Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/115/2023

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, vo veci starostlivosti o maloleté deti: A. B., nar. XX.XX.XXXX, a A. A. B., nar. XX.X.XXXX, obe deti bytom u matky, zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, deti matky: A. C., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XXXX/X, C., a otca: B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, C., právne zastúpený: Advokátska kancelária MARCEL BIZNÁR, s. r. o., so sídlom Bajkalská 31, Bratislava, IČO: 36 868 221, za účasti prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I, o zvýšenie výživného na maloleté deti, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 28. marca 2022, č. k. -111, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I., II. a IV. z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zvýšil výživné na každé z maloletých detí zo sumy 100 eur na sumu 170 eur mesačne počnúc 18.11.2019 a zročné výživné za obdobie od 18.11.2019 do konca marca 2022 vo výške 3.976 eur uložil otcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 100 eur splatných k rukám matky spolu s bežným výživným až do zaplatenia zročného výživného v plnom rozsahu, počnúc mesiacom apríl 2022 s tým, že omeškanie s plnením splátky má za následok splatnosť celého plnenia (výrok I.), čím zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava I z 24. januára 2018, č. k. - 43 v časti výživného na maloleté deti (výrok II.), vo zvyšku návrh matky zamietol (výrok III.) a o trovách účastníkov rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok (výrok IV.).

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil za použitia ust. § 62, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine, vecne tým, že návrh matky na zvýšenie výživného bol podaný dôvodne ale jej návrh na úpravu styku bol nedôvodný. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že matka maloletých sa domáhala zvýšenia výživného zo sumy 100 eur na sumu 170 eur na každé z detí ako aj úpravy styku otca s maloletými v každom nepárnom týždni od soboty 8.00 hod. do nedele 18.00 hod., dôvodiac tým, že výživné určené rozsudkom zo dňa 24.1.2018 už nezodpovedá zmeneným pomerom. Otec súhlasil so zvýšením výživného na 140 eur na každé maloleté dieťa s tým, že jeho majetkové a zárobkové pomery mu nedovoľujú platiť vyššiu sumu, s deťmi sa stýka menej kvôli covidu a do jeho domácnosti ich nevodí, nakoľko si to jeho manželka neželá, na meniny a narodeniny, Vianoce a Veľkú noc im však dáva po 40 - 50 eur a keď sa zastaví, dáva im vreckové 10 - 15 eur. Kolízny opatrovník a prokurátorka navrhli zvýšiť výživné v súlade s návrhom matky.

3. Súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním preukázané, že k úprave výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletým deťom naposledy došlo rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č. k. -43 zo dňa 24.1.2018, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej boli deti zverené do osobnej starostlivosti matky, otec sa zaviazal prispievať na výživu sumou 100 eur mesačne

na každé maloleté dieťa počnúc februárom 2018 a jeho styk s deťmi nebol upravený. Náklady na maloleté deti predstavujú poplatok za stravné v škole 16 eur mesačne, ošatenie cca 150 eur a viac podľa potreby (sezónne oblečenie), strava a drogéria cca 200 eur mesačne, letné tábory 300 eur, zdravotná starostlivosť podľa potreby. Matka s deťmi býva v spoločnej domácnosti so súčasným partnerom, s ktorým má syna F., nar. XX.X.XXXX, čo je jej ďalšia vyživovaciu povinnosť. Matkin partner pracuje na základe dohody o pracovnej činnosti s čistou mzdou 2.645 eur, ich náklady na bývanie sú vo výške 207,34 eur. Matka od júna 2021 poberala materskú 643 eur a od februára 2022 poberá rodičovský príspevok na mal. F. a prídavky na deti. Je vlastníčkou 2,5 izbového bytu a podielovou spoluvlastníčkou susedného bytu, ktorý podiel zdedila po otcovi a v byte býva jej mama, ktorá tam má právo doživotného užívania. Otec maloletých v zamestnaní dosiahol čistý príjem v roku 2021 vo výške 16.539,89 eur, býva so svojou manželkou, dosahujúcou od 1.1.2020 mesačný funkčný plat 795,50 eur.

