Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/34/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcov: X/ X. Z., K.. XX.XX.XXXX, O. P. XXXX/XX, XXX XX O. - P. J. U. X/ Ľ. Z., Y.. Q., K.. XX.XX.XXXX, O. P. XXXX/XX, XXX XX O. - P. J., právne zastúpení advokátom: JUDr. Juraj Špirko, so sídlom Nerudova 6, 040 01 Košice, proti žalovaným: X/ B. Z., K.. XX.XX.XXXX, O. P. J.S. XXXX,XXX XX O. U. X/ B. Z., Y.. F., K.. XX.XX.XXXX, O. P. J. XXXX,XXX XX O., na základ plnej moci zastúpení splnomocnencom: JUDr. Q. Y., bytom I., o ochranu vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa 12.02.2020 č.k. -169, takto jednohlasne

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovaným sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiadnej zo strán nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou Okresnému súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) 10.11.2017 sa žalobcovia domáhali, aby okresný súd uložil žalovaným spoločne a nerozdielne povinnosť odstrániť časť stavby - oplotenia, nachádzajúceho sa na pozemku CKN č. XXX/X

- zastavané plochy a nádvoria o výmere 658 m2, ktorý je Okresným úradom O., katastrálnym odborom (ďalej len „katastrálny úrad“) zapísaný na LV XXX, pre obec O., katastrálne územie P. J. (ďalej len „sporný pozemok“) v rozsahu uvedenom v znaleckom posudku (v žalobnom petite zrejme chybou v písaní uvedené „znalecký posudok“ správne by malo byť „geometrický plán“, pozn.). Taktiež sa domáhajú uloženia povinnosti žalovaným, aby spoločne a nerozdielne vypratali sporný pozemok (CKN č. XXX/X) a aby uhradili žalobcom trovy konania.

3. Žalobcovia svoju žalobu odôvodnili tým, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi spornej parcely (CKN č. XXX/X), ako aj rodinného domu súpisné číslo XXXX, postaveného na tejto spornej parcele, s ktorou bezprostredne susedí parcela CKN č. XXX/XX, ktorá je vo vlastníctve žalovaných (spolu ďalej len „susedný pozemok žalovaných“), pričom niekedy okolo roku 2011, kedy sa v blízkosti spornej parcely žalobcov začala stavať cesta, žalobcovia zistili, že skutočný priebeh hranice medzi ich spornou parcelou a susedným pozemkom žalovaných nezodpovedá právnemu stavu. Žalobcovia napríklad zistili, že aj oni užívajú parcelu CKN č. XXX/XX [nachádzajúcu sa v susedstve spornej parcely, avšak z druhej strany (z východnej strany) ako je orientovaný susedný pozemok žalovaných, ktorý je z ich západnej strany, pozn.], ktorá je vo vlastníctve Mesta O. (ďalej len „Mesto“), preto v tejto súvislosti žiadosťou zo 04.10.2011 žalobcovia požiadali Mesto o odkúpenie predmetnej parcely CKN č. XXX/XX,

avšak do podania žaloby k odkúpeniu predmetnej parcely nedošlo. Súčasne žalobcovia poukázali, že svojou žiadosťou adresovanou katastrálnemu úradu žiadali aj o prešetrenie priebehu hraníc medzi ich spornou parcelou a susedným pozemkom žalovaných, pričom katastrálny úrad im vo svojej odpovedi z 24.10.2011 oznámil, že susedné pozemky boli nadobudnuté na základe dohôd o zriadení práva osobného užívania pozemkov, ktorým dohodám predchádzali geometrické plány č. XXX-XXXX-XX a č. XXX-X-XXXX-XXX/XX, ktoré geometrické plány katastrálny úrad rešpektuje a súčasne podotkol, že nezodpovedá za faktické posuny hraníc medzi pozemkami v teréne, ktoré mohli byť spôsobené fyzickou osobou s tým, že v súbore geodetických informácií nebol zistený dôvod na opravu chyby v katastri nehnuteľnosti. V ďalšej odpovedi zo 04.05.2012 katastrálny úrad žalobcom oznámil, že podľa zistení pri obnove katastrálneho operátu v katastrálnom území P. J., vyhotoveného Katastrálnym v Žiline v roku 1999 nebol zohľadnený geometrický plán č. XXX-XXXX-XX, ktorý bol vyhotovený na rozdelenie parcely CKN č. XXX, čím došlo k nesúladu terajšieho stavu v katastrálnej mape, kde bola vytvorená parcela CKN č. XXX/X a z nej parcela CKN č. XXX/XX, ktorá priebehom hraníc parciel vzniknutých na základe citovaného geometrického plánu patrila do vlastníctva jednotlivých vlastníkov. Katastrálny úrad taktiež poučil žalobcov, že posun hraníc v teréne je potrebné riešiť súdnou cestou. Žalobcovia uviedli, že vzhľadom na to, že katastrálny úrad považuje za správne v katastri nehnuteľností uvedené údaje, ktoré sa týkajú cit.: „sporných parciel“ (v žalobe nešpecifikované, ktoré sú to parcely, pozn.), domáhajú sa svojich nárokov súdnou cestou s tým, že žalobcovia si za účelom určenia skutočného priebehu hranice dali vypracovať Ing. X. B., autorizovaným geodetom geometrický plán č. XXX/XXXX z 21.05.2014, z ktorého má vyplývať, že žalovaní neoprávnene užívajú časť sporného pozemku vo vlastníctve žalobcov v rozsahu 106 m2, ktorú časť si žalovaní aj ohradili oplotením a to približne pred 30 rokmi, kedy žalovaní stavali svoj rodinný dom. Žalobcovia podotkli, že sa pokúsili so žalovanými dohodnúť, avšak bezúspešne, s poukazom na uvedené teda žalobcovia majú za to, že žalovaní neoprávnene zasahujú do ich vlastníckeho práva k spornej parcele (CKN č. XXX/X), keďže neoprávnene ohradili časť tejto ich nehnuteľnosti, čím ich obmedzili vo výkone ich práv vlastníka vec držať, užívať, požívať a v neposlednom rade aj s ňou disponovať a to bez toho, aby mali žalovaní akýkoľvek právny titul a preto sa ochrany svojho vlastníckeho práva žalobcovia domáhajú podanou žalobou.

4. Prílohou žaloby boli: Okresným úradom O., katastrálnym odborom vedený LV č. XXX; notárska zápisnica sp. zn. N XXX/XX, Nz XXX/XX z XX.XX.XXXX; geometrický plán č. XXX/XXXX z 21.05.2014; list žalobcov adresovaný Mestskému úradu v O.e zo 04.10.2011 označený ako „Uzatvorenie kúpnej zmluvy na odpredaj nehnuteľného majetku mesta - žiadosť“; list Mestského úradu O. z 19.10.2011 adresovaný žalobkyni označený ako „Odkúpenie časti pozemku - odpoveď“; list Správy katastra O. č. XXX/XXXX z 24.10.2011 adresovaný žalobcom; list Správy katastra O. č. XXX/XXXX zo 04.05.2012 adresovaný žalobcom; list žalobcov adresovaný žalovaným z 12.12.2011, ktorým ich vyzvali na mimosúdne urovnanie sporu a list PZ žalobcov adresovaný žalovaným z 21.08.2017 označený ako „Predžalobná výzva“ a napokon aj fotografická príloha.

