Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoCsp/23/2021

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v spore žalobkyne: I. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. 7, XXX XX O., právne zastúpený: JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom Sovietskych hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: 1./ PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, 2./ VZORODEV PRODUKT, s.r.o., so sídlom Levočská 2, 081 89 Prešov, IČO: 45 512 990, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného v 1. rade proti uzneseniu Okresného súdu Prešov, č.k. -36 zo dňa 24. mája 2021, takto jednohlasne

rozhodol:

Potvrdzuje uznesenie.

O trovách prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v konečnom rozhodnutí vo veci samej.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že:

„I. Žalovaný v 1.rade j e p o v i n n ý zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 22.06.2011, k Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.06.2011, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v 1.rade, na výkon zrážok zo mzdy, a to do právoplatného skončenia veci samej o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) zo dňa 22.06.2011.

II. Žalovaný v 2.rade j e p o v i n n ý zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu podľa Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) zo dňa 22.06.2011, k Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.06.2011, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v 1.rade.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil okrem iného ustanovením , , , , , , , , , , , , , (ďalej len „“).

3. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 03.05.2021 domáha voči žalovanému v 1.rade uloženia povinnosti zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 22.06.2011 (ďalej len „Dohoda“) k Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.06.2011.

4. Súčasťou so žalobou podal žalobca aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa voči žalovanému v 1.rade domáha uloženia povinnosti zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy do právoplatnosti skončenia konania vo veci samej a voči žalovanému v 2.rade, ako zamestnávateľovi žalobcu, uloženia povinnosti zdržať sa vykonávania uvedených zrážok zo mzdy.

5. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a žalobu žalobca odôvodnil tým, že pri podpise Zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 22.06.2011 (ďalej len „Zmluva“) mu žalovaný v 1.rade predložil listiny s tým, že ak chce, aby mu bol úver poskytnutý, je potrebné predložené listiny podpísať. Tieto listiny žalobca podpísal v presvedčení, že uzatvoril Zmluvu o revolvingovom úvere. Až od svojho zamestnávateľa sa zo žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 19.06.2015 dozvedel, že podpísal aj Dohodu. Dohoda umožňuje žalovanému v 1.rade, aby od neho vymohol plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly. V súvislosti s Dohodou nebolo žalobcovi nič bližšie vysvetlené, samotné jej vyhotovenie je typickým formulárom, z ktorého nevyplýva možnosť zmeny jeho textu tak po obsahovej, ako aj formálnej stránke. Aj keď bola Dohoda uzatvorená vo forme osobitnej listiny, žalobca nebol o jej dôsledkoch nijako poučený a nemal možnosť ju odmietnuť pokiaľ chcel úver získať. Žalobca ďalej uviedol, že napriek skutočnosti, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by mu ukladalo povinnosť plniť, žalovaný v 2.rade ako jeho zamestnávateľ, je povinný vykonávať zrážky z jeho mzdy pričom žalobca nemá možnosť ich priamo zastaviť, ani obmedziť. Jeho zamestnávateľ je podľa zákona povinný zrážky zo mzdy vykonávať bez ohľadu na existenciu sporu. Žalovaný v 1.rade ako veriteľ výšku dlhu sám jednostranne diktuje, a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Chýba akákoľvek súdna kontrola spotrebiteľskej zmluvy z toho hľadiska či zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré by podliehali ex offo súdnej kontrole. Žalobca poukázal tiež na to, že Zmluva bola predmetom konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. , kde sa žalobca domáhal jej neplatnosti, pričom súd rozsudkom zo dňa 19.06.2017 právoplatným a vykonateľným dňa 29.05.2019 určil, že predmetná Zmluva je neplatná.

6. Žalobca ďalej uvádza, že obava, že žalovaný v 1.rade zasiahne do žalobcovho majetku bez súdneho prieskumu zmluvných ustanovení sa reálne naplnila požiadaním jeho zamestnávateľa o vykonávanie zrážok zo mzdy listom zo dňa 19.06.2015. V záujme predídenia vzniku majetkovej ujmy preto žalobca navrhuje, aby súd dočasne zakázal žalovaným výkon zrážok zo mzdy. V súdenej veci je podľa jeho názoru dôvodné dočasné opatrenie aj voči zamestnávateľovi. umožňuje uložiť neodkladné opatrenie len strane konania, a preto označil svojho zamestnávateľa ako žalovaného v 2.rade, avšak okrem uloženia povinnosti zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy si voči nemu žiadne ďalšie nároky neuplatňuje. Žalobca ďalej poukázal na viaceré súdne rozhodnutia v obdobných veciach, v ktorých súdy vyhoveli návrhu na vydanie neodkladného opatrenia s obdobným obsahom.