4. Súd zisťoval, či od posledného rozhodnutia došlo k takej zmene pomerov, ktorá by znamenala zmenu schopností, možností a majetkových pomerov otca a matky a potrieb maloletých detí, odôvodňujúcu zvýšenie výživného. Konštatoval, že na strane maloletých došlo k výraznej zmene pomerov, keďže naposledy bolo výživné určené v roku 2018, keď maloletí navštevovali prvý stupeň základnej školy, no v súčasnosti po štyroch rokoch už navštevujú druhý stupeň základnej školy. S vekom maloletých sa zvýšili i náklady na ich základné životné potreby, akými je stravovanie a ošatenie, pričom vzhľadom na vek maloletých sú tieto náklady na úrovni dospelej osoby. Na strane matky došlo k zmene pomerov v júli 2021, kedy jej pribudla vyživovacia povinnosť, matka poberá rodičovský príspevok a rodinné prídavky na deti. K zmene pomerov na strane otca došlo v tom zmysle, že už je trvalo zamestnaný, pričom jeho priemerný mesačný príjem za rok 2021 je približne 1 378 eur, jeho príjem sa oproti predchádzajúcemu obdobiu, kedy bolo určované výživné, zvýšil, otec ďalšie vyživovacie povinností okrem maloletých nemá. Pri takýchto zmenách na strane zúčastnených osôb považoval súd podľa § 62 ods. 2, § 75 ods. 1 Zákona o rodine za primerané, aby otec na každého z maloletých prispieval sumou 170 eur mesačne, čo spolu predstavuje približne 25 % jeho čistého mesačného príjmu ( 340 eur mesačne), pričom súd prihliadol aj na skutočnosť, že matka vykonáva výlučne sama osobnú starostlivosť o maloleté deti a taktiež súd prihliadol na vývoj životných nákladov. Po zaplatení takto určeného výživného otcovi ostane približne 1.038 eur na úhradu jeho ďalších potrieb. Námietku otca, že má iné záväzky (dlh v zdravotnej poisťovni) vyhodnotil súd ako nedôvodnú, keď nejde o výdavok, na ktorý by malo byť prihliadnuté pri určovaní výživného, nakoľko výživné má podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine prednosť pred inými výdavkami rodičov. Zároveň súd určil otcovi povinnosť doplatiť aj zročné výživné, ktoré pri oboch maloletých v dôsledku zvýšenia výživného za obdobie od 18.11.2019 do konca mesiaca marec 2022 predstavuje celkom 3.976 eur a povolil mu na jeho splatenie mesačné splátky po 100 eur splatné k rukám matky spolu s bežným výživným počnúc aprílom 2022.

5. Pokiaľ ide o návrh matky na úpravu styku otca s maloletým, tento súd zamietol, čo odôvodnil tým, že z dokazovania vyplynulo, že otec sa s deťmi stretáva sporadicky a matka deťom nebráni v styku s otcom, pričom otec nežiadal upraviť v tomto smere výkon rodičovských práv a povinností. Súd zdôraznil, že otec ako nerezidenčný rodič je v prvom rade oprávnený domáhať sa úpravy styku s maloletými deťmi.

6. O trovách konania súd rozhodol podľa .

7. Proti tomuto rozhodnutiu v časti bežného i zročného výživného podal v zákonnej lehote odvolanie otec z dôvodov, že súd mu nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tiež súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že súd v odôvodnení uvádza, že na strane maloletých došlo k výraznej zmene pomerov, keďže naposledy bolo výživné určené rozsudkom súdu v roku 2018, keď maloletí navštevovali prvý stupeň základnej školy, no v súčasnosti po štyroch rokoch už navštevujú druhý stupeň základnej školy. Takéto odôvodnenie rozsudku nezodpovedá jeho prvému výroku, pretože súd zmenu pomerov na strane maloletých porovnával so stavom pri úprave rodičovských práv v januári 2018, otca ale zaviazal platiť zvýšené výživné od 18.11.2019, teda s odstupom menej ako dva roky od predchádzajúcej úpravy. Vo vzťahu k zisteniu pomerov maloletých ako aj otca k novembru 2019 nebolo vykonané žiadne dokazovanie. Takisto poukázal na skutočnosť, že súd si nepreveril a teda ani nezohľadnil majetkové pomery oboch rodičov.

