Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Co-274-2019.pdf
PDF · 94.95 KB
No categories available
5Co/274/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Richterovej a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Magdalény Florekovej v spore veci žalobcov: X/ S. A., R.. XX.XX.XXXX, D. D., Š.Í. Č.. XX, X/ K. A., R.. XX.XX.XXXX, D. D., N. Č.. X O. X/ X.. N. A., R.. XX.XX.XXXX, D. D., Š. Č..XX, zastúpených KRION Partners, s.r.o. AK, so sídlom v Bratislave, Jozefská č. 3, proti žalovaným: X/ T. W., R.. XX.XX.XXXX O. X/ K. W., R.. XX.XX.XXXX, V. D. D., Š. Č.. XX, zastúpených JUDr. Janou Polakovičovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Studenohorská č. 42 o určenie, že nehnuteľnosti patria do BSM, na odvolanie žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 11. apríla 2019 č. k. 50C/181/2011-284, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobcom p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1.Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie určil, že pozemky, zapísané na Q. Č.. XXXX pre J.. Ú.. N. D. v celosti, a to parcela Č.. XXXX/X, Č.. XXXX/X, Č.. XXXX/X O. Č.. XXXX/ X, odčlenená správou katastra overeným geometrickým plánom č. XX/XX Geometrix s.r.o., (tvoriacim súčasť rozsudku) z parcely Č.. XXXX/X, patria do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne 1/ a jej zomrelého manžela E. A., R.. XX.XX.XXXX, U. A. XX.XX.XXXX. Žalobcom priznal náhradu trov konania vo výške 100 %.
2. V odôvodnení uviedol, že s ohľadom na závery odvolacieho súdu v zrušujúcom uznesení zo dňa 27.04.2018 č. k. 5Co/829/2014-265 žalobcovia majú naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Zo žalobcami predloženej spätnej identifikácie pozemkov zo dňa 27.09.2011 mal preukázané, že sporné nehnuteľnosti, zapísané na Q. Č.. XXXX v prospech žalovaných, boli pôvodne vedené v prospech žalobkyne 1/ a jej neb. manžela E. A. na Q. Č.. XXX.
3. Neakceptoval žalovanými tvrdený nadobúdací titul k sporným pozemkom, t.j. nadobudnutie vlastníctva k pozemkom vydržaním (notárska zápisnica zo dňa 18.02.2009), keď v rozpore s výsledkami vykonaného dokazovania žalovaní pred notárom nepravdivo uvádzali, že až v roku 2008 zistili, že nemajú vlastnícky usporiadané pozemky, ktoré nadobudli kúpou už v roku 1997. Podľa záverov súdu prvej inštancie z kúpnej zmluvy, uzavretej žalovanými so susedmi žalobcov dňa 7.7.1997 vyplýva, že žalovaní boli predávajúcimi upozornení, že prevádzané pozemky nie sú právne usporiadané. Túto okolnosť súd vyhodnotil ako prekážku pre dobromyseľné užívanie sporných nehnuteľností žalovanými ako veci v ich vlastníctve. Žalovaných preto nebolo možné považovať za oprávnených držiteľov sporných nehnuteľností po zákonom požadovanú dobu, v dôsledku čoho nemohli nadobudnúť vlastníctvo k sporným pozemkom na základe vydržania podľa § 134 ods. 1 OZ.
4. Neprihliadol na žalovanými predložený posudok znalca Ing. Špačka Č.. X/XX, keď pre posúdenie dobromyseľnosti žalovaných ho považoval za nepoužiteľný. Znalec v posudku popisoval na časovej osi zmeny majiteľov pozemkov.
5. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalovaní. Z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, pre porušenie ich práva na spravodlivý proces a nesprávne právne posúdenie veci sa domáhali jeho zmeny a zamietnutia žaloby. Domnievali sa, že žalobcovia nemajú naliehavý právny záujem na určení, že sporné nehnuteľnosti patria do BSM žalobkyne a jej nebohého manžela, pretože v čase vydania rozsudku BSM žalobkyne a jej nebohého manžela neexistovalo. Súd nemôže určiť, že v súčasnosti niečo patrí do BSM, ktoré už zaniklo. Súdu prvej inštancie tiež vyčítali, že z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmý skutočný rozsah vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenie nezodpovedá zásadám formálnej logiky, vykazuje znaky povrchnosti a svojvôle. Tvrdili, že súd porušil právo na ich spravodlivý proces, keď žalovaným nedoručil listinu, ktorá má kardinálny význam pre rozhodnutie sporu, a to výkaz zmien za rok 1982 a dokazovanie týmto listinným dôkazom nevykonal v súlade s ustanovením § 204 CSP, resp. 129 ods. 1 O.s.p. Tvrdili tiež, že u právnych predchodcov žalovaných mohol vzniknúť skutkový omyl, keď sa ujali držby pozemku vo väčšej výmere, než im patrila. Takýto omyl považovali za ospravedlniteľný, nevylučujúcu oprávnenú držbu. Súd prvej inštancie potom vec nesprávne právne posúdil v otázke vydržania vlastníckeho práva k sporných nehnuteľnostiam, keď opomenul zobrať do úvahy oprávnenú držbu predchodcov žalovaných v období rokov 1966 až 1995. Vytýkali súdu tiež, že neprihliadol na znalecký posudok Ing. Špačka, z ktorého je zrejmé, že plot je postavený na pozemku pôvodnej pkn. parcely Č.. XXX. Súd tak žalobcom priznal do neexistujúceho BSM sporné pozemky, ktoré v podstatnej časti výmery nikdy neboli v ich vlastníctve a ktoré títo zabrali z pozemku pkn. parcely č. 372 vo vlastníctve predchodcov žalovaných.
6. Žalobcovia navrhli napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť, keď požadované určenie je podkladom pre dodatočné prejednanie dedičstva v časti vyporiadania BSM žalobkyne a jej nebohého manžela, ktoré môže po úmrtí jedného zo spoluvlastníkov vykonať len dedičský súd, resp. súdny komisár. Predchodcovia žalovaných v kúpnej zmluve z roku 1997 žalovaných upozornili na nevyporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom, čím potvrdzovali, že sa nepovažovali za dobromyseľných ani do minulosti. Súd prvej inštancie preto dospel k správnemu záveru o tom, že žalovaní vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam nevydržali. Popreli, že postupom súdu došlo k porušeniu práva žalovaných na spravodlivý súdny proces. Z vyjadrenia žalovaných k odvolaniu žalobcov proti prvému zamietajúcemu rozsudku vyplýva, že súhlasili so spôsobom vykonaného dokazovania touto listinou - výkazom zmien za rok 1982, ktorá bola do spisu založená ešte pred prvým meritórnym rozsudkom. Súd prvej inštancie s uvedenou listinou obe strany sporu oboznámil a na túto listinu i výslovne poukázal v prvom rozsudku. Nie je preto pravdou, že žalovaní obsah tejto listiny nepoznali, boli s ňou oboznámení. Na pojednávaní dňa 17.04.2019 sa zástupca žalovaných bez ospravedlnenia nezúčastnil. Svojou neospravedlnenou neúčasťou na poslednom pojednávaní dňa 17.04.2019 sám zavinil, že sa nezúčastnil oboznamovania listinných dôkazov v spise. Na pojednávaní dňa 20.02.2019 sa zástupca žalovaných doručenia tejto listiny nedomáhal, čo tiež potvrdzuje, že bol s listinou oboznámený ešte pred zrušením prvého rozsudku. K výmere žalobcom užívaných pozemkov uviedol, že platí prezumcia správnosti údajov v evidencii nehnuteľností, žalobcovia nemali prípadný rozpor so skutkovým stavom dôvod zisťovať. Za vady príslušnej evidencie nehnuteľností nezodpovedajú. Výsledky THM neboli a nie sú právne záväzné, rozhodujúci je stav v pozemkových knihách, z ktorého vychádzajú geodeti aj v súčasnosti. Pri identifikácii parciel sa podľa zákona o katastri nehnuteľnosti posudzuje pozemnoknižný stav a stav v registri katastra nehnuteľnosti. V konaní nebolo preukázané, že zápisnica, resp. čiastkový protokol z THM boli žalobkyni 1/ a nebohému manželovi doručený, čo sa podľa vtedy platných smerníc vyžadovalo, ale v praxi často nedialo. Tento čiastkový protokol nebol súčasťou príloh znalca Ing. Špačka, na ktorý sa žalovaní odvolávajú.
7. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaných v rozsahu a z dôvodov v ňom vymedzených (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že nie je opodstatnené. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie podľa návrhov strán, jednotlivé dôkazy označil, vykonal a vyhodnotil v súlade s § 188, § a § 191 ods. 1 CSP, skutkové závery súdu korešpondujú vykonanému dokazovaniu. Zo skutkových záverov vyvodil i zodpovedajúce právne závery o vlastníctve v enunciáte špecifikovaných pozemkov žalobkyňou 1/ a jej manželom, ako aj o nenadobudnutí vlastníctva k nim žalovanými na základe vydržania. Svoje závery dostatočným spôsobom i odôvodnil.
8. Žalobcovia sa domáhali určenia, že sporné pozemky, zapísané na LV Č.. XXXX v prospech žalobcov ako parcely Č.. XXXX/X, XXXX/X, Č.. XXXX/X, Č.. XXXX/X a novovytvorená parcela Č.. XXXX/X o výmere 35m2, odčlenená geometrickým plánom z parcely Č.. XXXX/X, patria do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a jej nebohého manžela.
9. Tvrdili a preukazovali, že sporné pozemky nadobudli do BSM žalobkyňa a jej nebohý manžel na základe dohody o osobnom užívaní pozemkov vo výmere 1604 m2 z pkn. vložky č. XXX v pôvodom vlastníctve K. D. W.. J. ako pkn. parcely Č.. XXX výmere 803m2 a v pkn. vložke Č.. XXXX, parc. Č.. XXX/X o výmere 801 m2 v pôvodnom vlastníctve K. A. s manž. W.. Právny stav k pozemkom na LV Č.. XXX po THM nesúhlasil so stavom užívania; pred THM sporné pozemky boli vedené na LV Č.. XXX ako súčasť parcely Č.. XXX. Spätnou identifikáciou pozemkov v ich vlastníctve a vo vlastníctve žalovaných preukazovali, že žalovaní nedôvodne zadržiavali a užívali pozemky v časti, ku ktorým vlastníctva sa žalobkyňa 1/ a jej neb. manžel nikdy nevzdali.
10. Žalovaní sa v dlhoročnom spore (od októbra 2001) bránili neprípustnosťou určovacieho petitu, že žalobkyňa 1/ spolu manželom boli v čase jeho smrti bezpodieloví spoluvlastníci sporných pozemkov. K jeho prípustnosti sa odvolací súd vyjadril už v zrušujúcom uznesení zo dňa 27.04.2018 č. k. 5Co/829/2014-265 v bode 9. Po zmene žaloby (bod 8) uvedené závery odvolacieho súdu platia rovnako. Rozsudok bude podkladom pre podanie návrhu na prejednanie novoobjaveného majetku, t. j. majetku, ktorý patril do BSM ku dňu úmrtia manžela žalobkyne 1/. O takomto majetku už môže konať výlučne dedičský súd/notár ako súdny komisár. Bez toho, aby majetok poručiteľa, vrátane majetku patriaceho do BSM, bol prejednaný dedičským súdom, právny nástupca poručiteľa nie je aktívne legitimovaný domáhať sa určenia vlastníctva k veci, patriacej do pozostalosti jeho právneho predchodcu (porovnaj R 32/11, NS ČR 22 Cdo1826/04, 22Cdo 2121/01).
11. Žalovaní ďalej namietali porušenia práva na spravodlivý proces v súvislosti s vykonaním dokazovania listinnými dôkazmi.