5. Žaloba s prílohami bola doručená na vyjadrenie do vlastných rúk žalovaných dňa 15.12.2017, ktorí sa k žalobe vyjadrili podaním doručeným okresnému súdu 02.01.2018, v ktorom uviedli, že absolútne neuznávajú nárok žalobcov s tým, že žalobcami v žalobe označené parcely a stavby na nich postavené, žalovaní užívajú nerušene bona fidei od 09.08.1979 s tým, že poukazujú, že ak na základe nového merania vznikli nejaké nezhody, čo sa týka výmery pozemkov, tieto si majú žalobcovia riešiť so Slovenskou republikou. Vzhľadom na uvedené žiadali žalobu ako celok zamietnuť. Prílohou vyjadrenia boli: rozhodnutie č. 3325/79-196/II zo 06.08.1979 o pridelení pozemku do osobného užívania žalovaných; geometrický plán č. XXX-XX-XXXX-XXX/XX z 10.11.1979; listina z 31.05.2017 označená ako cit.: „Záznam z pracovného jednania o odkúpení pozemku“ a „Dohoda o zriadení práva osobného užívania pozemku“ z 10.08.1979.

6. K vyjadreniu žalovaných zaujal stanovisko právny zástupca žalobcov podaním doručeným okresnému súdu 07.03.2018, v ktorom uviedol, že žalovaní vo svojom vyjadrení žiadnym spôsobom nespochybnili tvrdenia žalobcov, ani nimi predložené dôkazy o tom, že žalovaní neoprávnene užívajú časť pozemku žalobcov č. XXX/X a to v rozsahu 106 m2. Uviedol, že žalovaní nespochybnili žalobcami predložený geometrický plán č. XXX/XXXX z 21.05.2014 a tento nebol spochybnený ani žalovanými predloženým geometrickým plánom č. XXX-XX-XXXX-XXX/XX z 10.12.1981, ktorý bol vypracovaný pre účely zamerania domu a nepreukazuje skutočný priebeh hranice medzi susednými pozemkami žalobcov a žalovaných a navyše z časového hľadiska predchádza žalobcami predložený geometrický plán č. XXX/ XXXX, pričom žalovaní nepredložili žiadny iný geometrický plán, ktorý by vyvracal tvrdenia žalobcov.

Uviedol, že z vyjadrenia žalovaných a k nemu priložených listín, vyplýva iba to, že žalovaným svedčí vlastnícke právo k pozemku CKN č. XXX/XX a k rodinnému domu na ňom postavenom, pričom uviedol, že predmetom sporu však nie je spornosť vlastníckeho práva žalovaných k týmto nehnuteľnostiam, toto medzi stranami sporným nie je, ale sporným je faktický priebeh hranice medzi parcelami žalobcov a žalovaných, t.j. medzi parcelami č. XXX/X a č. XXX/XX, pričom konštatoval, že z prílohy, ktorú predložili žalovaní, konkrétne zo záznamu z pracovného jednania o odkúpení pozemku z 31.05.2017 má naopak vyplývať, že žalovaný mal vedomosť o tom, že hranice susedných pozemkov parcely CKN XXX/XX sú chybne v teréne vytýčené, takže podľa žalobcov žalovaní, nemohli byť dobromyseľní pokiaľ ide o užívanie časti spornej parcely vo vlastníctve žalobcov. Vzhľadom na uvedené žalobcovia žiadajú žalobe vyhovieť.

7. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav, podľa ktorého z Okresným úradom O., katastrálnym odborom vedeného LV č. XXX pre okres O., obec O. a katastrálne územie P. J., vyplýva, že parcela CKN č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 658 m2, ako aj na tejto parcele postavený rodinný dom so súpisným číslom XXXX, sú v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov, ktorí vlastnícke právo k nim nadobudli na základe rozhodnutia cit. „RI XXX/XX - X/XX G. P. Y.. MU C.X/XX

- Z XXX/XX.“

8. Z notárskej zápisnice sp. zn. N 694/80, Nz 772/80 z 12.12.1980 vyplýva, že vo forme notárskej zápisnice bola spísaná kúpna zmluva medzi predávajúcimi manželmi B. na jednej strane a žalobcami ako kupujúcimi na strane druhej, pričom na základe tejto kúpnej zmluvy žalobcovia za kúpnu cenu 10 600,- Kčs kúpili rozostavaný rodinný dom, ktorý manželia B. začali stavať na základe stavebného povolenia vydaného MNV, odborom výstavby v O.e č. XXXX/XXXX zo 07.07.1980 a to na spornej parcele cit.: „EN XXX/X o výmere 633 m2“, ku ktorej parcele mali manželia B. zriadené právo osobného užívania, ktoré právo užívania k tejto spornej parcele súčasne manželia B. taktiež touto zmluvou postúpili žalobcom za sumu 5 100,- Kčs.

9. Z „Výkazu plôch“ z 23.09.1971 vyplýva, že z parcely č. XXX bolo vytvorených celkovo XX parciel a to od č. XXX/X - č. XXX/XX a č. XXX, pričom parcela č. XXX/X (aktuálne vo vlastníctve žalobcov) mala evidovanú výmeru 633 m2 a parcela č. XXX/XX (aktuálne vo vlastníctve žalovaných) mala evidovanú výmeru 609 m2.

10. Z geometrického plánu č. XXX-XXXX-XX z 23.09.1971 vyplýva teritoriálne rozmiestnenie parciel č. XXX/X a č. XXX/XX, ktoré spolu susedili s tým, že cit.: „... hranice sú označené medzníkmi.“, pričom parcela č. XXX/X mala výmeru 19,10 m x 36,90 m a parcela č. XXX/XX mala výmeru 21 m x 29,20 m (zle čitateľné, pozn.)

11. Z rozhodnutia Mestského národného výboru, odboru výstavby v O.e č. XXXX/XX z 12.06.1980 vyplýva, že ide o rozhodnutie o povolení umiestnenia stavby rodinného domu pre žiadateľa X. B. na parcele č. XXX/X s tým, že stavba jednopodlažného rodinného domu cit: „Územne bude osadená do uličnej čiary okolistej zástavby, t.k. 10 m od východnej hranice parcely a 5 m od južnej hranice parcely. Čelná fasáda bude orientovaná smerom východným. Pozemok po celom obvode bude oplotený pletivom, vstup z uličnej strany bude opatrený oceľovou bránkou s dverami a bet. Soklíkom.“

12. Zo stavebného povolenia č. XXXX/XX vydaného 07.07.1980 Mestským národným výborom, odborom výstavby v O.e vyplýva, že bolo najsamprv udelené stavebníkovi X. B., neskôr bolo označenie stavebníka prečiarknuté a ako nový stavebník je označený žalobca (v závere rozhodnutia je uvedená poznámka, že cit: „Zmena stavebníka bola oprávnená na základe notárskej zápisnice o prevode rozostavanej stavby rodinného domu zo dňa 15.12.1980 pod reg. číslom RI XXX/XX a nového listu vlastníctva č. XXX zo dňa 6.1.1981“), ktorému sa udelilo povolenie na výstavbu rodinného domu na parcele č. XXX/X, vedenej na LV č. XXX a to s obytnou plochou vo výmere 58,50 m2, s podmienkami umiestnenia stavby v súlade s rozhodnutím o umiestnení stavby č. XXXX/XX z 12.06.1980, pričom stavebný dozor mal vykonávať Q. S..

13. Z kolaudačného rozhodnutia č. XXXX/XX zo 07.07.1983 vyplýva, že ide o kolaudačné rozhodnutie rodinného domu žalobcov so súpisným č. XXXX a orientačným č. XXX, postaveného na parcele CKN č. XXX/X vo vlastníctve žalobcov, vydaného na základe miestneho šetrenia 07.07.1983 s tým, že bolo konštatované, že oproti pôvodnej dokumentácii neboli vykonané žiadne zmeny.