8. Ďalej odvolateľ namietal, že súd pri určení výživného nezohľadnil výšku základného platu otca, ktorý s účinnosťou od 1.10.2020 bol 1.200 eur brutto a zvýšený príjem v období 2021 bol tvorený nadčasmi. Takejto zvýšenej pracovnej záťaži ale zodpovedá aj fyzické a psychické vyčerpanie a takýto príjem preto nemožno považovať za stály. Za daných okolností je nesprávny záver súdu, že príjem otca je dostatočný na uhrádzanie výživného v sume 340 eur. Na druhej strane súd nezohľadnil obdobie, kedy otec z dôvodu väzobného stíhania nedosahoval žiadny príjem. Otec maloletých tiež namietal, že súd v rozpore s ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine priznal výživné na deti spätne bez toho, aby na to boli dané dôvody osobitného zreteľa.

9. Odvolateľ napokon namietal, že rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené a tým mu bolo odopreté spravodlivé súdne konanie. Poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR, v zmysle ktorej jedným z princípov riadneho a spravodlivého procesu vyplývajúcich z SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. Poukázal tiež na to, že z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami a argumentami strán, ak majú význam pre rozhodnutie. Zdôraznil, že dôkazy nestačí len vykonať, ale treba ich tiež náležite vyhodnotiť, čo súd neurobil. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku I. a II. zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

10. Okresná prokurátorka v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu považovala rozhodnutie súdu, ktorý rozhodol v intenciách jej návrhu, za správne a navrhla ho potvrdiť. Zotrvávala na svojom vyjadrení prednesenom na pojednávaní. Podľa nej prvoinštančný súd vykonal prešetrenie schopností, možností a majetkových pomerov otca, matky, i odôvodnených potrieb maloletých detí. Matka v priebehu pojednávania predložila výdavky na maloleté deti, ktoré sú v porovnaní s výdavkami uvedenými v rozsudku zo dňa 24.1.2018 vyššie a súd správne zohľadnil aj vývoj životných nákladov. V konaní bola preukázaná aj podstatná zmena majetkových pomerov na strane otca, ktorý v čase schválenia rodičovskej dohody bol dobrovoľne nezamestnaný asi desať rokov a od roku 2019 pracuje so stabilným príjmom. Pokiaľ otec argumentuje tým, že zvýšený príjem v roku 2021 bol spôsobený vykonávaním nadčasov, prokurátorka je toho názoru, že vzhľadom na to, že otec vôbec nezabezpečuje starostlivosť o deti, má dostatočný časový priestor vykonávať prácu nadčas na zabezpečenie dostatočných príjmov na plnenie si zvýšenej vyživovacej povinnosti voči svojim deťom, vlastných výdavkov i iných záväzkov, ktoré súd správne nezohľadnil, nakoľko na tieto ani nebolo možné prihliadať. Pokiaľ otec vytýkal súdu, že neprihliadal na jeho väzobné stíhanie, jedná sa o nový argument, ktorý otec v konaní vôbec neuviedol, pričom ani z odvolania nie je zrejmé, či a v akom časovom období bol otec väzobne stíhaný a či sa čas jeho údajného väzobného stíhania prekrýval s obdobím konania o zvýšenie výživného. Námietka otca, že súd priznal výživné spätne v rozpore s ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine, je nedôvodná, nakoľko súd priznal zvýšené výživné odo dňa podania návrhu.

11. Matka v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že považuje napadnuté rozhodnutie za správne, nakoľko otec sa s deťmi pravidelne nestýka ani ich cez žiadne prázdniny nikam neberie, všetko je v réžii matky (ošatenie, obuv, služby, lekári), preto zotrváva na podanom návrhu a navrhuje rozsudok ako správny potvrdiť.

12. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu takisto považoval rozhodnutie za správne, pričom zotrvával na svojom stanovisku prednesenom na pojednávaní dňa 28.3.2022.

13. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba (, a ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario ), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody podaného odvolania ( a ) a dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodné.

14. Predmetom konania je zvýšenie výživného na maloleté deti. Úlohou odvolacieho súdu bolo preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý napadnutým rozsudkom zvýšil výživné na každé dieťa zo sumy 100 eur na sumu 170 eur mesačne s účinnosťou od 18.11.2019, teda od podania návrhu a uložil otcovi povinnosť zaplatiť vzniknutý dlh na zročnom výživnom vo výške 3.976 eur na obe deti v mesačných splátkach po 100 eur počnúc mesiacom apríl 2022.