12. Na vyjadrenie žalobcov k nimi predloženému znaleckému posudku Ing. Špačka žalovaní nijako nereagovali, nevyjadrovali sa ani k ďalším listinným dôkazom, ktoré v spore predložili žalobcovia, ktoré boli žalovaným doručené, resp. ktoré súd prvej inštancie oboznamoval na viacerých pojednávaniach. Napr. na pojednávaní, konanom dňa 05.03.2014, žalovaní po oboznámení niektorých listinných dôkazov považovali doplnenie dokazovania za nadbytočné, ďalšie dokazovanie nenavrhovali. Po zrušení prvého (zamietajúceho) rozsudku pre nesprávny záver súdu prvej inštancie o nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobcov na požadovanom určení (bod 10) sa k listinným dôkazom, vrátane geometrického plánu, tvoriaceho súčasť rozsudku, žalovaní vôbec nevyjadrili. Na pojednávanie, na ktorom súd prvej inštancie pred vyhlásením v poradí druhého rozsudku oboznámil listinné dôkazy, tvoriace súčasť spisu a vyhlásil dokazovanie za skočené, sa riadne predvolaný zástupca žalovaných bez ospravedlnenia neustanovil ani nepožiadal o jeho odročenie. Žalovaní teda svojim pasívnym postupom vytvorili situáciu, za ktorej nereagovali na súdom prvej inštancie oboznámené alebo doručené listinné dôkazy, a tak príp. neuplatnili ďalšie prostriedky procesnej obrany.
13. Odvolatelia demonštratívne poukázali na neoboznámenie výkazu zmien THM 547/82, o ktorom sa mali dozvedieť až po vyhlásení napadnutého rozsudku dňa 26.06.2019. Toto tvrdenie žalovaných neobstojí. Uvedená listina bola predmetom oboznamovania najmenej na dvoch pojednávaniach; na pojednávanie 11.4.2019 sa žalovaní neustanovili bez ospravedlnenia alebo žiadosti o jeho odročenie. Nejde pritom o podstatný listinný dôkaz, keď medzi stranami nebolo sporné, že práve z dôvodu THM v r. 1982 došlo k nesúladu medzi právnym a užívacím stavom pozemkov, pôvodne vedených na LV Č.. XXX v prospech žalobkyne 1/ s manželom. Táto skutočnosť je napokon zrejmá i zo zápisu na Q. Č.. XXX. Nesúlad užívacieho a právneho stavu po THM celkom jednoznačne vyplýva zo spätnej identifikácie parciel, ktorá bola v spore opakovane oboznamovaná i v prítomnosti žalovanej strany. Žalovaní teda celkom neopodstatnene namietajú porušenie práva na spravodlivý súdny proces.
14. Neobstojí ani námietka ohľadom nesprávneho zistenia skutkového stavu, keď z oboznámených listinných dôkazov, tvoriacich súčasť spisu, jasne vyplýva, v akej výmere a od akých právnych predchodcov žalujúca strana nadobudla sporné pozemky; zo spätnej identifikácie parc. Č.. XXX O. Č.. XXX/X pred THM nesporne vyplýva, že tieto pozemky sú v špecifikovaných častiach (parceliach)
zapísané na LV Č.. XXXX, a to na základe osvedčenia notára o ich vydržaní z r. 2009. Zo strany žalovaných absentovala akékoľvek argumentácia o tom, aké skutočnosti tvrdí a preukazuje nimi predloženým súkromným znaleckým posudkom Č.. X/XX Ing. Špačka, znalca z odboru geodézie a kartografie . Správnosť geometrického plánu č. XX/XX spoločnosti Geometrix s.r.o. nikdy nespochybnili. Žalobcovia dohodou o osobnom užívaní pozemkov, výpismi z pkn. vložiek sporných pozemkov, výpisom z LV Č.. XXX, spätnou identifikáciou pozemkov ako aj geometrickým plánom preukázali, že výmera pozemkov, zapísaných na LV č. XXX, nekorešponduje výmere pozemkov, ku ktorým nadobudli vlastníctvo s ohľadom na intertemporálne ustanovenie § 872 ods. 1, 4 Občianskeho zákonníka, s účinnosťou odo dňa 01.01.1992. Nimi nadobudnuté časti pozemky boli v spornom rozsahu zapísané na LV č. XXXX v prospech žalovaných v r. 2009 na základe titulu, ktorý súd prvej inštancie správne nepovažoval za spôsobilý.
