu so spoludlžníkom) so žalovaným ako veriteľom uzatvorili túto zmluvu, na základe ktorej bol poskytnutý bezúčelový úver v sume XX.XXX,- eur s lehotou splatnosti XXX mesiacov so XXX splátkami po XXX,XX eur z toho suma XX,XX eur predstavuje poistné. Prvá splátka bola splatná XX.XX.XXXX a posledná splátka bola splatná XX.XX.XXXX. V bode X.X sa uvádza, že voliteľná služba je služba, ktorej uplatnenie na úvere umožňuje získanie zľavy z úrokovej sadzby alebo inej výhody za podmienok uvedených v tejto úverovej zmluve alebo v o obchodných podmienkach, Uvádza sa tu, že zľavy z titulu voliteľnej služby sú: pravidelné zasielanie príjmu na flexiúčet - výška zľavy je -X,X% ročne a poistenie úveru - žiadateľ - výška zľavy je - X,X% ročne. V prípade, ak dlžník požiada o voliteľnú službu spojenú s nárokom na zľavu z výšky úrokovej sadzby a banka mu zľavu prizná, bude zľava odpočítaná od výšky úrokovej sadzby za každú príslušnú voliteľnú službu samostatne. Podľa bodu X zmluvy, čerpanie úveru nie je podmienené osobitnými podmienkami. Ďalšie podmienky úveru boli: O. XX,XX%, celkové náklady dlžníka X.XXX,XX eur, úroková sadzba XX,X% ročne, celková čiastka splatná spotrebiteľom XX.XXX,XX eur, z toho XX.XXX,- eur istina a X.XXX,XX eur celkové náklady dlžníka, priemerná hodnota bola O. XX,XX%. V čl. X zmluvy sa uvádza, že poplatok za predčasné splatenie úveru je 1% z predčasne splatenej čiastky, resp. X,X% v prípade, ak je predčasné splatenie realizované v období posledného roka pred termínom konečnej splatnosti úveru. Podľa bodu X Typ zabezpečenia je zaškrtnuté políčko zrážky zo mzdy v prípade príjmu zo závislej činnosti a tiež sa uvádza, že ním je pristúpenie dlžníka k poisteniu schopnosti splácať flexipôžičku s tým, že sa uvádza, že dlžník požaduje základný balík poistenia pre prípad pracovnej neschopnosti, invalidity a smrti. XX. Z emailovej komunikácie žalovaného z času uzatvárania zmluvy o úvere vyplýva, že sa riešila zľava z úrokovej sadzby vzhľadom na to, že v prípade dlžníka ide o dlhoročného klienta so zriadenými flexiúčtami, kde sa zasiela pravidelný príjem. Uvádza sa, že klient má záujem o úver XX.XXX,- eur so znížením úrokovej sadzby za pravidelný príjem a poistenie úveru. Výsledná úroková sadzba XX,X % je pre klientov neakceptovateľná, nakoľko v inej banke ponúkajú X,X%. Po rokovaní s klientom, klient akceptuje úrokovú sadzbu max. XX,X%. Neradi by sme prišli o dvoch klientov s aktívnymi flexiúčtami, a preto prosíme o schválenie výnimky. Odporúča sa výnimka schváliť a následne výnimka z výšky úrokovej sadzby bola aj schválená.
11. Podľa všeobecných obchodných podmienok účinných od XX.XX.XXXX voliteľná služba je produkt banky alebo služba banky, o ktorú klient môže požiadať v súvislosti s úverom a ktorá môže byť spojená s poskytnutím zľavy z výšky úrokovej sadzby určenej bankou za každú voliteľnú službu. Podľa bodu E..X v prípade, ak bola poskytnutá zľava z výšky úrokovej sadzby z dôvodu voliteľnej služby, je výška zľavy vrátane podmienok jej uplatnenia a trvania upravená v úverovej zmluve. Podľa bod I.X spotrebný úver môže byť poskytnutý aj s poistením spotrebného úveru, pokiaľ dlžník spĺňa podmienky k poisteniu úveru. Podmienky poistenia spotrebného úveru sú bližšie upravené v príslušnej úverovej zmluve. Poistenie spotrebného úveru ako doplnková služba nie je povinné. Podľa štandardných európskych informáciách o spotrebiteľskom úvere na získanie spotrebiteľského úveru alebo na získanie spotrebiteľského úveru za ponúkaných podmienok sa musí uzavrieť - poistenie na zabezpečenie spotrebiteľského úveru - NIE alebo ďalšia zmluva o doplnkovej službe - NIE. Okrem toho vo formulári sú zhrnuté parametre dohodnutého úveru totožné s obsahom zmluvy.
12. Vo formulári - informácia finančného sprostredkovateľa k dojednávanému poisteniu podpísaného žalobcom, sa uvádza že požiadavkou klienta je zabezpečiť splácanie úveru z poistenia v prípade smrti, trvalej invalidity a práceneschopnosti. Zo žiadosti o flexipôžičku podpísanej žalobcom vyplýva, že dňa XX.XX.XXXX požiadal žalobca o úver v sume XX.XXX eur splácaný v XXX splátkach s voliteľnou službou: pravidelné zasielanie príjmu na účet vo E. a poistenie úveru, uvádza sa tiež, že sa žiada o základný balík. V žiadosti sa uvádzajú okrem osobných údajov o žalobcovi, aj informácie o žiadateľovi
- žalobcovi v rozsahu: rodinný stav - ženatý, počet vyživovaných detí 2, počet členov rodiny 4, vzdelanie
- stredné bez maturity. Údaje o bývaní - adresa, informácia o tom, že bývanie je u rodičov, resp. v nehnuteľnosti vo vlastníctve tretej osoby. Údaje o zamestnaní (údaje o žiadateľovi - živnostníkovi) a finančnej situácii : základ dane z príjmu XX.XXX,- eur, obrat XX.XXX,- eur, žiaden vedľajší príjem, žiadna hypotéka, ani iné výdavky. Uvádza sa, že plat sa zasiela na účet banky, má vysporiadané daňové povinnosti, nemá súdom určené zrážky zo mzdy ani rozdelené J.. V rovnakom rozsahu sú uvedené aj údaje o spolužiadateľovi. Žalovaný tiež doručil výpis zo systému preukazujúci skúmanie bonity žalobcu
- ratingu, z ktorého vyplýva, že výška príjmov žalobcu na účte vedenom u žalovaného bola v sume X.XXX,XX eur. Doložené bolo daňové priznanie a potvrdenie o splnení daňovej povinnosti.