14. Z geometrického plánu č. XXX/XXXX vyplýva, že ho vyhotovil Ing. X. B. 21.05.2014, pričom z popisnej časti geometrického plánu vyplýva, že ide zákres cit.: „... na oddelenie parciel p. č. XXX/X, XXX/ XX, XX, XX, XX, XX a XXX/XX“. Z grafického zákresu v predmetnom geometrickom pláne je zrejmé, že sporná parcela CKN č. XXX/X po jej ľavej strane susedí s parcelou CKN č. XXX/XX vo vlastníctve žalovaných, pričom v dôsledku nového zákresu (červenou farbou) bola medzi nimi vytvorená nová parcela č. XXX/XX, ktorá je na jej severnej strane široká 4 m a na južnej strane je široká 3,43 m. Ďalej sporená parcela CKN č. XXX/X po jej ľavej strane susedí aj s parcelu CKN č. XXX/XX, pričom v dôsledku nového zákresu (červenou farbou) bola ich styčná plocha pohltená do výmery novovytvorenej parcely č. XXX/XX. Ďalej sporená parcela CKN č. XXX/X po jej pravej strane susedí s parcelou CKN č. XXX/XX, zvrchu susedí s parcelou CKN č. XXX/XX, pričom v dôsledku nového zákresu (červenou farbou) boli medzi nimi vytvorené nové parcely č. XXX/XX a č. XXX/XX a napokon sporná parcela CKN č. XXX/X zospodu susedí s parcelou CKN č. XXX/X. Na zadnej strane geometrického plánu je tzv. „Výkaz výmer“, v ktorom je uvedený tzv. „doterajší stav“ parciel a ich „nový stav“, pričom pokiaľ ide o spornú parcelu č. XXX/X vedenú na LV č. XXX, podľa záznamu v „doterajšom stave“ mala výmeru 658 m2, avšak pod položkou „nový stav“ je uvedená s výmerou 355 m2 a to z toho dôvodu, že pôvodná parcela č. XXX/ X o výmere 658 m2 bola rozdelená na viacero ďalších parciel, a to na už zmienenú parcelu č. XXX/X vo výmere 355 m2, na parcelu č. XXX/XX o výmere 109 m2, na parcelu č. XXX/XX o výmere 163 m2 a na parcelu č. XXX/XX o výmere 31 m2, s tým, že všetky tieto parcely sú vo vlastníctve žalobcov. Ďalej podľa záznamu v „doterajšom stave“ mala parcela č. XXX/XX výmeru 593 m2, avšak podľa „nového stavu“ bola taktiež rozdelená na parcelu č. XXX/XX o výmere 517 m2, na parcelu č. XXX/XX o výmere 55 m2 a na parcelu č. XXX/XX o výmere 21 m2, pričom všetky tieto tri parcely sú vo vlastníctve A. S. a U. S.. Napokon podľa záznamu v „doterajšom stave“ mala parcela č. XXX/XX výmeru 200 m2, avšak podľa „nového stavu“ bola taktiež rozdelená na parcelu č. XXX/XX o výmere 189 m2 vo vlastníctve cit.: „doterajší“ a na parcelu č. XXX/XX o výmere 11 m2 vo vlastníctve A. S. a U. S..

15. Z listu žalobcov adresovaného Mestskému úradu v O.e zo 04.10.2011 vyplýva, že žalobcovia žiadali Mesto o odpredaj pozemku č. XXX/XX, ktorý bol vo vlastníctve Mesta a bezprostredne susedil so spornou parcelou CKN č. XXX/X vedenou katastrálnym úradom na LV č. XXX a to s odôvodnením, že túto parcelu č. XXX/XX žalobcovia užívajú viac ako 30 rokov, sejú na nej zeleninu a kvety a majú cez ňu zriadený aj prechod osobným motorovým vozidlom.

16. Z listu Mesta z 19.10.2011 adresovaného žalobcom vyplýva, že Mesto oznamuje žalobcom, že ich žiadosť o odkúpenie parcely CKN č. XXX/XX o výmere 190 m2 bude predložená na prejednanie do komisie správy majetku Mesta s tým, že o ďalšom postupe budú žalobcovia informovaní.

17. Listom č. 453/2011 z 24.10.2011 katastrálny úrad informuje žalobcov o vybavení ich žiadosti zo 04.10.2011, ktorou sa žalobcovia domáhali prešetrenia priebehu hraníc medzi pozemkami D. č. XXX/ XX a CKN č. XXX/XX v katastrálnom území P. J.. Sprava katastra žalobcov informuje, že tieto pozemky nadobudli ich vlastníci na základe dohôd o zriadení práva osobného užívania pozemkov v rokoch 1979 a 1980, čomu predchádzali geometrické plány č. XXX-XXXX-XX a č. XXX-X-XXXX-XXX/XX, ktoré geometrické plány katastrálny úrad rešpektuje a za fyzické posunutie hraníc v teréne nezodpovedá s tým, že žalobcov informuje, že zmenu priebehu hraníc nie je oprávnená Správa katastra riešiť, uvedené je možné vyriešiť buď dohodou medzi vlastníkmi susedných nehnuteľností alebo rozhodnutím súdu alebo zameraním skutočného stavu hranice v teréne príslušným geodetom.

18. V liste č. 153/2012 zo 04.05.2012 katastrálny úrad informuje žalobcov, že na základe ich žiadosti z 13.04.2012 o prešetrenie hraníc pozemkov CKN č. XXX/X, CKN č. XXX/XX a CKN č. XXX/XX zistil, že pri obnove katastrálneho operátu v katastrálnom území P. J., ktorý bol vyhotovený v roku 1999 Katastrálnym v G., nebol zohľadnený geometrický plán č. XXX-XXXX-XX, ktorý bol vyhotovený na rozdelenie parcely CKN č. XXX, v dôsledku čoho malo dôjsť k cit.: „... nesúladu terajšieho stavu v katastrálnej mape, kde bola vytvorená parcela CKN XXX/X a z nej CKN XXX/XX, ktorá priebehom hraníc parciel vzniknutých na základe citovaného geometrického plánu č. XXX-XXXX-XX patrila do vlastníctva jednotlivých vlastníkov. Tento nesúlad terajšieho stavu oproti stavu podľa GP č. XXX-XXXX-XX, spôsobil posun hraníc pozemkov, ktorý je potrebné riešiť súdnou cestou“ (pozn. súdu: nie je zrejmé, o posun hraníc medzi ktorými pozemkami sa jedná).

19. Listom z 12.12.2011 žalobcovia vyzývajú žalovaných, aby odstránili drevené prístrešky a oplotenie z časti ich spornej parcely CKN č. XXX/X, ktorú tak mali žalovaní neoprávnene užívať o čom mali mať žalovaní podľa vyjadrenia žalobcov vedomosť s tým, že ich upozorňujú, že ak bez zbytočného odkladu tieto prístrešky a oplotenie neodstránia, tak žalobcovia sa budú svojich vlastníckych práv domáhať na súde podanou žalobou. Z podacieho lístka vyplýva, že list bol daný na poštovú prepravu 15.12.2011.

20. Z listu označeného ako „Predžalobná výzva“ z 21.08.2017 vyplýva, že právny zástupca žalobcov informuje žalovaných, že žalovaní neoprávnene užívajú časť spornej parcely žalobcov (CKN č. XXX/X) a to v rozsahu 106 m2, čo má vyplývať z geometrického plánu č. XXX/XXXX s tým, že ich vyzýva na mimosúdne riešenie sporu s upozornením, že v opačnom prípade sa budú žalobcovia domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva súdnou cestou.