15. Vydržanie upravuje ustanovenie § 134 OZ. Vydržanie patrí ku všeobecným originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva a pojmovo predstavuje nadobudnutie vlastníckeho práva dlhodobou držbou oprávnenou osobou, ktorá nie je vlastníkom. K zákonným predpokladom vydržania patria: a) nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu, t. j. s vecou nakladá ako so svojou a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí; b) nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom ustanovenej doby, ktorá je pri nehnuteľnostiach desať rokov. Plynutie vydržacej doby je pretrhnuté vtedy, ak držiteľ prestane byť dobromyseľný alebo prestane nakladať s vecou ako so svojou. O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Detencia (držba) sama osebe na vydržanie nestačí. Či je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, musí byť zhodnotené objektívne; preto ak dôjde k sporu, nestačí dokazovanie zamerať len na zisťovanie subjektívnych predstáv držiteľa. Predmetom vydržania môže byť aj časť pozemku.
16. Po uplynutí vydržacej doby sa oprávnený držiteľ stáva vlastníkom veci bez splnenia akýchkoľvek ďalších podmienok. Notár môže formou notárskej zápisnice vydať osvedčenie o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Zákon kogentne ustanovuje, aké náležitosti musí obsahovať notárska zápisnica. Predovšetkým osoba, ktorá o sebe tvrdí, že splnila podmienky vydržania, musí doložiť vyjadrenie osôb, ktorým posledný zápis v katastri nehnuteľností preukazuje vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu, alebo vyjadrenie ich právnych nástupcov, že nemajú k vzniku vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu osôb, ktoré sa ho na základe vydržania dožadujú, výhrady.
17. Ako správne uzavrel i súd prvej inštancie, žalovaných nemožno považovať za dobromyseľných držiteľov sporných pozemkov, keďže už v čase uzavretia kúpnej zmluvy v r. 1997 boli predávajúcimi v čl. IV kúpnej zmluvy upozornení na spornosť pozemkov, v dôsledku čoho nemohli byť v ich držbe dobromyseľní. Na strane žalovaných tak celkom absentuje titul k nadobudnutiu vlastníctva, na základe ktorého by sa mohli mylne (ospravedlniteľný omyl) domnievať, že vec užívajú ako vlastnú. Pre osvedčenie nadobudnutia vlastníctva k pozemkom na LV č. XXXX na základe vydržania formou notárskej zápisnice v r. 2008 preto neboli splnené zákonné predpoklady. Okrem toho notár nedisponoval vyjadrením žalobkyne 1/ a jej neb. manžela ako osôb, ktorým svedčil posledný zápis v katastri nehnuteľností (LV Č.. XXX), že voči vydržaniu nemajú výhrady.
18. Žalovaní až v konaní pred odvolacím súdom začali tvrdiť, že súd mal prihliadnuť na oprávnenú držbu sporných pozemkov už ich právnymi predchodcami. S ohľadom na predmet sporu ide o tvrdenie rozhodujúcej skutočnosti, ktorú s ohľadom na zákonnú koncentráciu konania bolo potrebné tvrdiť už pred súdom prvej inštancie, a to do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania (§ 154 CSP). Žalovaní tak nepostupovali. Totožne s tvrdeniami u notára i pred súdom poukazovali výlučne na ich držbu od roku 1997.
19. V rozpore s koncepciou neúplného apelačného systému uplatnili v odvolacom konaní novoty (§ 366 CSP), teda skutkové tvrdenia rozhodujúcej skutočnosti, o tom že k oprávnenej držbe sporných pozemkov došlo už zo strany ich právnych predchodcov. Nejde o skutkové tvrdenie, ktoré bez svojej viny nemohli uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolací súd na uvedenú argumentáciu odvolateľov preto nemohol prihliadnuť (§ 366 písm. d).
20. Spoločná výmera pozemkov, zapísaných na LV č. XXX v prospech žalobcov (1468 m2) spolu s výmerou pozemkov, ktoré sú predmetom tohto sporu (111m2), neprevyšuje výmeru pozemkov, ktoré žalobkyňa s nebohým manželom nadobudli dohodou o osobnom užívaní pozemkov (1604m2), ako nesprávne tvrdili žalovaní v odvolaní .
20. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).
21. V odvolacom konaní úspešným žalobcom priznal plnú náhradu trov konania (§ 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP).
22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).