Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26Cob-39-2018.pdf
PDF · 102.45 KB
Case nature
Area
Subarea
26Cob/39/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Erika Németha a členov senátu JUDr. Pavla Pileka a JUDr. Mareka Olekšáka, v spore žalobcu: I. s.r.o. so sídlom M. Y. XXXX/XX, XXX XX I., H.: XX XXX XXX, zastúpeného: U. kancelária X. & S., s.r.o. so sídlom Q. 2, XXX XX Bratislava, H.: XX XXX XXX proti žalovanému: Q. O. U. s miestom podnikania S. XXX/XX, XXX XX I., H.: XX XXX XXX, zastúpenému: W.-J. s.r.o. so sídlom P. XX, XXX XX+ O., H.: XX XXX XXX, o zaplatenie X.XXX,XX eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti Rozsudku Okresného súdu Topoľčany č. k. 8Cb/87/2010
- 608 zo dňa 13.04.2018, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok Topoľčany č. k. 8Cb/87/2010 - 608 zo dňa 13. apríla 2018 potvrdzuje.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od doručenia rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Topoľčany domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 3.286,86 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne zo žalovanej sumy od 22.12.2009 do zaplatenia titulom zmluvy o dielo č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorej predmetom malo byť dodanie materiálu a montáž - zhotovenie zámkovej dlažby. 2. Okresný súd Topoľčany rozhodol vo veci rozsudkom č. k. 8Cb/87/2010 - 231 zo dňa 09.07.2012 tak, že zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1.195,45 eura s príslušenstvom a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Vo vyhovujúcej časti nadobudol rozsudok právoplatnosť dňa 01.08.2012 a vykonateľnosť dňa 07.08.2012. Proti zamietajúcemu výroku rozsudku podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 26Cob/35/2011 -301 zo dňa 02.06.2011 tak, že v zamietajúcej časti rozsudok zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie s tým, aby sa súd prvej inštancie opätovne zaoberal otázkou platnosti zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu, a aby za týmto účelom doplnil dokazovanie, aby bolo zrejmé, či medzi stranami sporu vôbec došlo k dohode o predmete diela a jeho podstatných náležitostiach (vrátane jeho podstatných detailov) s tým, že ak by súd dospel k záveru o neplatnosti zmluvy, mal posúdiť uplatnený nárok podľa príslušných hmotnoprávnych ustanovení o bezdôvodnom obohatení. Zároveň sa mal súd prvej inštancie vysporiadať so započítacou námietkou vznesenou žalovaným. 3. Po vrátení veci odvolacím súdom rozhodol Okresný súd Topoľčany rozsudkom č. k. 8Cb/87/2010 - 356 zo dňa 05.03.2013 tak, že zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 2.091,41 eura s úrokom z omeškania vo výške 9,75 % ročne z tejto sumy od 22.12.2009 do zaplatenia. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že zmluva o dielo v predmete, t. j. v článku III. je absolútne neplatná podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) pre neurčitosť predmetu diela v rozpore s § 536 ods. l zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“). Pokiaľ išlo o započítaciu námietku
vznesenú žalovaným v podaní zo dňa 22.05.2012 č. l. 219 bod /IV/ v sume 2.728,53 eura, ktorej výšku žalovaný odvodzoval z dokladov predložených žalovaným, ktoré sa týkajú dokončenia diela, súd prvej inštancie považoval započítaciu námietku vznesenú žalovaným za nedôvodnú; túto žalovaný kvalifikoval ako náhradu škody a v tomto konaní žalovaný nepreukázal základné atribúty vzniku škody, samotnú existenciu, škody a príčinnú súvislosť medzi porušením konkrétnej zmluvnej povinnosti žalobcom a vznikom škody. Táto suma sa týkala už len dodávky a montáže samotnej zámkovej dlažby, pričom tieto práce žalobca vôbec nevykonával ani si ich duplicitne neúčtoval. Námietka premlčania nároku vznesená žalobcom podľa § 106 Občianskeho zákonníka taktiež nebola podľa súdu prvej inštancie dôvodná, keďže ide o obchodno-právny vzťah na ktorý je potrebné aplikovať § 397 Obchodného zákonníka, t. j. štvorročnú lehotu na uplatnenie práva, teda nárok bol uplatnený v zákonom stanovej lehote. Súd návrhu žalobcu v časti 3.286,86 eura mínus 1.195,45 eura = 2.091,41 eura vyhovel; tento nárok súd prvej inštancie považoval za bezdôvodné obohatenie, teda plnenie bez právneho dôvodu, pretože žalobca nepochybne plnil z neplatného právneho úkonu, žalovaný práce a materiál dodané žalobcom prevzal, tieto boli dodané žalobcom priamo na pozemok žalovaného a stali sa súčasťou jeho vlastníckeho práva. 