7. Žalobca predložil súdu žiadosť žalovaného v 1.rade o realizáciu Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 22.06.2011 adresovanú žalovanému v 2.rade, zamestnávateľovi žalobcu, z ktorej vyplýva, že žalovaný v 1.rade eviduje voči žalobcovi pohľadávku ku dňu 19.06.2015 vo výške 1.369,03 eur a žiada o realizáciu mesačných zrážok zo mzdy dlžníka v prospech účtu veriteľa - žalovaného v 1.rade. Žalovaný v 1.rade teda pristúpil k vykonávaniu zrážok zo mzdy listom zo dňa 19.06.2015, ktorým vyzval zamestnávateľa žalobcu na vykonávanie zrážok zo mzdy na základe priloženej Dohody, a to bez existencie súdneho rozhodnutia, ktoré by žalobcovi ukladalo povinnosť plniť. Majetková sféra žalobcu je tak v možnom ohrození, a preto považoval súd potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán sporu za osvedčenú a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.

8. Neodkladné opatrenie je pritom jediný efektívny prostriedok dočasnej ochrany pred postihnutím majetku spotrebiteľa priamo z jeho mzdy. Kým nedôjde k rozhodnutiu vo veci samej, dovtedy existuje dôležitý záujem spotrebiteľa na dočasnej ochrane pred exekúciou jeho majetku, ktorú by vykonali súkromné subjekty bez akejkoľvek súdnej kontroly zmluvných podmienok nezávislou inštitúciou.

9. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje žalovanému v 1.rade obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly. Uvedenú ochranu v štádiu pred začatím konania vo veci samej je možné poskytnúť práve nariadením neodkladného opatrenia, ktorým sa žalovanému uloží povinnosť zdržať sa uplatňovania výkonu zrážok zo mzdy žalobcu. Zároveň, pre prípad nerešpektovania uloženej povinnosti žalovaným, bola povinnosť zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy žalobcu uložená aj zamestnávateľovi žalobcu, ktorý síce nie je stranou sporu, ale splnenie uloženej povinnosti od neho možno spravodlivo požadovať.

10. Na základe uvedeného, preto súd považoval za nevyhnutné dočasne upraviť pomery medzi stranami sporu nariadením neodkladného opatrenia, ktorým súd uložil žalovanému v 1.rade ako veriteľovi povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 22.06.2011 a žalovanému v 2.rade ako zamestnávateľovi žalobcu povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy podľa Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 22.06.2011.

11. O trovách konania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd rozhodne v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

12. Proti uzneseniu podal včas odvolanie žalovaný v 1. rade. Odvolanie právne odôvodnil ust. písmeno d), písmeno f), a písmeno h) , súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a k nesprávnym právnym záverom a preto navrhol, aby napádané uznesenie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

13. Uviedol, že potreba naliehavej a nevyhnutnej úpravy pomerov spočíva v tom, že nenariadením neodkladného opatrenia zo strany súdu by vznikol priestor pre konanie, ktoré by vytvorilo nezvratný stav, prípadne pre také konanie, ktoré by viedlo k neodstrániteľným následkom. Žalobca v konaní ani netvrdil a ani nepreukázal žiadne dôvody, ktoré by preukazovali potrebu bezodkladnú úpravu pomerov. Žalobca ani netvrdil (a ani nemohol), že z jeho mzdy sú vykonávané zrážky zo mzdy. Nepredložil žiadny doklad o svojej mzde (tzv. výplatnú pásku a pod.), z ktorej by vyplývalo vykonávanie zrážok zo mzdy.

14. V súvislosti so žiadosťou o vykonanie zrážok zo mzdy zo dňa 19.06. 2015 uviedol, že k podaniu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca nepristúpil v roku 2015, čo vedie k spochybneniu dôvodu, pre ktorý tak robí s odstupom 6 rokov a bez reálnych a relevantných dôvodov osvedčujúcich nutnosť nariadenia neodkladného opatrenia. Ak za 6 rokov nebola vykonaná žiadna zrážka zo mzdy, žalobca ani netvrdí že mu je vykonávaná aktuálne alebo má byť vykonávaná, potom nebola osvedčená existencia hrozby ich vykonávania. Žalobca podaným návrhom neosvedčil a ani netvrdil existenciu dôvodov, ktoré by preukazovali potrebu bezodkladnej úpravy pomerov a neosvedčil existenciu takých okolností v aktuálnom čase, ktoré by osvedčovali zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia.

15. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( ), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia a nasl. , bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

16. Podľa ustanovenia a , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.

Podľa odseku 3, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

17. Podľa ustanovenia a , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

18. Podľa ustanovenia , v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

19. Podľa ustanovenia prvá veta a odseku 2 súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

Podľa odseku 3 ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.

20. Podľa ustanovenia , súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

Podľa odseku 2, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

21. Predovšetkým je potrebné poukázať na to, že v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia je rozsah „dokazovania“ (osvedčovanie) podstatne zúžený. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodovanie o návrhu na neodkladné opatrenie. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia pravdepodobné. (Pozri Uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. , )

22. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu. (Pozri Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. )

23. Podľa veľkého komentára k neodkladným opatrením môžu byť upravené len pomery, ktoré majú povahu právnych vzťahov. Obsahom právneho vzťahu sú jednotlivé práva a povinnosti jeho subjektov. Regulácia faktických pomerov je z povahy veci vylúčená.

24. Pri preskúmavaní vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je aj pre odvolací súd relevantný stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. To neznamená, že nemôže zopakovať alebo doplniť dokazovanie v zmysle (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016 s. 1119.)

25. Neodkladné opatrenie obmedzené dobou trvania konania vo veci samej je neodkladným predovšetkým v tom zmysle, že k jeho nariadeniu môže dôjsť len vtedy pokiaľ nie sú dané podmienky pre konečné rozhodnutie. Neodkladné opatrenie obmedzené, tak ako v tomto prípade, dobou skončenia konania vo veci samej zásadne neprejudikuje práva a záujmy strán sporu. Stráca svoje opodstatnenie ako náhle súd poskytne ohrozenému alebo porušenému právu definitívnu ochranu. Neodkladné opatrenie, ktorého trvanie je časovo obmedzené nie je opatrením konečným, ale jeho účelom je dočasná úprava pomerov strán alebo zabezpečenie exekúcie. 26. Aspoň osvedčiť právo a aspoň osvedčiť ohrozenie práva je potrebné zo strany toho, kto sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia.

27. Z predložených listinných dôkazov súd dospel k záveru, že realizácia zrážok zo mzdy na základe takto uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy predstavuje zásadný zásah do majetkovej sféry spotrebiteľa bez toho, aby samotné podmienky zmluvy, ako aj jej realizácia bola v rámci ochrany spotrebiteľa posudzovaná súdom. Nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy žalobkyne vyplýva zo skutočností, že žalovaný v 1. rade požiadal zamestnávateľa žalobkyne (žalovaného v 2. rade) o vykonanie zrážok zo mzdy a žalovaný v 2. rade je povinný vykonávať zrážky zo mzdy bez ohľadu na existenciu sporu.

28. Z predloženej Žiadosti o vykonávanie zrážok (č.l. 5) zo dňa 19.6.2015 vyplýva, že žalovaný v zmysle priloženej Dohody o zrážkach zo mzdy sa domáha uspokojenia neuhradenej pohľadávky vo výške 1369,03 eur k 19.6.2015. Táto skutočnosť je dostatočným dôvodom pre dočasnú úpravu pomerov medzi stranami spočívajúca v dočasnom zabránení výkonu realizácie zrážok zo mzdy.

29. Žalobkyňa v podanom návrhu dala do pozornosti súdu aj tú skutočnosť, že Zmluva o spotrebiteľskom revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.6.2011, ktorej súčasťou bola predmetná Dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.6.2011, bola predmetom konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. a súd rozsudkom zo dňa 19.6.2017 vyhovel žalobe a určil, že zmluva je neplatná (č.l. 25). Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 29.5.2019.

30. Žalobkyňou namietaná neplatnosť dojednania dohody o zrážkach zo mzdy môže viesť v konečnom dôsledku k iným záverom o existencii dlhu. Tento záver bude možné vysloviť až po vykonanom dokazovaní vo veci samej. síce pripúšťa možnosť uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, avšak za stavu, pokiaľ bola dohoda uzavretá vo forme osobitnej listiny, riadne podpísanej a klient bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a predovšetkým aj o možnosti takúto dohodu odmietnuť. Až po právoplatnom rozhodnutí vo veci samej bude možné ustáliť, či dohoda o zrážkach zo mzdy je titulom umožňujúcim vykonávanie zrážok alebo nie. Definitívne posúdenie tohto právneho úkonu však môže byť prijaté len v rozhodnutí vo veci samej, teda v samostatnom konaní, ktoré by malo nasledovať po nariadení neodkladného opatrenia.

31. Žalovaný v 1. rade v podanom odvolaní namieta, že žalobkyňa v konaní ani netvrdila, ani nepreukázala žiadne dôvody, ktoré by preukazovali potrebu bezodkladnej úpravy pomerov.

32. Žalobkyňa ani netvrdila, že z jej mzdy sú vykonávané zrážky zo mzdy. Ďalej odvolateľ uviedol, že „v súvislosti so žiadosťou o vykonanie zrážok zo mzdy z 19.06.2015 k podaniu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca nepristúpil v roku 2015, čo vedie k spochybneniu dôvodu, pre ktorý tak robí s odstupom 6 rokov a bez reálnych a relevantných dôvodov osvedčujúcich nutnosť nariadenia neodkladného opatrenia. Ak za 6 rokov nebola vykonaná žiadna zrážka zo mzdy , žalobca ani netvrdí, že mu je vykonávaná aktuálne alebo má byť vykonávaná, potom nebola osvedčená existencia hrozby ich vykonávania.“

33. S uvedenými odvolacími dôvodmi žalovaného v 1. rade sa odvolací súd nestotožňuje. Žalobkyňa osvedčila existenciu právneho vzťahu medzi ňou a veriteľom, ako aj jej zamestnávateľom (žalovaným v 2. rade). Žiadosťou o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 19.6.2015 osvedčila aj ohrozenie svojho práva, keďže žalovaný v 1. rade už takýto postup v minulosti zvolil.

34. Významné pre posúdenie tejto veci je, že Zmluva o spotrebiteľskom revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.6.2011, ktorej súčasťou bola predmetná Dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.6.2011, bola predmetom konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. a súd rozsudkom zo dňa 19.6.2017 vyhovel žalobe a určil, že zmluva je neplatná (č.l. 25). Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 29.5.2019.

35. Nemožno sa preto stotožniť s odvolacou námietkou žalovaného v 1. rade, že ak žalobkyňa nežiadala „nepristúpila“ k žiadosti o nariadenie neodkladného opatrenia v roku 2015, absentuje preukázanie okolnosti významných pre nariadenie neodkladného opatrenia v aktuálnom čase.

36. Napriek hore uvedenému môže totiž žalovaný v 1. rade požiadať o vykonávanie zrážok zo mzdy zamestnávateľa žalobkyne kedykoľvek.

37. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že majetková sféra žalobkyne (napriek rozsudku Okresného súdu Prešov sp.zn. , ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 29.5.2019) je v možnom ohrození a preto považoval súd neodkladnej úpravy pomerov strán sporu za osvedčenú a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.

38. Z uvedených dôvodov bolo preto potrebné uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Aspoň osvedčiť právo a aspoň osvedčiť ohrozenie práva je potrebné pre nariadenie neodkladného opatrenia.

39. Za tohto stavu aj s prihliadnutím na predloženú dokumentáciu žalobkyne ako aj argumentáciu žalovaného sa javí požiadavka žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia ako oprávnená, preto odvolací súd uvedené rozhodnutie považuje za vecne správne a v súlade s ho potvrdil.

40. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne v zmysle ustanovenia súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

41. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).