XX.Dňa XX.XX.XXXX dlžník požiadal o predčasné splatenie úveru ku dňu XX.XX.XXXX z dôvodu mimoriadnej hotovosti. Na základe tejto žiadosti žalovaný dňa XX.XX.XXXX vypracoval oznámenie výšky pohľadávky pri predčasnom splatení úveru, ktorá činila XX.XXX,XX eur a poplatok za predčasné splatenie XXX,XX eur. Táto suma v súčte XX.XXX,XX eur bola dňa XX.XX.XXXX uhradená z účtu žalobcu. Na splátkach úveru do predčasného splatenia za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX žalobca uhradil sumu X.XXX,XX eur (XXx XXX,XX eur). 14. Výzvou zo dňa XX.XX.XXXX žalobca vyzval žalovaného na úhradu sumu X.XXX,XX eur, ktorú uhradil nad rámec istiny z titulu neoprávneného obohatenia sa do XX dní od doručenia tejto výzvy. Žalovanému bola doručená dňa XX.XX.XXXX.
15. Žalobca predložil list Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom je uvedené, že predmetná úverová zmluva neobsahuje výšku, počet a termíny splatnosti istiny, úrokov a poplatkov a tiež poukaz na neprijateľné zmluvné podmienky, napr. uvádza sa, že odplata podľa zmluvy je XX.X% ročne, ale v prípade, ak spotrebiteľ predčasne vyplatil výšku úveru v lehote XX mesiacov, tak odplata by tvorila sumu X.XXX eur pri XX,X % ročne. Ak ale spotrebiteľ zaplatil X.XXX,XX eur, to by predstavovalo úrokovú sadzbu XX,X% ročne a celkové náklady by neboli X.XXX,XX eur ale XX.XXX,- eur. Tiež považovali za neprijateľné podriadenie zmluvy režimu Obchodného zákonníka, dohodu o zrážkach zo mzdy a žiadanie okamžitej splatnosti, ak klient uviedol nepravdivý údaj týkajúci sa osobitného vzťahu k banke.
16. Podľa súhrnných informácií o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch za X.štvrťrok XXXX priemerná hodnota O. pri úveroch vo výške viac ako XXXX,- eur so splatnosťou od X do XX rokov je XX,XX%.
17. Podľa stanoviska L., O. a výška celkových nákladov dlžníka vstupujúca do výpočtu O. sú vyčíslené bez zahnutia nákladov voliteľných služieb definovaných v úverovej zmluve a takto určená O. a výška celkových nákladov je v neprospech spotrebiteľa a poukázala na § 2 písm. g/ zák.č. XXX/XXXX Z.z., podľa ktorého do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí doplnkovej služby, aby získal úver za ponúkaných podmienok. L. vykonala kontrolný výpočet výšky úrokovej sadzby s použitím modelu úročenia XX/XXX a konštatuje, že takto vypočítaná výška úrokovej sadzby XX,X% ročne zodpovedá úrokovej sadzbe uvedenej v zmluve XX,X % ročne.
18. Podľa prepočtu O. z interného systému žalovaného O. podľa zmluvy (pri splátke bez poistenia v sume XXX,XX eur) je XX,XX%.
19. Podľa odborného vyjadrenia č. XX/XXXX spracovaného znalkyňou W.. R. C. z odboru ekonomika a manažment, odvetvia účtovníctvo, daňovníctvo, kontroling a financie, záväzok žalobcu vyčíslený žalovaným v oznámení výšky pohľadávky pri predčasnom splatení zo dňa XX.XX.XXXX je podľa znalkyne vypočítaná správne. Konštatovala, že žalobcom uvedený výpočet, že pri úrokovej sadzbe XX,X % ročne by mal zaplatiť len X.XXX eur nie je správny, pretože z najväčšou pravdepodobnosťou tento prepočet nereflektuje anuitné splácanie úveru, ktorý pojem súčasne znalkyňa objasnila. Konštatovala, že ak by mal žalobca zaplatiť X.XXX eur za XX splátok tak, ako uvádza v žalobe, tak jeho splátka by predstavovala iba XXX,XX eur mesačne, čo by pri XXX splátkach činilo len XX.XXX,XX eur a úroková sadzba pri činila len X,XX% ročne. Ak by dokonca do splátky zahrnula aj poistné, tak by pri XXX splátkach výška splateného úveru bola iba XX.XXX,XX eur, čo je ešte menej, než výška poskytnutého úveru. P. uviedla, že pri výpočte zostatku na predčasné splatenie úveru podľa oznámenia výšky pohľadávky pri predčasnom splatení úveru zo dňa XX.XX.XXXX bola použitá úroková sadzba dohodnutá v úverovej zmluve XX,X% ročne. E. úrokovej sadzby uvádzaná žalobcom XX,X% ročne, resp. iná výška nie je správna. X. dodatočne podala aj písomné vysvetlenie k svojmu odbornému vyjadreniu vzhľadom na námietky žalobcu a doplnila aj výpočty, na základe ktorých dospela k prezentovaným záverom. Doplnila tabuľku, podľa ktorej po zaplatení XX mesačných splátok, výška istiny, ktorú bolo nutné ešte doplatiť, predstavovala sumu XX.XXX,XX eur. L. splatnosť splátky bola vždy k 6. dňu v mesiaci a suma na predčasné splatenie úveru bola vypočítaná k XX.dňu v mesiaci, rozdiel medzi vypočítanou zostávajúcou časťou nesplatenej istiny uvedený v tabuľke po zaplatení XX.splátky a sumou XX.XXX,XX eur spočíva v dopočítaní úrokov a alikvótnej časti poistného za dobu od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. Trvala na tom, že suma XX.XXX,XX eur predstavuje správne vyčíslený zostatok dlhu k predčasného splateniu za použitia úrokovej sadzby dohodnutej v úverovej zmluve.