4. Proti rozsudku č. k. 8Cb/87/2010 - 356 zo dňa 05.03.2013 podal žalovaný odvolanie, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol, resp. aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Podľa žalovaného žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď hodnovernými dôkazmi nepreukázal vznik ani výšku údajného obohatenia sa žalovaného na jeho úkor. 5. Krajský súd v Nitre o odvolaní žalovaného rozhodol tak, že napadnutý rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení zrušovacieho uznesenia však uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o neplatnosti zmluvy o dielo pre jej neurčitosť, keďže predstavy sporových strán o konečnej podobe diela boli diametrálne odlišné; súčasťou zmluvy nebola žiadna projektová alebo výkresová dokumentácia. Odvolací súd tiež uviedol, že zmluva je neplatná od počiatku; ide o jej absolútnu neplatnosť, a preto nemožno akceptovať kompenzačnú námietku vznesenú žalovaným. Podľa odvolacieho súdu žalobca nemohol porušiť povinnosť zo záväzkového vzťahu - dokončiť dielo - keďže zmluva, na základe ktorej mu takáto povinnosť vyplývala je neplatnou. Medzi sporovými stranami tak neexistoval záväzkový vzťah, v dôsledku porušenia ktorého by žalovanému vzniklo právo na náhradu škody, a preto vyhodnotil kompenzačnú námietku žalovaného ako nedôvodnú. Tieto závery odvolacieho súdu boli v ďalšom konaní pre súd prvej inštancie záväzné. Odvolací súd videl pochybenie súdu prvej inštancie v spôsobe, akým došlo k vyčísleniu výšky bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, keď súd prvej inštancie vychádzal z cenovej ponuky, ktorá bola súčasťou zmluvy o dielo (ktorá však bola vyhodnotená ako absolútne neplatný právny úkon), a preto mala byť tiež vyhodnotená ako neplatná a nemohla byť podkladom pre stanovenie výšky bezdôvodného obohatenia. Odvolací súd v tomto smere poukázal na ustálenú judikatúru, podľa ktorej výšku peňažnej náhrady nemožno stotožňovať s výškou plnenia, na ktorú by vznikol nárok v prípade, že by medzi stranami bola uzatvorená platná zmluva, ale výška peňažnej náhrady sa rovná obvyklej cene vynaložených nákladov na úkony toho istého druhu v danom mieste a čase. Odvolací súd preto uložil súdu prvej inštancie, aby skúmal, či a v akej výške bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného vzniklo s tým, že takto ustálenú výšku následne zníži o žalobcovi priznanú sumu 1.195,45 eura. 6. Súd prvej inštancie po vrátení veci odvolacím súdom doplnil dokazovanie znaleckým posudkom Ing. Róberta Kršniaka, znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností a odhad hodnoty stavebných prác zo dňa 29.11.2016, z ktorého vyplynul záver, že všeobecná obvyklá cena stavebných prác a materiálov dodaných žalobcom na posudzovanom stavebnom diele odstavnej a parkovacej plochy, berúc do úvahy rozostavanosť je 4.248,94 eura. 7. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že Zmluvu o dielo č. l0/2009 zo dňa 29.9.2009 už v predchádzajúcich rozhodnutiach vyhodnotil ako absolútne neplatnú, a preto súd tento nárok žalobcu považuje za bezdôvodné obohatenie, teda plnenie bez právneho dôvodu, keďže žalobca nepochybne plnil z neplatného právneho úkonu; žalobca vykonal pre žalovaného čiastočne práce a dodal žalovanému i materiál, žalovaný práce a materiál dodané žalobcom prevzal, tieto boli dodané žalobcom priamo na pozemok žalovaného a stali sa súčasťou jeho vlastníckeho práva, preto sa žalovaný bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu a naviac práce a dodaný materiál bol zhodnotený majetok žalovaného, čo preukazujú aj listinné dôkazy predložené žalovaným k započítacej námietke, ktoré jednoznačne preukazujú, že spoločnosť Rehak Paving s.r.o. si účtovala už len dodávku a montáž zámkovej dlažby. Pokiaľ ide o započítaciu námietku vznesenú žalovaným v podaní zo dňa 22.5.2012 a opätovne na pojednávaní dňa 12.05.2017 v sume 2.728,53 eura, ktorej výšku žalovaný odvodzoval z dokladov predložených žalovaným, ktoré sa týkajú dokončenia diela ako krycí list rozpočtu a faktúry č. 20100001, z nich vyplýva, že spoločnosť Y.. s.r.o. vykonala pre žalovaného dokončenie diela a za