15. Výhrady odvolateľa smerovali predovšetkým k postupu súdu, ktorého rozhodnutie považuje odvolateľ za nepreskúmateľné, nezodpovedajúce požiadavkám zakotveným v ust. , čím došlo k zásahu do práva otca na súdnu ochranu a spravodlivý proces, zároveň namietal nedostatky v skutkových zisteniach súdu a právnom posúdení veci. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a musel dať odvolateľovi za pravdu.

16. Podľa § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť ( 1). Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov ( 2). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť ( 4).

17. Podľa § 75 ods. 1, veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

18. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

19. Podľa súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

20. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť pred dovolacím súdom.

21. Právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces.

22. Požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku súdu v podmienkach vnútroštátnej úpravy slovenského civilného procesu vymedzuje , podľa ktorého súd v odôvodnení rozsudku uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu.

23. Korektným i ústavne konformným výkladom takéhoto ustanovenia pritom treba dospieť k záveru, že s práve uvedenými požiadavkami je v rozpore nielen úplný či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj vnútorná rozpornosť jednotlivých výrokov alebo aj odôvodnenia rozsudku, existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu, resp. prípad, keď právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú a napokon i len všeobecné súhrnné zistenia, konštatovania alebo závery bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto vyvodené.

24. Ak povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu (ktoré sa vysporiada i so špecifickými námietkami strany); potom porušením uvedeného práva sporovej strany na jednej strane a povinnosti súdu na strane

druhej je (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia pre práve zvoleným spôsobom) odňatie možnosti náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu, pričom výskyt takejto vady zakladá sám osebe dôvod odvolania podľa .

25. Podľa názoru odvolacieho súdu práve takouto vadou bolo postihnuté i napadnuté rozhodnutie, čo odvolateľ dôvodne namietal.

26. V zmysle ustanovenia § 78 Zákona o rodine práve zmena pomerov predstavuje hmotno-právnu podmienku pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom. Zmena pomerov musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výšku výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Súd musí preto podrobne skúmať pomery na strane účastníkov v čase pôvodného rozhodnutia o výživnom a porovnať ich s aktuálnymi pomermi, predovšetkým teda dôsledne porovnať zmenu odôvodnených potrieb na strane dieťaťa vo vzťahu k primeranosti určeného výživného, životnej úrovne rodičov s poukazom na vek, zdravotný stav, schopnosť starať sa o seba, pravidelné, ako aj náhodné výdavky dieťaťa v súvislosti so školskou dochádzkou, zdravotnou starostlivosťou, ako aj jeho kultúrnymi, športovými a inými voľnočasovými aktivitami. Rovnako na strane povinných osôb súd musí porovnávať zistené aktuálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery s konkrétnymi pomermi zistenými v čase posledného rozhodovania, aby mohol dospieť k záveru buď o podstatnej zmene pomerov, prípadne k záveru, že k zmene pomerov nedošlo a to v súvislosti s príjmami rodičov dieťaťa, počtom ich vyživovacích povinností, osobných a materiálnych pomerov v nadväznosti na vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, vedomosti, pracovné skúsenosti, ako aj situáciu na trhu práce a podobne. Majetkové pomery treba posudzovať komplexne, nakoľko zahŕňajú jednak majetok povinného ako objektívnu kategóriu a jednak jeho životný štandard, ktorým sa prezentuje navonok.