20. Zákonné ustanovenia:
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. XXX/XXXX Z.z. o o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej len zákon), D. úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. a/, b/, d/, g/, h/, i/ zákona, Na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d/ zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, g/ celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom; i/ ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/XXXX/XXX/XXXXXXXX.html>,
Podľa § 7 ods. 1 zákona, Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
Podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona, Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. (2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o)úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/XXXX/XXX/ XXXXXXXX.html> a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/XXXX/XXX/ XXXXXXXX.html>,
u)spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v)informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 1X ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/ XXXX/XXX/XXXXXXXX.html>, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x)názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/XXXX/XXX/XXXXXXXX.html>, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § X1 ods. 2 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/XXXX/XXX/XXXXXXXX.html> za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do XX kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
Podľa § X1 ods. 1 a 2 zákona, (1) G. spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/XXXX/XXX/XXXXXXXX.html>, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. X písm. a) až k) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/XXXX/XXX/XXXXXXXX.html>, r) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/XXXX/XXX/XXXXXXXX.html> a y) <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/XXXX/XXX/XXXXXXXX.html>, c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/XXXX/XXX/XXXXXXXX.html> alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. (2)Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. X <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610.html>, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. X <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/XXXX/XXX/XXXXXXXX.html> sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/XXXX/XXX/XXXXXXXX.html> sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.
Podľa § 16 ods. 1 a 3 zákona, (1) Spotrebiteľ má právo kedykoľvek počas doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere spotrebiteľský úver úplne alebo čiastočne splatiť pred dohodnutou lehotou splatnosti. V takom prípade je spotrebiteľ povinný uhradiť úrok a náklady vzniknuté len za časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho splatenia. (3) Výška náhrady nákladov podľa odseku X nemôže presiahnuť X % výšky splateného spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, ak obdobie medzi splatením spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti a dohodnutým dátumom ukončenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere presahuje jeden rok. Ak toto obdobie nepresahuje jeden rok, výška takej náhrady nemôže presiahnuť X,X % výšky splateného spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti.
Podľa § 52 ods. X M. zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, D. zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
G. § 53 ods. X M. zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, D. zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
G. § 53 ods. X Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
Podľa § 788 Občianskeho zákonníka, Poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, (1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 107 ods. 1 a 2 O <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/XXXX/XX/>bčianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
21. V konaní nebolo sporné, že medzi stranami sporu došlo dňa XX.XX.XXXX k uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalovaný ako veriteľ poskytol a žalobca ako dlžník vyčerpal úver v sume XX.XXX,-eur. Rovnako tak nebolo sporné, že tento úver bol predčasne splatený dňa XX.XX.XXXX, pričom celkovo, aj so splátkami uhradenými skôr, bola na tento úver uhradená suma celkom XX.XXX,XX eur. Žalovaný ako banka pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Žalobca túto zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania alebo povolania. G. zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd preto vychádzal z príslušných ustanovení zákona č. XXX/XXXX Z.z. a dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol na základe zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX je vzťahom občianskoprávnym a na predmetnú zmluvu sa hľadí ako na spotrebiteľskú zmluvu.
22. Súd najskôr posúdil námietku premlčania a dospel k záveru, že táto nie je dôvodná. Žalobca sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia v sume X.XXX,XX eur (nad rámec istiny úveru zaplatená časť). Na splátkach úveru do predčasného splatenia za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX žalobca uhradil sumu X.XXX,XX eur (XXx XXX,XX eur). L. dňa 21.12.2016 bola uhradená ešte suma XX.XXX,XX eur. K preplateniu istiny úveru (k začatiu splácania nad rámec poskytnutej istiny vo výške XX.XXX,- eur) došlo prvýkrát platbou vykonanou dňa XX.XX.XXXX. Do tohto momentu totiž bolo uhradených len X.XXX,XX eur, a teda ešte týmito skoršími úhradami v sume nižšej než vyčerpaná istina úveru, nebola istina ešte preplácaná. K vzniku potenciálneho bezdôvodného obohatenia teda mohlo dôjsť až dňa XX.XX.XXXX, a teda najskôr od XX.XX.XXXX plynie objektívna premlčacia doba v trvaní X rokov. Žaloba o jeho vydanie bola podaná na súde dňa XX.XX.XXXX, teda X-ročná objektívna doba bola dodržaná. Čo sa týka subjektívnej X-ročnej premlčacej doby, pre počiatok jej plynutia je rozhodujúci okamih, kedy sa oprávnený subjekt v konkrétnom prípade dozvie o tom, že došlo na jeho úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal. Rozhodujúci je moment, kedy sa oprávnený subjekt dozvie také okolnosti, ktoré sú relevantné pre uplatnenie jeho práva na súde, bez ohľadu na to, že pri vynaložení všetkého úsilia sa mohol dozvedieť o nich už skôr. Žalobca v danom prípade skôr ako dňa XX.XX.XXXX logicky celkom zrejme nemohol mať vedomosť o vzniku bezdôvodného obohatenia, pretože pred týmto dňom ešte žiadne bezdôvodné obohatenie (vo význame preplácania vyčerpanej istiny úveru) nemohlo ani teoreticky vzniknúť. E. o vzniku bezdôvodného obohatenia osoba nemôže mať skôr, než toto vôbec vzniklo a subjektívna premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr skôr, než začala plynúť objektívna premlčacia doba. Súd preto konštatuje, že aj subjektívna premlčacia doba bola zachovaná. Uplatnený nárok tak premlčaný byť nemôže.
XX. Súd preto pristúpil k skúmaniu namietaných nedostatkov úverovej zmluvy, keď posudzoval či zmluva má všetky náležitosti v zmysle § 9 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Pokiaľ žalobca namietal, že v zmluve musí byť rozčlenené, aká časť splátky pripadá na istinu, aká časť splátky pripadá na úroky a aká časť splátky pripadá na poplatky, s touto argumentáciou sa súd nestotožnil. D. poukazuje na rozhodnutie L. súdu SR sp.zn. XCdo/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. V ňom bolo konštatované, že ust. § 9 ods. X písm. k/ zákona č. XXX/XXXX Z.z. je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej - ktorej anuitnej splátky. Pokiaľ predmetné ustanovenie zákona hovorí o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné ho vykladať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej položke (t.j. istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky. L. súd SR tak konštatoval, že uvedené ustanovenie zákona treba vykladať eurokonformne s poukazom na výklad podaný v rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C - XX/XX z XX.XX.XXXX. V zmluve je jednoznačne uvedená, aká je výška mesačnej splátky (XXX,XX eur z toho XX,XX eur poistné), že X.splátka je splatná dňa XX.XX.XXXX a posledná splátka je splatná dňa XX.XX.XXXX, že splátok je celkom XXX. Tiež je uvedené v zmluve v bode 4, že termín splatnosti mesačnej anuitnej splátky je ku dňu, ktorý sa číselne zhoduje s dátumom splatnosti prvej anuitnej splátky, z čoho je jednoznačné, že každá ďalšia splátka je splatná vždy k X.dňu v mesiaci. Uvedené je podľa názoru plne postačujúce preto, aby dlžník vedel, kedy, v akej výške splátky a v akej frekvencii a dokedy má platiť splátky. S touto argumentáciou žalobcu sa súd teda nestotožnil.
