Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/120/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Richterovej a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Magdalény Florekovej v spore žalobcu: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 2, proti žalovanej: Z. G., O.. XX.X.XXXX, V. V., Š. Č.. X, o zaplatenie 39.299,21 € s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 19. februára 2018 č.k. -360, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie pre nedostatok vecnej pasívnej legitimácie žalovanej zamietol žalobu, ktorou sa žalobca od dedičky U. G., zomrelého dňa XX.XX.XXXX, domáhal vrátenia neoprávnene poberaných dávok výsluhového dôchodku. Žalovanej priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nebohý manžel žalovanej sa síce dopustil správneho deliktu, keď poberal v období od 1.11.2005 do 31.10.2015 výsluhový dôchodok od žalobcu neoprávnene, pretože tento poberal aj od SIS, avšak povinnosť vrátiť neprávom vyplatenú dávku neprechádza na žalovanú ako dedičku poberateľa dávky sociálneho zabezpečenia podľa . Záväzok na vrátenie neprávom vyplatenej dávky predstavuje záväzok z verejného práva, podľa zákona č. 328/02 Z. z, o takejto povinnosti vo vzťahu ku poberateľovi dávky však žalobca nerozhodol. Len pokiaľ by za života poberateľa dávky o takejto povinnosti žalobca rozhodol, v spore uplatnený dlh poručiteľa by mohol byť zaradený ako pasívum do dedičstva. K úspešnému uplatneniu žalovanej pohľadávky by preto mohlo dôjsť len v prípade, ak by žalobca za života poručiteľa vydal rozhodnutie o vrátení neoprávnene poberaných dávok výsluhového dôchodku. Pasívna legitimácia žalovanej nevyplýva ani z ustanovenia zákona. So zreteľom na uvedené závery sa súd ďalej nezaoberal námietkou premlčania.

3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, v ktorom z dôvodov nesprávneho právneho posúdenia veci žiadal zmenu napadnutého rozsudku a vyhovenie žalobe. Nestotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie o tom, že duplicitným poberaním výsluhových dôchodkov manželom žalovanej od žalobcu i od SIS sa nebohý manžel dopustil správneho deliktu. Povinnosť vrátiť neprávom vyplatené sumy na výsluhovom dôchodku totiž nepredstavuje sankciu, ale nápravu protiprávneho stavu. Domnieval sa, že dlh poručiteľa prešiel na žalovanú podľa ako na jeho jedinú dedičku. Nárok poručiteľa na poberanie dávky výsluhového dôchodku od žalobcu zanikol vznikom služobného pomeru ku SIS bezprostredne po skončení služobného pomeru k žalobcovi, nárok žalobcu ku dňu úmrtia U. G. teda existoval. Pre aplikáciu uvedeného ustanovenia považoval za nevýznamné, či žalobca za života

poručiteľa vydal rozhodnutie o povinnosti vrátiť neprávom vyplatené sumy na výsluhovom dôchodku. Navyše takéto rozhodnutie vydať nemohol, pretože o vyplácaní výsluhového dôchodku bez právneho dôvodu sa dozvedel až po smrti manžela žalovanej. Domnieval sa, že aj príp. rozhodnutie žalobcu podľa § 113 ods. 2 zák. č. 328/02 Z. z. by malo len deklaratívnu povahu. Povinnosť na vrátenie neprávom vyplatených súm vznikla priamo zo zákona už prevzatím prvej neprávom vyplatenej dávky. Nemožno preto súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že predpokladom pre úspešné uplatnenie nároku voči manželke poberateľa výsluhového dôchodku je existencia rozhodnutia o povinnosti vrátiť neprávom vyplatené sumy.

4. Žalovaná navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť, keď rozsudok rešpektuje zistený skutkový stav a právne posúdenie veci je riadne odôvodnené. Odvolanie považovala za účelové.

5. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu a z dôvodov v ňom vymedzených ( a ) a dospel k záveru, že je neopodstatnené.

6. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie podľa návrhov strán, dôkazy vyhodnotil v súlade s , skutkové závery súdu vychádzajú z vykonaného dokazovania. Odvolací súd sa stotožňuje i s právnymi závermi súdu prvej inštancie o nedostatku vecnej pasívnej legitimácie žalovanej, na ktoré poukazuje. Na doplnenie argumentácie uvádza nasledovné.

7. Podľa žalobcu manžel žalovanej poberal v žalovanom období desiatich rokov výsluhový dôchodok od žalobcu neprávom, keď mu nárok naň mal zaniknúť podľa § 119 ods. 2 vznikom služobného pomeru k SIS a následným poberaním výsluhového dôchodku od SIS.

8. Spornou zostala otázka, či žalobca je oprávnený uplatňovať vrátenie neprávom vyplatených súm od dedičov poberateľa podľa , ak o takejto povinnosti vo vzťahu k poberateľovi dávky nerozhodol.

9. Pôsobnosť zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov nedopadá len na otázku, či dávka manželovi žalovanej bola vyplatená neprávom, ale rovnako aj na otázku, od koho sa môže dávka vymáhať a na základe akej procedúry. Ide o oblasť verejného práva, verejnej správy na úseku výsluhového zabezpečenia policajtov, kde o právach a povinnostiach osôb rozhodujú v správnom konaní orgány verejnej správy.

10. Žalobca ako osobitný orgán sociálneho zabezpečenia policajtov podľa zák. č. 328/02 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov (ďalej len zákon) v správnom konaní autoritatívne rozhoduje o priznaní výsluhového dôchodku, ak sú splnené zákonné podmienky na jeho priznanie. Bez rozhodnutia o priznaní výsluhového dôchodku nárok na výplatu takejto dávky sociálneho zabezpečenia nevznikne. Rovnako autoritatívne žalobca rozhoduje o odňatí dávky (§ 81a), ale aj o povinnosti poberateľa vrátiť dávku sociálneho zabezpečenia, ak mu bola vyplatená neprávom (§ 105 ods. 14, , resp. ods. 13 v znení do 30.4.2013, § 84 ods. 8 písm. a) zákona v znení do 30.6.2016). Povinnosť vrátiť neprávom prijatú dávku vzniká poberateľovi dávky teda až na základe rozhodnutia orgánu, ktorý dávku priznal. Tento orgán je kompetentný skúmať, či ním priznané dávky boli vyplatené neprávom. Zákonnosť takéhoto rozhodnutia podlieha preskúmaniu správnym súdom v konaní podľa .

11. Ak teda žalobca ako oprávnený správny orgán za života poberateľa o povinnosti vrátiť dávku právoplatne nerozhodol, v čase smrti poberateľa dávky neexistoval dlh voči žalobcovi, ktorý by mohol prejsť na dediča poberateľa dávky podľa . Zákon počíta s prechodom nároku na dávku sociálneho zabezpečenia na právnych nástupcov poberateľa v ustanovení , s prechodom povinností nepočíta.

12. Všeobecný súd otázku, či dávka bola vyplatená neprávom nie je oprávnený riešiť, a to ani ako otázku predbežnú.

13. Pre posúdenie vecnej opodstatnenosti žaloby je celkom bez významu, či žalobca mal vedomosť o neprávom vyplácanom výsluhovom dôchodku ešte za života manžela žalovanej.

14. Podľa názoru odvolacieho súdu na daný spor primerane platia závery NS SR v stanoviska, publikovanom pod R 36/16, podľa ktorého nárok zdravotnej poisťovne na neuhradené poistné, o ktorom nebolo právoplatne rozhodnuté, zaniká smrťou poistenca a nemožno ho už predpísať dedičom ani ho od nich vymáhať. Smrť poručiteľa (platiteľa poistného) má v zmysle a za následok vznik povinnosti dedičov uhradiť dlhy poručiteľa len z pohľadávky, predpísanej poručiteľovi právoplatným výkazom nedoplatkov alebo právoplatným platobným výmerom. Ak zdravotná poisťovňa, resp. postupník ( o zdravotných poisťovniach) uplatňuje nárok na uhradenie dlhu poručiteľa na poistnom [ a o zdravotných poisťovniach] a návrhom sa jeho splnenia domáha voči dedičovi, na rozhodnutie o takom návrhu je daná právomoc súdu v konaní podľa prvej až štvrtej časti . Súd sa v konaní o takom návrhu musí vysporiadať s otázkou, či existuje právoplatný výkaz nedoplatkov ( a o zdravotnom poistení) alebo právoplatný platobný výmer (, o zdravotných poisťovniach)

15. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil ( ), i keď sa nestotožnil so záverom súdu, že manžel poručiteľky sa dopustil správneho deliktu.

16. V odvolacom konaní úspešnej žalovanej súd priznal plnú náhradu trov konania ( v spojení s )

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).