21. Z Okresným úradom O., katastrálnym odborom vedeného LV č. XXX pre okres O., obec O. a katastrálne územie P. J., vyplýva, že parcela CKN č. XXX/XX - zastavaná plocha a nádvoria o výmere 597 m2, ako aj na tejto parcele postavený rodinný dom so súpisným číslom XXXX, sú v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných, ktorí vlastnícke právo k nim nadobudli na základe cit. „RII 52/79, Z 56/93-30/79.“

22. Listinou označenou ako cit.: „Dohoda o zriadení práva osobného užívania pozemku“ z 10.08.1979, MSNV v O.e pridelil žalovaným za náhradu 2 436,- Kčs do osobného užívania parcelu č. XXX/XX v katastrálnom území P. J. o výmere 609 m2.

23. Z cit. „Rozhodnutia o pridelení pozemku do osobného užívania“ č. XXXX/XX-XXX/II zo 06.08.1979 vyplýva, že finančný odbor ONV v O.e pridelil žalovaným manželom do osobného užívania parcelu č. XXX/XX v katastrálnom území P. J. o výmere 609 m2 a to pre účely výstavby rodinného domu. K rozhodnutiu je priložená aj snímka z pozemkovej mapy, z ktorej je zrejmé, že pozemok č. XXX/XX susedí po pravej strane s pozemkom č. XXX/X, pričom na pozemku č. XXX/XX je situovaný rodinný dom a to tak, že od hranice so spornou parcelou č. XXX/X je situovaný v dvojnásobne väčšej vzdialenosti ako od jeho hranice z ľavej strany (s pozemkom č. XXX/XX), t.j. nachádza sa bližšie k hranici s pozemkom č. XXX/XX.

24. Z rozhodnutia Mestského národného výboru, odboru výstavby v O.e č. XXXX/XX z 10.09.1979 vyplýva, že ide o rozhodnutie o povolení umiestnenia stavby rodinného domu žalovaných na parcele č. XXX/XX s tým, že rodinný dom bude postavený cit: „... na 2 m od hranice susedného pozemku zo strany severovýchodnej a na 4,5 m zo strany juhozápadnej.“

25. Z popisnej časti geometrického plánu č. XXX-XX-XXXX-XXX/XX z 10.11.1979 overeného Ing. Q. vyplýva, že sa má jednať o cit. „... zameranie domu...“ na parcele č. XXX/XX, ktorá parcela susedí po jej pravej strane so spornou parcelou č. XXX/X, pričom rodinný dom je situovaný bližšie k hranici s pozemkom po jeho ľavej strane, t.j. k hranici s pozemkom XXX/XX, pričom zameraním vyplýva, že od tejto hranice s pozemkom č. XXX/XX je vzdialený 2 dieliky a od hranice so spornou parcelou č. XXX/X je rodinný dom vzdialený 9 dielikov, pričom z pripojeného výkazu výmer je zrejmé, že pozemok č. XXX/ XX má výmeru 609 m2.

26. Z kolaudačného rozhodnutia č. XXXX/XX z 28.12.1981 vyplýva, že ide o kolaudačné rozhodnutie rodinného domu žalovaných so súpisným č. XXXX a orientačným č. XXX, postaveného na parcele CKN č. XXX/XX vo vlastníctve žalovaných, vydaného na základe miestneho šetrenia 28.12.1981 s tým, že bolo konštatované, že oproti pôvodnej dokumentácii neboli vykonané žiadne zmeny.

27. Zo stavebného povolenia č. T.-XXX/XX-Hi zo dňa 10.03.1993 vyplýva, že sa jedná o povolenie na výstavbu garáže na parcele žalovaných č. XXX/XX, s tým, že cit.: „...stavba garáže bude osadená zo strany severozápadnej na 1 m od hranice pozemku majetkoprávne vysporiadaného.“, pričom k stavebnému povoleniu bol priložený situačný nákres, z ktorého je zrejmá orientácia rodinného domu žalovaných na parcele č. XXX/XX, ako aj orientácia hospodárskych budov a orientácia garáže na tomto pozemku a to tak, že garáž sa nachádza cit. „... na severnej strane do úrovne hospodárskej budovy navrhovateľa /stavebníka/“, t.j. pri hranici pozemku žalovaných č. XXX/XX s pozemkom suseda č. XXX/ XX.

28. Z listiny z 31.05.2017 označenej ako „Záznam z pracovného jednania o odkúpení pozemku“ vyplýva, že 31.05.2017 sa na Mestskom úrade v O.e uskutočnilo pracovné jednanie medzi zástupcom mesta, zástupcami správy majetku mesta a so žalovaným B. Z., ktorý sa dostavil na úrad ohľadom odpredaja parcely CKN č. XXX/XX vo vlastníctve Mesta jeho susedovi pánovi Z. (žalobcovi), pričom žalovaný poukázal na to, že sú chybne vytýčené hranice okolitých susedných pozemkov (bez konkretizácie o ktoré pozemky sa má jednať, pozn. súdu) a preto navrhuje, aby za účasti Mesta bola táto problematika riešená za účasti dotknutých obyvateľov.

29. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovenia , , , , , , , , , a a dospel k nasledovným záverom.

30. V danom prípade sa žalobcovia podanou žalobou domáhajú voči žalovaným plnenia, spočívajúceho v povinnosti žalovaných vypratať nehnuteľnosť, t. j. konkrétne parcelu č. XXX/XX vytvorenú geodetickým zameraním a zakreslenú v geometrickom pláne č. XXX/XXXX z 21.05.2014 (ďalej len „geometrický plán č. XXX/XXXX“), a to na tom základe, že podľa žalobcov im označená novovytvorená parcela č. XXX/XX vlastnícky patrí a žalovaní im ju neoprávnene zabrali. V zmysle geometrického plánu č. XXX/XXXX bola totižto parcela č. XXX/XX vytvorená z parcely CKN č. XXX/X vlastnícky patriacej žalobcom, pričom, ako už bolo uvedené, túto novovytvorenú parcelu podľa žalobcov neoprávnene užívajú žalovaní a to ako súčasť žalovaným vlastnícky patriacej susednej parcely CKN č. XXX/XX.

31. Z vykonaného dokazovania mal okresný súd v prvom rade za preukázané, že žalobcovia sú skutočne bezpodielovými spoluvlastníkmi parcely CKN č. XXX/X, nachádzajúcej sa v katastrálnom území P. J. a príslušným katastrálnym úradom vedenej na LV č. XXX a taktiež, že žalovaní sú skutočne bezpodielovými spoluvlastníkmi parcely CKN č. XXX/XX, nachádzajúcej sa v katastrálnom území P. J. a príslušným katastrálnym úradom vedenej na LV č. XXX, ktoré parcely spolu teritoriálne susedia, t.j. majú spoločnú hranicu (viď. geometrický plán č. XXX/XXXX; výkaz plôch z XX.XX.XXXX na č.l. 147).

32. Žalobcovia pritom im vlastnícky patriacu parcelu CKN č. XXX/X nadobudli na základe kúpnej zmluvy uzavretej formou notárskej zápisnice sp. zn. N XXX/XX, Nz XXX/XX z 12.12.1980, na podklade ktorej žalobcovia odkúpili do manželov B. jednako na tejto označenej parcele stojaci rozostavaný rodinný dom a jednako aj právo osobného užívania k tejto spornej parcele, ktoré právo užívania manželia B. nadobudli na základe verejnej listiny, ktorou bola dohoda o zriadení práva osobného užívania v roku 1980 a to za účelom, výstavby rodinného domu. Na základe toho bolo manželom B. rozhodnutím Mestského národného výboru, odborom výstavby v O.e č. XXXX/XX z 12.06.1980 povolené umiestniť na parcele č. XXX/X stavbu rodinného domu, stavebné povolenie na výstavbu ktorého im bolo udelené rozhodnutím Mestského národného výboru, odborom výstavby v O.e č. XXXX/XX zo 07.07.1980, ktoré stavebné povolenie bolo práve v dôsledku označenej notárskej zápisnice o prevode rozostavanej stavby rodinného, následne udelené ako stavebníkov žalobcovi. Rodinný dom žalobcov so súpisným č. XXXX a orientačným č. XXX postavený na parcele č. XXX/X bol skolaudovaný rozhodnutím č. XXXX/XX zo 07.07.1983.