jeho dokončenie účtovala za montáž a dodávku zámkovej dlažby konečnou faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 11.1.2010 (dielo bolo splnené vykonaním dňa 11.01.2010), splatnou dňa 25.1.2010 na sumu 2.422,47 eura po odpočítaní preddavku na dielo 306,06 eura, spolu 2.728,52 eura. Súd prvej inštancie považoval započítaciu námietku vznesenú žalobcom za nedôvodnú, pričom o tejto námietke už bolo rozhodnuté súdom v predchádzajúcom rozsudku Okresného súdu Topoľčany č.k. 8Cb/87/2010 - 356 zo dňa 05.03.2013 ako i v rozhodnutí Krajského súdu v Nitre č.k. 26Cob/44/2013 - 403 zo dňa 20.06.2013 a túto žalovaný opäť kvalifikoval ako náhradu škody, pričom medzi účastníkmi neexistoval žiadny záväzkový vzťah, v dôsledku porušenia ktorého by žalovanému vzniklo právo na náhradu škody. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že v intenciách rozhodnutia Krajského súdu v Nitre č.k. 26Cob/44/2013
- 403 zo dňa 20.06.2013 skúmal, či a v akej výške bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného vzniklo. Dospel k záveru, že pokiaľ aj žalobca poskytol plnenie, ktoré nebolo dohodnuté nad rozsah dohodnutých prác, toto plnenie je bezdôvodným obohatením a aj v tejto časti je žalovaný povinný vydať predmet bezdôvodného obohatenia. Pokiaľ ide o rozsah bezdôvodného obohatenia, súd prvej inštancie vychádzal zo znaleckého posudku Ing. Róberta Kršiaka, z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností a odhad hodnoty stavebných prác, ktorý v znaleckom posudku č. 234/2016 ustálil všeobecnú obvyklú cenu stavebných prác a materiálov dodaných žalobcom na posudzovanom stavebnom diele odstavnej a parkovacej plochy, pričom bral do úvahy rozostavanosť na sumu 4.248,94 eur. Súd prvej inštancie sa cítil viazaný právnym stanoviskom odvolacieho súdu, ktorý vo svojom už vyššie spomínanom uznesení uviedol, že úlohou súdu prvej inštancie je skúmať, či a v akej výške bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného vzniklo, pričom celkovo ustálenú výšku zníži o sumu už právoplatne žalobcovi priznanú, t. j. o sumu 1.195,45 eura. Z dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že náklady žalobcu na vykonanie prác v rozsahu poskytnutého plnenia žalovaného boli ocenené všeobecnou cenou v znaleckom posudku, z ktorého záveru súd vychádzal a takisto vychádzal zo stanovísk a výpovedí strán sporu. Z týchto vyplýva rozsah bezdôvodného obohatenia a podľa znaleckého posudku bol ustálený vo výške 4.248,94 eura. Znížením o sumu už právoplatne priznanú žalobcovi vo výške 1.195,45 eura vychádza suma vo výške 3.053,49 eura. Napriek tomu však súd prvej inštancie pri priznaní nároku žalobcovi vychádzal zo sumy, ktorá zostala predmetom konania t. j. 2.091,41 eura, keďže po podaní znaleckého posudku nedošlo zo strany žalobcu k rozšíreniu žaloby. Okrem výšky bezdôvodného obohatenia v sume 2.091,41 eur, súd priznal žalobcovi aj 9,75 % úrok z omeškania ročne (podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného od 1.1.2009, teda podľa predpisov občianskeho práva 1,75 % úroková sadzba ECB + 8 percentuálnych bodov spolu 9,75 % ročne) odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry t.j. od 22.12.2009 do zaplatenia, lebo zmluvu o dielo vyhodnotil ako neplatnú v celosti, teda aj v článku IX. bod 2 zmluvy o dielo č. 10/2009 zo dňa 29.9.2009 t.j. v dohodnutom úroku z omeškania z dlžnej sumy za každý deň omeškania. 8. Na základe vykonaného dokazovania a vzhľadom na vyššie uvedené právne závery rozhodol tak, že v prvom výroku zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 2.091,41 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,75 % ročne z tejto sumy od 22.12.2009 do zaplatenia a v druhom výroku mu priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške. 9. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v celom rozsahu včas podaným odvolaním žalovaný a navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že žalobu žalobcu zamietne a prizná žalovanému náhradu trov konania, alternatívne rozsudok zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že s poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. f) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a na ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 10. Podľa žalovaného (prvý odvolací dôvod) boli práce na diele vykonané bez vedomia a súhlasu žalovaného a v konečnom dôsledku boli vykonané ako nadbytočné, keďže neboli obsahom Zmluvy o dielo č. 10/2009 zo dňa 29.09.2009. Pre túto skutočnosť je názoru, že vykonanie prác, ktoré boli vykonané bez súhlasu a vedomia žalovaného nie je možné považovať za bezdôvodné obohatenie, keďže tieto vykonal žalobca na základe svojho vlastného rozhodnutia; za bezdôvodné obohatenie by bolo podľa neho možné vykonané práce považovať len v tom prípade, ak by žalovaný s ich vykonaním súhlasil. Ďalej žalovaný uviedol, že práce boli vykonané nekvalitne a bez požadovanej technickej prípravy, v dôsledku čoho žalovanému vznikla škoda a ďalšie neprimerane vysoké náklady v súvislosti s vyhotovením odstavnej plochy. Súd prvej inštancie podľa neho nesprávne právne posúdil danú vec, keď vyslovil, že žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil. Za bezdôvodné obohatenie nie je možné podľa žalovaného považovať tie práce, ktoré si žalovaný neobjednal, teda boli vykonané bez jeho vedomia a súhlasu žalobcu, prípadne boli vykonané nekvalitne, v dôsledku čoho žalovanému vznikla
škoda a ďalšie náklady v súvislosti s odstránením škody; v opačnom prípade bol názoru, že takéto konanie je v rozpore s dobrými mravmi. 11. Žalovaný v odvolaní ďalej namietal (druhý odvolací dôvod), že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil danú vec, keď vyslovil, že žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil v sume 2.091,41 eura, keďže predmetom znaleckého posudku, bolo určiť len všeobecnú hodnotu nákladov, ktoré vznikli žalobcovi pri vykonaní prác pre žalovaného, teda špecifikovať hodnotu nákladov, materiálov a rozsah vykonaných prác, a to všeobecnou cenou, ktorá je obvyklá pri vynaložených nákladov na úkony toho istého druhu v danom mieste a čase. Pribraný znalec sa vo vypracovanom znaleckom posudku žiadnym spôsobom nezaoberal výpočtom výšky bezdôvodného obohatenia, keďže toto nebolo ani úlohou vypracovania znaleckého posudku. 12. Ako tretí odvolací dôvod žalovaný vymedzil nesprávne skutkové a právne posúdenie veci súdom prvej inštancie vo vzťahu k započítacej námietke žalovaného. Podľa neho, pokiaľ by žalobca pri zhotovovaní diela postupoval v súlade s pokynmi žalovaného a zároveň by pri zhotovení diela postupoval kvalitne, žalovanému by v žiadnom prípade nevznikla škoda v súvislosti s dokončením diela spoločnosťou Y. s.r.o. vo výške 2.728,53 eura. Preto ju považuje naďalej za dôvodnú. 13. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudok súdu prvej inštancie. Poukázal na to, že predmetom konania nie sú nároky zo zmluvy o dielo, keďže bola súdom vyhodnotená ako absolútne neplatná, ale z bezdôvodného obohatenia, a preto odvolávka žalovaného na práce žalobcu uskutočnené nad rozsah prác dohodnutý v zmluve neobstojí. Zároveň uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca všetky práce uskutočnil so súhlasom žalovaného (poukázal napr. na výpoveď svedkov zo dňa 07.09.2010 či na závery uvedené v znaleckom posudku č. 234/2014). Vo vzťahu k ďalším odvolacím dôvodom žalovaného (nesprávny výpočet výšky bezdôvodného obohatenia, kompenzačná námietka) žalobca uviedol, že právne boli tieto otázky už vyriešené Krajským súdom v Nitre, a preto argumentácia žalovaného neobstojí. 14. V následnom vyjadrení žalovaný v podstate už len zrekapituloval argumentáciu v podanom odvolaní, a preto odvolací súd nepovažuje za potrebné uvádzať ju bližšie. 15. Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak. 16. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 17. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 18. Podľa § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. 