Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2CoCsp-33-2021.pdf
PDF · 95.13 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoCsp/33/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcu Friendly Finance Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava-Staré Mesto, Tallerova 4, IČO: 47 243 368, proti žalovanej Q. S., H.. XX.X.XXXX, C. Š., F. XXX, zast. Advokátska kancelária VIŠŇOVSKÁ, s.r.o., so sídlom Spišská Nová Ves, Radničné námestie 279/4, o zaplatenie 900 € s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku 9Csp/9/2018-87 z 22.2.2019 Okresného súdu Rožňava
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok okrem výroku o zamietnutí žaloby ohľadom úrokov z omeškania za obdobie od 30.12.2016 do 29.1.2017.
Stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 900 € s 5 % ročným úrokom z omeškania od 30.1.2017 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku (I.), žalobu ohľadom úrokov z omeškania za obdobie od 30.12.2016 do 29.1.2017 zamietol (II.) a žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % zo strany žalovanej s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (III.).
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 900 € a úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 900 € od 30.12.2016 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.
3. Skutkovo žalobu odôvodnil, tým, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníčkou došlo dňa 29.12.2016 k vzniku právneho vzťahu, na základe ktorého veriteľ poskytol dlžníčke peňažné prostriedky vo výške 900 €, o čom predložil výpis z bankového účtu. Žalovaná sa zaregistrovala v rámci internetového sídla žalobcu www.pozickomat.sk <http://www.pozickomat.sk> <http://www.pozickomat.sk>, kde uviedla svoje nezameniteľné identifikačné údaje spolu s číslom účtu, na ktorý žiadala poukázať peňažné prostriedky. Žalobca sa domáhal voči žalovanej iba vrátenia istiny a uplatnil si aj zákonné úroky z omeškania vo výške 5 % z dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po dni poukázania peňazí na účet žalovanej.
4. Okresný súd Rožňava vo veci dňa 29.11.2018 vydal platobný rozkaz sp. zn. 9Csp/9/2018 - 11, proti ktorému žalovaná podala odpor, v ktorom argumentovala, že prijala návrh Rámcovej zmluvy a Zmluvy zo strany žalobcu v súlade s čl. III bod 3 Rámcovej zmluvy, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške 900 € s dohodnutou lehotou splatnosti do 29.1.2017,
preto má žalobca nárok na úrok z omeškania od 30.1.2017 a nie od 30.12.2016 ako si uplatnil v žalobnom návrhu.
5. Súd vykonal vo veci dokazovanie a zistený skutkový stav posúdil podľa § 1 ods. 3 písm. l/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ust. § 657, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou vznikol na základe zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru z 29.12.2016 právny vzťah, na základe ktorého poskytol žalobca žalovanej sumu 900 €, ktorú bola žalovaná povinná vrátiť žalobcovi v mesačnej lehote, t.j. do 29.1.2017. Vzhľadom na dohodnutú mesačnú lehotu splatnosti súd uzavrel, že nešlo o spotrebiteľský úver. Keďže si žalovaná povinnosť vyplývajúcu z predmetného právneho vzťahu nesplnila a finančné prostriedky žalobcovi nevrátila, súd žalobe žalobcu vyhovel a zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 900 € z titulu zmluvy o pôžičke spolu s 5 % zákonným úrokom z omeškania ročne od 30.1.2017, t. j. odo dňa nasledujúceho po splatnosti úveru, do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu ohľadom úrokov z omeškania zamietol.
6. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a priznal úspešnému žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %, o výške, ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
7. Rozsudok v zaväzujúcom výroku v časti splatnosti a vo výroku o trovách konania (tiež v časti splatnosti) napadla včas podaným odvolaním žalovaná, ktorá mu vytýkala nepreskúmateľnosť s poukazom na jeho nedostatočné odôvodnenie. Mala za to, že súd neprihliadal na jej osobu ako spotrebiteľa, nechránil jej práva, ktoré majú byť zákonom prioritne chránené pred právami veriteľov. Poukázala na to, že žiadala súd prvej inštancie podaním zo dňa 21.2.2019 o možnosť úhrady formou splátok po 40 € splatných vždy k poslednému dňu príslušného kalendárneho mesiaca počnúc od právoplatnosti rozsudku, čím prejavila záujem o úhradu dlžnej sumy, pričom súd na tento jej návrh neprihliadol. Zopakovala, že jej finančná situácia nedovoľuje uhradiť žalobcovi dlžnú sumu jednorázovo, pretože náklady, ktoré s manželom hradia presahujú ich príjmy. Ich mesačné výdavky predstavujú inkaso
- SIPO (voda, elektrika, plyn) 170 €, magio TV + internet 30 €, životné poistky 47 €, mobilné telefóny 60 €, hypotéku (UniCredit) vo výške 245 €, spotrebný úver (UniCredit) vo výške 157 €, spotrebný úver vo výške 150 €, splátka nedoplatku daňového priznania vo výške 50 €. Ročne uhrádzajú poistenie domu a domácnosti vo výške 188 € a PZP 76,36 €. Pre nedostatok finančných prostriedkov si peniaze požičiavajú od príbuzných. Mala za to, že tieto skutočnosti umožňujú povolenie splácať dlh v splátkach, a preto žiadala aby odvolací súd zmenil I. a III. výrok rozsudku tak, že žalovanú zaviaže zaplatiť žalobcovi 900 € s 5 % ročnými úrokmi z omeškania od 30.01.2017 do zaplatenia, v mesačných splátkach po 40 € splatných vždy k poslednému dňu príslušného kalendárneho mesiaca počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku až do zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia a povolí žalovanej zaplatiť žalobcovi náhradu trov v mesačných splátkach po 25 € splatných vždy k poslednému dňu príslušného kalendárneho mesiaca počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku až do zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Alternatívne žiadala aby odvolací súd v I. a III. výroku zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pričom žiadala náhradu trov odvolacieho konania.
8. Žalobca bol v odvolacom konaní nečinný.
9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas (§ 362 CSP) oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné (§§ 355 až 358), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario CSP, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov, s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania a dospel k záveru, že odvolanie je nedôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 24.6.2021 po predchádzajúcom oznámení miesta a času tohto procesného úkonu na úradnej tabulu a na webovej stránke súdu a pri zachovaní lehoty podľa ust. § 219 ods. 3 CSP.
10. Výrok rozsudku, ktorým súd žalobu ohľadom úrokov z omeškania za obdobie od 30.12.2016 do 29.1.2017 zamietol, odvolaním napadnutý nebol, nadobudol právoplatnosť, preto ho odvolací súd neskúmal.
11. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 CSP z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia správnych predpisov a tieto aj správne vyložil, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny v napadnutom rozsahu podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
12. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd konštatuje, že vecne správne a zákonu zodpovedajúce sú dôvody rozsudku v napadnutom výroku s ktorými dôvodmi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje. Skutočnosti uvedené v odvolaní, neumožňujú odvolaciemu súdu prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého výroku rozsudku.
13. Žalovaná v odvolaní napadla výrok rozsudku, ktorým ju súd zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 900 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku a výrok, ktorým ju súd zaviazal zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania, pričom požadovala o povolenie úhrady vo forme splátok.
14. Podľa ust. § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
15. Výnimka z tejto zásady je založená na vlastnej úvahe súdu, že pokiaľ sa jedná o peňažné plnenie, nemusí byť zaplatené do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, ale v dlhšej lehote. Za takúto dlhšiu lehotu je pritom nad akúkoľvek pochybnosť potrebné považovať, i napriek výslovnému zneniu ust. § 232 ods. 3 posledná veta CSP, tiež plnenie vo forme splátok. Ani určenie povinnosti plniť v splátkach totiž fakticky nepredstavuje nič iné, ako len spôsob vyjadrenia dlhšej lehoty na plnenie, ktorý i keď zákon priamo neupravuje, výslovne s ním počíta ust. § 232 ods. 4 CSP a zodpovedá tiež účelu a zmyslu oprávnenia súdu určiť dlhšiu lehotu naplnenie, ktorým je zmiernenie ťaživého dopadu okamžitého a jednorazového plnenia na osobu zaviazanú povinnosťou plniť. Len výnimočne v odôvodnených prípadoch môže súd určiť dlhšiu ako zákonom určenú lehotu na plnenie. Každá takáto výnimka sa považuje za osobitnú výhodu povinného (dlžníka), ktorá však nesmie neprimerane zasahovať do právoplatne priznaných práv oprávneného (veriteľa). Ten totiž má vždy zaručené právo na uspokojenie priznaných nárokov v narušených súkromnoprávnych vzťahoch. Z tohto hľadiska ide o zabezpečenie a realizáciu práva na súdnu ochranu oprávneného a zákonných záruk na definitívnu nápravu narušeného právneho vzťahu. Uvedená výhoda povinného musí byť podložená zistením všetkých potrebných skutočností, ktoré by presvedčivo zdôvodnili záver súdu, že vzhľadom na povahu prejednávanej veci je vhodné určiť, že peňažné plnenie možno uskutočniť v splátkach. Hľadiskami pre úvahu súdu, či sa má žalovanému, ktorému platobnú povinnosť určil, priznať výhoda splátok, bude najmä výška priznaného plnenia, platobná schopnosť žalovaného, žalovaným prejavená snaha o plnenie záväzku počas konania, možnosť žalobcu domáhať sa plnenia jednotlivých splátok v prípade ich nedodržania a skutočnosť, či by prípadné zdržanie sa v plnení súdom ustanovenej povinnosti nedodržaním jednotlivých splátok nebolo v riešenom prípade vzhľadom na osobné pomery žalobcu príliš ťaživé. Pritom je potrebné zohľadniť, že výška splátok musí odrážať nielen osobné pomery žalovaného, ale tiež zodpovedať výške priznaného plnenia tak, aby k uspokojeniu žalobcu došlo v primeranej dobe. V opačnom prípade by došlo k narušeniu vyváženosti záujmov oboch účastníkov v smere faktického popretia právoplatne priznaných práv či k možnému vzniku inej ujmy na oprávnených záujmoch žalobcu (por. rozsudok NS SR sp. zn. 7 Cdo 116/2012 zo dňa 18.3.2013).