33. Žalovaní, im vlastnícky patriacu parcelu CKN č. XXX/XX nadobudli na základe verejnej listiny, ktorou bola „Dohoda o zriadení práva osobného užívania pozemku“ z 10.08.1979 uzavretej medzi MsNV v O.e a žalovanými a to pre účely výstavby rodinného domu. Na základe toho bolo žalovaným rozhodnutím Mestského národného výboru, odborom výstavby v O.e č. XXXX/XX z 10.09.1979 povolené umiestnenie stavby rodinného domu na parcele č. XXX/XX, pričom rodinný dom žalovaných so súpisným č. XXXX a orientačným č. XXX postavený na parcele č. XXX/XX bol skolaudovaný rozhodnutím č. XXXX/XX z 28.12.1981.

34. Z uvedeného vyplýva, že sporové strany vzájomne susediace pozemky CKN XXX/X a CKN XXX/ XX nachádzajúce sa v katastrálnom území P. J. nadobudli od bývalého MsNV O. v priebehu rokov 1979 (žalovaní) a 1980 (žalobcovia), na základe dohôd o zriadení práva osobného užívania a v tejto súvislosti sporové strany disponujú rozhodnutiami o tomto pridelení pozemkov do osobného užívania za účelom výstavby rodinných domov, rozhodnutiami o umiestnení stavby - rodinných domov na pozemkoch CKN XXX/X a CKN XXX/XX v kat. území P. J., stavebným povolením (predložené žalobcami) a kolaudačnými rozhodnutiami.

35. Po ustálení si vlastníckych vzťahov sporových strán, k sporom dotknutým parcelám CKN XXX/ X a CKN XXX/XX, sa okresný súd, skôr než by rozhodol o dôvodnosti žalobcami požadovaného plnenia (vypratania parcely č. XXX/XX), musel najsamprv predbežne vysporiadať s otázkou, komu t.j. či žalobcom alebo žalovaným svedčí vlastnícke právo ku geodetickým zameraním novovzniknutej parcele č. XXX/XX, teritoriálne sa nachádzajúcej na hraničnej línii parciel CKN XXX/X a CKN XXX/ XX, tak ako je zakreslená v geometrickom pláne č. XXX/XXXX. Vyriešenie otázky vlastníctva k tejto označenej novovzniknutej parcele bolo totižto nevyhnutným predpokladom pre rozhodnutie o jej prípadnom vyprataní, keďže jej vypratania by sa s úspechom mohol domáhať iba jej vlastník alebo oprávnený držiteľ, majúci v zmysle cit. oprávnenia na úrovni vlastníka.

36. V súvislosti s vlastníctvom k tejto novovzniknutej parcele č. XXX/XX, nebolo medzi sporovými stranami sporným, že pri jej užívaní existuje nesúlad (rozpor) medzi stavom právnym a stavom faktickým, pričom žalobcovia svoj vlastnícky nárok k tejto novovzniknutej parcele argumentačne zdôvodňovali závermi geometrického plánu č. XXX/XXXX z 21.05.2014 a žalovaní, ktorí túto parcelu dlhodobo reálne užívajú, uplatnili na pojednávaní námietku vydržania. V danom prípade bolo okresnému súdu, jednako z jeho rozhodovacej činnosti [napr. rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo 16.09.2015 k veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. ], ako aj z vykonaného dokazovania v danej veci [napr. príslušný katastrálny úrad v liste adresovanom žalobcom č. XXX/XXXX zo 04.05.2012 konštatoval, že pri obnove katastrálneho operátu v katastrálnom území P. J., ktorý bol vyhotovený v roku 1999 Katastrálnym v G., nebol zohľadnený geometrický plán č. XXX-XXXX-XX, ktorý bol vyhotovený na rozdelenie parcely CKN č. XXX v dôsledku čoho došlo k posunu hraníc alebo výpoveď svedka JUDr. V.] známe, že v sporom dotknutom katastrálnom území P. J. došlo v príčinnej súvislosti s obnovou katastrálneho operátu vykonanou v roku 1999 k posunu hraničných čiar, avšak táto vedomosť nič nemení na nevyhnutnosti preskúmať, či v danom konkrétnom prípade dlhodobo, medzi sporovými stranami zaužívaným užívacím stavom novovzniknutej parcely č. XXX/XX neboli naplnené znaky vydržania, ako jedného zo spôsobov nadobudnutia vlastníckeho práva.

37. Vydržanie vlastníckeho práva predstavuje nadobudnutie vlastníctva, v danom prípade k nehnuteľnej veci (pozemku) v dôsledku kvalifikovanej držby veci, trvajúcej po zákonom stanovenú dobu (pri nehnuteľnostiach podľa cit. min. 10 rokov). Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera (dobromyseľnosť), vzhľadom na to, že sa jedná o kategóriu výhradne abstraktnú, vyjadrenú vnútorným psychickým stavom držiteľa, ktorý sa domnieva, že mu vec vlastnícky patrí, aj keď v skutočnosti to tak nie je, je navonok spoznateľná (identifikovateľná) podľa cit. iba „so zreteľom na všetky okolností veci“, t.j. iba z vyhodnotenia dôveryhodnosti a objektívnej uveriteľnosti súhrnu všetkých okolností sprevádzajúcich toto subjektívne presvedčenie držiteľa o tom, že vec mu vlastnícky patrí. Dobromyseľnosť držiteľa teda musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu od každého subjektu požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosť, ktorej vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulus putativus), teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na „všetky okolnosti“ dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí.

38. Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby veci, patrí aj okolnosť, ako držiteľ vec nadobudol, t.j. či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva. Skutočnosť, či držiteľ veci je dobromyseľný (bona fíde) alebo nedobromyseľný (mala fide) treba vždy hodnotiť objektívne a nielen zo subjektívneho hľadiska, t.j. z hľadiska osobného presvedčenia samotného držiteľa veci. V tomto smere predmetom dokazovania môžu byť iba skutočnosti vonkajšieho sveta, ktorých prostredníctvom sa vnútorné presvedčenie prejavuje navonok, teda okolnosti, z ktorých možno dôvodiť presvedčenie držiteľa o dobromyseľnosti, že mu vec patrí, pričom dobromyseľnosť zaniká v okamihu, kedy sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne v ňom museli vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec právom patrí.

39. K vydržaniu vlastníckeho práva, ktoré je osobitným originálnym spôsobom nadobudnutia vlastníctva, dochádza priamo zo zákona (nevyžaduje sa k tomu rozhodnutie štátneho orgánu), po splnení zákonom určených predpokladov, ktorými sú a boli - oprávnená (dobromyseľná) držba, uplynutie zákonom určenej

vydržacej doby (pri nehnuteľnostiach nikým nerušenej a nepretržite trvajúcej 10 rokov) a spôsobilý predmet vydržania.