19. Podľa § 390 CSP, odvolací súd sám rozhodne vo veci, ak a) rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo už raz odvolacím súdom zrušené, vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a b) odvolací súd koná a rozhoduje o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie. 20. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v súlade s ust. § 378 a nasl. CSP, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny, a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 21. Odvolací súd v prvom rade uvádza, že sa cíti byť rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný a zároveň sa cíti byť viazaný aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. 22. Odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP poukazuje v celom rozsahu na odôvodnenie súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje v rovine skutkových zistení, ako aj v časti právneho posúdenia. Pokiaľ ide o odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a námietky odvolateľa, k týmto uvádza nasledovné. 23. Pokiaľ ide o prvý odvolací dôvod, odvolací súd už vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí konštatoval, že Zmluva o dielo č. 10/2009 zo dňa 29.09.2009 uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je absolútne neplatná, vrátane všetkých jej súčastí. Ani ďalšie konanie nemalo žiaden vplyv na tento záver súdu prvej inštancie ani záver odvolacieho súdu, a preto odvolací súd nepovažuje za potrebné sa posúdením platnosti zmluvy o dielo ďalej zaoberať. V súvislosti so záverom o neplatnosti zmluvy sa odvolací súd jednoznačne vyjadril, že nárok žalobcu je potrebné posudzovať podľa ustanovení o bezdôvodnom obohatení a súd prvej inštancie v zmysle tohto právneho záväzného názoru aj postupoval. V tomto smere odvolací súd považuje prvý odvolací dôvod žalovaného za nedôvodný.
24. Vo vzťahu k druhému odvolaciemu dôvodu, podľa ktorého bola výška bezdôvodného obohatenia nesprávne vyčíslená, keďže predmetom znaleckého posudku bolo určiť len všeobecnú hodnotu nákladov, ktoré vznikli žalobcovi pri vykonaní prác pre žalovaného, teda špecifikovať hodnotu nákladov, materiálov a rozsah vykonaných prác, a to všeobecnou cenou, ktorá je obvyklá pri vynaložených nákladov na úkony toho istého druhu v danom mieste a čase a naopak nebolo predmetom znaleckého posudku určenie bezdôvodného obohatenia, odvolací súd taktiež konštatuje že je nedôvodný. Odvolací súd sa rovnako už v predchádzajúcom rozhodnutí jednoznačne vyjadril, že výšku peňažnej náhrady nemožno stotožňovať s výškou plnenia, na ktorú by vznikol nárok v prípade, že by medzi stranami bola uzatvorená platná zmluva, ale výška peňažnej náhrady sa rovná obvyklej cene vynaložených nákladov na úkony toho istého druhu v danom mieste a čase. Nie je preto možné pri určení výšky vychádzať zo zmluvne dohodnutej ceny, ale z ceny určenej znaleckým posudkom. Pokiaľ zo znaleckého posudku vyplynul záver, že všeobecná obvyklá cena stavebných prác a materiálov dodaných žalobcom na posudzovanom stavebnom diele odstavnej a parkovacej plochy, berúc do úvahy rozostavanosť je 4.248,94 eura, takto určenú ceny možno považovať za peňažnú náhradu v zmysle § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka. 25. Pokiaľ ide o tretí odvolací dôvod spočívajúci v žalovaným uplatňovanej námietke započítania, odvolací súd konštatuje, že aj s touto námietkou sa už vysporiadal v predchádzajúcom rozhodnutí, keď konštatoval, že žalobca nemohol porušiť povinnosť zo záväzkového vzťahu - dokončiť dielo - keďže zmluva, na základe ktorej mu takáto povinnosť vyplývala je neplatnou; medzi sporovými stranami tak neexistoval záväzkový vzťah, v dôsledku porušenia ktorého by žalovanému vzniklo právo na náhradu škody, a preto vyhodnotil kompenzačnú námietku žalovaného ako nedôvodnú. Na tomto závere odvolací súd zotrváva, a preto ju považuje za nedôvodnú. 26. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 27. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 28. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 29. Potvrdzujúcemu výroku zodpovedá aj výrok o náhrade trov odvolacieho konania, pričom odvolací súd priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %, keďže bol v celom rozsahu úspešný. 30. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.