24. Ďalej žalobca namietal, že zmluva neobsahuje uvedenie odplaty podľa osobitných predpisov. Súd konštatuje, že zákon č. XXX/XXXX Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy neurčuje, že v zmluve musí byť uvedená ako osobitná náležitosť odplata (v žalobe žalobca cituje celkom zrejme nesprávnu časovú verziu tohto zákona. Preto táto náležitosť nechýba.
25. Ďalej žalobca tvrdil, že bola nesprávne uvedená O. a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Namietal totiž, že v týchto veličinách nebolo zahrnuté poistenie (nebolo sporné, že tieto boli vypočítané bez zohľadnenia, bez zahrnutia poistenia schopnosti splácať úver), hoci tak malo byť učinené, a preto nie je ich výpočet v zmluve správny. Súd uvádza, že sa s touto argumentáciou nestotožnil. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že poistenie schopnosti splácať úver nebolo povinnou službou, ktorou by bolo podmienené poskytnutie úveru, ale naopak doplnkovou dobrovoľnou službou. Uvedené vyplýva jednoznačne zo žiadosti o flexipôžičku zo dňa XX.XX.XXXX, ktorú podpísal žalobca aj spoludlžník a kde je zaznačené pri požadovanej výške úveru, že žiadajú voliteľné služby, a to pravidelné zasielanie príjmu na flexiúčet a poistenie úveru, pričom poistenie je opakovane zaznačené aj v časti informácie o žiadateľovi, kde sa uvádza, že sa žiada o základný balík poistenia. To, že poistenie je dobrovoľnou službou vyplýva aj z čl. I bod X obchodných podmienok účinných od XX.XX.XXXX, kde sa výslovne uvádza, že ide o dobrovoľnú službu a tiež aj z formulára o štandardných európskych informáciách, kde sa zhodne uvádza, že poistenie zabezpečenia spotrebiteľského úveru sa povinne nevyžaduje. To, že dlžník žiada o zabezpečenie úveru poistením, vyplýva aj zo žalobcom podpísaného formulára z XX.XX.XXXX - informácia finančného spotrebiteľa k dojednávanému poisteniu. Zo všetkých týchto listín vyplýva, že poistenie nebolo povinné, ale naopak, dobrovoľné a bolo na zvážení dlžníka, či naň pristúpi alebo nie. Súdu sa javila ako účelová argumentácia žalobcu, že obchodné podmienky a bankou predložené formuláre boli vyhotovené len pre účely tohto sporu (čím chcel zrejme naznačiť, že boli dohotovované dodatočne po začatí tohto sporu). Okrem toho, že formuláre pojednávajúce o tom, že poistenie bolo žalobcom vyžiadané, boli ním aj podpísané (s výnimkou formulára - o štandardných európskych informáciách), kde nie je možné pripustiť ich falšovanie, nie je si dosť dobré možno predstaviť, že by banka vyhotovovala len pre účely tohto sporu obsiahle všeobecné obchodné podmienky účelovo tak, aby vyhovovali jeho procesnej situácii práve v tomto spore. Nič nenasvedčuje tomu, že by tieto všeobecné obchodné podmienky účinné od XX.XX.XXXX boli dodatočne upravované, alebo vyhotovované a to, že tvorili súčasť zmluvy a existovali aj v čase uzavretia zmluvy vyplýva aj zo samotného textu zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súd konštatuje, že aj z ostatných zistených skutočností vyplýva, že na poistenie schopnosti splácať úver pristúpil žalobca sám a nebolo preukázané jeho tvrdenie, že mu malo byť vnútené. V danom prípade totiž nešlo o prípad, kedy by žalobcovi boli predostreté podmienky, vrátane povinného poistenia, ktoré by bez ďalšieho bol nútený prijať. Vyšlo najavo, že žalobca s bankou vyjednával o výške úrokovej sadzby, ktorá sa mu zdala privysoká a žiadal o jej zníženie na ním požadovanú sadzbu, čo sa napokon aj podarilo. Práve s touto motiváciou si žalobca zvolil aj dve dobrovoľné služby ( zasielanie príjmu na účet u žalovaného + poistenie). Za týmto účelom prebiehali predzmluvné rokovania, čo vyplýva aj z časových súvislostí, kedy o úver (s poistením) sa žiadalo v decembri XXXX, následne prebiehala interná komunikácia banky ohľadom schválenia výnimiek pre žalobcu (maily z XX.XX.XXXX), zmluva bola podpísaná XX.XX.XXXX. Žalobca teda nebol dlžníkom, ktorému by bola predložená formulárová zmluva s poistením, vo vzťahu ku ktorému „by nemal na výber“, nemal by čas na rozmyslenie, nemal by možnosť ovplyvniť či úver bude alebo nebude poistený. Práve naopak, celkom zrejme sám pristúpil na dve doplnkové služby, aby tak primäl banku vyhovieť jeho dodatočným požiadavkám, keďže bankou ponúkané podmienky úveru nebol ochotný akceptovať. To, že ide o voliteľné služby, vyplýva priamo aj z textu úverovej zmluvy, kde sa poistenie aj zasielanie príjmu na účet označuje ako voliteľná služba a z bodu X.X zmluvy vyplýva že o túto voliteľnú službu dlžník musí sám žiadať. P. sa javí ako nelogickým, aby vo vzťahu k jednej službe označenej ako voliteľná služba (poistenie) žalobca tvrdil, že nebola dobrovoľná, ale vo vzťahu k druhej službe tiež označenej ako voliteľná (zasielanie príjmu na účet), teda ktorá má rovnaký charakter, už nanútenie netvrdí. Súd preto uzavrel, že poistenie schopnosti splácať úver nebolo povinnou službou, pretože z vykonaného dokazovania vyplynulo, že nešlo o doplnkovú službu, ktorú by musel spotrebiteľ uzavrieť, aby získal úver, resp. aby ho získal za ponúkaných podmienok. Treba dodať, že žalobca k poisteniu pristúpil sám nie preto, aby vôbec získal úver, alebo aby ho získal za bankou ponúkaných podmienok, ale činil tak s motiváciou získať také podmienky, ktoré si sám voči banke vyžiadal (jemu vyhovujúca úroková sadzba). Za takýchto okolností v zmysle § 2 písm. g/ zákona nebolo nutné, aby poistenie bolo zahnuté do celkových nákladov spotrebiteľa, a teda ani nebolo nutné, aby bolo zahrnuté do celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť (§ 2 písm. h/ zákona ide o súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom). Celková čiastka splatná spotrebiteľom bola určená v zmluve na sumu XX.XXX, XX eur. XXX splátok x XXX,XX eur ako splátka bez poistenia je spolu XX.XXX,XX eur. Ak žalovaný v zmluve uviedol oproti tejto sume celkovú čiastku splatnú spotrebiteľom o X,XX eur vyššiu, tak takáto odchýlka je zrejme spôsobená zaokrúhľovaním. Avšak bez ohľadu na to, nemôže byť takáto zanedbateľná odchýlka dôvodom pre konštatovanie, že táto náležitosť nebola v zmluve uvedená správne. Napokon, v zmluve bola uvedená celková čiastka o X,XX eur vyššia, než mala reálne byť uvedená, a teda dlžník nebol bankou zavádzaný tým, že by sa uvádzala zámerne suma nižšia než reálna. Ak bol ochotný uzavrieť zmluvu pri celkovej čiastke v sume XX.XXX, XX eur, potom ak celkovo má zaplatiť o X,XX eur menej, je to len v jeho prospech. L. podľa § 9 ods. X písm. j/ cit. zákona, a síce celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, bola tak správne uvedená.