40. V danom prípade okresný súd vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalovaní, ktorí tvrdili, že vydržali vlastnícke právo k novovzniknutej parcele č. XXX/XX, ktorú fakticky užívajú ako súčasť parcely CKN č. XXX/XX, t.j. užívajú ich ako jeden celok súc v presvedčení, že sa v celku jedná iba o jednu parcelu CKN č. XXX/XX, mal teda za preukázané, že žalovaní nadobudli parcelu CKN č. XXX/ XX do osobného užívania zákonne a to na základe verejnej listiny, ktorou bola s MsNV v O.e spísaná „Dohoda o zriadení práva osobného užívania pozemku“ z 10.08.1979, pričom hneď po tomto im pridelení tejto parcely si žalovaní už 10.11.1979, správajúc sa preventívne a starostlivo o svoje práva, dali túto parcelu zamerať, ktoré zameranie bolo realizované v rozsahu zakreslenom v geometrickom pláne č. XXX-XX-XXXX-XXX/X (č.l. 30 spisu) a ktorého závery mali podľa vyjadrenia žalovaného na pojednávaní 12.11.2019, do terénu zameraním preniesť geodeti Ing. Q. a X. W. (nebohí), pri ktorom zameraní mali byť podľa žalovaného hranice medzi parcelami č. XXX/XX a č. XXX/X vymedzené železnými tyčami, podľa ktorých si potom žalovaní v roku 1982 medzi parcelami č. XXX/XX a č. XXX/X postavili plot. Okrem preukázania existencie „Dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku“ z 10.08.1979 a geometrického plánu č. XXX-XX-XXXX-XXX/X z 10.11.1979, však žalovaní na preukázanie nimi tvrdených skutočností o rozsahu (výmere) užívania parcely č. XXX/XX, nepredložili iné dôkazy, pričom žalobca poprel, žeby medzi označenými parcelami bola vyznačená hranica železnými tyčami a tiež uviedol, že plot medzi parcelami bol postavený neskôr než ako to uviedol žalovaný a to cca okolo roku 1984 - 1985. Keďže v dôsledku vykonaných dôkazov okresný súd už síce nemal pochybnosti o oprávnenosti (zákonnosti) nadobudnutia do užívania parcely č. XXX/XX žalovanými, avšak mal pochybnosti o ich dobromyseľnosti pri určení rozsahu jej užívania, t.j. rozsahu užívanej výmery, pričom ohľadom tejto skutočnosti išlo v danom prípade medzi sporovými stranami iba o tvrdenie proti tvrdeniu, keďže ani žalobcovia o nimi tvrdených skutočnostiach nepredložili iné dôkazy (napr. fotografie, svedkovia a pod.), okresný súd bol v tejto procesnej situácii nútený prihliadať na ďalšie objektívne okolnosti veci, ktoré neboli medzi stranami sporné a z ktorých by bolo možné usudzovať dobromyseľnosť žalovaných pri určení hranice ich pozemku č. XXX/XX. Pričom jednou z takýchto okolností bol geometrický plán č. XXX-XXXX-XX z 23.09.1971 z ktorého vyplýva, že už v tomto období, t.j. v roku 1971 boli medzi susednými parcelami č. XXX/X a č. XXX/XX cit. „... hranice označené medzníkmi.“, z ktorých mohli eventuálne žalovaní vychádzať, pričom v zmysle listu katastrálneho úradu č. XXX/XXXX zo 04.05.2012, ktorý bol adresovaný žalobcom na ich žiadosť o prešetrenie priebehu hraníc, práve tento geometrický plán, ktorý bol vyhotovený na rozdelenie parcely č. XXX, nebol paradoxne zohľadnený pri obnove katastrálneho operátu v katastrálnom území P. J. v roku 1999. Avšak druhou a pre rozhodnutie okresného súdu rozhodujúcou (nosnou) objektívnou a medzi stranami nespornou skutočnosťou, bolo správanie sa samotných žalobcov. Z vyjadrení žalobcov totižto vyplynulo, že aj oni sami boli v dobrej viere presvedčení, že hranica medzi parcelou č. XXX/X v ich vlastníctve a parcelou č. XXX/XX vo vlastníctve žalovaných, tak ako bola v teréne zadefinovaná plotom postaveným žalovanými, je vymedzená správne a v tejto viere tak žalobcovia, ako aj žalovaní po dobu viac ako 30 rokov (viď aj tvrdenie v žalobe, pozn.) tieto parcely aj fakticky a bez akéhokoľvek vzájomného rušenia sa, aj užívali a to až do roku 2011, kedy žalobcovia začali mať, aj z podnetu susedy, podozrenie o neprávnom vymedzení hraníc medzi pozemkami a preto listom žiadali katastrálny úrad o prešetrenie ich priebehu, ktorý im odpovedal listom č. XXX/XXXX z 24.10.2011. Okrem toho, okresný súd poukazuje, na vyjadrenie žalobcov, že oni sami sa v tomto ohľade, t.j. pri vymedzení rozsahu svojho majetku, nesprávali v súlade s postojom starostlivého hospodára a svoju parcelu č. XXX/X si ani pred, ani pri a ani po výstavbe plota žalovanými, ktorý plot bol postavený v ich prítomnosti (za ich dohľadu), nedali zamerať [žalobca sa na pojednávaní sám vyjadril, že to bola jeho najväčšia chyba, pričom aj ostatné hranice (zo severnej a južnej strany) svojho pozemku si žalobca ohradil iba podľa toho, ako mu to ukázali susedia, pozn.] a ani výstavbu plota z dôvodu jeho nesprávneho umiestnenia nijako „nesabotovali“. Podľa okresného súdu sa tak samotní žalobcovia vo vzťahu k starostlivosti o svoj majetok správali v rozpore so zásadou rímskeho práva „vigilantibus iura scripta sunt“, podľa ktorej právo patrí len bdelým, t.j. tým ktorí v prvom rade sami dbajú o jeho zachovávanie. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, ktoré medzi sporovými stranami neboli sporné a s prihliadnutím na zásadu vyjadrenú v cit. , podľa ktorej, pri pochybnostiach či je držba oprávnená sa predpokladá, že držba je oprávnená, okresný súd uzavrel, že žalovaní mohli byť v objektívne uveriteľnom dobromyseľnom presvedčení, že parcela č. XXX/XX, ktorú užívali vrátane výmery novovytvorenej parcely č. XXX/XX im vlastnícky patrí a preto ustálil, že žalovaní boli v ich užívaní, vzhľadom na všetky okolnosti dobromyseľní.

41. Okresný súd mal za to, že okrem naplnenia tohto zákonného predpokladu a to je oprávnenosť držby žalovanými vo vzťahu k parcele č. XXX/XX, ktorú užívali vrátane výmery novovytvorenej parcely č. XXX/ XX dobromyseľne, boli naplnené aj ďalšie dva zákonné predpoklady pre úspešné vydržanie vlastníckeho práva k parcele č. XXX/XX a to je doba trvania nepretržitej a nerušenej oprávnenej držby a predmet resp. vec spôsobilá na vydržanie. Pokiaľ ide o dobu trvania oprávnenej držby, žalobcovia už aj priamo v žalobe uviedli, že faktický stav užívania ich pozemku č. XXX/X, ako aj susedného pozemku žalovaných č. XXX/ XX vrátane výmery pozemku č. XXX/XX, takto pretrváva už viac ako 30 dokov. Okrem toho aj keby okresný súd počítal lehotu oprávnenej držby žalovaných vo vzťahu k parcele č. XXX/XX vrátane parcely č. XXX/XX až od roku 1985, kedy podľa tvrdenia žalobcu žalovaní postavili medzi parcelami č. XXX/ X a č. XXX/XX plot, čím vymedzili do dnešného dňa pretrvávajúci ich faktický užívací stav (odhliadnuc od toho, že žalovaný tvrdil, že plot postavil už v roku 1982, pozn.) a túto lehotu by počítal do roku 1999, kedy reálne došlo v rámci vykonania obnovy katastrálneho operátu v katastrálnom území P. J. k novému digitálnemu zameraniu hraničných bodov a kedy sa teda najskôr mohli žalovaní dozvedieť o ich nesprávnom vytýčení, čo by nalomilo ich dobromyseľnosť, tak aj tak by to bola lehota v trvaní 14 rokov, čím je nepochybne naplnená zákonná dikcia potrebnej dĺžky trvania oprávnenej držby na vydržanie vlastníckeho práva podľa cit. , podľa ktorého postačuje na vydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti trvanie oprávnenej držby v trvaní 10 rokov. Napokon podľa okresného súdu novovytvorená parcela č. XXX/XX, ktorá je primárne predmetom sporu, je aj spôsobilým predmetom vydržania, pretože v zmysle cit. nemá status veci, ktorá by nemohla byť predmetom vlastníctva a ani veci, ktorá by mohla byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb.

42. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody mal okresný súd za to, že v konaní bolo dostatočne osvedčené, že zohľadniac všetky okolnosti veci žalovaní vydržali vlastnícke právo k novovytvorenej parcele č. XXX/XX tak, ako je zakreslená v geometrickom pláne č. XXX/XXXX z XX.XX.XXXX a preto bolo bezpredmetným, aby im (rozumej žalovaným) okresný súd v zmysle žalobného petitu uložil toto ich vlastníctvo vypratať, preto okresný súd žalobu zamietol.

43. Okresný súd nad rámec poznamenáva, že tento záver o vydržaní vlastníckeho práva žalovanými k parcele č. XXX/XX, ktorú otázku, ako už bolo uvedené, t.j. otázku vlastníctva k tejto parcele musel okresný súd vyriešiť prioritne (predbežne) ešte pred rozhodnutím o povinnosti plniť (vypratať ju), v konečnom dôsledku nalomil stabilitu za iných okolností možno úspešnej žaloby žalobcov, keďže odhliadnuc od uvedeného možno mať z predložených dôkazov za to, že zo strany žalovaných došlo k posunu hranice pozemku č. XXX/XX smerom do pozemku žalobcov č. XXX/X v zmysle zákresu v geometrickom pláne č. XXX/XXXX z 21.05.2014, jednoduchou komparáciou ktorého na jednej strane s výkazom plôch vrátane geometrického plánu z 23.09.1971 (č.l. 146 a 147 spisu) predloženými žalovanými na strane druhej, je tento posun zistiteľný. V geometrickom pláne č. XXX/XXXX z 21.05.2014 je právny (správny) stav zakreslený čiernou farbou a meraním zistený faktický (užívací) stav je zakreslený červenou farbou, pričom vzhľadom na skutočnosť, že tento geometricky plán je vyhotovený v určitej mierke, takže pri stanovení si smerodajnej mierky sú závery z jeho merania výpovedné. V danom prípade si okresný súd určil mierku 2 milimetre merania v geometrickom pláne zodpovedajú 1 metru v teréne, pričom pri odmeraní vzdialenosti právneho stavu (zákres čiernou) v geometrickom pláne č. XXX/ XXXX od hraničného bodu v ktorom majú styčný bod parcely č. XXX/XX a č. XXX/XX do hraničného bodu v ktorom majú styčný bod parcely č. XXX/XX a č. XXX/X je zrejmé že medzi nimi je vzdialenosť 42 mm, čo pri stanovaní mierky 2 mm = 1 m, znamená, že reálna vzdialenosť týchto hraničných bodov je 21 metrov, čo presne zodpovedá údaju vo výkaze plôch vrátane geometrického plánu z 23.09.1971, podľa ktorého šírka parcely žalovaných č. XXX/XX by mala byť 21 metov. Avšak pri zameraní faktického (užívacieho) stavu (zákres červenou) v geometrickom pláne č. XXX/XXXX od hraničného bodu v ktorom majú styčný bod parcely č. XXX/XX a č. XXX/XX do hraničného bodu v ktorom majú styčný bod novovzniknutá parcela č. XXX/XX a parcela č. XXX/X je zrejmé že medzi nimi je vzdialenosť 48 mm na južnej strane a 50 mm na severnej strane, čo pri stanovaní mierky 2 mm = 1 m, znamená, že reálna vzdialenosť týchto hraničných bodov je 24 metrov na južnej strane a 25 metrov na severnej strane, čo nekorešponduje so právnym stavom o šírke parcely č. XXX/XX v zmysle zákresu vo výkaze plôch vrátane geometrického plánu z 23.09.1971 predloženého žalovanými, keďže je tam odchýlka vo výmere šírky parcely č. XXX/XX o 3 m na južnej strane a o 4 m na jej severnej strane, čo ale na druhej strane korešponduje so závermi geometrického plánu č. XXX/XXXX z 21.05.2014 ohľadom šírky novovytvorenej parcely č. XXX/XX.

44. Žalobcovia v podanom odvolaní navrhli, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, alebo rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že: Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne

a nerozdielne odstrániť časť stavby - oplotenie zasahujúce z pozemku žalovaných C-KN parc. č. XXX/ XX na pozemok žalobcov C-KN XXX/X o výmere 658 m2, zastavaná plocha a nádvorie, zapísanom na LV č. XXX pre obec O., k.ú. P. lúka, na Okresnom úrade O., katastrálny odbor v rozsahu uvedenom v geometrickom pláne Ing. X.a B.a č. XXX/XXXX zo dňa 21.05.2014. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne vypratať časť pozemku C-KN parc. č. XXX/X a to v rozsahu ako je uvedený v geometrickom pláne Ing. X.a B.a č. XXX/XXXX zo dňa 21.05.2014 označenom ako pozemok par. č. XXX/XX o výmere 109 m2, zastavaná plocha a nádvorie, zapísanom na LV č. XXX pre obec O., k. ú. P. lúka na Okresnom úrade O., katastrálny odbor.

45. Ďalej uviedli, že v danom prípade nebol splnený zákonom určený predpoklad, ktorým je oprávnená (dobromyseľná) držba. Dobromyseľnosť v užívaní parcely č. XXX/XX v zmysle geometrického plánu č. XXX/XXXX spochybnila vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 12.11.2019 žalobkyňa v 2. rade, keď uviedla, že žalovaní ju žiadali, aby im povolila prechod v šírke 1 m cez svoj pozemok k potoku. Má vedomosť, že žalovaní viedli spory ohľadne priebehu hraníc s pani S., ktorá je vlastníčkou parcely č. XXX/XX a taktiež o tom, že žalovaný sa mal hádať ohľadne hranice pozemkov so svojim bratom niekedy v 80-tych rokoch na pozemku žalovaných, na ktorý prišiel brat žalovaného a pri hraničnom kolíku sa hádali o jeho umiestnení. Súd tieto tvrdenia vôbec nevzal do úvahy.

46. Žalovaní nemohli byť dobromyseľný v užívaní časti spornej parcely, ktorá je na geometrickom pláne č. XXX/XXXX zakreslená ako parcela č. XXX/XX a to aj z dôvodu, že žalovaní museli mať vedomosť o posune tejto hranice, o čom má svedčiť rozhodnutie o umiestnení stavby číslo XXXX/XX z 10.09.1979, v zmysle ktorého žalovaní mali umiestniť svoj rodinný dom vo vzdialenosti 2 metre od hraničnej čiary so spornou parcelou, avšak v skutočnosti žalovaní umiestnili dom ďalej ako je 2 metre.