16. Dôvodom stanovenia dlhšej lehoty na plnenie takto sú okolnosti konkrétneho prípadu, kedy sa prihliada napríklad na sociálnu a rodinnú situáciu strany, či zdravotný stav osoby, ktorej sa ukladá povinnosť plniť. Záver o plnení v splátkach musí byť vždy podložený zistením potrebných skutočností, kedy podstatná je aj výška priznaného plnenia, platobná schopnosť povinného, či jeho snaha o plnenie záväzku. Ani spotrebiteľ nie je zbavený povinnosti preukázať okolnosti, ktoré by mohli byť dôvodom pre umožnenie úhrady záväzku v dlhšej lehote.
17. Súd prvej inštancie v danej veci rozhodol v súlade s ust. § 232 ods. 3 CSP a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť priznanú sumu v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku, pretože pri svojom rozhodnutí nemal preukázané, že u žalovanej boli dané dôvody na určenie dlhšej lehoty na plnenie resp. pre povolenie splátok rozsudkom priznanej sumy, nakoľko žalovaná v podaní zo dňa 21.2.2019 síce žiadala o splátky a popísala svoje výdavky, ale nijako pred súdom nepreukázala svoje tvrdenia o nepriaznivej finančnej situácii a nepredložila v tejto súvislosti žiadne dôkazy.
18. V odvolaní žalovaná len zopakovala, že sa nachádza v zlej finančnej situácii, ktorá jej neumožňuje zaplatiť dlžnú sumu jednorázovo, ako ju zaviazal súd prvej inštancie, nakoľko s manželom uhrádza výdavky presahujúce ich mesačný príjem a sú nútení požičiavať si finančné prostriedky od príbuzných. Opäť vymenovala výdavky. Odvolaciemu súdu neostáva iné, len konštatovať, že žalovaná síce vymenovala svoje výdavky avšak tieto nijako nezdokladovala, napriek tomu, že bola v konaní zastúpená advokátkou. V odvolaní absentovali doklady o splátkach inkasa, TV, internetu, úverov, hypotéky, ako aj ostatných žalovanou menovaných výdavkov, pričom neuviedla ani to, či je zamestnaná, s akým príjmom, či je zamestnaný jej manžel a aký ma príjem. Odvolací súd (a predtým súd prvej inštancie) tak nemal možnosť posúdiť, či u žalovanej sú skutočne splnené podmienky na povolenie splátok, resp. či súčasná situácia žalovanej neumožňuje, aby istinu vo výške 900 € s prísl. zaplatila jednorazovo. Za takejto situácie súd prvej inštancie správne postupoval, ak žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi pohľadávku v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku v zmysle § 232 ods. 2 a 3 CSP a ani odvolací súd nemal preukázané žiadne dôvody, pre ktoré by malo byť žalovanej povolené splácať rozsudkom priznanú sumu v splátkach v zmysle § 232 ods. 4 CSP. Zároveň však žalovanej nič nebráni v tom, aby sa so žiadosťou o úhradu tejto pohľadávky v splátkach obrátila priamo na žalobcu.
19. Zo všetkých uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku, ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanej zaplatiť priznanú sumu v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku, ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.
20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaná nebola v odvolacom konaní úspešná, a tak nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Úspešnému žalobcovi preukázateľne žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, a preto odvolací súd rozhodol tak, že stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 355 CSP).
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP)