Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/1/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alexandry Hanusovej a sudcov JUDr. Romana Bolebrucha a Mgr. Patricie Skotnickej v spore žalobcu: E. B. S., W..S.., U.: XX XXX XXX, B. T. XX, I., proti žalovaným: X/ M. I. Y.., C.É. D. Ú. X/C. I., A., konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom M. Z., W..S.., pobočka poisťovne z iného členského štátu, U.: XX XXX XXX, A. XX, I., zastúpený O. - J. W. D., S..X..F.., U.: XX XXX XXX, S. K. T. XX, I., X/ A.. O. G., E.. XX.X.XXXX, X/ A.. Š. G., E.. X.X.XXXX, F. Y. XX/C, I., obaja zastúpení advokátkou O.. C. G., G. XX, I., X/ B. G., E.. X.X.XXXX, I. X, G. E. Z., X/ R. Z., W..S.., U.: XX XXX XXX, D. XX, I., Y. S.D. &. Z., S..X..F.., U.: XX XXX XXX, Š. X, I., o náhradu škody 8.815 eur s príslušenstvom, na odvolania žalovaného 1/ a žalovaných 2/ a 3/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. -308 z 18.10.2019, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku II. m e n í tak, že žalovaná 2/ a žalovaný 3/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 8.815 eur s úrokom z omeškania 5% od 22.8.2017 do zaplatenia a žalovaný 1/ je povinný zaplatiť žalobcovi 8.815 eur s úrokom z omeškania 5% od 22.8.2017 do zaplatenia s tým, že plnením jedného zo žalovaných 1/, 2/ a 3/ zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných.

Žalobcovi priznáva proti žalovaným 1/, 2/ a 3/ nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie a na odvolacom súde v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh na prerušenie konania (I.), žalovaným 1/, 2/ a 3/ uložil povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi náhradu škody 8.815 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 22.8.2017 do zaplatenia (II.) a žalobcovi priznal proti žalovaným 1/, 2/ a 3/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (III.). Voči žalovanému 4/ žalobu zamietol (IV.) a nepriznal mu proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania (V.). Proti žalovanému 5/ žalobu zamietol (VI.) a priznal mu proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (VII.).

2. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu 11.1.2018 domáhal proti žalovaným spoločne a nerozdielne náhrady škody 8.815 eur s príslušenstvom spôsobenej tým, že 12.1.2016 na diaľnici D1 v km 13,900 v smere na J. došlo k dopravnej nehode osobného motorového vozidla značky W. H., C. XXX W., ktoré viedla žalovaná 2/ a vozidla značky K. J., C. J., ktoré viedol žalovaný 4/, pri ktorej bol poškodený tlmič nárazu diaľnice a jeho súčasti a obstávka. Osobné motorové vozidlo vedené žalovanou 2/ bolo povinne zmluvne poistené u žalovaného 1/ (číslo poistnej zmluvy XXXXXXXXXX), žalovaný 3/ je vlastníkom vozidla W. H. a vozidlo žalovaného 4/ bolo povinne zmluvne poistené u žalovaného 5/.

3. K žalobe sa vyjadrili žalovaní 1/, 2/, 3/ a 5/. Žalovaný 1/ nárok na náhradu škody neuznal a priebeh škodovej udalosti uvádzaný žalobcom popieral. Trval na tom, že škoda vznikla v dôsledku nárazu žalovaného 4/ do zvodidiel a je na žalobcovi, aby preukázal príčinnú súvislosť medzi udalosťou vyvolanou osobitou povahou prevádzky dopravného prostriedku a vznikom škody. Žalovaná 2/ a žalovaný 3/ vo vyjadrení k žalobe nárok žalobcu odmietli. Žalovaná 2/ uviedla, že kolíziu motorových vozidiel nespôsobila a tiež, že pri jej dokumentovaní boli prítomní príslušníci polície, t.j. osoby odborne spôsobilé na tieto úkony. Žalovaný 3/ uviedol, že so žalovaným 1/ uzavrel 5.10.2010 poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, podľa ktorej mal poistený nárok, aby poisťovateľ uhradil za poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. Podľa žalovanej 2/ a žalovaného 3/ si mal žalobca nárok uplatňovať u žalovaného 1/. Žalovaný 5/ poprel všetky skutkové tvrdenia žalobcu, týkajúce sa údajného vzniku peňažného nároku voči nemu. Uviedol, že nakoľko žalovaný 4/ ako jeho poistenec predmetnú škodovú udalosť nezavinil, je uplatnenie nároku voči nemu nedôvodné, t.j. nie je pasívne vecne legitimovaný vo veci.

4. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že 12.1.2016 došlo na diaľnici D1 na km 13,900 v smere na J. k dopravnej nehode (škodovej udalosti) medzi osobným motorovým vozidlom W. H., C. XXXAF, ktoré viedla žalovaná 2/ a vozidlom značky K. J., C. J., ktoré viedol žalovaný 4/. Držiteľom (prevádzateľom) motorového vozidla W. H. v čase nehody bol žalovaný 3/ a predmetné vozidlo bolo povinne zmluvne poistené u žalovaného 1/. Držiteľom (prevádzateľom) motorového vozidla K. J. bol žalovaný 4/ a toto vozidlo bolo povinne zmluvne poistené u žalovaného 5/. Pri dopravnej nehode došlo k poškodeniu súčasti diaľnice, a to tlmiča nárazu, do ktorého narazil žalovaný 4/. Oprava predmetného tlmiča stála 8.815 eur, ktoré si žalobca uplatnil ako náhradu škody u účastníkov dopravnej nehody, prevádzkovateľov vozidiel zúčastnených na dopravnej nehode a ich poisťovateľov. Skutočnosť, že došlo k dopravnej nehode (škodovej udalosti) a poškodeniu tlmiča, mal súd za nespornú. Spornými boli existencia príčinnej súvislosti medzi konaním žalovaných a vznikom škody a subjektívneho zavinenia škody. Z údajov v dotazníku k oznámeniu o škodovej udalosti č. XXXXXXXX, zo správy o nehode, z oznámenia o poistnej udalosti, z výpovedí žalovanej 2/ a žalovaného 4/ zistil, že k dopravnej nehode (škodovej udalosti) došlo tak, že žalovaná 2/ prechádzala z pravého jazdného pruhu do ľavého jazdného pruhu, čím žalovanému 4/, jazdiacemu v tomto jazdnom pruhu, vytvorila náhlu prekážku, následkom čoho tento narazil do tlmiča nárazu diaľnice a poškodil ho. Ďalej zistil, že žalovanej 2/ policajt uložil blokovú pokutu za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa ustanovenia § 22 ods. 1 písm. k) zákona o priestupkoch, ktorú na mieste nehody uhradila. K námietke žalovaného 1/, že žalobca nepreukázal zaplatenie opravy tlmiča nárazu na diaľnici v odôvodnení rozsudku uviedol, že v konaní bolo preukázané predloženými listinami, že žalobca si opravu poškodených súčasti diaľnice objednal u spoločnosti S., S..X..F.., ktorá opravu vykonala, žalobcovi 20.6.2016 odovzdala súpis vykonaných prác a 28.6.2016 mu za vykonanú opravu vystavila faktúru č. XXXXXX na 8.815 eur. Zdôraznil, že žalovaný 1/ sa takto bránil až po uplynutí lehoty na uplatnenie prostriedkov procesného útoku a obrany, a preto nebol ani povinný na toto skutkové tvrdenie prihliadať. Mal tak za to, že žalovaní výšku škody relevantne nespochybnili.

5. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie posúdil podľa ustanovení a , , o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ""), a , a , , , , a , veta prvá a a , o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov, vyhlášky č. , ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách (cestný zákon), o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), zákona č. 8/ 2009 Z.z. o cestnej premávke, , nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení neskorších predpisov a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná iba proti žalovaným 1/, 2/ a 3/. Vychádzal z toho, že súd je v civilnom konaní v zmysle ustanovenia viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný priestupok a o tom, kto ho spáchal a preto mal za to, že zmena smeru jazdy žalovanou 2/ bola príčinou nárazu žalovaného 4/ do tlmiča nárazov na diaľnici a to bez ohľadu na skutočnosť, či došlo alebo nedošlo k fyzickému stretu motorových vozidiel a dospel k záveru, že žalovaná 2/ je zodpovedná za danú škodu podľa ustanovenia , žalovaný 3/ zodpovedá za škodu podľa ustanovenia ako prevádzkovateľ vozidla a to aj keď pri dopravnej nehode predmetné vozidlo neviedol. Na vznik zodpovednosti za

škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov sa nevyžaduje zavinené konanie, nakoľko táto spočíva na princípe objektívnej zodpovednosti. Zavinenie môže mať význam najmä pri strete prevádzok, pričom žalovaný 3/ neuviedol a ani nepreukázal žiaden dôvod liberácie predpokladaný ustanovením . Pre úplnosť súd prvej inštancie uviedol, že ustanovenie a nasl. upravujúce osobitnú zodpovednosť, nie je vo vzťahu k všeobecnej zodpovednosti podľa ustanovením špeciálnym, ale obe skutkové podstaty stoja vedľa seba. Ak objektívne zodpovedá prevádzateľ, nie je tým vylúčená zodpovednosť vodiča, ktorý škodu spôsobil porušením právnej povinnosti, a preto ich spoločná zodpovednosť je možná. K pasívnej vecnej legitimácii žalovaného 1/ v spore súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že táto vyplýva z ustanovenia , nakoľko žalobca ako poškodený si svoj nárok na náhradu škody môže uplatňovať priamo u poisťovateľa, prípadne v zmysle ustálenej rozhodovacej činnosti súdov podať žalobu voči všetkým zodpovednostným subjektom, ktoré zodpovedajú za škodu z rôznych právnych dôvodov s tým, že ich zodpovednosť je spoločná. S ohľadom na uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaní 1/, 2/ a 3/ zodpovedajú za škodu, ktorá vznikla žalobcovi spoločne a nerozdielne, a preto ich zaviazal na jej úhradu. Nakoľko títo žalovaní žalobcovi škodu nenahradili, dostali sa s plnením peňažného dlhu do omeškania, vznikla im povinnosť zaplatiť žalobcovi okrem istiny aj zákonný úrok z omeškania vo výške 5% ročne od 22.8.2017 (tento deň splatnosti pohľadávky nebol žalovanými 1/,2/ a 3/ namietaný) do zaplatenia. Námietku žalovaného 1/, že žalobca si úrok z omeškania môže uplatňovať až od 23.2.2017 súd považoval za irelevantnú, nakoľko žalobca si úrok z omeškania uplatnil až od neskoršieho dátumu. Námietkami žalovaných 1/, 2/ a 3/ k postupu policajtov pri zaznamenávaní priebehu dopravnej nehody a rozhodovaní o zodpovednosti za jej vznik sa nezaoberal preto, že v danom konaní nemá na to právomoc.

6. Pri posudzovaní zodpovednosti žalovaného 4/ a žalovaného 5/ súd prvej inštancie vychádzal z toho, že žalovanému 4/ by svedčila zodpovednosť podľa ustanovenia v spojení s jeho , bez ohľadu na jeho zavinenie nehody a následne by medzi žalovanými malo dôjsť k vyporiadaniu podľa ustanovenia . Zdôraznil však, že z rozhodovacej praxe súdov vyplýva, že aj keď ide o objektívnu zodpovednosť, rozhodujúca je účasť, ktorú mali prevádzatelia na vzniku škody, pričom mieru účasti na vzniknutej škode vyjadruje aj prípadné zavinené konanie alebo opomenutie niektorého prevádzateľa, pokiaľ nimi bola založená príčinná súvislosť so vznikom škody. Okolnosť, že došlo k stretu prevádzok dvoch/viacerých motorových vozidiel sama o sebe neznamená, že za škodu zodpovedá každý zo zúčastnených prevádzateľov. Nie je vylúčené a neodporuje to ani pojmu objektívnej zodpovednosti za škodu, aby výsledkom porovnania účasti jednotlivých prevádzateľov na strete prevádzok bol záver, že účasť niektorého z nich je tak minimálna (nepatrná), že nezakladá jeho zodpovednosť za škodu. Súd prvej inštancie na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že škoda bola spôsobená protiprávnym konaním žalovanej 2/, a to spáchaným priestupkom proti plynulosti a bezpečnosti cestnej premávky a naopak, u žalovaného 4/ zavinenie nehody nebolo preukázané, tento jazdil vo svojom jazdnom pruhu, nemenil smer jazdy ani jazdný pruh a jeho náraz do tlmiča bol spôsobený negatívnym vplyvom prevádzky motorového vozidla žalovanou 2/ a jej zmeny smeru jazdy. Nakoľko náraz a poškodenie tlmiča nárazu na diaľnici zavinila žalovaná 2/, nie je podľa súdu daná zodpovednosť žalovaného 4/ podľa ustanovenia . K pasívnej vecnej legitimácii žalovaného 5/ súd uviedol, že táto by bola podľa ustanovenia daná len v prípade, ak by bola daná zodpovednosť žalovaného 4/, ktorý bol jeho poistencom žalovaného 5/.

7. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia v spojení s jeho ustanovením tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, priznal proti žalovaným 1/, / a / nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Nakoľko si žalovaný 4/ nárok na náhradu trov konania neuplatnil a z obsahu spisu je zrejmé, že mu ani žiadne nevznikli, náhradu trov konania mu nepriznal. Žalovanému 5/, ktorý bol v konaní úspešný, priznal proti neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali v zákonom stanovenej lehote žalovaní 1/, 2/ a 3/.

9. Žalovaný 1/ podal odvolanie proti výrokom II. a III. rozsudku súdu prvej inštancie a žiadal ho v napadnutých častiach zmeniť a žalobu proti nemu zamietnuť. Odvolanie podal z dôvodov uvedených v ustanovení a . Namietal proti záveru súdu prvej inštancie, že žalovaná 2/ svojím konaním pri preraďovaní sa z jedného jazdného pruhu do druhého vytvorila žalovanému 4/

náhlu prekážku, pretože uvedené z dokazovania nevyplynulo. Uviedol, že náhla prekážka je technický pojem, ktorý môže vyhodnotiť len znalec a poukázal na odborné vyjadrenie znalca, podľa ktorého k stretu vozidiel žalovanej 2/ a žalovaného 4/ nedošlo a tiež, že technickú príčinu vzniku predmetnej dopravnej nehody z dôvodu nedostatku podkladov na spracovanie technickej analýzy dopravnej nehody nie je možné určiť. Ak súd prvej inštancie považoval preraďovanie sa žalovanej 2/ za oneskorené, na takéto zhodnotenie skutkového stavu nemal dôkazy, nakoľko technický spôsob jazdy zúčastnených vozidiel sa nepreskúmaval. Podľa neho tiež nie je možné vychádzať z rozhodnutia polície o uložení blokovej pokuty žalovanej 2/, ktorú táto na mieste zaplatila, pretože takéto rozhodnutie správneho orgánu nie je rozhodnutím o tom, že príčinou nehodového deja bolo práve konanie žalovanej 2/ a nie je dôkazom, že žalovaná 2/ bola vinníkom dopravnej nehody. Toto rozhodnutie neobsahovalo popis skutkových okolností, za ktorých malo k spáchaniu priestupku dôjsť, a preto z tohto nie je možné vyvodiť, že porušením právnych predpisov o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky žalovanou 2/ bolo bezprostrednou príčinou vzniku dopravnej nehody. Aj napriek tomu, že je súd v civilnom konaní podľa ustanovenia viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný priestupok, neznamená to, že nemusí skúmať príčiny vzniku škody. Rozhodnutie o spáchaní priestupku nie je dôkazom o tom, kto zapríčinil vznik škody a nie je z neho možné ani vyvodiť, akou mierou sa jednotliví prevádzatelia na vzniku škody podieľali. Nestotožnil sa ani zo záverom súdu prvej inštancie, že za vinníka predmetnej dopravnej nehody je možné považovať výlučne žalovanú. Skutočnosť, že u jedného prevádzateľa bolo prítomné zavinenie a u druhého prevádzateľa takéto zavinenie identifikované nebolo, nemožno bez ďalšieho posudzovať tak, že zavinenie jedného prevádzateľa za priestupok vylučuje zodpovednosť druhého prevádzateľa na vzniknutej škode. Poukázal na to, že počas celého konania namietal, že nebolo preukázané, akým spôsobom došlo k dopravnej nehode, pretože orgány polície predmetnú dopravnú udalosť uzavreli bez preverovania a zisťovania vinníka ako škodovú udalosť. Rozhodnutie súdu prvej inštancie o výlučnom zavinení dopravnej nehody žalovanou 2/ preto vychádzalo len z nepodložených a rozporných vyjadrení žalovaného 4/, a nie z vykonaného dokazovania. Uviedol, že tvrdenia žalovaného 4/ považuje za výlučne účelové, s cieľom preniesť zodpovednosť za vzniknutú škodu na žalovanú 2/ a následne na žalovaného 1/. Súd prvej inštancie sa so spornými tvrdeniami žalovaného 4/ nevysporiadal a tieto zobral ako základ svojho rozhodnutia. Na základe uvedeného mal za to, že súd prvej inštancie na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a tiež, že pri posudzovaní príčin dopravnej nehody vychádzal zo skutočností, ktoré neboli predmetom vykonaného dokazovania a preto je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné. Navyše, ak mal súd prvej inštancie za preukázané, že za vznik škody žalobcovi zodpovedajú žalovaní 1/, 2/ a 3/, výrok II. napadnutého rozhodnutia je nesprávny a nevykonateľný, nakoľko žalovaný 1/ zodpovedá za škodu na základe ustanovenia a žalovaní 2/ a 3/ za ňu zodpovedajú na základe ustanovení o zodpovednosti za škodu. V prípade žalovaného 1/ a žalovaných 2/ a 3/ sa tak nejedná o solidárny záväzok, pretože ich zodpovednosť je daná na základe iných právnych dôvodov. Napokon zotrval na svojom tvrdení, že žalobca nepreukázal vznik skutočnej škody v zmenšení jeho majetku a v tomto smere sa nestotožnil s odôvodnením rozhodnutia v bode 76., pretože žalobca ku škode také doklady, aby bolo preukázané zmenšenie jeho majetku z dôvodov uvedených v žalobe, nepredložil.

10. Žalovaná 2/ a žalovaný 3/ rovnako ako žalovaný 1/ podali odvolanie proti výrokom II. a III. rozsudku súdu prvej inštancie a žiadali ho zmeniť a žalobu voči nim zamietnuť. Nepovažovali za správny záver súdu, že žalovaná 2/ prechádzala z pravého jazdného pruhu do ľavého jazdného pruhu tak, že žalovanému 4/ jazdiacemu v ľavom jazdnom pruhu vytvorila náhlu prekážku, pretože uvedené nevyplynulo z vykonaného dokazovania. Poukázali na odborné vyjadrenie znalca predložené žalovaným 1/, v ktorom znalec uviedol, že nie je možné posúdiť technickú príčinu vzniku dopravnej nehody z dôvodu nedostatku podkladov na spracovanie technickej analýzy dopravnej nehody. Namietali, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s tvrdením žalovanej 2/, že pri preraďovaní do pravého jazdného pruhu sa pozrela do zrkadla, v zornom poli nevidela žiadne vozidlo, preto dala smerovku a preradila sa. Nevysporiadal sa ani s tvrdením žalovaného 4/, že došlo k stretu oboch vozidiel, čo sa neskôr ukázalo ako nepravdivé. Namietali, že súd prvej inštancie si osvojil rozporuplné tvrdenia žalovaného 4/ a rozhodoval tak na základe domnienok a nepreukázaných tvrdení. Z uvedeného potom vyplýva, že súd prvej inštancie nemal preukázanú príčinnú súvislosť medzi spôsobenou škodou žalobcovi a konaním žalovanej 2/. Zdôraznili, že príčinná súvislosť nemá byť iba tvrdená, ale musí byť bezpečne preukázaná a dôkazné bremeno zaväzuje toho účastníka, ktorého tvrdenie má byť preukázané, t.j. žalobcu, ktorý ho neuniesol. Ďalej namietali, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal ani s otázkou, či vôbec žalobcovi

