Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Cb/57/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II, v konaní pred sudcom JUDr. Milanom Hupkom, v právnej veci žalobcu: ORTOSPINE, s.r.o., Komárnická 16955/11, Bratislava - mestská časť Ružinov 821 03, IČO: 36 434 396, , proti žalovanému: Lekáreň sv. Juraja, s.r.o., Tomášikova 10/E, Bratislava 821 03, IČO: 46 204 865, o zaplatenie 830,81 EUR s prísl., takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému súd priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 5.10.2018 domáhal zaplatenia sumy 830,81 EUR s 8 % ročným úrokom z omeškania od 22.10.2017 do zaplatenia, titulom neuhradenia kúpnej ceny.

2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe uzatvorenej zmluvy v zmysle dodávateľsko-odberateľských vzťahov dodal tovar a žalovaný mal za prevzatý tovar zaplatiť. Vyhotovil faktúru č. 171400 zo dňa 21.9.2017 na sumu 830,81 EUR so splatnosťou 21.10.2017, na ktorú žalovaný do dnešného dňa nereagoval. Do dnešného dňa žalovaný dlžnú, uznanú a splatnú sumu vo výške 830,81 EUR nesplatil ani po mnohých výzvach a upomienkach, či už telefonických a aj písomných.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením s vyjadreniami sporových strán a s dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, a po takto vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav veci.

4. Žalobca žalovanému faktúrou č. 171400 zo dňa 21.9.2017 na sumu 830,81 EUR s lehotou splatnosti dňa 21.10.2017. K žalobe priložil poznámku k doručeniu balíka zo dňa 22.9.2017. Žalobca zaslal žalovanému Upomienku-pokus o zmier zo dňa 6.8.2018 na úhradu faktúry č. 171400.

5. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že nárok žalobcu považuje v celom rozsahu za nedôvodný a nepreukázaný. Zo žaloby a jej príloh nevyplýva, že by mu bol zo strany žalobcu dodaný tovar v rozsahu v akom uvádza žalobca. Žalobca k žalobe priložil iba faktúru č. 171400 avšak bez akéhokoľvek dodacieho listu, ktorý by preukázal reálne dodanie žalobcom označeného tovaru. Žalobca súdu nepredložil žiadny právny titul (napr. kúpnu zmluvu), na základe ktorého mal faktúru za údajne dodaný tovar vystaviť, pričom samotný žalobca v žalobe odkazuje na údajnú uzatvorenú zmluvu. Žalobca nepredložil ani len objednávky na tovar.

6. Podľa § 409 ods. 1 Obch. zák., predávajúci je povinný kupujúcemu dodať tovar, odovzdať doklady, ktoré sa na tovar vzťahujú, a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru v súlade so zmluvou a týmto zákonom.

7. Podľa § 411 Obch. zák., zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme.

8. Podľa § 450 ods. 1 Obch. zák., ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu, keď predávajúci v súlade so zmluvou a týmto zákonom umožní kupujúcemu nakladať s tovarom alebo s dokladmi umožňujúcimi kupujúcemu nakladať s tovarom. Predávajúci môže robiť odovzdanie tovaru alebo dokladov závislým od zaplatenia kúpnej ceny.

9. Predmetom konania je žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie kúpnej ceny vyúčtovanej faktúrou č. 171400 na sumu 830,81 EUR.

10. Primárnou otázkou, ktorou sa súd zaoberá pri riešení jednotlivých sporov, je otázka aktívnej (na strane žalobcu) a pasívnej (na strane žalovaného) vecnej legitimácie účastníkov. „Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. ; uverejnený v ZSP 46/2008)

11. Sporové strany sú povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť sporovej strany za to, že počas konania neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohoto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej aj v takých prípadoch, kedy určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci samej, nebola pre nečinnosť sporovej strany (v dôsledku nesplnenia povinnosti uloženej stranám ) alebo vôbec (objektívne vzato) nemohla byť preukázaná a kedy výsledky zhodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. V spore o zaplatenie kúpnej ceny za dodanie tovaru (cena účtovaná vystavenou faktúrou) má žalobca bremeno tvrdenia, že so žalovaným uzavrel kúpnu zmluvu s predmetom uvedeného plnenia, že mu takéto plnenie poskytol a žalovaný mu kúpnu cenu riadne a včas nezaplatil. Žalobca síce predložil vystavenú faktúru č. 171400, nepredložil však žiadnu objednávku, dodací list (prípadne iný doklad preukazujúci dodanie tovaru). Žalobcom predložené písomné dôkazy (faktúra, predsporová výzva, poznámka k doručeniu) nepreukazujú, že došlo k uzavretiu zmluvy. Z predloženej Poznámky k doručeniu zo dňa 22.9.2017 (kuriérskej spoločnosti DPD) nevyplýva, čo bolo predmetom doručenia a žalovaný v nej nie je uvedený ako adresát.

12. „V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Aby účastník mohol splniť svoju povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí najskôr splniť svoju povinnosť tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Neunesením dôkazného bremena sa pritom rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, keď neboli

preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, stanovenú v a vety prvej , alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec). Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena.“ (Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 15. decembra 2011, sp. zn. )

13. Z uvedených dôvodov, a to nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného a neunesenie dôkazného bremena v tomto smere, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

14. Súd primerane poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu ČR z 15.3.2006, sp. zn. (pre zhodnosť právnej úpravy použiteľného aj u nás), v odôvodnení ktorého okrem iného uviedol: „Odvolací súd správne konštatoval, že faktúra ako účtovný doklad sama o sebe nie je dôkazom o zmluvnom vzťahu medzi účastníkmi a splatnosť dlžnej sumy, ako podstatné zistenie pre posúdenie omeškania, vyvodiť ani z uznania záväzku z 28. augusta 1996.“

15. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle , na základe ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže v tomto konaní mal plný úspech vo veci žalovaný, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.