Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_22CoE-67-2020.pdf
PDF · 80.85 KB
Case nature
Area
Subarea
22CoE/67/2020
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a sudkýň JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Moniky Tobiašovej, v exekučnej veci oprávneného GENERAL FACTORING, a.s., so sídlom Košická 56, Bratislava, IČO: 35 838 825, právne zastúpeného Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Michalská 14, proti povinným: 1/ V. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. č. XX, 2/ V. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. č. XX, 3/ M. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom X. č. XXX, 4/ D. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. č. XXX, 5/ Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. č. XXX, 6/ V. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. č. XX, 7/ F. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. č. XX, 8/ T. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. č. XXX, 9/ D. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. č. XX, o vymoženie sumy X XXX,XX EUR s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov č. k. 3Er/743/2010 - 74 zo dňa 01. decembra 2016 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým bola exekúcia voči povinným v 1/ a 4/ až 9/ rade vyhlásená za neprípustnú a bola zastavená.
Trovy odvolacieho konania stranám n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil, vo vzťahu k povinným v 1/ a 4/ až 9/ rade. S odkazom na § 57 ods. 1 písm. g/, § 36 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, § 100 ods. 1, § 110 ods. 1, § 112 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, exekučný súd po vznesenej námietke premlčania od povinných, právnych nástupcov pôvodného povinného P. Q., zomr. XX.XX.XXX3, skonštatoval, že inštitút premlčania sa uplatňuje aj na dedičov pôvodného dlžníka, keďže zmena v subjekte nemá vplyv na plynutie premlčacej doby uplatneného nároku. Keďže exekučné konanie sa môže vykonávať len na uspokojovanie skutočne existujúcich práv, za podmienok a spôsobmi, ktoré určuje zákon a iba v rozsahu, ktorý postačuje na uspokojenie práv oprávneného subjektu, a výlučne z majetku povinného. Porušenie týchto zásad má za následok neprípustnosť exekúcie. Vznesenú námietku premlčania, vo vzťahu k exekučnému titulu, platobnému rozkazu vydanému Okresným súdom Bardejov sp. zn. 1Rob/759/98 zo dňa 22.01.1999, vo vzťahu ku ktorému bol podaný návrh na vykonanie exekúcie 25.10.2010, uznal exekučný súd za dôvodnú a exekúciu preto zastavil.
2. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie. Uviedol, že nárok oprávneného voči povinným nie je premlčaný v celom rozsahu, opierajúc sa o citáciu § 100, § 110 ods. 1, 3, § 112 OZ. Poukázal na viacero rozhodnutí všeobecných súdov (rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5CoE/91/2010, Okresného súdu Poprad sp. zn. 9Er/534/2009, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 17CoE/75/2014, rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 32Odo/466/2004) vo vzťahu k otázke premlčania istiny a jednotlivých úrokov so záverom, že premlčanie je potrebné posudzovať samostatne a že skutočnosť, že došlo k premlčaniu istiny, neznamená, že rovnaký osud sledujú aj úroky.
Zdôraznil, že úroky sa premlčujú v lehote troch rokov. Zároveň poukázal na to, že počas dedičského konania po pôvodnom povinnom, P. Q.H., spočívalo trvanie premlčania od jeho smrti 10.11.2003 do 01.05.2007, kedy nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie v dedičskom konaní. Návrh na vykonanie exekúcie bol vzhľadom na spočívanie premlčania podaný včas. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, event. zmeniť a vo výkone exekúcie pokračovať.
3. Povinní vo vyjadrení k podanému odvolaniu so zastavením exekúcie súhlasili. Rozhodnutie navrhli potvrdiť ako vecne správne.
4. Exekučnému súdu boli doručené podania súdneho exekútora s návrhom na zastavenie exekúcie zo dňa 13.02.2018 vo vzťahu k Q. Q., dňa 14.01.2019 návrh na zastavenie exekúcie voči povinnému M. B., dňa 27.02.2019 vo vzťahu k povinným V. Q. a D. Q., dňa 28.02.2019 voči F. Q. a dňa 01.03.2019 voči D. Q..
5. Odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní oprávneného v zmysle § 34 CSP, účinného od 1.7.2016, v súlade s § 470 ods. 1, 2 CSP preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 9a Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.03.2017, v zmysle § 243h ods. 1 tohto zákona. Vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 386 CSP a contrario, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
6. Podľa § 110 ods. 1 OZ ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.
7. Podľa § 110 ods. 3 OZ úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch rokoch; ak však ide o práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba, len pokiaľ ide o úroky a opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo po uznaní.
8. Podľa § 111 OZ zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.
9. V predmetnej exekučnej veci je exekučným titulom platobný rozkaz Okresného súdu Bardejov sp. zn. 1Rob 759/98 zo dňa 22.01.1999, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 16.02.1999.
10. Odvolací súd konštatuje, že pokiaľ ide o premlčanie istiny, nie je sporné, že k nemu došlo, a to uplynutím doby desiatich rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti exekučného titulu v zmysle § 110 ods. 1 OZ, t.j. vo februári roku 2009. Návrh na vykonanie exekúcie bol oprávneným podaný dňa 25.10.2010.
11. Rovnako nie je sporné premlčanie úrokov, ktoré boli právoplatne priznané exekučným titulom, teda ktorých zročnosť nastala do právoplatnosti exekučného titulu, ku ktorému došlo tiež uplynutím desaťročnej premlčacej lehoty zároveň s premlčaním istiny.
12. Faktom ostáva, že premlčaním hlavného záväzku dochádza k premlčaniu práva na úroky z omeškania v prípade, ak márne uplynula zákonná lehota pre oprávneného na vymáhanie dlžnej sumy u povinnej osoby. Tento právny názor vyslovený exekučným súdom je správny.
13. Oprávnený argumentuje tým, že úroky sa premlčujú samostatne a teda má nárok minimálne na úroky za obdobie troch rokov pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Tomuto záveru však nemožno prisvedčiť, a to o.i. s odkazom na § 112 OZ, z ktorého vyplýva, že ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.
14. Z uvedeného zákonného ustanovenia bezpochyby vyplýva skutočnosť, že nemožno poukazovať osobitne na samostatné plynutie premlčania vo vzťahu k úrokom bez zohľadnenia faktu, že oprávnený si neuplatnil svoje právo v premlčacej dobe na súde, ako to predpokladá prvá veta § 112 OZ; v tomto prípade u súdneho exekútora v rámci zákonom určenej 10-ročnej lehoty, vo vzťahu k jeho nároku k istine.
15. Ak raz dôjde k premlčaniu istiny jej neuplatnením v premlčacej dobe, toto právo (t.j. právo vymáhať účinne svoje nároky) zaniká a stáva sa naturálnou obligáciou a v prípade uplatnenia námietky premlčania nemožno takéto právo priznať. Úroky z omeškania ako príslušenstvo hlavnej istiny sledujú jej osud, t.j. ak nedôjde k uplatneniu si práva v premlčacej lehote na príslušnom orgáne, nemožno požadovať ani priznanie úrokov z omeškania za dobu troch rokov od uplatnenia, keďže povinnosť platiť úroky nemôže trvať dlhšie, než trvá hlavný záväzok.
16. Možno to teda uzavrieť tak, že ak nedôjde voči povinnému subjektu k včasnému uplatneniu exekučného titulu, právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu, uplynutím času sa premlčuje tento exekučný titul un block, a to so všetkými nárokmi v ňom obsiahnutými. Uplynutím premlčacej doby sa teda samotné právo oprávneného subjektu premlčuje ako celok.