27. Vyššie uvedené teoretické východiská síce správne konštatoval aj prvoinštančný súd, avšak dôsledne sa nimi neriadil. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd síce zisťoval rozhodujúce okolnosti v čase pôvodného rozhodovania súdu ako aj súčasné okolnosti, ale nedostatočne. Pokiaľ ide o odôvodnené potreby maloletých, súd uviedol náklady na maloletých nasledovne : poplatok za stravu v škole 16 eur (mesačne), náklady na ošatenie cca 150 eur a viac podľa potreby (sezónne oblečenie), náklady na stravu a drogériu cca 200 eur (mesačne), letné tábory 300 eur, lekár (zubný lekár) podľa potreby (cca 20 eur 1 plomba), a konštatoval, že výživné bolo naposledy určené rozsudkom v roku 2018, kedy maloletí navštevovali prvý stupeň základnej školy, no v súčasnosti po štyroch rokoch už navštevujú druhý stupeň základnej školy, s vekom maloletých sa zvýšili i náklady na ich základné životné potreby, akými je stravovanie a ošatenie, pričom vzhľadom na vek maloletých sú tieto náklady na úrovni dospelej osoby. Odvolací súd nepovažuje takýto spôsob porovnania pomerov na strane maloletých za postačujúci. Jednak ustálenie odôvodnených potrieb maloletých je nejasné, pretože z rozhodnutia ani nevyplýva, aké boli potreby maloletých v čase posledného určenia výživného, nevyplýva z neho v akej výške súd ustálil sumu aktuálne odôvodnených potrieb maloletých detí a teda ani nebolo dobre možné vykonať porovnanie oproti minulému stavu. Nie je tiež zrejmé, z akých dôvodov určil súd na obe deti rovnaké výživné bez bližšieho vysvetlenia, hoci vzhľadom na vekový rozdiel nemožno bez ďalšieho predpokladať, že výška ich nákladov na výživu by mala byť úplne totožná, i uvedená nejasnosť je dôsledkom nedostatočne ustálenej výšky odôvodnených potrieb na každé z maloletých detí súdom.

28. Nemožno nechať bez povšimnutia ani to, že skutkové zistenie prvoinštančného súdu, o ktoré oprel zvýšenie výživného a síce, že „v súčasnosti po štyroch rokoch už deti navštevujú druhý stupeň základnej školy“ bolo síce v čase vyhlásenia rozsudku konštatované opodstatnene, avšak pokiaľ k zvýšeniu výživného prvoinštančný súd pristúpil už od 18.11.2019, teda od podania návrhu, uvedená argumentácia ako dôvod zvýšenia výživného nemohla obstáť, pretože posledné rozhodnutie o výživnom č.k. -43 reflektovalo stav ku dňu 24.01.2018, takže od jeho vydania do podania návrhu matky na zvýšenie výživného dňa 18.11.2019 uplynuli ani nie dva roky a v čase podania návrhu na zvýšenie výživného deti navštevovali iba 2. a 3. stupeň základnej školy ( do druhého stupňa základnej školy nastúpili deti postupne až v priebehu konania). Uplynutie obdobia štyroch rokov a postúpenie detí do druhého stupňa základnej školy preto ako dôvod pre zvýšenie výživného od 18.11.2019 nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Povinnosťou súdu bolo v konaní zisťovať, či je tu dôvod na zvýšenie výživného a ak áno, od akého dátumu a na akú sumu, teda ak súd považoval za dôvodné zvýšiť výživné už od podania návrhu, bolo potrebné zistiť, či v danom čase už existovali dôvody na zvýšenie výživného

a v čom spočívali a potom takéto rozhodnutie náležite a v súlade so zisteným skutkovým stavom odôvodniť, čo súd neurobil. Uvedená námietka odvolateľa bola preto dôvodná.

29. Nedostatočne sa súd vysporiadal aj s porovnaním pomerov na strane rodičov, nakoľko súd zisťoval iba aktuálne pomery, ale tieto neporovnal s pomermi v čase posledného rozhodovania súdu. K tejto otázke uviedol iba toľko, že na strane matky došlo k zmene pomerov v tom smere, že v júli 2021 sa jej narodilo ďalšie dieťa, voči ktorému má vyživovaciu povinnosť a ktoré má so svojím súčasným partnerom, s ktorým býva v spoločnej domácnosti, pričom poberá rodičovský príspevok a rodinné prídavky na deti. K zmene pomerov na strane otca podľa názoru prvoinštančného súdu došlo v tom zmysle, že už je trvalo zamestnaný s priemerným mesačným príjmom za rok 2021 približne 1 378 eur, býva v súčasnosti so svojou manželkou v garsónke, ktorá je v jej osobnom vlastníctve, ďalšie vyživovacie povinností okrem maloletých nemá a jeho príjem sa oproti predchádzajúcemu obdobiu, kedy bolo určované výživné, zvýšil. Odvolací súd nepovažoval takéto všeobecné konštatovanie súdu o zvýšení príjmu za dostatočné. Z odôvodnenia nevyplýva, aké príjmy rodičia dosahovali v čase posledného rozhodovania súdu a teda ani o koľko sa zvýšil alebo znížil príjem rodičov maloletých, čo je jeden z najvýznamnejších faktorov pri posudzovaní ako sa zmenili ich možnosti a schopnosti.