26. Vychádzajúc zo zistení uvedených v predošlom odseku súd konštatuje, že bola správne uvedená aj O. (§ 9 ods. 2 písm. j/ cit. zákona). Ak žalobca namietal, že O. nie je správne vypočítaná, pretože v nej nebolo zahrnuté poistenie, nebolo nutné poistné do tejto veličiny počítať. RPMN sú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru (§ 2 písm. i/ cit. zákona). Ak nie je nutné zahrnúť poistné do celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom, potom tiež nie je nutné, aby poistné našlo odraz vo výpočte RPMN, teda v percentuálnom vyjadrení totožnej veličiny. Ak nebolo poistné do výpočtu RPMN zohľadnené, nejedná sa o pochybenie veriteľa. Súd uvádza, že stanovisko NBS dané pre toto konanie konštatovalo, že výška RPMN v zmluve po prepočte je určená bez zahrnutia nákladov voliteľných služieb definovaných v zmluve, čo súd hodnotí ako súladné so zákonom, pretože voliteľná služba (poistné) v zmysle záverov vykonaného dokazovania bola dobrovoľná, voliteľná, nepovinná služba a nebola podmienkou poskytnutia úveru. Ak NBS konštatovala, že tieto voliteľné služby podľa jeho názoru mali byť do RPMN zakotvené, súd uvádza, že takýto názor pre súd záväzný nie je a NBS ani nemôže prijať takýto záver bez toho, aby mala, na rozdiel od súdu, dostatok informácií potrebných pre posúdenie toho, aký charakter doplnkové služby mali (a v tejto veci NBS ani nemala k tomuto posúdeniu dostatok informácií, pretože súd predkladal NBS len zmluvu o úvere). Súd po celkovom zhodnotení vykonaných dôkazov (vrátane ostatných listín a výsluchov strán) prijal záver o tom, že poistné v zmysle § 2 písm. g/ a i/ zákona nebolo potrebné do RPMN zahrnúť, a preto nie je možné považovať za záväzný a správny názor NBS o tom, že spôsob určenia RPMN a celkových nákladov je v nesprávny, či v neprospech spotrebiteľa. Ak boli RPMN a celkové náklady vyčíslené bez voliteľných služieb tak, ako to potvrdila NBS, potom ide o postup správny. Napokon správnosť výpočtu RPMN v sadzbe XX,XX% bola potvrdená aj prepočtom bankovým systémom žalovaného. Iné pochybenie pri výpočte RPMN (ako len nezahrnutie poistného do neho) nebolo ani tvrdené ani preukázané, a preto súd uzatvára, že i RPMN bola v zmluve uvedená riadne.
27. Žalobca ďalej tvrdil, že úroková sadzba nie je v zmluve uvedená správne (XX,X% ročne), pretože podľa tvrdení v žalobe, podľa jeho prepočtu táto reálne bola až v sadzbe XX,X% ročne. Ani toto tvrdenie sa nepreukázalo. L. vykonala kontrolný prepočet úrokovej sadzby vychádzajúc z parametrov úveru dojednaných v zmluve a konštatovala, že nimi vypočítaná úroková sadzba zodpovedá úrokovej sadzbe uvedenej v zmluve, teda XX,X % ročne. Ak sa žalobca čo do tejto námietky odvolával na stanovisko Ministerstva spravodlivosti SR, z tohto stanoviska nemožno ustáliť, akým spôsobom ministerstvo zistilo, že úroková sadzba by mala byť v zmluve zakotvená v inej výške, než bola. Žalobca na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX avizoval, že robil opakovaný dopyt na Ministerstvo spravodlivosti SR, aby zistil, akým spôsobom dospeli k tomu, že úrok bol skutočne XX,X% ročne, ale takúto listinu nepredložil. Ani sám nevedel bližšie zdôvodniť svoje tvrdenia o nesprávnom uvedení úrokovej sadzby v zmluve. Napokon, k rovnakému záveru o tom, že úroková sadzba bola správna (nielen v súvislosti s pravidelnými mesačnými splátkami, ako to potvrdila L., ale aj v súvislosti s vyčíslením zostatku na predčasné splatenie úveru), dospela aj znalkyňa v odbornom vyjadrení ( tom viac v ďalších odsekoch). Žalobca tvrdil, že ak by skutočne žalovaný použil úrok XX,X% ročne, tak pri XX splátkach by mal zaplatiť len X.XXX eur, pričom ale zaplatil až XXXX,XX eur, čo má byť dôkazom o tom, že žalovaný v zmluve len formálne uviedol, že sadzba je XX,X% ročne, ale v skutočnosti táto bola viac ako XX% ročne. Aj toto tvrdenie sa ukázalo nepravdivé, pretože nielenže NBS prepočtom zistil správnosť úrokovej sadzby, ale aj znalkyňa W.. C. svojimi prepočtami dospela k záveru o nesprávnosti počtov žalobcu. Dokonca uviedla, že jej prepočtami sa nedalo dospieť k takému výsledku, aký vypočítal žalobca a zdôraznila, že jeho postup nemôže byť správny ani preto, že nerešpektoval anuitné splácanie, a síce to, že pri splácaní postupom času hodnota úroku v splátke klesá a naopak hodnota istiny stúpa, čo premietla do grafu. Tieto závery sú v zhode so záverom NBS o správnosti úrokovej sadzby. Súd preto konštatuje, že v spore sa nepreukázalo ani tvrdenie žalobcu o nesprávnom uvedení úrokovej sadzby v zmluve, a teda o absencii náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. i/ zákona. 