vznikla škoda. Doklad uvedený v bodoch 21. až 26. odôvodnenia rozhodnutia nepreukazuje zaplatenie vykonaných prác, t.j. vznik škody žalobcovi. Nesúhlasili ani s konštatovaním súdu, že prostriedok procesnej obrany uplatnili až po uplynutí lehoty na uplatnenie prostriedkov procesného útoku a obrany, pretože žalobca mal pri podaní žaloby predložiť doklad preukazujúci zaplatenie prác vykonaných na diaľničných tlmičoch nárazu a súd mal uvedené skúmať z vlastnej zákonnej povinnosti a požiadať žalobcu o ďalšie skutkové tvrdenia. Nakoľko v uvedenej veci nebolo potrebné nariadenie ďalšieho pojednávania ani vykonanie ďalších úkonov súdu, na túto námietku bolo možné prihliadnuť. Napokon namietali, že žalovaného 1/ a žalovaných 2/ a 3/ nemožno zaviazať spoločne a nerozdielne, pretože títo žalobcovi zodpovedajú na základe rôznych právnych titulov, žalovaná 2/ a žalovaný 3/ podľa ustanovení o zodpovednosti za škodu a žalovaný 1/ podľa ustanovenia

11. K odvolaniu žalovaného 1/ sa vyjadrili žalovaní 2/, 3/ a 5/. Žalovaná 2/ a žalovaný 3/ sa stotožnili s jeho obsahom, a to najmä v časti týkajúcej sa nemožnosti solidárnej zodpovednosti žalovaných 1/, 2/ a 3/ a zotrvali na svojom odvolacom návrhu. Žalovaný 5/ vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného 1/ považoval napadnutý rozsudok za vecne správny a zákonný a preto ho žiadal potvrdiť. Mal za to, že tvrdenia žalovaného 1/ sú v rozpore so skutkovým stavom veci, pretože uloženie blokovej pokuty nie je jediným dôkazným prostriedkom, ktorý zavinenie žalovanej 2/ preukazuje, ale táto vyplýva aj z iných dôkazov, a to zo správy o nehode z 12.1.2016 podpísanej obidvomi účastníkmi dopravnej nehody, z oznámenia žalovaného 4/ o poistnej udalosti z 23.1.2016 a zo svedeckých výpovedí účastníkov škodovej udalosti na pojednávaní 12.12.2018. Podľa jeho názoru zodpovednosť žalovanej 2/ nevylučujú ani závery odborného vyjadrenia znaleckej organizácie C. M., D..S.. z 6.5.2019, pretože aj keď tento vylúčil vzájomný stret vozidiel, nejde o zásadnú skutočnosť, na základe ktorej by bolo možné ustáliť zodpovednosť žalovaného 4/, keďže v konaní nebol vykonaný jediný dôkaz, z ktorého by bolo možné vyvodiť jeho zodpovednosť za predmetnú škodu. Podľa neho bezprostrednou príčinou škodovej udalosti bola náhla zmena jazdných pruhov žalovanou 2/, ktorá týmto konaním vyvolala kolíziu motorových vozidiel a je bez významu, či došlo k ich vzájomnému stretu alebo nie.

12. K odvolaniu žalovanej 2/ a žalovaného 3/ sa vyjadrili žalovaný 1/ a žalovaný 5/. Žalovaný 1/ sa s ním stotožnil a uviedol, že žalobca mal možnosť vyjadriť sa k námietke, že v konaní nepreukázal škodu, čo však neurobil, pričom tieto námietky žalovaného 1/ boli podané ešte predtým, ako súd prvej inštancie vyhlásil dokazovanie za skončené. Žalovaný 5/ vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných 2/ a 3/ uviedol, že ich odvolacie námietky korešpondujú s námietkami žalovaného 1/ a zopakoval svoje tvrdenia uvedené v jeho vyjadrení k odvolaniu žalovaného 1/.

13. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v časti napadnutej žalovanými 1/, 2/ a 3/, prejednal ich odvolania bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ) a dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne rozhodol o povinnosti žalovaných 1/, 2/ a 3/, nesprávne posúdil len solidárnosť ich záväzkov a preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa ustanovenia zmenil. Odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil dňa 26.6.2021 ( v spojení s ).

14. V prejednávanej veci si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody, ktorá mu mala byť spôsobená na tlmiči nárazov na diaľnici žalovanými 2/ a 4/ ich jazdou motorovým vozidlom. Preskúmaním rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu podľa odvolacích dôvodov a porovnaním s príslušnými právnymi normami dospel odvolací k záveru, že rozhodnutie súdu o žalobe je v základe správne. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností pre posúdenie dôvodnosti žaloby a dospel na základe vykonaného dokazovania k správnym skutkovým záverom a na ich základe následne vyvodil i správne právne závery o tom, že jazda žalovanej 2/, ktorá prechádzala z pravého jazdného pruhu do ľavého vytvorila náhlu prekážku v jazde žalovaného 4/, v dôsledku ktorej vrazil do tlmiča nárazov diaľnice a poškodil ho. Súd prvej inštancie na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia (§ 420 ods. 1 a ods. 3, § 427 ods. 1 a ods. 2 , § 431a, § 438 ods. 1 a ods. 2) a zákona č. 3381/2001 Z.z. ( a ), ktoré správne vyložil a dôvody vedúce k vyhoveniu žaloby i dostatočne, v súlade s ustanovením odôvodnil, pričom sa vysporiadal s rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj s relevantnými argumentmi sporových strán. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, čomu

zodpovedá odôvodnenie napadnutého rozsudku, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.

15. Odvolací súd k odvolaniu žalovaných 1/, 2/ a 3/ uvádza, že neobsahuje skutočnosti alebo argumenty, ktoré by boli spôsobilé spochybniť rozsudok súdu prvej inštancie. Žalovaní 1/, 2/ a 3/ namietali najmä proti záveru súdu prvej inštancie, že škodu spôsobila svojou jazdou žalovaná 2/, ktorý podľa nich nevyplýva v výsledkov vykonaného dokazovania. Odvolací súd pri preskúmavaní nezistil, že by sa súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku nevysporiadal s niektorým z vyjadrení žalovaných 1/, 2,/ a 3/ a tak sa v odôvodnení svojho rozhodnutia zaoberal len s podstatnými tvrdeniami žalovaných 1/, 2,/ a 3/ uvedenými v odvolaniach ( ).

16. Na námietku žalobcov 1/, 2,/ a 3/, že súd prvej inštancie nesprávne hodnotil vykonané dôkazy, resp. že skutkový záver o tom, že žalovaná 2/ svojou jazdou zavinila škodu odvolací súd pri preskúmavaní veci zisťoval, či sa súd prvého stupňa pri hodnotení dôkazov pridržiaval ustanovenia , podľa ktorého súd dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliadne na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie hodnotil vykonané dôkazy z hľadiska závažnosti (dôležitosti) pre rozhodnutie, z hľadiska pravdivosti a z hľadiska vierohodnosti spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniu a nebol teda dôvod, aby vykonal nanovo dokazovanie alebo aby z vykonaného dokazovania vyvodil iné závery, čo by však bolo možné len, ak by závery súdu prvého stupňa neboli logické, čo v danej veci nezistil. Hodnotenie dôkazov (i tvrdení sporových strán) z hľadiska ich hodnovernosti je v súlade so zásadou priamosti civilného sporového konania ( ) vecou súdu, ktorý vykonáva dokazovanie a k spôsobu tohto hodnotenia by mohol odvolací súd pri preskúmavaní rozhodnutia o veci prihliadnuť len v prípade, ak by súd hodnotil hodnovernosť tvrdení sporovej strany a predložených listín na základe skutočnosti, ktoré sa podľa všeobecných skúsenosti k hodnovernosti nevzťahujú. V danej veci podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie sa pri hodnotení predložených listín a výpovedi účastníkov konania, na základe ktorých vyvodil, že žaloba bola proti žalobcom 1/, 2,/ a 3/ podaná dôvodne, neodchýlil od všeobecne platného hodnotenia týchto dôkazných prostriedkov. Skutočnosť, že žalovaná 2/ neskorým odbočovaním vytvorila náhlu prekážku pre jazdu žalovaného 4/ zistil súd prvej inštancie z listín vyhotovených o škodovej udalosti a výpovedí žalovaných 2/ a 4/, a z týchto dôkazov táto skutočnosť vyplývala. Predložené odborné vyjadrenie znaleckej organizácie C. M., D..S.., neobsahuje žiadne závery, ktoré by túto skutočnosť spochybňovali. Podľa tohto vyjadrenia znalec nemal dosť podkladov pre posúdenie technickej príčiny dopravnej nehody. Záver o príčinnej súvislosti medzi jazdou žalovanej 2/ a vznikom škody podporuje aj jej preukázané uznanie zodpovednosti za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v dôsledku ktorého vznikla predmetná škodová udalosť.