47. Z geometrického plánu č. XXX/XXXX vyplýva, že posun hranice smerom od spornej parcely je 4 metre, to znamená, že ak žalovaní umiestnili svoj rodinný dom v súlade s rozhodnutím o umiestnení stavby, t.j. 2 m od hraničnej čiary, tak tento stav, t.j. 4 + 2 metre súhlasí s aktuálnym stavom, podľa ktorého je dom žalovaných od súčasného plotu vzdialený 6 metrov.

48. Žalobkyňa vo svojich výpovediach ďalej uviedla, že má za to, že žalovaný úmyselne posunul svoj plot do pozemku žalobcov, čo odôvodňuje tým, že hranicu smerom k žalobcom posunul aj jeho brat - majiteľ parcely č. XXX/XX.

49. Súd by nemal prihliadať ani na námietky žalovaných o vydržaní, keďže súd na pojednávaní 12.12.2017 vyzval sporové strany na vyjadrenie sa k veci, pričom žalovaní reagovali až na pojednávaní 12.11.2019, teda prostriedky procesnej obrany neuplatnili včas. Súd prvej inštancie oprel svoje odôvodnenie aj o dôkazy uvedené v bodoch 32. a 33. napadnutého rozhodnutia a to výkaz plôch z 23.09.1971 a GP č. XXX-XXXX-XX z 23.09.1971, pričom žalobcom nie sú známe tieto dôkazy a nie je im známe ani to, kedy sa stali súčasťou spisu.

50. Súd by na tieto dôkazy nemal prihliadať. Podľa názoru odvolateľov, vzhľadom ku všetkým skutočnostiam súd nesprávne právne vec uzavrel tak, že žalovaní mohli byť v objektívne uveriteľnom dobromyseľnom presvedčení, že parcela č. XXX/XX, ktorú užívali vrátane výmery novovytvorenej parcely č. XXX/XX im vlastnícky patrí a že žalovaní boli v ich užívaní, vzhľadom na všetky okolnosti dobromyseľní. Tento záver súdu o vydržaní vlastníckeho práva žalovanými k parcele č. XXX/XX je podľa názoru odvolateľov v rozpore so samotným odôvodnením rozsudku v bode 76.

51. Napokon odvolatelia majú za to, že súd prvej inštancie svoje skutkové a právne závery riadne neodôvodnil.

52. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov navrhli napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

53. Odvolací súd v zmysle zásad ust. , a preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalobcov nie je opodstatnené.

54. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych

zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

55. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku je potrebné poukázať na to, že v bode 73. odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie vyslovil záver, že nemá pochybnosti o oprávnenosti (zákonnosti) nadobudnutia do užívania parcely č. XXX/XX žalovanými, avšak mal pochybnosti o ich dobromyseľnosti pri určení rozsahu jej užívania, t.j. rozsahu užívanej výmery.

56. Nespornou skutočnosťou je (čo žalobcovia v podanom odvolaní ani nespochybňujú), že žalovaní po pridelení parcely na základe „Dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku“ z 10.08.1979 si dali túto parcelu zamerať geodetmi (bod 73.)(10.11.1979).

57. Podľa tvrdenia žalovaných, hranice medzi parcelami č. XXX/XX a č. XXX/X mali byť po zameraní vymedzené železnými tyčami, podľa ktorých si v roku 1982 postavili plot. Žalobcovia toto tvrdenie popreli.

58. Podľa názoru súdu prvej inštancie v danom prípade tak išlo o tvrdenie proti tvrdeniu a žalobcovia ohľadom nimi tvrdených skutočností nepredložili žiadne dôkazy (fotografie, svedkov a podobne).

59. Súd prvej inštancie tak v tejto procesnej situácii bol nútený prihliadať na ďalšie objektívne okolnosti veci, ktoré neboli medzi stranami sporné (bod 73.) a z ktorých by bolo možné usudzovať dobromyseľnosť žalovaných pri určení hranice ich pozemku č. XXX/XX.

60. Za rozhodujúcu (nosnú), objektívnu a medzi stranami nespornú skutočnosť významnú pre rozhodnutie, ktorá vyplýva z vyjadrení žalobcov, považoval to, že aj oni sami boli v dobrej viere presvedčení, že hranica medzi parcelami XXX/X v ich vlastníctve a XXX/XX vo vlastníctve žalovaných, tak, ako je v teréne zadefinovaná plotom postaveným žalovanými, je vymedzená správne a v tejto viere tak žalobcovia, ako aj žalovaní po dobu viac ako 30 rokov tieto parcely aj fakticky a bez akéhokoľvek vzájomného rušenia sa aj užívali a to až do roku 2011, kedy žalobcovia začali mať, aj z podnetu susedy, podozrenie o neoprávnenom vymedzení hraníc medzi pozemkami, a preto listom žiadali katastrálny úrad o prešetrenie ich priebehu, ktorý im odpovedal listom č. XXX/XXXX z 24.10.2011. Okrem toho súd prvej inštancie poukázal na vyjadrenie žalobcov, že oni sami sa v tomto ohľade, t.j. pri vymedzení rozsahu svojho majetku nesprávali v súlade s postojom starostlivého hospodára a svoju parcelu č. XXX/ X si ani pred, ani pri a ani po výstavbe plota žalovanými, ktorých plot bol postavený v ich prítomnosti (za ich dohľadu) nedali zamerať (žalobca sa na pojednávaní sám vyjadril, že to bola jeho najväčšia chyba), pričom aj ostatné hranice (zo severnej a južnej strany) svojho pozemku si žalobca ohradil iba podľa toho, ako mu to ukázali susedia) a ani výstavbu plota z dôvodu jeho nesprávneho umiestnenia nijako „nesabotovali“. Podľa súdu prvej inštancie sa tak samotní žalobcovia vo vzťahu k starostlivosti o svoj majetok správali v rozpore so zásadou rímskeho práva „vigilantibus iura scripta sunt“, podľa ktorej právo patrí len bdelým, t.j. tým, ktorí v prvom rade sami dbajú o jeho zachovávanie. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, ktoré medzi sporovými stranami neboli sporné a s prihliadnutím na zásadu vyjadrenú v citovanom , podľa ktorej, pri pochybnostiach, či je držba oprávnená, sa predpokladá, že držba je oprávnená, súd prvej inštancie uzavrel, že žalovaní mohli byť v objektívne uveriteľnom dobromyseľnom presvedčení, že parcela č. XXX/XX, ktorú užívali vrátane výmery novovytvorenej parcely č. XXX/XX im vlastnícky patrí, a preto ustálil, že žalovaní boli v ich užívaní, vzhľadom na všetky okolnosti dobromyseľní.

61. Ďalšími skutočnosťami boli „označenie hraníc medzníkmi“ pri rozdelení parcely č. XXX v roku 1971, z ktorých žalovaní mohli „eventuálne vychádzať“ a skutočnosť, že žalobcovia výstavbu plota nijako „nesabotovali“.

62. Odvolací súd tieto „ďalšie skutočnosti“ nepovažuje vo vzťahu k dobromyseľnosti užívania žalovaných za právne významné, preto ani odvolacie námietky vo vzťahu k týmto záverom tiež nepovažuje za významné.

63. Ak však v rozhodnej dobe vymedzenej súdom pre vydržanie (odvolateľmi nenamietanej) plynúcej od postavenia plota, tak žalobcovia ako aj žalovaní nemali pochybnosti o správnosti užívania pozemku č. XXX/XX žalovanými, ktorí zo strany žalobcov žalovaní vymedzili postaveným oplotením, závery súdu prvej inštancie možno považovať za správne.

64. Keďže súd prvej inštancie správne postupoval, ak žalobu žalobcov zamietol, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. rozsudok ako vecne správny potvrdil.

65. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. v spojení s ust. tak, že žalovaným vzhľadom na úspech v odvolacom konaní priznal voči žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

66. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).