28. Súd skúmal aj prípadnú absenciu ostatných povinných náležitostí zmluvy, avšak absenciu iných náležitostí, ktorá by podľa § X1 ods. 1 písm. b/ cit. zákona spôsobovala bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, súd nezistil (ani žalobca na nedostatky iných náležitostí nepoukazoval). X. taká náležitosť, ktorej absencia by spôsobovala, že dlžník nevie posúdiť rozsah svojho záväzku (rozsudok D. EÚ C- XX/XX), nebola zistená. Už len pre úplnosť súd uvádza, že ani odplata nebola v rozpore s § 53 ods. X M. zákonníka účinným v čase uzavretia zmluvy, podľa ktorého ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. O. uvedená v zmluve (vyčíslená správne bez poistenia) činila XX,XX%, pričom priemerná odplata podľa štatistických údajov v rozhodnom období predstavovala XX,XX % (priemerná O. v rozhodnom období, ktorým je pre XX/XXXX obdobie X.štvrťroka XXXX), a teda aj vo svetle tohto zákonného ustanovenia možno konštatovať, že odplata podstatným spôsobom neprevyšuje priemernú odplatu na trhu pri spotrebiteľských úveroch obdobného typu (v kategórii úverov od X.XXX eur, pri splatnosti od X-XX rokov ). 29. Žalobca v priebehu konania (prakticky až pred posledným pojednávaním) začal tiež tvrdiť, že bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru spôsobuje tiež to, že žalovaný s odbornou starostlivosťou neskúmal jeho bonitu, teda schopnosť úver splácať. V tejto súvislosti bolo preukázané, že v žiadosti o poskytnutie úveru sú vyplnené údaje o osobnom stave žiadateľov, známy je počet vyživovaných osôb a počet členov domácnosti, skúmalo sa vyriešenie bytovej otázky, zamestnanie, príjem zo zamestnania (žalobca je živnostník) a príjem z neho bol doložený potvrdením o daňovej povinnosti a daňovým priznaním. Skúmalo sa, či žiadateľ má aj iné záväzky, úvery a hypotéky (neboli označené iné záväzky), údaje o majetkovom režime manželov a ten istý rozsah údajov bol zisťovaný aj u spolužiadateľa. Nakoľko žalobca aj spolužiadateľ o úver boli klientmi žalovaného s aktívnymi bankovými účtami, je nepochybné, že žalovaný mal k dispozícii aj prehľad o kreditných a debetných obratoch na nich. O tom, akým spôsobom úverový špecialista skúmal bonitu klienta, doložil žalovaný doklad s popisom, akým spôsobom sa vyhodnotila rizikovosť žalobcu ako potenciálneho úverového dlžníka žalovaného. Príjem žalobcu, ktorý vstupoval do skúmania bonity podľa jeho účtu u žalovaného, bol 1.177,20 eur, a preto vzhľadom na ostatné dostupné údaje bolo vyhodnotené, že najvyššia možná mesačná splátka môže predstavovať sumu XXX,XX eur mesačne (splátka na tomto úvere bola napokon o viac než polovicu nižšia). V danom prípade tak možno uzavrieť, že žalovaný mal k dispozícii údaje o rodinnom stave žalobcu (o dosiahnutom vzdelaní, ženatý, X vyživované osoby, X členovia domácnosti s bývaním u tretej osoby), príjmoch (zistené zamestnanie a príjmy z neho žalovanému známe z výpisu z účtu v sume X.XXX,XX eur a súčasne podložené aj daňovým priznaním) a tiež nepochybne žalovaný mal k dispozícii údaje aj o výdavkoch žalobcu (v žiadosti boli zisťované výdavky na iné záväzky, ktoré ani neboli deklarované v tomto formulári a tiež debetné mesačné obraty boli žalovanému známe na základe toho, že dlžník mal u nich u skôr aktívny bežný účet, a teda z neho bolo možné urobiť si obraz minimálne o pravidelne vynakladaných nákladoch žiadateľa). Súd preto konštatuje, že podľa jeho názoru nešlo o hrubé porušenie povinnosti skúmať bonitu, pretože za takéto sa považuje podľa § 11 ods. X zákona posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov. Zo zistení súdu vyplýva, že žalovaný mal dostatok údajov o príjmoch, výdavkoch aj rodinnom stave spotrebiteľa a na základe nich aj úver poskytol, a preto hrubo svoju povinnosť, ktorá by viedla ku konštatovaniu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, nezanedbal. Nahliadnutie do príslušnej databázy je pritom konštruované ako alternatíva k potrebe zistenia údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave (viď spojka „alebo“), a teda nemusia byť tieto dve alternatívy kumulatívne splnené. O hrubé zanedbanie tejto povinnosti zo strany veriteľa by išlo v prípade, ak by úver bol poskytnutý bez toho, veriteľa vôbec zaujímali akékoľvek údaje ovplyvňujúce schopnosť dlžníka úver splácať, resp. ak by tieto boli zisťované nedôsledne, či len útržkovito. O takýto prípad sa ale v danej veci nejedná. Súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalobcu, že on o úver nežiadal a bol mu poskytnutý na základe obratov na účte, čo zvádza k argumentácii, že snáď bol žalobcovi úver nanútený bez toho, aby banku zaujímalo, či bude schopný úver splatiť. J. síce štandardne generuje ponuku úveru podľa obratov na účte klienta vedenom v banke, ale to neznamená, že tento úver sa poskytuje automaticky bez toho, aby o túto ponuku klient banky prejavil záujem. V prejednávanej veci sám žalobca pri výsluchu uviedol, že o úver požiadal, lebo kupoval auto a nábytok a napokon to bol on, kto vypísal a podpísal žiadosť o úver, a preto je zrejmé, že záujem o úver sám prejavil a oň požiadal. Napokon treba dodať, že žalobca sa od prvej splátky po XX. splátku s jej úhradou neomeškal, platil splátky riadne a včas a napokon v decembri XXXX, teda skôr ako po X rokoch od uzavretia zmluvy, celý zostatok úveru aj naraz predčasne splatil. Z uvedeného tiež vyplýva, že úver, ktorý mu bol poskytnutý, nebol nad jeho finančné možnosti a jeho podmienky boli nastavené