30. Pri bližšie nezistených zmenách na strane zúčastnených osôb nie je možné potom ani preskúmať, na základe čoho zvýšil súd výživné na sumu 170 eur a odvolací súd ani nemá možnosť preskúmať, či ide o primerané zvýšenie výživného s ohľadom na zistenú zmenu pomerov. Porovnanie pomerov súdom prvej inštancie zostalo iba vo veľmi všeobecnej rovine rovnako ako aj dôvody rozhodnutia, pre ktoré súd zvolil výšku určeného výživného práve v sume 170 eur a to na každé z detí. Dôvody takéhoto zvýšenia výživného sú príliš všeobecné a absentujú akékoľvek bližšie úvahy súdu, ktoré by vysvetľovali primeranosť súdom zvolenej sumy výživného.

31. Súd vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení rozhodnutia musí dbať na jeho celkovú presvedčivosť, na to, aby jeho závery boli zrozumiteľné, spravodlivé a presvedčivé, ktoré požiadavky však v danom prípade neboli naplnené. Keďže napadnuté rozhodnutie neobsahuje potrebné úvahy súdu, ktoré by zrozumiteľným a jasným spôsobom predostreli dôvody vysvetľujúce spôsob rozhodnutia zvoleného prvoinštančným súdom, nie je možné ani v odvolacom konaní preskúmať správnosť jeho dôvodov a je potrebné súhlasiť s názorom odvolateľa, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je nepreskúmateľné. Je pravdou, že súd v odôvodnení rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú otázku, každý argument strany, ale musí reagovať na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (porovnaj napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. , , a podobne).

32. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním dotknutých výrokoch o výživnom I. a II., ako aj v závislom výroku IV. o trovách konania podľa z dôvodu porušenia práva na spravodlivý proces zrušil a podľa vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

33. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že pokiaľ ide o zvyšnú časť odvolacích námietok otca, ktoré sú obsiahnuté v bode 8 odôvodnenia tohto uznesenia, tieto boli vyhodnotené odvolacím súdom v celosti ako neopodstatnené.

34. Po vrátení veci súd prvej inštancie doplní dokazovanie týkajúce sa príjmov a výdavkov rodičov, odôvodnených potrieb maloletých detí v zmysle pokynov uvedených vyššie, a porovná ich so stavom v čase posledného rozhodovania súdu o výživnom, zrozumiteľne porovná a následne vyhodnotí zistené zmeny pomerov a obdobia, kedy tieto zmeny nastali, konkrétne zistenia premietne do svojich úvah na podporu zdôvodnenia prípadnej potreby zvýšenia výživného a tiež o primeranosti určeného výživného na to-ktoré dieťa. Odvolací súd poznamenáva, že i keď právne predpisy SR neurčujú tabuľkovú úpravu výživného a jeho určenie je v zmysle zákona nutné posudzovať individuálne s ohľadom na všetky okolnosti prípadu, určitou pomôckou môže byť i Metodika pre výpočet výživného zverejnenú Ministerstvom spravodlivosti SR, ktorá je síce materiálom odporúčacieho charakteru, jeho zámerom je však zjednocovať procesné postupy a rozhodovaciu prax súdov v rodinnoprávnej agende a môže súdu slúžiť ako nezáväzná pomôcka. Následne súd opätovne rozhodne o bežnom výživnom a v prípade potreby aj o zročnom výživnom, pričom odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že nárok na výživné nie je spoločný, ale patrí každému dieťaťu samostatne, z čoho treba potom vychádzať i pri

výpočte nedoplatkov na zročnom výživnom a o každom samostatnom nároku oboch detí rozhodnúť zvlášť. Prvoinštančný súd svoje nové rozhodnutie náležite v súlade s odôvodní, pričom sa vysporiada aj s podstatnou argumentáciou a námietkami účastníkov konania. V novom rozhodnutí rozhodne tiež o náhrade trov prvoinštančného i odvolacieho konania ( ).

35. Senát odvolacieho súdu rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).