17. Námietka, že v konaní nebola preukázaná samotná škody, keďže žalobca nepredložil doklad o zaplatení za opravu tlmiča nárazov, odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. Ako už uviedol, súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobca si opravu u spoločnosti S., S..X..F., objednal, tá ju vykonala a vystavila faktúru na sumu, ktorej náhradu si žalobca uplatnil v tomto konaní. K popretiu toho, že žalobca zaplatil za opravu žalovanými 1/, 2/ a 3/ účinne nedošlo v lehote 60 dní, ktorú im súd na predloženie nových prostriedkov procesnej obrany uložil na pojednávaní dňa 12.12.2018 a preto súd prvej inštancie na toto popretie v zmysle ustanovenia nemusel prihliadať, čo aj uviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku ( ).

18. Odvolací súd preskúmaním veci nezistil že by súd prvej inštancie pri určovaní zodpovednosti žalovaných 1/, 2,/ a 3/ za škodu postupoval nezákonne alebo nesprávne. Súd prvej inštancie vo veci však dospel k nesprávnemu právnemu záveru, že žalovaní 1/,2/ a 3/ zodpovedajú za škodu solidárne. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalovaní, ktorým uložil povinnosť nahradiť žalobcovi predmetnú škodu zodpovedajú každý podľa iného zákonného dôvodu. Zodpovednosť prevádzkovateľa (žalovaného 3/) upravuje ustanovenie a nasl. ako osobitnú zodpovednosť, ktorá nie je vo vzťahu k všeobecnej zodpovednosti upravenej ustanovením ustanovením špeciálnym, ale obe ich skutkové podstaty stoja vedľa seba. Poškodený si tak môže uplatňovať právo na náhradu škody voči prevádzkovateľovi motorového vozidla podľa ustanovenia na základe objektívneho princípu a rovnako voči vodičovi dopravného prostriedku podľa ustanovenia na základe zodpovednosti založenej na prezumovanom zavinení. Vzhľadom na pluralitu zodpovedných subjektov

zodpovedajú tieto poškodenému spoločne a nerozdielne ( ). V prípade žalovaného 1/ však ide o zodpovednosť z iného právneho dôvodu (povinnosť poisťovateľa škodcu), preto aj keď si žalobca môže v jednom konaní uplatniť nárok proti všetkým zodpovedným subjektom, v zmysle ustanovenia nejde o povinnosť plniť dlh spoločne a nerozdielne so žalovanými 2/ a 3/. Odvolací súd preto zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. tak, že žalovaná 2/ a žalovaný 3/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 8.815 eur s úrokom z omeškania 5% od 22.8.2017 do zaplatenia a žalovaný 1/ je povinný zaplatiť žalobcovi 8.815 eur s úrokom z omeškania 5% od 22.8.2017 do zaplatenia s tým, že plnením jedného zo žalovaných 1/, 2/ a 3/ zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných.

19. O nároku na náhradu trov celého (t.j. prvoinštančného i odvolacieho) konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovení a v spojení s ustanoveniami a a . Žalobca bol proti žalovaným 1/, 2/ a 3/ plne úspešný a preto mu odvolací súd priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).