tak, aby dlžníkovi umožňovali úver riadne a včas postupne splácať (tu dokonca možnosť splátok v celom rozsahu žalobca ani nevyužil, keď ho predčasne splatil). Aj to, že žalobca dodržiaval platobnú disciplínu svedčí o tom, že bol dostatočne bonitný na jeho splácanie aj dokonca aj na predčasné doplatenie. Na základe vyššie uvedeného súd uzavrel, že zo strany žalovaného nedošlo k hrubému porušeniu povinnosti posudzovať schopnosť dlžníka úver splácať, a preto ani z tohto dôvodu nemožno konštatovať bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Už len pre úplnosť tejto súvislosti súd podotýka, že túto argumentáciu žalobca prvýkrát použil až takmer po X rokoch od začatia sporu, keď do roku XXXX bezúročnosť a bezpoplatkovosť z porušenia povinnosti skúmať svoju bonitu ani neodvodzoval. L. je pritom zrejmé, prečo tak neučinil už skôr. Vzhľadom na nemožnosť použitia sudcovskej koncentrácie konania voči spotrebiteľovi v spotrebiteľskom spore, aj s touto dodatočne predloženou argumentáciou sa súd preto musel vysporiadať, hoci to znamenalo, že predposledné pojednávanie dňa XX.XX.XXXX bolo z tohto dôvodu nutné odročiť. 30. Napokon žalobca tvrdil, že bezdôvodné obohatenie vzniklo tým, že zostatok k predčasnému splateniu, ktorý mu žalovaný vyčíslil k XX.XX.XXXX na sumu XX.XXX,XX eur (istina XX.XXX,XX eur + poplatok za predčasné splatenie XXX,XX eur) a ktorý žalobca zaplatil, bol vypočítaný vo vyššej výške, než mal správne byť vypočítaný. Tvrdil totiž, že pri jeho vyčíslení žalovaný vychádzal z úrokovej sadzby XX,X% ročne a nie z XX,X% ročne, ktorá je uvedená v zmluve. Preto žalobca zaplatil viac, než zaplatiť mal. Vzhľadom na to, že na vykonanie prepočtu a overenie správnosti výpočtu zostatku k predčasnému splateniu úveru bolo potrebné odborné znalosti, súd ustanovil znalca z odboru ekonómia a manažment W.. R. C., ktorá podala odborné vyjadrenie. Z jeho záverov vypláva, že zostatok k predčasnému splateniu bol žalovaným vyčíslený správne a pri výpočte záväzku k predčasnému splateniu úveru žalovaný použil úrokovú sadzbu XX,X% ročne. Znalkyňa konštatovala, že prepočet vykonaný žalobcom nie je správny. Znalkyňa v dodatočnom vyjadrení k námietkam doručenom dňa XX.XX.XXXX doplnila svoju argumentáciu s tým, že na podporu záveru o správnom výpočte zostatku k predčasnému splateniu a použití správnej úrokovej sadzby priblížila spôsob, akým dochádzalo k postupnému ponižovaniu istiny úveru po splácaní jednotlivých splátok (č.l. XXX-XXX) s rozpisom na úrok a úmor a vyhotovila nanovo celú amortizačnú tabuľku od splátky č. X po splátku č. XX (čl. XXX). Žalobkyňa pritom v tomto svojom vyjadrení k námietkam vychádzala zo správnej výšky splátok podľa zmluvy a tabuľka je napísaná prehľadne, a preto neobstojí tvrdenie žalobcu, že nie je zrejmé, z akých súm vychádzala. Z tejto amortizačnej tabuľky vyplynulo, že po zaplatení celkom XX splátok (XX.splátku žalobca uhradil XX.XX.XXXX a následne už žiadnu splátku neuhradil, ale rovno zaplatil celý zostávajúci zvyšok úveru) zostatok istiny úveru k predčasnému splateniu bol XX.XXX,XX eur. Zároveň vysvetlila, že ku dňu XX.XX.XXXX (deň predčasnej splatnosti) bolo nutné k tejto istine dopočítať aj alikvótnu časť úroku a poistného za obdobie od XX.XX.XXXX (deň splatnosti XX. splátky) do XX.XX.XXXX (deň predčasného splatenia). A preto je zrejmé, že suma uvedená ako zostatok istiny po zaplatení XX. splátky nemôže byť ešte konečnou sumou, ktorú bol žalobca povinný zaplatiť, pretože jeho povinnosťou bolo zaplatiť poistné a úrok až do okamihu zaplatenia celej dlžnej sumy a do zániku poistenia (§ X6 ods. 1 zákona č. XXX/ XXXX Z.z.). Po ich dopočítaní tak zostatok k splateniu predstavuje XX.XXX,XX eur, pričom znalkyňa výslovne uviedla, že dopočet vykonaný žalovaným na túto sumu bol matematicky správny. G. bodu X zmluvy, poplatok za predčasné splatenie úveru predstavoval 1% z predčasne splatenej čiastky úveru. X. podľa amortizačnej tabuľky vyhotovenej znalkyňou vo vyjadrení k námietkam predčasne splácal istinu v sume XX.XXX,XX eur, z čoho 1% je XXX,XX eur. K sume XX.XXX,XX eur (predčasne splatená istina + alikvótny úrok+ alikvótne poistenie) žalovaný pripočítal pritom len poplatok za predčasné splatenie v sume XXX,XX eur, čiže v sume nižšej, než vychádza podľa prepočtu vyhotoveného znalkyňou. Poplatok za predčasné splatenie úveru bol pritom v zmluve o úvere výslovne uvedený (nežiadal sa teda poplatok, o ktorom by žalobca vedomosť nemal) a súčasne tento je aj čo do výšky v súlade s § 16 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. Ak teda žalovaný požadoval od žalobcu sumu XX.XXX,XX eur (XX.XXX,XX + XXX,XX eur) a ak túto sumu žalobca uhradil, na strane žalovaného nedošlo k bezdôvodnému obohateniu, pretože žalobca uhradil sumu, ktorá skutočne predstavovala jeho záväzok zo zmluvy, a teda plnil to, na čo bol podľa zmluvy povinný. Súd konštatuje, že s námietkami žalobcu sa znalkyňa vysporiadala písomne vo svojom vyjadrení, kde doplnila výpočty a prehľadnú tabuľku, vysvetlila svoj postup, a preto odborné vyjadrenie súd považuje za úplne a zrozumiteľné. 