17. Iný výklad, o ktorý sa opieral oprávnený, by viedol k záveru, že napriek premlčaniu práva na plnenie istiny povinnou osobou by mal oprávnený viacmenej časovo neobmedzené, nepremlčateľné právo na úroky z omeškania za dobu troch rokov spätne od ich uplatnenia u povinného, a to doslova kedykoľvek do budúcna bez možnosti obrany zo strany povinného, t.j. nastala by nepremlčateľnosť istej sumy úrokov z omeškania bez ohľadu na splatnosť či premlčanie istiny, čo by negovalo primárnu myšlienku inštitútu premlčania a zásadu „bdelým patrí právo“.
18. Právny názor oprávneného vo vzťahu k samostatnému plynutiu premlčacej lehoty úrokov by tak bolo možné aplikovať len v prípade, ak by bol návrh na vykonanie exekúcie oprávneným podaný v desaťročnej premlčacej lehote.
19. Ak teda vo veci došlo k premlčaniu nároku oprávneného v roku 2009, pre neuplatnenie si práva zo strany oprávneného včas, v zákonnej 10-ročnej lehote, nemohlo dôjsť po tejto právnej skutočnosti k zročnosti úrokov z omeškania po tom, čo došlo k podaniu návrhu na vykonanie exekúcie v roku 2010, t.j. viac než rok po tom, čo uplynula zákonná desaťročná premlčacia doba v vzťahu k exekučnému titulu.
20. Odvolací súd preto konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď posúdil nárok oprávneného v tejto veci ako premlčaný, a to v celom rozsahu uplatňovanej istiny vrátane úrokov z omeškania.
21. Vo vzťahu k odvolacej námietke oprávneného, že premlčacia doba spočívala počas trvania dedičského konania po P. Q., jednom z pôvodných povinných v zmysle exekučného titulu, a teda vo vzťahu k jeho dedičom nedošlo k premlčaniu jeho pohľadávky, odvolací súd konštatuje, že táto námietka nie je dôvodná. Smrť poručiteľa nemá za následok spočívanie premlčacej doby v zmysle § 112 OZ; v priebehu dedičského konania totiž nejde o uplatnenie práva, ako to má na mysli toto ustanovenie (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/41/2000). Právny nástupca subjektu určitého práva alebo povinnosti preberá toto právo alebo povinnosti v stave, v akom sa nachádza v okamihu zmeny subjektov a je pritom nerozhodné, z akého dôvodu k zmene subjektov dochádza. Teda aj pri zmene subjektov v dôsledku nadobudnutia dedičstva (§ 460 OZ) sa právnemu nástupcovi započítava tá časť premlčacej doby, ktorá uplynula už jeho právnemu predchodcovi, bez jej spočívania.
22. Navyše, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že vo vzťahu k povinným v 1/, 4/, 5/, 7/ a 9/ rade došlo k vyhláseniu konkurzu konkurzným súdom, Okresným súdom Prešov, uzneseniami sp. zn. 2OdK/30/2018, 2OdK/26/2019, 2OdK/96/2019 a 2OdK/88/2019.
23. Podľa § 167f ods. 1, 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie. Ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.
24. Zároveň odvolací súd zistil, že povinný v 3/ rade, M. B., zomrel dňa 23.08.2016, pričom z uznesenia o dedičstve zo dňa 26.01.2017 vyplýva, že dedičské konanie bolo zastavené, poručiteľ zanechal majetok
len nepatrnej hodnoty, ktorý bol vydaný osobe, ktorá sa postarala o pohreb poručiteľa. Z tohto dôvodu do jeho práv a povinností nevstupujú žiadne iné osoby v tomto exekučnom konaní.
25. Odvolací súd vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované ustanovenia podľa § 387 ods. 1 CSP odvolaním napadnuté uznesenie exekučného súdu ako vecne správne potvrdil.
26. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP. Oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, na náhradu trov nárok nemá, inej zo strán trovy odvolacieho konania nevznikli. Odvolací súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku uznesenia.
27. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je možné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).