31. Ak žalobca uvádzal (čl. XXX), že by stanovisko L. malo byť „nadradené“ odbornému vyjadreniu znalkyne, súd uvádza, že takýto argument nemá opodstatnenie. Predovšetkým, vyjadrenie L. (ku ktorého charakteru sa súd už vyjadril vyššie) sa primárne vzťahovalo na posúdenie iných skutočností, než tých, ktoré mala posúdiť znalkyňa (L. primárne realizoval prepočet O., ktorú znalkyňa vôbec nemala za úlohu skúmať). Ohľadom tých okolností, ktorých posúdenie sa u oboch prelínalo (posúdenie správnosti úrokovej sadzby skúmala ako NBS, tak aj znalkyňa) dospeli oba subjekty k rovnakému záveru, keď aj NBS aj znalkyňa konštatovali, že správne bola uvedená a správne žalovaný pracoval s úrokom vo výške XX,X% ročne. G. súd nepochybuje, že ich závery sú správne. L., niet dôvodu neprihliadať na stanovisko znalca z príslušného odboru, ktorého úlohou je práve posúdiť v spore odborné otázky a ktorý napokon zodpovedá aj za prípadnú škodu, ktorá nesprávnym znaleckým úkonom môže vzniknúť a v žiadnom prípade niet dôkazu, ktorý by mal vyššiu právnu silu a ktorý by bol nadradený inému. D. oba tieto dôkazy preto riadne zohľadnil a vyhodnotil. Ak v totožnom podaní žalovaný poukazoval na to, že mal úver brať vo finančnej tiesni, tak takéto zistenia v konaní nevyšli najavo. Zo zistených skutočností je zrejmé že úver žalobca bral na kúpu auta a nábytku a v konečnom dôsledku tento celý podľa svojich tvrdení ani neminul a peniaze mu ostali, zvyšok už ani nepotreboval (aj preto ho predčasne splatil), čo vôbec nenasvedčuje tomu, že by bol nepriaznivými finančnými okolnosťami prinútený narýchlo vziať si úver. Uvedené je posilnené tým, že v prípade žalobcu išlo o osobu s pravidelným príjmom. Rovnako aj skutočnosť, že predzmluvná komunikácia strán ohľadom úveru prebiehala min. X týždeň (žiadosť podpísaná 31.12.2013, zmluva podpísaná XX.XX.XXXX) a to že tu bol priestor „vyjednávať“ o úrokovej sadzbe, nesvedčí ani o časovej tiesni, ktorá by negatívne doliehala na žalobcu ako dlžníka. Ani táto okolnosť nepoukazuje na fakt, že žalobca by bol nútený urýchlene a okamžite vziať si úver, ako by sa to dalo očakávať, ak by bol skutočne v nepriaznivej finančnej situácii a musel by túto núdzu riešiť prakticky zo dňa na deň bez možnosti a času si riadne premyslieť, na aký úver a za akých podmienok pristúpi.
32. Pokiaľ žalobca namietal, že zmluva obsahuje aj neprijateľné zmluvné podmienky (režim Obchodného zákonníka na zmluvu, právo požadovať okamžitú splatnosť úveru a dohoda o zrážkach zo mzdy), súd uvádza, že žalobca túto svoju námietku bližšie skutkovo ani nerozviedol (len priložil k tomu stanovisko C.) ale predovšetkým, tieto nijako nesúvisia s jeho nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia, pretože z neprijateľnosti, a teda neplatnosti týchto podmienok žalobca svoj nárok ani nevyvodzuje. Ich posúdenie teda nebolo ani predbežnou otázkou vo vzťahu k nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia a v súvislosti s uplatnením nárokom ich preto nebolo nutné skúmať. Samotné deklarovanie neprijateľnosti zmluvných podmienok tak vo väzbe na žalobou uplatnený nárok nemá žiaden vplyv. Rovnako treba vziať do úvahy, že zmluvný vzťah medzi stranami sporu už netrvá, pretože úver už bol v celom rozsahu splatený. Za takéhoto stavu preto nie je ani dôvodné a v praktickej rovine nemá pre žalobcu žiaden význam deklarovať neprijateľnosť zmluvných podmienok v ukončenom úverovom vzťahu, keď nehrozí, že by si dodávateľ voči spotrebiteľovi vôbec uplatnil nejaký nárok, resp. že by sa dodávateľ dovolával voči žalobcovi takého zmluvného ustanovenia, ktoré by mohlo byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Z týchto dôvodov bolo nadbytočné, aby súd posudzoval existenciu neprijateľných zmluvných podmienok v zmluve, pretože to nemá ani význam pre toto konanie a nemôže by to byť pre žalovaného ani nápomocné (vo význame prevencie pred potenciálnym budúcim nedovoleným konaním dodávateľa voči dlžníkovi vzhľadom na už neexistujúci zmluvný vzťah).
33. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
34. Podľa § 255 ods. 1 CSP, Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný bol plne úspešný, keďže súd žalobu zamietol, a preto žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov v konania v rozsahu XXX%. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle § 262 ods. 2 CSP. Okrem toho, v konaní ostal neuspokojený nárok znalkyne W.. R. C. na odmenu za vyhotovenie odborného vyjadrenia. Toto nebolo kryté preddavkom strán a doposiaľ nebola znalkyni odmena vyplatená ani z rozpočtových prostriedkov súdu. Z tohto dôvodu má znalkyňa nárok na znalečné proti neúspešnej strane sporu, teda proti žalobcovi, ktorý sa musí podieľať na jeho úhrade v rozsahu svojho neúspechu, a teda v rozsahu XXX%. O výške znalečného bude tiež rozhodnuté samostatným uznesením vyššieho súdneho úradníka po právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trenčín.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.